Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1Sf/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106345
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej
veci žalobcu: ANMIMA s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 15, 010 01 Žilina, IČO: 44 359 594, zastúpeného:
Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100541856/2022 zo dňa 22. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový
orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
za zdaňovacie obdobia apríl 2015, jún 2015, júl 2015, august, 2016, september 2016, október 2016,
november 2016, marec 2017, apríl 2017, jún 2017, júl 2017, október 2017, január 2018 a október 2018.
Daňová kontrola bola začatá 22. júla 2020. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol
č. 100855533/2021zo dňa 18. mája 2021 (ďalej len „Protokol“), ktorého súčasťou bola výzva správcu

dane na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole v zmysle § 46 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 25. mája 2021. Žalobca sa k Protokolu
vyjadril písomne podaním doručeným správcovi dane dňa 02. júla 2021. Správca dane následne
požiadal druhostupňový orgán (žalovaného) o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutí v súlade s § 68
ods. 3 Daňového poriadku podaním zo dňa 21. júla 2021. Žalovaný podaním doručeným správcovi dane
04. augusta 2021 predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutí vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole na

DPH za vyššie uvedené zdaňovacia obdobia o tri mesiace. O tejto skutočnosti správca dane upovedomil
žalobcu podaním zo dňa 09. augusta 2021. Správca dane prerokoval pripomienky žalobcu k Protokolu
na pojednávaní dňa 22. septembra 2021, o čom bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
101779638/2021. Žalobca dňa 22. októbra 2021 doručil správcovi dane vyjadrenie k obsahu uvedenej
Zápisnice.

2. Správca dane dňa 28.12.2021 vydal rozhodnutie č. 102636975/2021, ktorým žalobcovi vyrubil

rozdiel dane v sume 10 000,- € na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017, daň vyrubená podaným
daňovým priznaním doručeným dňa 23.08.2017 vo výške 227 881,19 €, daň zistená správcom dane
vo vyrubovacom konaní vo výške 237 881,19 €, rozdiel dane v sume 10 000,- € (ďalej aj „rozhodnutie
správcu dane“). Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si v kontrolovanomzdaňovacom období júl 2017 odpočítal DPH z dodávateľskej faktúry od dodávateľa SARCO s.r.o.,
Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, (ďalej len „SARCO s.r.o.“ alebo
„SARCO“), IČO: 50 156 306, DIČ: 2120199378 za prezentáciu obchodného mena a loga spoločnosti

v súvislosti s prezentáciou muzikálu MADAGASKAR: č. 1707173 /int. č. 17/122/571/, dátum dodania
20.07.2017, základ dane 50 000,- €, DPH 10 000,- €. Správca dane poukázal na priebeh daňovej
kontroly, pričom popísal jednotlivé úkony vykonané správcom dane, ktorými preveroval oprávnenosť
odpočítania dane z faktúry od deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o. Označil dôkazy, ktorými
žalobca preukazoval oprávnenosť odpočítania dane (Zmluva o reklame zo dňa 13.12.2016 v znení

dodatku č. 1 zo dňa 16.05.2017 uzatvorená medzi žalobcom a dodávateľom SARCO s.r.o., hodnotiaca
správa k mediálnej kampani podujatia muzikál Madagaskar + CD, vyjadrenie konateľa žalobcu A. B.).
Ďalej uviedol kontrolné zistenia týkajúce sa dodávateľa SARCO s.r.o., ktorej konateľom v období od
26.04.2016 do 07.02.2019 bol C. D. a od 08.02.2019 bola do funkcie konateľa zapísaná osoba E.
A. B. B., Kolumbijská republika (podľa zistení správcu dane k zmene konateľa boli zneužité voľne
prístupné údaje z internetu, označená osoba s rovnakými identifikačnými údajmi je od roku 2013

prezidentom Venezuely), a spoločnosti bola zrušená registrácia na DPH z dôvodu nespolupráce so
správcom dane, na adrese sídla je nekontaktná, nepreukázala výkon ekonomickej činnosti, nepredložila
žiadne doklady k výkonu daňových kontrol. Z informačného systému správca dane zistil, že spoločnosť
v podaných daňových priznaniach k DPH vykazovala vysoké obraty, výsledkom voči štátnemu rozpočtu
však bola nízka daňová povinnosť. Z iného daňového konania vykonaného v spoločnosti SARCO

správca dane zistil, že na adrese sídla spoločnosti sa nachádza obytný dom, označenie spoločnosti sa
tam nenachádzalo. V účtovníctve žalobcu boli zaúčtované faktúry od dodávateľa SARCO za prezentáciu
obchodného mena a loga spoločnosti v zdaňovacích obdobiach r. 2016 v súvislosti s prezentáciou
muzikálu Angelika, r. 2017 v súvislosti s prezentáciou muzikálu Madagaskar a koncertu s piesňami Karla
Gotta „Čas ruží“, r. 2018 v súvislosti s koncertom Karla Gotta „Pošli to dál“ a koncertom Lucie Bílej.

Bývalý konateľ spoločnosti C. D. sa na predvolanie správcu dane na výsluch nedostavil, avšak doručil
správcovi dane písomné vyjadrenie, v ktorom popísal spoluprácu so žalobcom, potvrdil vystavenie
faktúr pre žalobcu a odovzdanie hodnotiacej správy, kde bola zdokumentovaná reklamná kampaň, ktorá
mala byť realizovaná subdodávateľmi, za ktorých označil SILVI PRODUCTION s.r.o. (kde jednal s pani
E.) a Azaria service s.r.o., pričom uviedol, že fakturované služby boli vyhotovené na základe zmluvy

so subdodávateľmi. Keďže správcovi dane v priebehu daňovej kontroly vznikli pochybnosti o činnosti
spoločnosti SARCO, opätovne predvolal C. D. na výsluch, tento sa opakovane na výsluch nedostavil, a
preto správca dane z administratívneho spisu z iných daňových kontrol získal výpoveď C. D. (Zápisnica o
ústnom pojednávaní zo dňa 16.01.2019), v ktorej uviedol, že spoločnosť nemala zamestnancov, nemala
priestory, spolupracoval so spoločnosťou Azaria service s.r.o. (dodávka plagátov a letákov), sledovanie

prezentácie bolo založené na dôvere ku konateľke SILVI PRODUCTION a odsúhlasené na základe
hodnotiacej správy. S F. G. H. p. E. i s konateľom Azaria service s.r.o. p. E. sa pozná niekoľko rokov. Do
Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 31.07.2019 C. D. uviedol, že nedostával za funkciu konateľa
žiadnu odmenu, účtovnú a daňovú agendu odovzdal I. B., konateľovi spoločnosti Pompano s.r.o., predal
obchodný podiel. Do Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 17.09.2020 svedok C. D. uviedol, že

v roku 2016 na podujatí Angelika spolupracoval so spoločnosťami SILVI PRODUCTION on a Azaria
service, SILVI PRODUCTION vypracovala hodnotiace správy, ktoré boli odovzdané každému klientovi
spoločnosti SARCO a v nich boli uvedené časy, počty odvysielaných spotov i celý priebeh reklamných
služieb. Do Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 11.11.2020 svedok C. D. uviedol že spolupráca so
SILVI PRODUCTION spočívala v organizovaní kultúrnych podujatí, kupoval od nej nevýhradný reklamný

priestor, ktorý ho oprávňoval počas celej kampane propagovať svojich reklamných partnerov, cena
sa odvíjala od dohody. Fakturované služby vykonávala spoločnosť SILVI PRODUCTION alebo Azaria
service. Podľa výpovedí C. D. hlavnou činnosťou spoločnosti SARCO bola reklamná a marketingová
propagačná činnosť, spoluorganizácia kultúrnych podujatí, všetky uvedené činnosti mali byť realizované
subdodávateľmi ako SILVI PRODUCTION s.r.o. a Azaria service s.r.o.. Úlohou spoločnosti SARCO

bolo zabezpečiť zákazníka a samotnú realizáciu reklamných činností mala vykonať spoločnosť Azaria
service s.r.o., u ktorej sa práce objednávali. Správca dane vykonal analýzu bankových účtov spoločnosti
SARCO, pričom z oznámenia Tatra banky a.s. zistil kreditné transakcie od žalobcu v jednotlivých
mesiacoch r. 2016, 2017 a 2018 vo výške á 60 000,- eur/mesiac, debetné platby smerovali prevažne na
účty spoločností Azaria service s.r.o. (v r. 2016, 2017 a 2018 spolu vo výške 8 834 786,06 eur), SILVI

PRODUCTION s.r.o. (r. 2016, 2018 spolu vo výške 275 000,- eur), Tippi s.r.o. (r. 2018 vo výške 176
000,- eur), Usegee s.r.o. (r. 2018 vo výške 160 000,- eur), SARCO s.r.o. (r. 2018 vo výške 430 000,- eur),
výber z bankomatu v r. 2016 až 2018 spolu vo výške 26 930,- eur a výbery z účtu v hotovosti C. D.: r.
2016 vo výške 30 000,- eur, r. 2017 vo výške 49 500,- eur a r. 2018 vo výške 606 000,- eur. Z oznámeniaSlovenskej sporiteľne a.s. boli zistené kreditné transakcie v r. 2018 vo výške 430 000,- eur a výber v
hotovosti C. D. r. 2008 vo výške 385 000,- eur. Z uvedeného vyplýva že bývalý konateľ spoločnosti
SARCO C. D. uskutočňoval početné výbery hotovosti z účtu spoločnosti v r. 2016, 2017 a 2018 niekoľko

krátdenne,spravidlavčiastke10000,-a15000,-eur.Vr.2018bolivysokéfinančnéčiastkyzasielanéna
ďalší účet spoločnosti SARCO, odkiaľ C. D. vyberal finančnú hotovosť spravidla v čiastkach po 10 000,-
eur a uskutočňoval početné bezhotovostné prevody na účet spoločnosti Azaria service s.r.o. (v r. 2016
boli poukázané na účet spoločnosti Azaria service peňažné prostriedky v sume 2 283 679,52 eur, v r.
2017 v sume 3 450 436,- eur a v r. 2018 v sume 3 101 670,54 eur. C. D. uskutočňoval tiež bezhotovostné

prevody na účet spoločnosti Tippi s.r.o. a Usegee s.r.o., pričom podľa výpovede samotného svedka
nepatrili tieto spoločnosti medzi obchodných partnerov spoločnosti SARCO, čo nesvedčí o existencii
legálnych finančných tokov. Správca dane z podaných kontrolných výkazov spoločnosti SARCO preveril
dodávky služieb spoločnosti SARCO s.r.o. (a jeho obchodných partnerov) pre žalobcu, pričom zistil,
že SARCO s.r.o. uviedol transakcie v období marec až september 2017 pre 42 odberateľov v celkovej
čiastke 2 106 896,- eur (vo vzťahu k žalobcovi to bolo 5 faktúr v sume základu dane 250 000,- eur,

DPH 50 000,- eur), podľa údajov z prijatých faktúr o dodaní tovarov alebo služieb SARCO s.r.o. uviedol
transakcie od troch dodávateľov v celkovej čiastke základ dane 2 070 165,67 eur, DPH 414 033,13
eur, pričom najväčším dodávateľom bola spoločnosť Azaria service s.r.o. (deklarovaných 228 faktúr v
sume základu dane 1 952 431,67 eur, DPH 390 486,33 eur, čo predstavuje 97 % z celkového objemu
dodávateľov). Medzi ďalších dodávateľov patrili SILVI PRODUCTION s.r.o. a BESLITE Group a.s.

3. Správca dane ďalej poukázal na výsledky preverovania týkajúce sa subdodávateľa SILVI
PRODUCTION s.r.o., ktorý bol podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti SARCO organizátorom kultúrnych
podujatí, od ktorého boli zakúpené reklamné práva na zviditeľnenie reklamných partnerov. Konateľka
p. E. potvrdila, že pozná žalobcu i jej konateľa, žalobca nepatril medzi jej obchodných partnerov, aj keď

logo tejto spoločnosti bolo uvádzané medzi reklamnými partnermi, avšak toto nezabezpečovala ona.
Potvrdila, že spolupracovala so spoločnosťou SARCO v r. 2016 až 2018 pri predaji reklamného priestoru
na kultúrnych podujatiach, komunikovala s konateľom spoločnosti p. D., v r. 2016 pre odberateľa SARCO
zabezpečovala reklamné činnosti v súvislosti s muzikálom Angelika, v r. 2017 zabezpečovala reklamné
činnosti s propagáciou podujatí Madagaskar a Čas ruží, v r. 2018 zabezpečovala reklamné činnosti s

propagáciou v súvislosti s koncertom Lucie Bílej a Karla Gotta, väčšinu reklamných služieb zabezpečila
cez subdodávateľa JK Media s.r.o. i vo vlastnej réžii. Predložila Zmluvu o prevode kompletných práv
na muzikálové predstavenie Madagaskar uzatvorenú medzi prevádzajúcim SILVI PRODUCTION a
nadobúdateľom SARCO a dala súhlas nadobúdateľovi k prevodu kompletných práv tretej osobe, t.
j. nadobúdateľ bol oprávnený odplatne či bezodplatne poskytnúť reklamný priestor tretím osobám

(reklamným partnerom podujatia) na reklamu a propagáciu ich obchodného mena, loga, tovaru alebo
služieb. Prevádzajúci sa zároveň zaviazal zabezpečiť na vlastné náklady reklamné služby, propagáciu
- reklamnú a mediálnu kampaň k podujatiu (prezentácia loga objednávateľa v 30 sekundových TV
spotoch, rádio spotoch, na billboardoch, LED spotoch, prostredníctvom inzercie v denníkoch a pod.)
a zabezpečiť podujatia. Odplata bola dohodnutá v závislosti od výšky tržieb na lístkoch v cene 288

000,- eur, alt. 144 000,- eur. SILVI Production ako organizátor podujatia sa zaviazal zabezpečiť výber a
prenájom miesta podujatia, služby spojené s prenájmom, získanie produktových partnerov, komunikáciu
s umelcami a produkciu muzikálu. Zmluvné strany sa tiež dohodli na spoločnej propagácii reklamných
partnerov podujatia v rámci reklamnej a mediálnej kampane. K podujatiu Madagaskar predložila Zmluvu
o vzájomnej spolupráci s dodávateľom K - production s.r.o. (dohodnutá cena 500,- eur za obdobie od

01.01. do 30.11.2017) a JK Media s.r.o. (za obdobie január až november 2017, základ dane 43 504,50
eur, DPH 8 700,90 eur. Predložila tiež vystavené faktúry pre spoločnosť SARCO za prevod reklamných
právnapodujatíMadagaskarvcelkovejvýškezákladdane120000,-eur,DPH24000,-eur.ZoZápisnice
o ústnom pojednávaní zo dňa 17.09.2020 zabezpečenej správcom dane vyplýva, že svedkyňa G. E.,
konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION je promotér, kupuje a organizuje koncerty, pri propagácii

jednotlivýchkoncertovjejvznikáreklamnýpriestor,ktorýpredalaspoločnostiSARCOnato,abyhomohla
využiťpresvojichreklamnýchpartnerov,sktorýmispoločnosťspolupracuje.Dohodlasirozsahreklamnej
kampane (s pánom J. F. zo spoločnosti JK Media s.r.o., ktorá spoločnosť komunikuje s médiami,
zabezpečí a uzatvorí s nimi zmluvy, následne vystaví pre spoločnosť SILVI PRODUCTION faktúru
za konkrétny mesiac; na spoluprácu so spoločnosťou SARCO ju oslovil p. D. a ponúkol jej možnosť

odkúpenia reklamného priestoru a jeho použitia pre svojich klientov. Na každú akciu spoločnosť SILVI
PRODUCTION s odberateľom SARCO uzatvorila novú zmluvu, cenu za reklamný priestor si stanovila
sama podľa rozpočtu, po skončení akcie spoločnosť JK Media vypracuje hodnotiacu správu, odovzdá ju
svedkyni a ona ju odovzdá C. D.. Do Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 21.02.2019 p. E. uviedla,že nemá zamestnancov, na adrese sídla nevykonáva žiadnu činnosť, všetko rieši z domu v Limbachu.
Opísala svoju činnosť a uviedla, že pánovi D. predala reklamný priestor za dohodnutú cenu a bolo iba
na ňom, koľko a akých firiem si zoženie a predá im reklama na koncerte. Potvrdila, že zabezpečila a

zaplatila kompletnú reklamnú kampaň v médiách, na bilboardoch, MHD, printových médiách, prenájom
priestorov, zorganizovanie ľudí, vybavenie podujatia, bufety, pódium, šatne, nasvietenie, požiarnikov,
záchranku. Reklamnú kampaň objednala od rôznych spoločností JK Media s.r.o., See&Go s.r.o. a
KALYPSO agency SK s.r.o.. Uviedla, že všetky činnosti spravila sama, spoločnosti SARCO iba predala
reklamný priestor, v ktorom mal možnosť umiestniť logá svojich firiem, ktoré chceli byť zviditeľnené v

rámci reklamnej kampane koncertu. Preverením bankového účtu spoločnosti SILVI PRODUCTION v
Slovenskej sporiteľni a.s. správca dane zistil kreditné transakcie od odberateľa SARCO s.r.o. v celkovej
výške 375 000,- eur (r. 2016 vo výške 72 000,- eur, r. 2017 vo výške 171 000,- eur a r. 2018 vo
výške 132 000,- eur). Správca dane tiež preveril odvysielanie reklamných spotov na TV Markíza/Doma/
Dajto, pričom spoločnosť Markíza - Slovakia s.r.o. predložila Zmluvy na odvysielanie reklamných spotov
týkajúcich sa muzikálu Madagaskar so zadávateľom JK Media s.r.o., v zmysle ktorých boli vystavené

nasledovné faktúry: č. 17240740 dňa 01.03.2017 (ZD: 3 351,25 eur a DPH 670,25 eur), č. 17244207
zo dňa 01.11.2017 (ZD: 3 339,- eur a DPH 667,80 eur) a č. 17244896 zo dňa 01.12.2017 (ZD: 8
372,- eur a DPH 1674,40 eur), ako aj potvrdenia o prijatých platbách a prehľad odvysielaných spotov
muzikálu Madagaskar. Z predložených dokladov správca dane zistil, že dátumy a časy odvysielania
spotov týkajúcich sa muzikálu Madagaskar sa zhodovali s údajmi uvedenými v hodnotiacej správe

predloženej ako dôkaz správcovi dane žalobcom. Ďalej zistil, že všetky činnosti týkajúce sa podujatia
Madagaskar zabezpečovala spoločnosť SILVI PRODUCTION v spolupráci so svojimi subdodávateľmi
(JK Media s.r.o. KALYPSO agency SK s.r.o., See&go s.r.o., K- production s.r.o.), spoločnosť SILVI
PRODUCTION bola organizátorom všetkých kultúrnych podujatí, na ktorých bolo zverejňované logo
žalobcu a vystavila pre svojho odberateľa SARCO faktúry za prevedený reklamný priestor a súvisiace

práva v celkovej čiastke ZD 120 000,- eur a DPH 24 000,- eur, pričom konateľka p. E. odporučila
žalobcovi spoluprácu so svojím odberateľom - spoločnosťou SARCO s.r.o. Správcom zistené a reálne
preverené vstupné náklady spoločnosti SARCO týkajúce sa obstarania reklamných činností v súvislosti
s muzikálom Madagaskar predstavovali čiastku ZD 120 000,- eur a DPH 24 000,- eur, avšak za obdobie
marec až september 2017 uviedol SARCO s.r.o. transakcie pre svojich 42 odberateľov (v r. 2017 boli

uvádzaní ako rôzni reklamní partneri na podujatiach Madagaskar a Čas ruží) v celkovej čiastke ZD 2 106
896,- eur, DPH 421 379,20 eur, len pre žalobcu vystavila spoločnosť SARCO faktúry na zabezpečenie
reklamných činností v súvislosti s podujatím „Muzikál Madagaskar“ celkovo vo výške ZD 100 000,-
eur, DPH 20 000,- eur, pričom faktúry vystavila aj pre ostatné spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že
spoločnosť SARCO s.r.o. čiastku, ktorú zaplatila za reklamné činnosti v súvislosti s podujatím Muzikál

Madagaskar navýšila fakturáciu pre svojich odberateľov neúmerným spôsobom. Konateľka spoločnosti
SILVI PRODUCTION nevysvetlila, z akého dôvodu si vybrala ako svojho obchodného partnera práve
spoločnosť SARCO a samotný konateľ tejto spoločnosti C. D. sa vyjadril, že reklamné činnosti vykonával
prostredníctvom subdodávateľov. Konateľka tejto spoločnosti preto musela vedieť, že C. D. neposkytne
žiadne reklamné služby, reklamnú a mediálnu kampaň, grafické služby, výrobu audio a video nosičov,

ale všetko bude zabezpečované prostredníctvom dodávateľov, o čom svedčí dôkaz, že samotná
spoločnosť SILVI PRODUCTION s.r.o. všetky tieto služby sama zabezpečila, či už vo vlastnej réžii alebo
subdodávateľsky. Nie je zrejmé, z akého dôvodu predala reklamný priestor spoločnosti SARCO, táto
spoločnosť mala byť podľa správcu dane využitá vo fakturačnej schéme len za účelom navýšenia ceny
za reklamné plnenia, ktoré jej umožňovali vysoké vstupy od dodávateľa Azaria service s.r.o. a slúžili

na navýšenie odpočítania dane a navýšenie nákladov konečných odberateľov (aj žalobcu). Logickým
odôvodnením na bezdôvodné navýšenie ceny oproti skutočne preukázaným nákladom spoločnosti
SARCO je podľa správcu dane umožniť deklarovaným odberateľom tejto spoločnosti čerpať odpočítanie
danevneoprávnenejekonomickyneodôvodnenejvýškezaúčelomminimalizácieichdaňovejpovinnosti,
čo je v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH. Ak plnenie - dodanie služby

prebehlo v rámci obchodného reťazca a v tomto reťazci bolo zistené, že odberateľ vstupom do tohto
reťazca získal neprimerané daňové zvýhodnenie vo forme odpočítania dane z nadhodnotenej sumy za
reklamné služby, táto skutočnosť je v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH, aj
so základnými zásadami podnikania a poctivého obchodného styku.

4. Správca dane preverovaním subdodávateľa - spoločnosti Azaria service s.r.o., ktorý podľa vyjadrenia
konateľa SARCO s.r.o. p. D. zabezpečoval realizáciu reklamných služieb zistil, že v období od
20.06.2016 do 05.09.2018 bol konateľom J. E., od 05.09.2018 bol konateľom K. G., Rakúsko,
registrácia na DPH bola spoločnosti zrušená z dôvodu nepreukázania vykonávania ekonomickejčinnosti, neplnenia si povinností voči správcovi dane, v podaných daňových priznaniach vykazovala
spoločnosť vysoké obraty (v r. 2017 vo výške 3 511 033,87 eur), výsledná daňová povinnosť 12 258,70
eur, posledné daňové priznanie na DPH podala spoločnosť za obdobie 07/2019 a voči správcovi dane

vykazuje nedoplatok vo výške 71 240,- eur. Zo Zápisníc o ústnom pojednávaní s bývalým konateľom
spoločnosti Azaria service s.r.o. J. E. zo dňa 07.02.2019 a zo dňa 13.03.2019 vyplýva, že spoločnosť
bola projektová firma, nového konateľa nepoznal, spoločnosť predal cez právnickú kanceláriu, v
období konateľstva robil sprostredkovanie obchodných, propagačných a reklamných činností, nemal
zamestnancov, odberateľom bola iba spoločnosť SARCO. Potvrdil spoluprácu s p. D., ktorý podľa

jeho tvrdenia zohnal zákazku, pripravil projekty a chcel s nimi pomôcť, za čo mal p. E. obdržať
sprostredkovateľskú odmenu. Nevedel predložiť účtovníctvo Azaria service s.r.o., potvrdil vystavovanie
faktúr pre odberateľa SARCO s.r.o. a uviedol, že p. D. mal vytvorený nejaký budget, ktorý potreboval
minúť a ktorý sa vyúčtovával, p. E. iba sprostredkoval celú túto propagáciu, cenu mal stanovenú od p.
D., všetky činnosti pre spoločnosť Azaria service s.r.o. v roku 2018 zabezpečovala spoločnosť Felicis,
uviedol, že všetky podklady dostával od p. D. a ďalej dal spoločnosti Felicis, p. D. mal svojich zákazníkov,

ku kontraktom p. E. nepúšťal, cena bola stanovená na základe podkladov od p. D., podklady, v ktorých
bolo zadané čo je potrebné robiť, od p. D. odovzdal p. E. p. E. (spoločnosť Felicis s.r.o.), vystupoval ako
dodávateľ pre spoločnosť SARCO s.r.o., jeho dodávateľom bola spoločnosť Felicis s.r.o., avšak to, či táto
spoločnosť robila uvedené činnosti sama alebo subdodávkou nevedel uviesť. Potvrdil, že spoločnosť
Azaria service s.r.o. bola založená čisto len na spoluprácu s p. D. a po skončení spolupráce spoločnosť

predal. Spoločnosť nikdy nemala zamestnancov, služby pre SARCO boli vykonávané subdodávateľsky.
H. D. mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou SILVI Production, ktorá bola organizátorom koncertu,
fakturácia bola vždy na základe požiadaviek p. D. a na základe podkladov, ktoré od neho dostával.
Rovnaké výpovede uviedol aj do Zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 12.02.2019 a zo dňa
10.04.2019. Z kontrolných výkazov spoločnosti Azaria service s.r.o. správca dane zistil, že v období

marec až september 2017 spoločnosť Azaria service s.r.o. uviedla transakcie pre jediného odberateľa
SARCO v celkovej čiastke ZD: 1 952 431,67 eur, DPH 390 486,33 eur a tiež uviedol nasledovné
transakcie od dodávateľov: LULU TRADE s.r.o. (marec 2017) deklarovaných 25 faktúr v sume ZD:
283 466,65 eur, DPH 56 693,35 eur a Peritus Trade s.r.o.(apríl-september 2017) deklarovaných 202
faktúr v sume ZD: 1 633 199,98 eur, DPH 326 640,- eur. Vo vzťahu k spoločnosti LULU TRADE s.r.o.

správcu dane zistil, že konateľom od 07.10.2016 bol G. L., Rumunsko, spoločnosť bola vymazaná z
obchodného registra od 19.03.2020, v podaných daňových priznaniach na DPH vykazovala vysoké
obraty v miliónových čiastkach a len minimálne daňové povinnosti, v kontrolných výkazoch DPH za
obdobie január až marec 2017 uviedla jediného odberateľa Azaria service s.r.o., ako dodávateľov v r.
2017 uviedla spoločnosť Dynamic Team s.r.o.. Vo vzťahu k spoločnosti Peritus Trade s.r.o. správca dane

zistil,žekonateľomod21.04.2017bolC.C.,Maďarsko,vpodanýchdaňovýchpriznaniachzazdaňovacie
obdobia roku 2017 uviedol daňový subjekt uskutočnené zdaniteľné plnenia vo výške 1 852 110,- eur a
daň vo výške 570 422,- eur, pričom výsledná daňová povinnosť bola len vo výške 738,- eur a nebola
uhradená do štátneho rozpočtu. Bola ukončená registrácia na DPH z dôvodu, že platiteľ opakovane
neplnil povinnosť podať daňové priznania, výzvy a zásielky mu neboli doručené, nebol zastihnuteľný na

adrese sídla. Z vyžiadaných kontrolných výkazov správca dane zistil nasledovné reťazce spoločností
zapojených do fakturácie reklamných služieb (fakturačný reťazec za obdobie júl 2017): Dynamic Team
s.r.o. ? Peritus Trade s.r.o. ? Azaria service s.r.o. ? SARCO s.r.o. Vo vzťahu k spoločnosti Dynamic
Team s.r.o. správca dane zistil, že konateľ J. F., Maďarsko (od 10.05.2016) do Zápisnice o ústnom
pojednávaní dňa 04.06.2018 uviedol, že nemal vedomosť o tom, že je konateľom spoločnosti Dynamic

Team s.r.o., pre spoločnosť nevykonával žiadnu činnosť, nevystavoval žiadne faktúry, z bankových
účtov nevyberal peniaze. V podaných kontrolných výkazoch neuviedla spoločnosť žiadnych dodávateľov
ani žiadne sumy, v podaných daňových priznaniach uviedla vysoké obraty (r. 2017 vo výške 4 362
180,- eur) a žiadne odpočítanie dane, čím jej vznikli vysoké daňové povinnosti, ktoré daňový subjekt
neodvádzal do štátneho rozpočtu (za r. 2017 nedoplatok na DPH predstavoval sumu 872 436,- eur).

Spoločnosť nespolupracuje, nepredkladá doklady, na adrese sídla je neznáma, celkový nedoplatok
na daniach predstavuje 880 183,26 eur. Faktúry a predmet fakturácie od spoločnosti Azaria service
nebolo správcovi dane umožnené preveriť a vzhľadom na výšku fakturovaných služieb pre odberateľa
SARCO v miliónoch eur bez preukázania a zdôvodnenia ich poskytnutia spoločnosťou Azaria service
s.r.o. a ani zo strany subdodávateľov, správcovi dane vznikli pochybnosti o podvodnom konaní všetkých

spoločností zapojených do fakturačného reťazca, pričom došlo k navýšeniu ceny za reklamné služby
práve v spoločnosti SARCO s.r.o. pre svojich odberateľov. Následne správca dane preveril bankové
účty spoločností zapojených do fakturačných reťazcov a zistil, že na účte č.1 spoločnosti Azaria service
s.r.o. debetné platby smerovali prevažne na účty spoločností: Azaria service s.r.o. (účet č. 2), Usegees.r.o., PALLADIO Entertaiment s.r.o., JUDr. Juraj Kürti, IMMO ITALIA s.r.o., VIDOBENA FINANCE s.r.o.,
Stoder Limited s.r.o. (disponent J. F.) a kreditné transakcie od spoločnosti SARCO s.r.o. predstavovali
v r. 2017 sumu 3 474 417,- eur, následne výber v hotovosti J. E. v r. 2017 v sume 1 454 000,- eur. Na

účte č. 2 spoločnosti Azaria service s.r.o. boli zistené kreditné transakcie v r. 2017 vo výške 902 000,-
eur a výber v hotovosti J. E. r. 2007 v sume 965 000,- eur. Na účte spoločnosti Usegee s.r.o. boli v
r.2018 zistené kreditné transakcie od spoločnosti SARCO s.r.o. v sume 160 000,- eur, od spoločnosti
Azaria service s.r.o. v sume 488 250,- eur, výber v hotovosti B. I. v sume 646 730,- eur. Na účte
spoločnosti Tippi s.r.o. boli v r. 2018 zistené kreditné transakcie od spoločnosti Someria s.r.o., Sumatra

Travel s.r.o., Azaria service s.r.o., Usegee s.r.o., SARCO s.r.o. a RS KAPITAL s.r.o. a následný výber v
hotovosti B. I. vo výške 1 174 330,- eur. Správca dane následne skúmal, ako J. E. (spoločnosť Azaria
service s.r.o.) použil prijaté platby a zistil, že konateľ uskutočňoval početné výbery hotovosti z účtu
spoločnosti počas r. 2016, 2017 a 2018 a to aj niekoľkokrát denne po sebe, spravidla v čiastke 10
000,- eur, vysoké finančné čiastky boli zasielané na ďalší účet spoločnosti Azaria service s.r.o., odkiaľ
J. E. takisto vyberal finančnú hotovosť spravidla v čiastkach po 10 000,- eur (tento účet slúžil len na

presun peňažných prostriedkov z účtu spoločnosti Azaria service s.r.o. č. 1 a následný výber hotovosti
J. E.). J. E. uskutočňoval tiež bezhotovostné prevody na účty spoločnosti Tippi s.r.o., Usegee s.r.o.,
PALLADIO Entertaiment s.r.o., IMMO ITALIA s.r.o., VIDOBENA FINANCE s.r.o., Stoder Limited s.r.o.
a J. J. F., pričom podľa údajov z kontrolných výkazov a tiež podľa svedeckej výpovede J. E. tieto
spoločnosti nepatrili medzi obchodných partnerov spoločnosti Azaria service s.r.o. Napriek tomu z účtu

tejto spoločnosti boli poukázané na uvedené účty finančné prostriedky, čo podľa správcu dane nesvedčí
o existencii legálnych finančných tokov. Správca dane tiež preveril bankové účty spoločnosti Tippi s.r.o.
a Usegee s.r.o. a zistil, že bezhotovostné úhrady od spoločnosti Azaria service s.r.o. a SARCO s.r.o.
boli pravidelne vyberané v hotovosti B. I..

5.Vodôvodnenírozhodnutiasprávcadanepoukázalnanasledovnéskutočnosti: -organizátorom
podujatia muzikál Madagaskar bola spoločnosť SILVI PRODUCTION, ktorá zabezpečovala všetky
reklamné služby - reklamnú a mediálnu kampaň podujatia v plnom rozsahu v spolupráci so svojími
subdodávateľmi (JK Media s.r.o., K- production s.r.o.), - priamy dodávateľ žalobcu (SARCO s.r.o.)
deklaroval poskytnutie reklamných služieb prostredníctvom svojich dodávateľov (SILVI PRODUCTION

a Azaria service), nemal žiadnych zamestnancov,
- konateľ spoločnosti SARCO C. D. uviedol, že vykonával koordinačnú činnosť pri spoluorganizovaní
kultúrnych podujatí pre spoločnosť SILVI PRODUCTION, správca dane však preukázal, že spoločnosť
SARCO sa nepodieľala na organizovaní predmetných podujatí, ani na zabezpečení reklamnej kampane,
pre spoločnosť SILVI PRODUCTION neboli vystavené žiadne faktúry za dodanie služieb zo strany

spoločnosti SARCO,
- spoločnosť SARCO od spoločnosti SILVI PRODUCTION kupovala výhradný reklamný priestor, ktorý
ju oprávňoval počas reklamných kampaní propagovať svojich reklamných partnerov, podľa vyjadrenia
konateľa p. D. si klienti samy zabezpečovali propagačné materiály distribuované na podujatiach,
nepreukázal svoje tvrdenie, že roznášal a lepil plagáty po Slovensku so svojím dodávateľom -

spoločnosťou Azaria service. Prezentácia obchodných partnerov a následná kontrola mali byť založené
na dôvere ku konateľke spoločnosti SILVI PRODUCTION. Realizáciu mala zabezpečovať spoločnosť
Azaria service, avšak vyjadrenia konateľa p. D. sú nepreskúmateľné z dôvodu, že neboli predložené
žiadneúčtovnédokladyspoločnostiSARCO,účtovnúagenduodovzdalkonateľovispoločnostiPompano
s.r.o. zabezpečujúcej predaj obchodného podielu a nového konateľa spoločnosti SARCO nepozná,

-správca dane preveril, že spoločnosť SILVI PRODUCTION vystavila pre svojho odberateľa SARCO
faktúry za poskytnutie reklamného priestoru na podujatí muzikál Madagaskar v zmluvne dohodnutej
sume 144 000,- eur, pričom spoločnosť SILVI PRODUCTION podľa vyjadrenia konateľky zabezpečila aj
zaplatila celú reklamnú kampaň (v médiách, na billboardoch, v MHD, v printových médiách, zabezpečila
prenájom priestoru, vybavenie podujatia atď., pričom tieto služby si objednala od rôznych spoločností

(JK Media s.r.o.,See&Go s.r.o., KALYPSO agency SK a pod.) ,
- napriek tomu, že v zmluve medzi nadobúdateľom SARCO a poskytovateľom SILVI PRODUCTION je
uvedené, že nadobúdateľ sa zaväzuje na vlastné náklady zabezpečiť organizačné činnosti podujatia,
v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že spoločnosť SARCO tieto služby realizovala. Podľa
konateľky p. E. všetky tieto služby zabezpečovala práve spoločnosť SILVI PRODUCTION len za

pomoci svojich dodávateľov, tieto služby neboli následne ani spoločnosti SARCO prefakturované. Od
spoločnosti SILVI PRODUCTION voči odberateľovi SARCO bola fakturovaná len suma za prevedený
reklamný priestor v čiastke 120 000,- eur bez DPH,- je nevysvetliteľné, prečo si spoločnosť SILVI PRODUCTION vybrala spoločnosť SARCO za
účelom prevodu reklamného priestoru v súvislosti s podujatím muzikál Madagaskar, správca dane
preukázal, že spoločnosť SARCO nevykonávala žiadne reklamné služby, konateľ sa vyjadril, že všetko

bolo vykonávané subdodávateľmi. Podľa správcu dane spoločnosť SARCO s.r.o. bola vložená do
obchodného reťazca len za účelom, aby sa v tejto spoločnosti mohol vytvoriť priestor pre navýšenie
ceny za poskytnuté reklamné služby, ktoré boli následne fakturované odberateľom, ktorých logo bolo
uvádzané v súvislosti s kultúrnym podujatím,
- spoločnosť SARCO v r. 2017 navýšila cenu reklamných služieb pre svojich odberateľov (aj pre žalobcu)

bez vloženej pridanej hodnoty, žalobcovi bola fakturovaná suma za muzikál Madagaskar v čiastke
120 000,- eur a 24 000,- eur DPH, pričom rozsah reklamných kampaní uvedených v zmluvách medzi
spoločnosťami SARCO s.r.o. a žalobcom bol totožný s rozsahom reklamnej kampane, ktorý bol uvedený
v zmluvách uzatvorených medzi spoločnosťou SARCO s.r.o. a SILVI Production s.r.o.,
- okrem spoločnosti žalobcu boli následne reklamné služby fakturované aj ďalším odberateľom
spoločnosti SARCO (20 až 40 spoločností), uvedeným postupom spoločnosť SARCO s.r.o. navýšila

svoju následnú fakturáciu za reklamné služby do takej miery, že dosiahla obrat svojich zdaniteľných
plnení v r. 2017 v čiastke 3 733 856,- eur, pričom výsledná daňová povinnosť v podaných daňových
priznaniach na DPH bola nízka (v r. 2017 len 13 741,45 eur),
- dodávateľ SARCO v daňových priznaniach za príslušné obdobia priznal daň na výstupe, ale pri
vysokom obrate vykázal nízku daňovú povinnosť, nakoľko si ju znižoval odpočítaním dane z faktúr najmä

od dodávateľa Azaria service s.r.o. a tým si optimalizoval svoju daňovú povinnosť,
- podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Azaria service s.r.o. J. E. táto spoločnosť bola založená len na
spoluprácu s p. D. (konateľom SARCO), s ktorým mal dohodnuté, že rozpočet schválený na propagáciu
koncertov sa bude v priebehu mesiacov rozpúšťať, on dostal od p. D. podklady, ktoré môže fakturovať,
spoločnosť bola založená 20.01.2016, čo zodpovedá tvrdeniu jej konateľa, že bola založená pre potreby

p. D., ide o neštandardný obchodný vzťah medzi dodávateľom Azaria service s.r.o. a odberateľom
SARCO s.r.o., nakoľko fakturácia medzi týmito obchodnými partnermi sa uskutočňovala len na základe
pokynov konateľa odberateľa p. D.,
-spoločnosťAzariaservices.r.o.nemalažiadnychzamestnancov,podľavyjadreniajejkonateľabolojeho
úlohou len sprostredkovanie propagácie koncertov a sponzorov firmy, cenu fakturácie mal stanovenú

od p. D., všetky činnosti pre odberateľa SARCO s.r.o. mala spoločnosť Azaria service zabezpečovať
subdodávateľsky,
- dodanie služieb na základe tvrdení p. D. a p. E. sa nedalo preveriť, ich vyjadrenia sú nepreskúmateľné,
pretože správca dane nemá k dispozícii účtovné doklady týchto spoločností, tieto mali byť odovzdané pri
predaji firiem. Výpovede bývalých konateľov správca dane vyhodnotil ako všeobecné, bez konkrétnych

dôkazov preukazujúcich reálnosť dodania predmetných služieb a bez väzby na účtovníctvo spoločnosti,
správca dane svedecké výpovede vyhodnotil ako účelové,
- konateľ spoločnosti Azaria service p. E. uviedol, že reklamná a propagačná činnosť bola vykonávaná
pre jediného odberateľa - spoločnosť SARCO sprostredkovane, z podaných kontrolných výkazov
správca dane zistil, že priamymi dodávateľmi spoločnosti Azaria service s.r.o. boli v r. 2017 spoločnosti

LULU TRADE s.r.o. a Peritus Trade s.r.o.,
- spoločnosti Peritus Trade s.r.o. a LULU TRADE s.r.o. sa na adrese sídiel uvedených v obchodnom
registri nenachádzali, išlo o virtuálne sídla, do funkcie konateľov boli dosadené osoby s cudzou štátnou
príslušnosťou,ktorésosprávcomdanenespolupracovali,nemaližiadnychzamestnancovanipodmienky
na vykonávanie ekonomickej činnosti, v podaných daňových priznaniach vykazovali vysoké obraty, ich

jedinou úlohou bolo fakturačne vykryť prípadné vzniknuté daňové povinnosti spoločnosti Azaria service
s.r.o.,
- analýzou kontrolných výkazov spoločností zapojených do fakturačný reťazcov (Peritus Trade s.r.o. a
LULU TRADE s.r.o.) bolo zistené, že ich následný dodávateľ (Dynamic Team s.r.o.) nachádzajúci sa
na začiatku týchto reťazcov vzniknuté daňové povinnosti neodvádza do štátneho rozpočtu, v daňových

priznaniach vykázal vysoké straty, daňové povinnosti neuhrádzal, z čoho vznikli nedoplatky u správcu
dane,
- všetky spoločnosti zapojené do vyššie popísaných fakturačných reťazcov zostali nekontaktné, na
adrese sídla sa nenachádzali, konateľmi sa stali zahraničné osoby, so správcom dane nekomunikujú,
neplnila si svoje povinnosti, nepreukázali vykonávanie ekonomickej činnosti a nepreukázali skutočnosti,

na ktoré boli vyzvané správcom dane, po krátkom čase utlmili svoju činnosť - prestali podávať daňové
priznania k DPH, vzniknuté daňové povinnosti neuhrádzali do štátneho rozpočtu, vo všetkých prípadoch
im bola zrušená registrácia platiteľa DPH pre opakované neplnenie povinností, spoločnosti vykazovali
v podaných daňových priznaniach na DPH vysoké obraty a nízke daňové povinnosti, čo je jednýmzo znakov reťazových obchodoch a je to typické pre subjekty založené a zaoberajúce sa umelou
ekonomickou činnosťou bez reálneho podkladu,
- preverením bankových účtov spoločností zapojených do uvedených fakturačných reťazcov správca

dane zistil, že zrealizované bezhotovostné platby na bankových účtoch medzi jednotlivými obchodnými
spoločnosťami v reťazci (v miliónových čiastkach) mali len deklarovať zdanie reálnosti obchodných
prípadov, avšak určené osoby z reťazca (C. D., J. E., B. I.) uskutočňovali hotovostné výbery finančných
prostriedkov z účtov vo vysokých čiastkach; o takto vybraných finančných prostriedkoch neexistujú
žiadne dôkazy, že boli riadne zaúčtované a použité na podnikateľské účely v súlade so zákonom,

- podľa správcu dane išlo o premyslený a organizovaní postup, kedy sa finančné prostriedky,
ktorými spoločnosti ako reklamní partneri prispievali na organizáciu kultúrnych podujatí znižovali
účelovými faktúrami len preto, aby sa nemuseli do štátneho rozpočtu odvádzať vysoké sumy DPH,
ktoré by za normálnych a pravdivých skutočností z tejto fakturácie vznikali; dokazovaním bolo
zistené, že spoločnosti SARCO a Azaria service a ich ďalší subdodávatelia boli zapojení do tzv.
systému koordinovaných firiem, pričom u nich dochádzalo k výmene konateľov za cudzích štátnych

príslušníkov, spoločnosti zostali nekontaktné, prípadne vymazané z obchodného registra, nepodávali
daňové priznanie k DPH ani kontrolné výkazy, spoločnosti nepodali daňové priznanie k dani z príjmov
právnických osôb za zdaňovacie obdobia rokov 2016, 2017 a 2018, a nepriznali a nezaplatili daň z
príjmov právnických osôb zo svojich deklarovaných zdaniteľných plnení, ktoré uvádzali v daňových
priznaniach k DPH,

- konateľ spoločnosti SARCO uviedol, že jeho najväčší dodávateľ Azaria service, ktorý mu dodával v r.
2017 viac ako 90 % objemu všetkých prijatých dodávok, zabezpečoval samotnú realizáciu reklamných
činností, z informačného systému však bolo zistené, že subdodávateľ vo fakturačnom reťazci (Azaria
service s.r.o.) nemala zamestnancov, ani materiálno-technické zabezpečenie na výrobu reklamy, tak ako
ani dodávateľ SARCO. Z kontrolných výkazov spoločnosti Azaria service s.r.o. a daňových priznaní za

zdaňovacie obdobia r. 2017 bolo preverené, že táto spoločnosť vykazovala vysoké obraty pri nízkych
daňových povinnostiach, všetky uskutočnené zdaniteľné plnenia deklarovala pre odberateľa SARCO
s.r.o.,
- spoločnosti SARCO s.r.o. a Azaria service s.r.o. vykazovali ekonomické prepojenie a existenčnú
závislosť, fungovali jedna pre druhú, výkon reálnej ekonomickej činnosti spoločnosti Azaria service

s.r.o., ktorá mala vykonávať sprostredkovanie reklamnej a propagačnej činnosti s vykazovanými
tuzemskými tržbami vo výške niekoľko miliónov eur, je nereálny a pochybný, uvedené správca
dane zistil aj zo svedeckej výpovede J. E., pričom fakturovanú cenu reklamných služieb mala
spoločnosť Azaria service s.r.o. neštandardne stanovenú od svojho odberateľa SARCO s.r.o. a všetky
činnosti vykonávala pomocou svojich dodávateľov sprostredkovane. Svedok potvrdil, že spoločnosť

Azaria service bola založená len na spoluprácu s p. D., fakturácia sa vykonávala na základe jeho
požiadaviek a podkladov, konateľ nezabezpečoval žiadne služby pre odberateľa SARCO, všetko
malo byť vykonávané subdodávateľsky. Správca dane mal za to, že spoločnosť Azaria service
s.r.o. preukázateľne neuskutočňovala ekonomickú činnosť, jej úlohou bolo zabezpečovať vstupy pre
spoločnosť SARCO , čo vyplýva aj z analýzy bankových účtoch spoločnosti Azaria service, z ktorých

vyplýva, že konateľ Jan Novotný uskutočňoval vysoké hotovostné výbery z prijatých bezhotovostných
platieb od dodávateľa SARCO a tiež poukazoval vysoké finančné čiastky na účty spoločností a fyzických
osôb, ktoré podľa preverovaných kontrolných výkazov neboli obchodnými partnermi tejto spoločnosti.

6. Správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti so záverom, že poskytnuté reklamné služby pre žalobcu

na podujatí muzikál Madagaskar spočívali v uverejnení loga spoločnosti ANMIMA s.r.o. ako hlavného
partnera podujatia na tejto akcii v zmysle predloženej Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb
so spoločnosťou SARCO. Obstaranie reklamných služieb bolo preukázané, logo bolo zverejňované
a uvádzané v zmluvne dohodnutých médiách v pozícii hlavného reklamného partnera týkajúce sa
po podujatia muzikálu Madagaskar, pričom bolo zistené, že tieto reklamné služby boli fakturované

v reťazci subdodávateľov, ktorí vykazovali rizikové správanie, ako aj od spoločností, ktoré reálne
vykonali reklamné služby. Dodávateľ žalobcu spoločnosť SARCO mal dodávateľa a následne niekoľkých
subdodávateľov, ktorí preukázateľne reálne organizovali a zabezpečovali reklamné služby súvisiace s
podujatím muzikál Madagaskar – SILVI PRODUCTION s.r.o., JK Media s.r.o. K-production s.r.o.. Cena
služieb od dodávateľa SILVI PRODUCTION za prijaté reklamné plnenia v spoločnosti SARCO bola však

v porovnaní s následnou fakturáciou odberateľom spoločnosti SARCO neporovnateľne nižšia. Z dôvodu,
že spoločnosti SARCO s.r.o. by tak z navýšenej fakturácie vznikali vysoké daňové povinnosti, bol
vytvorený umelý fakturačný reťazec (od dodávateľa Azaria service s.r.o.) za účelom vykrytia prípadných
daňových povinností spoločnosti SARCO s.r.o. Dodávatelia a subdodávatelia spoločnosti Azaria services.r.o. svoje vysoké daňové povinnosti nezaplatili do štátneho rozpočtu a vykazovali vysoké nedoplatky,
prípadne tieto koncové spoločnosti daňové priznania k DPH a kontrolné výkazy nepodávali vôbec.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že spoločnosti SARCO s.r.o. a Azaria service s.r.o. a ich

ďalší subdodávatelia boli zapojení do systému firiem, v ktorých došlo k výmene konateľov za cudzích
štátnych príslušníkov, v niektorých prípadoch k následnému zániku a výmazu z obchodného registra,
spoločnosti zostali nekontaktné, v reťazci boli deklarované dodávateľské a odberateľské vzťahy od
stupňa subdodávateľa Azaria service s.r.o. výhradne medzi účastníkmi účelovo vytvoreného reťazca,
avšak o reálnom výkone ich podnikateľskej činnosti neboli zistené žiadne skutočnosti. Podstatou takto

účelového vytvoreného reťazca bolo deklarovanie podnikateľskej činnosti s miliónovými tržbami a
miliónovými nákladmi len podávaním daňových priznaní DPH a kontrolných výkazov.

7. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol vyhodnotenie zistených skutočností a dôkazov
týkajúcich sa odpočítania dane z prijatej faktúry od deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o. s tým, že
existencia spoločností v popísanej schéme, ktoré vykazovali rizikové znaky: rýchly nárast obratu, nízke

daňové povinnosti, prepis konateľov spojený s následným neplnením povinností voči finančnej správe
a nekontaktnosť, neplatenie svojich daňových povinností - viedli k znižovaniu daňových povinností
postupne v reťazci týchto spoločností, pričom konečným cieľom tohto konania bolo zabezpečiť viac ako
90 % vstupov prostredníctvom spoločnosti Azaria service s.r.o. pre odberateľa spoločnosť SARCO s.r.o.
z dôvodu, aby bolo možné v spoločnosti SARCO s.r.o. neúmerným spôsobom navýšiť protihodnotu

fakturovanú konečným záujemcom o reklamné služby. Pri zachovaní súčasne nízkych daňových
povinností pri vysokých odpočítaniach, bol v schéme zapojených spoločností opakujúcim sa spôsobom
vytvorený priestor pre stanovenie nadhodnotenej ceny za reklamné plnenia, ktorý sa prejavil na
poslednom stupni reťazca, t. j. od spoločnosti SARCO s.r.o. smerom k jeho odberateľom, t. j. ku
kontrolovanému daňovému subjektu ANMIMA s.r.o.. Na základe uvedených zistení mal správca dane

za preukázané, že konanie spoločností zapojených do fakturačného reťazca SARCO s.r.o. - Azaria
service s.r.o. a jeho následní subdodávatelia (Peritus Trade s.r.o., LULU TRADE s.r.o., Dynamic Team
s.r.o.) je spojené s podvodným konaním. Správca dane poukázal na cieľ uznaný a podporovaný
Smernicou 2006/112 a osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim
spôsobom dovolávať noriem práva Únie (Rozsudky SD EÚ Axel Kittel a Recolta Recycling, C - 439/04

a C - 440/04, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie
práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje
podvodne (vyššie citované rozsudky, bod 55). Rovnako platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť,
že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí na
účely šiestej smernice považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má

z opätovného predaja tovaru prospech alebo nie (vyššie uvedené rozsudky, bod 56). Správca dane
konštatoval, že náležitým preverením všetkých predložených dokladov, písomností a dôkazov zistil, že
reklamná kampaň týkajúca sa kultúrneho podujatia muzikálu MADAGASKAR bola reálne odvysielaná -
nadobudnutá kontrolovaným daňovým subjektom ANMIMA s.r.o., avšak jej obstaranie bolo poznačené
podvodným konaním spoločností zapojených do fakturačného reťazca. V záujme zhodnotenia každého

dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku
a na preukázanie toho, že nákupom posudzovaného zdaniteľného plnenia sa kontrolovaný daňový
subjekt zúčastnil na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, správca dane vykonal
rozsiahle zisťovanie a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, predovšetkým Rozsudkom Axel Kittel
a Recolta Recycling, C - 439/04 a C - 440/04, bod 56 v kontexte s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1Sžf/31/2016, bod 50 podrobne analyzoval tieto štyri otázky: 1. či z posudzovaných zdaniteľných
obchodov vznikol daňový únik, 2. či bol tento daňový únik dôsledkom podvodu na DPH, 3. či boli
posudzované zdaniteľné obchody spojené s týmto podvodom na DPH a 4. či kontrolovaný daňový
subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa svojím nákupom zapája do podvodu na DPH. Na všetky štyri
otázky správca dane odpovedal kladne.

1/ Správca dane v daňovej kontrole preveroval, či v posudzovaných zdaniteľných obchodoch došlo k
vzniku daňového úniku, pričom daňovým únikom je neoprávnené zníženie odvodu dane do štátneho
rozpočtu. Preverovaním zistil, že z posudzovaných zdaniteľných plnení vznikli daňové úniky od
dodávateľov na rôznych stupňoch fakturačného reťazca a tiež aj obchodného reťazca. Fakturačný
reťazec (Azaria service s.r.o., SARCO s.r.o.) z kontrolných výkazov nebol totožný s reálne zistenými

obchodnými tokmi reklamných služieb a tiež aj s finančnými tokmi. Správca dane zistil daňové úniky
v súvislosti s oboma reťazcami - obchodným aj fakturačným, a to na základe nasledovných dôkazov:
neodvedenieDPHnazačiatkuobchodnýchreťazcov,kedydaňovésubjektyneodvádzalisvojejvzniknuté
daňové povinnosti do štátneho rozpočtu, prípadne vôbec nepodávali daňové priznania a kontrolnévýkazy, z dôvodu nekontaktnosti daňových subjektov a nepredloženia účtovníctva nebola preukázaná
opodstatnenosť a právo na uplatnenie odpočítania dane u týchto daňových subjektov. Spoločnosti
uvedenévpredmetnýchfakturačnýchreťazcoch(PeritusTrade,LULUTRADE,DynamicTeam)nepodali

daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2017, a teda nepriznali a neodviedli
daň z príjmu zo svojej podnikateľskej činnosti; spoločnosť SARCO si spôsobom neoprávneného
odpočítania dane od dodávateľa Azaria service s.r.o. znížila vlastnú daňovú povinnosť, čím došlo k
daňovému úniku v spoločnosti SARCO s.r.o. v súvislosti so zabezpečením reklamných služieb. Podľa
správcu dane prostredníctvom neodvedenia DPH na začiatku fakturačných reťazcov dochádzalo k

nedovolenej optimalizácii vlastných daňových povinností vo fakturačnom reťazci reklamných služieb a
ďalšímúnikomapodvodomnaDPH.SpoločnosťSARCOsiveľkýrozdielmedzihodnotoudeklarovaných
prijatých reklamných plnení od dodávateľov SILVI PRODUCTION s.r.o. a hodnotou uskutočnených
plnení vykrývala viac ako 90 %-nými zdaniteľnými plneniami od subdodávateľa Azaria service s.r.o..
Vyšlo najavo, že ekonomická činnosť tohto subdodávateľa bola poznačená využívaním nezákonnej
obchodnej praxe - konateľ fungoval bez rozhodovacích právomocí, nemal prehľad o vykonávanej

ekonomickej činnosti, fakturáciu uskutočňoval na základe pokynov konateľa odberateľa pána D., pričom
konateľ bol jedinou osobou oprávnenou konať za spoločnosť Azaria service, ako vyplýva zo svedeckých
výpovedí J. E.. Všetky prijaté dodávky spoločnosti Azaria service s.r.o. na vstupe (podľa základu dane)
tvorili faktúry od dvoch dodávateľov - dlhodobo nekontaktné spoločnosti: Peritus Trade s.r.o. a LULU
TRADE s.r.o.. Analýzou dát zo zákonne získaných údajov z kontrolných výkazov a daňových priznaní

týchto dvoch dodávateľov bolo preverené, že tieto spoločnosti si svoju nízku vlastnú daňovú povinnosť
pokrývali spôsobom, že si uplatňovali odpočítanie dane od ďalších nekontaktných spoločností, ktoré
svoje vzniknuté daňové povinnosti neuhrádzali správcovi dane, prípadne vôbec nepodávali daňové
priznania k DPH. Objemy uplatneného odpočítania dane boli v neprimerane vysokých objemoch -
takéto vysoké odpočítanie dane je znakom rizikových daňových subjektov za účelom optimalizácie

vlastnýchdaňovýchpovinnostíazabezpečeniavstupovsvojimodberateľom.Správcadanezistil,žetieto
spoločnosti pri vykazovaní vysokých obratov a nízkych daňových povinností boli postupne prepísané
na iných konateľov a následne bola ich činnosť utlmená, neplnili si povinnosti voči finančnej správe,
nepodávali daňové priznania k DPH a daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb.
2/ Správca dane skúmal, či ním zistený daňový únik bol dôsledkom podvodného konania na DPH,

pričom pojem daňový podvod je označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu,
resp. nimi vytvoreného reťazca, si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší
si ju naopak odpočíta a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového
práva EÚ, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a
riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Správca dane konštatoval, že popísaním fakturačného

reťazca spoločností preukázal, že posudzované daňové úniky vo fakturačnom reťazci boli vykonané
za účelom optimalizácie daňovej povinnosti jednotlivých zapojených spoločností a boli dôsledkom
podvodu na DPH. Platitelia na začiatku predmetných podvodných fakturačných reťazcov pred priamym
dodávateľom SARCO uviedli nepravdivé údaje vo svojich kontrolných výkazoch DPH (deklarované
nákupy v miliónových hodnotách, ktoré podľa údajov z bankových výpisov neboli nikdy uhradené,

miliónové hotovostné výbery z bankových účtov bez akéhokoľvek legálneho opodstatnenia), čím vo
svojich daňových priznaniach DPH za obdobia rokov 2016-2018 vykazovali pri vysokých miliónových
obratoch nízke daňové povinnosti, čo im umožnili koncové spoločnosti reťazca, ktoré daňové priznania a
kontrolné výkazy nepodávali vôbec alebo vzniknuté daňové povinnosti neuhrádzali.Konanie zapojených
spoločnosti vykazuje znaky podvodného konania, pretože správca dane dôkazmi preukázal, že tieto

spoločnosti reálne nepodnikali, len vystavovali faktúry tak, aby navodili dojem reálneho podnikania.
Preto je možné faktúry vystavené týmito spoločnosťami považovať za falošné. Tiež neexistuje žiadny
dôkaz, že tieto spoločnosti riadne viedli svoje účtovníctvo. Takéto konanie je možné v zmysle ustálenej
európskej judikatúry považovať za podvodné konanie (rozsudok SD EÚ C- 332/15 vo veci Giuseppe
Aston). Za dôkazy preukazujúce podvodné konanie správca dane označil nasledovné: neumožnenie

preverenia účtovníctva spoločnosti SARCO s.r.o. a jej následného dodávateľa a subdodávateľov (Azaria
service s.r.o., Peritus Trade s.r.o., LULU TRADE s.r.o. a Dynamic Team s.r.o.), či daň z vystavených
faktúr za deklarované reklamné služby bola odvedená a zaplatená do štátneho rozpočtu a zaúčtovaná v
účtovníctve. Spoločnosť SARCO a následní subdodávatelia nepredložili správcovi dane účtovníctvo, a
tak nebolo možné preveriť správnu výšku odvedenej dane v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach, ani

zistiť, či daň odvedená na preverovaných faktúrach bola zahrnutá do daňového priznania a zaplatená.
Vo všetkých spoločnostiach nachádzajúcich sa v popísaných fakturačných reťazcoch došlo k zmenám
konateľov na osoby s cudzou štátnou príslušnosťou (bez logického vysvetlenia), nepreukázanie ako
bolo naložené s peňažnými prostriedkami vybratými z účtov týchto spoločností. Správca dane aj účelovévytvorenie fakturačného reťazca a následný zánik spoločností zapojených do reťazca považuje za
daňový podvod, pretože len vytvorením tohto reťazca mohlo dôjsť u prvých spoločnosti vo fakturačnom
reťazci k daňovému úniku a len zánikom a stratením týchto spoločností mohlo dôjsť k znemožneniu

zistenia správnej výšky odvedenej dane u ďalších spoločností v reťazci. Konanie spoločnosti SARCO
a jeho následných subdodávateľov v kontexte všetkých zistených skutočností správca dane vyhodnotil
ako konanie účelové, s cieľom znemožniť správcovi dane preverenie správnosti vedenia účtovníctva;
neprimerané navýšenie hodnoty fakturovanej reklamnej služby spoločnosťou SARCO- podľa zistení
správcu dane pri daňovej kontrole hodnota fakturácie týkajúca sa kultúrnych podujatí (muzikál Angelika,

Madagaskar, Čas ruží, Pošli to dál, koncert Lucie Bílej) od dodávateľov reklamných služieb (SILVI
Production s.r.o.) bola neporovnateľne nižšia ako následná fakturácia reklamných služieb pre konečných
odberateľov, pričom správca dane vychádzal zo všetkých vystavených faktúr touto spoločnosťou pre
daňový subjekt SARCO s.r.o. a poukazuje na hodnoty následnej fakturácie spoločnosťou SARCO s.r.o.
pre žalobcu (ANMIMA), ktorý bol jedným z viacerých odberateľov spoločnosti SARCO s.r.o. za reklamné
služby v spojitosti s uvedenými podujatiami;

vyberanie peňažných prostriedkov v hotovosti vo vysokých čiastkach z účtov spoločností SARCO
s.r.o., Azaria service s.r.o., presuny peňažných prostriedkov na ďalšie účty spoločností: Usegee
s.r.o., Tippi s.r.o., Stoder Limited s.r.o., Felicis s.r.o. a pod., odkiaľ boli tieto finančné prostriedky
vyberané osobami: C. D., J. E., B. I., J. F.. Z bankových účtov podľa sledovania finančných tokov
od daňového subjektu SARCO s.r.o. boli uskutočnené miliónové výbery hotových peňazí, o ktorých

neexistujú žiadne relevantné dôkazy, že by boli niekde riadne v zmysle zákonov zaúčtované a použité
v súlade s platnou legislatívou upravujúcou obmedzenie platieb v hotovosti. Správca dane analýzou
bankových výpisov preukázal, že toky platieb od daňového subjektu nijako nesúviseli s fakturačnými
vzťahmi v reťazci, platby neboli použité na nákup reklamných služieb. Zistené reálne obchodné toky
dodaných zdaniteľných plnení nekopírovali a nesúviseli s fakturačnými vzťahmi v podvodnom reťazci. Z

uvedeného je zrejmé, že platitelia z fakturačného reťazca zapojení do podvodu na DPH deklarovali svoje
podnikateľské aktivity iba formálne. Napriek tomu, že väčšina spoločností zapojených do predmetných
posudzovaných obchodných reťazcov neboli v žiadnej platobnej neschopnosti (relevantne preukázané
miliónovými kreditmi na ich bankových účtoch) a deklarovali zdaniteľné obchody v miliónových
hodnotách, prestali vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť, spoločnosti boli prevedené na osoby

prevažne maďarskej národnosti a následne boli vymazané z obchodného registra. Správca dane
relevantne preukázal, že z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik spôsobom
neodvedenia dane alebo neoprávneného odpočítania dane, ktorý je dôsledkom podvodného konania.
3/ Správca dane skúmal, či daňový podvod, ktorého sa dopustili dodávatelia, má priamu súvislosť
so zdaniteľnými obchodmi kontrolovanej spoločnosti ANMIMA s.r.o.: nákup zdaniteľných plnení -

reklamných služieb žalobcom od dodávateľa SARCO bol spojený s podvodom na DPH. Preukazované
podvodné konanie na DPH súviselo s nákupom reklamných služieb na kultúrnych podujatiach (muzikál
Angelika, Madagaskar, Čas ruží, Pošli to dál, koncert Lucie Bílej). Správca dane uviedol zistený
podvodný fakturačný reťazec ako aj obchodný reťazec a potvrdil, že dodávateľsko-odberateľské vzťahy
v nich súviseli s plneniami pre daňový subjekt. Reklamné služby v súvislosti s predstavením muzikálu

Madagaskar boli reálne dodané žalobcovi v zmysle Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb a
predložených prijatých faktúr, ale boli dodané v oveľa vyššej sume ako bola reálne zistená trhová
hodnota. Správca dane preukázal, že objednaním reklamných služieb u spoločnosti SARCO sa žalobca
zapojil do podvodného konania, pretože práve v tejto spoločnosti bola podľa dôkazov zaistených
správcom dane neúmerne navýšená cena za reklamné služby, čo umožnilo kontrolovanému platiteľovi

(žalobca) odpočítať si vyššiu sumu dane.
4/Správcadanezisťoval,čižalobcavedelalebomoholvedieť,žesasvojímnákupomzapájadopodvodu
na DPH, pričom konštatoval, že súhrn kontrolných zistení vyhodnotených vo vzájomných súvislostiach
získaných v priebehu daňovej kontroly tvorí sústavu vzájomne doplňujúcich sa dôkazov, ktorá vo svojom
celku preukazuje, že kontrolovaný daňový subjekt bol súčasťou podvodného reťazca, vedel alebo vedieť

mohol, že sa nákupmi reklamných zdaniteľných plnení od dodávateľa SARCO s.r.o. za kontrolované
zdaňovacie obdobie zúčastňuje na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodného konania v oblasti DPH.
Dôvodil, že žalobca vedel, že cena za poskytnuté reklamné služby týkajúce sa muzikálu Madagaskar
nie je preukázateľne stanovená, nepožadoval kalkulácie časového a obsahového rozsahu, napriek tomu
pristúpil na cenu dohodou. Žalobca sa spoľahol na odporúčanie tretej osoby, vedel, že dodávateľ mu

vystaví faktúry za cenu dohodou, nevyžadoval preukázanie ceny jej kalkuláciami, za preukázateľne
nadhodnotenú cenu, neoveril si cenu u iných reklamných agentúr. Dodávateľ SARCO s.r.o. nepreukázal
opodstatnenosť ceny na výstupe, ktorú preukázateľne nadhodnotil bez reálnych zistených kalkulácií
nákladových položiek. Žalobca neprijal dostatočné opatrenia na preverenie opodstatnenosti cenyreklamných služieb, takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam
a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Z výpovedí svedka C. D. vyplýva, že spoločnosť
SARCO si dohodla zmluvné podmienky so žalobcom a svoju vysokú obchodnú maržu si nedovolene

optimalizovala prijatými faktúrami od dodávateľa Azaria service s.r.o., čím došlo k neoprávnenému
odpočítanie dane. Správca dane mal za preukázané, že žalobca nákupmi reklamných služieb mohol
vedieť a predpokladať, že nákupom reklamných služieb od spoločnosti SARCO s.r.o. sa môže
zapojiť do podvodných konaní. Žalobca celkovú zmluvnú cenu za reklamné služby v súvislosti s
muzikálom Madagaskar v celkovom objeme 120 000,- eur uhradil, pričom primeranosť ceny reklamných

služieb si žalobca mohol preveriť u iných poskytovateľov takýchto služieb (napr. v spoločnosti SILVI
PRODUCTION ktorá bola reálnym poskytovateľom reklamných služieb a v zmysle uzatvorenej zmluvy
so spoločnosťou SARCO s.r.o. sa dohodli na spoločnej propagácii reklamných partnerov podujatia,
čo znamená, že mala vedomosť o reálnych cenách reklamných plnení). C. D. poskytol reklamné
plnenia za ceny, ktoré boli ekonomicky neopodstatnené a nadhodnotené, žalobca sa spolupodieľal na
podvodnomkonanívoblastiDPH,pričomtútoskutočnosťsprávcadanepreukázalformoupreukázateľne

nadhodnotenej a neopodstatnenej ceny plnenia, ktorá viedla k vysokému odpočítanie dane. Žalobca
podľa správcu dane nedodržal zásadu opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku s dodávateľom
SARCO s.r.o., nepreveril si ceny na trhu, pričom zo znenia zmluvného dojednania s dodávateľom
SARCO s.r.o. mal vedomosť, že dodávateľ zmluvné plnenia môže uskutočniť v subdodávkach. Žalobca
sa spoľahol na doporučenie tretej osoby, cena bola stanovená bez kalkulácie a vzhľadom na jej

výšku neštandardne - dohodou (vysoko nadhodnotená cena). Dodávateľ SARCO mal virtuálne sídlo
bez webových stránok a telefonického kontaktu, bol dostupný prostredníctvom tretej osoby. Okolnosti
prípadu boli podľa správcu dane neštandardné a neobvyklé, dodávateľ SARCO bol sprostredkovateľom
reklamných plnení bez skúseností v reklamnom odvetví a túto skutočnosť žalobca mohol vedieť zo
zmluvných dojednaní, bola preukázaná vysoká obchodná marža dodávateľa. Spoločnosť SARCO

nebola verejne dostupnou obchodnou spoločnosťou na trhu ani žiadnou reklamnou agentúrou,
vystavovala faktúry pre klientov bez pridania hodnoty svojím spracovaním, bez reálnych skúseností na
mediálnom a reklamnom trhu, ktorá v porovnaní so zistenými reálnymi trhovými cenami (napr. SILVI
PRODUCTION s.r.o.) bola účelovo navýšená, bez ekonomického opodstatnenia. Nebol preukázaný
dôvod, prečo spoločnosť SILVI PRODUCTION s.r.o. prenajala reklamný priestor práve spoločnosti

SARCO, s.r.o., keď vedela, že všetky reklamné činnosti bude zabezpečovať subdodávateľsky. Jediným
vysvetlením je to, že spoločnosť SARCO mala byť využitá na účely nadhodnotenia ceny za reklamné
plnenia, ktoré jej umožňovali vysoké vstupy od dodávateľa Azaria service s.r.o. a slúžili na navýšenie
odpočítania DPH a na navýšenie nákladov u konečných odberateľov (aj u žalobcu). Správca dane
konštatoval, že žalobca súhlasom s odporúčaným výberom dodávateľa (SARCO) od spoločnosti SILVI

PRODUCTION sa zapojil do preverovaných reťazcov ako odberateľ služieb. Žalobca sa nezaujímal,
či spoločnosť SARCO neobchoduje s problematickými dodávateľmi, nepýtal sa na svojho obchodného
partnera, na jeho dodávateľov, ani na ich predchádzajúcu spoluprácu. Pokiaľ žalobca uviedol že
si dodávateľa preveroval na portáli Finstat je nepochopiteľné, prečo si z toho istého zdroja alebo
iných verejne dostupných zdrojov nepreveril, že spoločnosť SARCO nemala zverejnenú žiadnu

históriu svojej činnosti, nemala žiadnych zamestnancov, žalobca si nepreveril nového obchodného
partnera. Spoločnosť SARCO nedisponovala vlastným pracovným know-how, išlo o jednoosobovú
spoločnosť s ručením obmedzeným, bez vlastných prevádzkových priestorov určených na reprezentáciu
spoločnosti, bez internetovej stránky propagujúcej činnosť spoločnosti, jej históriu, portfólio, realizované
projekty. Spoločnosť nedisponovala technickým ani personálnym vybavením, reálne sa v danom

segmente neorientovala, konateľ nemal skúsenosti, vedomosti ani možnosti reálne zabezpečiť predmet
fakturácie. Žalobca nevenoval pozornosť procesu výberu agentúry, nepreveril si možnosti trhu. Ak si
žalobca nezisťoval základné informácie o svojom dodávateľovi, vypovedá to o jeho neobozretnosti
a nedostatočnosti opatrení prijatých k prevencii účasti na daňovom podvode. Žalobca neuskutočnil
žiadny prieskum trhu ani spoločností, ktoré by boli schopné poskytnúť takéto reklamné služby. Ak

si žalobca objednal reklamné služby od neznámej spoločnosti len na základe odporúčania svojich
známych,bezvedomostiodanejspoločnosti,bezuskutočneniaprieskumutrhu,bezovereniaodborných
a kvalifikačných schopností, je to dôkazom o tom, že pri uzatváraní zdaniteľného obchodu s touto
spoločnosťou žalobca nekonal s potrebnou odbornou starostlivosťou a neprijal žiadne opatrenia, ktoré
je možné od neho rozumne očakávať, aby zabránil svojej účasti na prípadnom daňovom podvode. Nie

je povinnosťou žalobcu postupovať pri výbere zmluvného partnera najefektívnejšie, ani si vybrať cenovo
najvýhodnejšiu ponuku, ak však žalobca pri uzatváraní obchodu spôsobom, ktorý v bežných trhových
podmienkach nemá ekonomické opodstatnenie alebo sa vymyká rozumne očakávanému správaniu
obozretného podnikateľa postupujúceho s odbornou starostlivosťou, možno mu v zmysle judikatúrySD EÚ odoprieť uplatnené právo na odpočítanie dane pri takýchto obchodoch. Správca dane zistil
všetky objektívne skutočnosti, z ktorých vyvodil záver, že žalobca mohol vedieť, že jeho dodávateľ len
uvedené služby „zabezpečuje“ a toto zabezpečenie realizuje prostredníctvom subdodávateľov. Ak by

bol vykonal potrebné opatrenia a preveril si svojho obchodného partnera, získal by ďalšie informácie
o dôveryhodnosti svojho dodávateľa. Správanie žalobcu správca dane vyhodnotil ako neobozretné s
tým, že žalobca nevykonal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné v rozumnej miere očakávať,
aby sa uistil, že nebude účastný na dodávkach poznačených podvodom vo vzťahu k DPH. Bolo teda
preukázané, že vedieť mohol, ak by bol dodržal potrebnú náležitú starostlivosť, že dodávky môžu byť

poznačené podvodným konaním. Správca dane vyhodnotil zistenia a dôkazy tak, že odpočítanie dane
z fakturovaných plnení od dodávateľa SARCO s.r.o. na zabezpečenie reklamných činností v súvislosti
s podujatím Madagaskar - muzikál boli spojené s podvodným konaním, v dôsledku ktorého došlo
k daňovému úniku. Posudzované plnenie žalobcu bolo súčasťou reálneho obchodného aj umelého
fakturačného reťazca spojeného s daňovým podvodom, pričom o podvodnom konaní žalobca vedieť
mohol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane s poukazom na platnú európsku judikatúru

žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti SARCO s.r.o. za
fakturované reklamné služby. Dôvodom neuznania odpočítania dane bola správcom dane preukázaná
skutočnosť, že žalobca vedieť mohol, že prijatím faktúr od spoločnosti SARCO s.r.o. sa zapojil do
daňového podvodu, ktorého sa dopustili spoločnosti v popísaných fakturačných reťazcoch.

8. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že oboznámil žalobcu s kontrolnými
zisteniami v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku listom doručeným 31.03.2021 a určil
mu lehotu na odstránenie pochybností o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených k
výkonu daňovej kontroly a pravdivosť údajov riadne preukázať. Žalobca požiadal o predĺženie lehoty
na podanie vyjadrenia, ktorej žiadosti správca dane vyhovel. Žalobca opakovane požiadal o predĺženie

lehoty na vyjadrenie, avšak správca dane mu oznámil, že ďalšie predĺženie už predĺženej lehoty nie
je prípustné. Správca dane následne v súlade s § 46 ods. 8 Daňového poriadku doručil žalobcovi
Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Žalobca
správcovi dane doručil dňa 02.07.2021 vyjadrenie k Protokolu, v ktorom uviedol pripomienky a návrhy,
s ktorými sa správca dane následne zaoberal vo vyrubovacom konaní a dňa 22.09.2021 prerokoval so

žalobcom pripomienky k Protokolu, o čom vyhotovil Zápisnicu o ústnom pojednávaní. Žalobca následne
požiadal správcu dane o 30 dňovú lehotu na podanie písomného vyjadrenia k obsahu Zápisnice, s
čím správca dane súhlasil a žalobca následne dňa 22.10.2021 zaslal svoje písomné vyjadrenie k
predmetnej Zápisnici, v ktorej vyjadril svoje nesúhlasné stanovisko k záverom správcu dane. Správca
dane sa následne v odôvodnení rozhodnutia vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v

predmetnom vyjadrení (strana 42–45 odôvodnenia rozhodnutia) so záverom, že zistil v súvislosti s
prijatými reklamnými plneniami od dodávateľa SARCO s.r.o. podvodné konanie, ktorých posledným
prijímateľom bol žalobca, pričom správcom dane zistené objektívne skutočnosti poukazujú na mieru
vedomosti zapojenia sa žalobcu do podvodného konania. Konštatoval, že vykonal rozsiahle zisťovanie
a v súlade s aplikáciou judikatúry Súdneho dvora EÚ, predovšetkým rozsudok Axel Kittel a Recolta

Recycling C - 439/04 a C - 440/04 v kontexte s rozsudkom NS SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 podrobne
analyzoval štyri otázky: či z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, či bol tento
daňový únik dôsledkom podvodu na DPH, či posudzované zdaniteľné obchody boli spojené s týmto
podvodom na DPH a či kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa svojím nákupom
reklamných služieb zapája do podvodu na DPH. Správca dane na štyri kumulatívne otázky Axel Kittel

testu odpovedal kladne a vyvodil záver, že kontrolovanému daňovému subjektu (žalobcovi) odoprie
nárok na odpočítanie dane z titulu jeho účasti na daňovom podvode na DPH. Pokiaľ žalobca vo
svojom vyjadrení k Protokolu predložil ako dôkaz nacenenie jednotlivých projektov, na ktorých bolo
uvádzané logo spoločnosti žalobcu (muzikál Madagaskar, muzikál Angelika, muzikál Dracula, koncert
Lucie Bílej) od spoločnosti Starmedia na základe odhadu agentúry u podobných projektov, správca dane

poukázal na podrobné vyjadrenie v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101779638/2021, kde uviedol,
že predložený dôkaz považuje za nedôveryhodný a zdôraznil, že nie je povinnosťou správcu dane
vykonávať v danom prípade nové dokazovanie. Správca dane konštatoval že žalobcom predložené
nacenenie produktov nie je založené na overiteľných podkladoch a nemôže byť použité ako dôkaz
obvyklej ceny za poskytnuté reklamné služby. Správca dane poukázal na judikatúru SD EÚ týkajúcu sa

zamietnutia odpočítania dane správcom dane v prípadoch, ak správca dane preukáže, že odpočítanie
dane bolo spojené so zapojením daňového subjektu do daňového podvodu. Konanie žalobcu následne
správca dane vyhodnotil v kontexte definície daňového podvodu podľa ustálenej judikatúry SD EÚ a
rozsudkov NS SR, pričom mal za to, že preukázal, že dodávateľ žalobcu a jeho následní subdodávateliaboli účastníkmi daňového podvodu. V prípade, ak správca dane zistí, že niektorý subdodávateľ žalobcu v
reťazci dodaní toho istého tovaru alebo služby sa dopustí daňového podvodu, je oprávnený skúmať, či aj
kontrolovanýdaňovýsubjektjesúčasťoutohtopodvodu(tedačivedel/malvedieťotomtopodvodeačisa

do neho zapojil tým, že kúpil predmetný tovar/službu). Správca dane poukázal na rozsiahle dokazovanie
vykonané správcom dane ohľadne zistenia odberateľsko-dodávateľských vzťahov v rámci reťazca
obchodných spoločností, súčasťou ktorého boli aj preverované faktúry od dodávateľa SARCO. Správca
dane vyhodnotil jednotlivých subdodávateľov a týchto vo vzťahu k daňovému subjektu spochybnil,
mal za to, že žalobca, ktorý sa zúčastnil na fakturačných dodávkach služieb v rámci obchodníkov

s reklamnými službami musel dodatočne, na základe zistených skutočností, ktoré boli preukázané
rozsiahlym dokazovaním správcu dane vedieť, že kúpa týchto služieb od dodávateľa SARCO s.r.o.
je spochybniteľná. Všetky úkony súvisiace so zhromaždením potrebného rozsahu dôkazov vykonal
správca dane, pričom sa zameral na preverenie a preukázanie reálnosti obchodných transakcií s
fakturovanými reklamnými službami, zistil prvotného dodávateľa týchto služieb, vysledoval jeho ďalšiu
fakturáciu, zisťoval ekonomickú opodstatnenosť fakturácie. Na základe vykonaných dôkazov získaných

v daňovej kontrole i vo vyrubovacom konaní správca dane dospel k záveru, že žalobca sa zapojil
do reťazca firiem, ktoré v umelo vytvorených reťazcoch obchodných spoločností vyhotovovali účtovné
doklady, ktorých obsahom bolo poskytnutie reklamných služieb. Nárazníková spoločnosť SARCO
s.r.o. zabezpečovala najmä uzatváranie obchodných zmluvných vzťahov s tzv. konečnými odberateľmi
(v tomto prípade so žalobcom), ktorí si v zmysle týchto zmluvných vzťahov objednávali vykonanie

týchto vysoko nadhodnotených reklamných služieb, zabezpečovali prostredníctvom inej partnerskej
spoločnosti odvysielanie reálnej reklamy, kde reálne náklady na poskytnutie týchto reklamných služieb
boli niekoľkonásobne nižšie, než si tieto spoločnosti v umelo vytvorených reťazcoch fakturovali. Správca
dane vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a preukázal, že kontrolovaný platiteľ
sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu. Správca dane okrem toho aj účelové

vytvorenie fakturačného reťazca a následný zánik spoločností zapojených do reťazca považuje za
daňový podvod, pretože len vytvorením tohto reťazca mohlo dôjsť k daňovému úniku a len zánikom
spoločností mohlo dôjsť k znemožneniu zistenia správnej výšky odvedenej dane. Správca dane uzavrel,
že na základe všetkých dôkazov zistených v daňovej kontrole i vo vyrubovacom konaní zistil, že žalobca
ako kontrolovaný platiteľ síce formálne splnil zákonné podmienky pre odpočítanie dane, ale odpočítaním

dane na základe predmetných faktúr od dodávateľa SARCO s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období
sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu, a preto žalobcovi nepriznal právo na
odpočítanie dane v sume 10 000,- eur.

9 . O podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č.

100541856/2022 zo dňa 21.03.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu
dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol dôvody podaného odvolania a následne
zopakoval zistenia správcu dane počas daňovej kontroly i vyrubovacieho konania, ako aj dôvody
rozhodnutia správcu dane tak, ako sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane (ako aj v
bodoch 2-8 tohto rozsudku). Žalovaný k zisteniam a záverom správcu dane a k námietkam žalobcu

uviedol, že platiteľ DPH je povinný postupovať pri uplatnení práva na odpočítanie dane v zmysle
ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. (ďalej len „Zákon o DPH“), ktoré určujú, kedy vzniká právo na
odpočítanie dane, za akých podmienok je možné daň odpočítať, kedy je možné uplatniť právo dane
a v ktorom zdaňovacom období. Následne poukázal na ustanovenia Zákona o DPH (§ 19 ods. 1, 2,
§ 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/) a uviedol, že podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1,

2 a § 51 Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie
dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený a že k dodaniu tovarov a služieb došlo platiteľom
dane uvedeným na tejto faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku
na odpočítanie dane v rámci daňovej kontroly vychádza nielen z daňových dokladov predložených

kontrolovaným daňovým subjektom, ale je vlastným dokazovaním oprávnený preveriť, či predloženým
dokladom nechýba materiálny podklad. Predloženie riadne zaúčtovaných dokladov je len jednou z
hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, samotné faktúry, dodacie listy,
objednávky a iné doklady však ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane. Daňové
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa ustálenej judikatúry

Súdneho dvora EÚ prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zároveň odmietnuť priznanie práva
na odpočítania dane, ak sa na základe zistených skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou
participáciou zúčastní na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté
plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru alebo služby platiteľomdane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky
opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalovaný sa vyjadril k námietkam žalobcu uplatneným v

odvolaní nasledovne: k námietke, že správca dane sa nevysporiadal s námietkami a návrhmi žalobcu
uviedol, že z obsahu spisového materiálu vyplýva, že správca dane vykonal daňovú kontrolu v súlade
s Daňovým poriadkom, všetky zistené skutočnosti v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach a uviedol úvahu, ktorou sa riadil pri prijatí záverov uvedených v rozhodnutí,
uviedol tiež, v čom žalobca vykonal nedostatočné opatrenia a ocitol sa tak v reťazci podvodných plnení.

Správca dane rozhodnutie riadne odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami a tvrdeniami
žalobcu a všetky dôkazy vyhodnotil aj v súlade s judikatúrou SD EÚ. Keďže bolo preukázané, že
žalobcom deklarované zdaniteľné plnenia boli spojené s podvodným konaním, o ktorom žalobca mohol
mať vedomosť, nevzniklo mu právo na odpočítanie dane, ktoré si uplatnil v podanom daňovom priznaní
na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017 podľa § 49 ods. 12 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a)
Zákona o DPH. Počas konania správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, zaslal mu

výzvu na dôkazy a na preukázanie jeho tvrdení a bolo mu umožnené, aby sa ku všetkým zisteným
skutočnostiam vyjadril. Správca dane prerokoval so žalobcom jeho pripomienky, vysporiadal sa s
nimi v rámci ústneho pojednávania a umožnil žalobcovi k týmto záverom sa vyjadriť. Vysporiadal sa
aj s dodatočne predloženými vyjadreniami žalobcu predloženými k ústnemu pojednávaniu, ktorého
predmetom bolo prerokovanie pripomienok. Rozhodnutie správcu dane považoval za vydané v súlade s

§ 63 Daňového poriadku. K námietkam týkajúcim sa preukázania splnenia podmienok na odpočet dane
žalovaný uviedol, že žalobca si uplatnil v mesiaci júl 2017 právo na odpočet dane podľa § 49 Zákona o
DPH z dodávateľskej faktúry od dodávateľa SARCO s.r.o., ktorej predmetom fakturácie bola prezentácia
obchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou muzikálu Madagaskar a k predmetným
reklamným službám predložil listinné doklady. Správca dane dokazovaním zistil, že úlohou spoločnosti

SARCO bolo zabezpečenie zákazníkov, pričom realizáciu reklamných činností v súvislosti s muzikálom
Madagaskar mala vykonať spoločnosť Azaria service s.r.o. Žalovaný poukázal na zistenia týkajúce sa
spoločnosti SARCO s.r.o., na obsah výpovede jej konateľa C. D., ktorého tvrdenia sa nepreukázali a
zo zistení správcu dane vyplýva, že činnosti, ktoré sa zmluvne zaviazala vykonať spoločnosť SARCO
s.r.o. zabezpečovala spoločnosť SILVI Production v spolupráci so svojími subdodávateľmi. Vstupné

náklady spoločnosti SARCO týkajúce sa obstarania reklamných činností v súvislosti s muzikálom
Madagaskar predstavovali čiastku 120 000,- eur a DPH 24 000,- eur, táto spoločnosť však len za
obdobie marec až september vystavila pre 42 odberateľov faktúry vo výške 2 106 896,- eur (DPH 421
379,20 eur), pričom pre žalobcu vystavila spoločnosť SARCO faktúry za zabezpečenie reklamných
činností v súvislosti s podujatím muzikál Madagaskar celkovo vo výške ZD 100 000,- eur a DPH 20

000,- eur. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť SARCO s.r.o. čiastku, ktorú zaplatila za reklamné
činnosti v súvislosti s podujatím muzikál Madagaskar navýšila vo faktúrach pre odberateľov neúmerným
spôsobom. Podľa žalovaného konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION p. E. nevysvetlila, z akého
dôvodu si vybrala ako svojho obchodného partnera práve spoločnosť SARCO, ak však všetky služby
zabezpečovala sama či už vo vlastnej réžii alebo subdodávateľsky a spoločnosť SARCO nebola

mediálneznáma,sámkonateľuviedol,žereklamnéčinnostivykonávalprostredníctvomsubdodávateľov.
Z dokazovania podľa žalovaného vyplýva, že spoločnosť SARCO mala byť využitá vo fakturačnej
schéme len za účelom navýšenia ceny za reklamné plnenia, ktoré jej umožňovali vysoké vstupy od
dodávateľa Azaria service s.r.o. a slúžili na navýšenie odpočítania dane a na navýšenie nákladov u
konečných odberateľov, v tomto prípade priamo u žalobcu. Logickým odôvodnením na bezdôvodné

navýšenie ceny oproti skutočne preukázaným nákladom v spoločnosti SARCO je umožniť deklarovaným
odberateľom tejto spoločnosti čerpať odpočítanie dane neoprávnene v ekonomicky neodôvodnenej
výške za účelom minimalizácie ich daňovej povinnosti, čo je v rozpore so všeobecnými zásadami
fungovania systému DPH. Ak plnenie - dodanie služby, prebehlo v rámci obchodného reťazca a v tomto
reťazci bolo zistené, že odberateľ vstupom do tohto reťazca získal neprimerané daňové zvýhodnenie

vo forme odpočítania dane z nadhodnotenej sumy za reklamné služby, táto skutočnosť je v rozpore
so všeobecným zásadami fungovania systému DPH i so základnými zásadami podnikania a poctivého
obchodného styku. U spoločnosti Azaria service, ktorá mala byť najväčším dodávateľom spoločnosti
SARCO, správca dane zistil, že táto nemala zamestnancov a podľa tvrdenia konateľa jej úlohou malo
byť len sprostredkovanie propagácie klientov a sponzorov, táto bola založená len pre potreby pána D. a

spoločnosti SARCO s.r.o.. Konateľ len na požiadavky pána D. vystavoval faktúry, pričom opäť mali byť
činnostizabezpečenédodávateľsky.SpoločnosťAzariaserviceakododávateľovdeklarovalaspoločnosti
Peritus Trade s.r.o. a LULU TRADE s.r.o., ktoré sa na adrese sídla nenachádzali, mali virtuálne
sídlo, nemali žiadnych zamestnancov, nespolupracovali so správcom dane, nevykonávali ekonomickúčinnosť. Preverením bankových účtov spoločností zapojených do fakturačných reťazcov správca dane
zistil, že zrealizované bezhotovostné platby na bankových účtoch medzi jednotlivými obchodnými
spoločnosťami v reťazci (v miliónových čiastkach) mali len formálne deklarovať reálnosť obchodných

prípadov, avšak určené osoby z reťazca (C. D., J. E., B. I.) uskutočňovali hotovostné výbery týchto
finančných prostriedkov z účtov vo vysokých čiastkach. O takto vybratých finančných prostriedkoch
neexistujú žiadne dôkazy o riadnom zaúčtovaní alebo o použití na podnikateľské účely v súlade so
zákonom. Správca dane tak podľa žalovaného vyhodnotením skutočností zistil, že priamy dodávateľ
žalobcuspoločnosťSARCOmaldodávateľaanásledneniekoľkýchsubdodávateľov,ktorípreukázateľne

reálne organizovali a zabezpečovali reklamné služby súvisiace s podujatím muzikál Madagaskar (SILVI
PRODUCTION s.r.o., JK Media s.r.o., KALYPSO agency SK s.r.o., See&go s.r.o., K- production s.r.o.),
cena služieb od dodávateľa SILVI PRODUCTION a prijaté reklamné plnenia spoločnosti SARCO
však bola v porovnaní s následnou fakturáciou odberateľom spoločnosti SARCO neporovnateľne
nižšia. Z dôvodu, že spoločnosti SARCO by tak z navýšenej fakturácie vznikali vysoké daňové
povinnosti, bol vytvorený fakturačný reťazec (od dodávateľa Azaria service s.r.o.) za účelom vykrytia

prípadných daňových povinností spoločnosti SARCO. Žalovaný konštatoval, že u spoločnosti SARCO
ako priameho dodávateľa žalobcu a tiež u spoločnosti Azaria service a ďalších spoločností zapojených
do fakturačného reťazca došlo k podvodnému konaniu, keď finančné prostriedky, ktorými žalobca
ako reklamný partner prispel na organizáciu rôznych podujatí a účelovými faktúrami znižovali daňové
povinnosti, vo fakturačnom reťazci dochádzalo k nadhodnoteniu fakturovaných plnení, prostredníctvom

spoločnosti Azaria service boli zabezpečované faktúry pre spoločnosť SARCO s cieľom, aby bolo
možné práve v spoločnosti SARCO ako priameho dodávateľa žalobcu neúmerne navýšiť fakturovanú
protihodnotu. Reklamná kampaň týkajúca sa kultúrneho podujatia muzikál Madagaskar, hoci bola
reálne odvysielaná - nadobudnutá žalobcom, ale jej obstaranie bolo poznačené podvodným konaním
spoločností zapojených do fakturačného reťazca. Zdaniteľné plnenia, ktoré žalobca preukazoval, že

prijal od dodávateľa SARCO, boli priamo spojené s daňovým podvodom, o ktorom mohol mať žalobca
vedomosť, avšak nevykonal základné úkony smerujúce k prevereniu skutočností ohľadom poskytnutia
zdaniteľných plnení. Žalobca nepreukázal žiadny dôkaz o preverení si svojho obchodného partnera.
Všetky skutočnosti poukazujú na neobozretnosť žalobcu pri vstupe do obchodných aktivít s obchodnými
partnermi, najmä za situácie, keď sa žalobca spoliehal len na odporúčanie treťou osobou. Žalovaný

uviedol, že správca dane aj v súlade s judikatúrou SD EÚ splnil svoju dôkaznú povinnosť a preukázal,
že cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov bolo získanie
odpočítania dane. Zo zistení správcu dane vyplýva, že žalobca prijatím plnenia od dodávateľa SARCO, v
ktorom dochádzalo k úniku a neodvedeniu dane, k neoprávnenému znižovaniu dane a odpočítaniu dane,
neúmernému navyšovaniu ceny zdaniteľných plnení, pričom ako vyplýva z prezentovaných výsledkov

dokazovania samotný žalobca nepreukázal dostatočne obozretné konanie, ktorým by sa vyhol účasti na
týchto podvodných konaniach. Tieto skutočnosti majú priamy dopad na posudzované zdaniteľné plnenia
samotného žalobcu, keď u priameho dodávateľa žalobcu došlo k podvodným konaniam, o ktorých
žalobca mohol mať vedomosť, avšak neprijal dostatočné opatrenia, ktoré možno od neho očakávať.
V prípade, ak by si bol žalobca takéto overenie vykonal, mohol vedieť, že sa prijatými plneniami

zapája do zdaniteľných plnení poznačených podvodným konaním. Vzhľadom na to, že takéto preverenie
nevykonal, vystavil sa vlastným, hoc aj nedbanlivým počínaním, riziku zapojenia do reťazca podvodných
konaní. Keďže bolo preukázané, že žalobcom deklarované zdaniteľné plnenia boli spojené s podvodným
konaním, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť, nevzniklo mu právo na odpočítanie dane, ktoré si
uplatnil v podanom daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017. Žalovaný vyhodnotil

odvolacie námietky žalobcu ako neopodstatnené.

Žaloba

10. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania napadnutého

rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane za zdaňovacie obdobie júl 2017 a tvrdil,
že bol ukrátený na svojich právach a existujú dôvody ich nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. c), f), g)
zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca
poukázal na vykonanú daňovú kontrolu, predmetom ktorej bolo preverenie oprávnenosti odpočtu dane
v jednotlivých zdaňovacích obdobiach za dodanie služieb dodávateľom SARCO - zverejnenie reklamy

žalobcu vo forme loga na dojednaných mediálnych nosičoch spolu s reklamou kultúrneho podujatia
muzikálu Madagaskar, pričom žalobca predložil dôkazy preukazujúce realizáciu zdaniteľného plnenia.
Žalobcapoukázalnaodôvodnenierozhodnutiažalovaného,ktorýspoukazomnajudikatúruSDEÚtvrdil,
že správca dane preverením celého obchodného reťazca preukázal existenciu daňového podvodu,pričom samotné zdaniteľné plnenia prijaté žalobcom od jeho dodávateľa, ktorým bola spoločnosť
SARCO s.r.o., boli priamo spojené s podvodom, o ktorom mohol mať žalobca vedomosť. Vedomosť
žalobcu o existencii daňového podvodu podľa žalobcu žalovaný odvodzuje od tvrdenia, že žalobca

nevykonal základné úkony smerujúce k prevereniu skutočností ohľadom zdaniteľných plnení, napr. cena
plnenia (absencia jej kalkulácie), informácie o dodávateľovi (existencia virtuálneho sídla, preferencie
a skúsenosti dodávateľa v oblasti reklamnej činnosti). Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca
nevykonal základné úkony k prevereniu zdaniteľných plnení (najmä k cene plnenia) žalobca tvrdil, že
predložil správcovi dane dôkaz, ktorým bolo nacenenie dodaných služieb v rámci jednotlivých muzikálov,

ktoré bolo vykonané spoločnosťou Starmedia, pričom výsledkom bolo preukázanie reálnosti ceny za
dodané služby, ktoré by za dojednaný rozsah a druh služby účtoval nezávislý subjekt, ak by disponoval
výhradnými právami na jej dodanie. Uvedený dôkaz žalovaný odignoroval a správca dane tento dôkaz
odmietol hodnotiť, považoval ho za nevieryhodný, avšak bez odôvodnenia. Žalobca vyjadril nesúhlas
s tvrdením žalovaného, že dôkazné bremeno je v zásade na žalobcovi, ktorý je iniciátorom práva na
odpočet,apretojejehopovinnosťoupreukázať,ženárokjeuplatnenýdôvodne.Zanesprávnepovažoval

aj tvrdenie žalovaného, že pre založenie skutkovej podstaty daňového podvodu splnil správca dane
svoju dôkaznú povinnosť. Pokiaľ chcel žalovaný zdôvodnenie rozhodnutia postaviť na logike navýšenia
ceny, bolo potrebné preukázať túto skutočnosť, t. j. v čom spočíva nelogickosť dodania služby za
dojednanú protihodnotu, relevantným dôkazom. Žalobca v správnej žalobe poukázal na rozhodnutie
správcu dane, podľa ktorého správca dane síce dospel k nespornému záveru vo vzťahu k splneniu

zákonných podmienok pre odpočet dane, a to, že došlo k dodaniu služby za protihodnotu, tzn. boli
preukázanéformálnepodmienky,ktorýmisúexistenciafaktúrysnáležitosťamipodľazákonaasúčasnek
preukázaniu hmotnoprávnej podmienky, a to, že dodávateľ mal status zdaniteľnej osoby, avšak dôvodom
neuznania odpočtu dane je tvrdenie, že na základe preverení správcom dane bolo zistené, že v rámci
obchodného reťazca došlo k daňovému podvodu, o ktorom mohol mať žalobca vedomosť, pričom

žalobca neprijal vhodné opatrenia, ktoré sa od neho vyžadujú. Žalobca zopakoval dôvody neuznania
odpočtu dane vyplývajúce z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, podľa ktorého bolo daňovou
kontrolou preukázané, že v popísaných fakturačných reťazcoch: SARCO s.r.o. - jeho dodávateľ Azaria
service s.r.o. - Peritus Trade s.r.o., LULU TRADE s.r.o. a Dynamic Team s.r.o. došlo k daňovému úniku v
spojitosti s podvodným konaním a to na základe dôkazov, ktoré podľa správcu dane majú predstavovať

objektívneskutočnosti,t.j.došlokidentifikovaniuskutkovýchokolnostídaňovéhopodvodu,pričomzáver
o daňovom podvode a existencii možnej vedomosti žalobcu o tomto konaní správca dane vyvodil na
podklade ním vykonanej aplikácie Axel Kittel testu, keď na štyri kumulatívne otázky si správca dane
odpovedal kladne. Následne žalobca v správnej žalobe ozrejmil dôvody, ktorými podľa žalobcu správca
dane preukazoval: 1/daňový únik (neodvedenie dane do štátneho rozpočtu na začiatku obchodných

reťazcov, nepodávanie daňových priznaní a kontrolných výkazov, nepredloženie účtovných dokladov
spoločnosťou SARCO, ktorá si neoprávnene odpočítala daň od dodávateľa Azaria service s.r.o. a znížila
si tak vlastnú daňovú povinnosť - daňový únik v spoločnosti SARCO, ktorý bol dodávateľom žalobcu);
2/podvodné konanie (existenciu daňového úniku v súvislosti s podvodným konaním mal mať správca
dane preukázané tým, že skutočnosti vykonané vo fakturačnom reťazce spoločností boli vykonávané za

účelom optimalizácie daňovej povinnosti v jednotlivých zapojených spoločnostiach, čoho dôsledkom bol
podvod na DPH; objektívne skutočnosti správca dane odvodil aj od nemožnosti preverenia účtovníctva
SARCO a jeho dodávateľov, aj od neprimeraného navýšenia hodnoty fakturovanej reklamnej služby
spoločnosťou SARCO za dodanie služby pre žalobcu v porovnaní s cenou od dodávateľov reklamných
služieb– SILVI Production s.r.o., ako aj výbermi peňažných prostriedkov z účtov spoločnosti SARCO

s.r.o., Azaria service s.r.o., bezhotovostnými prevodmi na účty tretích spoločností); 3/existencia príčinnej
súvislosti (k skúmaniu priamej príčinnej súvislosti daňového podvodu vo vzťahu k zdaniteľným plneniam
dodaných žalobcovi spoločnosťou SARCO, na ktorom sa mali podieľať aj dodávatelia v obchodnom
reťazci, správca dane uviedol, že reklamné služby boli reálne dodané, ale boli dodané v oveľa vyššej
sume ako bola reálne zistená trhová hodnota, žalobca sa objednaním reklamných služieb u spoločnosti

SARCO zapojil do podvodného konania, pretože u tejto spoločnosti bola neúmerne navýšená cena za
reklamné služby, čo žalobcovi umožnilo odpočítať si vyššiu sumu dane); 4/vedomostná stránka (správca
dane pri skúmaní subjektívnej stránky dospel k záveru, že žalobca mohol vedieť, že sa svojím konaním
zapája do podvodného konania, pričom neprijal vhodné opatrenia, pričom konštatoval, že žalobca
vedel, že cena za poskytnuté reklamné služby nie je preukázateľne stanovená, nepožadoval kalkulácie

časového a obsahového rozsahu, pristúpil k cene dohodou, žalobca sa spoľahol na odporúčanie tretej
osoby, neoveril si cenu u iných reklamných agentúr). Žalobca poukázal na to, že predložil dôkaz, ktorým
preukázal cenu za dodanie služieb v dojednanom rozsahu, pokiaľ by táto služba mohla byť poskytnutá
inou spoločnosťou (nacenenie dodaných služieb vykonané spoločnosťou Starmedia), správca danevšak vyhodnotil tento dôkaz ako nedôveryhodný, pričom z rozhodnutia nevyplýva žiadne zdôvodnenie.
Žalobca následne poukázal na úkony vykonané správcom dane, ktoré mali byť relevantné pre záver o
daňovom podvode, na tvrdenia, ktoré z nich správca dane vyvodil a ktoré podľa žalovaného mali byť

naplnením skutkových okolností pre záver o daňovom podvode. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca
odcitoval jednotlivé ustanovenia Daňového poriadku a Zákona o DPH.

11. Žalobca v časti správnej žaloby označenej ako Dôvody nezákonnosti tvrdil, že závery žalovaného o
tom, že správca dane postupoval v zmysle platnej legislatívy SD EÚ, keď odoprel žalobcovi uplatnený

nárok na odpočet DPH na vstupe za prijaté zdaniteľné plnenia z dôvodu, že predmetné plnenia boli
uskutočnené v rámci obchodného reťazca, pričom tieto mali byť zasiahnuté podvodom, o ktorom
žalobca mohol mať vedomosť, nie sú relevantné pre vyslovenie záveru o daňovom podvode. Mal
za to, že správca dane nepreukázal skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné prijať záver o
existencii daňového podvodu, nakoľko tvrdené zistenia nepredstavujú podľa žalobcu skutkové okolnosti
na podklade ktorých by bolo možné prijať nesporný záver o tejto skutkovej podstate. Žalobca poukázal

na skutkové okolnosti tvrdené správcom dane, ktoré majú preukazovať podvod, pričom tvrdil, že ich
opisom došlo k založeniu dvoch rozdielnych skutkových podstát. Ak by aj došlo k daňovému úniku v
rámci reťazca spoločností, najmä u spoločnosti SARCO s.r.o. a predchádzajúcich spoločností, čo podľa
žalobcu správcom dane nebolo verifikované, nie je možné postihovať žalobcu za prípadné neoprávnené
odpočty dane u jeho dodávateľa. Žalobca tiež poukázal na koncept zneužitia práva podľa rozhodovacej

praxe SD EÚ, ktoré je založené na kumulatívnom splnení dvoch podmienok, a to, že výsledkom
dotknutých plnení bolo, a to i pri splnení formálnych podmienok upravených smernicou o DPH, získanie
daňového zvýhodnenia v rozpore s jej cieľom a súčasne zo všetkých objektívnych skutočností musí
vyplývať, že hlavným cieľom bolo získanie daňového zvýhodnenia. V prípade zneužitia práva správca
dane kumulatívne preukazuje objektívny test i subjektívny test. Žalobca tiež poukázal na koncept

daňového podvodu, pri ktorom sa využíva tzv. Axel Kittel test, výsledkom ktorého musí byť situácia, kedy
jeden z účastníkov neodvedie vybranú daň do štátneho rozpočtu a druhý účastník si ju odpočíta, nakoľko
obchodná transakcia nezodpovedá bežným obchodným podmienkam. V prípade podvodu na DPH je
to správca dane, ktorý musí preukázať, že dodanie podrobené kontrole bolo poznačené podvodom a
následne daňovník preukazuje, že prijal všetky opatrenia, ktoré od neho môžu byť dôvodne požadované.

Podľa záverov správcu dane výsledkom Axel Kittel testu bolo kladné zodpovedanie na štyri otázky, ktoré
pre vyvodenie záverov o daňovom podvode musia byť splnené kumulatívne, pričom žalobca tvrdil, že
správcadanenemoholzodpovedaťkladneužlennaprvúotázkutestuatozdôvodujejnepreukázania.1/
Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?- žalobca tvrdil, že pri zdaniteľnom plnení
medzi spoločnosťou SARCO a žalobcom nedošlo k daňovému úniku, t. j. k absencii stratenej dane,

nakoľko u spoločnosti SARCO základ dane tvorila protihodnota za dodané služby a to v čase jej dodania,
pričom žalobca daň na vstupe odviedol do štátneho rozpočtu a to práve jej úhradou dodávateľovi. 2/ Ak
áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania ?- nakoľko na prvú otázku podľa žalobcu bolo
odpovedané záporne, je bezpredmetné skúmanie druhej otázky; aj pri tejto druhej otázke však treba
odpovedať záporne, nakoľko medzi SARCO a žalobcom podvodné konanie neexistovalo. Podkladom

predodanieslužbybolazmluvaoreklame,spoločnosťSARCOnadobudladanéprávatiežtitulomzmluvy
o prevode práv. 3/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné
obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? - v prípade splnenia prvej a druhej podmienky
by musel správca dane v rámci jeho dôkaznej povinnosti preukázať príčinnú súvislosť účasti na danom
podvodnom konaní, a to akým spôsobom sa žalobca na zistenom podvodnom konaní podieľal. 4/ Ak boli

posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť
daňový subjekt? - pri tejto otázke by musel správca dane posudzovať vedomostnú stránku žalobcu, že
zdaniteľné plnenie je založené na podvodnom konaní, t.j. pri tejto otázke je potrebné hľadať väzby medzi
neodvedením dane a to jednak vo vzťahu k prvým článkom reťazca nárokovaním odpočtu a povedomím
žalobcu o možnom podvode, o ktorom, ak aj nastal, nemohol mať žalobca žiadnu vedomosť a ani

nemožno od neho vyžadovať akékoľvek vhodné opatrenia, nakoľko tu zlyhal kontrolný mechanizmus
správcu dane, ako aj úniku dane vo vzťahu k spoločnosti SARCO, ktorá však svoje daňové povinnosti
splnila, ak správca dane tvrdí, že táto spoločnosť znižovala odpočtami daň, opätovne nie je zrejmé, ako
o tejto skutočnosti mohol mať žalobca vedomosť a aké opatrenia mal prijať. Tvrdenie, že v spoločnosti
SARCO došlo k úniku dane je podľa žalobcu nesprávne, pretože táto spoločnosť si daňové povinnosti

splnila, t.j. neexistuje chýbajúca daň, maximálne neoprávnené odpočty, ktoré však treba posudzovať
výlučne vo vzťahu medzi spoločnosťou SARCO s.r.o. a Azaria service s.r.o.. Vo vzťahu k preukazovaniu
skutkových okolností podvodu, resp. zneužitiu práva, z rozsudkov SD EÚ vyplýva aj rozloženie bremena
dôkazu medzi správcom dane a daňovníkom, pričom ako všeobecnú zásadu je možné konštatovať,že iniciatíva v prípade podvodu na DPH, aj zneužitia práva, leží na pleciach správcu dane. Zároveň
žalobca uviedol, že každý daňový subjekt musí byť oboznámený s tým, že správca dane dospel k
záveru o existencii podvodu na DPH, resp. o existencii zneužitia práva, aby mal možnosť predložiť

vlastné dôkazy o prijatí potrebných opatrení alebo iného účelu uskutočneného dodania, ktoré správca
dane mal k dispozícii. Je navyše vylúčené, aby vo vzťahu k jednému dodaniu obidve otázky (podvod aj
zneužitie) boli riešené súčasne a vedomostnú stránku je potrebné posudzovať z pohľadu úmyselného
alebo nedbanlivostného zavinenia. Žalobca uviedol nasledovnú argumentáciu:
1/ Neexistencia daňového úniku

Žalobca tvrdil, že z rozhodnutí vo vzťahu k posudzovanému zdaniteľnému plneniu medzi spoločnosťou
SARCO s.r.o. a žalobcom, ktoré predstavovalo dodanie služby za protihodnotu, nie je zrejmá odpoveď
na otázku, v čom spočíva daňový únik, nakoľko proti hodnota v momente dodania služby predstavovala
základ dane pre daňovú povinnosť dodávateľa, tu absentuje prvá podmienka Axel Kittel testu. Z
rozhodnutí nevyplýva, že by dodávateľ žalobcu daňové povinnosti nesplnil. Tiež tvrdenie, že existoval
obchodný reťazec subjektov, v ktorom na začiatku reťazca mala chýbať daň, nakoľko tieto subjekty

si neplnili daňové povinnosti, nie je podľa žalobcu preukázaním daňového podvodu, o ktorom mal
a súčasne mohol mať, podľa tvrdenia žalovaného aj správcu dane, žalobca vedomosť. Odmietnutie
subjektívneho práva je podľa judikatúry SD EÚ založené na samotnom ustálení účasti žalobcu na
podvode, resp. jeho vedomosti o ňom a je potom povinnosťou správcu dane ustáliť okruh dvoch
podmienok a jasne konštatovať, či došlo k naplneniu formálnych a hmotnoprávnych podmienok pre

odpočet dane a následne ku konštatovaniu identifikácie podvodu spolu s popisom podielu žalobcu na
tomto podvode, resp. vedomosti o ňom. Správca dane mal v rámci výkonu daňovej kontroly preukázané,
že medzi žalobcom a dodávateľom bola uzatvorená platná zmluva o dodaní služby, s určením rozsahu
a spôsobu zverejnenia loga žalobcu na mediálnych nosičoch, t.j. nešlo o plnenie fiktívne, o čom
svedčí aj monitoring spolu s CD o dodaní dohodnutej služby, ktorý dôkaz bol žalobcom správcovi

dane predložený. Dodávateľ žalobcu disponoval výhradnými reklamnými právami nadobudnutými na
základe zmluvy o ich prevode, t.j. bol jediným oprávneným subjektom k poskytnutiu danej služby v rámci
konaní muzikálov, uvedenými právami teda nedisponovala žiadna tretia osoba, a preto žalobca nemohol
vstúpiť do zmluvného vzťahu s inou osobou. Uvedená skutočnosť je podstatná vo vzťahu k samotnej
protihodnote za dodanie služby. Žalobca poukázal na judikatúru SD EÚ (C - 80/11 Mahagében, C -

142/11 Dávid), ktoré vylučujú, aby správca dane členského štátu neuznal právo na odpočítanie dane v
prípade, že sú splnené všetky vecné a formálne podmienky na uplatnenie tohto práva, okrem prípadu, ak
správca dane s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že daňový subjekt vedel, že tento obchod
je súčasťou daňového podvodu, pričom skutočnosť, že došlo k daňovému podvodu preukazuje správca
dane.

2/ Neexistencia skutkových okolností podvodného konania - neprimeraná cena za dodanie služby
Žalobca tvrdil, že rozhodnou skutkovou okolnosťou vo vzťahu k zdaniteľnému plneniu, ktorá podľa
správcu dane zakladá daňový podvod, má byť aj nadhodnotená cena za dodanie služby spoločnosťou
SARCO, ktorá mala umožniť žalobcovi uplatnenie odpočtu dane a súčasne na strane dodávateľa
fakturáciou od spoločnosti Azaria service zníženie daňovej povinnosti u dodávateľa služby. Z uvedenej

konštrukcie však podľa žalobcu nie je zrejmá chýbajúca daň, ktorá je základným znakom daňového
podvodu. Poukázal na zásadu neutrality a na existenciu formálnych a materiálnych podmienok pre
odpočet dane, pričom podľa Zákona o DPH platí, ak je predmetom dodávky protihodnota, táto je vždy
základomdaneudodávateľapreúčelyplneniadaňovejpovinnosti.Zrozhodnutiažalovanéhonevyplýva,
že spoločnosť SARCO z prijatej protihodnoty za dodané služby nesplnila svoju daňovú povinnosť.

Žalobca poukázal na pojem „protihodnota“ v zmysle označených rozsudkov SD EÚ. Podľa žalobcu
je zrejmé, že rozhodnou skutočnosťou pre správcu dane vo vzťahu k ustáleniu skutkovej podstaty
daňového podvodu bola v uvedenom prípade cena za dodané služby, ktorá mala byť nadhodnotená.
Nadhodnotenie ceny správca dane odvíja od neexistujúcej cenovej kalkulácie. Predmetom zdaniteľného
plnenia však nie je cena, ale dodanie tovaru za protihodnotu, z ktorej žalobca na vstupe odviedol

daň jej zaplatením dodávateľovi, ktorá následne vytvorila základ pre daňovú povinnosť u dodávateľa.
Správca dane disponoval dôkazmi preukazujúcimi dodanie tovaru na podklade právneho titulu, z
ktorého vyplývalo dojednanie protihodnoty za dojednaný rozsah služby, ako aj časový rozsah služieb. K
tvrdeniu o nadhodnotení ceny žalobca uviedol, že z rozhodnutí nie je zrejmé, akým dôkazom bola táto
skutočnosť preukázaná, relevantná analýza v danom prípade absentuje. Preukázanie neprimeraného

navýšenia ceny by malo byť skúmané aj vo vzťahu k tomu, že išlo o výhradné práva nadobudnuté
výlučne spoločnosťou SARCO. Hodnotenie výšky ceny za dodanie tovaru je podľa žalobcu subjektívnym
hodnotením správcu dane.3-4/ Neexistencia príčinnej súvislosti vo vzťahu k vedomostnej stránky žalobcu a nedôvodnosť prijatia
potrebných opatrení
Žalobca tvrdil, že v podstatnej časti odôvodnenia rozhodnutia sa správca dane snaží zdôvodniť, či

žalobca mohol vedieť, ale súčasne aj konštatuje, že vedel, (ktoré okolnosti súčasne predstavujú dve
odlišné podmienky z pohľadu ich následkov), o podvodnom konaní a či prijal vhodné opatrenia, aby
takémuto konaniu zabránil. Prijatie vhodných opatrení súvisí so subjektívnou stránkou, pričom môže
dôjsť k odopretiu nároku na odpočet dane, avšak len za predpokladu, že je vysvetlená skutková okolnosť
daňového podvodu, táto však podľa žalobcu absentuje. Vo vzťahu k preukazovaniu subjektívnej stránky

poukázal žalobca na judikatúru SD EÚ, konkrétne na rozsudky vo veci Optigen a Mahagében. Pokiaľ
žalovaný tvrdí, že splnil svoju dôkaznú povinnosť, t.j. identifikoval podvod, preukázal vedomostnú
stránku a neprijatie vhodných opatrení, žalobca má za to, že toto tvrdenie nie je správne a je v rozpore s
ustálenou judikatúrou SD EÚ, predovšetkým však nevyplýva z odôvodnení rozhodnutí. Žalovaný vytýka
žalobcovi neprijatie vhodných opatrení pre účely zbavenia sa zodpovednosti nepreverením spoločnosti
SARCO, neprimeranou protihodnotou za dodané služby a poukázal na to, že žalobca si mal danú

skutočnosť overiť u iných agentúr, resp. u organizátorky kultúrnych podujatí (SILVI PRODUCTION).
Žalobca však poukázal na Zmluvu o prevode reklamných práv uzavretú medzi SILVI PRODUCTION
a SARCO, na podklade ktorej sa spoločnosť SARCO stala výhradným dodávateľom pre poskytnutie
služieb, ktoré spočívali výlučne v práve na zverejnenie tretích subjektov na mediálnych nosičoch spolu s
propagáciou kultúrnych podujatí. Žalobca zdôraznil, že organizácia a zabezpečenie mediálnej kampane

a organizácia kultúrnych podujatí predstavuje rozsiahlu činnosť, a preto nie je neobvyklé, aby bol
do danej činnosti zapojený reťazec spoločností. Existujúce dôkazy v rozhodnutí neboli hodnotené.
Objektívnou skutočnosťou podľa žalobcu nie je nekontaktnosť ani nemožnosť preverenia účtovníctva v
čase výkonu daňovej kontroly, pretože služba ako taká spochybnená nebola. Nekontaktnosť dodávateľa
vo vzťahu k skúmaniu preukázaného nároku na odpočet dane je bez právnej relevancie, pretože túto

skutočnosť žalobca nemá ako ovplyvniť počas výkonu daňovej kontroly. Žalobca tvrdil, že žalovaný v
rozhodnutí a správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly neidentifikoval žiadne skutočné indície, na
ktorých podklade mal žalobca nadobudnúť racionálne pochybnosti o popísanom fungovaní dodávateľa,
resp. jeho subdodávateľov a to predovšetkým v dobe uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Tvrdenie
žalovaného, že spoločnosť SARCO v čase výkonu daňovej kontroly je nekontaktná a nebolo možné

preveriť jej účtovníctvo, nepostačuje pre spoľahlivé prijatie záveru o účasti žalobcu na daňovom
podvode. Skutkové okolnosti daňového podvodu podľa žalobcu nie sú zrejmé a tie, na ktorých bola
postavená existencia daňového podvodu, nie sú právne relevantné. Pokiaľ žalovaný jednoznačne a
zrozumiteľne neobjasnil, v čom malo spočívať podvodné konanie žalobcu, v akom smere došlo k
daňovému úniku, nie je možné skúmať jeho zavinenie.

12. Žalobca v správnej žalobe konštatoval, že dôležitým štádiom daňovej kontroly je oboznámenie
správcu dane so zistenými skutočnosťami a prípadná výzva na odstránenie pochybností vo vzťahu
k spochybnenému zdaniteľnému plneniu. V oznámení musí správca dane identifikovať rozhodné
skutočnosti pre záver o daňovom podvode, pokiaľ tieto pochybnosti u neho vzniknú. Správca dane

Oboznámením zo dňa 26.03.2021 oboznamoval žalobcu so zistenými skutočnosťami, pričom v tomto
oboznámení absentuje základná požiadavka identifikovania rozhodných skutočností zakladajúcich
nesporné znaky daňového podvodu. Oboznámeniu správcom dane so zistenými skutočnosťami
predchádzala vVýzva zo dňa 03.02.2021, v ktorej bol určený okruh otázok, na ktoré mal žalobca
odpovedať a túto povinnosť si žalobca splnil. Podľa žalobcu v tomto štádiu správcovi dane vznikli

pochybnosti o dodaní služby týmito dodávateľmi. V Oboznámení absentuje vysporiadanie sa s otázkou
o nespornosti dodávateľa, bez čoho podľa žalobcu nemôže dôjsť k skúmaniu objektívnych okolností
daňového podvodu. Ak správca dane začne skúmať a preukazovať znaky podvodu, musí byť s istotou
dané, či k faktickému plneniu došlo, pretože je potrebné odlišovať prípady, kedy nárok na odpočet
nevznikne, nakoľko nedôjde k preukázaniu zdaniteľného plnenia a prípady, kedy nárok vznikol, t. j.

zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené, avšak za určitých okolností tento nárok v súlade s judikatúrou
SD EÚ nie je možné priznať, ak ide o prípady nárokovania odpočtu dane zneužívajúcim spôsobom
či dôsledkom daňového podvodu. Žalobca tiež poukázal na potrebu dostatočného a presvedčivého
odôvodnenia rozhodnutia, ak žalovaný nedokáže svoje rozhodnutia odôvodniť, ide o rozhodnutie
svojvoľné.Žalovanýnajednejstranetvrdí,žepreukázalobjektívneokolnostinapĺňajúceznakydaňového

podvodu, a teda si splnil dôkaznú povinnosť, na druhej strane tvrdí, že daňový subjekt neuniesol svoju
dôkaznú povinnosť. Nie je preto zrejmé, na základe akých dôkazov uvedené tvrdenie vyslovil, nakoľko
žalobca predložil dôkazy a tieto nie sú hodnotené. Súčasne nie sú hodnotené samotné svedecké
výpovede dodávateľa služby, organizátora kultúrnych podujatí a subdodávateľa. Žalovaný poukázalna rozhodnutia Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva povinnosť riadneho odôvodnenia rozhodnutia
orgánu verejnej správy i súdu. Povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie znamená právo na dostatočné
a presvedčivé zdôvodnenie rozhodnutia, pričom jeho porušením sa žalobcovi odníma možnosť náležite

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu. Žalobca navrhol, aby správny súd rozhodnutie
žalovaného i rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi
náhradu trov konania. Poukázal na priebeh daňovej kontroly, vydané rozhodnutia správcu dane a
žalovaného, ktorými nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie júl
2017 z dodávateľskej faktúry od dodávateľa SARCO s.r.o., ktorej predmetom fakturácie bola prezentácia
obchodného mena a loga spoločnosti žalobcu v súvislosti s prezentáciou muzikálu Madagaskar.
Zdôraznil, že dôvodom neuznania odpočítania dane bola skutočnosť, že sa žalobca ako daňový

subjekt prijatím faktúry od uvedeného dodávateľa zapojil do podvodného konania, o ktorom mohol
mať vedomosť vzhľadom na všetky zistené skutočnosti a pri odpočítaní dane z dodávateľskej faktúry
od dodávateľa SARCO s.r.o. postupoval v rozpore s judikatúrou SD EÚ týkajúcou sa podvodného
konania, a preto mu nebolo uznané odpočítanie dane, ktoré si žalobca ako daňový subjekt uplatnil v
podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017. Žalovaný vo vzťahu k žalobným

námietkam žalobcu uplatneným v správnej žalobe poukázal na zistenia správcu dane, na vykonané
dokazovanie a zopakoval podrobne argumentáciu uvedenú tak v rozhodnutí správcu dane, ako
aj v rozhodnutí žalovaného, na základe ktorej dospeli daňové orgány k záveru, že u spoločnosti
SARCO s.r.o. (priameho dodávateľa žalobcu), ako aj ďalších spoločností zapojených do fakturačného
reťazca, došlo k podvodnému konaniu, keď finančné prostriedky, ktorými žalobca ako reklamný partner

prispieval na organizáciu rôznych podujatí a účelovými faktúrami znižovali daňové povinnosti, ktoré
mala následne spoločnosť SARCO s.r.o. fakturovať žalobcovi a ktorý si z nich uplatnil odpočítanie
dane. V prípade týchto spoločností bolo zistené, že tieto buď zanikli alebo došlo k výmene osôb
konateľov za cudzích štátnych príslušníkov, boli nekontaktné, neplnili si daňové povinnosti, podávali
len účelové daňové priznania na DPH a kontrolné výkazy, pričom reálny výkon ekonomickej činnosti

nebol preukázaný. Vo fakturačnom reťazci dochádzalo k nadhodnoteniu fakturovaných plnení, pričom
zo zistení vyplýva, že prostredníctvom spoločnosti Azaria service s.r.o. boli zabezpečované faktúry pre
spoločnosť SARCO s.r.o. s cieľom, aby bolo možné práve spoločnosti SARCO s.r.o. ako priameho
dodávateľa žalobcu neúmerne navýšiť fakturovanú protihodnotu. Dokazovaním daňových orgánov
bolo preukázané, že reklamná kampaň týkajúca sa kultúrneho podujatia muzikál Madagaskar, hoci

bola reálne odvysielaná (nadobudnutá žalobcom), jej obstaranie bolo poznačené podvodným konaním
spoločností zapojených do správcom dane označeného fakturačného reťazca. Zdaniteľné plnenia,
ktoré žalobca preukazoval, že prijal od dodávateľa SARCO s.r.o., boli priamo spojené s daňovým
podvodom, o ktorom mohol mať vedomosť, keď nepreukázal, že vykonal základné úkony smerujúce k
prevereniu si obchodného partnera, ako aj skutočností ohľadom poskytnutia samotných zdaniteľných

plnení (cena plnenia, kalkulácia, bližšie informácie o plneniach, informácie o dodávateľovi) a v prípade
dodávateľa SARCO s.r.o. sa žalobca spoľahol len na neurčité odporúčanie treťou osobou. Navyše
samotný žalobca nepreukázal žiadny dôkaz o preverení si svojho obchodného partnera. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný a správca dane nepostavili svoje rozhodnutie len na tom, že spoločnosť SARCO
s.r.o. alebo jej dodávatelia neplnili svoje povinnosti a na navýšení ceny, ale bolo preukázané, že

priamo žalobca sa svojím konaním a správaním zapojil do zdaniteľných plnení poznačených podvodným
konaním, o ktorom mohol mať vedomosť, keby bol vykonal základné úkony smerujúce k prevereniu si
obchodného partnera, ako aj skutočností o ohľadom poskytnutia samotných zdaniteľných plnení. Bola
preukázaná existencia podvodného konania, neodvedenia dane, ktoré priamo súviseli so zdaniteľnými
plneniami, ktorých konečným užívateľom bol žalobca a rovnako bola preukázaná aj priama súvislosť so

samotným žalobcom, ktorý o takomto konaní mal mať vedomosť. Žalovaný poukázal na to, že dôkazné
bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre odmietnutie odpočítania DPH z dôvodu zisteného
podvodu zaťažuje správcu dane jeho povinnosťou bolo preukázať, že žalobca ako daňový subjekt
uplatňujúci si nárok na odpočet dane, vedel alebo mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje obchodných
transakcií poznačených podvodným konaním. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a dospel

k záveru, že žalobca mohol a mal vedieť o podvodnom konaní vo vzťahu k DPH, pričom vykonané
dôkazy posúdil v súlade s judikatúrou SD EÚ a judikatúrou NS SR, ktoré stanovujú všeobecné kritériá
pri vyhodnocovaní podvodného konania vo vzťahu k DPH. Žalovaný i správca dane v rozhodnutiach
uviedli konkrétne skutočnosti, na základe ktorých dospeli k záveru o existencii podvodného konania.K námietke žalobcu, že nebol oboznámený s rozhodnými skutočnosťami zakladajúcimi nesporné
znaky daňového podvodu už v rámci daňovej kontroly žalovaný uviedol, že v prípade oboznámenia
so zistenými skutočnosťami správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku

a so všetkými zistenými skutočnosťami žalobcu oboznámil, vrátane ich vyhodnotenia, ako aj so
skutočnosťami týkajúcimi sa podvodného konania a neobozretného konania žalobcu. Žalobca bol
zároveň poučený aj o práve vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam. Z napadnutých rozhodnutí a
postupu správcu dane a žalovaného je podľa žalovaného evidentné, že nedošlo ani k porušeniu
práv žalobcu ako daňového subjektu na spravodlivé konanie. Žalovaný i správca dane postupovali

v súlade s Daňovým poriadkom, všetky zistené skutočnosti a predložené dôkazy a doklady hodnotili
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, v súlade so Zákonom o DPH, ako aj ustálenou judikatúrou
SD EÚ a slovenskou judikatúrou týkajúcou sa podvodného konania. V napadnutých rozhodnutiach tak
správca dane, ako aj žalovaný, uviedli úvahu, ktorou sa riadili pri prijatí záveru o existencii podvodného
konania a v rozhodnutiach jasne uviedli, prečo žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry od dodávateľa SARCO s.r.o. Rozhodnutia žalovaného i správcu dane sú riadne

odôvodnené, daňové orgány sa vysporiadali so všetkými skutočnosťami a tvrdeniami žalobcu, ktoré boli
vyhodnotené aj v súlade s judikatúrou SD EÚ. Žalovaný poukázal na judikatúru NS SR, v zmysle ktorej
žalovaný v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil nové skutočnosti, ktoré
by preukázali zistený a posúdený skutkový stav inak, ako bolo zistené v daňovej kontrole, následnom

vyrubovacom a odvolacom konaní. Žalobca len všeobecne, bez konkrétnej priliehajúcej argumentácie
vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného, pričom zdôrazňoval niektoré skutkové zistenia,
ktoré boli ale v preskúmavaných rozhodnutiach podrobené konfrontácii aj s inými skutkovými zisteniami.

Replika žalobcu

14. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného poukázal na dôvody neuznania odpočtu dane a tvrdil,
že existenciu daňového podvodu žalovaný postavil na tvrdení bezdôvodného navýšenia ceny oproti
skutočne preukázaným nákladom spoločnosti SARCO s.r.o., čo umožnilo deklarovaným odberateľom
tejto spoločnosti čerpať odpočítanie dane v neoprávnenej ekonomicky neodôvodnenej výške za účelom

minimalizácie ich daňových povinností. Žalobca má za to, že nie je zrejmé, ako správca dane dospel
k záveru o skutočne preukázaných nákladoch spoločnosti SARCO, nakoľko v tejto spoločnosti daňová
kontrola nebola vykonávaná. K označeným dôkazom a z nich vyplývajúcim zisteniam žalobca uviedol,
že zlyhal kontrolný mechanizmus správcu dane. K tvrdeniu žalovaného, ktorý daňový podvod ustálil vo
vzťahu k cene za dodané služby, žalobca uviedol, že toto tvrdenie nemôže obstáť, poukázal na zásady

zákazu podvodu na DPH a zákazu zneužitia práva v oblasti DPH, ktoré sú upravované rozhodovacou
činnosťou SD EÚ a musia byť rešpektované aj správcom dane. Žalobca poukázal na Rozsudok NSS
ČR 6 Afs 148/2016 zo dňa 19.01.2017, z ktorého časť odcitoval. Podľa judikatúry je nesporné, že
správca dane mal dodanie služby preukázané, t. j. mal preukázané zákonné podmienky pre účely
odpočtu dane, čo nebolo správcom dane ani žalovaným spochybnené, a to jednak formálne, ako aj

materiálne. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok SD EÚ vo veci C - 610/19 Vikingo a
rozsudok vo veci C - 334/20 Amper metal Kft. Žalobca predložil do konania dôkaz preukazujúci reálnosť
ceny za dodanie služby, pričom zmluva uzatvorená medzi žalobcom a jeho dodávateľom (SARCO) mu
umožňovala poskytnúť plnenie formou subdodávok. K vstupu žalobcu do reťazca, ktoré malo spočívať
v dodaní služby dodávateľom, tzn. u žalobcu prijatím zdaniteľného plnenia, nie je možné podľa žalobcu

hovoriť, že tento sa stáva článkom tohto reťazca pre účely získania zvýhodnenia, nakoľko odpočet
predstavuje jeho zákonný nárok. Žalobca ako koncový odberateľ nemôže byť článkom reťazca, ak by
mal byť článkom reťazca, v ktorom došlo k daňovému podvodu na niektorom jeho článku, musel by
svojou činnosťou participovať na organizácii kultúrnych podujatí a to vo forme dodania služby, resp.
tovaru a muselo by byť jasne definované, na ktorom článku existuje chýbajúca daň. Následne by

muselo dôjsť k skúmaniu subjektívnej stránky o vedomosti žalobcu na prípadnom daňovom podvode.
Existencia daňových nedoplatkov z pohľadu daňového podvodu nepredstavuje chýbajúcu daň, ide
o daňový nedoplatok, ktorého vymoženie je v kompetencii správcu dane. Vyjadrenie žalovaného i
preskúmavané rozhodnutia považuje žalobca za zmätočné, pretože snahou žalovaného bolo zdôvodniť
existenciu daňového podvodu, avšak odôvodnenie danej skutkovej otázky je len v rovine všeobecných

formulácií. Sám žalovaný tvrdí, že dodanie služby vo forme zverejnenia loga na mediálnych nosičoch
bolo preukázané a potom postráda logiku tvrdenie žalovaného o overovaní si obchodných partnerov a
nutnosti preukázať reálnosť deklarovaného obchodu. Predmetom nároku na odpočet dane nie je cena,
ale existencia zdaniteľného plnenia, t.j. dodanie služby za protihodnotu, pričom samotná protihodnota,ktorá z pohľadu Zákona o DPH predstavuje základ dane pre vznik daňovej povinnosti u dodávateľa
služby a na strane druhej nárok na odpočet. Žalobca poukázal na to, že pri identickej skutkovej otázke
existujú rôzne rozhodnutia žalovaného, keď u žalobcu neuznanie odpočtu bolo odvodené od existencie

daňového podvodu (t. j. rozsah služby ako predmet zdaniteľného plnenia nebol spochybnený) a u iných
subjektov neuznanie odpočtu je odvodené od tvrdenia, že v danom prípade nešlo o reklamu, t. j. dodanie
služby za protihodnotu, ale o sponzoring, ktorý nepodlieha odpočtu dane. Takýto rozdielny postup podľa
žalobcu nemá oporu v zákone, smernici o DPH, ani v judikatúre SD EÚ.

Duplika žalovaného

15. Žalovaný v duplike uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach i na dôvodoch preskúmavaného

rozhodnutia,akoajnaneuznaníodpočítaniadane,nakoľkosažalobcaakodaňovýsubjektprijatímfaktúr
od dodávateľa SARCO s.r.o. zapojil do podvodného konania, o ktorom mohol mať vedomosť vzhľadom
na všetky zistené skutočnosti a pri odpočítaní dane z dodávateľských faktúr od tohto dodávateľa
postupoval v rozpore s judikatúrou SD EÚ týkajúcou sa podvodného konania. Žalobcove námietky
uvedené v replike považuje za neopodstatnené.

16. Žalobca sa jednou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti piatich rozhodnutí
žalovaného za zdaňovacie obdobia marec, apríl, jún, júl a október 2017. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o
zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva

prechádza od 01. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici
Uznesením sp. zn. BB - 72S/40/2022 - 199 zo dňa 02.11.2023 rozhodol o vylúčení vecí týkajúcich sa
preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného za zdaňovacie obdobia apríl, jún, júl a október 2017

na samostatné konanie s tým, že vylúčené veci sa vedú pod novými spisovými značkami. Predmetné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2023. Vzhľadom na uvedené sa konanie pôvodne
vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 72S/40/2022 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia
júl 2017 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 1Sf/30/2023.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

17. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2016 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa §

13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí boli
na pojednávanie riadne a včas predvolaní a ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasili
s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení
s rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v
správnej žalobe dospel správny súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol dňa 14. marca

2024 vyhlásený v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku
bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu.

18. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.20. Podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len

„žalobné body“),

21. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

22. Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení úč. k 31.12.2017 (ďalej len „Zákon o DPH“) (1)
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne
právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania
deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostidokatastranehnuteľností.Pridodanístavbynazákladezmluvyodieloaleboinejobdobnej
zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom

dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

23. Podľa § 49 ods. 1,2 písm. a) Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

25. Podľa § 3 ods. 1, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

26. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

27. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

28. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto
zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti
ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný
predpis 1)neustanovuje inak.

(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa

rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o
zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto
právnickú osobu,

d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie

odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa)
(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodovalo.

29. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené

rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017
vo výške 10 000,- eur. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.

30. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať
sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
rozhodnutím alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za
podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm.

e/ ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia, alebo opatrenia
za nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu
pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Pokiaľ žalobca v
preskúmavanej veci v časti správnej žaloby opisoval skutkový stav, poukazoval na dôvody rozhodnutia

žalovaného i správcu dane, prezentoval svoje názory na postup a závery správcu dane i žalovaného,
takto formulovaná konštatačná časť neobsahuje žiadne konkrétne námietky, na základe ktorých by bolo
možné preskúmať rozhodnutia žalovaného i správcu dane a vyvodiť záver o ich nezákonnosti. Rovnako
pokiaľ žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia žalovaného poukazoval na
nesprávnosť tvrdení žalovaného, z takto formulovaného textu správnej žaloby vyplýva len vyjadrenie

nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného a jeho závermi vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane,
resp. polemika s tvrdeniami žalovaného uvedenými v rozhodnutí a takto formulované žalobné body
neumožňujú identifikovať konkrétne námietky, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom uvedené
závery prezentované žalobcom môžu mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Inak
povedané, vyjadrenie nesúhlasu, resp. polemika žalobcu so závermi žalovaného a jeho vlastné

hodnotenie dôkazov v zásade neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum rozhodnutia žalovaného.
Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami
podľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e) SSP. V časti správnej žaloby
konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k prejednávanej veci a konkrétnymdôvodom, na ktorých sú napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane založené, chýbajú. Správny
súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t. j. konanie pred správnym súdom
nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný

rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci
stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum
zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládan dispozičnou zásadou.
Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1
SSP striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2

SSP, o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť
preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy
vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani
ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym
spisom. Správny súd teda nemal oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
vyhľadávať, ani v správnej žalobe uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho

spisu alebo odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Všeobecne uplatnené
námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum
zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri
prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobcom v žalobe uvedené všeobecne formulované a
nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného

nesúhlasu žalobcu s postupom správcu dane i žalovaného, ako aj s hodnotením veci správcom dane a
žalovaným, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP mohol
na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

31. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych

záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenia všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného (navyše nekorešpondujúcich s dôvodmi, na
ktorýchbolipreskúmavanérozhodnutiažalovanéhoisprávcudanezaložené),tietosaméosebenemôžu
spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje,
ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky

majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického
uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade
s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto
námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil
pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom

uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením
vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp.
tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému
rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol
dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných

bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným
v napadnutom rozhodnutí.

32. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a
nečinnosti orgánov verejnej správy, je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby

posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo
veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade

s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal
na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho
vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý

tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo vydania opatrenia (§ 135 ods.
1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len
také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je
obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nieje nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
Keďže žalobca v prevažnej časti žalobných bodov dostatočne nekonkretizoval, v čom sa žalovaný mýlil

alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo so zásadami logického uvažovania v rámci
preskúmavania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako
bola žalobcom formulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

33. Žalobca v správnej žalobe k tvrdeniu žalovaného, že žalobca nevykonal úkony k prevereniu

zdaniteľných plnení (najmä vo vzťahu k cene plnenia) konkrétne namietal, že predložil správcovi
dane dôkaz, ktorým bolo nacenenie dodaných služieb v rámci jednotlivých muzikálov vykonané
spoločnosťou Starmedia, ktorým podľa jeho názoru preukázal reálnosť ceny za dodané služby, avšak
správca dane i žalovaný tento dôkaz odmietli hodnotiť. Zároveň však uviedol, že uvedený dôkaz
bol daňovými orgánmi hodnotený ako nevieryhodný a to bez odôvodnenia. Správny súd vo vzťahu
k tejto námietke predovšetkým uvádza, že žalobca neuviedol, aký má toto jeho tvrdenie vplyv na

zákonnosť rozhodnutia, čo tak, ako bolo vyššie uvedené, neumožňuje súdny prieskum, keďže správny
súd za žalobcu nedopĺňa ani nevyhľadáva dôvody nezákonnosti. Zároveň uvedené tvrdenia žalobcu sú
rozporné, keď na jednej strane tvrdí, že uvedený dôkaz nebol vyhodnotený a na druhej strane vyjadril
nesúhlas s jeho hodnotením ako dôkazu nedôveryhodného (z čoho logicky vyplýva, že uvedený dôkaz
predložený žalobcom bol vyhodnotený). Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane (str. 43) vyplýva

hodnotenie predmetného dôkazu so záverom, že predložené nacenenie produktov nie je založené
na overiteľných podkladoch a nemôže byť dôkazom obvyklej ceny za poskytnuté reklamné služby a
žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia stotožnil s hodnotením dôkazov správcom dane, na základe
ktorých bol prijatý záver, že žalobcom deklarované zdaniteľné plnenia boli spojené s podvodným
konaním, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť, a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie dane.

Správny súd uvádza, že žalobcom označený dôkaz bol hodnotený v súlade s jeho obsahom a so
zásadamilogickéhouvažovaniaakodôkaznepreukazujúcižalobcovetvrdenieoprimeranosticeny,resp.
tvrdenie o obvyklej cene poskytnutého plnenia (dodanie reklamných služieb). Pre úplnosť správny súd
poukazuje na to, že z označeného dôkazu, ktorý žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly, ale
až v prílohe vyjadrenia k Protokolu z daňovej kontroly a ktorý nie je datovaný, nie je zrejmé, kedy

bolo predmetné nacenenie vyhotovené (t.j. či bolo vyhotovené pred uzatvorením Zmluvy o poskytnutí
reklamných služieb s dodávateľom SARCO, po dodaní služieb alebo v priebehu daňovej kontroly, a
teda kedy ho mal žalobca k dispozícii), listina nie je podpísaná a opatrená pečiatkou subjektu, ktorý
predmetnú listinu vyhotovil, označený subjekt Starmedia nie je nezávislým orgánom a listina obsahuje
neoveriteľné údaje. Navyše, správca dane „neprimerané navýšenie ceny“ za poskytnuté reklamné

služby (vyhodnotené ako jednu zo skutočností, ktorou správca dane preukazoval splnenie druhej
podmienky Axel Kittel testu) odvodil z porovnania hodnoty fakturácie týkajúcej sa kultúrnych podujatí (o.i.
muzikál Madagaskar, Čas ruží) od dodávateľa predmetných reklamných služieb (SILVI PRODUCTION),
ktorá bola neporovnateľne (niekoľkonásobne) nižšia ako následná fakturácia predmetných reklamných
služieb spoločnosťou SARCO pre konečných odberateľov (o. i. žalobcu) za uvedené podujatia.

34. Žalobca v správnej žalobe poukázal na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého dôkazné bremeno je
v zásade na žalobcovi, ktorý je iniciátorom práva na odpočet, a preto je jeho povinnosťou preukázať,
že nárok je uplatnený dôvodne. S týmto tvrdením žalobca nesúhlasil a tiež nesúhlasil so záverom
žalovaného, že pre založenie skutkovej podstaty daňového podvodu splnil správca dane svoju dôkaznú

povinnosť. Takto formulované žalobné námietky predstavujú len vyjadrenie nesúhlasu s tvrdeniami
žalovaného, pričom žalobca neuviedol, aký majú tieto námietky vplyv na zákonnosť preskúmavaných
rozhodnutí. Vo všeobecnosti je však možné poukázať na ustálené východiská týkajúce sa dokazovania
v daňovom konaní a rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu (žalobcu) pri preukazovaní
podmienok uplatneného práva na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov. K rozloženiu dôkazného

bremena sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa
14.11.2018, resp. sp. zn. III. ÚS 301/09 zo dňa 16.12.2009 nasledovne: „Daňový subjekt má v
daňovomkonanídvezákladnépovinnosti:povinnosťtvrdiťapovinnosťsvojetvrdeniadokázať.Formálne
sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych

predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a vtakom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcovi dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým

subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednávacej.“ Nepostačuje preto predložiť faktúru či iné listinné dôkazy, napr. zmluvy, ak správca
dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného
zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov v zmysle § 46 ods.
5 Daňového poriadku a týmto sa prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných

pochybnosti správcu dane (rozhodnutie ÚS sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017). Dôvodom na
prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane
o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je
pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých
v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok
pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6

Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020
(R26/2021) je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý
disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil.
Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených

podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a
dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno,
svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný
ako oprávnený. Dôkazná povinnosť žalobcu vyplýva z ustanovenia § 24 Daňového poriadku, ako aj
z ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR i Ústavného súdu SR, pričom žalobca preukazuje splnenie

formálnych a hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane. V preskúmavanom prípade žalobca predložil
správcovi dane listinné dôkazy a produkoval tvrdenia o oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH,
správca dane tvrdenia žalobcu kvalifikovane spochybnil, oboznámil žalobcu s existenciou pochybností
a v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzval žalobcu, aby tieto pochybnosti odstránil (výzva
z 03.02.2021), t. j. správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom. Žalobca predložil

správcovi dane dôkazy, správca dane ich verifikoval a konštatoval, že nespochybňuje, že reklamné
služby (prezentácia obchodného mena a loga spoločnosti ANMIMA s.r.o. v súvislosti s prezentáciou
muzikálu Madagaskar) boli žalobcovi dodané (bol identifikovaný dodávateľský reťazec JK Media
s.r.o., K-production s.r.o.?SILVI PRODUCTION s.r.o.?SARCO-s.r.o.? ANMIMA s.r.o. . Správca dane
v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že sú splnené formálne i hmotnoprávne podmienky odpočtu

DPH v zmysle Zákona o DPH, nerozporoval dodanie služieb žalobcovi v zmysle Zmluvy o reklame
uzatvorenej s dodávateľom SARCO s.r.o. (prostredníctvom subdodávateľa), ktoré boli fakturované
žalobcovi. Správca dane však súčasne uviedol, že počas daňovej kontroly, resp. v daňovom konaní zistil
také skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že predmetné zdaniteľné plnenie bolo súčasťou podvodného
konania,t.j.identifikovaldaňovýpodvod,pričomdôkaznébremenonapreukázanieskutočnosti,žedošlo

k daňovému podvodu, má nesporne správca dane. Správca dane v tejto súvislosti vykonal rozsiahle
dokazovanie, následne žalobcu oboznámil s vykonanými dôkazmi a zisteniami z nich vyplývajúcimi a
to písomnou formou prostredníctvom Oboznámenia so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej
kontroly zo dňa 26.03.2021, v ktorom opísal konkrétne skutočnosti nasvedčujúce existencii daňového
podvodu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 31.03.2021 a v ktorom žalobcu vyzval na predloženie

dôkazov. Žalobca v lehote stanovenej správcom dane, ani v predĺženej lehote, písomné vyjadrenie
správcovi dane nedoručil. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj keď
dôkazné bremeno na preukazovanie daňového podvodu má správca dane, na preukázanie skutočnosti,
že žalobca prijal dostatočné opatrenia na to, aby zistil, či prijatie zdaniteľného plnenia nebude viesť k
jeho účasti na daňovom podvode má žalobca a správca dane tieto prijaté opatrenia musí následne

vyhodnotiť. (napr. rozsudky NSS SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022, bod 51, sp. zn.
10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023, bod 33). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd
konštatuje, že námietka žalobcu, že správca dane, resp. žalovaný uvádzali rozporné tvrdenia vo vzťahu
k dôkaznému bremenu na preukazovanie oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH, nie je dôvodná.

35. Žalobca v správnej žalobe poukázal na argumentáciu správcu dane i žalovaného v odôvodnení
preskúmavaných rozhodnutí, na základe ktorej daňové orgány odopreli žalobcovi uplatnený nárok na
odpočet DPH zaplatenej na vstupe za prijaté zdaniteľné plnenie v kontrolovanom zdaňovacom období,
a to z dôvodu, že predmetné plnenie bolo uskutočnené v rámci obchodného reťazca, pričom totoplnenie malo byť zasiahnuté podvodom, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť. V tejto časti správnej
žaloby žalobca cituje z parciálnych častí odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a konštatuje, že
záver o daňovom podvode a existencie možnej vedomosti žalobcu o tomto konaní správca dane mal

vyvodiť na podklade ním vykonanej aplikácie testu Axel Kittel, pričom poukázal na vykonané úkony
správcu dane konštatujúc, že žalobca nebol oboznámený so zápisnicami z konaní, v ktorých vypovedal
konateľ spoločnosti SARCO s.r.o. C. D., ani s dôkazmi týkajúcimi sa prevereniu účtov spoločnosti
SILVI PRODUCTION s.r.o.. Takto formulovaná správna žaloba je len konštatačná, neobsahuje žiadne
konkrétne námietky, keďže žalobca neuvádza, aký vplyv mali ním označené skutočnosti na zákonnosť

rozhodnutia správcu dane. Žalobca teda neprodukoval odôvodnené námietky, čo za neho správny súd
nemohol urobiť, keďže je viazaný žalobnými námietkami uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.
Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že správca dane v rozhodnutí konštatoval, že boli preukázané
formálne i hmotnoprávne podmienky pre odpočet dane (na preukázanie splnenia, ktorých mal dôkazné
bremeno žalobca), t. j. správca dane splnenie týchto podmienok nespochybnil, avšak konštatoval, že
dôvodom neuznania odpočtu DPH bolo zistenie, že v rámci (správcom dane označeného) obchodného

reťazca došlo k daňovému podvodu, o ktorom mal alebo mohol mať žalobca vedomosť, pričom
neprijal vhodné opatrenia, aby zabránil jeho účasti na daňovom podvode. Správca dane v odôvodnení
rozhodnutia popísal obchodné i fakturačné reťazce, označil a vyhodnotil vykonané dôkazy, popísal z
nich vyplývajúce zistenia, uviedol všetky rozhodné okolnosti, na základe ktorých identifikoval existenciu
daňového podvodu a to prostredníctvom Axel Kittel testu (pričom sa podrobne zaoberal všetkými

štyrmi otázkami, na ktoré musí správca dane odpovedať kladne, aby mohol konštatovať, že žalobcovi
odoprie odpočet DPH z titulu jeho účasti na daňovom podvode v zmysle ustálenej judikatúry NS SR,
NSS SR i SD EÚ). Žalobca mal za to, že závery žalovaného, ktorý považoval postup správcu dane
za súladný so zákonom i s judikatúrou SD EÚ, nie sú relevantné pre vyslovenie záveru o daňovom
podvode a správca dane nepreukázal skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné prijať záver o

existencii daňového podvodu. Takto formulované žalobné body predstavujú polemiku s argumentáciou
daňových orgánov, resp. vyslovenie nesúhlasu žalobcu so závermi správcu dane i žalovaného, ktoré
samé o sebe nespôsobujú nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Následne žalobca v správnej
žalobe prezentoval vlastné hodnotenie skutkových okolností označených správcom dane, ktoré majú
preukazovať podvod, k čomu správny súd len pre úplnosť uvádza, že správca dane (i žalovaný)

uviedli všetky rozhodné okolnosti, z ktorých vyvodili existenciu daňového podvodu, pričom správca
dane bol oprávnený preveriť celý reťazec a tvrdenie žalobcu, že nebolo preukázané neodvedenie
dane dodávateľom žalobcu (SARCO s.r.o.) a že k zníženiu daňovej povinnosti došlo na článkoch
reťazca medzi spoločnosťou SARCO s.r.o. a Azaria service s.r.o., nemá vplyv na závery správcu
dane (ani žalovaného) o existencii daňového podvodu, pretože správca dane je oprávnený preverovať

celý obchodný reťazec a v tomto prípade identifikoval existenciu objektívnych skutočností (v rámci
aplikácie Axel Kittel testu), pričom postačuje, ak u ktoréhokoľvek článku v preverovanom reťazci bolo
identifikované podvodné konanie, (t. j. nemusí to byť práve na stupni reťazca medzi žalobcom a jeho
prvým dodávateľom). Pokiaľ v tejto časti správnej žaloby žalobca poukazuje na koncept tzv. zneužitia
práva a na spôsob jeho zisťovania (vykonanie tzv. dvojzložkového testu správcom dane aplikovaného

v zmysle judikatúry SD EÚ v prípadoch zneužitia práva), správny súd uvádza, že zneužitie práva
predstavujesamostatnýdôvodprenepriznanienárokunaodpočetDPH,vpreskúmavanomprípadevšak
rozhodnutie správcu dane ani rozhodnutie žalovaného neboli na tomto dôvode založené (odpočet DPH
žalobcovi nebol v preskúmavanom prípade odopretý z dôvodu, že došlo k zneužitiu práva, ale z dôvodu,
že došlo k daňovému podvodu). V zmysle ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR i SD EÚ v prípade, ak

správca dane identifikuje daňový podvod, nie je jeho povinnosťou zisťovať aj existenciu zneužitia práva,
tieto dva prípady nemôžu nastať súčasne.

36. Žalobca v správnej žalobe namietal, že závery žalovaného, na základe ktorých odoprel žalobcovi
uplatnený nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe za prijaté zdaniteľné plnenia

v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (v preskúmavanej veci júl 2017) z dôvodu, že predmetné
plnenia boli uskutočnené v rámci obchodného reťazca, pričom tieto mali byť zasiahnuté podvodom, o
ktorom žalobca mohol mať vedomosť, nie sú relevantné a mal za to, že správca dane nepreukázal
skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné prijať záver o existencii daňového podvodu. Z odôvodnenia
preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že správca dane i žalovaný posúdili sporné obchodné transakcie

ako obchody vo fakturačnom reťazci postihnutom podvodným konaním a na základe zistenia, že
odpočítanie dane u žalobcu (odpočítanie dane z plnenia od SARCO s.r.o.) bolo spojené s podvodným
konaním, v dôsledku, ktorého došlo k daňovému úniku, správca dane žalobcovi nepriznal odpočítanie
dane z tohto obchodu.37. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že právo na odpočítanie dane
v zmysle článku 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme

dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“) je vo všeobecnosti neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu
DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Hoci právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú
zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov alebo služieb, ktoré prijali na vstupe a využívali
pre potreby svojich zdaniteľných transakcií, základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného
právnou úpravou, právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe odoprieť, ak sa na základe

objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo bola poskytnutá
služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím
tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa
DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe
zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok SD EÚ vo veci Glancore Agriculture
Hungary, C-189/18). Je teda v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH uplatniť si

odpočítaniedanevsituácii,keďbolivobchodnomreťazciumelovytvorenépodmienkyprejejodpočítanie
– t. j. v prípadoch obchodovania s cieľom čerpať odpočítanie dane vo forme nadmerného odpočtu (pri
daňovom podvode). Ide o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybranú daň a ďalší účastník
si túto daň odpočíta za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice.

38. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu na
daňovom podvode, musia byť kumulatívne kladne zodpovedané štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktoré
sformuloval SD EÚ ako predpoklad posúdenia veci ako daňového podvodu v rozhodnutiach vo veci
C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci
svojho dôkazného bremena: 1/ preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu

daň), a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),
následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt
o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá
nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť,
či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil,

či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test
konkrétneho subjektu). Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie
Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane.

39. Správny súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či žalobca

bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane, správca
dane aplikoval tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom
podvode z vyššie citovaného rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel, C- 439/04, pričom tieto kritériá je
možné konštruovať do štyroch nasledovných otázok, ktoré musia byť zodpovedané kladne:
1/Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?

2/Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
3/Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
4/Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?

Správca dane v preskúmanom prípade všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne (viď str. 32
až 39 rozhodnutia správcu dane a bod 7 tohto rozsudku), teda preukázal, že žalobca sa zúčastnil
na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal vedieť. Postup správcu dane a žalovaného, ktorý
stotožniac sa so závermi správcu dane potvrdil rozhodnutie správcu dane, ako aj následné právne
posúdenie orgánmi verejnej správy boli v súlade s relevantnou judikatúrou SD EÚ, ako aj judikatúrou

NS SR i NSS SR.

40. Žalobca v správnej žalobe vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane i žalovaného a tvrdil, že
správca dane nemohol odpovedať kladne už na prvú otázku testu a to z dôvodu jej nepreukázania, a
potom bolo bezpredmetné skúmanie ďalších otázok, na ktoré by podľa tvrdenia žalobcu tiež muselo byť

odpovedané záporne, pričom v správnej žalobe predostrel svoje vlastné odpovede na uvedené otázky.
Predovšetkým tvrdil, že pri zdaniteľnom plnení medzi spoločnosťou SARCO s.r.o. a žalobcom nedošlo k
daňovému úniku, táto spoločnosť si daňové povinnosti splnila, neexistuje chýbajúca daň a z rozhodnutí
nie je zrejmá odpoveď na otázku, v čom mal spočívať daňový únik. Tvrdenie, že existoval obchodnýreťazec subjektov, v ktorom na začiatku reťazca mala chýbať daň, nakoľko tieto subjekty si neplnili
daňovépovinnosti,podľažalobcuniejepreukázanímdaňovéhopodvodu,oktorommalasúčasnemohol
mať žalobca vedomosť. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že daňový

podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu
neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom
získania daňového zvýhodnenia, (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 z 26.10.2022, rozsudok
NSS ČR č. j. 5Afs 60/2017 z 30.01.2018). Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať, že
transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam

a pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej
transakcie. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu
v zmysle judikatúry SD EÚ tvoria tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu. Na prvú otázku, či
z posudzovaných zdaniteľných plnení vznikol daňový únik, správca dane odpovedal kladne a aj podľa
správneho súdu bola táto podmienka (existencia daňového úniku) splnená. Daňový únik
podľa správcu dane vznikol na inom stupni ako na stupni daňový subjekt (ANMIMA a.r.o.) a jeho priamy

dodávateľ (SARCO s.r.o.), pričom pre kladnú odpoveď na prvú otázku Axel Kittel testu sa nevyžaduje,
aby bol daňový únik identifikovaný priamo na uvedenom stupni preverovaného reťazca. Postačuje, ak
správca dane identifikuje existenciu daňového úniku na ktoromkoľvek stupni preverovaného reťazca (v
zdaňovacom období júl 2017 Dynamic Team s.r.o.? Peritus Trade s.r.o.? Azaria service s.r.o. ?SARCO
s.r.o. ?ANMIMA s.r.o.). V preskúmanom prípade správca dane konštatoval, že daňovou kontrolou bolo

preverené, že fakturačný reťazec (Azaria service s.r.o., SARCO s.r.o.) z kontrolných výkazov nebol
totožný s reálne zistenými obchodnými tokmi reklamných služieb a tiež s finančnými tokmi. Správca
dane zistil daňové úniky v súvislosti s oboma reťazcami - obchodným aj fakturačným. Z vykonaného
dokazovania dospel k záveru o neodvedení dane z pridanej hodnoty na začiatku obchodných reťazcov,
kedy daňové subjekty neodvádzali svoje vzniknuté daňové povinnosti do štátneho rozpočtu, prípadne

vôbec nepodávali daňové priznania a kontrolné výkazy, z dôvodu nekontaktnosti daňových subjektov
a nepredloženia účtovníctva nebola preukázaná opodstatnenosť a právo na uplatnenie odpočítania
dane u týchto daňových subjektov. V odôvodnení rozhodnutia správca dane tiež uviedol, že spoločnosti
uvedené v zistených fakturačných reťazcoch (Peritus Trade s.r.o., LULU TRADE s.r.o., Dynamic
Team s.r.o.) nepodali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2017, nepriznali a

neodviedli daň z príjmu zo svojej podnikateľskej činnosti. Konštatoval, že spoločnosť SARCO s.r.o.
spôsobom neoprávneného odpočítania dane od dodávateľa Azaria service s.r.o. znížila vlastnú daňovú
povinnosť, čím došlo k daňovému úniku u spoločnosti SARCO s.r.o., v súvislosti so zabezpečením
reklamných služieb. Mal za to, že prostredníctvom neodvedenia DPH na začiatku fakturačných
reťazcov dochádzalo k nedovolenej optimalizácii vlastných daňových povinností vo fakturačnom reťazci

reklamných služieb a ďalším únikom a podvodom na dani z pridanej hodnoty. Správca dane uviedol, že
analýzou daňových priznaní, kontrolných výkazov a dostupných zistení v daňovej kontrole preveril, že
spoločnosť SARCO s.r.o. si veľký rozdiel medzi hodnotou deklarovaných prijatých reklamných plnení od
dodávateľov SILVI PRODUCTION s.r.o. a hodnotou uskutočnených plnení vykrývala viac ako 90%nými
zdaniteľnými plneniami od subdodávateľa Azaria service s.r.o. Na základe vykonaného dokazovania

(výpoveď konateľa spoločnosti Azaria service s.r.o. Jana Novotného) zistil, že ekonomická činnosť tohto
subdodávateľa (Azaria service s.r.o.) bola poznačená využívaním nezákonnej obchodnej praxe - konateľ
fungoval bez rozhodovacích právomocí, nemal prehľad o vykonávanej ekonomickej činnosti, fakturáciu
uskutočňoval na základe pokynov konateľa odberateľa (SARCO s.r.o.) p. D., pričom konateľ bol jedinou
osobou oprávnenou konať za spoločnosť Azaria service s.r.o. Všetky prijaté dodávky spoločnosti Azaria

service s.r.o. na vstupe tvorili faktúry od dvoch dodávateľov - dlhodobo nekontaktných spoločností:
Peritus Trade s.r.o. a LULU TRADE s.r.o., pričom analýzou dát z kontrolných výkazov a daňových
priznaní týchto dodávateľov bolo zistené, že tieto spoločnosti si svoju nízku vlastnú daňovú povinnosť
pokrývali spôsobom, že si uplatňovali odpočítanie dane od ďalších nekontaktných spoločností, ktoré
svoje vzniknuté daňové povinnosti neuhrádzali správcovi dane, prípadne vôbec nepodávali daňové

priznania k DPH. Objemy uplatneného odpočítania dane boli v neprimerane vysokých objemoch, pričom
takéto vysoké odpočítanie dane je znakom rizikových daňových subjektov za účelom optimalizácie
vlastných daňových povinností a zabezpečenia vstupov svojim odberateľom. Tieto spoločnosti pri
vykazovanívysokýchobratovanízkychdaňovýchpovinnostíbolipostupneprepísanénainýchkonateľov
a následne ich činnosť bola utlmená, neplnili si povinnosti voči finančnej správe - nepodávali daňové

priznaniakDPHanikdanizpríjmovprávnickýchosôb.Uvedenéobjektívneokolnostibolisprávcomdane
zistené a preukázané vykonaným dokazovaním a boli podrobne popísané v odôvodnení rozhodnutia
správcu dane (i rozhodnutia žalovaného).41. Pokiaľ žalobca v časti správnej žaloby označenej ako „Neexistencia daňového úniku“ tvrdil, že z
odôvodnenia rozhodnutí nie je zrejmé, v čom mal spočívať daňový únik, toto tvrdenie je v rozpore s
obsahom preskúmavaných rozhodnutí žalovaného i správcu dane. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca

dane má v odôvodnení uviesť, či došlo k naplneniu hmotnoprávnych a formálnych podmienok odpočtu
dane a následne konštatovať identifikáciu podvodu spolu s popisom podielu žalobcu na tomto podvode,
resp. vedomosti o ňom, správny súd uvádza, že správca dane práve takýmto spôsobom postupoval
a v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že boli splnené formálne a hmotnoprávne podmienky
odpočtu DPH, t. j. splnenie formálnych a hmotnoprávnych podmienok nebolo sporné. V tejto súvislosti

správny súd uvádza, že v zmysle judikatórnych záverov SD EÚ i NSS SR (napr. rozsudok sp. zn.
10Sžf/26/2021 z 28.04.2023, zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí NSS 60/2023) odpočítanie
dane môže byť obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva (rozsudky NSS
SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj
pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami

(i) preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu
alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. V prípade ak správca dane
pristúpil k vykonaniu Axel Kittel testu (aj bez toho, aby to bol správca dane konštatoval) sa má za
to, že hmotnoprávne i formálne podmienky pre odpočet DPH boli splnené, resp. nie je sporné, že
došlo k dodaniu deklarovaného plnenia (služieb). Správca dane v preskúmanom prípade v odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že preveril tvrdenia žalobcu a predložené dôkazy o dodaní reklamných služieb
deklarovaným dodávateľom (SARCO s.r.o.) prostredníctvom subdodávateľov (SILVI PRODUCTION
s.r.o., JK Media s.r.o., K- production s.r.o.) a aj z predložených dôkazov (napr. zmluvy, faktúry,
výpisy z účtu, doklady predložené konateľkou SILVI PRODUCTION s.r.o., výpovede svedkov) vyplýva
dodanie deklarovaných reklamných služieb. Je však potrebné poukázať na to, že správca dane v

procese verifikovania tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov, identifikoval objektívne skutočnosti
nasvedčujúce existencii podvodného konania, keď z výpovede bývalého konateľa SARCO (C. D.) a
analýzyzadováženýchdokladovsprávcadanezistil,žereklamnéslužbymalžalobcovidodávaťajAzaria
service s.r.o. prostredníctvom subdodávateľov (keďže nemal vlastných zamestnancov) Peritus Trade
s.r.o. (júl 2017). Správca dane vyhodnotil obchodné a fakturačné reťazce, výpovede svedkov, analyzoval

účty a doklady, z ktorých zistil, že uvedené spoločnosti si prefakturovávali vysoké sumy, uplatňovali si
odpočet dane, avšak spoločnosti na začiatku identifikovaného reťazca nevykazovali žiadnu činnosť a
následne vysoké sumy boli vyberané v hotovosti, pričom spoločnosti na začiatku reťazca neodviedli daň
alebo vôbec nepodali daňové priznanie, v dôsledku čoho správca dane konštatoval existenciu daňového
úniku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že podľa judikatúry SD EÚ, napr. rozsudok vo veci

C - 101/16 sa nepodanie daňových priznaní stanovených zákonom môže považovať za nepriamy dôkaz
podvodu. Pokiaľ žalobca v tejto časti správnej žaloby poukázal na rozsudok SD EÚ z 21.06.2012 vo veci
Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, neuviedol súvis s preskúmavaným rozhodnutím, resp. jeho
zákonnosťou, vo vzťahu k zisteniu objektívnych skutočností svedčiacich o existencii daňového úniku,
navyše za situácie, keď dôkazy osvedčujúce túto skutočnosť zabezpečil a vykonal správca dane, na

ktorom bolo dôkazné bremeno.

42. Na druhú otázku, či bol tento daňový únik dôsledkom podvodného konania odpovedal správca
dane rovnako kladne. Podľa druhej podmienky Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom
podvodného konania, teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za

účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice, pričom uskutočnené transakcie
nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Pre posúdenie nároku na odpočet dane je potrebné
posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, pričom podľa ustálenej judikatúry za znaky
svedčiace o existencii daňového podvodu možno považovať napr. existenciu sídla na virtuálnej adrese,
neobvyklé ceny, nezverejňovanie účtovných závierok a pod. Správny súd má za to, že správca dane vo

svojom rozhodnutí identifikovali objektívne okolnosti nasvedčujúce spáchaniu daňového podvodu tak,
ako sú uvedené na strane 33 až 35 rozhodnutia správcu dane. Vo vzťahu k skúmaniu druhej otázky
Axel Kittel testu správca dane uviedol, že popísaním fakturačného reťazca spoločností preukázal, že
posudzované daňové úniky vo fakturačnom reťazci boli vykonané za účelom optimalizácie daňovej
povinnosti jednotlivých zapojených spoločností a boli dôsledkom podvodu na DPH. Platitelia na začiatku

predmetných (podvodných) fakturačných reťazcov pred priamym dodávateľom SARCO s.r.o. uviedli
nepravdivé údaje vo svojich kontrolných výkazoch DPH (deklarované nákupy v miliónových hodnotách,
ktoré podľa údajov z bankových výpisov nikdy neboli uhradené, miliónové hotovostné výbery z
bankových účtov bez akéhokoľvek legálneho opodstatnenia), čím vo svojich daňových priznaniach DPHza obdobia rokov 2016 až 2017 (t. j. aj v kontrolovanom zdaňovacom období) vykazovali pri vysokých
miliónových obratoch nízke daňové povinnosti, čo im umožnili koncové spoločnosti reťazca, ktoré
daňové priznania a kontrolné výkazy nepodávali vôbec alebo vzniknuté daňové povinnosti neuhrádzali.

Konanie zapojených spoločností pri vykazovaní údajov vo svojich daňových priznaniach vykazuje znaky
podvodného konania a správca dane konštatoval, že dôkazmi preukázal, že tieto spoločnosti riadne
nepodnikali, len vystavovali faktúry tak, aby navodili dojem reálneho podnikania. Z uvedeného dôvodu
správca dane uviedol, že faktúry vystavené týmito spoločnosťami možno považovať za falošné, pričom
neexistuje dôkaz, že tieto spoločnosti riadne viedli svoje účtovníctvo. Správca dane v tejto súvislosti

poukázal na judikatúru SD EÚ (rozsudok C-332/15 vo veci Giuseppe Aston). Správny súd v tejto
súvislosti poukazuje na to, že správca dane (i žalovaný) vo svojom rozhodnutí identifikovali nasledovné
objektívne okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu:
- neumožnenie preverenia účtovníctva spoločnosti SARCO s.r.o. a jej následného dodávateľa a
subdodávateľov (Azaria service s.r.o., Peritus Trade s.r.o., LULU TRADE s.r.o., Dynamic Team s.r.o.),
či daň z vystavených faktúr za deklarované reklamné služby bola odvedená a zaplatená do štátneho

rozpočtu a zaúčtovaná v účtovníctve;
- vo všetkých spoločnostiach nachádzajúcich sa v popísaných fakturačných reťazcoch dochádzalo
k zmenám konateľov na osoby s cudzou štátnou príslušnosťou, pričom nie je iné logické vysvetlenie
len také, že tieto spoločnosti sa mali stratiť, pretože by nevedeli preukázať reálne dodanie plnení
deklarovaných v kontrolných výkazoch a daňových priznaniach, nevedeli by preukázať ani to, ako

naložili s peňažnými prostriedkami vybratými z účtov z týchto spoločností. Správca dane aj účelové
vytvorenie fakturačného reťazca a následný zánik spoločností zapojených do reťazca považoval za
daňový podvod, pretože len vytvorením tohto reťazca mohlo dôjsť u prvých spoločností vo fakturačnom
reťazci k daňovému úniku a len zánikom a stratením týchto spoločností mohlo dôjsť k znemožneniu
zistenia správnej výšky odvedenej dane u ďalších spoločností v reťazci. Takéto konanie dodávateľa

žalobcu a jeho následných subdodávateľov správca dane vyhodnotil ako konanie účelové.;
- neprimerané navýšenie hodnoty fakturovanej reklamnej služby spoločnosťou SARCO s.r.o., pričom
podľa zistení správcu dane hodnota fakturácie týkajúca sa kultúrnych podujatí (muzikál Angelika,
Madagaskar, Čas ruží, Pošli to dál, koncert Lucie Bílej) od dodávateľov reklamných služieb (SILVI
PRODUCTION s.r.o.) bola neporovnateľne nižšia ako následná fakturácia reklamných služieb pre

konečných odberateľov, čo vyplýva z vystavených faktúr touto spoločnosťou pre spoločnosť SARCO
s.r.o. a následnej fakturácie spoločnosťou SARCO s.r.o. pre žalobcu;
- vyberanie peňažných prostriedkov v hotovosti vo vysokých čiastkach z účtov spoločností SARCO
s.r.o., Azaria service s.r.o.;
- presuny peňažných prostriedkov na ďalšie účty spoločností (Usegee s.r.o., Tippi s.r.o., Stoder Limited

s.r.o., Felicis s.r.o.), odkiaľ boli tieto finančné prostriedky vyberané osobami C. D., J. E., B. I., JUDr.
Kürti. Z bankových účtov podľa sledovania finančných tokov od daňového subjektu SARCO s.r.o. boli
uskutočnené miliónové výbery hotových peňazí, o ktorých neexistujú žiadne relevantné dôkazy, že by
boli v súlade so zákonom zaúčtované a použité v súlade s legislatívou upravujúcou obmedzenie platieb
v hotovosti. Správca dane analýzou bankových výpisov preukázal, že toky platieb od žalobcu nijako

nesúviseli s fakturačnými vzťahmi v reťazci, platby neboli použité na nákup reklamných služieb. Zistené
reálne obchodné toky dodaných zdaniteľných plnení nekopírovali a nesúviseli s fakturačnými vzťahmi
v podvodnom reťazci. Z kontrolných zistení je zrejmé, že platitelia z fakturačného reťazca zapojení
do podvodu na DPH deklarovali svoje podnikateľské aktivity formálne a napriek tomu, že väčšina
spoločností zapojených do predmetných posudzovaných podvodných reťazcov neboli v platobnej

neschopnosti (boli preukázané miliónové kredity na ich bankových účtoch) a deklarovali zdaniteľné
obchody v miliónových hodnotách, prestali vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť, spoločnosti
boli prevedené na osoby prevažne maďarskej národnosti a následne boli vymazané z obchodného
registra. Správny súd sériu vyššie uvedených dôkazov a indícií považuje za dostatočnú pre prijatie
záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale

dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na
to, že existenciu daňového podvodu je možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, t. j. po
uskutočnení zdaniteľného obchodu.

43. Žalobca v časti správnej žaloby označenej ako „Neexistencia skutkových okolností podvodného

konania - neprimeraná cena za dodanie služby“ tvrdil, že rozhodnou skutkovou okolnosťou vo vzťahu
k zdaniteľnému plneniu, ktorá podľa správcu zakladá daňový podvod, má byť aj nadhodnotená cena
za dodanie služby spoločnosťou SARCO s.r.o., ktorá podľa názoru správcu dane umožnila žalobcovi
uplatnenie odpočtu dane a súčasne na strane dodávateľa fakturáciou od spoločnosti Azaria services.r.o. zníženie daňovej povinnosti u dodávateľa služby. Z uvedenej konštrukcie však nie je podľa žalobcu
zrejmá chýbajúca daň. Z rozhodnutí žalovaného podľa žalobcu zároveň nevyplýva, že spoločnosť
SARCO s.r.o. z prijatej protihodnoty za dodané služby nesplnila svoju daňovú povinnosť. Uvedené

tvrdenia žalobcu jednak nemajú oporu v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, resp. rozhodnutí
žalovaného, v odôvodnení ktorých sú uvedené všetky rozhodné okolnosti, z ktorých daňové orgány
vyvodili existenciu daňového podvodu, (pričom správca dane bol oprávnený preverovať celý reťazec
a identifikoval existenciu objektívnych skutočností v rámci aplikácie Axel Kittel testu) a jednak táto
časť správnej žaloby, v ktorej žalobca prezentuje svoje názory na „pojem protihodnota“, citujúc z

niektorých rozsudkov SD EÚ, ma konštatačný charakter, v dôsledku čoho nie je spôsobilá privodiť
nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Odkaz na rozhodnutia SD EÚ bez označenia ich súvisu,
resp. ich dopadu na preskúmavané rozhodnutia rovnako nepostačuje na označenie preskúmavaných
rozhodnutí za nezákonné. Pokiaľ žalobca tvrdí, že z rozhodnutí nie je zrejmé, akým dôkazom bolo
tvrdené „nadhodnotenie ceny“ preukázané, správny súd uvádza, že toto tvrdenie rovnako nemá oporu
v odôvodnení rozhodnutia preskúmavaných rozhodnutí, z ktorých je zrejmé, že správca dane porovnal

cenu, za ktorú dodávatelia spoločnosti SARCO s.r.o. reálne vykonali reklamné služby a cenu, ktorú
SARCO s.r.o. ako dodávateľ tej istej reklamnej služby následne fakturoval žalobcovi, pričom zistil
neodôvodnené niekoľko násobné zvýšenie ceny fakturovanej pre žalobcu a uviedol zrozumiteľnú a
logickú úvahu, že účelom nadhodnotenia ceny bol vyšší odpočet DPH. Nebolo pritom sporné, že správca
dane disponoval dôkazmi preukazujúcimi dodanie reklamných služieb pre žalobcu, ani to, že dodávateľ

SARCO s.r.o. bol oprávnený so žalobcom dohodnúť cenu za poskytnuté plnenie (reklamné služby).
Správca dane však konštatoval, že žalobca mal postupovať s odbornou starostlivosťou a mal si overiť
primeranosť ceny za obdobné plnenie aj u iných relevantných subjektov, resp. požadovať od dodávateľa
vyhotovenie cenovej kalkulácie.

44. Pokiaľ ide o tretiu podmienku Axel Kittel testu, t. j. či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového
subjektu s podvodným konaním spojené, uvedenú otázku je potrebné zodpovedať takisto kladne, keďže
preukazované podvodné konanie priamo súviselo s nákupom reklamných služieb žalobcom v súvislosti
s prezentáciou jeho obchodného mena a loga súvislosti s prezentáciou muzikálu Madagaskar (júl 2017).
Správca dane popísal zistený podvodný fakturačný ako aj obchodný reťazec a zistil, že dodávateľsko -

odberateľské vzťahy v nich súviseli s plneniami pre žalobcu. Reklamné služby pre žalobcu boli reálne
dodané žalobcovi v zmysle Zmluvy o reklame a predloženej faktúry, avšak v oveľa vyššej sume, ako bola
reálne zistená cena na trhu (cena, za ktorú boli predmetné reklamné služby poskytnuté dodávateľovi
žalobcu (SARCO s.r.o.) jeho subdodávateľom (SILVI PRODUCTION s.r.o. a jeho subdodávateľmi JK
Medias.r.o.,K-productions.r.o.).ObjednanímreklamnýchslužiebudodávateľaSARCOs.r.o.sažalobca

zapojil do podvodného konania, pretože práve u dodávateľa SARCO s.r.o. bolo zistené neúmerné
navýšenie ceny za reklamné služby, čo umožnilo žalobcovi odpočítať si vyššiu sumu dane.

45. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné viesť, že v zmysle judikatúry NSS SR (napr.
rozsudok NSS SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021 z 28. apríla 2023, bod 31.) „existenciu daňového podvodu je

možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po ukončení zdaniteľného obchodu (H.,
F., M.: Definičné znaky podvodu na DPH v judikatúre Najvyššieho správneho súdu, Časopis pro právní
vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 161). Okolnosti, které v souhrnu nasvědčují existencii daňového
podvodu, mohou mít svůj původ v minulosti (např. obchodní historie či minulé personální vazby), v
době uzavření transakce (nestandardní obchodní podmínky) i v době následující po uzavření obchodu,

a to např. následná nekontaktnost dotčených osob, náhlé ukončení činnosti, následné nenestandardní
peněžní toky medzi dotčenými osobami (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 10 Afs
206/2020 zo dňa 20.01.2021).“ „....okolnosti ex post mu daňové orgány neboli oprávnené pričítať v
rámci skúmania subjektívnej stránky - tzv. vedomostného testu; v rámci skúmania objektívneho testu na
podvod tak však urobiť mohli.“ Pokiaľ teda žalobca v správnej žalobe namietal, že nemožno prihliadať na

okolnosti po uskutočnení daňového obchodu, s uvedeným tvrdením je možné súhlasiť len pri skúmaní
subjektívnej stránky (vedomostný test v rámci skúmania štvrtej podmienky Axel Kittel testu), avšak
v rámci skúmania objektívneho testu v rámci celého reťazca vyžadujúceho preukázanie existencie
podvodu na dani z pridanej hodnoty, to však urobiť možno.

46. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie
subjektívnej stránky preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V zmysle
ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť
tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu však znáša dôkazné bremeno daňový subjekt)dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. S poukazom na judikatúru NSS SR (napr. rozsudok sp.
zn. 10Sžfk/26/2021 z 28.04.2023) „Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže
zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej

dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď
rozsudky z 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65 a z 31.01.2013, Stroj trans,
C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky
opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04, body

65 a 68, ako aj z 21.06.2000 12, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).“ Správca dane
konštatoval,žežalobcamoholvedieť,akbydodržalpotrebnúnáležitústarostlivosť,žedodávkymôžubyť
poznačenépodvodnýmkonaním.Vodôvodnenírozhodnutiapritomuviedolokolnosti,ktorénasvedčovali
podozrivosti transakcie, pre ktorú mal mať žalobca vedomosť o daňovom podvode, ako aj nedostatočnej
obozretnosti žalobcu, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil: žalobca sa pri výbere dodávateľa
spoľahol na odporučenie tretej osoby SILVI PRODUCTION s.r.o., (ktorá bola reálnym poskytovateľom

reklamných služieb), dodávateľ SARCO s.r.o. bol sprostredkovateľom reklamných plnení bez reálnych
skúseností na mediálnom a reklamnom trhu, nebol verejne dostupnou obchodnou spoločnosťou na
trhu ani žiadnou reklamnou agentúrou, vystavoval faktúry pre klientov bez pridania hodnoty svojím
spracovaním bez reálnych skúseností na mediálnom a reklamnom trhu, pričom cena bola stanovená bez
kalkulácií a vzhľadom na jej výšku neštandardne - dohodou, žalobca si nepreveril ceny na trhu, pričom

zo znenia zmluvného dojednania s dodávateľom SARCO s.r.o. mal vedomosť, že dodávateľ môže
zmluvné plnenia uskutočniť v subdodávkach (t. j. žalobca vedel, že reklamné služby nemusí vykonať
SARCO s.r.o., ale jeho dodávatelia), žalobca si nepreveril, ktorý subdodávateľ mu službu poskytne
a či je na jej poskytnutie oprávnený a dostatočne odborne zdatný, nezaujímal sa o to, či spoločnosť
SARCO s.r.o. neobchoduje s problematickými dodávateľmi, nepýtal sa svojho obchodného partnera

na jeho dodávateľov, ani na ich predchádzajúcu spoluprácu, spoločnosť SARCO s.r.o. nedisponovala
vlastným pracovným know - how, jednalo sa o jednoosobovú spoločnosť bez vlastných prevádzkových
priestorov určených na reprezentáciu spoločnosti, bez internetovej stránky prezentujúcej činnosť
spoločnosti, jej históriu, ciele, portfólio, realizované projekty, spoločnosť nedisponovala technickým
ani personálnym vybavením, reálne sa v danom segmente neorientovala, konateľ spoločnosti nemal

skúsenosti, vedomosti ani možnosti reálne zabezpečiť predmet fakturácie, dodávateľ SARCO s.r.o.
mal virtuálne sídlo bez webových stránok a telefonického kontaktu, bol dostupný prostredníctvom tretej
osoby, žalobca nepožadoval referencie od skutočných odberateľov spoločnosti SARCO s.r.o., nepreveril
si podnikateľskú minulosť, aktuálne zázemie ani prepojenia osôb vystupujúcich v jej mene s inými
spoločnosťami aspoň vo verejne prístupnom registri napriek tomu, že žalobca zamýšľal uskutočniť

obchodné transakcie rádovo viac ako v stotisícoch eur, žalobca nevykonal opatrenia smerujúce k
minimalizovaniu prípadných rizík. Správny súd pritom poukazuje na to, že viaceré z uvedených
objektívnych okolností sú zároveň okolnosťami preukazujúcimi aj existenciu daňového podvodu tak,
ako sú uvedené vyššie. Je logické, že viaceré z indícií nasvedčujúcich spáchaniu podvodného konania
(objektívny test) zároveň zakladajú aj podozrivosť transakcie, a teda možnosť vedomosti daňového

subjektu (žalobcu) o nej (subjektívny test), pričom žalobcovi nemožno pričítať okolnosti, ktoré nastali až
po zdaniteľnej transakcii. Správny súd je toho názoru, že vyššie uvedené okolnosti nasvedčovali záveru,
že zdaniteľný obchod sa javil ako podozrivý. Napriek absencii akejkoľvek predchádzajúcej skúsenosti
s dodávateľom SARCO s.r.o. sa žalobca bez jeho preverenia v podstate spoľahol na odporučenie
tretím subjektom, akceptoval poskytnutie reklamných služieb za cenu ponúknutú týmto subjektom, ktorej

nepredchádzala relevantná kalkulácia. Žalobca tvrdil, že spoločnosť SARCO s.r.o. si preveroval na
portáli Finstat a v obchodnom registri, toto tvrdenie jednak nepreukázal a zároveň ani netvrdil, že
by si preveril dodávateľa z hľadiska vyššie uvedených skutočností (minimálne získanie referencií od
iných účastníkov na trhu, informácie o predmete činnosti, o konateľovi, o obchodných priestorov a
zamestnancoch), ani že sa pokúšal nájsť a prehliadnuť internetovú stránku tejto spoločnosti, ani že by

akokoľvek skúmal, či bola ponúknutá cena za tovar primeraná a zodpovedajúca trhovým podmienkam
(pričom správny súd nespochybňuje oprávnenie účastníkov zmluvného vzťahu dohodnúť si cenu za
poskytnuté plnenie, a nebránila tomu ani skutočnosť, že SARCO s.r.o. bol výhradným dodávateľom
poskytovaných služieb, ktoré oprávnenie nadobudol práve od spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r.o.,
ktorého konateľka mala podľa výpovedí sprostredkovať, resp. odporučiť žalobcovi uzavretie zmluvy s

dodávateľom SARCO s.r.o.), a to všetko za účelom, aby sa uistil, že sa nebude zúčastňovať na daňovom
podvode. Správny súd, zhodne s konštatovaním správcu dane i žalovaného má za to, že žalobca
neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode.
Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcejsi právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej (viď
rozsudky z 21.06.2012 Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, rozsudok z 19.10.2017 Paper Consult,

C-101/16). Správny súd sa stotožnil so záverom správcu dane i žalovaného, že bolo preukázané, že
žalobca mohol a mal mať vedomosť o tom, že prijatím zdaniteľného plnenia od dodávateľa SARCO s.r.o.
sa zúčastní na daňovom podvode.

47. Podľa správneho súdu správca dane i žalovaný identifikovali v súvislosti s obchodným reťazcom,

ktorého súčasťou bol žalobca, také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne odôvodňujú záver, že
daňový podvod bol spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť (pričom postačuje aj
nevedomá nedbanlivosť). Svoje závery správca dane (i žalovaný) náležite opreli o skutkové zistenia
z celého obchodného a fakturačného reťazca, ktorý bol správca dane oprávnený skúmať, pričom
samotný opis realizácie obchodov v celom reťazci žalobca v správnej žalobe nenamietal. Správca dane
vysvetlil ako obchod žalobcu súvisel s fakturovanými plneniami v celom reťazci a ako malo prísť k

daňovému zvýhodneniu účastníkov tohto reťazca. Podľa správneho súdu tak správca dane uniesol
dôkazné bremeno a preukázal splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu. Naopak, žalobca nepreukázal,
že prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie
dane nestratil.

48. Žalobca v časti správnej žaloby označenej ako „Rozpornosť tvrdení v rámci výkonu daňovej
kontroly“ poukázal na povinnosť správcu dane v rámci daňovej kontroly oboznámiť žalobcu so
zistenými skutočnosťami, prípadne ho vyzvať na odstránenie pochybností vo vzťahu k spochybnenému
zdaniteľnému plneniu. Mal za to že v oboznámení musí správca dane identifikovať rozhodné skutočnosti
pre záver o daňovom podvode, pokiaľ tieto pochybnosti u neho vzniknú. V tejto súvislosti poukázal na

Oboznámenie zo dňa 26.03.2021, v ktorom podľa jeho tvrdenia absentuje požiadavka identifikovania
rozhodných skutočností zakladajúcich nesporné znaky daňového podvodu, ako aj na Výzvu správcu
dane zo dňa 03.02.2021, ku ktorej žalobca predložil svoje vyjadrenie, pričom na preukazovanie znakov
podvodu musí mať správca dane preukázané, či k faktickému plneniu došlo. Správny súd uvádza,
že z takto všeobecne formulovanej časti správnej žaloby, ktorá ma konštatačný charakter, nie je

možné vyvodiť konkrétnu námietku žalobcu, ktorá by umožňovala správnemu súdu vyvodiť záver o
nezákonnosti preskúmavaných preskúmavaného rozhodnutia žalovaného i správcu dane. Správny súd
nie je oprávnený za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia vyhľadávať,
ani konkretizovať z obsahu preskúmavaného rozhodnutia alebo administratívneho spisu. Len pre
úplnosť správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu i z odôvodnenia preskúmavaných

rozhodnutí vyplýva, že u správcu dane vznikli pochybnosti o spôsobe dodania reklamných služieb
zo strany deklarovaného dodávateľa - spoločnosti SARCO žalobcovi, a preto Výzvou na predloženie
dôkazovč.100192783/2021zodňa03.02.2021,ktorámubolapreukazateľnedoručenádňa08.02.2021,
vyzval žalobcu na predloženie dôkazov a vyjadrení preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení
(o. i. od deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o.). Žalobca na predmetnú výzvu reagoval Vyjadrením

zo dňa 05.03.2021. Správca dane následne podaním označeným ako Oboznámenie so skutočnosťami
zistenými pri výkone daňovej kontroly č. 100495767/2021 zo dňa 26.03.2021, ktoré bolo žalobcovi
preukázateľne doručené dňa 31.03.2021, žalobcu oboznámil so všetkými zistenými skutočnosťami,
vykonanýmidôkazmiaichvyhodnotenímapoučilžalobcuoprávevyjadriťsakzistenýmskutočnostiama
predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v stanovenej lehote. Z obsahu predmetného Oboznámenia

sú zrejmé konkrétne dôkazy, ako aj z nich vyplývajúce zistenia a sú identifikované konkrétne skutočnosti
nasvedčujúce podvodnému konaniu. Žalobca sa v lehote stanovenej správcom dane k predmetnému
Oboznámeniu nevyjadril a podaním zo dňa 13.04.2021 požiadal o predĺženie lehoty na podanie
vyjadrenia. Správca dane rozhodnutím zo dňa 14.04.2021 žiadosti žalobcu vyhovel a lehotu na
vyjadrenie mu predĺžil. Žalobca dňa 07.05.2021 opätovne požiadal o predĺženie lehoty na podanie

vyjadrenia k zisteniam správcu dane, pričom správca dane mu podaním zo dňa 10.05.2021 oznámil,
že ďalšie predĺženie lehoty nie je prípustné. Žalobca teda nevyužil možnosť k zisteným skutočnostiam
správcu dane predložiť písomné vyjadrenie, ani dôkazy. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí
pritom vyplýva, že daňové orgány konštatovali, že žalobca dôkazné bremeno na preukázanie splnenia
hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH uniesol, avšak správca dane počas daňovej kontroly

identifikoval konkrétne okolnosti nasvedčujúce podvodnému konaniu v reťazci spoločností, ktorého
súčasťou bol aj žalobca, o ktorom vzhľadom na všetky zistené skutočnosti mohol mať vedomosť, pričom
žalobca napriek výzve správcu dane neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by osvedčil, že vykonal všetkyopatrenia, ktoré je možné od neho rozumne predpokladať, aby zabránil svojej účasti na podvodnom
konaní (tzv. vedomostná zložka).

49. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia,
v dôsledku čoho podľa žalobcu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivé konanie. Pokiaľ žalobca
v správnej žalobe vo vzťahu k tejto námietke poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu
SR, z ktorých vyplýva povinnosť súdov odôvodniť dostatočne svoje rozhodnutia a uviedol, že tieto
požiadavky sa vzťahujú aj na odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej moci v zmysle článku

46 ods. 1 Ústavy SR, správny súd uvádza, že so žalobcom označenou judikatúrou je správny
súd oboznámený, avšak na základe takto všeobecne formulovanej námietky, obsahujúcej tvrdenie
žalobcu o potrebe riadne odôvodniť rozhodnutia súdov a daňových orgánov, nie je možné konštatovať
nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného a správcu dane. Vo všeobecnosti možno
uviesť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia,
pričomdospelknasledovnémuzáveru:„Zanepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťmožnopodľanázoru
Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť,
ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod
pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a

kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu
patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich
skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť.“ ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny
nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán
k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku

dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno
považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne
na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy
boli v konaní vykonané.“ Preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ani rozhodnutie správcu dane,
takýmito vadami netrpia, pretože obsahujú zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 Daňového

poriadku. Rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k výroku, ktorým potvrdzuje rozhodnutie správcu dane
a taktiež rozhodnutie správcu dane vo vzťahu k výroku, ktorým vyrubil žalobcovi daň, obsahujú
riadne a dostatočné odôvodnenie, z ktorého jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, obsahujú vyhodnotenie dôkazov a to jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, správca
dane i žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedli úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodovali, zrozumiteľne uviedli podstatné dôvody,
na základe, ktorých dospeli k záveru o nesplnení podmienok na odpočet DPH a to vzhľadom na
identifikované konkrétne skutočnosti nasvedčujúce daňovému podvodu v súlade s judikatúrou NSS
SR i SD EÚ. Námietka žalobcu, že nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel žalovaný k
záveru o preukázaní objektívnych okolností napĺňajúcich znaky daňového podvodu, nemá oporu v

odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Nezodpovedá odôvodneniu rozhodnutia žalovaného ani tvrdenie
žalobcu, že svedecké výpovede zabezpečené správcom dane neboli vyhodnotené. Správny súd navyše
uvedené námietky žalobcu považoval za nekonkrétne a všeobecné, keď žalobca nekonkretizoval, ktoré
svedecké výpovede a z akého dôvodu boli vyhodnotené v rozpore s ich obsahom alebo so zásadami
logického uvažovania. Samotný nesúhlas žalobcu s hodnotením svedeckých výpovedí nespôsobuje

nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani rozhodnutia správcu dane. Žalobca v
správnej žalobe na jednej strane konkrétne namietal, že žalovaný i správca dane odmietli hodnotiť
dôkaz predložený žalobcom (dôkaz o cene služieb vyhotovený spoločnosťou Starmedia), avšak na
druhej strane súčasne tvrdil, že daňové orgány tento dôkaz považovali za nedôveryhodný. Správny súd
k tomuto rozpornému tvrdeniu žalobcu uvádza, že uvedený dôkaz bol správcom dane i žalovaným

vyhodnotený so záverom, že týmto dôkazom nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že cena za
poskytnuté služby nebola neprimerane navýšená, ktoré vyhodnotenie je v súlade s obsahom uvedeného
dôkazu i so zásadami logického uvažovania. Pokiaľ žalobca vo všeobecnosti namietal, že žalovaný ani
správca dane sa nezaoberali úplne všetkými námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k Protokolu,
pričom tieto nekonkretizoval, správny súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej judikatúry NS SR,

NSS SR, Ústavného súdu SR i ESĽP orgány verejnej správy i súdy nie sú povinné zaoberať sa
každou jednou námietkou nastolenou účastníkom konania a nemusia dať odpoveď na každý jeden
argument žalobcu, sú však povinné zaoberať sa podstatnými námietkami, ktoré boli relevantné pre
rozhodnutie súdu, resp. orgánu verejnej správy a majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočneobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
teda nemajú za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nebolo teda zistené porušenie práva žalobcu

na spravodlivé konanie a nebola mu odňatá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti
preskúmavaným rozhodnutiam, o čom svedčí aj obsah samotnej správnej žaloby, v ktorej žalobca
podrobne analyzuje dôvody rozhodnutia žalovaného i správcu dane a predkladá k nim svoje argumenty,
a teda je zrejmé, že rozhodnutia obsahovali dostatok dôvodov, na ktorých boli založené.

50. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu
daneipostupu,ktorýichvydaniupredchádzal,zdôvodovnezákonnostiuplatnenýchžalobcomvpodanej
správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené časti tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloba nebola
dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

51. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého má

právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. V preskúmavanom prípade žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu správny súd
náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože
žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil (ich vynaloženie nevyplýva ani zo spisu) a neboli
zistené ani podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovaného v zmysle § 168 SSP.

52. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom

do 30.06.2023 s poukazom na §493e SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho
súdu (§443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na § 493e SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.