Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-72S/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200346
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200346.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej
veci žalobcu: ANMIMA s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 15, 010 01 Žilina, IČO: 44 359 594, zastúpeného:
Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100533294/2022 zo dňa 21. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový
orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
za zdaňovacie obdobia apríl 2015, jún 2015, júl 2015, august, 2016, september 2016, október 2016,
november 2016, marec 2017, apríl 2017, jún 2017, júl 2017, október 2017, január 2018 a október 2018.
Daňová kontrola bola začatá 22. júla 2020. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol
č. 100855533/2021zo dňa 18. mája 2021 (ďalej len „Protokol“), ktorého súčasťou bola výzva správcu

dane na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole v zmysle § 46 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 25. mája 2021. Žalobca sa k Protokolu
vyjadril písomne podaním doručeným správcovi dane dňa 02. júla 2021. Správca dane následne
požiadal druhostupňový orgán (žalovaného) o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutí v súlade s § 68
ods. 3 Daňového poriadku podaním zo dňa 21. júla 2021. Žalovaný podaním doručeným správcovi dane
04. augusta 2021 predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutí vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole na

DPH za vyššie uvedené zdaňovacia obdobia o tri mesiace. O tejto skutočnosti správca dane upovedomil
žalobcu podaním zo dňa 09. augusta 2021. Správca dane prerokoval pripomienky žalobcu k Protokolu
na pojednávaní dňa 22. septembra 2021, o čom bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
101779638/2021. Žalobca dňa 22. októbra 2021 doručil správcovi dane vyjadrenie k obsahu uvedenej
Zápisnice.

2. Správca dane dňa 28.12.2021 vydal rozhodnutie č. 102636559/2021, ktorým žalobcovi vyrubil

rozdiel dane v sume 10 000,- € na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017, daň vyrubená podaným
daňovým priznaním doručeným dňa 24.04.2017 vrátane dodatočného daňového priznania doručeného
dňa 23.06.2017 vo výške 183 307,26 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní vo
výške 193 307,26 €, rozdiel dane v sume 10 000,- € (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“). Správcadane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období marec
2017 odpočítal DPH z dodávateľskej faktúry od dodávateľa SARCO s.r.o., Karpatské námestie 10A,
831 06 Bratislava - mestská časť Rača (ďalej len „SARCO s.r.o.“ alebo „SARCO“), IČO: 50 156 306,

DIČ: 2120199378 za prezentáciu obchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou
muzikálu MADAGASKAR: č. 1703061 /int. č. 17/122/252/, dátum dodania 31.03.2017, základ dane
50 000,- €, DPH 10 000,- €. Správca dane poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom popísal
jednotlivé úkony vykonané správcom dane, ktorými preveroval oprávnenosť odpočítania dane z faktúry
od deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o. Označil dôkazy, ktorými žalobca preukazoval oprávnenosť

odpočítania dane (Zmluva o reklame zo dňa 13.12.2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 16.05.2017
uzatvorená medzi žalobcom a dodávateľom SARCO s.r.o., hodnotiaca správa k mediálnej kampani
podujatia muzikál Madagaskar + CD, vyjadrenie konateľa žalobcu A. B.). Ďalej uviedol kontrolné zistenia
týkajúce sa dodávateľa SARCO s.r.o., ktorej konateľom v období od 26.04.2016 do 07.02.2019 bol
C. D. a od 08.02.2019 bola do funkcie konateľa zapísaná osoba E. A. B. B., Kolumbijská republika
(podľa zistení správcu dane k zmene konateľa boli zneužité voľne prístupné údaje z internetu, označená

osoba s rovnakými identifikačnými údajmi je od roku 2013 prezidentom Venezuely), a spoločnosti bola
zrušená registrácia na DPH z dôvodu nespolupráce so správcom dane, na adrese sídla je nekontaktná,
nepreukázala výkon ekonomickej činnosti, nepredložila žiadne doklady k výkonu daňových kontrol. Z
informačného systému správca dane zistil, že spoločnosť v podaných daňových priznaniach k DPH
vykazovalavysokéobraty,výsledkomvočištátnemurozpočtuvšakbolanízkadaňovápovinnosť.Ziného

daňového konania vykonaného v spoločnosti SARCO správca dane zistil, že na adrese sídla spoločnosti
sa nachádza obytný dom, označenie spoločnosti sa tam nenachádzalo. V účtovníctve žalobcu boli
zaúčtované faktúry od dodávateľa SARCO za prezentáciu obchodného mena a loga spoločnosti v
zdaňovacích obdobiach r. 2016 v súvislosti s prezentáciou muzikálu Angelika, r. 2017 v súvislosti s
prezentáciou muzikálu Madagaskar a koncertu s piesňami Karla Gotta „Čas ruží“, r. 2018 v súvislosti

s koncertom Karla Gotta „Pošli to dál“ a koncertom Lucie Bílej. Bývalý konateľ spoločnosti C. D. sa na
predvolanie správcu dane na výsluch nedostavil, avšak doručil správcovi dane písomné vyjadrenie, v
ktorom popísal spoluprácu so žalobcom, potvrdil vystavenie faktúr pre žalobcu a odovzdanie hodnotiacej
správy, kde bola zdokumentovaná reklamná kampaň, ktorá mala byť realizovaná subdodávateľmi, za
ktorých označil SILVI PRODUCTION s.r.o. (kde jednal s pani E.) a Azaria service s.r.o., pričom uviedol,

že fakturované služby boli vyhotovené na základe zmluvy so subdodávateľmi. Keďže správcovi dane v
priebehu daňovej kontroly vznikli pochybnosti o činnosti spoločnosti SARCO, opätovne predvolal C. D.
na výsluch, tento sa opakovane na výsluch nedostavil, a preto správca dane z administratívneho spisu
z iných daňových kontrol získal výpoveď C. D. (Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 16.01.2019), v
ktorej uviedol, že spoločnosť nemala zamestnancov, nemala priestory, spolupracoval so spoločnosťou

Azaria service s.r.o. (dodávka plagátov a letákov), sledovanie prezentácie bolo založené na dôvere
ku konateľke SILVI PRODUCTION a odsúhlasené na základe hodnotiacej správy. S F. G. H. p. E. i
s konateľom Azaria service s.r.o. p. E. sa pozná niekoľko rokov. Do Zápisnice o ústnom pojednávaní
zo dňa 31.07.2019 C. D. uviedol, že nedostával za funkciu konateľa žiadnu odmenu, účtovnú a
daňovú agendu odovzdal I. B., konateľovi spoločnosti Pompan s.r.o., predal obchodný podiel. Do

Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 17.09.2020 svedok C. D. uviedol, že v roku 2016 na podujatí
Angelika spolupracoval so spoločnosťami SILVI PRODUCTION a Azaria service, SILVI PRODUCTION
vypracovala hodnotiace správy, ktoré boli odovzdané každému klientovi spoločnosti SARCO a v nich
boli uvedené časy, počty odvysielaných spotov i celý priebeh reklamných služieb. Do Zápisnice o
ústnom pojednávaní zo dňa 11.11.2020 svedok C. D. uviedol že spolupráca so SILVI PRODUCTION

spočívala v organizovaní kultúrnych podujatí, kupoval od nej nevýhradný reklamný priestor, ktorý ho
oprávňoval počas celej kampane propagovať svojich reklamných partnerov, cena sa odvíjala od dohody.
Fakturované služby vykonávala spoločnosť SILVI PRODUCTION alebo Azaria service. Podľa výpovedí
C. D. hlavnou činnosťou spoločnosti SARCO bola reklamná a marketingová propagačná činnosť,
spoluorganizácia kultúrnych podujatí, všetky uvedené činnosti mali byť realizované subdodávateľmi

ako SILVI PRODUCTION s.r.o. a Azaria service s.r.o.. Úlohou spoločnosti SARCO bolo zabezpečiť
zákazníka a samotnú realizáciu reklamných činností mala vykonať spoločnosť Azaria service s.r.o.,
u ktorej sa práce objednávali. Správca dane vykonal analýzu bankových účtov spoločnosti SARCO,
pričom z oznámenia Tatra banky a.s. zistil kreditné transakcie od žalobcu v jednotlivých mesiacoch
r. 2016, 2017 a 2018 vo výške á 60 000,- eur/mesiac, debetné platby smerovali prevažne na účty

spoločností Azaria service s.r.o. (v r. 2016, 2017 a 2018 spolu vo výške 8 834 786,06 eur), SILVI
PRODUCTION s.r.o. (r. 2016, 2018 spolu vo výške 275 000,- eur), Tippi s.r.o. (r. 2018 vo výške 176
000,- eur), Usegee s.r.o. (r. 2018 vo výške 160 000,- eur), SARCO s.r.o. (r. 2018 vo výške 430 000,- eur),
výber z bankomatu v r. 2016 až 2018 spolu vo výške 26 930,- eur a výbery z účtu v hotovosti RomanGraca: r. 2016 vo výške 30 000,- eur, r. 2017 vo výške 49 500,- eur a r. 2018 vo výške 606 000,- eur.
Z oznámenia Slovenskej sporiteľne a.s. boli zistené kreditné transakcie v r. 2018 vo výške 430 000,-
eur a výber v hotovosti C. D. r. 2008 vo výške 385 000,- eur. Z uvedeného vyplýva že bývalý konateľ

spoločnosti SARCO Roman Graca uskutočňoval početné výbery hotovosti z účtu spoločnosti v r. 2016,
2017 a 2018 niekoľko krát denne, spravidla v čiastke 10 000,- a 15 000,- eur. V r. 2018 boli vysoké
finančné čiastky zasielané na ďalší účet spoločnosti SARCO, odkiaľ C. D. vyberal finančnú hotovosť
spravidlavčiastkachpo10000,-eurauskutočňovalpočetnébezhotovostnéprevodynaúčetspoločnosti
Azaria service s.r.o. (v r. 2016 boli poukázané na účet spoločnosti Azaria service peňažné prostriedky

v sume 2 283 679,52 eur, v r. 2017 v sume 3 450 436,- eur a v r. 2018 v sume 3 101 670,54 eur. C.
D. uskutočňoval tiež bezhotovostné prevody na účet spoločnosti Tippi s.r.o. a Usegee s.r.o., pričom
podľa výpovede samotného svedka nepatrili tieto spoločnosti medzi obchodných partnerov spoločnosti
SARCO, čo nesvedčí o existencii legálnych finančných tokov. Správca dane z podaných kontrolných
výkazov spoločnosti SARCO preveril dodávky služieb spoločnosti SARCO s.r.o. (a jeho obchodných
partnerov) pre žalobcu, pričom zistil, že SARCO s.r.o. uviedol transakcie v období marec až september

2017 pre 42 odberateľov v celkovej čiastke 2 106 896,- eur (vo vzťahu k žalobcovi to bolo 5 faktúr v
sume základu dane 250 000,- eur, DPH 50 000,- eur), podľa údajov z prijatých faktúr o dodaní tovarov
alebo služieb SARCOs.r.o.uviedol transakcie od troch dodávateľov v celkovej čiastke základ dane 2 070
165,67 eur, DPH 414 033,13 eur, pričom najväčším dodávateľom bola spoločnosť Azaria service s.r.o.
(deklarovaných 228 faktúr v sume základu dane 1 952 431,67 eur, DPH 390 486,33 eur, čo predstavuje

97 % z celkového objemu dodávateľov). Medzi ďalších dodávateľov patrili SILVI PRODUCTION s.r.o.
a BESLITE Group a.s.

3. Správca dane ďalej poukázal na výsledky preverovania týkajúce sa subdodávateľa SILVI
PRODUCTION s.r.o., ktorý bol podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti SARCO organizátorom kultúrnych

podujatí, od ktorého boli zakúpené reklamné práva na zviditeľnenie reklamných partnerov. Konateľka
p. E. potvrdila, že pozná žalobcu i jej konateľa, žalobca nepatril medzi jej obchodných partnerov, aj keď
logo tejto spoločnosti bolo uvádzané medzi reklamnými partnermi, avšak toto nezabezpečovala ona.
Potvrdila, že spolupracovala so spoločnosťou SARCO v r. 2016 až 2018 pri predaji reklamného priestoru
na kultúrnych podujatiach, komunikovala s konateľom spoločnosti p. D., v r. 2016 pre odberateľa SARCO

zabezpečovala reklamné činnosti v súvislosti s muzikálom Angelika, v r. 2017 zabezpečovala reklamné
činnosti s propagáciou podujatí Madagaskar a Čas ruží, v r. 2018 zabezpečovala reklamné činnosti s
propagáciou v súvislosti s koncertom Lucie Bílej a Karla Gotta, väčšinu reklamných služieb zabezpečila
cez subdodávateľa JK Media s.r.o. i vo vlastnej réžii. Predložila Zmluvu o prevode kompletných práv
na muzikálové predstavenie Madagaskar uzatvorenú medzi prevádzajúcim SILVI PRODUCTION a

nadobúdateľom SARCO a dala súhlas nadobúdateľovi k prevodu kompletných práv tretej osobe, t.
j. nadobúdateľ bol oprávnený odplatne či bezodplatne poskytnúť reklamný priestor tretím osobám
(reklamným partnerom podujatia) na reklamu a propagáciu ich obchodného mena, loga, tovaru alebo
služieb. Prevádzajúci sa zároveň zaviazal zabezpečiť na vlastné náklady reklamné služby, propagáciu
- reklamnú a mediálnu kampaň k podujatiu (prezentácia loga objednávateľa v 30 sekundových TV

spotoch, rádio spotoch, na billboardoch, LED spotoch, prostredníctvom inzercie v denníkoch a pod.) a
zabezpečiť podujatia. Odplata bola dohodnutá v závislosti od výšky tržieb na lístkoch v cene 288 000,-
eur, alt. 144 000,- eur. SILVI PRODUCTION ako organizátor podujatia sa zaviazal zabezpečiť výber a
prenájom miesta podujatia, služby spojené s prenájmom, získanie produktových partnerov, komunikáciu
s umelcami a produkciu muzikálu. Zmluvné strany sa tiež dohodli na spoločnej propagácii reklamných

partnerov podujatia v rámci reklamnej a mediálnej kampane. K podujatiu Madagaskar predložila Zmluvu
o vzájomnej spolupráci s dodávateľom K - production s.r.o. (dohodnutá cena 500,- eur za obdobie od
01.01. do 30.11.2017) a JK Media s.r.o. (za obdobie január až november 2017, základ dane 43 504,50
eur, DPH 8 700,90 eur. Predložila tiež vystavené faktúry pre spoločnosť SARCO za prevod reklamných
právnapodujatíMadagaskarvcelkovejvýškezákladdane120000,-eur,DPH24000,-eur.ZoZápisnice

o ústnom pojednávaní zo dňa 17.09.2020 zabezpečenej správcom dane vyplýva, že svedkyňa G. E.,
konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION je promotér, kupuje a organizuje koncerty, pri propagácii
jednotlivýchkoncertovjejvznikáreklamnýpriestor,ktorýpredalaspoločnostiSARCOnato,abyhomohla
využiťpresvojichreklamnýchpartnerov,sktorýmispoločnosťspolupracuje.Dohodlasirozsahreklamnej
kampane (s pánom J. F. zo spoločnosti JK Media s.r.o., ktorá spoločnosť komunikuje s médiami,

zabezpečí a uzatvorí s nimi zmluvy, následne vystaví pre spoločnosť SILVI PRODUCTION faktúru
za konkrétny mesiac; na spoluprácu so spoločnosťou SARCO ju oslovil p. D. a ponúkol jej možnosť
odkúpenia reklamného priestoru a jeho použitia pre svojich klientov. Na každú akciu spoločnosť SILVI
PRODUCTION s odberateľom SARCO uzatvorila novú zmluvu, cenu za reklamný priestor si stanovilasama podľa rozpočtu, po skončení akcie spoločnosť JK Media vypracuje hodnotiacu správu, odovzdá ju
svedkyni a ona ju odovzdá C. D.. Do Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 21.02.2019 p. E. uviedla,
že nemá zamestnancov, na adrese sídla nevykonáva žiadnu činnosť, všetko rieši z domu v Limbachu.

Opísala svoju činnosť a uviedla, že pánovi D. predala reklamný priestor za dohodnutú cenu a bolo iba
na ňom, koľko a akých firiem si zoženie a predá im reklama na koncerte. Potvrdila, že zabezpečila a
zaplatila kompletnú reklamnú kampaň v médiách, na billboardoch, MHD, printových médiách, prenájom
priestorov, zorganizovanie ľudí, vybavenie podujatia, bufety, pódium, šatne, nasvietenie, požiarnikov,
záchranku. Reklamnú kampaň objednala od rôznych spoločností JK Media s.r.o., See&Go s.r.o. a

KALYPSO agency SK s.r.o.. Uviedla, že všetky činnosti spravila sama, spoločnosti SARCO iba predala
reklamný priestor, v ktorom mal možnosť umiestniť logá svojich firiem, ktoré chceli byť zviditeľnené v
rámci reklamnej kampane koncertu. Preverením bankového účtu spoločnosti SILVI PRODUCTION v
Slovenskej sporiteľni a.s. správca dane zistil kreditné transakcie od odberateľa SARCO s.r.o. v celkovej
výške 375 000,- eur (r. 2016 vo výške 72 000,- eur, r. 2017 vo výške 171 000,- eur a r. 2018 vo
výške 132 000,- eur). Správca dane tiež preveril odvysielanie reklamných spotov na TV Markíza/Doma/

Dajto, pričom spoločnosť Markíza - Slovakia s.r.o. predložila Zmluvy na odvysielanie reklamných spotov
týkajúcich sa muzikálu Madagaskar so zadávateľom JK Media s.r.o., v zmysle ktorých boli vystavené
nasledovné faktúry: č. 17240740 dňa 01.03.2017 (ZD: 3 351,25 eur a DPH 670,25 eur), č. 17244207
zo dňa 01.11.2017 (ZD: 3 339,- eur a DPH 667,80 eur) a č. 17244896 zo dňa 01.12.2017 (ZD: 8
372,- eur a DPH 1 674,40 eur), ako aj potvrdenia o prijatých platbách a prehľad odvysielaných spotov

muzikálu Madagaskar. Z predložených dokladov správca dane zistil, že dátumy a časy odvysielania
spotov týkajúcich sa muzikálu Madagaskar sa zhodovali s údajmi uvedenými v hodnotiacej správe
predloženej ako dôkaz správcovi dane žalobcom. Ďalej zistil, že všetky činnosti týkajúce sa podujatia
Madagaskar zabezpečovala spoločnosť SILVI PRODUCTION v spolupráci so svojimi subdodávateľmi
(JK Media s.r.o. KALYPSO agency SK s.r.o., See&go s.r.o., K- production s.r.o.), spoločnosť SILVI

PRODUCTION bola organizátorom všetkých kultúrnych podujatí, na ktorých bolo zverejňované logo
žalobcu a vystavila pre svojho odberateľa SARCO faktúry za prevedený reklamný priestor a súvisiace
práva v celkovej čiastke ZD 120 000,- eur a DPH 24 000,- eur, pričom konateľka p. E. odporučila
žalobcovi spoluprácu so svojím odberateľom - spoločnosťou SARCO s.r.o. Správcom zistené a reálne
preverené vstupné náklady spoločnosti SARCO týkajúce sa obstarania reklamných činností v súvislosti

s muzikálom Madagaskar predstavovali čiastku ZD 120 000,- eur a DPH 24 000,- eur, avšak za obdobie
marec až september 2017 uviedol SARCO s.r.o. transakcie pre svojich 42 odberateľov (v r. 2017 boli
uvádzaní ako rôzni reklamní partneri na podujatiach Madagaskar a Čas ruží) v celkovej čiastke ZD 2 106
896,- eur, DPH 421 379,20 eur, len pre žalobcu vystavila spoločnosť SARCO faktúry na zabezpečenie
reklamných činností v súvislosti s podujatím „Muzikál Madagaskar“ celkovo vo výške ZD 100 000,-

eur, DPH 20 000,- eur, pričom faktúry vystavila aj pre ostatné spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že
spoločnosť SARCO s.r.o. čiastku, ktorú zaplatila za reklamné činnosti v súvislosti s podujatím Muzikál
Madagaskar navýšila fakturáciu pre svojich odberateľov neúmerným spôsobom. Konateľka spoločnosti
SILVI PRODUCTION nevysvetlila, z akého dôvodu si vybrala ako svojho obchodného partnera práve
spoločnosť SARCO a samotný konateľ tejto spoločnosti C. D. sa vyjadril, že reklamné činnosti vykonával

prostredníctvom subdodávateľov. Konateľka tejto spoločnosti preto musela vedieť, že C. D. neposkytne
žiadne reklamné služby, reklamnú a mediálnu kampaň, grafické služby, výrobu audio a video nosičov,
ale všetko bude zabezpečované prostredníctvom dodávateľov, o čom svedčí dôkaz, že samotná
spoločnosť SILVI PRODUCTION s.r.o. všetky tieto služby sama zabezpečila, či už vo vlastnej réžii alebo
subdodávateľsky. Nie je zrejmé, z akého dôvodu predala reklamný priestor spoločnosti SARCO, táto

spoločnosť mala byť podľa správcu dane využitá vo fakturačnej schéme len za účelom navýšenia ceny
za reklamné plnenia, ktoré jej umožňovali vysoké vstupy od dodávateľa Azaria service s.r.o. a slúžili
na navýšenie odpočítania dane a navýšenie nákladov konečných odberateľov (aj žalobcu). Logickým
odôvodnením na bezdôvodné navýšenie ceny oproti skutočne preukázaným nákladom spoločnosti
SARCO je podľa správcu dane umožniť deklarovaným odberateľom tejto spoločnosti čerpať odpočítanie

danevneoprávnenejekonomickyneodôvodnenejvýškezaúčelomminimalizácieichdaňovejpovinnosti,
čo je v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH. Ak plnenie - dodanie služby
prebehlo v rámci obchodného reťazca a v tomto reťazci bolo zistené, že odberateľ vstupom do tohto
reťazca získal neprimerané daňové zvýhodnenie vo forme odpočítania dane z nadhodnotenej sumy za
reklamné služby, táto skutočnosť je v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH, aj

so základnými zásadami podnikania a poctivého obchodného styku.

4. Správca dane preverovaním subdodávateľa - spoločnosti Azaria service s.r.o., ktorý podľa vyjadrenia
konateľa SARCO s.r.o. p. D. zabezpečoval realizáciu reklamných služieb zistil, že v období od20.06.2016 do 05.09.2018 bol konateľom J. E., od 05.09.2018 bol konateľom K. G., Rakúsko,
registrácia na DPH bola spoločnosti zrušená z dôvodu nepreukázania vykonávania ekonomickej
činnosti, neplnenia si povinností voči správcovi dane, v podaných daňových priznaniach vykazovala

spoločnosť vysoké obraty (v r. 2017 vo výške 3 511 033,87 eur), výsledná daňová povinnosť 12 258,70
eur, posledné daňové priznanie na DPH podala spoločnosť za obdobie 07/2019 a voči správcovi dane
vykazuje nedoplatok vo výške 71 240,- eur. Zo Zápisníc o ústnom pojednávaní s bývalým konateľom
spoločnosti Azaria service s.r.o. J. E. zo dňa 07.02.2019 a zo dňa 13.03.2019 vyplýva, že spoločnosť
bola projektová firma, nového konateľa nepoznal, spoločnosť predal cez právnickú kanceláriu, v

období konateľstva robil sprostredkovanie obchodných, propagačných a reklamných činností, nemal
zamestnancov, odberateľom bola iba spoločnosť SARCO. Potvrdil spoluprácu s p. D., ktorý podľa
jeho tvrdenia zohnal zákazku, pripravil projekty a chcel s nimi pomôcť, za čo mal p. E. obdržať
sprostredkovateľskú odmenu. Nevedel predložiť účtovníctvo Azaria service s.r.o., potvrdil vystavovanie
faktúr pre odberateľa SARCO s.r.o. a uviedol, že p. D. mal vytvorený nejaký budget, ktorý potreboval
minúť a ktorý sa vyúčtovával, p. E. iba sprostredkoval celú túto propagáciu, cenu mal stanovenú od p.

D., všetky činnosti pre spoločnosť Azaria service s.r.o. v roku 2018 zabezpečovala spoločnosť Felicis,
uviedol, že všetky podklady dostával od p. Graca a ďalej dal spoločnosti Felicis, p. D. mal svojich
zákazníkov, ku kontraktom p. E. nepúšťal, cena bola stanovená na základe podkladov od p. Graca,
podklady, v ktorých bolo zadané čo je potrebné robiť od p. D. odovzdal p. E. p. Némethovi (spoločnosť
Feliciss.r.o.),vystupovalakododávateľprespoločnosťSARCOs.r.o.,jehododávateľombolaspoločnosť

Felicis s.r.o., avšak to, či táto spoločnosť robila uvedené činnosti sama alebo subdodávkou nevedel
uviesť. Potvrdil, že spoločnosť Azaria service s.r.o. bola založená čisto len na spoluprácu s p. D. a po
skončení spolupráce spoločnosť predal. Spoločnosť nikdy nemala zamestnancov, služby pre SARCO
boli vykonávané subdodávateľsky. H. D. mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou SILVI PRODUCTION,
ktorá bola organizátorom koncertu, fakturácia bola vždy na základe požiadaviek p. D. a na základe

podkladov, ktoré od neho dostával. Rovnaké výpovede uviedol aj do Zápisnice z ústneho pojednávania
zo dňa 12.02.2019 a zo dňa 10.04.2019. Z kontrolných výkazov spoločnosti Azaria service s.r.o. správca
dane zistil, že v období marec až september 2017 spoločnosť Azaria service s.r.o. uviedla transakcie
pre jediného odberateľa SARCO v celkovej čiastke ZD: 1 952 431,67 eur, DPH 390 486,33 eur a tiež
uviedol nasledovné transakcie od dodávateľov: LULU TRADE s.r.o. (marec 2017) deklarovaných 25

faktúr v sume ZD: 283 466,65 eur, DPH 56 693,35 eur a Peritus Trade s.r.o. (apríl-september 2017)
deklarovaných 202 faktúr v sume ZD: 1 633 199,98 eur, DPH 326 640,- eur. Vo vzťahu k spoločnosti
LULU TRADE s.r.o. správcu dane zistil, že konateľom od 07.10.2016 bol G. L., Rumunsko, spoločnosť
bola vymazaná z obchodného registra od 19.03.2020, v podaných daňových priznaniach na DPH
vykazovala vysoké obraty v miliónových čiastkach a len minimálne daňové povinnosti, v kontrolných

výkazoch DPH za obdobie január až marec 2017 uviedla jediného odberateľa Azaria service s.r.o.,
ako dodávateľov v r. 2017 uviedla spoločnosť Dynamic Team s.r.o.. Vo vzťahu k spoločnosti Peritus
Trade s.r.o. správca dane zistil, že konateľom od 21.04.2017 bol C. C., Maďarsko, v podaných daňových
priznaniach za zdaňovacie obdobia roku 2017 uviedol daňový subjekt uskutočnené zdaniteľné plnenia
vo výške 1 852 110,- eur a daň vo výške 570 422,- eur, pričom výsledná daňová povinnosť bola len vo

výške 738,- eur a nebola uhradená do štátneho rozpočtu. Bola ukončená registrácia na DPH z dôvodu,
že platiteľ opakovane neplnil povinnosť podať daňové priznania, výzvy a zásielky mu neboli doručené,
nebol zastihnuteľný na adrese sídla. Z vyžiadaných kontrolných výkazov správca dane zistil nasledovné
reťazce spoločností zapojených do fakturácie reklamných služieb (fakturačný reťazec za obdobie marec
2017): Dynamic Team s.r.o. ? LULU TRADE s.r.o. ? Azaria service s.r.o. ? SARCO s.r.o. Vo vzťahu k

spoločnosti Dynamic Team s.r.o. správca dane zistil, že konateľ J. F., Maďarsko (od 10.05.2016) do
Zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 04.06.2018 uviedol, že nemal vedomosť o tom, že je konateľom
spoločnosti Dynamic Team s.r.o., pre spoločnosť nevykonával žiadnu činnosť, nevystavoval žiadne
faktúry, z bankových účtov nevyberal peniaze. V podaných kontrolných výkazoch neuviedla spoločnosť
žiadnych dodávateľov ani žiadne sumy, v podaných daňových priznaniach uviedla vysoké obraty (r.

2017 vo výške 4 362 180,- eur) a žiadne odpočítanie dane, čím jej vznikli vysoké daňové povinnosti,
ktoré daňový subjekt neodvádzal do štátneho rozpočtu (za r. 2017 nedoplatok na DPH predstavoval
sumu 872 436,- eur). Spoločnosť nespolupracuje, nepredkladá doklady, na adrese sídla je neznáma,
celkový nedoplatok na daniach predstavuje 880 183,26 eur. Faktúry a predmet fakturácie od spoločnosti
Azariaservicenebolosprávcovidaneumožnenépreveriťavzhľadomnavýškufakturovanýchslužiebpre

odberateľa SARCO v miliónoch eur bez preukázania a zdôvodnenia ich poskytnutia spoločnosťou Azaria
service s.r.o. a ani zo strany subdodávateľov, správcovi dane vznikli pochybnosti o podvodnom konaní
všetkých spoločností zapojených do fakturačného reťazca, pričom došlo k navýšeniu ceny za reklamné
služby práve v spoločnosti SARCO s.r.o. pre svojich odberateľov. Následne správca dane preverilbankové účty spoločností zapojených do fakturačných reťazcov a zistil, že na účte č.1 spoločnosti
Azaria service s.r.o. debetné platby smerovali prevažne na účty spoločností: Azaria service s.r.o. (účet
č. 2), Usegee s.r.o., PALLADIO Entertaiment s.r.o., JUDr. Juraj Kürti, IMMO ITALIA s.r.o., VIDOBENA

FINANCE s.r.o., Stoder Limited s.r.o. (disponent JUDr. Kürti) a kreditné transakcie od spoločnosti
SARCO s.r.o. predstavovali v r. 2017 sumu 3 474 417,- eur, následne výber v hotovosti Jan Novotný v r.
2017vsume1454000,-eur.Naúčteč.2spoločnostiAzariaservices.r.o.bolizistenékreditnétransakcie
v r. 2017 vo výške 902 000,- eur a výber v hotovosti Jan Novotný r. 2007 v sume 965 000,- eur. Na účte
spoločnosti Usegee s.r.o. boli v r.2018 zistené kreditné transakcie od spoločnosti SARCO s.r.o. v sume

160 000,- eur, od spoločnosti Azaria service s.r.o. v sume 488 250,- eur, výber v hotovosti B. I. v sume
646 730,- eur. Na účte spoločnosti Tippi s.r.o. boli v r. 2018 zistené kreditné transakcie od spoločnosti
Someria s.r.o., Sumatra Travel s.r.o., Azaria service s.r.o., Usegee s.r.o., SARCO s.r.o. a RS KAPITAL
s.r.o.anáslednývýbervhotovostiB.I.vovýške1174330,-eur.Správcadanenásledneskúmal,akoJan
Novotný (spoločnosť Azaria service s.r.o.) použil prijaté platby a zistil, že konateľ uskutočňoval početné
výbery hotovosti z účtu spoločnosti počas r. 2016, 2017 a 2018 a to aj niekoľkokrát denne po sebe,

spravidla v čiastke 10 000,- eur, vysoké finančné čiastky boli zasielané na ďalší účet spoločnosti Azaria
service s.r.o., odkiaľ J. E. takisto vyberal finančnú hotovosť spravidla v čiastkach po 10 000,- eur (tento
účet slúžil len na presun peňažných prostriedkov z účtu spoločnosti Azaria service s.r.o. č. 1 a následný
výber hotovosti J. E.). J. E. uskutočňoval tiež bezhotovostné prevody na účty spoločnosti Tippi s.r.o.,
Usegee s.r.o., PALLADIO Entertaiment s.r.o., IMMO ITALIA s.r.o., VIDOBENA FINANCE s.r.o., Stoder

Limited s.r.o. a J. J. F., pričom podľa údajov z kontrolných výkazov a tiež podľa svedeckej výpovede J.
E. tieto spoločnosti nepatrili medzi obchodných partnerov spoločnosti Azaria service s.r.o. Napriek tomu
z účtu tejto spoločnosti boli poukázané na uvedené účty finančné prostriedky, čo podľa správcu dane
nesvedčí o existencii legálnych finančných tokov. Správca dane tiež preveril bankové účty spoločnosti
Tippis.r.o.aUsegees.r.o.azistil,žebezhotovostnéúhradyodspoločnostiAzariaservices.r.o.aSARCO

s.r.o. boli pravidelne vyberané v hotovosti B. I..

5.Vodôvodnenírozhodnutiasprávcadanepoukázalnanasledovnéskutočnosti: -organizátorom
podujatia muzikál Madagaskar bola spoločnosť SILVI PRODUCTION, ktorá zabezpečovala všetky
reklamné služby - reklamnú a mediálnu kampaň podujatia v plnom rozsahu v spolupráci so svojími

subdodávateľmi (JK Media s.r.o., K- production s.r.o.), - priamy dodávateľ žalobcu (SARCO s.r.o.)
deklaroval poskytnutie reklamných služieb prostredníctvom svojich dodávateľov (SILVI PRODUCTION
a Azaria service), nemal žiadnych zamestnancov,
- konateľ spoločnosti SARCO C. D. uviedol, že vykonával koordinačnú činnosť pri spoluorganizovaní
kultúrnych podujatí pre spoločnosť SILVI PRODUCTION, správca dane však preukázal, že spoločnosť

SARCO sa nepodieľala na organizovaní predmetných podujatí, ani na zabezpečení reklamnej kampane,
pre spoločnosť SILVI PRODUCTION neboli vystavené žiadne faktúry za dodanie služieb zo strany
spoločnosti SARCO,
- spoločnosť SARCO od spoločnosti SILVI PRODUCTION kupovala výhradný reklamný priestor, ktorý
ju oprávňoval počas reklamných kampaní propagovať svojich reklamných partnerov, podľa vyjadrenia

konateľa p. D. si klienti samy zabezpečovali propagačné materiály distribuované na podujatiach,
nepreukázal svoje tvrdenie, že roznášal a lepil plagáty po Slovensku so svojím dodávateľom -
spoločnosťou Azaria service. Prezentácia obchodných partnerov a následná kontrola mali byť založené
na dôvere ku konateľke spoločnosti SILVI PRODUCTION. Realizáciu mala zabezpečovať spoločnosť
Azaria service, avšak vyjadrenia konateľa p. D. sú nepreskúmateľné z dôvodu, že neboli predložené

žiadneúčtovnédokladyspoločnostiSARCO,účtovnúagenduodovzdalkonateľovispoločnostiPompano
s.r.o. zabezpečujúcej predaj obchodného podielu a nového konateľa spoločnosti SARCO nepozná,
-správca dane preveril, že spoločnosť SILVI PRODUCTION vystavila pre svojho odberateľa SARCO
faktúry za poskytnutie reklamného priestoru na podujatí muzikál Madagaskar v zmluvne dohodnutej
sume 144 000,- eur, pričom spoločnosť SILVI PRODUCTION podľa vyjadrenia konateľky zabezpečila aj

zaplatila celú reklamnú kampaň (v médiách, na billboardoch, v MHD, v printových médiách, zabezpečila
prenájom priestoru, vybavenie podujatia atď., pričom tieto služby si objednala od rôznych spoločností
(JK Media s.r.o., See&Go s.r.o., KALYPSO agency SK a pod.) ,
- napriek tomu, že v zmluve medzi nadobúdateľom SARCO a poskytovateľom SILVI PRODUCTION je
uvedené, že nadobúdateľ sa zaväzuje na vlastné náklady zabezpečiť organizačné činnosti podujatia,

v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že spoločnosť SARCO tieto služby realizovala. Podľa
konateľky p. E. všetky tieto služby zabezpečovala práve spoločnosť SILVI PRODUCTION len za
pomoci svojich dodávateľov, tieto služby neboli následne ani spoločnosti SARCO prefakturované. Odspoločnosti SILVI PRODUCTION voči odberateľovi SARCO bola fakturovaná len suma za prevedený
reklamný priestor v čiastke 120 000,- eur bez DPH,
- je nevysvetliteľné, prečo si spoločnosť SILVI PRODUCTION vybrala spoločnosť SARCO za

účelom prevodu reklamného priestoru v súvislosti s podujatím muzikál B., správca dane preukázal,
že spoločnosť SARCO nevykonávala žiadne reklamné služby, konateľ sa vyjadril, že všetko
bolo vykonávané subdodávateľmi. Podľa správcu dane spoločnosť SARCO s.r.o. bola vložená do
obchodného reťazca len za účelom, aby sa v tejto spoločnosti mohol vytvoriť priestor pre navýšenie
ceny za poskytnuté reklamné služby, ktoré boli následne fakturované odberateľom, ktorých logo bolo

uvádzané v súvislosti s kultúrnym podujatím,
- spoločnosť SARCO v r. 2017 navýšila cenu reklamných služieb pre svojich odberateľov (aj pre žalobcu)
bez vloženej pridanej hodnoty, žalobcovi bola fakturovaná suma za muzikál Madagaskar v čiastke
120 000,- eur a 24 000,- eur DPH, pričom rozsah reklamných kampaní uvedených v zmluvách medzi
spoločnosťami SARCO s.r.o. a žalobcom bol totožný s rozsahom reklamnej kampane, ktorý bol uvedený
v zmluvách uzatvorených medzi spoločnosťou SARCO s.r.o. a SILVI PRODUCTION s.r.o.,

- okrem spoločnosti žalobcu boli následne reklamné služby fakturované aj ďalším odberateľom
spoločnosti SARCO (20 až 40 spoločností), uvedeným postupom spoločnosť SARCO s.r.o. navýšila
svoju následnú fakturáciu za reklamné služby do takej miery, že dosiahla obrat svojich zdaniteľných
plnení v r. 2017 v čiastke 3 733 856,- eur, pričom výsledná daňová povinnosť v podaných daňových
priznaniach na DPH bola nízka (v r. 2017 len 13 741,45 eur),

- dodávateľ SARCO v daňových priznaniach za príslušné obdobia priznal daň na výstupe, ale pri
vysokom obrate vykázal nízku daňovú povinnosť, nakoľko si ju znižoval odpočítaním dane z faktúr najmä
od dodávateľa Azaria service s.r.o. a tým si optimalizoval svoju daňovú povinnosť,
- podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Azaria service s.r.o. J. E. táto spoločnosť bola založená len na
spoluprácu s p. D. (konateľom SARCO), s ktorým mal dohodnuté, že rozpočet schválený na propagáciu

koncertov sa bude v priebehu mesiacov rozpúšťať, on dostal od p. D. podklady, ktoré môže fakturovať,
spoločnosť bola založená 20.01.2016, čo zodpovedá tvrdeniu jej konateľa, že bola založená pre potreby
p. D., ide o neštandardný obchodný vzťah medzi dodávateľom Azaria service s.r.o. a odberateľom
SARCO s.r.o., nakoľko fakturácia medzi týmito obchodnými partnermi sa uskutočňovala len na základe
pokynov konateľa odberateľa p. D.,

-spoločnosťAzariaservices.r.o.nemalažiadnychzamestnancov,podľavyjadreniajejkonateľabolojeho
úlohou len sprostredkovanie propagácie koncertov a sponzorov firmy, cenu fakturácie mal stanovenú
od p. D., všetky činnosti pre odberateľa SARCO s.r.o. mala spoločnosť Azaria service zabezpečovať
subdodávateľsky,
- dodanie služieb na základe tvrdení p. D. a p. E. sa nedalo preveriť, ich vyjadrenia sú nepreskúmateľné,

pretože správca dane nemá k dispozícii účtovné doklady týchto spoločností, tieto mali byť odovzdané pri
predaji firiem. Výpovede bývalých konateľov správca dane vyhodnotil ako všeobecné, bez konkrétnych
dôkazov preukazujúcich reálnosť dodania predmetných služieb a bez väzby na účtovníctvo spoločnosti,
správca dane svedecké výpovede vyhodnotil ako účelové,
- konateľ spoločnosti Azaria service p. E. uviedol, že reklamná a propagačná činnosť bola vykonávaná

pre jediného odberateľa - spoločnosť SARCO sprostredkovane, z podaných kontrolných výkazov
správca dane zistil, že priamymi dodávateľmi spoločnosti Azaria service s.r.o. boli v r. 2017 spoločnosti
LULU TRADE s.r.o. a Peritus Trade s.r.o.,
- spoločnosti Peritus Trade s.r.o. a LULU TRADE s.r.o. sa na adrese sídiel uvedených v obchodnom
registri nenachádzali, išlo o virtuálne sídla, do funkcie konateľov boli dosadené osoby s cudzou štátnou

príslušnosťou,ktorésosprávcomdanenespolupracovali,nemaližiadnychzamestnancovanipodmienky
na vykonávanie ekonomickej činnosti, v podaných daňových priznaniach vykazovali vysoké obraty, ich
jedinou úlohou bolo fakturačne vykryť prípadné vzniknuté daňové povinnosti spoločnosti Azaria service
s.r.o.,
- analýzou kontrolných výkazov spoločností zapojených do fakturačný reťazcov (Peritus Trade s.r.o. a

LULU TRADE s.r.o.) bolo zistené, že ich následný dodávateľ (Dynamic Team s.r.o.) nachádzajúci sa
na začiatku týchto reťazcov vzniknuté daňové povinnosti neodvádzal do štátneho rozpočtu, v daňových
priznaniach vykázal vysoké straty, daňové povinnosti neuhrádzal, z čoho vznikli nedoplatky u správcu
dane,
- všetky spoločnosti zapojené do vyššie popísaných fakturačných reťazcov zostali nekontaktné, na

adrese sídla sa nenachádzali, konateľmi sa stali zahraničné osoby, so správcom dane nekomunikujú,
neplnili si svoje povinnosti, nepreukázali vykonávanie ekonomickej činnosti a nepreukázali skutočnosti,
na ktoré boli vyzvané správcom dane, po krátkom čase utlmili svoju činnosť - prestali podávať daňové
priznania k DPH, vzniknuté daňové povinnosti neuhrádzali do štátneho rozpočtu, vo všetkých prípadochim bola zrušená registrácia platiteľa DPH pre opakované neplnenie povinností, spoločnosti vykazovali
v podaných daňových priznaniach na DPH vysoké obraty a nízke daňové povinnosti, čo je jedným
zo znakov reťazových obchodoch a je to typické pre subjekty založené a zaoberajúce sa umelou

ekonomickou činnosťou bez reálneho podkladu,
- preverením bankových účtov spoločností zapojených do uvedených fakturačných reťazcov správca
dane zistil, že zrealizované bezhotovostné platby na bankových účtoch medzi jednotlivými obchodnými
spoločnosťami v reťazci (v miliónových čiastkach) mali len deklarovať zdanie reálnosti obchodných
prípadov, avšak určené osoby z reťazca (C. D., J. E., B. I.) uskutočňovali hotovostné výbery finančných

prostriedkov z účtov vo vysokých čiastkach; o takto vybraných finančných prostriedkoch neexistujú
žiadne dôkazy, že boli riadne zaúčtované a použité na podnikateľské účely v súlade so zákonom,
- podľa správcu dane išlo o premyslený a organizovaní postup, kedy sa finančné prostriedky,
ktorými spoločnosti ako reklamní partneri prispievali na organizáciu kultúrnych podujatí znižovali
účelovými faktúrami len preto, aby sa nemuseli do štátneho rozpočtu odvádzať vysoké sumy DPH,
ktoré by za normálnych a pravdivých skutočností z tejto fakturácie vznikali; dokazovaním bolo

zistené, že spoločnosti SARCO a Azaria service a ich ďalší subdodávatelia boli zapojení do tzv.
systému koordinovaných firiem, pričom u nich dochádzalo k výmene konateľov za cudzích štátnych
príslušníkov, spoločnosti zostali nekontaktné, prípadne vymazané z obchodného registra, nepodávali
daňové priznanie k DPH ani kontrolné výkazy, spoločnosti nepodali daňové priznanie k dani z príjmov
právnických osôb za zdaňovacie obdobia rokov 2016, 2017 a 2018, a nepriznali a nezaplatili daň z

príjmov právnických osôb zo svojich deklarovaných zdaniteľných plnení, ktoré uvádzali v daňových
priznaniach k DPH,
- konateľ spoločnosti SARCO uviedol, že jeho najväčší dodávateľ Azaria service, ktorý mu dodával v r.
2017 viac ako 90 % objemu všetkých prijatých dodávok, zabezpečoval samotnú realizáciu reklamných
činností, z informačného systému však bolo zistené, že subdodávateľ vo fakturačnom reťazci (Azaria

service s.r.o.) nemala zamestnancov, ani materiálno-technické zabezpečenie na výrobu reklamy, tak ako
ani dodávateľ SARCO. Z kontrolných výkazov spoločnosti Azaria service s.r.o. a daňových priznaní za
zdaňovacie obdobia r. 2017 bolo preverené, že táto spoločnosť vykazovala vysoké obraty pri nízkych
daňových povinnostiach, všetky uskutočnené zdaniteľné plnenia deklarovala pre odberateľa SARCO
s.r.o.,

- spoločnosti SARCO s.r.o. a Azaria service s.r.o. vykazovali ekonomické prepojenie a existenčnú
závislosť, fungovali jedna pre druhú, výkon reálnej ekonomickej činnosti spoločnosti Azaria service
s.r.o., ktorá mala vykonávať sprostredkovanie reklamnej a propagačnej činnosti s vykazovanými
tuzemskými tržbami vo výške niekoľko miliónov eur, je nereálny a pochybný, uvedené správca
dane zistil aj zo svedeckej výpovede J. E., pričom fakturovanú cenu reklamných služieb mala

spoločnosť Azaria service s.r.o. neštandardne stanovenú od svojho odberateľa SARCO s.r.o. a všetky
činnosti vykonávala pomocou svojich dodávateľov sprostredkovane. Svedok potvrdil, že spoločnosť
Azaria service bola založená len na spoluprácu s p. D., fakturácia sa vykonávala na základe jeho
požiadaviek a podkladov, konateľ nezabezpečoval žiadne služby pre odberateľa SARCO, všetko
malo byť vykonávané subdodávateľsky. Správca dane mal za to, že spoločnosť Azaria service

s.r.o. preukázateľne neuskutočňovala ekonomickú činnosť, jej úlohou bolo zabezpečovať vstupy pre
spoločnosť SARCO , čo vyplýva aj z analýzy bankových účtoch spoločnosti Azaria service, z ktorých
vyplýva, že konateľ J. E. uskutočňoval vysoké hotovostné výbery z prijatých bezhotovostných platieb
od dodávateľa SARCO a tiež poukazoval vysoké finančné čiastky na účty spoločností a fyzických osôb,
ktoré podľa preverovaných kontrolných výkazov neboli obchodnými partnermi tejto spoločnosti.

6. Správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti so záverom, že poskytnuté reklamné služby pre žalobcu
na podujatí muzikál Madagaskar spočívali v uverejnení loga spoločnosti ANMIMA s.r.o. ako hlavného
partnera podujatia na tejto akcii v zmysle predloženej Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb
so spoločnosťou SARCO. Obstaranie reklamných služieb bolo preukázané, logo bolo zverejňované

a uvádzané v zmluvne dohodnutých médiách v pozícii hlavného reklamného partnera týkajúce sa
po podujatia muzikálu Madagaskar, pričom bolo zistené, že tieto reklamné služby boli fakturované
v reťazci subdodávateľov, ktorí vykazovali rizikové správanie, ako aj od spoločností, ktoré reálne
vykonali reklamné služby. Dodávateľ žalobcu spoločnosť SARCO mal dodávateľa a následne niekoľkých
subdodávateľov, ktorí preukázateľne reálne organizovali a zabezpečovali reklamné služby súvisiace s

podujatím muzikál Madagaskar – SILVI PRODUCTION s.r.o., JK Media s.r.o. K-production s.r.o.. Cena
služieb od dodávateľa SILVI PRODUCTION za prijaté reklamné plnenia v spoločnosti SARCO bola však
v porovnaní s následnou fakturáciou odberateľom spoločnosti SARCO neporovnateľne nižšia. Z dôvodu,
že spoločnosti SARCO s.r.o. by tak z navýšenej fakturácie vznikali vysoké daňové povinnosti, bolvytvorený umelý fakturačný reťazec (od dodávateľa Azaria service s.r.o.) za účelom vykrytia prípadných
daňových povinností spoločnosti SARCO s.r.o. Dodávatelia a subdodávatelia spoločnosti Azaria service
s.r.o. svoje vysoké daňové povinnosti nezaplatili do štátneho rozpočtu a vykazovali vysoké nedoplatky,

prípadne tieto koncové spoločnosti daňové priznania k DPH a kontrolné výkazy nepodávali vôbec.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že spoločnosti SARCO s.r.o. a Azaria service s.r.o. a ich
ďalší subdodávatelia boli zapojení do systému firiem, v ktorých došlo k výmene konateľov za cudzích
štátnych príslušníkov, v niektorých prípadoch k následnému zániku a výmazu z obchodného registra,
spoločnosti zostali nekontaktné, v reťazci boli deklarované dodávateľské a odberateľské vzťahy od

stupňa subdodávateľa Azaria service s.r.o. výhradne medzi účastníkmi účelovo vytvoreného reťazca,
avšak o reálnom výkone ich podnikateľskej činnosti neboli zistené žiadne skutočnosti. Podstatou takto
účelového vytvoreného reťazca bolo deklarovanie podnikateľskej činnosti s miliónovými tržbami a
miliónovými nákladmi len podávaním daňových priznaní DPH a kontrolných výkazov.

7. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol vyhodnotenie zistených skutočností a dôkazov

týkajúcich sa odpočítania dane z prijatej faktúry od deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o. s tým, že
existencia spoločností v popísanej schéme, ktoré vykazovali rizikové znaky: rýchly nárast obratu, nízke
daňové povinnosti, prepis konateľov spojený s následným neplnením povinností voči finančnej správe
a nekontaktnosť, neplatenie svojich daňových povinností - viedli k znižovaniu daňových povinností
postupne v reťazci týchto spoločností, pričom konečným cieľom tohto konania bolo zabezpečiť viac ako

90 % vstupov prostredníctvom spoločnosti Azaria service s.r.o. pre odberateľa spoločnosť SARCO s.r.o.
z dôvodu, aby bolo možné v spoločnosti SARCO s.r.o. neúmerným spôsobom navýšiť protihodnotu
fakturovanú konečným záujemcom o reklamné služby. Pri zachovaní súčasne nízkych daňových
povinností pri vysokých odpočítaniach, bol v schéme zapojených spoločností opakujúcim sa spôsobom
vytvorený priestor pre stanovenie nadhodnotenej ceny za reklamné plnenia, ktorý sa prejavil na

poslednom stupni reťazca, t. j. od spoločnosti SARCO s.r.o. smerom k jeho odberateľom, t. j. ku
kontrolovanému daňovému subjektu ANMIMA s.r.o.. Na základe uvedených zistení mal správca dane
za preukázané, že konanie spoločností zapojených do fakturačného reťazca SARCO s.r.o. - Azaria
service s.r.o. a jeho následní subdodávatelia (Peritus Trade s.r.o., LULU TRADE s.r.o., Dynamic Team
s.r.o.) je spojené s podvodným konaním. Správca dane poukázal na cieľ uznaný a podporovaný

Smernicou 2006/112 a osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim
spôsobom dovolávať noriem práva Únie (Rozsudky SD EÚ Axel Kittel a Recolta Recycling, C - 439/04
a C - 440/04, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie
práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje
podvodne (vyššie citované rozsudky, bod 55). Rovnako platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť,

že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí na
účely šiestej smernice považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má
z opätovného predaja tovaru prospech alebo nie (vyššie uvedené rozsudky, bod 56). Správca dane
konštatoval, že náležitým preverením všetkých predložených dokladov, písomností a dôkazov zistil, že
reklamná kampaň týkajúca sa kultúrneho podujatia muzikálu MADAGASKAR bola reálne odvysielaná -

nadobudnutá kontrolovaným daňovým subjektom ANMIMA s.r.o., avšak jej obstaranie bolo poznačené
podvodným konaním spoločností zapojených do fakturačného reťazca. V záujme zhodnotenia každého
dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku
a na preukázanie toho, že nákupom posudzovaného zdaniteľného plnenia sa kontrolovaný daňový
subjekt zúčastnil na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, správca dane vykonal

rozsiahle zisťovanie a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, predovšetkým Rozsudkom Axel Kittel
a Recolta Recycling, C - 439/04 a C - 440/04, bod 56 v kontexte s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Sžf/31/2016, bod 50 podrobne analyzoval tieto štyri otázky: 1. či z posudzovaných zdaniteľných
obchodov vznikol daňový únik, 2. či bol tento daňový únik dôsledkom podvodu na DPH, 3. či boli
posudzované zdaniteľné obchody spojené s týmto podvodom na DPH a 4. či kontrolovaný daňový

subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa svojím nákupom zapája do podvodu na DPH. Na všetky štyri
otázky správca dane odpovedal kladne.
1/ Správca dane v daňovej kontrole preveroval, či v posudzovaných zdaniteľných obchodoch došlo k
vzniku daňového úniku, pričom daňovým únikom je neoprávnené zníženie odvodu dane do štátneho
rozpočtu. Preverovaním zistil, že z posudzovaných zdaniteľných plnení vznikli daňové úniky od

dodávateľov na rôznych stupňoch fakturačného reťazca a tiež aj obchodného reťazca. Fakturačný
reťazec (Azaria service s.r.o., SARCO s.r.o.) z kontrolných výkazov nebol totožný s reálne zistenými
obchodnými tokmi reklamných služieb a tiež aj s finančnými tokmi. Správca dane zistil daňové úniky
v súvislosti s oboma reťazcami - obchodným aj fakturačným, a to na základe nasledovných dôkazov:neodvedenie DPH na začiatku obchodných reťazcov, kedy daňové subjekty neodvádzali svoje vzniknuté
daňové povinnosti do štátneho rozpočtu, prípadne vôbec nepodávali daňové priznania a kontrolné
výkazy, z dôvodu nekontaktnosti daňových subjektov a nepredloženia účtovníctva nebola preukázaná

opodstatnenosť a právo na uplatnenie odpočítania dane u týchto daňových subjektov. Spoločnosti
uvedené v predmetných fakturačných reťazcoch (Peritus Trade, LULU Trade, Dynamic Team) nepodali
daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2017, a teda nepriznali a neodviedli
daň z príjmu zo svojej podnikateľskej činnosti; spoločnosť SARCO si spôsobom neoprávneného
odpočítania dane od dodávateľa Azaria service s.r.o. znížila vlastnú daňovú povinnosť, čím došlo k

daňovému úniku v spoločnosti SARCO s.r.o. v súvislosti so zabezpečením reklamných služieb. Podľa
správcu dane prostredníctvom neodvedenia DPH na začiatku fakturačných reťazcov dochádzalo k
nedovolenej optimalizácii vlastných daňových povinností vo fakturačnom reťazci reklamných služieb a
ďalšímúnikomapodvodomnaDPH.SpoločnosťSARCOsiveľkýrozdielmedzihodnotoudeklarovaných
prijatých reklamných plnení od dodávateľov SILVI PRODUCTION s.r.o. a hodnotou uskutočnených
plnení vykrývala viac ako 90 %-nými zdaniteľnými plneniami od subdodávateľa Azaria service s.r.o..

Vyšlo najavo, že ekonomická činnosť tohto subdodávateľa bola poznačená využívaním nezákonnej
obchodnej praxe - konateľ fungoval bez rozhodovacích právomocí, nemal prehľad o vykonávanej
ekonomickej činnosti, fakturáciu uskutočňoval na základe pokynov konateľa odberateľa pána D., pričom
konateľ bol jedinou osobou oprávnenou konať za spoločnosť Azaria service, ako vyplýva zo svedeckých
výpovedí J. E.. Všetky prijaté dodávky spoločnosti Azaria service s.r.o. na vstupe (podľa základu dane)

tvorili faktúry od dvoch dodávateľov - dlhodobo nekontaktné spoločnosti: Peritus Trade s.r.o. a LULU
TRADE s.r.o.. Analýzou dát zo zákone získaných údajov z kontrolných výkazov a daňových priznaní
týchto dvoch dodávateľov bolo preverené, že tieto spoločnosti si svoju nízku vlastnú daňovú povinnosť
pokrývali spôsobom, že si uplatňovali odpočítanie dane od ďalších nekontaktných spoločností, ktoré
svoje vzniknuté daňové povinnosti neuhrádzali správcovi dane, prípadne vôbec nepodávali daňové

priznania k DPH. Objemy uplatneného odpočítania dane boli v neprimerane vysokých objemoch -
takéto vysoké odpočítanie dane je znakom rizikových daňových subjektov za účelom optimalizácie
vlastnýchdaňovýchpovinnostíazabezpečeniavstupovsvojimodberateľom.Správcadanezistil,žetieto
spoločnosti pri vykazovaní vysokých obratov a nízkych daňových povinností boli postupne prepísané
na iných konateľov a následne bola ich činnosť utlmená, neplnili si povinnosti voči finančnej správe,

nepodávali daňové priznania k DPH a daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb.
2/ Správca dane skúmal, či ním zistený daňový únik bol dôsledkom podvodného konania na DPH,
pričom pojem daňový podvod je označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu,
resp. nimi vytvoreného reťazca, si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší
si ju naopak odpočíta a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového

práva EÚ, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a
riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Správca dane konštatoval, že popísaním fakturačného
reťazca spoločností preukázal, že posudzované daňové úniky vo fakturačnom reťazci boli vykonané
za účelom optimalizácie daňovej povinnosti jednotlivých zapojených spoločností a boli dôsledkom
podvodu na DPH. Platitelia na začiatku predmetných podvodných fakturačných reťazcov pred priamym

dodávateľom SARCO uviedli nepravdivé údaje vo svojich kontrolných výkazoch DPH (deklarované
nákupy v miliónových hodnotách, ktoré podľa údajov z bankových výpisov neboli nikdy uhradené,
miliónové hotovostné výbery z bankových účtov bez akéhokoľvek legálneho opodstatnenia), čím vo
svojich daňových priznaniach DPH za obdobia rokov 2016-2018 vykazovali pri vysokých miliónových
obratoch nízke daňové povinnosti, čo im umožnili koncové spoločnosti reťazca, ktoré daňové priznania a

kontrolné výkazy nepodávali vôbec alebo vzniknuté daňové povinnosti neuhrádzali. Konanie zapojených
spoločnosti vykazuje znaky podvodného konania, pretože správca dane dôkazmi preukázal, že tieto
spoločnosti reálne nepodnikali, len vystavovali faktúry tak, aby navodili dojem reálneho podnikania.
Preto je možné faktúry vystavené týmito spoločnosťami považovať za falošné. Tiež neexistuje žiadny
dôkaz, že tieto spoločnosti riadne viedli svoje účtovníctvo. Takéto konanie je možné v zmysle ustálenej

európskej judikatúry považovať za podvodné konanie (rozsudok SD EÚ C- 332/15 vo veci Giuseppe
Aston). Za dôkazy preukazujúce podvodné konanie správca dane označil nasledovné: neumožnenie
preverenia účtovníctva spoločnosti SARCO s.r.o. a jej následného dodávateľa a subdodávateľov (Azaria
service s.r.o., Peritus Trade s.r.o., LULU TRADE s.r.o. a Dynamic Team s.r.o.), či daň z vystavených
faktúr za deklarované reklamné služby bola odvedená a zaplatená do štátneho rozpočtu a zaúčtovaná v

účtovníctve. Spoločnosť SARCO a následní subdodávatelia nepredložili správcovi dane účtovníctvo, a
tak nebolo možné preveriť správnu výšku odvedenej dane v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach, ani
zistiť, či daň odvedená na preverovaných faktúrach bola zahrnutá do daňového priznania a zaplatená.
Vo všetkých spoločnostiach nachádzajúcich sa v popísaných fakturačných reťazcoch došlo k zmenámkonateľov na osoby z cudzou štátnou príslušnosťou (bez logického vysvetlenia), nepreukázanie ako
bolo naložené s peňažnými prostriedkami vybratými z účtov týchto spoločností. Správca dane aj účelové
vytvorenie fakturačného reťazca a následný zánik spoločností zapojených do reťazca považuje za

daňový podvod, pretože len vytvorením tohto reťazca mohlo dôjsť u prvých spoločnosti vo fakturačnom
reťazci k daňovému úniku a len zánikom a stratením týchto spoločností mohlo dôjsť k znemožneniu
zistenia správnej výšky odvedenej dane u ďalších spoločností v reťazci. Konanie spoločnosti SARCO
a jeho následných subdodávateľov v kontexte všetkých zistených skutočností správca dane vyhodnotil
ako konanie účelové, s cieľom znemožniť správcovi dane preverenie správnosti vedenia účtovníctva;

neprimerané navýšenie hodnoty fakturovanej reklamnej služby spoločnosťou SARCO- podľa zistení
správcu dane pri daňovej kontrole hodnota fakturáciae týkajúca sa kultúrnych podujatí (muzikál
Angelika, Madagaskar, Čas ruží, Pošli to dál, koncert Lucie Bílej) od dodávateľov reklamných
služieb (SILVI PRODUCTION s.r.o.) bola neporovnateľne nižšia ako následná fakturácia reklamných
služieb pre konečných odberateľov, pričom správca dane vychádzal zo všetkých vystavených faktúr
touto spoločnosťou pre daňový subjekt SARCO s.r.o. a poukazuje na hodnoty následnej fakturácie

spoločnosťou SARCO s.r.o. pre žalobcu (ANMIMA), ktorý bol jedným z viacerých odberateľov
spoločnosti SARCO s.r.o. za reklamné služby v spojitosti s uvedenými podujatiami;
vyberanie peňažných prostriedkov v hotovosti vo vysokých čiastkach z účtov spoločností SARCO
s.r.o., Azaria service s.r.o., presuny peňažných prostriedkov na ďalšie účty spoločností: Usegee
s.r.o., Tippi s.r.o., Stoder Limited s.r.o., Felicis s.r.o. a pod., odkiaľ boli tieto finančné prostriedky

vyberané osobami: C. D., J. E., B. I., J. F.. Z bankových účtov podľa sledovaniea finančných tokov
od daňového subjektu SARCO s.r.o. boli uskutočnené miliónové výbery hotových peňazí, o ktorých
neexistujú žiadne relevantné dôkazy, že by boli niekde riadne v zmysle zákonov zaúčtované a použité
v súlade s platnou legislatívou upravujúcou obmedzenie platieb v hotovosti. Správca dane analýzou
bankových výpisov preukázal, že toky platieb od daňového subjektu nijako nesúviseli s fakturačnými

vzťahmi v reťazci, platby neboli použité na nákup reklamných služieb. Zistené reálne obchodné toky
dodaných zdaniteľných plnení nekopírovali a nesúviseli s fakturačnými vzťahmi v podvodnom reťazci. Z
uvedeného je zrejmé, že platitelia z fakturačného reťazca zapojení do podvodu na DPH deklarovali svoje
podnikateľské aktivity iba formálne. Napriek tomu, že väčšina spoločností zapojených do predmetných
posudzovaných obchodných reťazcov neboli v žiadnej platobnej neschopnosti (relevantne preukázané

miliónovými kreditmi na ich bankových účtoch) a deklarovali zdaniteľné obchody v miliónových
hodnotách, prestali vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť, spoločnosti boli prevedené na osoby
prevažne maďarskej národnosti a následne boli vymazané z obchodného registra. Správca dane
relevantne preukázal, že z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik spôsobom
neodvedenia dane alebo neoprávneného odpočítania dane, ktorý je dôsledkom podvodného konania.

3/ Správca dane skúmal, či daňový podvod, ktorého sa dopustili dodávatelia, má priamu súvislosť
so zdaniteľnými obchodmi kontrolovanej spoločnosti ANMIMA s.r.o.: nákup zdaniteľných plnení -
reklamných služieb žalobcom od dodávateľa SARCO bol spojený s podvodom na DPH. Preukazované
podvodné konanie na DPH súviselo s nákupom reklamných služieb na kultúrnych podujatiach (muzikál
Angelika, Madagaskar, Čas ruží, Pošli to dál, koncert Lucie Bílej). Správca dane uviedol zistený

podvodný fakturačný reťazec ako aj obchodný reťazec a potvrdil, že dodávateľsko-odberateľské vzťahy
v nich súviseli s plneniami pre daňový subjekt. Reklamné služby v súvislosti s predstavením muzikálu
Madagaskar boli reálne dodané žalobcovi v zmysle Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb a
predložených prijatých faktúr, ale boli dodané v oveľa vyššej sume ako bola reálne zistená trhová
hodnota. Správca dane preukázal, že objednaním reklamných služieb u spoločnosti SARCO sa žalobca

zapojil do podvodného konania, pretože práve v tejto spoločnosti bola podľa dôkazov zaistených
správcom dane neúmerne navýšená cena za reklamné služby, čo umožnilo kontrolovanému platiteľovi
(žalobca) odpočítať si vyššiu sumu dane
4/Správcadanezisťoval,čižalobcavedelalebomoholvedieť,žesasvojímnákupomzapájadopodvodu
na DPH, pričom konštatoval, že súhrn kontrolných zistení vyhodnotených vo vzájomných súvislostiach

získaných v priebehu daňovej kontroly tvorí sústavu vzájomne doplňujúcich sa dôkazov, ktorá vo svojom
celku preukazuje, že kontrolovaný daňový subjekt bol súčasťou podvodného reťazca, vedel alebo vedieť
mohol, že sa nákupmi reklamných zdaniteľných plnení od dodávateľa SARCO s.r.o. za kontrolované
zdaňovacie obdobie zúčastňuje na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodného konania v oblasti DPH.
Dôvodil, že žalobca vedel, že cena za poskytnuté reklamné služby týkajúce sa muzikálu Madagaskar

nie je preukázateľne stanovená, nepožadoval kalkulácie časového a obsahového rozsahu, napriek tomu
pristúpil na cenu dohodou. Žalobca sa spoľahol na odporúčanie tretej osoby, vedel, že dodávateľ mu
vystaví faktúry za cenu dohodou, nevyžadoval preukázanie ceny jej kalkuláciami, za preukázateľne
nadhodnotenú cenu, neoveril si cenu u iných reklamných agentúr. Dodávateľ SARCO s.r.o. nepreukázalopodstatnenosť ceny na výstupe, ktorú preukázateľne nadhodnotil bez reálnych zistených kalkulácií
nákladových položiek. Žalobca neprijal dostatočné opatrenia na preverenie opodstatnenosti ceny
reklamných služieb, takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam

a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Z výpovedí svedka C. D. vyplýva, že spoločnosť
SARCO si dohodla zmluvné podmienky so žalobcom a svoju vysokú obchodnú maržu si nedovolene
optimalizovala prijatými faktúrami od dodávateľa Azaria service s.r.o., čím došlo k neoprávnenému
odpočítanie dane. Správca dane mal za preukázané, že žalobca nákupmi reklamných služieb mohol
vedieť a predpokladať, že nákupom reklamných služieb od spoločnosti SARCO s.r.o. sa môže

zapojiť do podvodných konaní. Žalobca celkovú zmluvnú cenu za reklamné služby v súvislosti s
muzikálom Madagaskar v celkovom objeme 120 000,- eur uhradil, pričom primeranosť ceny reklamných
služieb si žalobca mohol preveriť u iných poskytovateľov takýchto služieb (napr. v spoločnosti SILVI
PRODUCTION, ktorá bola reálnym poskytovateľom reklamných služieb a v zmysle uzatvorenej zmluvy
so spoločnosťou SARCO s.r.o. sa dohodli na spoločnej propagácii reklamných partnerov podujatia,
čo znamená, že mala vedomosť o reálnych cenách reklamných plnení). C. D. poskytol reklamné

plnenia za ceny, ktoré boli ekonomicky neopodstatnené a nadhodnotené, žalobca sa spolupodieľal na
podvodnomkonanívoblastiDPH,pričomtútoskutočnosťsprávcadanepreukázalformoupreukázateľne
nadhodnotenej a neopodstatnenej ceny plnenia, ktorá viedla k vysokému odpočítanie dane. Žalobca
podľa správcu dane nedodržal zásadu opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku s dodávateľom
SARCO s.r.o., nepreveril si ceny na trhu, pričom zo znenia zmluvného dojednania s dodávateľom

SARCO s.r.o. mal vedomosť, že dodávateľ zmluvné plnenia môže uskutočniť v subdodávkach. Žalobca
sa spoľahol na doporučenie tretej osoby, cena bola stanovená bez kalkulácie a vzhľadom na jej
výšku neštandardne - dohodou (vysoko nadhodnotená cena). Dodávateľ SARCO mal virtuálne sídlo
bez webových stránok a telefonického kontaktu, bol dostupný prostredníctvom tretej osoby. Okolnosti
prípadu boli podľa správcu dane neštandardné a neobvyklé, dodávateľ SARCO bol sprostredkovateľom

reklamných plnení bez skúseností v reklamnom odvetví a túto skutočnosť žalobca mohol vedieť zo
zmluvných dojednaní, bola preukázaná vysoká obchodná marža dodávateľa. Spoločnosť SARCO
nebola verejne dostupnou obchodnou spoločnosťou na trhu ani žiadnou reklamnou agentúrou,
vystavovala faktúry pre klientov bez pridania hodnoty svojím spracovaním, bez reálnych skúseností na
mediálnom a reklamnom trhu, ktorá v porovnaní so zistenými reálnymi trhovými cenami (napr. SILVI

PRODUCTION s.r.o.) bola účelovo navýšená, bez ekonomického opodstatnenia. Nebol preukázaný
dôvod, prečo spoločnosť SILVI PRODUCTION s.r.o. prenajala reklamný priestor práve spoločnosti
SARCO, s.r.o., keď vedela, že všetky reklamné činnosti bude zabezpečovať subdodávateľsky. Jediným
vysvetlením je to, že spoločnosť SARCO mala byť využitá na účely nadhodnotenia ceny za reklamné
plnenia, ktoré jej umožňovali vysoké vstupy od dodávateľa Azaria service s.r.o. a slúžili na navýšenie

odpočítania DPH a na navýšenie nákladov u konečných odberateľov (aj u žalobcu). Správca dane
konštatoval, že žalobca súhlasom s odporúčaným výberom dodávateľa (SARCO) od spoločnosti SILVI
PRODUCTION sa zapojil do preverovaných reťazcov ako odberateľ služieb. Žalobca sa nezaujímal,
či spoločnosť SARCO neobchoduje s problematickými dodávateľmi, nepýtal sa na svojho obchodného
partnera, na jeho dodávateľov, ani na ich predchádzajúcu spoluprácu. Pokiaľ žalobca uviedol že

si dodávateľa preveroval na portáli Finstat je nepochopiteľné, prečo si z toho istého zdroja alebo
iných verejne dostupných zdrojov nepreveril, že spoločnosť SARCO nemala zverejnenú žiadnu
históriu svojej činnosti, nemala žiadnych zamestnancov, žalobca si nepreveril nového obchodného
partnera. Spoločnosť SARCO nedisponovala vlastným pracovným know-how, išlo o jednoosobovú
spoločnosť s ručením obmedzeným, bez vlastných prevádzkových priestorov určených na reprezentáciu

spoločnosti, bez internetovej stránky propagujúcej činnosť spoločnosti, jej históriu, portfólio, realizované
projekty. Spoločnosť nedisponovala technickým ani personálnym vybavením, reálne sa v danom
segmente neorientovala, konateľ nemal skúsenosti, vedomosti ani možnosti reálne zabezpečiť predmet
fakturácie. Žalobca nevenoval pozornosť procesu výberu agentúry, nepreveril si možnosti trhu. Ak si
žalobca nezisťoval základné informácie o svojom dodávateľovi, vypovedá to o jeho neobozretnosti

a nedostatočnosti opatrení prijatých k prevencii účasti na daňovom podvode. Žalobca neuskutočnil
žiadny prieskum trhu ani spoločností, ktoré by boli schopné poskytnúť takéto reklamné služby. Ak si
žalobca objednal reklamné služby od neznámej spoločnosti sa čo len na základe odporúčania svojich
známych,bezvedomostiodanejspoločnosti,bezuskutočneniaprieskumutrhu,bezovereniaodborných
a kvalifikačných schopností, je to dôkazom o tom, že pri uzatváraní zdaniteľného obchodu s touto

spoločnosťou žalobca nekonal s potrebnou odbornou starostlivosťou a neprijal žiadne opatrenia, ktoré
je možné od neho rozumne očakávať, aby zabránil svojej účasti na prípadnom daňovom podvode. Nie
je povinnosťou žalobcu postupovať pri výbere zmluvného partnera najefektívnejšie, ani si vybrať cenovo
najvýhodnejšiu ponuku, ak však žalobca pri uzatváraní obchodu spôsobom, ktorý v bežných trhovýchpodmienkach nemá ekonomické opodstatnenie alebo sa vymyká rozumne očakávanému správaniu
obozretného podnikateľa postupujúceho s odbornou starostlivosťou, možno mu v zmysle judikatúry
SD EÚ odoprieť uplatnené právo na odpočítanie dane pri takýchto obchodoch. Správca dane zistil

všetky objektívne skutočnosti, z ktorých vyvodil záver, že žalobca mohol vedieť, že jeho dodávateľ len
uvedené služby „zabezpečuje“ a toto zabezpečenie realizuje prostredníctvom subdodávateľov. Ak by
bol vykonal potrebné opatrenia a preveril si svojho obchodného partnera, získal by ďalšie informácie
o dôveryhodnosti svojho dodávateľa. Správanie žalobcu správca dane vyhodnotil ako neobozretné s
tým, že žalobca nevykonal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné v rozumnej miere očakávať,

aby sa uistil, že nebude účastný na dodávkach poznačených podvodom vo vzťahu k DPH. Bolo teda
preukázané, že vedieť mohol, ak by bol dodržal potrebnú náležitú starostlivosť, že dodávky môžu byť
poznačené podvodným konaním. Správca dane vyhodnotil zistenia a dôkazy tak, že odpočítanie dane
z fakturovaných plnení od dodávateľa SARCO s.r.o. na zabezpečenie reklamných činností v súvislosti
s podujatím Madagaskar - muzikál boli spojené s podvodným konaním, v dôsledku ktorého došlo
k daňovému úniku. Posudzované plnenie žalobcu bolo súčasťou reálneho obchodného aj umelého

fakturačného reťazca spojeného s daňovým podvodom, pričom o podvodnom konaní žalobca vedieť
mohol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane s poukazom na platnú európsku judikatúru
žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti SARCO s.r.o. za
fakturované reklamné služby. Dôvodom neuznania odpočítania dane bola správcom dane preukázaná
skutočnosť, že žalobca vedieť mohol, že prijatím faktúr od spoločnosti SARCO s.r.o. sa zapojil do

daňového podvodu, ktorého sa dopustili spoločnosti v popísaných fakturačných reťazcoch.

8. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že oboznámil žalobcu s kontrolnými
zisteniami v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku listom doručeným 31.03.2021 a určil
mu lehotu na odstránenie pochybností o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených k

výkonu daňovej kontroly a pravdivosť údajov riadne preukázať. Žalobca požiadal o predĺženie lehoty
na podanie vyjadrenia, ktorej žiadosti správca dane vyhovel. Žalobca opakovane požiadal o predĺženie
lehoty na vyjadrenie, avšak správca dane mu oznámil, že ďalšie predĺženie už predĺženej lehoty nie
je prípustné. Správca dane následne v súlade s § 46 ods. 8 Daňového poriadku doručil žalobcovi
Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Žalobca

správcovi dane doručil dňa 02.07.2021 vyjadrenie k Protokolu, v ktorom uviedol pripomienky a návrhy,
s ktorými sa správca dane následne zaoberal vo vyrubovacom konaní a dňa 22.09.2021 prerokoval so
žalobcom pripomienky k Protokolu, o čom vyhotovil Zápisnicu o ústnom pojednávaní. Žalobca následne
požiadal správcu dane o 30 dňovú lehotu na podanie písomného vyjadrenia k obsahu Zápisnice, s
čím správca dane súhlasil a žalobca následne dňa 22.10.2021 zaslal svoje písomné vyjadrenie k

predmetnej Zápisnici, v ktorej vyjadril svoje nesúhlasné stanovisko k záverom správcu dane. Správca
dane sa následne v odôvodnení rozhodnutia vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v
predmetnom vyjadrení (strana 42–45 odôvodnenia rozhodnutia) so záverom, že zistil v súvislosti s
prijatými reklamnými plneniami od dodávateľa SARCO s.r.o. podvodné konanie, ktorých posledným
prijímateľom bol žalobca, pričom správcom dane zistené objektívne skutočnosti poukazujú na mieru

vedomosti zapojenia sa žalobcu do podvodného konania. Konštatoval, že vykonal rozsiahle zisťovanie
a v súlade s aplikáciou judikatúry Súdneho dvora EÚ, predovšetkým rozsudok Axel Kittel a Recolta
Recycling C - 439/04 a C - 440/04 v kontexte s rozsudkom NS SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 podrobne
analyzoval štyri otázky: či z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, či bol tento
daňový únik dôsledkom podvodu na DPH, či posudzované zdaniteľné obchody boli spojené s týmto

podvodom na DPH a či kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa svojím nákupom
reklamných služieb zapája do podvodu na DPH. Správca dane na štyri kumulatívne otázky Axel Kittel
testu odpovedal kladne a vyvodil záver, že kontrolovanému daňovému subjektu (žalobcovi) odoprie
nárok na odpočítanie dane z titulu jeho účasti na daňovom podvode na DPH. Pokiaľ žalobca vo
svojom vyjadrení k Protokolu predložil ako dôkaz nacenenie jednotlivých projektov, na ktorých bolo

uvádzané logo spoločnosti žalobcu (muzikál Madagaskar, muzikál Angelika, muzikál Dracula, koncert
Lucie Bílej) od spoločnosti Starmedia na základe odhadu agentúry u podobných projektov, správca dane
poukázal na podrobné vyjadrenie v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101779638/2021, kde uviedol,
že predložený dôkaz považuje za nedôveryhodný a zdôraznil, že nie je povinnosťou správcu dane
vykonávať v danom prípade nové dokazovanie. Správca dane konštatoval že žalobcom predložené

nacenenie produktov nie je založené na overiteľných podkladoch a nemôže byť použité ako dôkaz
obvyklej ceny za poskytnuté reklamné služby. Správca dane poukázal na judikatúru SD EÚ týkajúcu sa
zamietnutia odpočítania dane správcom dane v prípadoch, ak správca dane preukáže, že odpočítanie
dane bolo spojené so zapojením daňového subjektu do daňového podvodu. Konanie žalobcu následnesprávca dane vyhodnotil v kontexte definície daňového podvodu podľa ustálenej judikatúry SD EÚ a
rozsudkov NS SR, pričom mal za to, že preukázal, že dodávateľ žalobcu a jeho následní subdodávatelia
boli účastníkmi daňového podvodu. V prípade, ak správca dane zistí, že niektorý subdodávateľ žalobcu v

reťazci dodaní toho istého tovaru alebo služby sa dopustí daňového podvodu, je oprávnený skúmať, či aj
kontrolovanýdaňovýsubjektjesúčasťoutohtopodvodu(tedačivedel/malvedieťotomtopodvodeačisa
do neho zapojil tým, že kúpil predmetný tovar/službu). Správca dane poukázal na rozsiahle dokazovanie
vykonané správcom dane ohľadne zistenia odberateľsko-dodávateľských vzťahov v rámci reťazca
obchodných spoločností, súčasťou ktorého boli aj preverované faktúry od dodávateľa SARCO. Správca

dane vyhodnotil jednotlivých subdodávateľov a týchto vo vzťahu k daňovému subjektu spochybnil,
mal za to, že žalobca, ktorý sa zúčastnil na fakturačných dodávkach služieb v rámci obchodníkov
s reklamnými službami musel dodatočne, na základe zistených skutočností, ktoré boli preukázané
rozsiahlym dokazovaním správcu dane vedieť, že kúpa týchto služieb od dodávateľa SARCO s.r.o.
je spochybniteľná. Všetky úkony súvisiace so zhromaždením potrebného rozsahu dôkazov vykonal
správca dane, pričom sa zameral na preverenie a preukázanie reálnosti obchodných transakcií s

fakturovanými reklamnými službami, zistil prvotného dodávateľa týchto služieb, vysledoval jeho ďalšiu
fakturáciu, zisťoval ekonomickú opodstatnenosť fakturácie. Na základe vykonaných dôkazov získaných
v daňovej kontrole i vo vyrubovacom konaní správca dane dospel k záveru, že žalobca sa zapojil
do reťazca firiem, ktoré v umelo vytvorených reťazcoch obchodných spoločností vyhotovovali účtovné
doklady, ktorých obsahom bolo poskytnutie reklamných služieb. Nárazníková spoločnosť SARCO

s.r.o. zabezpečovala najmä uzatváranie obchodných zmluvných vzťahov s tzv. konečnými odberateľmi
(v tomto prípade so žalobcom), ktorí si v zmysle týchto zmluvných vzťahov objednávali vykonanie
týchto vysoko nadhodnotených reklamných služieb, zabezpečovali prostredníctvom inej partnerskej
spoločnosti odvysielanie reálnej reklamy, kde reálne náklady na poskytnutie týchto reklamných služieb
boli niekoľkonásobne nižšie, než si tieto spoločnosti v umelo vytvorených reťazcoch fakturovali. Správca

dane vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a preukázal, že kontrolovaný platiteľ
sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu. Správca dane okrem toho aj účelové
vytvorenie fakturačného reťazca a následný zánik spoločností zapojených do reťazca považuje za
daňový podvod, pretože len vytvorením tohto reťazca mohlo dôjsť k daňovému úniku a len zánikom
spoločností mohlo dôjsť k znemožneniu zistenia správnej výšky odvedenej dane. Správca dane uzavrel,

že na základe všetkých dôkazov zistených v daňovej kontrole i vo vyrubovacom konaní zistil, že žalobca
ako kontrolovaný platiteľ síce formálne splnil zákonné podmienky pre odpočítanie dane, ale odpočítaním
dane na základe predmetných faktúr od dodávateľa SARCO s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období
sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu, a preto žalobcovi nepriznal právo na
odpočítanie dane v sume 10 000,- eur.

9. O podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
100533294/2022 zo dňa 21.03.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu
dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol dôvody podaného odvolania a následne
zopakoval zistenia správcu dane počas daňovej kontroly i vyrubovacieho konania, ako aj dôvody

rozhodnutia správcu dane tak, ako sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane (ako aj v
bodoch 2-8 tohto rozsudku). Žalovaný k zisteniam a záverom správcu dane a k námietkam žalobcu
uviedol, že platiteľ DPH je povinný postupovať pri uplatnení práva na odpočítanie dane v zmysle
ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. (ďalej len „Zákon o DPH“), ktoré určujú, kedy vzniká právo na
odpočítanie dane, za akých podmienok je možné daň odpočítať, kedy je možné uplatniť právo dane

a v ktorom zdaňovacom období. Následne poukázal na ustanovenia Zákona o DPH (§ 19 ods. 1, 2,
§ 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/) a uviedol, že podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1,
2 a § 51 Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie
dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený a že k dodaniu tovarov a služieb došlo platiteľom

dane uvedeným na tejto faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku
na odpočítanie dane v rámci daňovej kontroly vychádza nielen z daňových dokladov predložených
kontrolovaným daňovým subjektom, ale je vlastným dokazovaním oprávnený preveriť, či predloženým
dokladom nechýba materiálny podklad. Predloženie riadne zaúčtovaných dokladov je len jednou z
hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, samotné faktúry, dodacie listy,

objednávky a iné doklady však ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane. Daňové
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zároveň odmietnuť priznanie práva
na odpočítania dane, ak sa na základe zistených skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojouparticipáciou zúčastní na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté
plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru alebo služby platiteľom
dane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky

opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalovaný sa vyjadril k námietkam žalobcu uplatneným v
odvolaní nasledovne: k námietke, že správca dane sa nevysporiadal s námietkami a návrhmi žalobcu
uviedol, že z obsahu spisového materiálu vyplýva, že správca dane vykonal daňovú kontrolu v súlade
s Daňovým poriadkom, všetky zistené skutočnosti v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil jednotlivo i vo

vzájomných súvislostiach a uviedol úvahu, ktorou sa riadil pri prijatí záverov uvedených v rozhodnutí,
uviedol tiež, v čom žalobca vykonal nedostatočné opatrenia a ocitol sa tak v reťazci podvodných plnení.
Správca dane rozhodnutie riadne odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami a tvrdeniami
žalobcu a všetky dôkazy vyhodnotil aj v súlade s judikatúrou SD EÚ. Keďže bolo preukázané, že
žalobcom deklarované zdaniteľné plnenia boli spojené s podvodným konaním, o ktorom žalobca mohol
mať vedomosť, nevzniklo mu právo na odpočítanie dane, ktoré si uplatnil v podanom daňovom priznaní

na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017 podľa § 49 ods. 12 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) Zákona
o DPH. Počas konania správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, zaslal mu výzvu na
dôkazy a na preukázanie jeho tvrdení a bolo mu umožnené, aby sa ku všetkým zisteným skutočnostiam
vyjadril. Správca dane prerokoval so žalobcom jeho pripomienky, vysporiadal sa s nimi v rámci
ústneho pojednávania a umožnil žalobcovi k týmto záverom sa vyjadriť. Vysporiadal sa aj s dodatočne

predloženými vyjadreniami žalobcu predloženými k ústnemu pojednávaniu, ktorého predmetom bolo
prerokovanie pripomienok. Rozhodnutie správcu dane považoval za vydané v súlade s § 63 Daňového
poriadku. K námietkam týkajúcim sa preukázania splnenia podmienok na odpočet dane žalovaný
uviedol, že žalobca si uplatnil v mesiaci marec 2017 právo na odpočet dane podľa § 49 Zákona o
DPH z dodávateľskej faktúry od dodávateľa SARCO s.r.o., ktorej predmetom fakturácie bola prezentácia

obchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou muzikálu Madagaskar a k predmetným
reklamným službám predložil listinné doklady. Správca dane dokazovaním zistil, že úlohou spoločnosti
SARCO bolo zabezpečenie zákazníkov, pričom realizáciu reklamných činností v súvislosti s muzikálom
Madagaskar mala vykonať spoločnosť Azaria service s.r.o. Žalovaný poukázal na zistenia týkajúce sa
spoločnosti SARCO s.r.o., na obsah výpovede jej konateľa C. D., ktorého tvrdenia sa nepreukázali a

zo zistení správcu dane vyplýva, že činnosti, ktoré sa zmluvne zaviazala vykonať spoločnosť SARCO
s.r.o. zabezpečovala spoločnosť SILVI PRODUCTION v spolupráci so svojími subdodávateľmi. Vstupné
náklady spoločnosti SARCO týkajúce sa obstarania reklamných činností v súvislosti s muzikálom
Madagaskar predstavovali čiastku 120 000,- eur a DPH 24 000,- eur, táto spoločnosť však len za
obdobie marec až september vystavila pre 42 odberateľov faktúry vo výške 2 106 896,- eur (DPH 421

379,20 eur), pričom pre žalobcu vystavila spoločnosť SARCO faktúry za zabezpečenie reklamných
činností v súvislosti s podujatím muzikál Madagaskar celkovo vo výške ZD 100 000,- eur a DPH 20
000,- eur. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť SARCO s.r.o. čiastku, ktorú zaplatila za reklamné
činnosti v súvislosti s podujatím muzikál Madagaskar navýšila vo faktúrach pre odberateľov neúmerným
spôsobom. Podľa žalovaného konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION p. E. nevysvetlila, z akého

dôvodu si vybrala ako svojho obchodného partnera práve spoločnosť SARCO, ak však všetky služby
zabezpečovala sama či už vo vlastnej réžii alebo subdodávateľsky a spoločnosť SARCO nebola
mediálneznáma,sámkonateľuviedol,žereklamnéčinnostivykonávalprostredníctvomsubdodávateľov.
Z dokazovania podľa žalovaného vyplýva, že spoločnosť SARCO mala byť využitá vo fakturačnej
schéme len za účelom navýšenia ceny za reklamné plnenia, ktoré jej umožňovali vysoké vstupy od

dodávateľa Azaria service s.r.o. a slúžili na navýšenie odpočítania dane a na navýšenie nákladov u
konečných odberateľov, v tomto prípade priamo u žalobcu. Logickým odôvodnením na bezdôvodné
navýšenie ceny oproti skutočne preukázaným nákladom v spoločnosti SARCO je umožniť deklarovaným
odberateľom tejto spoločnosti čerpať odpočítanie dane neoprávnene v ekonomicky neodôvodnenej
výške za účelom minimalizácie ich daňovej povinnosti, čo je v rozpore so všeobecnými zásadami

fungovania systému DPH. Ak plnenie - dodanie služby, prebehlo v rámci obchodného reťazca a v tomto
reťazci bolo zistené, že odberateľ vstupom do tohto reťazca získal neprimerané daňové zvýhodnenie
vo forme odpočítania dane z nadhodnotenej sumy za reklamné služby, táto skutočnosť je v rozpore
so všeobecným zásadami fungovania systému DPH i so základnými zásadami podnikania a poctivého
obchodného styku. U spoločnosti Azaria service, ktorá mala byť najväčším dodávateľom spoločnosti

SARCO, správca dane zistil, že táto nemala zamestnancov a podľa tvrdenia konateľa jej úlohou malo
byť len sprostredkovanie propagácie klientov a sponzorov, táto bola založená len pre potreby pána D. a
spoločnosti SARCO s.r.o.. Konateľ len na požiadavky pána D. vystavoval faktúry, pričom opäť mali byť
činnostizabezpečenédodávateľsky.SpoločnosťAzariaserviceakododávateľovdeklarovalaspoločnostiPeritus Trade s.r.o. a LULU TRADE s.r.o., ktoré sa na adrese sídla nenachádzali, mali virtuálne
sídlo, nemali žiadnych zamestnancov, nespolupracovali so správcom dane, nevykonávali ekonomickú
činnosť. Preverením bankových účtov spoločností zapojených do fakturačných reťazcov správca dane

zistil, že zrealizované bezhotovostné platby na bankových účtoch medzi jednotlivými obchodnými
spoločnosťami v reťazci (v miliónových čiastkach) mali len formálne deklarovať reálnosť obchodných
prípadov, avšak určené osoby z reťazca (C. D., J. E., B. I.) uskutočňovali hotovostné výbery týchto
finančných prostriedkov z účtov vo vysokých čiastkach. O takto vybratých finančných prostriedkoch
neexistujú žiadne dôkazy o riadnom zaúčtovaní alebo o použití na podnikateľské účely v súlade so

zákonom. Správca dane tak podľa žalovaného vyhodnotením skutočností zistil, že priamy dodávateľ
žalobcuspoločnosťSARCOmaldodávateľaanásledneniekoľkýchsubdodávateľov,ktorípreukázateľne
reálne organizovali a zabezpečovali reklamné služby súvisiace s podujatím muzikál Madagaskar (SILVI
PRODUCTION s.r.o., JK Media s.r.o., KALYPSO agency SK s.r.o., See&go s.r.o., K- production s.r.o.),
cena služieb od dodávateľa SILVI PRODUCTION a prijaté reklamné plnenia spoločnosti SARCO
však bola v porovnaní s následnou fakturáciou odberateľom spoločnosti SARCO neporovnateľne

nižšia. Z dôvodu, že spoločnosti SARCO by tak z navýšenej fakturácie vznikali vysoké daňové
povinnosti, bol vytvorený fakturačný reťazec (od dodávateľa Azaria service s.r.o.) za účelom vykrytia
prípadných daňových povinností spoločnosti SARCO. Žalovaný konštatoval, že u spoločnosti SARCO
ako priameho dodávateľa žalobcu a tiež u spoločnosti Azaria service a ďalších spoločností zapojených
do fakturačného reťazca došlo k podvodnému konaniu, keď finančné prostriedky, ktorými žalobca

ako reklamný partner prispel na organizáciu rôznych podujatí a účelovými faktúrami znižovali daňové
povinnosti, vo fakturačnom reťazci dochádzalo k nadhodnoteniu fakturovaných plnení, prostredníctvom
spoločnosti Azaria service boli zabezpečované faktúry pre spoločnosť SARCO s cieľom, aby bolo
možné práve v spoločnosti SARCO ako priameho dodávateľa žalobcu neúmerne navýšiť fakturovanú
protihodnotu. Reklamná kampaň týkajúca sa kultúrneho podujatia muzikál Madagaskar, hoci bola

reálne odvysielaná - nadobudnutá žalobcom, ale jej obstaranie bolo poznačené podvodným konaním
spoločností zapojených do fakturačného reťazca. Zdaniteľné plnenia, ktoré žalobca preukazoval, že
prijal od dodávateľa SARCO, boli priamo spojené s daňovým podvodom, o ktorom mohol mať žalobca
vedomosť, avšak nevykonal základné úkony smerujúce k prevereniu skutočností ohľadom poskytnutia
zdaniteľných plnení. Žalobca nepreukázal žiadny dôkaz o preverení si svojho obchodného partnera.

Všetky skutočnosti poukazujú na neobozretnosť žalobcu pri vstupe do obchodných aktivít s obchodnými
partnermi, najmä za situácie, keď sa žalobca spoliehal len na odporúčanie treťou osobou. Žalovaný
uviedol, že správca dane aj v súlade s judikatúrou SD EÚ splnil svoju dôkaznú povinnosť a preukázal,
že cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov bolo získanie
odpočítania dane. Zo zistení správcu dane vyplýva, že žalobca prijatím plnenia od dodávateľa SARCO, v

ktorom dochádzalo k úniku a neodvedeniu dane, k neoprávnenému znižovaniu dane a odpočítaniu dane,
neúmernému navyšovaniu ceny zdaniteľných plnení, pričom ako vyplýva z prezentovaných výsledkov
dokazovania samotný žalobca nepreukázal dostatočne obozretné konanie, ktorým by sa vyhol účasti na
týchto podvodných konaniach. Tieto skutočnosti majú priamy dopad na posudzované zdaniteľné plnenia
samotného žalobcu, keď u priameho dodávateľa žalobcu došlo k podvodným konaniam, o ktorých

žalobca mohol mať vedomosť, avšak neprijal dostatočné opatrenia, ktoré možno od neho očakávať.
V prípade, ak by si bol žalobca takéto overenie vykonal, mohol vedieť, že sa prijatými plneniami
zapája do zdaniteľných plnení poznačených podvodným konaním. Vzhľadom na to, že takéto preverenie
nevykonal, vystavil sa vlastným, hoc aj nedbanlivým počínaním, riziku zapojenia do reťazca podvodných
konaní. Keďže bolo preukázané, že žalobcom deklarované zdaniteľné plnenia boli spojené s podvodným

konaním, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť, nevzniklo mu právo na odpočítanie dane, ktoré si
uplatnil v podanom daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017. Žalovaný vyhodnotil
odvolacie námietky žalobcu ako neopodstatnené.

Žaloba

10. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane za zdaňovacie obdobie marec 2017
a tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach a existujú dôvody ich nezákonnosti podľa § 191 ods. 1
písm. c), f), g) zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len

„SSP“).Žalobcapoukázalnavykonanúdaňovúkontrolu,predmetomktorejbolopreverenieoprávnenosti
odpočtu dane v jednotlivých zdaňovacích obdobiach za dodanie služieb dodávateľom SARCO -
zverejnenie reklamy žalobcu vo forme loga na dojednaných mediálnych nosičoch spolu s reklamou
kultúrneho podujatia muzikálu Madagaskar, pričom žalobca predložil dôkazy preukazujúce realizáciuzdaniteľného plnenia. Žalobca poukázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý s poukazom na
judikatúru SD EÚ tvrdil, že správca dane preverením celého obchodného reťazca preukázal existenciu
daňového podvodu, pričom samotné zdaniteľné plnenia prijaté žalobcom od jeho dodávateľa, ktorým

bolaspoločnosťSARCOs.r.o.,bolipriamospojenéspodvodom,oktorommoholmaťžalobcavedomosť.
Vedomosť žalobcu o existencii daňového podvodu podľa žalobcu žalovaný odvodzuje od tvrdenia, že
žalobca nevykonal základné úkony smerujúce k prevereniu skutočností ohľadom zdaniteľných plnení,
napr. cena plnenia (absencia jej kalkulácie), informácie o dodávateľovi (existencia virtuálneho sídla,
preferencie a skúsenosti dodávateľa v oblasti reklamnej činnosti). Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že

žalobca nevykonal základné úkony k prevereniu zdaniteľných plnení (najmä k cene plnenia) žalobca
tvrdil, že predložil správcovi dane dôkaz, ktorým bolo nacenenie dodaných služieb v rámci jednotlivých
muzikálov, ktoré bolo vykonané spoločnosťou Starmedia, pričom výsledkom bolo preukázanie reálnosti
ceny za dodané služby, ktoré by za dojednaný rozsah a druh služby účtoval nezávislý subjekt, ak by
disponoval výhradnými právami na jej dodanie. Uvedený dôkaz žalovaný odignoroval a správca dane
tento dôkaz odmietol hodnotiť, považoval ho za nevieryhodný, avšak bez odôvodnenia. Žalobca vyjadril

nesúhlas s tvrdením žalovaného, že dôkazné bremeno je v zásade na žalobcovi, ktorý je iniciátorom
práva na odpočet, a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok je uplatnený dôvodne. Za nesprávne
považoval aj tvrdenie žalovaného, že pre založenie skutkovej podstaty daňového podvodu splnil správca
dane svoju dôkaznú povinnosť. Pokiaľ chcel žalovaný zdôvodnenie rozhodnutíia postaviť na logike
navýšenia ceny, bolo potrebné preukázať túto skutočnosť, t. j. v čom spočíva nelogickosť dodania služby

za dojednanú protihodnotu, relevantným dôkazom. Žalobca v správnej žalobe poukázal na rozhodnutie
správcu dane, podľa ktorého správca dane síce dospel k nespornému záveru vo vzťahu k splneniu
zákonných podmienok pre odpočet dane, a to, že došlo k dodaniu služby za protihodnotu, tzn. boli
preukázanéformálnepodmienky,ktorýmisúexistenciafaktúrysnáležitosťamipodľazákonaasúčasnek
preukázaniu hmotnoprávnej podmienky, a to, že dodávateľ mal status zdaniteľnej osoby, avšak dôvodom

neuznania odpočtu dane je tvrdenie, že na základe preverení správcom dane bolo zistené, že v rámci
obchodného reťazca došlo k daňovému podvodu, o ktorom mohol mať žalobca vedomosť, pričom
žalobca neprijal vhodné opatrenia, ktoré sa od neho vyžadujú. Žalobca zopakoval dôvody neuznania
odpočtu dane vyplývajúce z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, podľa ktorého bolo daňovou
kontrolou preukázané, že v popísaných fakturačných reťazcoch: SARCO s.r.o. - jeho dodávateľ Azaria

service s.r.o. - Peritus Trade s.r.o., LULU TRADE s.r.o. a Dynamic Team s.r.o. došlo k daňovému úniku v
spojitosti s podvodným konaním a to na základe dôkazov, ktoré podľa správcu dane majú predstavovať
objektívneskutočnosti,t.j.došlokidentifikovaniuskutkovýchokolnostídaňovéhopodvodu,pričomzáver
o daňovom podvode a existencii možnej vedomosti žalobcu o tomto konaní správca dane vyvodil na
podklade ním vykonanej aplikácie Axel Kittel testu, keď na štyri kumulatívne otázky si správca dane

odpovedal kladne. Následne žalobca v správnej žalobe ozrejmil dôvody, ktorými podľa žalobcu správca
dane preukazoval: 1/daňový únik (neodvedenie dane do štátneho rozpočtu na začiatku obchodných
reťazcov, nepodávanie daňových priznaní a kontrolných výkazov, nepredloženie účtovných dokladov
spoločnosťou SARCO, ktorá si neoprávnene odpočítala daň od dodávateľa Azaria service s.r.o. a znížila
si tak vlastnú daňovú povinnosť - daňový únik v spoločnosti SARCO, ktorý bol dodávateľom žalobcu);

2/podvodné konanie (existenciu daňového úniku v súvislosti s podvodným konaním mal mať správca
dane preukázané tým, že skutočnosti vykonané vo fakturačnom reťazce spoločností boli vykonávané za
účelom optimalizácie daňovej povinnosti v jednotlivých zapojených spoločnostiach, čoho dôsledkom bol
podvod na DPH; objektívne skutočnosti správca dane odvodil aj od nemožnosti preverenia účtovníctva
SARCO a jeho dodávateľov, aj od neprimeraného navýšenia hodnoty fakturovanej reklamnej služby

spoločnosťou SARCO za dodanie služby pre žalobcu v porovnaní s cenou od dodávateľov reklamných
služieb– SILVI PRODUCTION s.r.o., ako aj výbermi peňažných prostriedkov z účtov spoločnosti SARCO
s.r.o., Azaria service s.r.o., bezhotovostnými prevodmi na účty tretích spoločností); 3/existencia príčinnej
súvislosti (k skúmaniu priamej príčinnej súvislosti daňového podvodu vo vzťahu k zdaniteľným plneniam
dodaných žalobcovi spoločnosťou SARCO, na ktorom sa mali podieľať aj dodávatelia v obchodnom

reťazci, správca dane uviedol, že reklamné služby boli reálne dodané, ale boli dodané v oveľa vyššej
sume ako bola reálne zistená trhová hodnota, žalobca sa objednaním reklamných služieb u spoločnosti
SARCO zapojil do podvodného konania, pretože u tejto spoločnosti bola neúmerne navýšená cena za
reklamné služby, čo žalobcovi umožnilo odpočítať si vyššiu sumu dane); 4/vedomostná stránka (správca
dane pri skúmaní subjektívnej stránky dospel k záveru, že žalobca mohol vedieť, že sa svojím konaním

zapája do podvodného konania, pričom neprijal vhodné opatrenia, pričom konštatoval, že žalobca
vedel, že cena za poskytnuté reklamné služby nie je preukázateľne stanovená, nepožadoval kalkulácie
časového a obsahového rozsahu, pristúpil k cene dohodou, žalobca sa spoľahol na odporúčanie tretej
osoby, neoveril si cenu u iných reklamných agentúr). Žalobca poukázal na to, že predložil dôkaz, ktorýmpreukázal cenu za dodanie služieb v dojednanom rozsahu, pokiaľ by táto služba mohla byť poskytnutá
inou spoločnosťou (nacenenie dodaných služieb vykonané spoločnosťou Starmedia), správca dane
však vyhodnotil tento dôkaz ako nedôveryhodný, pričom z rozhodnutia nevyplýva žiadne zdôvodnenie.

Žalobca následne poukázal na úkony vykonané správcom dane, ktoré mali byť relevantné pre záver o
daňovom podvode, na tvrdenia, ktoré z nich správca dane vyvodil a ktoré podľa žalovaného mali byť
naplnením skutkových okolností pre záver o daňovom podvode. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca
odcitoval jednotlivé ustanovenia Daňového poriadku a Zákona o DPH.

11. Žalobca v časti správnej žaloby označenej ako Dôvody nezákonnosti tvrdil, že závery žalovaného o
tom, že správca dane postupoval v zmysle platnej legislatívy SD EÚ, keď odoprel žalobcovi uplatnený
nárok na odpočet DPH na vstupe za prijaté zdaniteľné plnenia z dôvodu, že predmetné plnenia boli
uskutočnené v rámci obchodného reťazca, pričom tieto mali byť zasiahnuté podvodom, o ktorom
žalobca mohol mať vedomosť, nie sú relevantné pre vyslovenie záveru o daňovom podvode. Mal
za to, že správca dane nepreukázal skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné prijať záver o

existencii daňového podvodu, nakoľko tvrdené zistenia nepredstavujú podľa žalobcu skutkové okolnosti
na podklade, ktorých by bolo možné prijať nesporný záver o tejto skutkovej podstate. Žalobca poukázal
na skutkové okolnosti tvrdené správcom dane, ktoré majú preukazovať podvod, pričom tvrdil, že ich
opisom došlo k založeniu dvoch rozdielnych skutkových podstát. Ak by aj došlo k daňovému úniku v
rámci reťazca spoločností, najmä u spoločnosti SARCO s.r.o. a predchádzajúcich spoločností, čo podľa

žalobcu správcom dane nebolo verifikované, nie je možné postihovať žalobcu za prípadné neoprávnené
odpočty dane u jeho dodávateľa. Žalobca tiež poukázal na koncerpt zneužitia práva podľa rozhodovacej
praxe SD EÚ, ktoré je založené na kumulatívnom splnení dvoch podmienok, a to, že výsledkom
dotknutých plnení bolo, a to i pri splnení formálnych podmienok upravených smernicou o DPH, získanie
daňového zvýhodnenia v rozpore s jej cieľom a súčasne zo všetkých objektívnych skutočností musí

vyplývať, že hlavným cieľom bolo získanie daňového zvýhodnenia. V prípade zneužitia práva správca
dane kumulatívne preukazuje objektívny test i subjektívny test. Žalobca tiež poukázal na koncept
daňového podvodu, pri ktorom sa využíva tzv. Axel Kittel test, výsledkom ktorého musí byť situácia, kedy
jeden z účastníkov neodvedie vybranú daň do štátneho rozpočtu a druhý účastník si ju odpočíta, nakoľko
obchodná transakcia nezodpovedá bežným obchodným podmienkam. V prípade podvodu na DPH je

to správca dane, ktorý musí preukázať, že dodanie podrobené kontrole bolo poznačené podvodom a
následne daňovník preukazuje, že prijal všetky opatrenia, ktoré od neho môžu byť dôvodne požadované.
Podľa záverov správcu dane výsledkom Axel Kittel testu bolo kladné zodpovedanie na štyri otázky, ktoré
pre vyvodenie záverov o daňovom podvode musia byť splnené kumulatívne, pričom žalobca tvrdil, že
správcadanenemoholzodpovedaťkladneužlennaprvúotázkutestuatozdôvodujejnepreukázania.1/

Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?- žalobca tvrdil, že pri zdaniteľnom plnení
medzi spoločnosťou SARCO a žalobcom nedošlo k daňovému úniku, t. j. k absencii stratenej dane,
nakoľko u spoločnosti SARCO základ dane tvorila protihodnota za dodané služby a to v čase jej dodania,
pričom žalobca daň na vstupe odviedol do štátneho rozpočtu a to práve jej úhradou dodávateľovi. 2/ Ak
áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania ?- nakoľko na prvú otázku podľa žalobcu bolo

odpovedané záporne, je bezpredmetné skúmanie druhej otázky; aj pri tejto druhej otázke však treba
odpovedať záporne, nakoľko medzi SARCO a žalobcom podvodné konanie neexistovalo. Podkladom
predodanieslužbybolazmluvaoreklame,spoločnosťSARCOnadobudladanéprávatiežtitulomzmluvy
o prevode práv. 3/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné
obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? - v prípade splnenia prvej a druhej podmienky

by musel správca dane v rámci jeho dôkaznej povinnosti preukázať príčinnú súvislosť účasti na danom
podvodnom konaní, a to akým spôsobom sa žalobca na zistenom podvodnom konaní podieľal. 4/ Ak boli
posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť
daňový subjekt? - pri tejto otázke by musel správca dane posudzovať vedomostnú stránku žalobcu, že
zdaniteľné plnenie je založené na podvodnom konaní, t.j. pri tejto otázke je potrebné hľadať väzby medzi

neodvedením dane a to jednak vo vzťahu k prvým článkom reťazca nárokovaním odpočtu a povedomím
žalobcu o možnom podvode, o ktorom, ak aj nastal, nemohol mať žalobca žiadnu vedomosť a ani
nemožno od neho vyžadovať akékoľvek vhodné opatrenia, nakoľko tu zlyhal kontrolný mechanizmus
správcu dane, ako aj úniku dane vo vzťahu k spoločnosti SARCO, ktorá však svoje daňové povinnosti
splnila, ak správca dane tvrdí, že táto spoločnosť znižovala odpočtami daň, opätovne nie je zrejmé, ako

o tejto skutočnosti mohol mať žalobca vedomosť a aké opatrenia mal prijať. Tvrdenie, že v spoločnosti
SARCO došlo k úniku dane je podľa žalobcu nesprávne, pretože táto spoločnosť si daňové povinnosti
splnila, t.j. neexistuje chýbajúca daň, maximálne neoprávnené odpočty, ktoré však treba posudzovať
výlučne vo vzťahu medzi spoločnosťou SARCO s.r.o. a Azaria service s.r.o.. Vo vzťahu k preukazovaniuskutkových okolností podvodu, resp. zneužitiu práva, z rozsudkov SD EÚ vyplýva aj rozloženie bremena
dôkazu medzi správcom dane a daňovníkom, pričom ako všeobecnú zásadu je možné konštatovať,
že iniciatíva v prípade podvodu na DPH, aj zneužitia práva, leží na pleciach správcu dane. Zároveň

žalobca uviedol, že každý daňový subjekt musí byť oboznámený s tým, že správca dane dospel k
záveru o existencii podvodu na DPH, resp. o existencii zneužitia práva, aby mal možnosť predložiť
vlastné dôkazy o prijatí potrebných opatrení alebo iného účelu uskutočneného dodania, ktoré správca
dane mal k dispozícii. Je navyše vylúčené, aby vo vzťahu k jednému dodaniu obidve otázky (podvod aj
zneužitie) boli riešené súčasne a vedomostnú stránku je potrebné posudzovať z pohľadu úmyselného

alebo nedbanlivostného zavinenia. Žalobca uviedol nasledovnú argumentáciu:
1/ Neexistencia daňového úniku
Žalobca tvrdil, že z rozhodnutí vo vzťahu k posudzovanému zdaniteľnému plneniu medzi spoločnosťou
SARCO s.r.o. a žalobcom, ktoré predstavovalo dodanie služby za protihodnotu, nie je zrejmá odpoveď
na otázku, v čom spočíva daňový únik, nakoľko proti hodnota v momente dodania služby predstavovala
základ dane pre daňovú povinnosť dodávateľa, tu absentuje prvá podmienka Axel Kittel testu. Z

rozhodnutí nevyplýva, že by dodávateľ žalobcu daňové povinnosti nesplnil. Tiež tvrdenie, že existoval
obchodný reťazec subjektov, v ktorom na začiatku reťazca mala chýbať daň, nakoľko tieto subjekty
si neplnili daňové povinnosti, nie je podľa žalobcu preukázaním daňového podvodu, o ktorom mal
a súčasne mohol mať, podľa tvrdenia žalovaného aj správcu dane, žalobca vedomosť. Odmietnutie
subjektívneho práva je podľa judikatúry SD EÚ založené na samotnom ustálení účasti žalobcu na

podvode, resp. jeho vedomosti o ňom a je potom povinnosťou správcu dane ustáliť okruh dvoch
podmienok a jasne konštatovať, či došlo k naplneniu formálnych a hmotnoprávnych podmienok pre
odpočet dane a následne ku konštatovaniu identifikácie podvodu spolu s popisom podielu žalobcu na
tomto podvode, resp. vedomosti o ňom. Správca dane mal v rámci výkonu daňovej kontroly preukázané,
že medzi žalobcom a dodávateľom bola uzatvorená platná zmluva o dodaní služby, s určením rozsahu

a spôsobu zverejnenia loga žalobcu na mediálnych nosičoch, t.j. nešlo o plnenie fiktívne, o čom
svedčí aj monitoring spolu s CD o dodaní dohodnutej služby, ktorý dôkaz bol žalobcom správcovi
dane predložený. Dodávateľ žalobcu disponoval výhradnými reklamnými právami nadobudnutými na
základe zmluvy o ich prevode, t.j. bol jediným oprávneným subjektom k poskytnutiu danej služby v rámci
konaní muzikálov, uvedenými právami teda nedisponovala žiadna tretia osoba, a preto žalobca nemohol

vstúpiť do zmluvného vzťahu s inou osobou. Uvedená skutočnosť je podstatná vo vzťahu k samotnej
protihodnote za dodanie služby. Žalobca poukázal na judikatúru SD EÚ (C - 80/11 Mahagében, C -
142/11 Dávid), ktoré vylučujú, aby správca dane členského štátu neuznal právo na odpočítanie dane v
prípade, že sú splnené všetky vecné a formálne podmienky na uplatnenie tohto práva, okrem prípadu, ak
správca dane s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že daňový subjekt vedel, že tento obchod

je súčasťou daňového podvodu, pričom skutočnosť, že došlo k daňovému podvodu preukazuje správca
dane.
2/ Neexistencia skutkových okolností podvodného konania - neprimeraná cena za dodanie služby
Žalobca tvrdil, že rozhodnou skutkovou okolnosťou vo vzťahu k zdaniteľnému plneniu, ktorá podľa
správcu dane zakladá daňový podvod, má byť aj nadhodnotená cena za dodanie služby spoločnosťou

SARCO, ktorá mala umožniť žalobcovi uplatnenie odpočtu dane a súčasne na strane dodávateľa
fakturáciou od spoločnosti Azaria service zníženie daňovej povinnosti u dodávateľa služby. Z uvedenej
konštrukcie však podľa žalobcu nie je zrejmá chýbajúca daň, ktorá je základným znakom daňového
podvodu. Poukázal na zásadu neutrality a na existenciu formálnych a materiálnych podmienok pre
odpočet dane, pričom podľa Zákona o DPH platí, ak je predmetom dodávky protihodnota, táto je vždy

základomdaneudodávateľapreúčelyplneniadaňovejpovinnosti.Zrozhodnutiažalovanéhonevyplýva,
že spoločnosť SARCO z prijatej protihodnoty za dodané služby nesplnila svoju daňovú povinnosť.
Žalobca poukázal na pojem „protihodnota“ v zmysle označených rozsudkov SD EÚ. Podľa žalobcu
je zrejmé, že rozhodnou skutočnosťou pre správcu dane vo vzťahu k ustáleniu skutkovej podstaty
daňového podvodu bola v uvedenom prípade cena za dodané služby, ktorá mala byť nadhodnotená.

Nadhodnotenie ceny správca dane odvíja od neexistujúcej cenovej kalkulácie. Predmetom zdaniteľného
plnenia však nie je cena, ale dodanie tovaru za protihodnotu, z ktorej žalobca na vstupe odviedol
daň jej zaplatením dodávateľovi, ktorá následne vytvorila základ pre daňovú povinnosť u dodávateľa.
Správca dane disponoval dôkazmi preukazujúcimi dodanie tovaru na podklade právneho titulu, z
ktorého vyplývalo dojednanie protihodnoty za dojednaný rozsah služby, ako aj časový rozsah služieb. K

tvrdeniu o nadhodnotení ceny žalobca uviedol, že z rozhodnutí nie je zrejmé, akým dôkazom bola táto
skutočnosť preukázaná, relevantná analýza v danom prípade absentuje. Preukázanie neprimeraného
navýšenia ceny by malo byť skúmané aj vo vzťahu k tomu, že išlo o výhradné práva nadobudnutévýlučne spoločnosťou SARCO. Hodnotenie výšky ceny za dodanie tovaru je podľa žalobcu subjektívnym
hodnotením správcu dane.
3-4/ Neexistencia príčinnej súvislosti vo vzťahu k vedomostnej stránky žalobcu a nedôvodnosť prijatia

potrebných opatrení
Žalobca tvrdil, že v podstatnej časti odôvodnenia rozhodnutia sa správca dane snaží zdôvodniť, či
žalobca mohol vedieť, ale súčasne aj konštatuje, že vedel, (ktoré okolnosti súčasne predstavujú dve
odlišné podmienky z pohľadu ich následkov), o podvodnom konaní a či prijal vhodné opatrenia, aby
takémuto konaniu zabránil. Prijatie vhodných opatrení súvisí so subjektívnou stránkou, pričom môže

dôjsť k odopretiu nároku na odpočet dane, avšak len za predpokladu, že je vysvetlená skutková okolnosť
daňového podvodu, táto však podľa žalobcu absentuje. Vo vzťahu k preukazovaniu subjektívnej stránky
poukázal žalobca na judikatúru SD EÚ, konkrétne na rozsudky vo veci Optigen a Mahagében. Pokiaľ
žalovaný tvrdí, že splnil svoju dôkaznú povinnosť, t.j. identifikoval podvod, preukázal vedomostnú
stránku a neprijatie vhodných opatrení, žalobca má za to, že toto tvrdenie nie je správne a je v rozpore s
ustálenou judikatúrou SD EÚ, predovšetkým však nevyplýva z odôvodnení rozhodnutí. Žalovaný vytýka

žalobcovi neprijatie vhodných opatrení pre účely zbavenia sa zodpovednosti nepreverením spoločnosti
SARCO, neprimeranou protihodnotou za dodané služby a poukázal na to, že žalobca si mal danú
skutočnosť overiť u iných agentúr, resp. u organizátorky kultúrnych podujatí (SILVI PRODUCTION).
Žalobca však poukázal na Zmluvu o prevode reklamných práv uzavretú medzi SILVI PRODUCTION
a SARCO, na podklade ktorej sa spoločnosť SARCO stala výhradným dodávateľom pre poskytnutie

služieb, ktoré spočívali výlučne v práve na zverejnenie tretích subjektov na mediálnych nosičoch spolu s
propagáciou kultúrnych podujatí. Žalobca zdôraznil, že organizácia a zabezpečenie mediálnej kampane
a organizácia kultúrnych podujatí predstavuje rozsiahlu činnosť, a preto nie je neobvyklé, aby bol
do danej činnosti zapojený reťazec spoločností. Existujúce dôkazy v rozhodnutí neboli hodnotené.
Objektívnou skutočnosťou podľa žalobcu nie je nekontaktnosť ani nemožnosť preverenia účtovníctva v

čase výkonu daňovej kontroly, pretože služba ako taká spochybnená nebola. Nekontaktnosť dodávateľa
vo vzťahu k skúmaniu preukázaného nároku na odpočet dane je bez právnej relevancie, pretože túto
skutočnosť žalobca nemá ako ovplyvniť počas výkonu daňovej kontroly. Žalobca tvrdil, že žalovaný v
rozhodnutí a správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly neidentifikoval žiadne skutočné indície, na
ktorých podklade mal žalobca nadobudnúť racionálne pochybnosti o popísanom fungovaní dodávateľa,

resp. jeho subdodávateľov a to predovšetkým v dobe uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Tvrdenie
žalovaného, že spoločnosť SARCO v čase výkonu daňovej kontroly je nekontaktná a nebolo možné
preveriť jej účtovníctvo, nepostačuje pre spoľahlivé prijatie záveru o účasti žalobcu na daňovom
podvode. Skutkové okolnosti daňového podvodu podľa žalobcu nie sú zrejmé a tie, na ktorých bola
postavená existencia daňového podvodu, nie sú právne relevantné. Pokiaľ žalovaný jednoznačne a

zrozumiteľne neobjasnil, v čom malo spočívať podvodné konanie žalobcu, v akom smere došlo k
daňovému úniku, nie je možné skúmať jeho zavinenie.

12. Žalobca v správnej žalobe konštatoval, že dôležitým štádiom daňovej kontroly je oboznámenie
správcu dane so zistenými skutočnosťami a prípadná výzva na odstránenie pochybností vo vzťahu

k spochybnenému zdaniteľnému plneniu. V oznámení musí správca dane identifikovať rozhodné
skutočnosti pre záver o daňovom podvode, pokiaľ tieto pochybnosti u neho vzniknú. Správca dane
Oboznámením zo dňa 26.03.2021 oboznamoval žalobcu so zistenými skutočnosťami, pričom v tomto
oboznámení absentuje základná požiadavka identifikovania rozhodných skutočností zakladajúcich
nesporné znaky daňového podvodu. Oboznámeniu správcom dane so zistenými skutočnosťami

predchádzala Výzva zo dňa 03.02.2021, v ktorej bol určený okruh otázok, na ktoré mal žalobca
odpovedať a túto povinnosť si žalobca splnil. Podľa žalobcu v tomto štádiu správcovi dane vznikli
pochybnosti o dodaní služby týmito dodávateľmi. V Oboznámení absentuje vysporiadanie sa s otázkou
o nespornosti dodávateľa, bez čoho podľa žalobcu nemôže dôjsť k skúmaniu objektívnych okolností
daňového podvodu. Ak správca dane začne skúmať a preukazovať znaky podvodu, musí byť s istotou

dané, či k faktickému plneniu došlo, pretože je potrebné odlišovať prípady, kedy nárok na odpočet
nevznikne, nakoľko nedôjde k preukázaniu zdaniteľného plnenia a prípady, kedy nárok vznikol, t. j.
zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené, avšak za určitých okolností tento nárok v súlade s judikatúrou
SD EÚ nie je možné priznať, ak ide o prípady nárokovania odpočtu dane zneužívajúcim spôsobom
či dôsledkom daňového podvodu. Žalobca tiež poukázal na potrebu dostatočného a presvedčivého

odôvodnenia rozhodnutia, ak žalovaný nedokáže svoje rozhodnutia odôvodniť, ide o rozhodnutie
svojvoľné.Žalovanýnajednejstranetvrdí,žepreukázalobjektívneokolnostinapĺňajúceznakydaňového
podvodu, a teda si splnil dôkaznú povinnosť, na druhej strane tvrdí, že daňový subjekt neuniesol svoju
dôkaznú povinnosť. Nie je preto zrejmé, na základe akých dôkazov uvedené tvrdenie vyslovil, nakoľkožalobca predložil dôkazy a tieto nie sú hodnotené. Súčasne nie sú hodnotené samotné svedecké
výpovede dodávateľa služby, organizátora kultúrnych podujatí a subdodávateľa. Žalovaný poukázal
na rozhodnutia Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva povinnosť riadneho odôvodnenia rozhodnutia

orgánu verejnej správy i súdu. Povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie znamená právo na dostatočné
a presvedčivé zdôvodnenie rozhodnutia, pričom jeho porušením sa žalobcovi odníma možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu. Žalobca navrhol, aby správny súd rozhodnutie
žalovaného i rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi

náhradu trov konania. Poukázal na priebeh daňovej kontroly, vydané rozhodnutia správcu dane a
žalovaného,ktorýmineboložalobcovipriznanéprávonaodpočítanieDPHzazdaňovacieobdobiemarec
2017 z dodávateľskej faktúry od dodávateľa SARCO s.r.o., ktorej predmetom fakturácie bola prezentácia
obchodného mena a loga spoločnosti žalobcu v súvislosti s prezentáciou muzikálu Madagaskar.
Zdôraznil, že dôvodom neuznania odpočítania dane bola skutočnosť, že sa žalobca ako daňový

subjekt prijatím faktúry od uvedeného dodávateľa zapojil do podvodného konania, o ktorom mohol
mať vedomosť vzhľadom na všetky zistené skutočnosti a pri odpočítaní dane z dodávateľskej faktúry
od dodávateľa SARCO s.r.o. postupoval v rozpore s judikatúrou SD EÚ týkajúcou sa podvodného
konania, a preto mu nebolo uznané odpočítanie dane, ktoré si žalobca ako daňový subjekt uplatnil
v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017. Žalovaný vo vzťahu k

žalobným námietkam žalobcu uplatneným v správnej žalobe poukázal na zistenia správcu dane, na
vykonané dokazovanie a zopakoval podrobne argumentáciu uvedenú tak v rozhodnutí správcu dane,
ako aj v rozhodnutí žalovaného, na základe ktorej dospeli daňové orgány k záveru, že u spoločnosti
SARCO s.r.o. (priameho dodávateľa žalobcu), ako aj ďalších spoločností zapojených do fakturačného
reťazca, došlo k podvodnému konaniu, keď finančné prostriedky, ktorými žalobca ako reklamný partner

prispieval na organizáciu rôznych podujatí a účelovými faktúrami znižovali daňové povinnosti, ktoré
mala následne spoločnosť SARCO s.r.o. fakturovať žalobcovi a ktorý si z nich uplatnil odpočítanie
dane. V prípade týchto spoločností bolo zistené, že tieto buď zanikli alebo došlo k výmene osôb
konateľov za cudzích štátnych príslušníkov, boli nekontaktné, neplnili si daňové povinnosti, podávali
len účelové daňové priznania na DPH a kontrolné výkazy, pričom reálny výkon ekonomickej činnosti

nebol preukázaný. Vo fakturačnom reťazci dochádzalo k nadhodnoteniu fakturovaných plnení, pričom
zo zistení vyplýva, že prostredníctvom spoločnosti Azaria service s.r.o. boli zabezpečované faktúry pre
spoločnosť SARCO s.r.o. s cieľom, aby bolo možné práve spoločnosti SARCO s.r.o. ako priameho
dodávateľa žalobcu neúmerne navýšiť fakturovanú protihodnotu. Dokazovaním daňových orgánov
bolo preukázané, že reklamná kampaň týkajúca sa kultúrneho podujatia muzikál Madagaskar, hoci

bola reálne odvysielaná (nadobudnutá žalobcom), jej obstaranie bolo poznačené podvodným konaním
spoločností zapojených do správcom dane označeného fakturačného reťazca. Zdaniteľné plnenia,
ktoré žalobca preukazoval, že prijal od dodávateľa SARCO s.r.o., boli priamo spojené s daňovým
podvodom, o ktorom mohol mať vedomosť, keď nepreukázal, že vykonal základné úkony smerujúce k
prevereniu si obchodného partnera, ako aj skutočností ohľadom poskytnutia samotných zdaniteľných

plnení (cena plnenia, kalkulácia, bližšie informácie o plneniach, informácie o dodávateľovi) a v prípade
dodávateľa SARCO s.r.o. sa žalobca spoľahol len na neurčité odporúčanie treťou osobou. Navyše
samotný žalobca nepreukázal žiadny dôkaz o preverení si svojho obchodného partnera. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný a správca dane nepostavili svoje rozhodnutie len na tom, že spoločnosť SARCO
s.r.o. alebo jej dodávatelia neplnili svoje povinnosti a na navýšení ceny, ale bolo preukázané, že

priamo žalobca sa svojím konaním a správaním zapojil do zdaniteľných plnení poznačených podvodným
konaním, o ktorom mohol mať vedomosť, keby bol vykonal základné úkony smerujúce k prevereniu
si obchodného partnera, ako aj skutočností ohľadom poskytnutia samotných zdaniteľných plnení. Bola
preukázaná existencia podvodného konania, neodvedenia dane, ktoré priamo súviseli so zdaniteľnými
plneniami, ktorých konečným užívateľom bol žalobca a rovnako bola preukázaná aj priama súvislosť so

samotným žalobcom, ktorý o takomto konaní mal mať vedomosť. Žalovaný poukázal na to, že dôkazné
bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre odmietnutie odpočítania DPH z dôvodu zisteného
podvodu zaťažuje správcu dane jeho povinnosťou bolo preukázať, že žalobca ako daňový subjekt
uplatňujúci si nárok na odpočet dane, vedel alebo mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje obchodnýchtransakcií poznačených podvodným konaním. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a dospel
k záveru, že žalobca mohol a mal vedieť o podvodnom konaní vo vzťahu k DPH, pričom vykonané
dôkazy posúdil v súlade s judikatúrou SD EÚ a judikatúrou NS SR, ktoré stanovujú všeobecné kritériá

pri vyhodnocovaní podvodného konania vo vzťahu k DPH. Žalovaný i správca dane v rozhodnutiach
uviedli konkrétne skutočnosti, na základe ktorých dospeli k záveru o existencii podvodného konania.
K námietke žalobcu, že nebol oboznámený s rozhodnými skutočnosťami zakladajúcimi nesporné
znaky daňového podvodu už v rámci daňovej kontroly žalovaný uviedol, že v prípade oboznámenia
so zistenými skutočnosťami správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku

a so všetkými zistenými skutočnosťami žalobcu oboznámil, vrátane ich vyhodnotenia, ako aj so
skutočnosťami týkajúcimi sa podvodného konania a neobozretného konania žalobcu. Žalobca bol
zároveň poučený aj o práve vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam. Z napadnutých rozhodnutí a
postupu správcu dane a žalovaného je podľa žalovaného evidentné, že nedošlo ani k porušeniu
práv žalobcu ako daňového subjektu na spravodlivé konanie. Žalovaný i správca dane postupovali
v súlade s Daňovým poriadkom, všetky zistené skutočnosti a predložené dôkazy a doklady hodnotili

jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, v súlade so Zákonom o DPH, ako aj ustálenou judikatúrou
SD EÚ a slovenskou judikatúrou týkajúcou sa podvodného konania. V napadnutých rozhodnutiach tak
správca dane, ako aj žalovaný, uviedli úvahu, ktorou sa riadili pri prijatí záveru o existencii podvodného
konania a v rozhodnutiach jasne uviedli, prečo žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry od dodávateľa SARCO s.r.o. Rozhodnutia žalovaného i správcu dane sú riadne

odôvodnené, daňové orgány sa vysporiadali so všetkými skutočnosťami a tvrdeniami žalobcu, ktoré boli
vyhodnotené aj v súlade s judikatúrou SD EÚ. Žalovaný poukázal na judikatúru NS SR, v zmysle ktorej
žalovaný v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil nové skutočnosti, ktoré
by preukázali zistený a posúdený skutkový stav inak, ako bolo zistené v daňovej kontrole, následnom

vyrubovacom a odvolacom konaní. Žalobca len všeobecne, bez konkrétnej priliehajúcej argumentácie
vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného, pričom zdôrazňoval niektoré skutkové zistenia,
ktoré boli ale v preskúmavaných rozhodnutiach podrobené konfrontácii aj s inými skutkovými zisteniami.

Replika žalobcu

14. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného poukázal na dôvody neuznania odpočtu dane a tvrdil,
že existenciu daňového podvodu žalovaný postavil na tvrdení bezdôvodného navýšenia ceny oproti
skutočne preukázaným nákladom spoločnosti SARCO s.r.o., čo umožnilo deklarovaným odberateľom

tejto spoločnosti čerpať odpočítanie dane v neoprávnenej ekonomicky neodôvodnenej výške za účelom
minimalizácie ich daňových povinností. Žalobca má za to, že nie je zrejmé, ako správca dane dospel
k záveru o skutočne preukázaných nákladoch spoločnosti SARCO, nakoľko v tejto spoločnosti daňová
kontrola nebola vykonávaná. K označeným dôkazom a z nich vyplývajúcim zisteniam žalobca uviedol,
že zlyhal kontrolný mechanizmus správcu dane. K tvrdeniu žalovaného, ktorý daňový podvod ustálil vo

vzťahu k cene za dodané služby, žalobca uviedol, že toto tvrdenie nemôže obstáť, poukázal na zásady
zákazu podvodu na DPH a zákazu zneužitia práva v oblasti DPH, ktoré sú upravované rozhodovacou
činnosťou SD EÚ a musia byť rešpektované aj správcom dane. Žalobca poukázal na Rozsudok NSS
ČR 6 Afs 148/2016 zo dňa 19.01.2017, z ktorého časť odcitoval. Podľa judikatúry je nesporné, že
správca dane mal dodanie služby preukázané, t. j. mal preukázané zákonné podmienky pre účely

odpočtu dane, čo nebolo správcom dane ani žalovaným spochybnené, a to jednak formálne, ako aj
materiálne. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok SD EÚ vo veci C - 610/19 Vikingo a
rozsudok vo veci C - 334/20 Amper Metal Kft. Žalobca predložil do konania dôkaz preukazujúci reálnosť
ceny za dodanie služby, pričom zmluva uzatvorená medzi žalobcom a jeho dodávateľom (SARCO) mu
umožňovala poskytnúť plnenie formou subdodávok. K vstupu žalobcu do reťazca, ktoré malo spočívať

v dodaní služby dodávateľom, tzn. u žalobcu prijatím zdaniteľného plnenia, nie je možné podľa žalobcu
hovoriť, že tento sa stáva článkom tohto reťazca pre účely získania zvýhodnenia, nakoľko odpočet
predstavuje jeho zákonný nárok. Žalobca ako koncový odberateľ nemôže byť článkom reťazca, ak by
mal byť článkom reťazca, v ktorom došlo k daňovému podvodu na niektorom jeho článku, musel by
svojou činnosťou participovať na organizácii kultúrnych podujatí a to vo forme dodania služby, resp.

tovaru a muselo by byť jasne definované, na ktorom článku existuje chýbajúca daň. Následne by
muselo dôjsť k skúmaniu subjektívnej stránky o vedomosti žalobcu na prípadnom daňovom podvode.
Existencia daňových nedoplatkov z pohľadu daňového podvodu nepredstavuje chýbajúcu daň, ide
o daňový nedoplatok, ktorého vymoženie je v kompetencii správcu dane. Vyjadrenie žalovaného ipreskúmavané rozhodnutia považuje žalobca za zmätočné, pretože snahou žalovaného bolo zdôvodniť
existenciu daňového podvodu, avšak odôvodnenie danej skutkovej otázky je len v rovine všeobecných
formulácií. Sám žalovaný tvrdí, že dodanie služby vo forme zverejnenia loga na mediálnych nosičoch

bolo preukázané a potom postráda logiku tvrdenie žalovaného o overovaní si obchodných partnerov a
nutnosti preukázať reálnosť deklarovaného obchodu. Predmetom nároku na odpočet dane nie je cena,
ale existencia zdaniteľného plnenia, t.j. dodanie služby za protihodnotu, pričom samotná protihodnota,
ktorá z pohľadu Zákona o DPH predstavuje základ dane pre vznik daňovej povinnosti u dodávateľa
služby a na strane druhej nárok na odpočet. Žalobca poukázal na to, že pri identickej skutkovej otázke

existujú rôzne rozhodnutia žalovaného, keď u žalobcu neuznanie odpočtu bolo odvodené od existencie
daňového podvodu (t. j. rozsah služby ako predmet zdaniteľného plnenia nebol spochybnený) a u iných
subjektov neuznanie odpočtu je odvodené od tvrdenia, že v danom prípade nešlo o reklamu, t. j. dodanie
služby za protihodnotu, ale o sponzoring, ktorý nepodlieha odpočtu dane. Takýto rozdielny postup podľa
žalobcu nemá oporu v zákone, smernici o DPH, ani v judikatúre SD EÚ.

Duplika žalovaného

15. Žalovaný v duplike uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach i dôvodoch preskúmavaného
rozhodnutia,akoajnaneuznaníodpočítaniadane,nakoľkosažalobcaakodaňovýsubjektprijatímfaktúr
od dodávateľa SARCO s.r.o. zapojil do podvodného konania, o ktorom mohol mať vedomosť vzhľadom

na všetky zistené skutočnosti a pri odpočítaní dane z dodávateľských faktúr od tohto dodávateľa
postupoval v rozpore s judikatúrou SD EÚ týkajúcou sa podvodného konania. Žalobcove námietky
uvedené v replike považoval za neopodstatnené.

16. Žalobca sa jednou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti piatich rozhodnutí

žalovaného za zdaňovacie obdobia marec, apríl, jún, júl a október 2017. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o
zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 01. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu

v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici
Uznesením sp. zn. BB – 72S/40/2022 - 199 zo dňa 02.11.2023 rozhodol o vylúčení vecí týkajúcich sa
preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného za zdaňovacie obdobia apríl, jún, júl a október 2017
na samostatné konanie s tým, že vylúčené veci sa vedú pod novými spisovými značkami. Predmetné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2023. Vzhľadom na uvedené sa konanie pôvodne

vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 72S/40/2022 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia
marec 2017 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB – 72S/40/2022.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

17. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré ich
vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v žalobe dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

18. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na dôvodoch podanej správnej žaloby.
Mala za to, že zo strany správcu dane i žalovaného bol identifikovaný daňový podvod medzi žalobcom
a jeho dodávateľom, pričom objektívnou okolnosťou pre takýto záver bolo neprimerané navýšenie ceny
a okolnosti, ktoré boli identifikované v reťazci spoločností a ktoré nasvedčujú podvodnému konaniu.
Zástupkyňa žalobcu tvrdila, že žalovaný dôsledne nezistil, na ktorom stupni tohto reťazca vznikol daňový

únik a absentuje preukázanie skutočnosti, že žalobca mal o tomto podvode vedomosť. S poukazom na
judikatúru SD EÚ uviedla, že objektívne okolnosti, na ktorých je tento podvod založený, mal povinnosť
preukázaťsprávcadane.Správcadanevšaknepredložildôkazoexistenciineprimeranosticeny,naopak,
žalobca predložil ocenenie od reklamnej agentúry Starmedia, ktoré ocenenie je takmer identické ako
cena, za ktorú bolo toto plnenie poskytnuté žalobcovi jeho dodávateľom SARCO. Ak mal správca dane a

pochybnosť o dohodnutej cene, mal vypracovať ocenenie, resp. mal vykonať znalecké dokazovanie, čo
neurobil. Správca dane mal preukázať aj to, ako žalobca mohol vedieť o existencii podvodného konania,
čo taktiež nebolo preukázané. Nad rámec dôvodov uplatnených v správnej žalobe zástupkyňa žalobcu
poukázala na povinnosť správcu dane v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku rozhodovať v obdobnýchskutkových veciach rovnako a poukázala na iné prípady iných subjektov, voči ktorým bola vykonaná
kontrola DPH a v týchto skutkovo rovnakých prípadoch správca dane podľa tvrdenia právnej zástupkyne
žalobcu daňovým subjektom právo na uplatnenie odpočtu DPH priznal. Napriek tomu, že daňovými

orgánmi bol vykonaný Axel Kittel test, neboli podľa žalobcu splnené podmienky pre vyvodenie záveru
o existencii daňového podvodu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca neprijal primerané opatrenia, aby sa
nezúčastnil daňového podvodu, správca dane mal preukázať, aké opatrenia mali byť vykonané, aby
žalobca vedel zaujať stanovisko a produkovať dôkazy. Okrem skutočnosti, že musí byť identifikované,
na ktorom stupni reťazca bol zistený daňový únik, je zároveň potrebné aj určenie jeho výšky, čo vyplýva

podľa zástupkyne žalobcu z logiky veci. Zástupkyňa žalobcu navrhla, aby správny súd rozhodnutie
žalovaného i správcu dane zrušil.

19. Poverený zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržiaval dôvodov uvedených v napadnutom
rozhodnutí žalovaného i v rozhodnutí správcu dane, ktorými žalobcovi nebol priznaný odpočet DPH za
kontrolované zdaňovacie obdobie marec 2017 z dôvodu, že orgány verejnej správy dospeli k záveru,

že žalobca sa zapojil do konania vykazujúceho znaky podvodu, o ktorom mohol alebo mal vedieť,
pretože neprijal dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že prijatím tohto plnenia nebude účastný takéhoto
podvodného konania. Zástupca žalovaného uviedol, že v rozhodnutiach správcu dane i žalovaného
je uvedený v reťazci jasne identifikovaný daňový únik, príčinná súvislosť i spojenie žalobcu s týmto
daňovým podvodom, ako aj to, v čom žalobca neprijal dostatočné opatrenia, pričom boli uvedené

konkrétne okolnosti a skutočnosti, z ktorých daňové orgány vychádzali pri vyvodení tohto záveru.
Daňové orgány sa riadili aktuálnou judikatúrou vo vzťahu k posúdeniu otázky splnenia hmotnoprávnych
a formálnych podmienok pre uznanie odpočítania DPH, ako aj vo vzťahu k preukazovaniu podvodného
konania vo forme Axel Kittel testu. Rozhodnutia boli riadne odôvodnené, obsahujú všetky dôkazy, tieto
boli vyhodnotené, sú uvedené úvahy týkajúce sa odôvodnenia identifikovaného podvodného konania.

Navrhol správnu žalobu zamietnuť.

20. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

22. Podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych

dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
"žalobné body").

23. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

24. Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení úč. k 31.12.2017 (ďalej len „Zákon o DPH“) (1)
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne
právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania
deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k

nehnuteľnostidokatastranehnuteľností.Pridodanístavbynazákladezmluvyodieloaleboinejobdobnej
zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom
dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

25. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.

26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

27. Podľa § 3 ods. 1, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

28. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

29. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

30. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto

zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti
ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný
predpis 1)neustanovuje inak.
(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať

a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo

pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o
zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto
právnickú osobu,

d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie

odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa)(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa

rozhodovalo.

31. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec
2017 vo výške 10 000,- eur. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj

rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol
stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.

32. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať
sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

rozhodnutím alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za
podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm.
e/ ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia, alebo opatrenia
za nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu

pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Pokiaľ žalobca v
preskúmavanej veci v časti správnej žaloby opisoval skutkový stav, poukazoval na dôvody rozhodnutia
žalovaného i správcu dane, prezentoval svoje názory na postup a závery správcu dane i žalovaného,
takto formulovaná konštatačná časť neobsahuje žiadne konkrétne námietky, na základe ktorých by bolo
možné preskúmať rozhodnutia žalovaného i správcu dane a vyvodiť záver o ich nezákonnosti. Rovnako

pokiaľ žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia žalovaného poukazoval na
nesprávnosť tvrdení žalovaného, z takto formulovaného textu správnej žaloby vyplýva len vyjadrenie
nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného a jeho závermi vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane,
resp. polemika s tvrdeniami žalovaného uvedenými v rozhodnutí a takto formulované žalobné body
neumožňujú identifikovať konkrétne námietky, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom uvedené

závery prezentované žalobcom môžu mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Inak
povedané, vyjadrenie nesúhlasu, resp. polemika žalobcu so závermi žalovaného a jeho vlastné
hodnotenie dôkazov v zásade neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum rozhodnutia žalovaného.
Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami
podľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e/ SSP. V časti správnej žaloby

konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k prejednávanej veci a konkrétnym
dôvodom, na ktorých sú napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane založené, chýbajú. Správny
súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t. j. konanie pred správnym súdom
nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci

stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum
zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou.
Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1
SSP striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2
SSP, o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť

preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy
vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani
ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym
spisom. Správny súd teda nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
vyhľadávať, ani v správnej žalobe uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho

spisu alebo odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Všeobecne uplatnené
námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum
zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri
prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobcom v právnej žalobe uvedené všeobecne formulované
a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného

nesúhlasu žalobcu s postupom správcu dane i žalovaného, ako aj s hodnotením veci správcom dane a
žalovaným, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol
na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.33. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a
právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenia
všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného (navyše v niektorých prípadoch

nekorešpondujúcich s dôvodmi, na ktorých boli preskúmavané rozhodnutia žalovaného i správcu dane
založené), tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti
žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby
uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp.
so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie

založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného
stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.j. k otázke, v čom
konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov,
pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky
ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného.
Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok

vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k
tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci
takto formulovaných žalobných bodov v niektorých častiach správnej žaloby tak chýba zrozumiteľná
argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.

34. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a
nečinnosti orgánov verejnej správy, je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo
veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal

v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal
na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu

verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho
vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo vydania opatrenia (§ 135 ods.
1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len
také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je

obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie
je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
Keďžežalobcavčastižalobnýchbodovdostatočnenekonkretizoval,včomsažalovanýmýlilalebovčom
sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo so zásadami logického uvažovania v rámci preskúmavania

napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom
formulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

35. Žalobca v správnej žalobe k tvrdeniu žalovaného, že žalobca nevykonal úkony k prevereniu
zdaniteľných plnení (najmä vo vzťahu k cene plnenia) konkrétne namietal, že predložil správcovi

dane dôkaz, ktorým bolo nacenenie dodaných služieb v rámci jednotlivých muzikálov vykonané
spoločnosťou Starmedia, ktorým podľa jeho názoru preukázal reálnosť ceny za dodané služby, avšak
správca dane i žalovaný tento dôkaz odmietli hodnotiť. Zároveň však uviedol, že uvedený dôkaz
bol daňovými orgánmi hodnotený ako nevieryhodný a to bez odôvodnenia. Správny súd vo vzťahu
k tejto námietke predovšetkým uvádza, že žalobca neuviedol, aký má toto jeho tvrdenie vplyv na

zákonnosť rozhodnutia, čo tak, ako bolo vyššie uvedené, neumožňuje súdny prieskum, keďže správny
súd za žalobcu nedopĺňa ani nevyhľadáva dôvody nezákonnosti. Zároveň uvedené tvrdenia žalobcu sú
rozporné, keď na jednej strane tvrdí, že uvedený dôkaz nebol vyhodnotený a na druhej strane vyjadril
nesúhlas s jeho hodnotením ako dôkazu nedôveryhodného (z čoho logicky vyplýva, že uvedený dôkaz
predložený žalobcom bol vyhodnotený). Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane (str. 43) vyplýva

hodnotenie predmetného dôkazu so záverom, že predložené nacenenie produktov nie je založené
na overiteľných podkladoch a nemôže byť dôkazom obvyklej ceny za poskytnuté reklamné služby a
žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia stotožnil s hodnotením dôkazov správcom dane, na základe
ktorých bol prijatý záver, že žalobcom deklarované zdaniteľné plnenia boli spojené s podvodnýmkonaním, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť, a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie dane.
Správny súd uvádza, že žalobcom označený dôkaz bol hodnotený v súlade s jeho obsahom a so
zásadamilogickéhouvažovaniaakodôkaznepreukazujúcižalobcovetvrdenieoprimeranosticeny,resp.

tvrdenie o obvyklej cene poskytnutého plnenia (dodanie reklamných služieb). Pre úplnosť správny súd
poukazuje na to, že z označeného dôkazu, ktorý žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly, ale
až v prílohe vyjadrenia k Protokolu z daňovej kontroly a ktorý nie je datovaný, nie je zrejmé, kedy
bolo predmetné nacenenie vyhotovené (t.j. či bolo vyhotovené pred uzatvorením Zmluvy o poskytnutí
reklamných služieb s dodávateľom SARCO, po dodaní služieb alebo v priebehu daňovej kontroly, a

teda kedy ho mal žalobca k dispozícii), listina nie je podpísaná a opatrená pečiatkou subjektu, ktorý
predmetnú listinu vyhotovil, označený subjekt Starmedia nie je nezávislým orgánom a listina obsahuje
neoveriteľné údaje. Navyše, správca dane „neprimerané navýšenie ceny“ za poskytnuté reklamné
služby (vyhodnotené ako jednu zo skutočností, ktorou správca dane preukazoval splnenie druhej
podmienky Axel Kittel testu) odvodil z porovnania hodnoty fakturácie týkajúcej sa kultúrnych podujatí (o.i.
muzikál Madagaskar, Čas ruží) od dodávateľa predmetných reklamných služieb (SILVI PRODUCTION),

ktorá bola neporovnateľne (niekoľkonásobne) nižšia ako následná fakturácia predmetných reklamných
služieb spoločnosťou SARCO pre konečných odberateľov (o. i. žalobcu) za uvedené podujatia.

36. Žalobca v správnej žalobe poukázal na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého dôkazné bremeno je
v zásade na žalobcovi, ktorý je iniciátorom práva na odpočet, a preto je jeho povinnosťou preukázať,

že nárok je uplatnený dôvodne. S týmto tvrdením žalobca nesúhlasil a tiež nesúhlasil so záverom
žalovaného, že pre založenie skutkovej podstaty daňového podvodu splnil správca dane svoju dôkaznú
povinnosť. Takto formulované žalobné námietky predstavujú len vyjadrenie nesúhlasu s tvrdeniami
žalovaného, pričom žalobca neuviedol, aký majú tieto námietky vplyv na zákonnosť preskúmavaných
rozhodnutí. Vo všeobecnosti je však možné poukázať na ustálené východiská týkajúce sa dokazovania

v daňovom konaní a rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu (žalobcu) pri preukazovaní
podmienok uplatneného práva na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov. K rozloženiu dôkazného
bremena sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa
14.11.2018, resp. sp. zn. III. ÚS 301/09 zo dňa 16.12.2009 nasledovne: „Daňový subjekt má v
daňovomkonanídvezákladnépovinnosti:povinnosťtvrdiťapovinnosťsvojetvrdeniadokázať.Formálne

sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených

daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcovi dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady

prejednávacej.“ Nepostačuje preto predložiť faktúru či iné listinné dôkazy, napr. zmluvy, ak správca
dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného
zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov v zmysle § 46 ods.
5 Daňového poriadku a týmto sa prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných
pochybnosti správcu dane (rozhodnutie ÚS sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017). Dôvodom na

prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane
o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je
pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých
v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok
pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6

Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020
(R26/2021) je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý
disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil.
Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených

podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a
dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno,
svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný
ako oprávnený. Dôkazná povinnosť žalobcu vyplýva z ustanovenia § 24 Daňového poriadku, ako ajz ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR i Ústavného súdu SR, pričom žalobca preukazuje splnenie
formálnych a hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane. V preskúmavanom prípade žalobca predložil
správcovidanelistinnédôkazyaprodukovaltvrdeniaooprávnenostiuplatnenéhoodpočtuDPH,správca

dane tvrdenia žalobcu kvalifikovane spochybnil, oboznámil žalobcu s existenciou pochybností a v
súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzval žalobcu, aby tieto pochybnosti odstránil (výzva z
03.02.2021), t. j. správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom. Žalobca predložil správcovi
dane dôkazy, správca dane ich verifikoval a konštatoval, že nespochybňuje, že reklamné služby
(prezentácia obchodného mena a loga spoločnosti ANMIMA s.r.o. v súvislosti s prezentáciou muzikálu

Madagaskar) boli žalobcovi dodané (bol identifikovaný dodávateľský reťazec K-production s.r.o., JK
Media s.r.o. ?SILVI PRODUCTION s.r.o.? SARCO s.r.o.? ANMIMA s.r.o.). Správca dane v odôvodnení
rozhodnutia konštatoval, že sú splnené formálne i hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH v zmysle
Zákona o DPH, nerozporoval dodanie služieb žalobcovi v zmysle Zmluvy o reklame uzatvorenej s
dodávateľom SARCO s.r.o. (prostredníctvom subdodávateľa), ktoré boli fakturované žalobcovi. Správca
dane však súčasne uviedol, že počas daňovej kontroly, resp. v daňovom konaní zistil také skutočnosti,

ktoré nasvedčujú tomu, že predmetné zdaniteľné plnenie bolo súčasťou podvodného konania, t.
j. identifikoval daňový podvod, pričom dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že došlo k
daňovému podvodu, má nesporne správca dane. Správca dane v tejto súvislosti vykonal rozsiahle
dokazovanie, následne žalobcu oboznámil s vykonanými dôkazmi a zisteniami z nich vyplývajúcimi a
to písomnou formou prostredníctvom Oboznámenia so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej

kontroly zo dňa 26.03.2021, v ktorom opísal konkrétne skutočnosti nasvedčujúce existencii daňového
podvodu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 31.03.2021 a v ktorom žalobcu vyzval na predloženie
dôkazov. Žalobca v lehote stanovenej správcom dane, ani v predĺženej lehote, písomné vyjadrenie
správcovi dane nedoručil. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj keď
dôkazné bremeno na preukazovanie daňového podvodu má správca dane, na preukázanie skutočnosti,

že žalobca prijal dostatočné opatrenia na to, aby zistil, či prijatie zdaniteľného plnenia nebude viesť k
jeho účasti na daňovom podvode má žalobca a správca dane tieto prijaté opatrenia musí následne
vyhodnotiť. (napr. rozsudky NSS SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022, bod 51, sp. zn.
10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023, bod 33). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd
konštatuje, že námietka žalobcu, že správca dane, resp. žalovaný uvádzali rozporné tvrdenia vo vzťahu

k dôkaznému bremenu na preukazovanie oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH, nie je dôvodná.

37. Žalobca v správnej žalobe poukázal na argumentáciu správcu dane i žalovaného v odôvodnení
preskúmavaných rozhodnutí, na základe ktorej daňové orgány odopreli žalobcovi uplatnený nárok na
odpočet DPH zaplatenej na vstupe za prijaté zdaniteľné plnenie v kontrolovanom zdaňovacom období,

a to z dôvodu, že predmetné plnenie bolo uskutočnené v rámci obchodného reťazca, pričom toto
plnenie malo byť zasiahnuté podvodom, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť. V tejto časti správnej
žaloby žalobca cituje z parciálnych častí odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a konštatuje, že
záver o daňovom podvode a existencie možnej vedomosti žalobcu o tomto konaní správca dane mal
vyvodiť na podklade ním vykonanej aplikácie testu Axel Kittel, pričom poukázal na vykonané úkony

správcu dane konštatujúc, že žalobca nebol oboznámený so zápisnicami z konaní, v ktorých vypovedal
konateľ spoločnosti SARCO s.r.o. C. D., ani s dôkazmi týkajúcimi sa prevereniu účtov spoločnosti
SILVI PRODUCTION s.r.o.. Takto formulovaná správna žaloba je len konštatačná, neobsahuje žiadne
konkrétne námietky, keďže žalobca neuvádza, aký vplyv mali ním označené skutočnosti na zákonnosť
rozhodnutia správcu dane. Žalobca teda neprodukoval odôvodnené námietky, čo za neho správny súd

nemohol urobiť, keďže je viazaný žalobnými námietkami uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.
Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že správca dane v rozhodnutí konštatoval, že boli preukázané
formálne i hmotnoprávne podmienky pre odpočet dane (na preukázanie splnenia, ktorých mal dôkazné
bremeno žalobca), t. j. správca dane splnenie týchto podmienok nespochybnil, avšak konštatoval, že
dôvodom neuznania odpočtu DPH bolo zistenie, že v rámci (správcom dane označeného) obchodného

reťazca došlo k daňovému podvodu, o ktorom mal alebo mohol mať žalobca vedomosť, pričom
neprijal vhodné opatrenia, aby zabránil jeho účasti na daňovom podvode. Správca dane v odôvodnení
rozhodnutia popísal obchodné i fakturačné reťazce, označil a vyhodnotil vykonané dôkazy, popísal z
nich vyplývajúce zistenia, uviedol všetky rozhodné okolnosti, na základe ktorých identifikoval existenciu
daňového podvodu a to prostredníctvom Axel Kittel testu (pričom sa podrobne zaoberal všetkými

štyrmi otázkami, na ktoré musí správca dane odpovedať kladne, aby mohol konštatovať, že žalobcovi
odoprie odpočet DPH z titulu jeho účasti na daňovom podvode v zmysle ustálenej judikatúry NS SR,
NSS SR i SD EÚ). Žalobca mal za to, že závery žalovaného, ktorý považoval postup správcu dane
za súladný so zákonom i s judikatúrou SD EÚ, nie sú relevantné pre vyslovenie záveru o daňovompodvode a správca dane nepreukázal skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné prijať záver o
existencii daňového podvodu. Takto formulované žalobné body predstavujú polemiku s argumentáciou
daňových orgánov, resp. vyslovenie nesúhlasu žalobcu so závermi správcu dane i žalovaného, ktoré

samé o sebe nespôsobujú nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Následne žalobca v správnej
žalobe prezentoval vlastné hodnotenie skutkových okolností označených správcom dane, ktoré majú
preukazovať podvod, k čomu správny súd len pre úplnosť uvádza, že správca dane (i žalovaný)
uviedli všetky rozhodné okolnosti, z ktorých vyvodili existenciu daňového podvodu, pričom správca
dane bol oprávnený preveriť celý reťazec a tvrdenie žalobcu, že nebolo preukázané neodvedenie

dane dodávateľom žalobcu (SARCO s.r.o.) a že k zníženiu daňovej povinnosti došlo na článkoch
reťazca medzi spoločnosťou SARCO s.r.o. a Azaria service s.r.o., nemá vplyv na závery správcu
dane (ani žalovaného) o existencii daňového podvodu, pretože správca dane je oprávnený preverovať
celý obchodný reťazec a v tomto prípade identifikoval existenciu objektívnych skutočností (v rámci
aplikácie Axel Kittel testu), pričom postačuje, ak u ktoréhokoľvek článku v preverovanom reťazci bolo
identifikované podvodné konanie, (t. j. nemusí to byť práve na stupni reťazca medzi žalobcom a jeho

prvým dodávateľom). Pokiaľ v tejto časti správnej žaloby žalobca poukazuje na koncept tzv. zneužitia
práva a na spôsob jeho zisťovania (vykonanie tzv. dvojzložkového testu správcom dane aplikovaného
v zmysle judikatúry SD EÚ v prípadoch zneužitia práva), správny súd uvádza, že zneužitie práva
predstavujesamostatnýdôvodprenepriznanienárokunaodpočetDPH,vpreskúmavanomprípadevšak
rozhodnutie správcu dane ani rozhodnutie žalovaného neboli na tomto dôvode založené (odpočet DPH

žalobcovi nebol v preskúmavanom prípade odopretý z dôvodu, že došlo k zneužitiu práva, ale z dôvodu,
že došlo k daňovému podvodu). V zmysle ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR i SD EÚ v prípade, ak
správca dane identifikuje daňový podvod, nie je jeho povinnosťou zisťovať aj existenciu zneužitia práva,
tieto dva prípady nemôžu nastať súčasne.

38. Žalobca v správnej žalobe namietal, že závery žalovaného, na základe ktorých odoprel žalobcovi
uplatnený nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe za prijaté zdaniteľné plnenia
v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (v preskúmavanej veci marec 2017) z dôvodu, že predmetné
plnenia boli uskutočnené v rámci obchodného reťazca, pričom tieto mali byť zasiahnuté podvodom, o
ktorom žalobca mohol mať vedomosť, nie sú relevantné a mal za to, že správca dane nepreukázal

skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné prijať záver o existencii daňového podvodu. Z odôvodnenia
preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že správca dane i žalovaný posúdili sporné obchodné transakcie
ako obchody vo fakturačnom reťazci postihnutom podvodným konaním a na základe zistenia, že
odpočítanie dane u žalobcu (odpočítanie dane z plnenia od SARCO s.r.o.) bolo spojené s podvodným
konaním, v dôsledku, ktorého došlo k daňovému úniku, správca dane žalobcovi nepriznal odpočítanie

dane z tohto obchodu.

39. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že právo na odpočítanie dane
v zmysle článku 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“) je vo všeobecnosti neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu

DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Hoci právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú
zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov alebo služieb, ktoré prijali na vstupe a využívali
pre potreby svojich zdaniteľných transakcií, základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného
právnou úpravou, právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe odoprieť, ak sa na základe
objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo bola poskytnutá

služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím
tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa
DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe
zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok SD EÚ vo veci Glancore Agriculture
Hungary, C-189/18). Je teda v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH uplatniť si

odpočítaniedanevsituácii,keďbolivobchodnomreťazciumelovytvorenépodmienkyprejejodpočítanie
– t. j. v prípadoch obchodovania s cieľom čerpať odpočítanie dane vo forme nadmerného odpočtu (pri
daňovom podvode). Ide o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybranú daň a ďalší účastník
si túto daň odpočíta za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice.

40. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu na
daňovom podvode, musia byť kumulatívne kladne zodpovedané štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktoré
sformuloval SD EÚ ako predpoklad posúdenia veci ako daňového podvodu v rozhodnutiach vo veci
C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámcisvojho dôkazného bremena: 1/ preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu
daň), a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),
následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt

o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá
nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť,
či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil,
či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test
konkrétneho subjektu). Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie

Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane.

41. Správny súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či žalobca
bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane, správca
dane aplikoval tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom
podvode z vyššie citovaného rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel, C- 439/04, pričom tieto kritériá je

možné konštruovať do štyroch nasledovných otázok, ktoré musia byť zodpovedané kladne:
1/Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
2/Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
3/Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?

4/Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?
Správca dane v preskúmanom prípade všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne (viď str. 32
až 39 rozhodnutia správcu dane a bod 7 tohto rozsudku), teda preukázal, že žalobca sa zúčastnil
na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal vedieť. Postup správcu dane a žalovaného, ktorý

stotožniac sa so závermi správcu dane potvrdil rozhodnutie správcu dane, ako aj následné právne
posúdenie orgánmi verejnej správy boli v súlade s relevantnou judikatúrou SD EÚ, ako aj judikatúrou
NS SR i NSS SR.

42. Žalobca v správnej žalobe vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane i žalovaného a tvrdil, že

správca dane nemohol odpovedať kladne už na prvú otázku testu a to z dôvodu jej nepreukázania, a
potom bolo bezpredmetné skúmanie ďalších otázok, na ktoré by podľa tvrdenia žalobcu tiež muselo
byť odpovedané záporne, pričom v správnej žalobe predostrel svoje vlastné odpovede na uvedené
otázky. Predovšetkým tvrdil, že pri zdaniteľnom plnení medzi spoločnosťou SARCO s.r.o. a žalobcom
nedošlo k daňovému úniku, táto spoločnosť si daňové povinnosti splnila, neexistuje chýbajúca daň a z

rozhodnutí nie je zrejmá odpoveď na otázku, v čom mal spočívať daňový únik. Tvrdenie, že existoval
obchodný reťazec subjektov, v ktorom na začiatku reťazca mala chýbať daň, nakoľko tieto subjekty
si neplnili daňové povinnosti, podľa žalobcu nie je preukázaním daňového podvodu, o ktorom mal a
súčasne mohol mať žalobca vedomosť. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na
to, že daňový podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník

podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za
účelom získania daňového zvýhodnenia, (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 z 26.10.2022,
rozsudok NSS ČR č. j. 5Afs 60/2017 z 30.01.2018). Pri daňových podvodoch je spravidla možné
konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným
podmienkamapreposúdenienárokunaodpočítaniedanejekľúčovéposúdiťvšetkyvýznamnéokolnosti

spornej transakcie. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, predpoklady pre posúdenie veci ako daňového
podvodu v zmysle judikatúry SD EÚ tvoria tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu. Na prvú
otázku, či z posudzovaných zdaniteľných plnení vznikol daňový únik, správca dane odpovedal kladne
a aj podľa správneho súdu bola táto podmienka (existencia daňového úniku) splnená.
Daňový únik podľa správcu dane vznikol na inom stupni ako na stupni daňový subjekt (ANMIMA

a.r.o.) a jeho priamy dodávateľ (SARCO s.r.o.), pričom pre kladnú odpoveď na prvú otázku Axel Kittel
testu sa nevyžaduje, aby bol daňový únik identifikovaný priamo na uvedenom stupni preverovaného
reťazca. Postačuje, ak správca dane identifikuje existenciu daňového úniku na ktoromkoľvek stupni
preverovaného reťazca (v zdaňovacom období marec 2017 Dynamic Trade s.r.o.? LULU TRADE s.r.o.?
Azaria service s.r.o. ?SARCO s.r.o. ?ANMIMA s.r.o.. V preskúmanom prípade správca dane konštatoval,

že daňovou kontrolou bolo preverené, že fakturačný reťazec (Azaria service s.r.o., SARCO s.r.o.) z
kontrolných výkazov nebol totožný s reálne zistenými obchodnými tokmi reklamných služieb a tiež s
finančnými tokmi. Správca dane zistil daňové úniky v súvislosti s oboma reťazcami - obchodným aj
fakturačným. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru o neodvedení dane z pridanej hodnoty nazačiatku obchodných reťazcov, kedy daňové subjekty neodvádzali svoje vzniknuté daňové povinnosti
do štátneho rozpočtu, prípadne vôbec nepodávali daňové priznania a kontrolné výkazy, z dôvodu
nekontaktnosti daňových subjektov a nepredloženia účtovníctva nebola preukázaná opodstatnenosť a

právo na uplatnenie odpočítania dane u týchto daňových subjektov. V odôvodnení rozhodnutia správca
dane tiež uviedol, že spoločnosti uvedené v zistených fakturačných reťazcoch (Peritus Trade s.r.o.,
LULU TRADE s.r.o., Dynamic Team s.r.o.) nepodali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb
za rok 2017, nepriznali a neodviedli daň z príjmu zo svojej podnikateľskej činnosti. Konštatoval, že
spoločnosť SARCO s.r.o. spôsobom neoprávneného odpočítania dane od dodávateľa Azaria service

s.r.o. znížila vlastnú daňovú povinnosť, čím došlo k daňovému úniku u spoločnosti SARCO s.r.o., v
súvislosti so zabezpečením reklamných služieb. Mal za to, že prostredníctvom neodvedenia DPH na
začiatku fakturačných reťazcov dochádzalo k nedovolenej optimalizácii vlastných daňových povinností
vo fakturačnom reťazci reklamných služieb a ďalším únikom a podvodom na dani z pridanej hodnoty.
Správca dane uviedol, že analýzou daňových priznaní, kontrolných výkazov a dostupných zistení v
daňovej kontrole preveril, že spoločnosť SARCO s.r.o. si veľký rozdiel medzi hodnotou deklarovaných

prijatých reklamných plnení od dodávateľov SILVI PRODUCTION s.r.o. a hodnotou uskutočnených
plnení vykrývala viac ako 90%nými zdaniteľnými plneniami od subdodávateľa Azaria service s.r.o. Na
základe vykonaného dokazovania (výpoveď konateľa spoločnosti Azaria service s.r.o. Jana Novotného)
zistil, že ekonomická činnosť tohto subdodávateľa (Azaria service s.r.o.) bola poznačená využívaním
nezákonnej obchodnej praxe - konateľ fungoval bez rozhodovacích právomocí, nemal prehľad o

vykonávanej ekonomickej činnosti, fakturáciu uskutočňoval na základe pokynov konateľa odberateľa
(SARCO s.r.o.) p. D., pričom konateľ bol jedinou osobou oprávnenou konať za spoločnosť Azaria
service s.r.o. Všetky prijaté dodávky spoločnosti Azaria service s.r.o. na vstupe tvorili faktúry od dvoch
dodávateľov - dlhodobo nekontaktných spoločností: Peritus Trade s.r.o. a LULU TRADE s.r.o., pričom
analýzou dát z kontrolných výkazov a daňových priznaní týchto dodávateľov bolo zistené, že tieto

spoločnosti si svoju nízku vlastnú daňovú povinnosť pokrývali spôsobom, že si uplatňovali odpočítanie
dane od ďalších nekontaktných spoločností, ktoré svoje vzniknuté daňové povinnosti neuhrádzali
správcovi dane, prípadne vôbec nepodávali daňové priznania k DPH. Objemy uplatneného odpočítania
dane boli v neprimerane vysokých objemoch, pričom takéto vysoké odpočítanie dane je znakom
rizikových daňových subjektov za účelom optimalizácie vlastných daňových povinností a zabezpečenia

vstupov svojim odberateľom. Tieto spoločnosti pri vykazovaní vysokých obratov a nízkych daňových
povinností boli postupne prepísané na iných konateľov a následne ich činnosť bola utlmená, neplnili si
povinnosti voči finančnej správe - nepodávali daňové priznania k DPH ani k dani z príjmov právnických
osôb. Uvedené objektívne okolnosti boli správcom dane zistené a preukázané vykonaným dokazovaním
a boli podrobne popísané v odôvodnení rozhodnutia správcu dane (i rozhodnutia žalovaného).

43. Pokiaľ žalobca v časti správnej žaloby označenej ako „Neexistencia daňového úniku“ tvrdil, že z
odôvodnenia rozhodnutí nie je zrejmé, v čom mal spočívať daňový únik, toto tvrdenie je v rozpore s
obsahom preskúmavaných rozhodnutí žalovaného i správcu dane. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca
dane má v odôvodnení uviesť, či došlo k naplneniu hmotnoprávnych a formálnych podmienok odpočtu

dane a následne konštatovať identifikáciu podvodu spolu s popisom podielu žalobcu na tomto podvode,
resp. vedomosti o ňom, správny súd uvádza, že správca dane práve takýmto spôsobom postupoval
a v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že boli splnené formálne a hmotnoprávne podmienky
odpočtu DPH, t. j. splnenie formálnych a hmotnoprávnych podmienok nebolo sporné. V tejto súvislosti
správny súd uvádza, že v zmysle judikatórnych záverov SD EÚ i NSS SR (napr. rozsudok sp. zn.

10Sžf/26/2021 z 28.04.2023, zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí NSS 60/2023) odpočítanie
dane môže byť obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva (rozsudky
NSS SR 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj
pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami

(i) preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu
alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. V prípade ak správca dane
pristúpil k vykonaniu Axel Kittel testu (aj bez toho, aby to bol správca dane konštatoval) sa má za
to, že hmotnoprávne i formálne podmienky pre odpočet DPH boli splnené, resp. nie je sporné, že
došlo k dodaniu deklarovaného plnenia (služieb). Správca dane v preskúmanom prípade v odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že preveril tvrdenia žalobcu a predložené dôkazy o dodaní reklamných služieb
deklarovaným dodávateľom (SARCO s.r.o.) prostredníctvom subdodávateľov (SILVI PRODUCTION
s.r.o., JK Media s.r.o., K- production s.r.o.) a aj z predložených dôkazov (napr. zmluvy, faktúry,
výpisy z účtu, doklady predložené konateľkou SILVI PRODUCTION s.r.o., výpovede svedkov) vyplývadodanie deklarovaných reklamných služieb. Je však potrebné poukázať na to, že správca dane v
procese verifikovania tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov, identifikoval objektívne skutočnosti
nasvedčujúce existencii podvodného konania, keď z výpovede bývalého konateľa SARCO (C. D.) a

analýzyzadováženýchdokladovsprávcadanezistil,žereklamnéslužbymalžalobcovidodávaťajAzaria
service s.r.o. prostredníctvom subdodávateľov (keďže nemal vlastných zamestnancov) LULU TRADE
s.r.o. (marec 2017). Správca dane vyhodnotil obchodné a fakturačné reťazce, výpovede svedkov,
analyzoval účty a doklady, z ktorých zistil, že uvedené spoločnosti si prefakturovávali vysoké sumy,
uplatňovalisiodpočetdane,avšakspoločnostinazačiatkuidentifikovanéhoreťazcanevykazovaližiadnu

činnosť a následne vysoké sumy boli vyberané v hotovosti, pričom spoločnosti na začiatku reťazca
neodviedli daň alebo vôbec nepodali daňové priznanie, v dôsledku čoho správca dane konštatoval
existenciu daňového úniku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že podľa judikatúry SD
EÚ, napr. rozsudok vo veci C - 101/16 sa nepodanie daňových priznaní stanovených zákonom môže
považovať za nepriamy dôkaz podvodu. Pokiaľ žalobca v tejto časti správnej žaloby poukázal na
rozsudok SD EÚ z 21.06.2012 vo veci Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, neuviedol súvis s

preskúmavaným rozhodnutím, resp. jeho zákonnosťou, vo vzťahu k zisteniu objektívnych skutočností
svedčiacich o existencii daňového úniku, navyše za situácie, keď dôkazy osvedčujúce túto skutočnosť
zabezpečil a vykonal správca dane, na ktorom bolo dôkazné bremeno.

44. Na druhú otázku, či bol tento daňový únik dôsledkom podvodného konania odpovedal správca

dane rovnako kladne. Podľa druhej podmienky Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom
podvodného konania, teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za
účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice, pričom uskutočnené transakcie
nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Pre posúdenie nároku na odpočet dane je potrebné
posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, pričom podľa ustálenej judikatúry za znaky

svedčiace o existencii daňového podvodu možno považovať napr. existenciu sídla na virtuálnej adrese,
neobvyklé ceny, nezverejňovanie účtovných závierok a pod. Správny súd má za to, že správca dane vo
svojom rozhodnutí identifikovali objektívne okolnosti nasvedčujúce spáchaniu daňového podvodu tak,
ako sú uvedené na strane 33 až 35 rozhodnutia správcu dane. Vo vzťahu k skúmaniu druhej otázky
Axel Kittel testu správca dane uviedol, že popísaním fakturačného reťazca spoločností preukázal, že

posudzované daňové úniky vo fakturačnom reťazci boli vykonané za účelom optimalizácie daňovej
povinnosti jednotlivých zapojených spoločností a boli dôsledkom podvodu na DPH. Platitelia na začiatku
predmetných (podvodných) fakturačných reťazcov pred priamym dodávateľom SARCO s.r.o. uviedli
nepravdivé údaje vo svojich kontrolných výkazoch DPH (deklarované nákupy v miliónových hodnotách,
ktoré podľa údajov z bankových výpisov nikdy neboli uhradené, miliónové hotovostné výbery z

bankových účtov bez akéhokoľvek legálneho opodstatnenia), čím vo svojich daňových priznaniach DPH
za obdobia rokov 2016 až 2017 (t. j. aj v kontrolovanom zdaňovacom období) vykazovali pri vysokých
miliónových obratoch nízke daňové povinnosti, čo im umožnili koncové spoločnosti reťazca, ktoré
daňové priznania a kontrolné výkazy nepodávali vôbec alebo vzniknuté daňové povinnosti neuhrádzali.
Konanie zapojených spoločností pri vykazovaní údajov vo svojich daňových priznaniach vykazuje znaky

podvodného konania a správca dane konštatoval, že dôkazmi preukázal, že tieto spoločnosti riadne
nepodnikali, len vystavovali faktúry tak, aby navodili dojem reálneho podnikania. Z uvedeného dôvodu
správca dane uviedol, že faktúry vystavené týmito spoločnosťami možno považovať za falošné, pričom
neexistuje dôkaz, že tieto spoločnosti riadne viedli svoje účtovníctvo. Správca dane v tejto súvislosti
poukázal na judikatúru SD EÚ (rozsudok C-332/15 vo veci Giuseppe Aston). Správny súd v tejto

súvislosti poukazuje na to, že správca dane (i žalovaný) vo svojom rozhodnutí identifikovali nasledovné
objektívne okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu:
- neumožnenie preverenia účtovníctva spoločnosti SARCO s.r.o. a jej následného dodávateľa a
subdodávateľov (Azaria service s.r.o., Peritus Trade s.r.o., LULU TRADE s.r.o., Dynamic Team s.r.o.),
či daň z vystavených faktúr za deklarované reklamné služby bola odvedená a zaplatená do štátneho

rozpočtu a zaúčtovaná v účtovníctve;
- vo všetkých spoločnostiach nachádzajúcich sa v popísaných fakturačných reťazcoch dochádzalo
k zmenám konateľov na osoby s cudzou štátnou príslušnosťou, pričom nie je iné logické vysvetlenie
len také, že tieto spoločnosti sa mali stratiť, pretože by nevedeli preukázať reálne dodanie plnení
deklarovaných v kontrolných výkazoch a daňových priznaniach, nevedeli by preukázať ani to, ako

naložili s peňažnými prostriedkami vybratými z účtov z týchto spoločností. Správca dane aj účelové
vytvorenie fakturačného reťazca a následný zánik spoločností zapojených do reťazca považoval za
daňový podvod, pretože len vytvorením tohto reťazca mohlo dôjsť u prvých spoločností vo fakturačnom
reťazci k daňovému úniku a len zánikom a stratením týchto spoločností mohlo dôjsť k znemožneniuzistenia správnej výšky odvedenej dane u ďalších spoločností v reťazci. Takéto konanie dodávateľa
žalobcu a jeho následných subdodávateľov správca dane vyhodnotil ako konanie účelové.;
- neprimerané navýšenie hodnoty fakturovanej reklamnej služby spoločnosťou SARCO s.r.o., pričom

podľa zistení správcu dane hodnota fakturácie týkajúca sa kultúrnych podujatí (muzikál Angelika,
Madagaskar, Čas ruží, Pošli to dál, koncert Lucie Bílej) od dodávateľov reklamných služieb (SILVI
PRODUCTION s.r.o.) bola neporovnateľne nižšia ako následná fakturácia reklamných služieb pre
konečných odberateľov, čo vyplýva z vystavených faktúr touto spoločnosťou pre spoločnosť SARCO
s.r.o. a následnej fakturácie spoločnosťou SARCO s.r.o. pre žalobcu;

- vyberanie peňažných prostriedkov v hotovosti vo vysokých čiastkach z účtov spoločností SARCO
s.r.o., Azaria service s.r.o.;
- presuny peňažných prostriedkov na ďalšie účty spoločností (Usegee s.r.o., Tippi s.r.o., Stoder Limited
s.r.o., Felicis s.r.o.), odkiaľ boli tieto finančné prostriedky vyberané osobami C. D., J. E., B. I., J.
F.. Z bankových účtov podľa sledovania finančných tokov od daňového subjektu SARCO s.r.o. boli
uskutočnené miliónové výbery hotových peňazí, o ktorých neexistujú žiadne relevantné dôkazy, že by

boli v súlade so zákonom zaúčtované a použité v súlade s legislatívou upravujúcou obmedzenie platieb
v hotovosti. Správca dane analýzou bankových výpisov preukázal, že toky platieb od žalobcu nijako
nesúviseli s fakturačnými vzťahmi v reťazci, platby neboli použité na nákup reklamných služieb. Zistené
reálne obchodné toky dodaných zdaniteľných plnení nekopírovali a nesúviseli s fakturačnými vzťahmi
v podvodnom reťazci. Z kontrolných zistení je zrejmé, že platitelia z fakturačného reťazca zapojení

do podvodu na DPH deklarovali svoje podnikateľské aktivity formálne a napriek tomu, že väčšina
spoločností zapojených do predmetných posudzovaných podvodných reťazcov neboli v platobnej
neschopnosti (boli preukázané miliónové kredity na ich bankových účtoch) a deklarovali zdaniteľné
obchody v miliónových hodnotách, prestali vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť, spoločnosti
boli prevedené na osoby prevažne maďarskej národnosti a následne boli vymazané z obchodného

registra. Správny súd sériu vyššie uvedených dôkazov a indícií považuje za dostatočnú pre prijatie
záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale
dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na
to, že existenciu daňového podvodu je možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, t. j. po
uskutočnení zdaniteľného obchodu.

45. Žalobca v časti správnej žaloby označenej ako „Neexistencia skutkových okolností podvodného
konania - neprimeraná cena za dodanie služby“ tvrdil, že rozhodnou skutkovou okolnosťou vo vzťahu
k zdaniteľnému plneniu, ktorá podľa správcu zakladá daňový podvod, má byť aj nadhodnotená cena
za dodanie služby spoločnosťou SARCO s.r.o., ktorá podľa názoru správcu dane umožnila žalobcovi

uplatnenie odpočtu dane a súčasne na strane dodávateľa fakturáciou od spoločnosti Azaria service
s.r.o. zníženie daňovej povinnosti u dodávateľa služby. Z uvedenej konštrukcie však nie je podľa žalobcu
zrejmá chýbajúca daň. Z rozhodnutí žalovaného podľa žalobcu zároveň nevyplýva, že spoločnosť
SARCO s.r.o. z prijatej protihodnoty za dodané služby nesplnila svoju daňovú povinnosť. Uvedené
tvrdenia žalobcu jednak nemajú oporu v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, resp. rozhodnutí

žalovaného, v odôvodnení ktorých sú uvedené všetky rozhodné okolnosti, z ktorých daňové orgány
vyvodili existenciu daňového podvodu, (pričom správca dane bol oprávnený preverovať celý reťazec
a identifikoval existenciu objektívnych skutočností v rámci aplikácie Axel Kittel testu) a jednak táto
časť správnej žaloby, v ktorej žalobca prezentuje svoje názory na „pojem protihodnota“, citujúc z
niektorých rozsudkov SD EÚ, ma konštatačný charakter, v dôsledku čoho nie je spôsobilá privodiť

nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Odkaz na rozhodnutia SD EÚ bez označenia ich súvisu,
resp. ich dopadu na preskúmavané rozhodnutia rovnako nepostačuje na označenie preskúmavaných
rozhodnutí za nezákonné. Pokiaľ žalobca tvrdí, že z rozhodnutí nie je zrejmé, akým dôkazom bolo
tvrdené „nadhodnotenie ceny“ preukázané, správny súd uvádza, že toto tvrdenie rovnako nemá oporu
v odôvodnení rozhodnutia preskúmavaných rozhodnutí, z ktorých je zrejmé, že správca dane porovnal

cenu, za ktorú dodávatelia spoločnosti SARCO s.r.o. reálne vykonali reklamné služby a cenu, ktorú
SARCO s.r.o. ako dodávateľ tej istej reklamnej služby následne fakturoval žalobcovi, pričom zistil
neodôvodnené niekoľko násobné zvýšenie ceny fakturovanej pre žalobcu a uviedol zrozumiteľnú a
logickú úvahu, že účelom nadhodnotenia ceny bol vyšší odpočet DPH. Nebolo pritom sporné, že správca
dane disponoval dôkazmi preukazujúcimi dodanie reklamných služieb pre žalobcu, ani to, že dodávateľ

SARCO s.r.o. bol oprávnený so žalobcom dohodnúť cenu za poskytnuté plnenie (reklamné služby).
Správca dane však konštatoval, že žalobca mal postupovať s odbornou starostlivosťou a mal si overiť
primeranosť ceny za obdobné plnenie aj u iných relevantných subjektov, resp. požadovať od dodávateľa
vyhotovenie cenovej kalkulácie.46. Pokiaľ ide o tretiu podmienku Axel Kittel testu, t. j. či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového
subjektu s podvodným konaním spojené, uvedenú otázku je potrebné zodpovedať takisto kladne,

keďže preukazované podvodné konanie priamo súviselo s nákupom reklamných služieb žalobcom v
súvislosti s prezentáciou jeho obchodného mena a loga súvislosti s prezentáciou muzikálu Madagaskar
(marec 2017). Správca dane popísal zistený podvodný fakturačný ako aj obchodný reťazec a zistil,
že dodávateľsko - odberateľské vzťahy v nich súviseli s plneniami pre žalobcu. Reklamné služby pre
žalobcu boli reálne dodané žalobcovi v zmysle Zmluvy o reklame a predloženej faktúry, avšak v oveľa

vyššej sume, ako bola reálne zistená cena na trhu (cena, za ktorú boli predmetné reklamné služby
poskytnuté dodávateľovi žalobcu (SARCO s.r.o.) jeho subdodávateľom (SILVI PRODUCTION s.r.o. a
jeho subdodávateľmi JK Media s.r.o., K-production s.r.o.). Objednaním reklamných služieb u dodávateľa
SARCO s.r.o. sa žalobca zapojil do podvodného konania, pretože práve u dodávateľa SARCO s.r.o.
bolo zistené neúmerné navýšenie ceny za reklamné služby, čo umožnilo žalobcovi odpočítať si vyššiu
sumu dane.

47. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné viesť, že v zmysle judikatúry NSS SR (napr.
rozsudok NSS SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021 z 28. apríla 2023, bod 31.) „existenciu daňového podvodu je
možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po ukončení zdaniteľného obchodu (H.,
F., M.: Definičné znaky podvodu na DPH v judikatúre Najvyššieho správneho súdu, Časopis pro právní

vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 161). Okolnosti, které v souhrnu nasvědčují existencii daňového
podvodu, mohou mít svůj původ v minulosti (např. obchodní historie či minulé personální vazby), v
době uzavření transakce (nestandardní obchodní podmínky) i v době následující po uzavření obchodu,
a to např. následná nekontaktnost dotčených osob, náhlé ukončení činnosti, následné nenestandardní
peněžní toky medzi dotčenými osobami (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 10 Afs

206/2020 zo dňa 20.01.2021).“ „....okolnosti ex post mu daňové orgány neboli oprávnené pričítať v
rámci skúmania subjektívnej stránky - tzv. vedomostného testu; v rámci skúmania objektívneho testu na
podvod tak však urobiť mohli.“ Pokiaľ teda žalobca v správnej žalobe namietal, že nemožno prihliadať na
okolnosti po uskutočnení daňového obchodu, s uvedeným tvrdením je možné súhlasiť len pri skúmaní
subjektívnej stránky (vedomostný test v rámci skúmania štvrtej podmienky Axel Kittel testu), avšak

v rámci skúmania objektívneho testu v rámci celého reťazca vyžadujúceho preukázanie existencie
podvodu na dani z pridanej hodnoty, to však urobiť možno.

48. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie
subjektívnej stránky preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V zmysle

ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť
tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu však znáša dôkazné bremeno daňový subjekt)
dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. S poukazom na judikatúru NSS SR (napr. rozsudok sp.
zn. 10Sžfk/26/2021 z 28.04.2023) „Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže
zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej

dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď
rozsudky z 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65 a z 31.01.2013, Stroj trans,
C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky
opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04, body

65 a 68, ako aj z 21.06.2000 12, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).“ Správca dane
konštatoval,žežalobcamoholvedieť,akbydodržalpotrebnúnáležitústarostlivosť,žedodávkymôžubyť
poznačenépodvodnýmkonaním.Vodôvodnenírozhodnutiapritomuviedolokolnosti,ktorénasvedčovali
podozrivosti transakcie, pre ktorú mal mať žalobca vedomosť o daňovom podvode, ako aj nedostatočnej
obozretnosti žalobcu, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil: žalobca sa pri výbere dodávateľa

spoľahol na odporučenie tretej osoby SILVI PRODUCTION s.r.o., (ktorá bola reálnym poskytovateľom
reklamných služieb), dodávateľ SARCO s.r.o. bol sprostredkovateľom reklamných plnení bez reálnych
skúseností na mediálnom a reklamnom trhu, nebol verejne dostupnou obchodnou spoločnosťou na
trhu ani žiadnou reklamnou agentúrou, vystavoval faktúry pre klientov bez pridania hodnoty svojím
spracovaním bez reálnych skúseností na mediálnom a reklamnom trhu, pričom cena bola stanovená bez

kalkulácií a vzhľadom na jej výšku neštandardne - dohodou, žalobca si nepreveril ceny na trhu, pričom
zo znenia zmluvného dojednania s dodávateľom SARCO s.r.o. mal vedomosť, že dodávateľ môže
zmluvné plnenia uskutočniť v subdodávkach (t. j. žalobca vedel, že reklamné služby nemusí vykonať
SARCO s.r.o., ale jeho dodávatelia), žalobca si nepreveril, ktorý subdodávateľ mu službu poskytnea či je na jej poskytnutie oprávnený a dostatočne odborne zdatný, nezaujímal sa o to, či spoločnosť
SARCO s.r.o. neobchoduje s problematickými dodávateľmi, nepýtal sa svojho obchodného partnera
na jeho dodávateľov, ani na ich predchádzajúcu spoluprácu, spoločnosť SARCO s.r.o. nedisponovala

vlastným pracovným know - how, jednalo sa o jednoosobovú spoločnosť bez vlastných prevádzkových
priestorov určených na reprezentáciu spoločnosti, bez internetovej stránky prezentujúcej činnosť
spoločnosti, jej históriu, ciele, portfólio, realizované projekty, spoločnosť nedisponovala technickým
ani personálnym vybavením, reálne sa v danom segmente neorientovala, konateľ spoločnosti nemal
skúsenosti, vedomosti ani možnosti reálne zabezpečiť predmet fakturácie, dodávateľ SARCO s.r.o.

mal virtuálne sídlo bez webových stránok a telefonického kontaktu, bol dostupný prostredníctvom tretej
osoby, žalobca nepožadoval referencie od skutočných odberateľov spoločnosti SARCO s.r.o., nepreveril
si podnikateľskú minulosť, aktuálne zázemie ani prepojenia osôb vystupujúcich v jej mene s inými
spoločnosťami aspoň vo verejne prístupnom registri napriek tomu, že žalobca zamýšľal uskutočniť
obchodné transakcie rádovo viac ako v stotisícoch eur, žalobca nevykonal opatrenia smerujúce k
minimalizovaniu prípadných rizík. Správny súd pritom poukazuje na to, že viaceré z uvedených

objektívnych okolností sú zároveň okolnosťami preukazujúcimi aj existenciu daňového podvodu tak,
ako sú uvedené vyššie. Je logické, že viaceré z indícií nasvedčujúcich spáchaniu podvodného konania
(objektívny test) zároveň zakladajú aj podozrivosť transakcie, a teda možnosť vedomosti daňového
subjektu (žalobcu) o nej (subjektívny test), pričom žalobcovi nemožno pričítať okolnosti, ktoré nastali až
po zdaniteľnej transakcii. Správny súd je toho názoru, že vyššie uvedené okolnosti nasvedčovali záveru,

že zdaniteľný obchod sa javil ako podozrivý. Napriek absencii akejkoľvek predchádzajúcej skúsenosti
s dodávateľom SARCO s.r.o. sa žalobca bez jeho preverenia v podstate spoľahol na odporučenie
tretím subjektom, akceptoval poskytnutie reklamných služieb za cenu ponúknutú týmto subjektom, ktorej
nepredchádzala relevantná kalkulácia. Žalobca tvrdil, že spoločnosť SARCO s.r.o. si preveroval na
portáli Finstat a v obchodnom registri, toto tvrdenie jednak nepreukázal a zároveň ani netvrdil, že

by si preveril dodávateľa z hľadiska vyššie uvedených skutočností (minimálne získanie referencií od
iných účastníkov na trhu, informácie o predmete činnosti, o konateľovi, o obchodných priestorov a
zamestnancoch), ani že sa pokúšal nájsť a prehliadnuť internetovú stránku tejto spoločnosti, ani že by
akokoľvek skúmal, či bola ponúknutá cena za tovar primeraná a zodpovedajúca trhovým podmienkam
(pričom správny súd nespochybňuje oprávnenie účastníkov zmluvného vzťahu dohodnúť si cenu za

poskytnuté plnenie, a nebránila tomu ani skutočnosť, že SARCO s.r.o. bol výhradným dodávateľom
poskytovaných služieb, ktoré oprávnenie nadobudol práve od spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r.o.,
ktorého konateľka mala podľa výpovedí sprostredkovať, resp. odporučiť žalobcovi uzavretie zmluvy s
dodávateľom SARCO s.r.o.), a to všetko za účelom, aby sa uistil, že sa nebude zúčastňovať na daňovom
podvode. Správny súd, zhodne s konštatovaním správcu dane i žalovaného má za to, že žalobca

neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode.
Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej (viď
rozsudky z 21.06.2012 Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, rozsudok z 19.10.2017 Paper Consult,

C-101/16). Správny súd sa stotožnil so záverom správcu dane i žalovaného, že bolo preukázané, že
žalobca mohol a mal mať vedomosť o tom, že prijatím zdaniteľného plnenia od dodávateľa SARCO s.r.o.
sa zúčastní na daňovom podvode.

49. Podľa správneho súdu správca dane i žalovaný identifikovali v súvislosti s obchodným reťazcom,

ktorého súčasťou bol žalobca, také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne odôvodňujú záver, že
daňový podvod bol spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť (pričom postačuje aj
nevedomá nedbanlivosť). Svoje závery správca dane (i žalovaný) náležite opreli o skutkové zistenia
z celého obchodného a fakturačného reťazca, ktorý bol správca dane oprávnený skúmať, pričom
samotný opis realizácie obchodov v celom reťazci žalobca v správnej žalobe nenamietal. Správca dane

vysvetlil ako obchod žalobcu súvisel s fakturovanými plneniami v celom reťazci a ako malo prísť k
daňovému zvýhodneniu účastníkov tohto reťazca. Podľa správneho súdu tak správca dane uniesol
dôkazné bremeno a preukázal splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu. Naopak, žalobca nepreukázal,
že prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie
dane nestratil.

50. Žalobca v časti správnej žaloby označenej ako „Rozpornosť tvrdení v rámci výkonu daňovej
kontroly“ poukázal na povinnosť správcu dane v rámci daňovej kontroly oboznámiť žalobcu so
zistenými skutočnosťami, prípadne ho vyzvať na odstránenie pochybností vo vzťahu k spochybnenémuzdaniteľnému plneniu. Mal za to že v oboznámení musí správca dane identifikovať rozhodné skutočnosti
pre záver o daňovom podvode, pokiaľ tieto pochybnosti u neho vzniknú. V tejto súvislosti poukázal na
Oboznámenie zo dňa 26.03.2021, v ktorom podľa jeho tvrdenia absentuje požiadavka identifikovania

rozhodných skutočností zakladajúcich nesporné znaky daňového podvodu, ako aj na Výzvu správcu
dane zo dňa 03.02.2021, ku ktorej žalobca predložil svoje vyjadrenie, pričom na preukazovanie znakov
podvodu musí mať správca dane preukázané, či k faktickému plneniu došlo. Správny súd uvádza,
že z takto všeobecne formulovanej časti správnej žaloby, ktorá ma konštatačný charakter, nie je
možné vyvodiť konkrétnu námietku žalobcu, ktorá by umožňovala správnemu súdu vyvodiť záver o

nezákonnosti preskúmavaných preskúmavaného rozhodnutia žalovaného i správcu dane. Správny súd
nie je oprávnený za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia vyhľadávať,
ani konkretizovať z obsahu preskúmavaného rozhodnutia alebo administratívneho spisu. Len pre
úplnosť správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu i z odôvodnenia preskúmavaných
rozhodnutí vyplýva, že u správcu dane vznikli pochybnosti o spôsobe dodania reklamných služieb
zo strany deklarovaného dodávateľa - spoločnosti SARCO žalobcovi, a preto Výzvou na predloženie

dôkazovč.100192783/2021zodňa03.02.2021,ktorámubolapreukazateľnedoručenádňa08.02.2021,
vyzval žalobcu na predloženie dôkazov a vyjadrení preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení
(o. i. od deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o.). Žalobca na predmetnú výzvu reagoval Vyjadrením
zo dňa 05.03.2021. Správca dane následne podaním označeným ako Oboznámenie so skutočnosťami
zistenými pri výkone daňovej kontroly č. 100495767/2021 zo dňa 26.03.2021, ktoré bolo žalobcovi

preukázateľne doručené dňa 31.03.2021, žalobcu oboznámil so všetkými zistenými skutočnosťami,
vykonanýmidôkazmiaichvyhodnotenímapoučilžalobcuoprávevyjadriťsakzistenýmskutočnostiama
predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v stanovenej lehote. Z obsahu predmetného Oboznámenia
sú zrejmé konkrétne dôkazy, ako aj z nich vyplývajúce zistenia a sú identifikované konkrétne skutočnosti
nasvedčujúce podvodnému konaniu. Žalobca sa v lehote stanovenej správcom dane k predmetnému

Oboznámeniu nevyjadril a podaním zo dňa 13.04.2021 požiadal o predĺženie lehoty na podanie
vyjadrenia. Správca dane rozhodnutím zo dňa 14.04.2021 žiadosti žalobcu vyhovel a lehotu na
vyjadrenie mu predĺžil. Žalobca dňa 07.05.2021 opätovne požiadal o predĺženie lehoty na podanie
vyjadrenia k zisteniam správcu dane, pričom správca dane mu podaním zo dňa 10.05.2021 oznámil,
že ďalšie predĺženie lehoty nie je prípustné. Žalobca teda nevyužil možnosť k zisteným skutočnostiam

správcu dane predložiť písomné vyjadrenie, ani dôkazy. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí
pritom vyplýva, že daňové orgány konštatovali, že žalobca dôkazné bremeno na preukázanie splnenia
hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH uniesol, avšak správca dane počas daňovej kontroly
identifikoval konkrétne okolnosti nasvedčujúce podvodnému konaniu v reťazci spoločností, ktorého
súčasťou bol aj žalobca, o ktorom vzhľadom na všetky zistené skutočnosti mohol mať vedomosť, pričom

žalobca napriek výzve správcu dane neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by osvedčil, že vykonal všetky
opatrenia, ktoré je možné od neho rozumne predpokladať, aby zabránil svojej účasti na podvodnom
konaní (tzv. vedomostná zložka).

51. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia,

v dôsledku čoho podľa žalobcu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivé konanie. Pokiaľ žalobca
v správnej žalobe vo vzťahu k tejto námietke poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu
SR, z ktorých vyplýva povinnosť súdov odôvodniť dostatočne svoje rozhodnutia a uviedol, že tieto
požiadavky sa vzťahujú aj na odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej moci v zmysle článku
46 ods. 1 Ústavy SR, správny súd uvádza, že so žalobcom označenou judikatúrou je správny

súd oboznámený, avšak na základe takto všeobecne formulovanej námietky, obsahujúcej tvrdenie
žalobcu o potrebe riadne odôvodniť rozhodnutia súdov a daňových orgánov, nie je možné konštatovať
nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného a správcu dane. Vo všeobecnosti možno
uviesť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia,
pričomdospelknasledovnémuzáveru:„Zanepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťmožnopodľanázoru
Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť,
ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod
pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a

kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu
patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich
skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť.“ ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny
nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgánk rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku
dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno
považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne

na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy
boli v konaní vykonané.“ Preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ani rozhodnutie správcu dane,
takýmito vadami netrpia, pretože obsahujú zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 Daňového
poriadku. Rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k výroku, ktorým potvrdzuje rozhodnutie správcu dane
a taktiež rozhodnutie správcu dane vo vzťahu k výroku, ktorým vyrubil žalobcovi daň, obsahujú

riadne a dostatočné odôvodnenie, z ktorého jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, obsahujú vyhodnotenie dôkazov a to jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, správca
dane i žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedli úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodovali, zrozumiteľne uviedli podstatné dôvody,
na základe, ktorých dospeli k záveru o nesplnení podmienok na odpočet DPH a to vzhľadom na
identifikované konkrétne skutočnosti nasvedčujúce daňovému podvodu v súlade s judikatúrou NSS

SR i SD EÚ. Námietka žalobcu, že nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel žalovaný k
záveru o preukázaní objektívnych okolností napĺňajúcich znaky daňového podvodu, nemá oporu v
odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Nezodpovedá odôvodneniu rozhodnutia žalovaného ani tvrdenie
žalobcu, že svedecké výpovede zabezpečené správcom dane neboli vyhodnotené. Správny súd navyše
uvedené námietky žalobcu považoval za nekonkrétne a všeobecné, keď žalobca nekonkretizoval, ktoré

svedecké výpovede a z akého dôvodu boli vyhodnotené v rozpore s ich obsahom alebo so zásadami
logického uvažovania. Samotný nesúhlas žalobcu s hodnotením svedeckých výpovedí nespôsobuje
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani rozhodnutia správcu dane. Žalobca v
správnej žalobe na jednej strane konkrétne namietal, že žalovaný i správca dane odmietli hodnotiť
dôkaz predložený žalobcom (dôkaz o cene služieb vyhotovený spoločnosťou Starmedia), avšak na

druhej strane súčasne tvrdil, že daňové orgány tento dôkaz považovali za nedôveryhodný. Správny súd
k tomuto rozpornému tvrdeniu žalobcu uvádza, že uvedený dôkaz bol správcom dane i žalovaným
vyhodnotený so záverom, že týmto dôkazom nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že cena za
poskytnuté služby nebola neprimerane navýšená, ktoré vyhodnotenie je v súlade s obsahom uvedeného
dôkazu i so zásadami logického uvažovania. Pokiaľ žalobca vo všeobecnosti namietal, že žalovaný ani

správca dane sa nezaoberali úplne všetkými námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k Protokolu,
pričom tieto nekonkretizoval, správny súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej judikatúry NS SR,
NSS SR, Ústavného súdu SR i ESĽP orgány verejnej správy i súdy nie sú povinné zaoberať sa
každou jednou námietkou nastolenou účastníkom konania a nemusia dať odpoveď na každý jeden
argument žalobcu, sú však povinné zaoberať sa podstatnými námietkami, ktoré boli relevantné pre

rozhodnutie súdu, resp. orgánu verejnej správy a majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
teda nemajú za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nebolo teda zistené porušenie práva žalobcu
na spravodlivé konanie a nebola mu odňatá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti

preskúmavaným rozhodnutiam, o čom svedčí aj obsah samotnej správnej žaloby, v ktorej žalobca
podrobne analyzuje dôvody rozhodnutia žalovaného i správcu dane a predkladá k nim svoje argumenty,
a teda je zrejmé, že rozhodnutia obsahovali dostatok dôvodov, na ktorých boli založené.

52. Pokiaľ zástupkyňa žalobcu na pojednávaní nad rámec žalobných bodov uplatnených v správnej

žalobe namietala, že správca dane porušil ustanovenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku, keď v obdobných
veciach nerozhodoval rovnako, správny súd vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v zmysle § 183 SSP
môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné
body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (§ 181 ods. 1 SSP), k tejto námietke neprihliadal.

53. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu
daneipostupu,ktorýichvydaniupredchádzal,zdôvodovnezákonnostiuplatnenýchžalobcomvpodanej
správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené časti tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloba nebola
dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

54. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. V preskúmavanom prípade žalobca nebol úspešný, preto mu správny súd náhradu trov
konania nepriznal. Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože žalovaný siprávo na náhradu trov konania neuplatnil (ich vynaloženie nevyplýva ani zo spisu) a neboli zistené ani
podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovaného v zmysle § 168 SSP.

55. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP v znení účinnom
do 30.06.2023 s poukazom na § 493e SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho
súdu (§ 443 ods. 2 písm. a) sa SSP znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na § 493e SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ
musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak má
sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde
koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a)

SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.