Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. jún 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 52Ek/814/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124281192
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124281192.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava – Staré Mesto, IČO 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Katarína
Hegedüšová, advokát, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava – mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190,
proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, XXX XX B., o vymoženie pohľadávky
vo výške 57,55 eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 52Ek/814/2024 zo dňa 10.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/814/2024 zo
dňa 10.06.2024 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z.
o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doručeným súdu

dňa 03.04.2024, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 57,55 eur s príslušenstvom
na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 02172/09 zo dňa 26.05.2009,
právoplatný dňa 08.06.2009 a vykonatľný dňa 11.06.2009 vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

2. Uznesením sp zn. 52Ek/814/2024 zo dňa 10.06.2024 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku zamietol. Predmetné uznesenie
súd odôvodnil tým, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná
zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými
predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím
súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil.

Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje

neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného
poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade,

keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie
podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.3. Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh exekučný súd považoval za
nesporné, že oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného

v spotrebiteľskom spore, pretože predmetom rozhodcovského konania bol spor zo zmluvy o úvere,
ktorú uzatvorili oprávnený a povinný dňa 26.08.2008. Povinný bol v zmluve identifikovaný menom,
priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Po oboznámení
sa s obsahom predmetnej zmluvy o úvere tak exekučný súd konštatoval, že táto zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou. Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské

zmluvy súd vychádzal z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008, v zmysle
ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. V danom prípade bolo nepochybné, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou
formulárovou, pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Dlžník
tak nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok úveru, nemôže vyjednávať,
jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. V dôsledku toho, že

právny vzťah založený zmluvou o úvere súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval
na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv a pristúpil k
posudzovaniu toho, či nie je daný niektorý z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v
zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, pričom vzhľadom na § 10 ZoUNEK na tento postup
nemá vplyv, že v danom prípade sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúciev zmysle § 9 ods.

1 tohto zákona.

4. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu vydaného v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku či
sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.

j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať
spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa
osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie

je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má
vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd
má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných
predpisov (najmä podľa zákona č. 224/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej

zmluvy uzatvorenej pred 01.01.2015 a neskôr podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne.
Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského

súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za
následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri
riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci

stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach

a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

5. Ďalej vyšší súdny úradník uviedol, že podľa uznesenia Najvyššieho súd SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011
zo dňa 09.02.2012: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd

akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskomkonaní, nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil
možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je
irelevantná.“

6. Pre úplnosť exekučný súd ešte doplnil, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci
súdu, resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, je potrebné poukázať
na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011
z 24.02.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.03.2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného
aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd
nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

7. V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak exekučný súd v prvom rade zaoberal tým či rozhodcovská
zmluva,ktorázaložilaprávomocrozhodcovskéhosúdunavydanieexekučnéhotitulu,spĺňalapodmienky
podľa osobitných predpisov. Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci je obsiahnutá
v bode 17 VOP (v exekučnom titule uvedené v bode 17 VOP) v nasledovnom znení: ,,Všetky spory,

ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom:
Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava 1, oddiel Sa, vložka č. 3530B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane
sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za

rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu.“

8. Keďže rozhodcovská doložka mala byť uzavretá dňa 26.08.2008 (ku dňu uzatvorenia zmluvy o
úvere), v zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia, exekučný súd tak posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 30.06.2009. V zmysle citovaných

ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu
rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných podmienku písomnej formy, pričom písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie

osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy
rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka
písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (porovnaj uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn.
2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011). Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi
zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v

určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013).

9. Vzhľadom na vyššie uvedené tak exekučný súd konštatoval, že v danom prípade nebola
rozhodcovskádoložkaplatneuzatvorená,pretoženebolopreukázanéjejpísomnédojednanie.Exekučnýsúd mal za to, že písomná forma by bola zachovaná len v prípade, ak by rozhodcovská zmluva,
resp. doložka bola obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z predložených
VOP, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je však zrejmé, že tento dokument zmluvnými

stranami podpísaný nebol. V prípade rozhodcovskej zmluvy ide o zmluvné dojednanie, s ktorým musia
zmluvné strany vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli
stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Z pripojených listinných
dôkazov však nevyplývalo, či práve predložené VOP boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere,
nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť. Zároveň

oprávnený nepreukázal, že s obsahom VOP povinného aj skutočne oboznámil (najmä s možnosťou
neprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky). Pokiaľ zmluva o úvere obsahovala predtlačené
vyhlásenie povinného o tom, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú
neoddeliteľnousúčasťoutejtozmluvy,nemáknimžiadnevýhradyazaväzujesaichdodržiavať,uvedené
podľa názoru exekučného súdu nebolo dostatočné na preukázanie toho, že povinný mal skutočnú
vedomosť o tom, že obsahom VOP je aj rozhodcovská doložka. Naopak exekučný súd považoval postup

oprávneného za neštandardný, keď rozhodcovskú doložku zahrnul do VOP bez toho, aby v zmluve o
úvere uviedol aspoň odkaz na toto zmluvné dojednanie. V prípade sporu platí, že predpokladanú znalosť
obchodných podmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý sa
znalosti týchto podmienok dovoláva. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. exekučný súd
dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržanie písomnej formy.

10. Napokon pozornosti exekučnému súdu neuniklo ani to, že v danej veci by rozhodcovská doložka
neobstála ani z pohľadu právnej úpravy neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách obsiahnutej v § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za neprijateľné súd považoval to,
že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá vo VOP, ktoré majú povahu univerzálnych podmienok.

Spotrebiteľ si tak rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami vo VOP, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ.
V tomto smere exekučný súd dal oprávnenému do pozornosti rozsiahlu európsku judikatúru ako
i judikatúru najvyšších súdnych autorít v oblasti ochrany spotrebiteľa pred nekalými podmienkami (napr.

uznesenieNSSRsp.zn.3Cdo146/2011zodňa13.10.2011(R46/2012),uznesenieNSSRsp.zn.4Cdo
410/2012 zo dňa 30.01.2013, uznesenie NS SR sp. zn. 5 M Cdo 3/2012 zo dňa 29.04.2013, uznesenie
ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, uznesenie ústavného súdu SR sp. zn.
III. US 60/2020 zo dňa 30.03.2021). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6 Cdo 105/2011 zo dňa 10.10.2012: „Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola

založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce
z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012:
„Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),

na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku.“

11. V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd konštatoval, že nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku,
čo spôsobilo, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho
považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009). Exekučný súd preto návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku (z dôvodu, že rozhodcovská
zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov) v celom rozsahu zamietol.

12. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote
sťažnosť,vktorejuviedol,žerozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Oprávnený
v postavení veriteľa uzavrel s povinným v postavení dlžníka dňa 26.08.2008 zmluvu o úvere č. 4211249,
na základe ktorej sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 165,97 eur. Zmluva bolauzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). V zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka
má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je

možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným s prihliadnutím na charakter zmluvy nie
je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie
právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného
zákonníka) sám svojim konaním povinný vyvolal a inicioval. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na
základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. K danému prípadu došlo

v predmetom spore. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli
na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila
v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný
zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Obchodný zákonník uvádza, že explicitne uvedené zmluvy sa
spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné odchýliť,
keďže ide o kogentné ustanovenie a) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časté (§ 476), zmluvy

o úvere (§497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ §
708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

13. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto
pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a

bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité
teda je to, či doložka v čase jej dojednania sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi
uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže
stať vbudúcnosti.Povinnýuzavrelsoprávnenýmzmluvuoúvere,ktorejneoddeliteľnousúčasťou
súvšeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru(ďalejlen„VPPÚ“).Priamonaprednejstranezmluvyoúvere

sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú
neoddeliteľnousúčasťoutejtozmluvy,nemáknimžiadnevýhradyazaväzujesaichdodržiavať.Súčasne
potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy)
a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú
skutočnosti. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia zmluvy o úvere, VPPÚ sú neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho
prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne.
Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje
svojuvôľubyťviazanýajVPPÚ.Zuvedenéhovyplýva,žeuzavretiezmluvyoúveresamostatnebeztoho,
aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ, neprichádza do úvahy. Oprávnený si predložením

zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi
a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka
bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva
alternatívnamožnosťriešeniasporovmedziklientomaveriteľompredrozhodcovskýmsúdomalebopred
všeobecným súdom. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a povinný sa

má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská
doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť vždy sa
pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom
súde)nebudedotknutáustanovením§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka(Magál,M.-Kubina,P.:
Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). Povinný

má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Každému
účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na
ich ochranu. V prípade, že sa účastníci rozhodcovského konania dohodnú na predložení svojho sporu
na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu, v zásade platí, že sa podrobujú predpisom tohto súdu.
Podľa § 14 ods. 2 ZoRK upravujúceho náležitosti rokovacieho poriadku, rozhodcovský súd postupuje v

ňom neupravených otázkach podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnaké postavenie
účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až po vydanie
rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov,podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým
dôkazom druhej strany.

14. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry
a odbornej literatúry. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskýchsporochbolapriznanározsudkomVrchnéhosúduvOlomoucizodňa2.marca2011,sp.
zn. 12 Cmo 13/2010, pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo
veciElisaMariaMostazaClaroprotiCentroMóvilMileniumSL.vzmyslejehobodovč.36-39nestanovuje

povinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z
toho ďalšie dôsledky. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch bola v podobe
odmietnutia vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov potvrdená o. i. aj rozsudkom Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, ako aj rozsudkom
Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010 publikovaného na
www.profipravo.cz. Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009

bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že
rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý
podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v
žiadnomprípadejunemožnoponímaťakoobranujehoľahkomyseľnostianezodpovednosti.Prípustnosť
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore potvrdil Najvyšší súd ČR aj svojím uznesením zo

dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. marca
2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie
rozhodcovskej doložky vylúčené bolo publikované pod číslom C 7386 v Súbore rozhodnutí Najvyššieho
súdu ČR, ako aj v systéme www.beck-online.cz. Odborná literatúra použitie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskom spore pripúšťa, pričom oprávnený odkazuje na: A., F. - G., B.: Rozhodcovské konanie

ako vhodný prostriedok riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Obchodnoprávna revue,
2010, č. 6 a 7, s. 168 a nasl. a 189 a nasl.; Nový, Z.: Spotrebiteľské úvery a rozhodcovské konanie.
Jurisprudence, 2010, č. 7, s. 22 a nasl.. Oprávnený má z uvedeného dôvodu preukázateľne za to, že
predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.

Na základe uvedeného má teda za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani
od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že rozhodcovskou doložkou

bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom
rozhodcovského konania, má povahu exekučného titulu (nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd podľa ust. § 250 CSP napadnuté
uznesenie zrušil.

16. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

17. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny
úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o
rozhodnutie,protiktorémujeprípustnéodvolanie,aosťažnostiachprotirozhodnutiamvyššiehosúdneho
úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

18. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

19. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

20. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.21. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

22. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa
tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

23. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a

rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

24. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 30.06.2009
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,

ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je

dôvodná. Napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vo výroku vecne správne a skutkový stav
veci bol rovnako správne zistený. Sudca rozhodujúci o sťažnosti sa stotožnil s rozhodnutím vyššieho
súdnehoúradníkavovýrokovejčastiavčastiskutkovýchzisteníanazdôrazneniesprávnostisťažnosťou
napadnutého uznesenia uvádza dôvody, pre ktoré nebolo možné návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie vyhovieť z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu odvodenej od neplatnej

rozhodcovskej doložky.

26. Z návrhu na vykonanie exekúcie je zrejmé, že sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie
podaný v zmysle § 9 ZoUNEK. V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa „nové“
exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu

na začatie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie sa posudzuje podľa ust. § 53 Exekučného poriadku,
pričom je irelevantné, či ide o repodaj alebo úplne nový návrh na vykonanie exekúcie (s výnimkou
posudzovania dôvodnosti uplatnených trov v súvislosti s podaným návrhom podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK).
Exekučný súd je v zmysle § 53 Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný preskúmať, či
možno exekúciu na podklade návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vykonať (vydať poverenie

súdnemu exekútorovi). Aj keď zákonodarca dal možnosť oprávnenému v prípade, že dôjde k zastaveniu
starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky prostredníctvom opätovného návrhu,
samotný ZoUNEK nepredpokladá, že by malo byť pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie
automaticky vydané poverenie na vykonanie exekúcie len preto, že sa už exekúcia raz viedla, čo je
vyjadrené v ust. § 8 ods. 6 ZoUNEK (ak súd opätovnému návrhu nevyhovie, upovedomí o tom exekútora,

ktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorý bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce
k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii).

27. Materiálnympredpokladomexekúciejeexekučnýtitul.Súdjepovinnývpriebehuceléhoexekučného
konania, teda aj konania začatého na základe opätovného návrhu oprávneného ex offo skúmať, či

sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj
relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 165/2011 zo dňa 20.04.2011). Oprávnenie preskúmať
rozhodnutie z pohľadu, či sa jedná o spôsobilý exekučný titul, má v zmysle Exekučného poriadku jedine
exekučný súd (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4M Cdo 8/2012 zo dňa

26.02.2013). Rozhodnutie znejúce na peňažné plnenie, na ktorého podklade sa navrhuje vykonanie
exekúcie, musí byť formálne vykonateľné už v dobe zahájenia exekučného konania. Súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak
bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí
byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (obdobne uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republikysp.zn.III.ÚS384/2009zodňa09.12.2019asp.zn.I.ÚS456/2011zodňa23.11.2011).Jednou
z podmienok formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu je aj právomoc orgánu, ktorý exekučný
titul vydal (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 78/2011-17 zo dňa 17.03.2011,
č. k. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010, č. k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010, č. k. III. ÚS125/2011-17 zo dňa 29.03.2011, č. k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.11.2011, č. k. I. ÚS 379/2012-19 zo
dňa 22.08.2012, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 164/1996 zo dňa 27.01.1997, sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009, sp. zn.

5 Cdo 109/2010 zo dňa 13.09.2010, sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23.06.2011, sp. zn. 1 MCdo 15/2012
zo dňa 22.05.2013). Rovnako tak z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva,
že predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Ide o predpoklad, na
ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto

právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby
neexistoval (R 56/1995, R 58/1997, R 70/1998, R 72/1998). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal

rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Exekučný súd je však povinný zamietnuť návrh na vykonanie
exekúcie, ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú
je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

28. S poukazom na vyššie uvedenú ustálenú rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych autorít možno
jednoznačne konštatovať, že ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z
príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.
Rozhodcovský rozsudok je totiž explicitne normovaný ako predmet prieskumu zo strany exekučného

súdu (§ 53 ods. 3 písm. f) body 1 - 4 Exekučného poriadku) a za nevykonateľný sa považuje aj
rozhodcovský rozsudok vychádzajúci z neplatnej (vrátane neprijateľnej) rozhodcovskej zmluvy, pričom
samotná rozhodcovská zmluva má byť pritom predmetom prieskumu (§ 53 ods. 3 písm. f) bod 1
Exekučného poriadku). Súd po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia konštatuje, že vyšší
súdny úradník náležite vykonal prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorý predložený exekučný

titul vydal a v rámci tohto prieskumu bolo učinené zadosť ustálenej rozhodovacej praxi vyšších súdnych
autorít, v súlade s ktorou vyšší súdny úradník dospel správne k právnemu záveru, že rozhodcovská
doložka, od ktorej právomoc odvodzoval rozhodcovský súd, nebola platne uzatvorená tak, ako to bolo
judikované už v mnohých obdobných rozhodnutiach, čoho si musí byť vedomý aj sám oprávnený.

29. K námietke oprávneného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia charakteru zmluvy o úvere
uzatvorenej dňa 26.08.2008, ktorá založila právny vzťah medzi oprávneným a povinným, súd uvádza,
že nemá žiadne pochybnosti o tom, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom
spotrebiteľským a zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Povinný bol v zmluve identifikovaný
menom, priezviskom, adresou trvalého bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Pri

posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy pritom vyšší
súdny úradník správne vychádzal z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
podpísania zmluvy, t. j. v znení účinnom do 31.10.2008, ktorý upravoval, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zo zmluvy
ďalej nepochybne vyplýva, že oprávnený mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa,

pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka)
a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Súčasne je sťažnostnému súdu z rozhodovacej praxe známe, že oprávnený fakticky poskytoval takéto
úvery pravidelne Uvedené tak sťažnostný súd s poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka

doviedlo k záveru, že zo strany oprávneného bol povinnému poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle
zákona č. 258/2001 Z. z. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu podporuje i to, že išlo o zmluvu
typovú a formulárovú. Právny názor oprávneného, že v prípade dotknutej zmluvy o úvere nešlo
ozmluvuspotrebiteľskú,pretožezmluvaoúveresaspravujelenustanoveniamiObchodnéhozákonníka,
nemá oporu v Občianskom zákonníku, ani v ustálenej rozhodovacej praxi. Súd nepopiera charakter

zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Aplikácia Obchodného zákonníka by však znamenala spochybnenie režimu ochrany práv spotrebiteľa
obsiahnutého v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) a v osobitných predpisoch na ochranu právspotrebiteľa, ktoré sú voči Obchodnému zákonníku osobitnou prednostne použiteľnou právnou úpravou
(lex specialis).

30. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Podľa ustanovení ZoRK platného v čase
jej uzavretia musela mať rozhodcovská zmluva písomnú formu, inak bola zákonodarcom sankcionovaná

ako neplatná (§ 4 ods. 2 ZoRK). Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V danom prípade medzi účastníkmi vznikol
záväzkový vzťah, a to na základe písomnej Zmluvy o úvere č. 4211249 uzavretej dňa 26.08.2008, ktorá
neobsahovala informáciu o tom, že by sa prípadný spor mal riešiť v rozhodcovskom konaní a odkazovala

len na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Preto sťažnostný súd považoval za
správnyprávnyzávervyššiehosúdnehoúradníka,žerozhodcovskádoložkajeneplatnáprenedodržanie
písomnej formy, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie, keďže z predložených VPPÚ,
ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je zrejmé, že tento dokument nebol zmluvnými stranami
podpísaný. Úprava obsiahnutá v ZoRK o forme rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti

extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako
vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených VPPÚ, je zrejmé, že nespĺňajú náležitosti, ktoré
vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených VPPÚ obidvoma zmluvnými stranami, čím
by založili rozhodcovskú doložku. Práve absencia podpisov zmluvných strán na VPPÚ obsahujúcich
rozhodcovskúdoložkumátakzanásledok,žezVPPÚnemožnovyvodiťjednoznačnýzáver,žeobsahujú

nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s VPPÚ. Nie je
preto možné dospieť k záveru, že rozhodcovskú doložku (ktorá má povahu samostatného úkonu, teda
jej uzavretie sa posudzuje oddelene od uzavretia zmluvy o úvere) zmluvné strany písomne uzavreli.
Uvedené nenahrádza ani vyhlásenie povinného v zmluve o úvere o tom, že sa s obsahom VPPÚ
oboznámil a súhlasí s nimi, pretože toto vyhlásenie povinného je uvedené v texte zmluvy nevýrazne,

čo vzbudzuje pochybnosti o tom, či si povinný bol skutočne vedomý toho, čo je obsahom VPPÚ.
Vzhľadom na uvedené námietka oprávneného spočívajúca v tom, že rozhodcovská doložka je údajne
prejavom vôle zmluvných strán, je tak len v rovine tvrdení, a to bez skutočného preukázania existencie
vôle zmluvných strán byť predmetnou rozhodcovskou doložkou viazaní. Na základe uvedeného potom
možno dospieť k záveru, že nedošlo k uzavretiu písomnej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej

doložky v zmysle ust. § 4 ods. 2 ZoRK účinného v tom čase. Následné tvrdenia oprávneného o
tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky už vzhľadom k posúdeniu, že rozhodcovská doložka nebola
uzavretá, nemali pre rozhodnutie význam, preto sa nimi sťažnostný súd nezaoberal.

31. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul

rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko
táto bola nesprávne odvodzovaná od neplatnej rozhodcovskej doložky. Predpokladom právomoci
rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Práve
preto, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale súkromnoprávny orgán, platia pre
nich určité pravidlá. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami zákona, právomoc je odvodená od

rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Len tak môže
byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná. Ak exekučný súd zistí, že rozhodnutie vydal orgán,
ktorý nebol oprávnený rozhodovať o otázke týkajúcej sa rozhodnutia, návrh na vykonanie exekúcie
zamietne. V prejednávanej veci súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu
zistil, že exekúcia nemôže byť nariadená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na základe nespôsobilého

exekučného titulu. Predložený rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 02172/09
zo dňa 26.05.2009, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd, nepredstavuje vykonateľný exekučný titul v
zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, pretože bol vydaný orgánom, ktorý
nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Exekučný titul vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc
na jeho vydanie, totiž považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné -

paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak,
akoby neexistoval. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku
(vykonateľný exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku), a preto návrhu navykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného
titulu, nebolo možné vyhovieť a sťažnosť oprávneného bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

32. Pokiaľ oprávnený v sťažnosti poukazoval na viaceré české rozhodnutia, sťažnostný súd
predovšetkým zdôrazňuje, že týmito rozhodnutiami nie je v žiadnom prípade viazaný. Podľa čl. 144 ods.
1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným
zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto ustanovení sú vymedzené
pramene práva, ktoré je povinný sudca rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného

súdu SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto
vymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní v konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom
Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125
ods. 1 Ústavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu v
konkrétnej veci. Súčasne je potrebné uviesť, že sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho
úradníka vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá je nielen rozhodovacou

praxou aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj a legislatíve zmeny aj rozhodovacou praxou stabilnou. Inými
slovami povedané, záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VPPÚ, na ktorých
absentuje podpis zmluvných strán, a teda jednoznačne deklarovaný (práve podpisom) prejav ich vôle
byť danou rozhodcovskou doložkou viazaný, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími
súdnymi autoritami v ich vlastnej rozhodovacej činnosti.

33. Na záver súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04 zo dňa
19.04.2007, sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. II. ÚS 200/09 zo dňa 19.05.2009
a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno

považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

34. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/814/2024 zo dňa 10.06.2024 zamietol.

35.Otrováchkonaniavčastirozhodovaniaopodanejsťažnostioprávnenéhosúdnerozhodoval,nakoľko
v zmysle ust. § 35 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania výlučne oprávnený, pričom tento si nárok na náhradu trov v konaní o podanej sťažnosti ani
neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).