Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. máj 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 2T/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010894
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2318010894.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného Y.Š.

Š., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom v
Galante dňa 09.05.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. Š., W.. XX.XX.XXXX U. Š., M. F. L., T. Č.. XXXX/X, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

dňa 30.09.2016 v čase o 14:45 hod. na ceste 11/507 pri križovatke pri Ranči v katastri mesta J. v
úseku s maximálnou povolenou rýchlosťou 70 km/h obžalovaný Y. Š. pod vplyvom drogy (amfetamín,
metamfetamín) viedol v smere od obce W. ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi
evidenčné číslo R. rýchlosťou cca 144,5 km/h, čím podstatne prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť
jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou, pričom od obce J. vykonávala jazdu poškodená Y. T. na
osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Superb evidenčné číslo R., kde na križovatke chcela odbočiť
s vozidlom doľava, následne dávala prednosť oproti idúcim vozidlám, pričom došlo k nárazu ľavej

prednej časti vozidla Škoda Octavia Combi ev. č. R. do prednej časti vozidla Škoda Superb ev. č. R.,
následkomčohovodičkaY.T.utrpelazraneniavoformepohmoždeniaspodliatinouvoblastiľavejkľúčnej
kosti, pohmoždenia ľavej časti hrudníka, pohmoždenia s odierkou a podliatinou v hornej časti ľavého
predkolenia, pohmoždenia pravého členka s podliatinou a obmedzením hybnosti, pohmoždenia pravého
kolena s opuchom a podliatinou, pohmoždenia s odierkou na ľavom kolene, čiastočné roztrhnutie
vonkajšieho kolaterálneho väzu ľavého kolena a pohmoždenia ľavého jabĺčka v prednej a vnútornej
časti s infrakciou s dobou liečenia 4 týždne, pričom obžalovaný svojím konaním závažným spôsobom
porušil pravidlá cestnej premávky podľa § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. s poukazom na § 137 ods.

2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z., pričom akútnym toxikologickým vyšetrením na zistenie alkoholu v
krvi a na zistenie drog a liečiv v krvi bol výsledok analýzy p.č. Ž-1436/16 pozitívny na amfetamíny a
metamfetamíny, čím porušil § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. s poukazom na § 137 ods. 2
písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,

t e d a :

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l :

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 324 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 36
písmeno k) Trestného zákona, § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného
zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 32 (tridsaťdva)

mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu
Trnava zo dňa 13.03.2018, sp. zn. 0T/292/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa
19.07.2018,sp.zn.5To/68/2018,akoajvšetkyďalšierozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú Y. T., W.. XX.XX.XXXX, M. F. M.. U. XXX/XX,
J., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného U. W., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Z. XXX/XX,
L., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta sp. zn. 3 Pv 543/16/2202 zo dňa
24.05.2018, podanej na tunajší súd dňa 29.05.2018 súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec

obžalovaného Y. Š., W.. XX.XX.XXXX U. Š. (ďalej len „obžalovaný“).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.11.2018 v zmysle § 257 ods. 1 Trestného
poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku vyhlásenia
obžalovaného súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku po prijatí jeho vyhlásenia o vine

vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to
prečítaním listinných dôkazov a výsluchom obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom, ako
aj k pohnútke, resp. k motívu páchania trestnej činnosti.

Z výsluchu obžalovaného k osobným a majetkovým pomerom v rozsahu potrebnom na určenie druhu

a výmery trestu súd zistil, že obžalovaný je slobodný, bezdetný, v spoločnej domácnosti žije s matkou,
pred výkonom väzby bol zamestnaný v gastronómii s mesačným príjmom 800,- eur, alkohol nepožíva,
drogy užíva príležitostne, sporadicky. Spôsobenú škodu uhradil, skutok ľutuje.

Z vyčíslenia liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť č.l. 65-68 vyplynulo, že celková suma

vynaložených liečebných nákladov Union zdravotnej poisťovne na poistenca Y. T., W.. XX.XX.XXXX je
423,11 eur.

Zo správy zo Sociálnej poisťovne č.l. 69 súd zistil, že Sociálna poisťovňa sa nepripája k trestnému
konaniu, poškodená Y. T., W.. XX.XX.XXXX nebola v čase udalosti poistencom Sociálnej poisťovne a v

súvislosti s dopravnou nehodou nemala vyplatené žiadne dávky sociálneho poistenia.

Z potvrdenia o zaplatení dlhu č.l. 580 vyplynulo, že Kooperativa Vienna Insurance potvrdzuje, že dlh
obžalovaného vo výške 3.786,52 eur z titulu poistnej udalosti zo dňa 30.09.2018 bol v plnom rozsahu
uhradený.

Z potvrdenia o zaplatení dlhu č.l. 581 vyplynulo, že Kooperativa Vienna Insurance potvrdzuje, že dlh
obžalovaného vo výške 423,11 eur z titulu poistnej udalosti zo dňa 30.09.2018 bol v plnom rozsahu
uhradený.Z aktuálneho odpisu Registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný.
Naposledy bol tuzemských súdom odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 15.05.2019,
sp. zn. 2T/95/2016, právoplatný dňa 15.05.2019 pre drogovú trestnú činnosť.

Z aktuálneho výpisu Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa
v minulosti dopustil 10 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/292/2017 vyplynulo, že obžalovaný bol

rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.03.2018, sp. zn. 0T/292/2017 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods.
1 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 32 mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý skutok bol spáchaný dňa
15.12.2017.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Dunajská Streda vyplynulo, že obžalovaný bol trestným
rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.08.2016, doručený obžalovanému dňa
07.09.2016 uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. Rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15.05.2019, sp. zn. 2T/95/2016, právoplatný dňa 15.05.2019

bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona a bolo
upustené od uloženia súhrnného trestu s poukazom na trestný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda
zo dňa 09.07.2015, sp. zn. 0T/110/2015, ktorý skutok bol spáchaný dňa 07.07.2015.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Vzhľadomnavykonanédokazovanievyvstalapotrebaukladaniasúhrnnéhotrestu,nakoľkovpredmetnej

veci súd odsudzoval obžalovaného za trestný čin ( skutok spáchaný dňa 30.09.2016), ktorý spáchal
skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok (dňa 13.03.2018).
U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona,
teda že obžalovaný dobrovoľne nahradil škodu spôsobenú trestným činom. Poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písmeno l) Trestného zákona napriek vyhláseniu o vine obžalovanému súd nepriznal, keďže

pre jej priznanie sa v prípade ukladania súhrnného trestu vyžaduje, aby sa obžalovaný priznával k
celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti a celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť aj oľutoval. Súd vzhliadol u
obžalovaného aj dve priťažujúce okolnosti a to podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchal viac
trestných činov (prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 trestného zákona a prečin útoku na verejného
činiteľa podľa § 324 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona) a podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona,

že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. V zmysle zásad pre ukladanie úhrnného trestu súd trest
ukladal podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin najprísnejšie trestný,
ktorým bol prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 odsek 1 písm. b) Trestného zákona, za ktorý
možno potrestať páchateľa trestom odňatia slobody až na tri roky. Vzhľadom na prevažujúci pomer
priťažujúcich okolností v zmysle § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona pristúpil k modifikácii dolnej

hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby (až na tri roky) a túto zvýšil o jednu tretinu (dvanásť
mesiacov až tri roky).

Súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 32 mesiacov, teda v rovnakej výmere,
ako mu bol uložený skôr vyhláseným rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/292/2017. Pri

určovaní výmery trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o
vine ako aj kritický postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti a ľútosť prejavenú na hlavnom
pojednávaní.

Obžalovanému súd ukladal aj trest zákazu činnosti, pretože trestného činu sa dopustil v súvislosti

s vedením motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky. Základná trestná sadzba trestu zákazu
činnosti je ustanovená na 1 rok až 10 rokov. Povinnosť súdu podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností sa vzťahuje nielen na prípad ukladania trestu odňatia slobody, ale aj na prípadukladania iného druhu trestu s odstupňovanou zákonom ustanovenou trestnou sadzbou. Ustanovenie
§ 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona preto súd následne aplikoval aj na zákonom ustanovenú
trestnú sadzbu trestu zákazu činnosti, kedy po uvedenej zákonnej modifikácii vychádzal z upravenej

trestnej sadzby v rozpätí 4 roky až 10 rokov. Obžalovanému následne uložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na 4 roky, teda na samotnej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby, pričom takto
uložený trest zákazu činnosti považuje súd za primeraný pre naplnenie účelu trestu vzhľadom aj na
mierunebezpečnostikonaniaobžalovaného.Uloženietohtodruhutrestusinepochybnevyžadujeúčinná
ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto druhu

trestnej činnosti. Pokiaľ ide o výmeru trestu, túto súd považuje za primeranú osobe obžalovaného,
ako aj okolnostiam prípadu. Pri určovaní výmery trestu zákazu činnosti súd prihliadol na vyhlásenie
obžalovaného o jeho vine a na ním prejavenú ľútosť nad spáchaním trestného činu.

Takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti považuje súd
z hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý teda taký, ktorý naplní

účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, berúc do úvahy aj tam uvedené zásady ukladania trestov.
Uložený súhrnný trest zároveň nie je miernejší, ako bol trest uložený skorším rozsudkom, keďže popri
nepodmienečnom treste odňatia slobody, hoci aj v rovnakej výmere, bol obžalovanému uložený aj trest
zákazu činnosti. Zároveň súd z dôvodu ukladania súhrnného trestu samostatným výrokom zrušil výrok
o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.03.2018, sp. zn. 0T/292/2017 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.07.2018, sp. zn. 5To/68/2018, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Poškodený U. W. si uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas, avšak na rozhodnutie o ním
uplatnenom nároku a o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie konanie, ktoré

presahovalo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Z uvedeného dôvodu súd poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Z rovnakých dôvodov súd aj poškodenú Y. T.
odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív),

nakoľko má za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nie je závažnosť činu nepatrná.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v
Trnave.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto

práva výslovne vzdal.