Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B4-7Pc/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421201845
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2023:1421201845.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci navrhovateľky – osoby

oprávnenej na výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., zast. E. F. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. X, D., proti osobe povinnej platiť výživné: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.
XX, H., v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľky z pôvodnej sumy 66,50 eur určenej rozsudkom
Okresného súdu Prešov zo dňa 20.03.2007 sp.zn. 20C/22/2007-31 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 20.09.2007 sp.zn. 11Co/57/2007-48 na sumu 170,- eur mesačne, počnúc dňom
15.07.2021.

Zročné výživné za obdobie od 15.07.2021 do 30.11.2023 v celkovej sume 1.691,- eur, súd povoľuje
otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným
vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava IV dňa 15.07.2021, žiadala navrhovateľka, aby súd
zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči nej na sumu 250,- eur mesačne.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo jej rodičov bolo právoplatne rozvedené dňa 20.03.2007
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 20C/22/2007. Na základe daného rozhodnutia bola
navrhovateľka zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať sumou vtedy
2 500,- SK mesačne. Následne podal otec – osoba povinná platiť výživné voči predmetnému rozhodnutiu
odvolanie a Krajský súd v Prešove svojím rozhodnutím č.k. 11Co/57/2007-48 zmenil rozsudok v časti
výživného tak, že zaviazal otca prispievať na jej výživu sumou 2 000,- SK (66,50 eur) mesačne.

Od posledného určenia výšky výživného uplynulo 14 rokov. V tom čase navštevovala navrhovateľka
materskú školu v Prešove. V čase podania návrhu študovala na strednej škole v Bratislave.
Navrhovateľkine náklady sa od posledného určenia výživného podstatne zmenili a vzrástli. Otec jej
okrem poslednej určenej výšky výživného neprispieva ničím. Celú starostlivosť zabezpečuje matka. Jej
otec je učiteľ a jeho mesačný príjem je približne 1 000,- eur, jej matka je zamestnaná ako učiteľka a jej
príjem je taktiež okolo 1 000,- eur.

3. Podaním doručeným súdu dňa 14.02.2022 otec – osoba povinná platiť výživné k návrhu uviedol,
že nie je pravdou, že od poslednej určenej výšky výživného neprispieval navrhovateľke ničím. Po
vzájomnej dohode jej od 12.05.2021 platí mesačné výživné vo výške 80,- eur a následne sa dohodli
na zvýšení výživného od 12.08.2021 vo výške 150,- eur mesačne na jej bankový účet. Je pre nehonepochopiteľné, že navrhovateľka, prostredníctvom svojej matky podala návrh na zvýšenie výživného
na sumu 250,- eur mesačne, ale neskôr, v auguste 2021, kedy navrhol zvýšenie výživného na sumu
150,- eur mesačne, ktorú považuje za adekvátnu a primeranú vzhľadom na dcérine objektívne potreby

a zároveň aj pre neho finančné zvládnuteľnou, s čím súhlasila a od 12.08.2021 jej predmetnú sumu
posiela každý mesiac. Aktuálne má čistý mesačný príjem 970,- eur až 1000,- eur. Vlastní jednoizbový
byt v Košiciach, na ktorého kúpu si vzal hypotekárny úver, pričom mesačná splátka predstavuje sumu
115,24 eur. Na tento byt mu požičali peniaze aj rodičia, ktorým má ešte vrátiť cca 7 000,- eur, ktorú
spláca po 50,- eur mesačne. Aktuálne v H. nebýva a tento byt prenajíma za sumu 375,- eur mesačne.

V tomto byte uhrádza mesačne náklady na jeho užívanie, ktoré predstavujú sumu 160,- eur mesačne
z čoho vyplýva, že náklady na byt v H. má v rozsahu 325,- eur a príjmy v rozsahu 375,- eur, a teda
mesačne mu zostane 50,- eur navyše. Keďže aktuálne pracuje a žije v D. ako učiteľ na základnej škole
v I., musel si tu zabezpečiť bývanie. Prenajíma si jednu izbu v byte v Dúbravke, kde mesačne platí
250,- eur. Platí si aj stavebné sporenie, kde posiela mesačne 100,- eur. Medzi jeho ďalšie náklady
patrí doprava v sume 30,- eur mesačne, telefón v sume 30,- eur mesačne, auto – povinné zákonné

poistenie 160,- eur ročne, havarijné poistenie 270,- eur ročne, pohonné hmoty okolo 80,- eur mesačne,
strava okolo 200,- eur mesačne, iné bežné náklady ako ošatenie, obuv, drogéria, šport, lieky, lekárska
starostlivosť, zubár, výlety či iné cca 100,- eur mesačne. Naznačené úplne bežné náklady pokryjú len
nevyhnutné potreby pre normálny a dôstojný život. Mesačne príjmy sú teda okolo 1 375,- eur a výdavky
okolo 1 150,- eur, pričom do toho ešte nezarátal aktuálne ním uhrádzané výživné v rozsahu 150,- eur,

po ktorého zaplatení mu ostane mesačne okolo 75,- eur. Ak by mal akceptovať návrh na zvýšenie
výživného, dostal by sa do mínusu, pričom ako zodpovedný hospodár sa snaží z každej výplaty si
niečo odkladať pre núdzové prípady. Z jeho strany už došlo k zvýšeniu pôvodne súdne určenej výške
výživného na sumu 150,- eur mesačne, pričom navrhovateľka nešpecifikovala v návrhu žiadne nové
náklady na život, pre ktoré žiada zvýšiť výživné na sumu 250,- eur mesačne a nie je mu teda známy

dôvod navrhovaného zvýšenia. Navrhovateľka už nebýva u svojej matky, ale asi rok a pol býva spolu
s priateľom v prenajatom byte vo J., ktorý podľa jeho informácií uhrádza v celom rozsahu jej priateľ.
Navrhovateľka je síce dospelá, ale stále študuje na strednej škole, a preto bývanie v prenajatom byte
považuje za nadštandard. Ako už dospelá osoba logicky musí aj vlastným pričinením prispievať na
náklady na takéto bývanie prácou či brigádou. Rodičia dospelého dieťaťa nie sú na to, aby financovali

celý jeho život bez toho, aby dieťa, ktoré sa osamostatnilo, akokoľvek aj vlastným konaním prispelo na
svoje živobytie, či krytie nákladov. Navrhovateľka má samozrejme objektívne náklady na život ako škola,
doprava, strava, oblečenie, drogéria a iné, pričom matka jej podľa jeho vedomostí prispieva na život
mesačne sumou 170,- eur a on výživným 150,- eur, teda 320,- eur mesačne spolu. Predmetnú sumu
považuje pre študentku strednej školy za dostačujúcu, schopnú zabezpečiť jej reálne potreby a po kríky

bežné výdavky na život.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej splnomocneného zástupcu, osoby povinnej
platiť výživné, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný
skutkový stav vo veci:

5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 20C/22/2007-31 zo dňa 20.03.2007 v spojení s rozsudkom
KrajskéhosúduvPrešoveč.k.11Co/57/2007-48zodňa20.09.2007,súdurčilotcovipovinnosťprispievať
na výživu navrhovateľky sumou 2 000,- SK mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do
rúk matky.

6. Z potvrdenia Základnej školy I. Bukovčana 3, Bratislava o príjme matky navrhovateľky vyplýva, že jej
priemerný mesačný príjem v roku 2021 dosahoval výšku 898,11 eur (č.l. 13 v spise).

7. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 15.06.2021 vyplýva, že navrhovateľka bola v tom čase

študentkou druhého ročníka dennej formy na Spojenej škole Internátnej, so sídlom Hrdličkova 17,
Bratislava v školskom roku 2020/2021 (č.l. 14 v spise).

8. Z výpisu účtu navrhovateľky vyplýva, že matka navrhovateľky zasielala navrhovateľke výživné v sume
170,- eur mesačne v období od 01.04.2022 do 30.09.2022 a otec navrhovateľky zasielal v rovnakom

časovom období výživné v sume 100,- eur mesačne (č.l. 61-76 v spise).

9. Z výpisu účtu navrhovateľky vyplýva, že matka navrhovateľky zasielala navrhovateľke výživné v sume
170,- eur mesačne v období od 01.10.2021 do 31.03.2022 a otec navrhovateľky zaslal navrhovateľkev mesiaci 10/2021 výživné v sume 150,- eur, v mesiaci 11/2021 v sume 150,- eur, v mesiaci 12/2021
v sume 150,- eur, v mesiaci 01/2022 v sume 150,- eur, v mesiaci 02/2022 v sume 66,50 eur, v mesiaci
03/2022 v sume 66,50 eur (č.l. 79-92 v spise).

10. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 09.09.2022 vyplýva, že navrhovateľka bola v tom čase
študentkou dennej formy na Spojenej škole, so sídlom Tokajícka 24, Bratislava v školskom roku
2022/2023 (č.l. 93 v spise).

11. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 18.10.2022 uviedla, že
otec dlhodobo platil 66,50,- eur podľa rozhodnutia súdu. Ona jej platí 170,- eur mesačne, odchádza to
navrhovateľke paušálne na jej účet, keď potrebuje peniaze, zavolá jej manželovi a ten jej peniaze pošle.
Keď príde navrhovateľka domov, dostane stravu aj stravné lístky, čiže to nie je len 170,- eur.

12. Otec – osoba povinná platiť výživné na pojednávaní konanom dňa 18.10.2023 uviedol, že nie je

pravdou, že platí 66,50 eur, pretože od augusta 2021 jej platil 150,- eur na účet, bez ohľadu na to, že
mal súdom rozhodnuté 66,50 eur. Navrhovateľka - dcéra podala návrh na zvýšenie výživného, došlo
k nezhodám a jeho to prekvapilo a následne na to jej poslal 100,- eur mesačne a tieto platí doteraz.
Poukázal na to, že dcéra býva v byte so svojím priateľom, ktorý hradí náklady za byt, dcéra dodnes
nešpecifikovala presne svoje výdavky, ale potrebuje na živobytie, cestovanie, oblečenie. Navrhnutá

suma 250,- eur mesačne na plnoletú dcéru sa mu zdá veľa. On keď sa stretáva s dcérou, či raz za
týždeň, či raz za dva, chodí slušne oblečená, má na cestovné a nemá pocit, že by bola ukrátená. Pokiaľ
sa dcéra rozhodla zvýšiť si životný štandard a ísť bývať k priateľovi, nech študuje cez školský rok a cez
letné prázdniny môže chodiť na brigády. Pri jeho príjmoch, výdavkoch a potrebách jeho dcéry je ochotný
sa dohodnúť na 160,- eur mesačne.

13. Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 18.10.2022 uviedla, že dva roky žije u priateľa a stále
jej otec tvrdí, že žijú nadštandardne, ale majú dvojizbový byt, kde jej priateľ hradí 510,- eur , lebo sa
zvýšilo nájomné. Čo sa týka stravy, niekedy matka pošle 170,- eur a otec 100,- eur, to je spolu 270,- a
za to urobí jeden – dva veľké nákupy po 50,- eur, a ostatné platí všetko jej priateľ, aj nájom, aj ostatné

položky a myslí si, že on nie je povinný ju živiť, lebo ona odišla od matky. Na ošatenie mesačne minie
30,- eur, na stravu cca 100,- eur na mesiac. 50,- eur zo sumy 270,- eur dáva priateľovi, v škole nemajú
jedáleň, ona si kupuje každý deň desiatu cca 5,- eur. Keď nemá peniaze, chodí si pýtať od matky, lebo
keďzavoláotcovi,tenjejnedápeniaze.MHDplatí15,-eurmesačne,paušálnatelefón40,-eurmesačne.
Ak nemá peniaze, tak paušál jej zaplatí priateľ. Keď minie peniaze, tak jej dáva priateľ na desiatu. Priateľ

má 28 rokov, je zamestnaný v DHL.

14. Otec – osoba povinná platiť výživné na pojednávaní konanom dňa 18.10.2023 sa taktiež vyjadril,
že záleží od navrhovateľky ako vie hospodáriť s peniazmi. Na cestovanie a ostatné si vie korigovať,
priveľa peňazí dáva do spoločenského života, nemá problém si kúpiť drahé víno, čiže tie peniaze, ktoré

jej dáva na jej živobytie sú absolútne dostačujúce. Nikdy nepovedal, že žijú v prepychu, ale môžu si
dovoliť kúpiť televíziu na splátky za 700,- eur, nové auto, čiže keby tie peniaze nemali, tak neurobia. On
sa tiež stravuje, zmestí sa do 130,- eur, takže záleží od toho, čo nakupuje. Dcéra má paušál za 40,- eur,
on za 25,- eur, vie si aj to zredukovať. Jeho paušálne náklady sú okolo 750,- eur, zarába okolo 1.000,-
eur, má auto, ktoré má 8 rokov a prenajíma byt, ktorý považuje za nestabilnú zložku príjmu, lebo sa mu

už päť krát vystriedali podnájomníci. Uviedol, že nemá také zázemie ako navrhovateľkina matka, ktorej
rodičia kúpili byt, auto, a s jej manželom majú dva príjmy.

15. Podaním doručenom súdu dňa 16.11.2022 navrhovateľka uviedla, že sa s otcom dohodla na výške
výživného v sume 170,- eur mesačne, pričom výživné bude vyplácať do 10. dňa daného mesiaca

a zároveň bude výživné vyplatené spätne odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného, t.j. od
15.07.2021. K danému podaniu bolo predložené aj vyhlásenie otca – osoby povinnej platiť výživné
o dohode o určení výživného (č.l. 104-106 v spise).

16. Z potvrdenia Základnej školy Malokarpatské nám. 1, Bratislava o príjme otca – osoby povinnej platiť

výživné vyplýva, že jeho priemerný mesačný príjem v roku 2022 dosahoval výšku 1 134,69 eur (č.l. 114
v spise).17. Z výpisu účtu otca – osoby povinnej platiť výživné vyplýva, že jeho mesačné výdavky pozostávajú zo
sporenia na bývanie v sume 100,- eur, hypotekárneho úveru v sume 115,24 eur, výživného v sume 170,-
eur, z nájomného v sume 250,- eur, pohonných hmôt v priemere 100,- eur, z energií v sume 31,90 eur,

z paušálu na telefón v priemernej sume 35,- eur. Taktiež z predmetného výpisu vyplýva, že za prenájom
bytu dostáva 375,- eur mesačne (čl. 115-134 v spise).

18. Na pojednávaní konanom dňa 23.03.2023 navrhovateľka uviedla, že sa s otcom dohodla na výške
výživného v sume 170,- eur mesačne, pričom výživné bude vyplácať do 10. dňa daného mesiaca, avšak

nedohodla sa s ním na zaplatení zaostalého výživného.

19. Otec na pojednávaní konanom dňa 23.03.2023 uviedol, že od podania návrhu do novembra 2022
platil výživné v sume 100,- eur a od novembra 2022 platí 170,- eur mesačne. Nesúhlasí s požadovaným
výživným za obdobie od 15.07.2021 do novembra 2022.

20. Podaním doručeným súdu dňa 22.09.2023 navrhovateľka vyčíslila zameškané výživné od
15.07.2021 do mája 2023 v sume 1 204,- eur vrátané do sumy 170,- eur.

21. Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 28.11.2023 uviedla, že aktuálne býva u matky už asi
pol roka, s priateľom už nie je. Výdavky na stravu predstavujú sumu 250,- až 300,- eur mesačne, náklady

na bývanie spočívajúce s užívaním bytu, elektrina a TV predstavujú sumu okolo 300,- eur mesačne.
V byte bývajú 4 osoby matka so svojim manželom, ich dieťaťom a navrhovateľka. Električenka na
mesiac stojí 18,- eur, školské potreby niekedy dosiahnu aj 50,- eur mesiac. Náklady na lieky sú nárazové
pri chorobách, ale v priemere mesačne môžu predstavovať sumu okolo 20,- eur. Oblečenie si teraz
nezakupuje, nemá finančné prostriedky, priemerné mesačné výdavky môžu predstavovať sumu okolo

100,-. Záujmovú činnosť spojenú s nákladmi nemá. Niekedy by chcela chodievať do fitness centra, nemá
však prostriedky na permanentku. Navrhovateľka súhlasila s tým, aby zročné výživné bolo rozvrhnuté
do mesačných splátok v priebehu troch rokov.

22. Otec – osoba povinná platiť výživné na pojednávaní konanom dňa 28.11.2023 uviedol, že dcéra má

vyššiu životnú úroveň ako on, výdavky sú nadhodnotené. On sa dokáže stravovať za 150,- eur mesačne,
dcéra sa pri tom stravuje u matky, ktorá jej varí, reálne sú tak len náklady na obed, školu, dopravu,
mobilnýtelefón.Pokiaľideooblečeniedcérasikupujedrahéveci,prípadnejejkupujepriateľ.Všeobecne
si dovolí viac ako on. On pritom musí platiť 250,- eur na podnájom, jeho fixné platby mesačne činia sumu
750,- až 800,- eur. V čistom zarába okolo 1 100,- eur mesačne. Pokiaľ ide o príjem z podnájmu, ten

mu skoční, nakoľko nájomníci odchádzajú a nevie kedy sa mu podarí získať nových podnájomníkov.

23. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), ak sa zmenia
pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo
dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

27.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.29. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

32. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

33. Súd pri rozhodovaní na základe vykonaného dokazovanie uzavrel, že od ostatného rozhodovania
o výške vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov. Tá spočíva

v náraste životných nákladov predstavovanom rastom spotrebiteľských cien, ktoré sa nepochybne
dotkli tak navrhovateľky, ako aj jej otca, ako povinného z vyživovacej povinnosti. Na strane povinného
z vyživovacej povinnosti však zároveň došlo k nárastu príjmu, keď tento v roku 2007 pri ostatnom
rozhodovaní dosahoval netto príjem okolo 13.061 Sk (cca. 433 eur) a jeho mesačné výdavky sa
pohybovali okolo 10.900 Sk (cca. 361 eur). Súd aktuálne pri rozhodovaní vychádzal z príjmu otca okolo

1.150 eur z pracovného pomeru, okrem toho otec má k dispozícii okolo 50 eur z prenájmu bytu (po
odpočte súvisiacich nákladov). Na strane navrhovateľky je zmena pomerov spojená aj s prirodzenou
skutočnosťou, že potreby 19-20 ročnej mladej ženy, študentky, sú neporovnateľne vyššie, ako potreby
štvorročného dieťaťa, vo veku ktorom bola navrhovateľka v čase posledného rozhodovania súdu.

34. Súd zároveň nepovažoval za relevantné, a ani skutočnosti zodpovedajúce tvrdenia otca o tom,
že navrhovateľka má podľa neho vyššiu životnú úroveň, ako on. Otec má po zaplatení nájomného
k dispozícii sumu (minimálne) okolo 900 eur mesačne, ktorú môže minúť na krytie vlastných potrieb, ako
aj na plnenie vyživovacej povinnosti. Ak otec argumentuje, že si musí prenajímať len izbu v byte s inými
osobami, súd pripomína, že navrhovateľka má aktuálne bývanie porovnateľné. Podľa vlastných tvrdení

otca, tento túto sumu aj minie takmer celú, necháva si len malú potrebnú rezervu, nie je potom zrejmé,
prečo si myslí, že jeho dcére má postačovať suma okolo 340 eur mesačne na krytie jej potrieb a ešte
to aj považuje za vyššiu životnú úroveň, akú má on. Neobstojí ani tvrdenie, že časť obdobia konania
navrhovateľka bývala u priateľa, kde sa nepodieľala na nákladoch na bývanie, a ani tvrdenie, že teraz,
keď znovu býva u matky, taktiež tieto náklady nemá. Už vôbec však nie je racionálne vysvetliteľný postoj

otca,žebyotecnemaluhradiťvýživnézaceléobdobieodzačiatkukonania,obzvlášť,aksámodpočiatku
tvrdil, že samotný návrh nepovažuje za opodstatnený, keďže začal navrhovateľke prispievať sumou
150 eur mesačne. Nie je tiež zrejmé, prečo touto sumou, resp. neskôr vzájomne dohodnutou sumou
navrhovateľke neprispieval každý mesiac. Ak argumentoval tým, že si plnil povinnosť vždy minimálne
vo výške súdom určenej sumy, tak minimálne od začiatku konania mu muselo byť zrejmé, že toto speje

k zvýšeniu vyživovacej povinnosti (s ktorým napokon sám súhlasil), a ak sa rozhodol, že napriek tomu
bude uhrádzať výživné podľa rozhodnutia z roku 2007, musel vedieť, že mu vznikne povinnosť douhradiť
zročné výživné. To sa určuje v závislostí o oprávnených potrieb oprávneného z vyživovacej povinnosti
a možností povinného za celý čas súdneho konania.

35. Pokiaľ ide o samotné potreby navrhovateľky, tá časť konania bývala u priateľa, teraz býva u matky.
U priateľa náklady za bývanie nehradila, nehradí ich ani u matky. To však neznamená, že tieto náklady
nevznikajú. Vznikajú, a aktuálne ich hradí matka navrhovateľky, je tak dôvodné, aby sa na ich úhrade
čiastočne podieľal aj otec navrhovateľky. Aj bez nákladov na bývanie mal súd preukázané, že náklady
na úhradu oprávnených potrieb navrhovateľky odôvodňujú výšku vyživovacej povinnosti otca v sume

minimálne nerozporovaných 170 eur mesačne, a to počas celého trvania súdneho konania. Súd
považoval náklady okolo sumy 250 eur na stravu na celý mesiac za oprávnený výdavok, jedná sa o 8,33
eur na stravu na deň v priemere, čo pri súčasných cenách potravín nepredstavuje nijako nadhodnotenú
položku (raňajky, obed, večera, ovocie, zelenina a pod.). Za oprávnené tiež súd považoval náklady nadopravu vo výške okolo 18 eur mesačne, 20 eur mesačne v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou
(doplatky za lieky, platby u lekárov a podobne), okolo 60 eur mesačne na oblečenie, ak súd bral do úvahy
rozpočítané náklady na celý rok vrátane sezónneho oblečenia. Samotná navrhovateľka uvádzala, že jej

náklady na školu (školské potreby a podobne) niekedy dosahujú aj 50 eur mesačne, súd pri určovaní
výživného považoval za opodstatnené priemerné náklady okolo 20 eur mesačne. Už tieto náklady, teda
bez nákladov na bývanie, dosahujú sumu okolo 370 eur, ak súd k tomu priráta pomerné náklady na
bývanieokolo70eurmesačne(jednásapritomopomernénákladyvdomácnostinavrhovateľkinejmatky
a akákoľvek alternatíva by bola nepochybne drahšia) a náklady na voľnočasové aktivity, okolo 20 eur

mesačne, výška oprávnených výdavkov na krytie potrieb navrhovateľky dosahuje sumu okolo 460 eur,
čo je suma, z ktorej možno vychádzať pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca. Takto určená
suma je stále výrazne nižšia, ako suma, ktorú minie otec na úhradu svojich potrieb, argument otca, že
navrhovateľka má vyššiu životnú úroveň ako on, tak neobstojí. Pokiaľ ide o samotnú výšku mesačného
výživného, súd akceptoval skutočnosť, že navrhovateľka a povinný z vyživovacej povinnosti sa zhodli na
sume 170 eur mesačne a v tejto sume aj výživné určil, berúc do úvahy skutočnosť, že uzavretiu zmieru

účastníkom bránila len skutočnosť, že otec navrhovateľky nesúhlasil s tým, aby túto sumu mal doplácať
spätne od začiatku konania.

36. Pokiaľ ide o zročné výživné, nebol žiaden dôvod toto nepriznať v sume rozdielu medzi skutočnými
úhradami otca a určeným výživným za obdobie od začatia konania. Ako už bolo vyššie uvedené,

neexistuje racionálny argument na to, že otec hradil nižšie výživné, ako ním pôvodne deklarovaných
150 eur mesačne, resp. neskôr vzájomne dohodnutých 170 eur mesačne, ktoré otec napokon aj tak
neuhrádzal každý mesiac. Neobstojí ani argumentácia, že pomery matky navrhovateľky sú lepšie, ako
pomery otca. Jednak, samotná matka navrhovateľky je rovnako ako otec učiteľkou s porovnnateľným
príjmom, a zároveň, súd mal za preukázané (aj zo založených výpisov z účtu), že matka sa na

potrebách navrhovateľky podieľa vyššou mierou ako otec, nielen finančným prispievaním, ale okrem
iného aj osobnou starostlivosťou, prejavujúcou sa napr. aj v príprave stravy, praní a podobne. Za
týchto okolností súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadom príjmu životného
partnera navrhovateľkinej matky, s ktorou navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti. Ak otec napr.
uvádzal, že navrhovateľka sa má možnosť stravovať u matky, súd upozorňuje, že sa stále jedná

o výdavok navrhovateľky, a skutočnosť, že ho reálne zaplatí jej matka, otca nezbavuje povinnosti
podieľať sa na jeho úhrade. Z vykonaného dokazovania naopak vyplýva, že zmena pomerov, oprávnené
pomery navrhovateľky, a aj možnosti otca, by priznanie sumy 170 eur mesačne odôvodňovali už skôr,
ako si navrhovateľka uplatnila návrh v tomto konaní. Nakoľko tomu ale bráni ustanovenie § 77 ods. 1
druhej vety, podľa ktorého možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania, súd zročné

výživné priznal v súlade s týmto ustanovením. Otec za obdobie od mesiaca júl 2021 (kedy začalo
konanie)domesiacanovember2023uhradilnavýživnomspolusumu3.239eur.Zacelétotoobdobiemu
vznikla povinnosť uhradiť sumu 4.930 eur (170 eur x 29 mesiacov). Rozdiel tak predstavuje sumu 1.691
eur. Súd otcovi dlžnú sumu zročného výživného povolil splácať v splátkach vo výške 50 eur mesačne
(s čím navrhovateľka súhlasila), splatných spolu s bežným výživným, a to až do splatenia celej dlžnej

sumy zročného výživného.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom

súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom
hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na

zadržanie vodičského preukazu.