Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Martinčeková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/192/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200481
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:4021200481.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej
veci žalobcu: Krajská prokuratúra v Nitre, so sídlom Damborského č.1, Nitra, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, pobočka Levice, so sídlom Ulica sv. Michala č. 4, Levice, za účasti ďalšej účastnícky konania:
L.. L. L.Č., Q. T.. Q. Č.. XX, C., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo:
700-1311424016-GC04/16 zo dňa 01.12.2016, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre č.k. 23Sa/62/2021-97 zo dňa 25.07.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/62/2021-97 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a Správnemu

súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 23Sa/62/2021-97 zo dňa 25.07.2022 Krajský súd v Nitre zrušil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice číslo: 700-1311424016-GC04/16 zo dňa 01.12.2016
(ďalej preskúmavané rozhodnutie) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná podľa § 144 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o sociálnom poistení) predpísala ďalšej účastníčke
za obdobie november, december 2005, január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, august, september,

október,november,december2006ajanuár,február,marec,apríl,máj,jún2007poistnénanemocenské
poistenie 416,60 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky v sume 167,96 eur a poistné na rezervný
fond 1 135,31 eur, pričom neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia bola príloha. V odôvodnení uviedla,
že na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že poistné a príspevky ďalšia
účastníčka neodviedla vôbec za vyššie uvedené obdobie, čím porušila § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2
písm. c), ods. 3 písm. c), § 128 ods. 11 písm. b), § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona o
sociálnom poistení a § 20 ods. 1 písm. b), 26 ods. 1, 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z.

v znení účinnom do 31.12.2012.

3. Proti tomuto rozhodnutiu na základe podnetu ďalšej účastníčky podala protest Okresná prokuratúra
Levice, ktorému Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo: 24804- 3/2021-BA zo dňa 27.05.2021
nevyhovela.

4. Na základe uvedeného žalobca podal správnu žalobu podľa § 45 ods. 1 Správneho súdneho poriadku

v znení účinnom do 31.06.2023 (ďalej SSP), v ktorej namietal nasledovné: Rozhodnutie o predpísaní
poistného nadobudlo právoplatnosť 24.12.2016. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice zahrnula do
predpisu aj poistné za obdobia, pri ktorých už uplynula lehota 10 rokov, v ktorej bolo možné realizovať
právo predpísať poistné. Išlo o poistné za mesiace november a december 2005 a január až november2006. Rozhodnutie žalovanej je tak v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, pretože Sociálna
poisťovňa bola povinná na premlčanie práva na predpis poistného prihliadať, aj keď účastníčka konania
námietku premlčania nevzniesla. Poukázal pritom na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa

25.01.2018. Ďalej žalobca vytýkal žalovanej viaceré procesné pochybenia, napríklad neupovedomenie
o začatí nedávkového konania z vlastného podnetu, nemožnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia
či uplatňovať návrhy a predkladať dôkazy. Nakoniec namietal nedostatok dôvodov v preskúmavanom
rozhodnutí.

5. Správny súd napadnutým rozsudkom zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej zo dňa 01.12.2016
a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Čo sa týka namietaných procesných vád, s týmito sa správny súd
nestotožnil a konštatoval, že pokiaľ aj žalovaná nedala ďalšiemu účastníkovi možnosť vyjadriť sa k
veci pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia, uvedené nemožno považovať za také porušenie
ustanovení o nedávkovom konaní, ktoré by bolo dôvodom na postup podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
Je potrebné súhlasiť so žalovanou, že účastníčka mala možnosť vyjadriť sa k predmetu konania v rámci

odvolania. Čo sa týka hmotnoprávnej námietky týkajúcej sa aplikácie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, stotožnil sa s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade žalovaná nebola oprávnená
predpísať poistné nad rámec stanovenej desaťročnej lehoty, aj keď uvedené ďalšia účastníčka v rámci
administratívneho konania nenamietala. Poukázal pritom napríklad na daňový poriadok, ktorý obsahuje
právnu úpravu premlčania a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok a vznesenie námietky premlčania.

Prijal záver, že pokiaľ aj zákonodarca používa gramatické vyjadrenie „premlčanie“, obsahom zákonná
úprava plynutia lehoty spĺňa znaky preklúzie, z ktorých dôvodov musí Sociálna poisťovňa predpisovať
poistné len v lehote stanovenej zákonom a to aj právoplatne. Okrem toho prirovnanie premlčania k
súkromnoprávnemu inštitútu nie je možné aj z toho dôvodu, že zákonná úprava noriem verejného
práva neobsahuje inštitút spočívania premlčacej lehoty, čo dotvára záver o tom, že výraz „premlčanie“

fakticky znamená preklúziu práva, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Preto zrušil
preskúmavané rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

6. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalovaná. Nesúhlasila so záverom správneho súdu
a mala za to, že nie je povinná prihliadať na premlčanie práva predpísať poistné nad rámec zákonnej

desaťročnej lehoty odo dňa jeho splatnosti bez vznesenia námietky premlčania povinným a hľadieť v
tomto prípade na premlčanie ako na zánik práva, t. j. preklúziu. Poukázala na § 28 zákona o sociálnom
poistení, ktorý odkazuje na Občiansky zákonník. Občiansky zákonník definuje aj na účely zákona o
sociálnom poistení nielen inštitút premlčania, ale aj všetky ostatné náležitosti aplikácie tohto inštitútu
účastníkmi konania. Ďalej poukázal na nejednotnú judikatúru všeobecných súdov v tejto oblasti a

na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018. Žiadala
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

7. Žalobca sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 10.10.2022. Zotrval na svojom právnom
názore, že žalovaná bola povinná na premlčanie práva na predpis poistného prihliadať z úradnej

povinnosti, aj keď účastníčka konania námietku premlčania nevzniesla a opätovne poukázal na viaceré
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť.

8. Ďalšia účastníčka sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná
sťažnosťbolapodanávčas,oprávnenouosobouajeprípustnábeznariadeniapojednávania(§455SSP)
a oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol
viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná z nasledovných dôvodov:

10. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým predpísala dlžné poistné ďalšej
účastníčke konania za obdobie od novembra 2005 do decembra 2005, od januára 2006 do decembra
2006 a od januára 2007 do júna 2007. Rozhodnutie o predpísaní poistného bolo vydané dňa 01.12.2016
aprávoplatnédňa24.12.2016.Protitomutorozhodnutiuďalšiaúčastníčkaodvolanienepodala,námietku
premlčania nevzniesla a dlžné poistné zaplatila.

11. Medzi žalobcom a žalovanou zostala sporná otázka, či žalovaná mala právo predpísať poistné aj
za obdobie, pri ktorom už uplynula lehota 10 rokov v zmysle § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,
pokiaľ nebola vznesená námietka premlčania (tento názor prezentuje žalovaná) alebo toto právo nemalaa to aj vtedy, ak ďalšia účastníčka námietku premlčania v rámci administratívneho konania nevzniesla
(tento názor prezentuje žalobca). Predmetom kasačného konania je tak posúdenie právnej otázky, či
lehota stanovená v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je vo svojej podstate lehotou prekluzívnou

alebopremlčacou.Záversprávnehosúduonedôvodnostinamietanýchprocesnýchpochybenížalovanej
žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti nerozporoval, preto sa kasačný súd týmto posúdením
nezaoberal.

12. Kasačný súd uvádza, že o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci už rozhodoval, pričom sa jedná o

rozsudkysp.zn.7Ssk/185/2022zodňa13.10.2023,7Ssk/183/2022zodňa27.09.2023a7Ssk/181/2022
zo dňa 27.09.2023. V zmysle § 464 ods. 1 SSP kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje
na tieto obdobné rozhodnutia, pričom uvádza prevzatú časť jedného z nich, a to sp. zn. 7Ssk/183/2022
zo dňa 27.09.2023:

„... 11. V prerokúvanej veci žalovaná ako organizačná zložka verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na

výkon sociálneho poistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. konala a rozhodovala v rámci svojej
právomoci o predpísaní poistného podľa § 144 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého predpíše poistné
osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v
nesprávnej sume. Toto rozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 cit. zák. predmetom nedávkového konania,
ktoré sa spravuje treťou časťou (§ 172 až 225) zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca vytýkal žalovanej

pobočke porušenia viacerých ustanovení o nedávkovom konaní, s ktorými sa správny súd nestotožnil a
žalobcaichužvkasačnomkonaní(vovyjadreníkukasačnejsťažnosti)aniďalejnetematizuje.Podstatou
sporu žalobcu a žalovanej tak zostáva otázka premlčania práva predpísať poistné a následkov tohto
premlčania.

12. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov
odo dňa jeho splatnosti. Výklad tohto ustanovenia sa medzičasom stal predmetom rozhodovania
veľkého senátu tunajšieho súdu. Ten v rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022 formuloval právny názor, v
zmysle ktorého premlčanie práva predpísať poistné podľa citovaného ustanovenia neznamená, že by
uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak,

znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto
práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne
vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná
zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán
podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo

predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák. takúto námietku premlčania
svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit.
zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté....“

13. Kasačný súd ďalej konštatuje, že podľa § 466 ods. 3 SSP sa stal pre senát kasačného súdu

záväzný právny názor vyjadrený v rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023,
pričom senát nevidí žiaden dôvod, aby sa od tohto právneho názoru odklonil. Čo sa týka konkrétnych
skutkových zistení daného prípadu, preskúmavané rozhodnutie o predpísaní poistného bolo vydané dňa
01.12.2016 a týkalo sa aj poistného aj za mesiace november 2005 až október 2006. Podľa § 143 ods.
1 zákona o sociálnom poistení poistné za kalendárny mesiac je splatné spravidla 8. dňa kalendárneho

mesiaca, nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, teda najneskôr 08.11.2006.
Desaťročná premlčacia doba vo vzťahu k tomuto poistnému tak uplynula najneskôr 08.11.2016, a tak
bolo rozhodnutie pobočky o jeho predpísaní vydané až po jej uplynutí. Ďalšia účastníčka ako osoba,
ktorá bola povinná odviesť poistné, však pred vydaním tohto rozhodnutia nenamietla toto premlčanie a
neurobila tak ani po tom, čo jej bolo doručené, napríklad v odvolaní, ktoré vôbec nepodala. Vychádzajúc

z uvedeného právneho názoru tak žalovaná pobočka nebola povinná zaoberať sa otázkou uplynutia
premlčacej doby a tak jej rozhodnutie nemôže byť nezákonné len preto, že na jej uplynutie neprihliadala.

14. Čo sa týka argumentácie žalovanej ustanovením § 28 zákona o sociálnom poistení a aplikáciou
Občianskeho zákonníka, ako aj poukazom na ďalšiu judikatúru všeobecných súdov a Ústavného súdu

Slovenskej republiky, kasačný súd nepovažoval za potrebné bližšie sa zaoberať touto argumentáciou,
pretože uvedená právna otázka bola vyriešená jednoznačne a záväzne vyššie uvedeným rozhodnutím
veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rovnako z vyššie uvedených
dôvodov kasačný súd ďalej osobitne nerozoberal ani judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republikyvovyjadreníkukasačnejsťažnostizostranyžalobcu,ktorábolataktiežprekonanácitovanýmrozsudkom
veľkého senátu.

15. Z uvedených dôvodov je nesprávny záver správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto jeho rozsudok sám vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačná sťažnosť je tak dôvodná, preto kasačný súd
podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie
konanie.

16. O trovách tohto kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3
SSP).

17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.