Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. júl 2023

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/47/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5709202337
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2023:5709202337.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne: A. A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, XXX XX, F., právne zastúpenej JUDr. Petrom Harakálym,
advokátom so sídlom Mlynská 28, 040 01, Košice, IČO: 00 620 157, proti žalovanému: Univerzitná
nemocnica Martin, so sídlom Kollárova 2, 036 59, Martin, IČO: 00 365 327, právne zastúpenej JUDr.
Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01, Martin, IČO: 42 071 135, v
konaní o náhradu škody z ublíženia na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobkyni povinný zaplatiť
- sumu 2.990 € z titulu náhrady za bolesť spolu s 5 % úrokom z omeškania

ročne od 8.1.2009 do zaplatenia,
- sumu 4.680 € z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu
s 5 % úrokom z omeškania ročne od 8.1.2009 do zaplatenia a
- sumu 2.340 € z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalobkyňa má proti žalovanému právo na náhradu trov konania pred súdom prvej a druhej inštancie
v plnom rozsahu.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť Slovenskej republike trovy štátu v plnom rozsahu.

V. O výške náhrady trov konania žalobkyne a štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Martin dňa 12.3.2009 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala
zaplatenia sumy 33.169,02 € titulom náhrady bolestného, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
požadovala sumu 19.761 €. Obe tieto sumy žiadala úročiť 5 %-tným úrokom z omeškania ročne od
8.1.2009 do zaplatenia a súčasne požadovala sumu 9.880,50 € titulom zvýšenia odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tou skutočnosťou, že dňa 13.12.2005 u žalovaného podstúpila operáciu
pravého bedrového kĺbu, ktorú vykonal G. A. D. A., H.. Následkom nedostatočného zváženia rizikových
faktorov operatérom súvisiacich s operačným zákrokom sa skomplikoval priebeh operačnej liečby
a vznikli pooperačné komplikácie. Podľa výsledkov šetrenia o poskytovaní zdravotnej starostlivostiÚradnom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Bratislava, neboli zo strany pracovníkov
žalovaného dostatočne zvážené všetky rizikové faktory operácie vzhľadom na pridružené ochorenia,
ako bol rizikový terén osadenia endoprotézy po 6 operáciách, nadváha a cukrovka. Na oddelení boli

improvizované podmienky, rekonštrukcia pracoviska a uvedené skutočnosti vyústili do komplikovaného
priebehu operačnej liečby a vzniku následných komplikácií. Okrem toho žalobkyňa bola nedostatočne
poučená o možných rizikách výkonu plánovaného operačného zákroku. V dôsledku toho bola žalobkyni
zlomená panva, bola jej predlžená operovaná noha o 8,5 cm a do jej organizmu bola zavlečená
nemocničná baktéria pseudomonas aeruginosa. Aj keď samotný operačný výkon bol poskytnutý

správne,žalobkyninebolaposkytnutázdravotnástarostlivosťpodľa§4ods.3a§21Zákonač.576/2004
Z.z.. Za takto vzniknutú škodu zodpovedá žalovaný v zmysle § 420 a § 415 Obč. zákonníka. Žalobkyni
bol vypracovaný lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia na ortopedicko
– traumatologickej klinike Univerzitnej nemocnice Martin a bolo stanovené bolestné v rozsahu 2.480
bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo obodované vo výške 1.477,5 bodu. Rozhodným
obdobím pre stanovenie výšky náhrady za bolestné je rok 2007, keďže nárok vznikol v roku 2008,

v ktorom hodnota jedného bodu je 402,92 Sk. Bolestné potom predstavuje zaokrúhlene v zmysle §
5 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. sumu 999.250 Sk, čiže 33.169,02 € a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sumu 595.320 Sk, čiže 19.761 €. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uplatnila podaním zo dňa 4.12.2008 u žalovaného nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví
a súčasne žalovanému navrhla uzavrieť dohodu o vyrovnaní o náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia. Vzhľadom na invaliditu žalobkyne, jej vek v čase úrazu, rozsah a závažnosť následkov
obmedzenia straty spoločenského uplatnenia, navrhla žalobkyňa 50 % zvýšenie odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia, čo predstavuje potom sumu 9.880,50 €. Nárok na náhradu škody a dohoda
o vyrovnaní boli zo strany žalovaného odmietnuté a preto žalobkyňa bola nútená obrátiť sa na súd.
Žalobkyňa totiž následkom operácie sa stala čiastočne nesebestačnou, odkázanou na pomoc druhých

a natrvalo vylúčená z doterajšieho a budúceho plnohodnotného osobného a spoločenského života.
Jej postavenie sa po operácii malo zlepšiť, no naopak, zhoršilo sa. Po zavlečení nemocničnej baktérie
pseudomonas aeruginosa, ktorá spôsobuje zápal kosti a množstve ďalších uskutočnených operácií už
ďalšia operácia kĺbu bez rizika nie je možná. Vzhľadom na odstránenie bedrového kĺbu a nemožnosti
jeho umelej náhrady sa žalobkyňa pohybuje na jednej nohe a je odkázaná na používanie francúzskych

bariel. Trpí sústavnými bolesťami aj ostatných kĺbov, chrbtice, nesústredenosťou, únavou a poruchami
spánku. Je narušená jej psychika, predovšetkým spojená s úzkosťou. Nie je schopná si plniť svoje
spoločenské povinnosti tak, ako pred úrazom, čo je výrazne stresový faktor, ovplyvňujúci negatívne jej
psychiku.

3. Žalobkyňa na dôkaz svojich tvrdení pripojila do spisu sťažnosť žalobkyne na Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou z 19.1.2007, odpoveď Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
zo dňa 26.3.2007 a 25.9.2007, žiadosť o revíziu výsledku šetrenia, lekársky posudok o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia, veľké množstvo zdravotnej dokumentácie, fotografie zachytávajúce
jej aktivity pred operáciou v decembri 2005, uplatnenie nároku u žalovaného zo dňa 4.12.2008,

rozhodnutie o invalidnom dôchodku od Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 14.11.2007 a oznámenie
žalovaného zo dňa 8.1.2009, navrhla vypočuť pomerne veľké množstvo svedkov a oboznámiť sa aj
s trestnými spismi, ktoré svedčili o trestnom konaní, ktoré bolo vyvolané jej trestnými oznámeniami vo
vzťahu k operatérovi G. A..

4. Žalovaný reagoval prvýkrát vyjadrením k žalobe zo dňa 7.5.2009, ktorým dôvodnosť žaloby namietal
a navrhol ju zamietnuť. Hneď v úvode tohto vyjadrenia žalovaná strana poukázala na skutočnosť, že
žalobkyňa dňa 3.1.2008 sa obrátila s podnetom na trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu
ublíženia na zdraví na Okresnú prokuratúru v Martine a k uvedenej veci sa vykonávalo vyšetrovanie,
v ktorom pod sp. zn. ČVS: ORP-230/OVK-MT-2008 bolo zhromaždené veľké

množstvo dôkazov, na ktoré sa bude žalovaný postupne odvolávať. Žalovaná strana poprela tvrdenia
žalobkyne ohľadne toho, že by operačná liečba bola niečím skomplikovaná. Poprela tvrdenie žalobkyne,
že by došlo k zlomenine panvy a k predlženiu nohy žalobkyne. Tieto následky nekonštatuje ani lekársky
posudok, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva a z ktorého uplatňuje výšku svojich nárokov. Takto to vyplýva
z dôkazov, ktoré boli vykonané pri vyšetrovaní konania políciou z výsluchu svedkov A. I. I., A. D. G., G.

A. D. A.. Závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ústredie, v liste zo dňa 25.9.2007 sa
javia byť tendenčné pre nasledovné dôvody:5. Tvrdenie, že by došlo ku komplikovanému priebehu operačnej liečby, nemá oporu v zdravotnej
dokumentácii žalobkyne. Úrad – ústredie nezabezpečil vyjadrenie operatéra ako lekára vykonávajúceho
poučenie pacienta o skutočnom rozsahu a len konštatuje, že poučenie bolo nedostatočné. Úplne

nepodložená je informácia, podľa ktorej Regionálny úrad verejného zdravotníctva A. mal zisť výskyt
baktérie pri pravidelnom vyšetrení mesiac po operácii v januári 2006. Tieto skutočnosti vyvracajú listinné
dôkazy, ktoré žalovaný pripojil. Naopak, znalecký posudok súdneho znalca z odboru zdravotníctvo,
ortopédia a traumatológia, G. A. J. J., K. z Českej republiky, vyvracia tieto tvrdenia
žalobkyne. Z písomnej komunikácie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva s vyšetrovateľom

Obvodného riaditeľstva policajného zboru vyplýva, že RÚVZ nevykonával žiadne pravidelné vyšetrenie
v mesiaci január 2006, ale pred operáciou naposledy 19.10.2005 s negatívnym výsledkom na
baktériu pseudomonas aeruginosa. Tvrdenia žalobkyne ohľadne improvizovaného chodu pracoviska
– ortopedicko – traumatologickej kliniky, ktoré bez ďalšieho preskúmania prevzal Úrad – ústredie
do svojho záveru, sú taktiež vyvrátené závermi priloženého znaleckého posudku, ako aj popisom
objektívneho stavu, ktorý vyplýva z korešpondencie nemocnice s vyšetrovateľom. Lekársky posudok,

ktorý je prílohou žaloby, nerieši otázku vzniku zodpovednosti za hodnotené poranenia. Žalobný návrh aj
v časti navrhovaného uloženia povinnosti uhradiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % nemá oporu
v právnom poriadku. Dikcia ust. § 6 Zákona č. 437/2004 Z.z. stanovuje totiž len možnosť účastníkov
uzavrieť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a neuzavretie takejto dohody v lehote
troch mesiacov odo dňa podania návrhu na uzavretie takejto dohody oprávňuje poškodeného účastníka

žiadať o náhradu súdnou cestou. Návrh na uzavretie takejto dohody je hmotno-právnou podmienkou
súdneho uplatnenia nároku za náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nespôsobuje však
omeškanie druhého účastníka tohto právneho vzťahu pri neprijatí ponúkaného návrhu dohody.

6. K tomuto podaniu žalovaná strana pripojila znalecký posudok G. A. J. J., K. a korešpondenciu

s vyšetrovateľom vo vyššie uvádzanej trestnej veci ako aj odpoveď Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva zo dňa 8.4.2008. Vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie bolo uznesením sp. zn. 9C
47/2009 zo dňa 3.12.2009 prerušené konanie do právoplatného skončenia trestného konania vedeného
na Úrade justičnej a kriminálnej polície, Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline pod č. ČVS:
KRP-46/OVK-ZA-2009.

7. V priebehu konania potom, čo bolo ukončené trestné konanie voči G. A. A., súd v konaní pokračoval
a procesné strany na svojich tvrdeniach zotrvali. Žalujúca strana mala za to, že základ nároku žalobkyne
vyplýva z ust. § 420, resp. z ust. § 420a Obč. zákonníka. Naopak, strana žalovaná dôvodnosť
žaloby neprestajne namietala a dokonca v podaniach zo dňa 20.6.2019 vzniesla námietku premlčania

niektorých nárokov žalobkyne na bolestné a to konkrétne vo vzťahu k nárokom z operačného výkonu
dňa 13.12.2005, 19.1.2006 a 16.2.2007.

8. Po rozsiahlom vykonanom dokazovaní súd rozsudkom zo dňa 1.7.2020 priznal žalobkyni sumu 2.990
€ z titulu náhrady za bolesť spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 8.1.2009 do zaplatenia, sumu

4.680€ztitulunáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniaspolus5%úrokomzomeškaniaročneod
8.1.2009 do zaplatenia a sumu 2.340 € z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Vozvyškuuplatnenéhonárokužalobuzamietolažalovanémuprotižalobkyninepriznalprávonanáhradu
trov konania. Súčasne žalobkyňu zaviazal povinnosťou nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 5/6-ín
a žalovaného zaviazal nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 1/6-iny s tým, že o výške náhrady trov

konania štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník.

9. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie tak žalobkyňa, ako aj žalovaný a Krajský súd v Žiline ako
súd odvolací svojím uznesením sp. zn. 11Co/44/2021 zo dňa 31.8.2021 rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom zrušujúcom uznesení Krajský

súd v Žiline zdôraznil, že oboznámiac sa s obsahom celého spisového materiálu, ako aj dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. jeho skutkové zistenia
sú predčasné, pretože sa dôsledne nevysporiadal zo všetkými skutočnostiam, ktoré vzišli najavo z
vykonaného dokazovania. Záver o prijatí zodpovednosti žalovaného za poškodenie zdravia na strane

žalobkyne v dôsledku infekcie, ku ktorej malo dôjsť v období od 4.1.2006 do 19.1.2006, je podľa názoru
odvolacieho súdu založený na „predpokladanej pravdepodobnosti“ a nie na jasnom a presvedčivom
zistení. Okresný súd v procese hodnotenia dôkazov zvažoval v podstate viaceré možné príčiny vzniku
infekcie, z ktorých len preukázanie dvoch by zakladalo zodpovednosť na strane žalovaného, a tovznik infekcie pri operácií dňa 13.12.2005 (viď bod 90. a 91. rozsudku okresného súdu) a v súvislosti
s liečbou žalobkyne od 4.1.2006 následne. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho rozhodnutia
dostatočne nezaoberal zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania a síce, že k vzniku infekcie

mohlo dôjsť aj pri domácej liečbe žalobkyne a tiež, že infekcia sa už nachádzala v jej organizme.
Absenciu vzniku infekcie z týchto možných príčin súd prvej inštancie síce vylúčil (viď bod 94. a 95.
napadnutého rozhodnutia), avšak tieto skutočnosti neodôvodnil dostatočným, jasným a presvedčivým
spôsobom. Sám len konštatuje, „že o liečbe žalobkyne v období od 23.12.2005 do rehospitalizácie
4.1.2006 neexistujú v zdravotnej dokumentácii žiadne záznamy“. To, že dňa 30.12.2005 pri výbere

stehov v domácom prostredí žalobkyne lekárom, ktorého meno okresný súd nepoznal, mohlo dôjsť k
nákaze baktériou pseudomonas aeruginosa, uviedol súdny znalec A. L. F. (viď bod 81. napadnutého
rozsudku). Pritom jeho výpoveď mala podľa vlastných slov poskytnúť okresnému súdu „najucelenejší
obraz o povahe zdravotného poškodenia žalobkyne“. Aj keď je odvolací súd toho názoru, že pri
zodpovednostných vzťahoch, vyplývajúcich z lekárskych zákrokoch v nemocničnom prostredí, nie je
možné vždy vyžadovať od strany sporu, aby preukázala, že vzťah príčiny a následku bol priamy

a bezprostredný, nie je možné ani založiť zodpovednosť žalovaného len na „pravdepodobnostnom
závere“, že v danom prípade k vzniku infekcie došlo po 4.1.2006, v podstate vychádzajúc z charakteru
infekcie (charakteristickej pre nemocničné prostredie), opisu a priebehu zápalového ochorenia na strane
žalobkyne. K záveru o zodpovednosti žalovaného, že k vzniku infekcie došlo dňa 4.1.2006 a následne
v jeho priestoroch, sa súd prvej inštancie priklonil predovšetkým vzhľadom k výsledkom vykonaného

znaleckého dokazovania, či už v trestnom alebo občiansko-právnom konaní, s poukazom na spomínaný
charakterinfekcie,vroku2006sanavyšeprikontroledňa19.6.2006vnemocnicižalovanéhospomínaná
infekcia objavila. Okresný súd, ale dostatočne nevysvetlil a nevyhodnotil, prečo sa priklonil k tomu,
že infekcia v nemocničnom prostredí na pracovisku ortopedicko-traumatologickej klinky žalovaného
existovala už v čase liečby žalobkyne, keď na druhej strane správa Regionálneho úradu verejného

zdravotníctva z 18.4.2005 a 19.10.2005 uvedenú možnosť vylučuje. Inak povedané, prečo okresný súd
„prisúdil“ väčšiu dôkaznú hodnotu záverom znaleckého dokazovania (resp. správe z roku 2006), ako
správe z roku 2005. Tiež z vykonaného dokazovania vyplýva, že je rozdiel, ak sa baktéria kultivuje
z biologického materiálu odobratého od človeka, alebo ak sa zistí pri odobratí sterov z pracovných
plôch, nástrojov, zdravotníckych prístrojov a pod.. V tomto smere nebolo dostatočným spôsobom

vykonané dokazovanie a síce k možnosti, že k zápalovému ochoreniu na strane žalobkyne došlo v
dôsledku zákroku v domácom prostredí, resp. „z vnútra organizmu“ (táto príčina sa javí zatiaľ ako
najmenej pravdepodobná). V uvedenom smere musí okresný súd doplniť dokazovanie tak, aby bolo
možne spoľahlivo určiť príčinu nákazy u žalobkyne a zároveň svoje závery, ku ktorým dospeje zákonným
spôsobom (§ 220 ods. 2 C.s.p.) odôvodní.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože podľa názoru súdu druhej inštancie
v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia v otázke zodpovednosti žalovanej za poškodenie zdravia
žalobkyne okresný súd nevykonal navrhované dôkazy dôsledne a vzhľadom k jeho rozsahu odvolací

súd nepovažoval za účelné jeho doplnenie v konaní pred odvolacím súdom.

11. Okresný súd Martin viazaný rozhodnutím súdu druhej inštancie doplnil dokazovanie na návrh
procesných strán. Na návrh strany žalovanej si súd vyžiadal výpis z účtu žalobkyne zo Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a.s., Bratislava od 23.12.2005 do 3.1.2006, zdravotné záznamy z lekárskej služby

prvej pomoci, ktorá mala poskytnúť zdravotnú starostlivosť žalobkyni v období od 23.12.2005 do
3.1.2006 a aj výpis zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne od jej všeobecnej lekárky z obdobia od
23.12.2005 do 3.1.2006.

12. Žalobkyňa navrhla, aby bolo v konaní znaleckej organizácii (forensic.sk) uložené doplniť znalecký

posudok s tým, že úlohou doplnenia znaleckého posudku by bolo uviesť všetky časové varianty
možného prenosu infekcie nozokomiálnej nákazy do tela žalobkyne počas hospitalizácie o u žalovaného
v rokoch 2005 a 2006 s prihliadnutím na časové a vecné súvislosti jednotlivých javov zistených
nielen zo zdravotnej dokumentácie, ale z celého obsahu súdneho spisu vrátane obsahu výsluchu
žalobkyne a svedkov vzhľadom na povahu zistenej nozokomiálnej nákazy a vzhľadom na časovú

a vecnú možnosť jej zachytenia a exaktného zistenia. Žalobkyňa tiež trvala na vykonaní dokazovania
znaleckou organizáciou za účelom preskúmania správnosti bodového hodnotenia bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyne, ktoré vykonal A. F. a to vzhľadom na námietky uvádzané
žalobkyňou v priebehu konania. Tento dôkaz bol navrhnutý vzhľadom na skutočnosť, že výsluch G. A.D. M., H., ktorý podpísal lekársky posudok predložený žalobkyňou pri podaní žaloby na súd z dôvodu
úmrtia už nie je možný.

13. Súd vykonal navrhnuté dôkazy mimo ustanovenia znaleckej organizácie za účelom podania
kontrolného znaleckého posudku vo vzťahu k znaleckému posudku A. F. a totiž požiadal znaleckú
organizáciu N. po získaní ďalšej zdravotnej dokumentácie žalobkyne a listinných dôkazov vyžiadaných
súdom na návrh žalovanej strany o vyjadrenie, či na záveroch znaleckého posudku znalecká organizácia
N., resp. A. L. za ňu konajúci pred súdom trvá, alebo ich chce nejakým spôsobom korigovať.

14.Pokiaľšloonávrhžalobkynenaustanovenieznaleckejorganizácienakontrolubodovéhohodnotenia
vykonaného súdnym znalcom A. F., tam súd sa nepriklonil k takémuto dôkaznému návrhu a dôkazný
návrh zamietol. Súd vzhľadom na skutočnosť, že znalec vo svojej výpovedi presvedčivo zdôvodnil
použitie jednotlivých položiek pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne,
popísal jednotlivé druhy zákrokov, ktoré boli u žalobkyne uskutočnené, sa plne stotožnil, pokiaľ ide

o bodové hodnotenie, so závermi tohto znalca, ktoré boli pre súd úplne presvedčivé. V tomto smere
dokatovanie navrhnuté žalujúcou stranou považoval súd za nadbytočné.

15. Súd pri svojom novom rozhodovaní vychádzal z takto doplneného dokazovania a samozrejme
prihliadla aj na závery výsledkoch dokazovania uskutočneného v predchádzajúcom konaní.

16. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že problémy s pravým bedrovým kĺbom mala ešte pred
kritickou operáciou v decembri 2005, vlastne už od narodenia a mala v tomto mieste urobených niekoľko
operácií až do 18. roku života, keď naposledy jej G. O. urobil tzv. artrodézu pravého bedrového kĺbu,
čo znamenalo jeho znehybnenie do uhla 45 stupňov. Bolo to z dôvodu nedostatočného vývinu kĺbovej

jamky, do ktorej mala zapadať kĺbová hlavica a z dôvodu, aby sa žalobkyňa vyhla ďalším bolestiam
a ďalším operáciám, ktoré by vyžadovala úprava spomínanej kĺbovej jamky. V dôsledku tohto jej bol
kĺb znehybnený. Výsledkom tejto operácie bolo, že aj keď žalobkyňa nebola po plnoletosti celkom
zdravá, nemohla robiť žiadny vrcholový šport, bežne však zvládala všetky úkony, ktoré potrebovala
k životu, starala sa o rodinný dom, o záhradu, manželovi vychovala dve deti, z ktorých jedno porodila,

viedla advokátsku prax, vedela chodiť, ležať, sedieť bez akýchkoľvek bolestí. Dokonca sa mohla aj
bicyklovať, pretože na bicykli mala upravenú jednu pedálovú páku. V poslednej dobe pred operáciou
v decembri 2005 ju však začali bolieť kolená a snažila sa tento problém riešiť. Jeden zo známych
jej odporučil ortopedickú kliniku žalovanej nemocnice a tak sa dostala postupne k G. A.. Ten ju
pozval na konzultáciu 9.11.2005, kde mu predostrela svoju zdravotnú dokumentáciu, posledné RTG

snímky a jej situáciu sa G. A. rozhodol riešiť tak, že jej dá umelý kĺb a obnoví hybnosť kĺbu tak, aby
zlepšil kvalitu života žalobkyne a prestali ju bolieť kolená. Ďalšie podrobnosti operácie však pred ňou
nespomenul, najmä pred ňou nespomenul riziká možných komplikácií a neinformoval ju ani o priebehu
ďalšej budúcej liečby. Žalobkyňa si vybavila predoperačné vyšetrenia, obstarala si vysoké barly, ktoré
si mala na operáciu so sebou doniesť a 12.12.2005 bola na ortopedicko – traumatologickej klinike

žalovanej nemocnice hospitalizovaná pred operáciou. Žalobkyňa tvrdila, že v čase vedenie ortopedicko
– traumatologickej kliniky, do ktorého spadali tak G. A., ako aj primár E. a primár I., vedelo o problémoch
s nozokomiálnymi nákazami na klinike a vedeli o tom, že operáciu, ktorej sa mala podrobiť žalobkyňa,
musia vykonať v aseptickom prostredí. Žalobkyňa uviedla, že keby vedela o rizikách operácie, napr.
o riziku nozokomiálnej nákazy a keby jej G. A. pri poučení pacienta povedal, že riziko nozokomiálnej

nákazy vylúčiť nevie, tak by asi pre takúto operáciu nerozhodla. Žalobkyňa však bola informovaná len
o tom, že bude dobre chodiť a bude to bez bolesti. Po operácii boli rekonštruované toalety na 1. poschodí
kliniky a preto na poschodí, kde ležala žalobkyňa, boli presunutí aj pracovníci septickí, teda infekční, ktorí
spolu s pacientmi, akými bola žalobkyňa, ktorí sa mali zdržiavať na aseptickom oddelení, navštevovali
spoločné toalety. Žalobkyňa mala počas celej hospitalizácie od operácie ranu obviazanú a manipulovalo

sa s ňou len raz, keď jej vyberali drény. Potom sa rana znova uzavrela. V priebehu hospitalizácie mala
žalobkyňa teploty, dokonca zimnice, avšak lekári tomu nevenovali pozornosť a žalobkyňu 23.12.2005
prepustili do domáceho ošetrenia, hoci mala horúčku. Žalobkyňa poprela, že by sa sama pýtala domov.

17. Žalobkyňa vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že po prepustení zo žalovanej nemocnice 23.12.2005

ležala doma s vysokými horúčkami a striedali sa u nej lekári z Levickej nemocnice, pretože manžel k nej
volal pohotovosť. Mala ťažké bolesti v operovanom mieste a teploty. Pohybovala sa len na toaletu a späť,
pri sprchovaní dávala pozor, aby ranu, ktorá bola stále prelepená, držala v suchu. Medzi sviatkami prišli
lekári z Levickej nemocnice, ktorí jej vybrali stehy v domácom prostredí, predtým normálne dezinfikovalkožu, rana bola na povrchu zhojená, ale v hĺbke pociťovala bolesti a stále mala teploty. Nemal sa jej
kto ujať, pretože keď jej manžel chcel konzultovať jej zdravotný stav s ošetrujúcim lekárom v žalovanej
nemocnici, tak bol informovaný G. E., že žalobkyňa jeho pacientkou nie je a G. A., teda operatér, už

v nemocnici nepracuje. Keďže žalobkyňa mala veľké problémy, 4.1.2006 sa predsa len dostavila do
žalovanej nemocnice, kde ju začal vyšetrovať G. A., ktorý v tom čase už zrejme nemal pracovnú zmluvu
so žalovaným, pretože počas ošetrovania žalobkyňu kontaktovala námestníčka žalovaného a vyzvala
ho, aby opustil miestnosť, lebo ho inak dá vyviesť. Žalobkyňa bola v ten deň ale znova prijatá na
oddelenie a to na septickú časť ortopedického oddelenia, teda medzi pacientov, ktorí majú nejaký zápal,

kde bola viacmenej do 16.1.2006, resp. 17.1.2006, pretože najskôr nevedeli, čo s ňou majú robiť, nikto
sa jej nechcel ujať a G. A. už pre nemocnicu nepracoval. Žalobkyňa mala celý čas teploty, bolesti, až
nakoniec po magnetickej rezonancii bolo zistené, že má absces neďaleko operovaného kĺbu v hĺbke
4 – 4,5 cm pod povrchom kože o rozmeroch 20 cm x 10 cm x 3,5 cm, pričom koža bola na povrchu
suchá, teda zošitá na operačnej rane. Dňa 4.1.2006 jej A. I. zobrala stery z miesta operačnej rany
a 19.1.2006 žalobkyňa podstúpila ďalšiu operáciu, pri ktorej jej primár I. vyčistil operačnú ranu, vypustil

hnis a odobral materiál, z ktorého 20.1.2006 bola vykultivovaná pseudomonas aeruginosa. Žalobkyňa
bola hospitalizovaná až do 8.3.2006 a boli jej podávané rôzne antibiotiká, následne bola prepustená do
domácej liečby. Jej stav sa nezlepšoval napriek antibiotickej liečbe, dokonca sa jej otvorila operačná
rana a tá bola vlastne zostala otvorená dodnes, pričom z otvoru jej stále vyteká hnis. Celý rok 2006
bola práceneschopná, nevykonávala advokátsku prax. Chodiť síce vedela, ale z miesta operácie jej

museli stále vypúšťať hnis. Pri operácii 16.2.2007 jej odstránili implantát, pričom žalobkyňa nevedela
vysvetliť, prečo jej to neurobili skôr. Lekári jej tvrdili, že sa jej stav možno napraví antibiotickou liečbou.
Mali však podľa jej názoru zvážiť, či táto liečba pomôcť v jej stave môže. V roku 2007 po odstránení
implantátu mohla urobiť len také úkony, ako „pomotať sa“ po dome, umyť sa, ľahnúť asi a pod.. V roku
2007 následne v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu šla žalobkyňa do invalidného dôchodku

a neskôr pozastavila výkon advokátskej činnosti. Dôvod pre odchod do invalidného dôchodku bol práve
poškodenie končatiny. Potom, čo jej bol odstránený implantát vo februári 2007, sa jej stav zlepšil,
bolesťami už netrpela. Pri ďalšej operácii sa personál k nej správal lepšie, zrejme preto, že žalobkyňa
využila svoje kontakty (v Národnej rade). Cieľom operácie, ktorej sa žalobkyňa potom podrobila v roku
2007, bolo opätovne vyčistiť operačnú ranu, pretože tam stále existoval zápal. V dôsledku sústavného

zápalusažalobkynivytvorilkalcifikát,ktorýjeoznačenýakopakĺbstehennejkosti,pretožeprioperáciibol
žalobkyni odstránený jej vlastný kĺb a bol tam vložený kalcifikát. V mieste neukončenej stehennej kosti sa
vytvorilpotomkalcifikátpoodstráneníimplantátu.Žalobkyňadostalachronickýzápalkostnejdrene,ktorý
lieči až do súčasnosti. Veľmi veľa prostriedkov investuje do liekov na podporu imunity s tým, že už nie
je pod antibiotickou liečbou, pretože sa stala rezistentná až na nejaké dva druhy antibiotík. Navštevuje

hyperbarickú komoru. Žalobkyňa chodí len na jednej nohe a na rukách. Ak potrebuje niečo robiť rukami,
tak sa musí zavesiť na nemecké barle, ktoré sú až pod pazuchu, aby mohla niečo urobiť postojačky
a rukami. Má problémy aj sedieť, pretože nohu nedokáže ohnúť. V čase výsluchu už mala žalobkyňa
otvorený exekútorský úrad so zamestnancami, pričom však tento riadila z domáceho prostredia. Liečba
v hyperbarickej komore je pre ňu veľmi nákladná, pretože prebieha v Nových Zámkoch, kde za jedno

sedenie žalobkyňa platí 70 €. Sedení by malo byť 40, teda mali by byť uskutočnené 40 dní po sebe,
v dôsledku čoho sa žalobkyňa musí ubytovať v Nových Zámkoch, s čím sú spojené ďalšie náklady. Za
pomoci bariel dokáže žalobkyňa prejsť bez toho, aby si musela sadnúť a oddýchnuť, maximálne 10
metrov. Nevie sama nakupovať, pretože by si to nedokázala odniesť domov. Jej chronický zápal kostnej
drene sa prejavuje nočným potením a podvečer zvýšenými teplotami, mierne cez 37 °C.

18. Pokiaľ šlo o predchádzajúci spoločenský, kultúrny, či športový život žalobkyne, v minulosti pred
spomínanou operáciou mohla chodiť na poznávacie zájazdy, výlety, do kúpeľov, dlhé prechádzky,
dokonca mohla bicyklovať, aj keď s upraveným bicyklom. Tieto aktivity už žalobkyňa robiť nemôže,
napr. nemôže ísť ani do divadla, pretože v úzkom priestore si nevie s nohou sadnúť. Dokáže sa len

sama najesť, umyť, niekedy už ale s obliekaním jej musia pomôcť príbuzní, najmä, keď ide o obliekanie
spodnej časti tela. Podľa jej názoru sa jej sebestačnosť znížila možno na 30 % pôvodnej sebestačnosti.
Žalobkyňasatotižnevieobuť,natiahnuťsiponožku,čipunčochunachorúnohu.Prezdravotnéproblémy
postupne u žalobkyne vymizol aj intímny život s manželom. Pred operáciou vykonanou G. A. žalobkyňa
vedela chodiť, vedela si ľahnúť, vedela si sadnúť, vedela prednožiť, čupnúť si už nevedela, aj keď pravú

nohu vedela prednožiť len do 45 stupňov. Vedela problematickú nohu v stoji zdvihnúť aj do boku a keď
ležala na ľavom boku, tak pravú nohu vedela zdvihnúť nad úroveň lôžka. Aj keď už predtým sedela
s istými obmedzeniami, mohla bez problémov sedieť v kresle a na stoličke. Mohla zaťažiť aj pravú stranu
sedacieho svalu. Teraz to nedokáže, zaťažuje len ľavú stranu sedacieho svalu, teda nadľahčuje pravústranu, pretože má problémy a nevie si plnohodnotne sadnúť na pravú stranu sedacieho svalu, keďže sa
jej neohýba kĺb. Žalobkyňa už pred operáciou nosila ortopedickú obuv, ktorá korigovala odchýlky v dĺžke
pravej nohy oproti ľavej nohe. Vo svojej výpovedi žalobkyňa sama pripustila, že si mala možnosť prečítať

informovaný súhlas, ktorý jej bol daný k podpisu zdravotnou sestrou, nebolo v ňom však nič konkrétne.
Pravdepodobne keby sa bola pýtala na podrobnosti svojej operácie, bola by dostala informácie. Ona
však dôverovala bezvýhradne lekárom a operácia prebehla v predvianočnom období, keď sa žalobkyňa
musela pre ňu veľmi rýchlo rozhodnúť a preto pre starosti, ktoré práve boli v predvianočnom období,
zabezpečeniechoduadvokátskejkancelárie,nákupdarčekov,výzdobudomuatď.,spôsobili,žesamotná

žalobkyňa nepožadovala od operatéra podrobnejšie informácie aj o možných rizikách.

19. Pri svojom dovypočutí dňa 24.2.2016 žalobkyňa na otázky žalovaného uviedla, že pred operáciou
v decembri 2005 mala niekoľko-ročné bolesti kolena, ktoré ju však v ničom neobmedzovali. Chodila
na plesy, pracovala v záhrade. Nevedela sa vyjadriť k tomu, prečo jej lekári pri internom vyšetrení
z 12.12.2005 tesne pred operáciou uviedli, že chodí len na kratšie vzdialenosti. Spresnila, že turistku

nikdy nepestovala, avšak nemala problém chodiť po meste toľko, koľko potrebovala. Pripustila, že pokiaľ
navštívila ortopédov v Bratislave, tak je povedali, že jej stav existujúci pred operáciou z decembra 2005
sa riešiť nedá a kolená sú poškodené v dôsledku skutočnosti, že pravú končatinu mala pre problémy
v kĺbe o 5 cm kratšiu. Jej stav po artrodéze bol komplikovaný a nikto ho riešiť nechcel. Práve preto bola
rada, že sa jej ujal G. A., ktorý tento stav chcel zvrátiť. Po operácii ktorú vykonal A. I. v januári 2006,

jej lekári prvýkrát navrhli explantáciu implantátu niekedy vo februári, možno začiatkom marca 2006,
teda ešte počas jej hospitalizácie začiatkom roku 2006. Jej situácia sa však následne zlepšila, zápalové
faktory poklesli a niečo nasvedčovalo, že sa snáď podarí infekciu potlačiť antibiotickou liečbou, preto
lekári povedali, že sa ešte pokúsia zvrátiť jej stav konzervatívnou liečbou a ona tento názor akceptovala.
Žalobkyňa vyslovila názor, že k explantácii implantátu nebolo pristúpené skôr z toho dôvodu, že sa

nemocnica obávala, že ak odstránia implantát, tak „B. bude hovoriť a že sa pod riaditeľom nemocnice
zatrasie stolička“.

20. Manžel žalobkyne P. O. B., vo svojej výpovedi uviedol, že pred operáciou z decembra 2005 bola
žalobkyňa elegantnou krásnou dámou, ktorá viedla aktívny spoločenský profesionálny život, starala sa

o domácnosť, vychovala deti, obrobila záhradu i vinicu, bicyklovala celé kilometre, aj keď na špeciálne
upravenom bicykli. S manželom navštevovala zábavy a plesy, rada tancovala a hendikep – poškodenú
končatinu – maskovala upravenou obuvou. Manželia žili plnohodnotný život. Po nešťastnej operácii
v decembri 2005 sa život žalobkyne zmenil. Aj keď sa žalobkyňa dokáže starať, ako len vie o domácnosť,
robí tak za pomoci pomôcok, ktoré jej boli v domácnosti nainštalované, aby sa ich vedela chytiť, alebo

sa o ne oprieť. Stále má bolesti a z rany jej doposiaľ vyteká hnis. Musí ju mať obviazanú. Nedokáže ani
sedieť a nemôže chodiť ani stáť dlhšiu dobu a celý čas vlastne trpí. Z obavy pred infekciou sa jej stránia
dve dospelé staršie deti. Svedok uviedol, že už počas hospitalizácie po operácii 13.12.2005 manželku
napriek vzdialenosti a krutej zime opakovane navštívil v nemocnici, pričom ona sa mu stále sťažovala, že
má teploty a lekári s ňou nič nerobia. Operatér G. A. bol zaneprázdnený a nedokázal u neho intervenovať

v prospech žalobkyne. Ďalej svedok uviedol, že potom, čo si manželku po prepustení z nemocnice
23.12.2005 doviezol domov, dostala horúčku a v nasledujúcich dňoch jej teploty boli takmer nonstop cez
39° C. Lekári si v ich rodine podávali kľučky, prišiel aj primár traumatologického oddelenia v Leviciach,
ktorý vybral stehy z operačnej rany, avšak z nej tiekol hnis nonstop až do nejakého 2. - 3. januára 2006.
S G. A. sa mu celú túto dobu nepodarilo skontaktovať a telefón mu nedvíhal. Následne mu však G.

A. zavolal a žiadal, aby žalobkyňa prišla na kontrolu 4.1.2006, kedy on ambuluje. Dňa 4.1.2006 bola
žalobkyňa u žalovaného z ortopedickej ambulancie odoslaná na röntgen, ku ktorému primár I. toho
istého dňa uviedol, že to nie je dobré. Svedok B. uviedol, že stehy boli žalobkyni vybraté dňa 30.12.2005,
pričom pri vybratí z rany vystrekol hnis, pravdepodobne žlto-zelenej farby. Ten vytekal niekoľko dní,
potom prestal tiecť. V čase, keď manželku doniesol do žalovanej nemocnice 4.1.2006, už mala ranu

čistú. V mieste implantátu mala žalobkyňa podľa jej sťažnosti stále bolesti. Na spôsob, akým primár
ortopedického oddelenia v Leviciach dezinfikoval ranu pred vybratím stehov, resp. ako presne stehy
vyberal, si už svedok nespomenul.

21. Súd sa v rámci dokazovania na návrh žalujúcej strany podrobne oboznámil aj s vyšetrovacím spisom

ČVS: ORP-30/2-OVK-MT-2011 Okresného riaditeľstva policajného zboru – odboru kriminálnej polície
v Martine. Pod touto sp. značkou sa viedlo trestné stíhanie proti G. A. D. A. na základe trestného
oznámenia podaného proti nemu žalobkyňou. V spise bolo sústredených množstvo zápisníc o výpovedí
lekárov a zdravotníckeho personálu, ktorí sa podieľali na liečbe žalobkyne a preto súd sa s podstatnoučasťou týchto výpovedí a obsahom vyšetrovacieho spisu oboznámil. V danej trestnej veci na základe
pokynu Okresnej prokuratúry v Martine zo dňa 28.7.2014 vyšetrovateľovi v danej veci bolo trestné
stíhanie začaté vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zákona účinného

do 31.12.2015, vedené preto, že do tela žalobkyne bola v nezistenej dobe od 13.12.2005 do 9.1.2006
zavinením nestotožneného páchateľa zavlečená baktéria pseudomonas aeruginosa, bolo prerušené,
nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Vo
vzťahu k G. A. bolo trestné stíhanie zastavené.

22. Súd sa oboznámil s výpoveďami A. H. I., ktorý ako svedok v trestnom konaní uviedol, že žalobkyňu
vroku2005lenregistrovalakopacientkuG.A.,naktoréhojuodkázalavjanuári2006unejnapožiadanie
G. A. vykonal operáciu, ktorá mala liečiť zápal. Z operačnej rany odobral vzorku na kultiváciu, pričom za
rany bola vykultivovaná pseudomonas aeruginosa. Neskôr liečbu žalobkyne prevzal G. E..

23. Svedok A. G. C. v prípravnom konaní vypovedal, že bol ako infektológ prizvaný k liečbe infekcie

u žalobkyne, ktorá sa viazala na implantovaný materiál. Bola ťažko liečiteľná antibiotikami a už niekedy
po 20.2.2006 navrhol explantáciu implantátu. Keďže však samotná žalobkyňa chcela implantovaný kĺb
zachrániť, pokúšali sa infekciu v roku 2006 liečiť predovšetkým konzervatívne antibiotickou liečbou.
Keďže táto zlyhala, žalobkyňa nakoniec súhlasila s explantáciou implantátu. Podľa názoru tohto svedka
s absolútnou istotou pred vyšetrovateľom tvrdil, že vznik infekcie súvisel s operáciou, ktorá bola

vykonaná dňa 13.12.2005. Svedok vtedy uviedol, že vznik infekcie súvisel s operačným zákrokom,
alebo bezprostredne po ňom. Pooperačná ranová infekcia vzniká počas operácie a v bezprostrednej
pooperačnej fáze do vytiahnutia drenu, potom sa rana uzavrie a buď sa tam tá infekcia dostala a potom
sa ďalej rozmnožuje a ďalej sa prejavuje. Nevie si totiž predstaviť, že by sa infekcia dostala do rany po
zatvorení operačnej rany a vytiahnutí drenov, teda že by vznikla doma.

24. Svedok D. G. bol prvým asistentom pri operácii žalobkyne 13.12.2005. Rizikovosť žalobkyne
spočívala podľa jeho názoru v stupni poškodenia jej bedrového kĺbu, ale nešlo o taký podstatný faktor,
ktorý by vylučoval operáciu.

25. Dňa 2.5.2008 ako svedok bol vypočutý aj G. A. D. A., H., operatér žalobkyne, pričom súdu je
z jeho rozhodovacej činnosti známa skutočnosť, že voči G. A. bolo vznesené obvinenie a to uznesením
o vznesení obvinenia ČVS: KRP-46/OVK-ZA-2009 zo dňa 18.11.2009 pre trestný
čin ublíženia na zdraví podľa § 202 ods. 1, 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Toto uznesenie bolo
zrušené uznesením generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. IV Pz 26/2010 – 4 zo dňa

22.3.2010, v ktorom bolo konštatované, že uznesením vyšetrovateľa o vznesení obvinenia bol porušený
zákon. Tieto skutočnosti sú súdu známe z rozhodovacej činnosti súdu vo veci 7C/153/2013, kde súd
rozhodoval o nárokoch G. A. D. A., H. proti Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky v súvislosti s jeho nárokmi na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami orgánov verejnej moci a kde súd veci dňa 29.6.2016 vydal

rozsudok.

26. G. A. ešte ako svedok v roku 2008 pred vyšetrovateľom uviedol, že žalobkyni navrhol remobilizačnú
operáciu pravého bedrového kĺbu, ktorá by viedla k zrušeniu znehybnenia kĺbu a k implantovaniu kĺbovej
náhrady, s čím žalobkyňa súhlasila. Operácia sa uskutočnila skôr, ako bola pôvodne plánovaná, keďže

zdravotná poisťovňa súhlasila s operáciou už v decembri 2005. Operácia bola ním vykonaná 13.12.2005
a pooperačný priebeh operácie bol zabezpečený antibiotickou liečbou. Keďže mu žalobkyňa volala
medzi sviatkami, že má teploty, prikázal jej prísť do ambulancie 4.1.2006, kedy žalobkyňa skutočne aj
prišla, on ju vyšetril v dopoludňajších hodinách, boli jej zobraté vzhľadom k údajom o teplote aj stery
z operačnej rany, kde ale zatiaľ baktéria pseudomonas aeruginosa nebola prítomná. Žalobkyňu však

prijal na hospitalizáciu, k jej ďalšej liečbe sa však už potom nedokázal vyjadriť, pretože následne mu bolo
zakázané vykonávať liečebno - preventívnu starostlivosť v priestoroch Martinskej fakultnej nemocnice.
Operácia, ktorú on vykonával, bola už 8. operáciou v danej fyzickej lokalite u žalobkyne , teda je zrejmé,
že riziko o takého pacienta je vyššie, ako u iného pacienta, ktorý nemal ešte operovaný bedrový kĺb,
avšak celkový zdravotný stav pacientky vyhodnotený internistom na základe predoperačných vyšetrení

operáciu nevylučoval. Žalobkyňu podrobne informoval o type plánovanej operácie, použitom implantáte,
o možnostiach rizík, akými sú infekt, trombóza, či sťažená rehabilitácia. Žalobkyňa s operáciou súhlasila
aj napriek uvedeným rizikám, čo vyjadrila podpisom informovaného súhlasu. V deň operácie klinika
fungovala štandardným režimom. Pooperačná izba JIS bola na 1. poschodí v blízkosti operačnéhosálu, kde žalobkyňa zotrvala 1, alebo 2 dni, potom bola preložená na štandardnú izbu na 2. poschodie.
Rekonštrukčné práce, teda stavebné úpravy, WC, prebiehali až od 16.12.2005 na 1. poschodí, kde
už vtedy žalobkyňa neležala. Pacienti boli na oddelených izbách, teda čistí, aj tzv. septickí neležali

spolu a oprava WC na 1. poschodí nemala vplyv na chod kliniky, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že
v decembri 2005 bolo na klinike vykonaných 105 operácií. Svedok G. A. vylúčil, že by pri operácii
došlo k zlomenine panvy, čo potvrdzuje pooperačná RTG snímka, vykonaná 14.12.2005. Či a ako došlo
k nejakej zlomenine, k tomu sa vyjadriť nevedel. Svedok uviedol, že pooperačný priebeh u žalobkyne bol
nad očakávanie dobrý a tá si sťažovala len na bežnú bolesť. Nič pozoruhodné v pravej dolnej končatine

počas hospitalizácie do 23.12.2005 nepozorovali. Podľa jeho názoru aj starostlivosť zdravotníckeho
personálu u žalobkyne bola dostatočná. G. A. ako svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, kedy bola
žalobkyňa infikovaná baktériou pseudomonas aeruginosa.

27. Svedok G. A. F. E. v prípravnom konaní uviedol, že počas hospitalizácie žalobkyne prebiehala
rekonštrukcia o poschodie nižšie. Septickí pacienti boli prechodne umiestnení v posledných izbách

na štandardnom oddelení. G. A. pri prepúšťaní žalobkyne pred Vianocami upozorňoval na teploty
žalobkyne, ale ako reagoval G. A., si už nevedel spomenúť.

28. Svedkyňa A. I. I. vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom uviedla, že asistovala pri operácii žalobkyne
v decembri 2005. Šlo o jednu veľmi z náročných operácií na klinike, avšak prebiehala bez nejakých

väčších problémov. Počas hospitalizácie do 23.12.2005 jej žalobkyňa nebola zverená, teda svedkyňa
nebola ošetrujúcim lekárom žalobkyne. V januári 2006 prijímala žalobkyňu na septickú časť oddelenia.
Pokiaľ si spomínala, niečo jej tieklo, mala pozitívne zápalové parametre, teda infekciu v operačnej rane.

29. Svedok A. F. L. pred vyšetrovateľom 5.5.2008 uviedol, že pri prepustení žalobkyne upozorňovali

spolu s primárom E. prednostu kliniky, čiže G. A., na skutočnosť, že žalobkyňa má ešte teploty pri
prepustením, avšak o prepustení žalobkyne rozhodol prednosta. V pooperačnom období žalobkyňa
mala teploty počas hospitalizácie, na iné komplikácie si nepamätal. Pri svojom výsluchu následne dňa
5.2.2010 svedok uviedol, že z denných záznamov u žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa mala teploty
v pooperačnom období, čo je konštatované aj 22.12.2005, kedy mala nameraných 38 °C, teda jeden

deň pred prepustením do domácej liečby. Čo bolo príčinou teplôt, uviesť nevedel. Opätovne tvrdil, že
upozorňoval na teploty aj G. A. a už si nespomínal, ako prednosta reagoval. Svedok ale tiež uviedol, že
ak by u žalobkyne prebiehal zápal operačnej rany, bolo by to zaznamenané v dennom zázname, ktoré
boli vypracovávané už žalobkyne ako pacientky počas hospitalizácie.

30. Svedok A. G. G., revízny lekár Všeobecnej zdravotnej poisťovne, vo svojej výpovedi pred
vyšetrovateľomuviedol,žežiadosťopreplatenieimplantátu pre žalobkyňuspĺňalakritériáprednostného
zaradenia do plánu operácií a vzhľadom na to bola schválená do 7 dní.

31. Svedkyňa G. A. M. M., H., sa v prípravnom konaní vyjadrovala ako epidemiologička k preventívnym

kontrolám na ortopedicko – traumatologickej klinike Martinskej fakultnej nemocnice a uviedla, že
v roku 2005 bola na tomto pracovisku vykonaná kontrola 18.4.2005 a 19.10.2005, kedy naposledy
dňa 19.10.2005 bolo odobratých na operačných sálach 18 vysterilizovaných materiálov s negatívnym
výsledkom a z prostredia 32 s tým, že v roku 2005 na operačných sálach ortopedicko – traumatologickej
kliniky žalovanej nemocnice baktéria pseudomonas aeruginosa nebola pri preventívnych kontrolách

zachytená, čo však ale jednoznačne neznamená, že by sa tam nenachádzala. Pri kontrole 19.6.2006
však bola už pseudomonas aeruginosa zachytená a to 4-krát na Jednotke intenzívnej starostlivosti
a 4-krát na oddelení.

32. Svedkyňa A. M. C. z oddelenia klinickej mikrobiológie žalovanej nemocnice pri svojom výsluchu

v roku 2010 uviedla po prezretí dát, že z materiálu zaslaného z ortopedicko – traumatologickej kliniky
Martinskej fakultnej nemocnice od 19.10.2005 do 13.12.2005 bola baktéria pseudomonas aeruginosa
zistená aj u iných pacientov tejto kliniky. Hoci 4.1.2006 bol u žalobkyne pri stere z povrchu kože
z operačnej rany zistený infekt vyvolaný baktériou corynebacterium species, toto nevylučuje, že vo vnútri
sa nemohla nachádzať pseudomonas aeruginosa. V liste A. M. C. z 15.12.2010 (č.l. 281 vyšetrovacieho

spisu) sa uvádza, že pseudomonas aeruginosa bola od 14.12.2005 do 23.12.2005 vykultivovaná
z biologického materiálu, odobratého dvakrát od jedného pacienta na ortopedicko – traumatologickej
klinike žalovanej nemocnice a to dňa 19.12.2005 a dňa 21.12.2005.33. Vyššie uvádzaný spisový materiál obsahoval niekoľko znaleckých posudkov a to znalecký posudok
vypracovaný G. A. J. J., K., súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo, ortopédia a traumatológia z Českej
republiky, vypracovaný dňa 20.9.2008, ďalej fakultný posudok z odboru zdravotníctvo, vypracovaný

Lekárskou fakultou Univerzity Karlovy v Hradci Králové dňa 24.2.2012 a nakoniec aj znalecký posudok
znaleckej organizácie Forensic.sk, inštitút forenzných, medicínskych expertíz s.r.o., číslo 133/2004,
s ktorými sa súd prirodzene oboznamoval a ako listinné dôkazy ich z trestného spisu prečítal.

34. Už G. J. vo svojom posudku uviedol, že žalobkyňa bola opakovane operovaná pre ochorenia

bedrového kĺbu v detstve a pred operáciou v decembri 2005 absolvovala 7 operácií, z ktorých
posledná bola artrodéza bedrového kĺbu v 18-tich rokoch. Žalobkyňa sa pred operatéra G. A. dostavila
pre problémy s kolennými kĺbmi a bedrovou chrbticou, čo presne zodpovedalo stavu lokomočného
aparátu, kde jedna dôležitá súčasť, a to oblasť pravého bedrového kĺbu, bola nehybná. G. A. správne
usúdil, že hlavnou príčinou je nehybný bedrový kĺb a po zvážení navrhol previesť konverziu dézy na
totálnu náhradu. Ide o zložitú operáciu, ktorá má opodstatnenie a relatívne dobré výsledky. Interný

stav žalobkyne, predchádzajúce operácie a stav svalového aparátu operovanej končatiny boli tiež
zvažované. Limitáciou mohla byť obezita u žalobkyne, avšak v tejto geografickej oblasti sa s týmto
problémom operatéri stretávajú stále. Operácia konverzie je pomerne zložitejšia, ako bežná totálna
náhrada, ale G. A. bol v tej dobe najvyšší akademický hodnostár, prednosta kliniky a uznávaný odborník
a teda nebol nikto iný, kto by mal túto operáciu previesť. Pooperačný priebeh podľa dokumentácie

prebiehal v norme, rehabilitácia bola dokonca efektívnejšia, než bolo možné predpokladať. Problémom
zostávali pooperačné teploty, ktoré však môžu rovnako vznikať vstrebávaním pooperačného hematómu
a v rámci pooperačného hojenia a rehabilitačného režimu. Pacientka bola štandardne pooperačne
kontrolovaná a riziko infektu bolo znížené terapeutickými dávkami antibiotík. Konštatované predlženie
končatiny o 8 cm je anatomický nezmysel. Predĺženie je reálne o cca 3 – 4 cm anatomicky a je

výhodné, nakoľko koriguje rozdiel dĺžky končatín. Vznik pooperačného infektu, ktorý vznikol začiatkom
roku, bol správne diagnostikovaný a bezprostredne bola pacientka hospitalizovaná. Revízia náhrady
kĺbubolauskutočnená,avšakponechanieimplantátuponesmiernedlhúdobubolochybou.Vzhľadomku
krátkej dobe po operácii je možné pokúsiť sa o laváž s ponechaním implantátu s obmedzeným efektom,
pokiaľ však infekt nie je zaliečený, je nutné endoprotézu odstrániť, uskutočniť debridement a eventuálne

aplikovať spacer s antibiotikami najdlhšie po dobu 6 týždňov. Len incízia s vypustením hnisu podľa
znalca nie je postupom podľa lege artis. Explantácia implantátu bola uskutočnená až 16.2.2007. Vznik
nejasnej zlomeniny acetabula nie je možno z dostupnej dokumentácie overiť, ani preukázať dobu jeho
vzniku. Táto zlomenina nemala vplyv ani na fixáciu protézy, ani na infekt, či eventuálne dobu hojenia
implantátu, pokiaľ by k infektu nedošlo.

35. K správe Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, z ktorej vyplývalo, že nebola správne
zvolená indikácia k operácii, znalec uviedol, že riešením artrodézy, ktorá existovala u žalobkyne pred
operáciou, je buď ponechať stav bedrového kĺbu tak, ako je, alebo uskutočniť konverziu na totálnu
náhradu. Iný spôsob možný nie je. Rizikové faktory u žalobkyne boli samozrejme vyššie, napriek

tomu však operáciu nekontraindikovali, nekontraindikoval ju ani internista, ani anesteziológ vzhľadom
k internému stavu pacientky. Znalec uviedol, že kontraindikácia operácie z ortopedického hľadiska
by na ortopedickej klinike fakultnej nemocnice a uskutočňovanej prednostom kliniky, akademickým
hodnostárom, príliš zaváňala nihilizmom a to by nielen fakultná nemocnica, ale i ortopedická spoločnosť
nemala pripustiť. Kto a kde inde by mal takúto diagnózu riešiť, než klinické fakultné pracovisko

prednostom kliniky, pokiaľ má byť zachovaná úroveň ortopédie na Slovensku. S takýmto tvrdením Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou znalec nemôže súhlasiť.

36. Znalec v odpovediach na kladené otázky uviedol, že diagnózy žalobkyne potvrdené G. A. boli
správne z ortopedického hľadiska a indikácia k operácii bola správna. Stav po artrodéze bedrového

kĺbu vpravo je charakteristicky nulovým pohybom v bedrovom kĺbe. Stav končatiny je daný postavením
dézy a panvy. Pohyb pacienta sa umožňuje väčšou flexibilitou chrbtice a čiastočne i kolenného kĺbu, čo
vedie k ich preťažovaniu a degeneratívnym zmenám a tento stav je nemenný. Konzervatívna terapia
nemá na vývoj a príznaky vplyv, je ňou možné len tlmiť bolesť. Prognóza je postupné zhoršovanie
stavu pridružených kĺbov. Možnosť uvoľnenia pohybu v bedrovom kĺbe voperovaním náhrady umožní

šetrenie ostatných kĺbov a spomalenie degeneratívnych zmien. Zlepší sa lokomócia a odstránia, resp.
zmiernia sa bolesti. Doba liečby po implantácii totálnej náhrady TEP je 6 až 12 mesiacov u štandardného
prístupu. Po artrodéze je možné dobu liečby predlžiť na nutnú rehabilitáciu svalstva, pričom hybnosť
u TEP po artrodéze býva nižšia, než pri štandardnej náhrade. Po stanovení diagnózy bola žalobkyniponúknutá operácia náhrady kĺbu, pričom postup bol lege artis. Znalec uviedol, že vývoj zdravotného
stavu poškodenej po vykonanej operácii bol normálny, šlo o normálny pooperačný nález, až na vyššie
teploty. Príčina nákazy baktériou pseudomonas aeruginosa je nejasná. Jej prítomnosť spôsobuje

zápalové zmeny, poškodzuje ukotvenie umelého kĺbu v kosti a znemožňuje jeho správnu funkciu. Nutné
je zabrániť prítomnosti baktérie v mieste odstránením všetkých cudzích štruktúr, t.j. hnisu, mŕtveho
tkaniva a samozrejme i celého umelého kĺbu. Terapia infektu trvá mesiace, až roky. Možnosť opakovanej
implantácie náhrady kĺbu existuje, avšak je tu vyššie riziko komplikácií. Znalec nezistil, že by činnosťou
G. A. bola porušená nejaká dôležitá povinnosť.

37. Z fakultného posudku z odboru zdravotníctva, vypracovaného komisiou ustanovenou dekanom
Univerzity Karlovy v Prahe, Lekárskej fakulty v Hradci Králové, vyplynuli tieto závery:

38. Zdravotný stav žalobkyne tesne pred operáciou znamenal niektoré všeobecné rizikové faktory,
ku ktorým patrila obezita, porucha glukózovej tolerancie, hyperlipoproteinémia so zvýšením celkového

cholesterolu, spolu so sklerotickými zmenami hrudnej aorty. Žalobkyňa bola predtým 7-krát operovaná
pre postihnutie pravého bedrového kĺbu a pri jej výške 172 cm a hmotnosti 96 kg bola obmedzene
schopná chôdze bez opory len na krátke úseky. Kardiopulmonálne bola kompenzovaná bez známok
flebotrombózy a po stránke internej bola teda schopná plánovanej operácie. V oblasti chrbtice bol
výrazne obmedzený funkčný nález v bedrovom úseku. Lokálnymi rizikovými faktormi bolo skrátenie

pravej dolnej končatiny o 5 cm, stuhnutie pravého bedrového kĺbu, hypotrofia svalstva pravej dolnej
končatiny a opakované operačné výkony v oblasti bedrového kĺbu v minulosti. Absolútna indikácia pre
konverziu artrodézy na totálnu endoprotézu neexistuje. Všeobecne platnými indikáciami ku konverzii
artrodézy bedrového kĺbu na totálnu endoprotézu sú v súčasnej dobe najmä zlé postavenie prevedenej
artrodézy, zhoršujúce sa bolesti v oblasti krížovej chrbtice, problémy s osobnou hygienou, problémy

v sexuálnom živote, nestabilita a bolesti kolenných kĺbov, alebo kontralaterálneho bedrového kĺbu. Nález
u žalobkyne bol teda relatívnou indikáciou ku konverzii artrodézy na totálnu endoprotézu. G. A. D. A., H.
pri ambulantnom vyšetrení dňa 9.11.2005 správne rozoznal, popísal a vyhodnotil príznaky poškodenia
zdravia u žalobkyne. Klinicky bola pravá dolná končatina žalobkyne skrátená o 5 cm, bedrový kĺb
bol bez pohybu po déze, pravé koleno bolo varózne deformované s laxicitou väzivového aparátu

a známkami artrózy, prítomná bola hypotrofia svalov pravej dolnej končatiny, v ľavom bedrovom kĺbe bol
pohyb plný, voľný a nebolestivý, ľavý kolenný kĺb bol zmenený počínajúcim degeneratívnym artrotickým
postihnutím. Chrbtica bola deformovaná v zmysle statickej skoliózy. Na RTG snímkoch bola zistená
zhojená artrodéza pravého bedrového kĺbu a artróza oboch kolenných kĺbov s výraznejším postihnutím
vpravo. Indikácia k operácii bola správna. Postup G. A. D. A., H. pri operácii znalci jednoznačne

označili ako lege artis s tým, že žalobkyni bola poskytnutá správna liečba, teda konverzia artrodézy na
totálnu endoprotézu. Znalci popísali aj rizikové faktory spôsobené operačnými jazvami po 7 operáciách,
atrofiu svalstva atď. s tým však, že G. A. rizikové faktory stanovil a bral do úvahy i pri operácii,
i v pooperačnej starostlivosti, čiže správne vyhodnotil všetky rizikové faktory. Aj keď žalobkyňa bola
rizikovým pacientom s vyššie uvádzanými rizikovými faktormi, operatér tieto faktory poznal a postupoval

podľa nich. Po operácii dňa 13.12.2005 bol stav žalobkyne štandardne monitorovaný na Jednotke
intenzívnej starostlivosti, dostávala transfúzie, plazmy, infúzne roztoky, analgetiká, antiulcerózne lieky,
antibiotiká a nízkomolekulárny heparín. Boli sledované krvné straty do drenov a vývoj zdravotného stavu
s ohľadom na prevedený operačný výkon bol sledovaný aj po preložení žalobkyne na štandardné lôžko.
Po preväze operačnej rany s odstránením drenáže nasledoval nácvik chôdze na barlách a takto vedená

rehabilitácia prebiehala behom celého pobytu pacientky na štandardnom lôžku spolu s podávaním
antibiotík. Hojenie operačnej rany prebiehalo bez problémov, rana bola kľudná. V pooperačnom období
boli prechodné vzostupy telesnej teploty s poklesom do normálnych hodnôt. Podávanie antibiotík
v terapeutickom režime nezabránilo vzniku včasného pooperačného infektu. Na otázku, čo bolo príčinou,
koho a akým konaním vzniklo nakazenie baktériou pseudomonas aeruginosa u žalobkyne, znalci

uviedli, že z prepúšťacej správy vyplýva, že prvýkrát bola zistená infekcia pseudomonas aeruginosa
v materiáli získanom pooperačne dňa 19.1.2006. Mikrobiologické vyšetrenie materiálu dňa 30.12.2005,
keď boli na chirurgickej ambulancii v spáde odstránené stehy s evakuáciou serosanguinolentného
výpotku v distálnej časti operačnej rany nebolo uskutočnené a mikrobiologické vyšetrenie zo dňa
4.1.2006 preukazuje len prítomnosť koaguláza negatívnych kmeňov stafylokokov a corynebacterium,

nie pseudomonas aeruginosa. Z tejto zdravotníckej dokumentácie ani nemožno preukázať, ani vylúčiť,
že ku kontaminácii kmeňom pseudomonas aeruginosa došlo v priebehu hospitalizácie na ortopedicko
– traumatologickej klinike v decembri 2005. Na otázku, či žalobkyňa mala prejavy skorej infekcie, znalci
odpovedali, že žalobkyňa mala príznaky skorej pooperačnej infekcie a boli rozpoznané pri prijatí dňa4.1.2006,keďvanamnézepoprepustenízortopedicko–traumatologickejklinikyudávalahorúčky39°C,
ktoré nereagovali na podávanie antibiotika Ciphin 5 dní. Dňa 30.12.2005 na chirurgickej ambulancii boli
odstránené stehy s evakuáciou serosanguinolentného výpotku v distálnej časti operačnej rany. Napriek

zmene antibiotík na Amoxiclav pretrvávali teploty 38,2 °C. Hodnoty laboratórnych markerov zápalov boli
vysoké. Kultivačne bol zistený nález stafylokokus koaguláza negatívny, corynebacterium SP. Na RTG
snímku pravého bedra bolo postavenie totálnej endoprotézy správne, bolo popísané prerušenie kostnej
línie na spodine acetábula na dolnom ramienku pubickej kosti. Diagnostika bola doplnená magnetickou
rezonanciou pravého bedrového kĺbu na základe žiadanky z 10.1.2006. Popis nálezu je datovaný

17.1.2006, na ktorom nie je evidentná čerstvá fraktúra os pubis. Zistená však bola tekutinová kolekcia
v oblasti hornej časti stehna vpravo. Tento nález bol potom potvrdený pri operačnom zákroku 19.1.2006.
Zápalová dutina zasahovala až k obom komponentom TEP. K vytvoreniu infekčného ložiska viedla
prítomnosť patogénnych baktérií v hĺbke operačnej rany. Prítomnosť bakteriálnej kontaminácie však
nebola zapríčinená nesprávnym konaním G. A.. Tento znalecký posudok potvrdil u žalobkyne chronickú
osteomyelitídu, ktorá je následkom infekcie ako komplikácia konverzie adtrodézy na totálnu endoprotézu

bedrového kĺbu. S názorom G. A. J. J., K. sa znalci zhodli z pohľadu na opozdenú extrakciu totálnej
endoprotézy a to až do termínu 16.2.2007, teda po 14 mesiacoch od operácie a približne 13 mesiacoch
po stanovení diagnózy skorého pooperačného infektu, zasahujúceho až k obom komponentom totálnej
endoprotézy bedrového kĺbu. Pokiaľ by explantácia implantátu bola prevedená skôr, teda cca do 6
týždňov po operácii, bol by predpoklad skoršieho skľudnenia zápalu.

39. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 133/2014, vypracovaný znaleckou organizáciou Forensic.sk,
Inštitútom forenzných medicínskych expertíz s.r.o., tak tento bol zameraný k otázke spôsobu
amomentuzavlečeniabaktériepseudomonasaeruginosadopravéhobedrovéhokĺbužalobkyne.Ztohto
znaleckého posudku, ale aj zo zdravotnej dokumentácie, ktorú aj samotná žalobkyňa pripojila, či už

do trestného spisu, alebo do súdneho spisu, vyplýva, že z obdobia od prepustenia z Ortopedicko –
traumatologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin dňa 23.12.2005 do rehospitalizácie dňa 4.1.2006,
sa v zdravotnej dokumentácii, ktorú mali znalci, nenachádza správa o kontrole a vybratí stehov
na pracovisku mimo žalovanej nemocnice. Len v odseku „Terajšie ochorenie“ v prepúšťacej správe
z hospitalizácie trvajúcej od 4.1. do 8.3.2006 na Ortopedicko – traumatologickej klinike žalovanej

nemocnice je uvedené, že po prepustení dňa 23.12.2005 sú prítomné teploty do 39 °C, stav braný
ako infekcia, nasadený Ciphin na 5 dní v neuvedenej dávke. Dňa 30.12.2005 stehy extirpované
v spádovej chirurgickej ambulancii, pri uvoľnení stehu vyteká serosangvinózny exsudát, vtedy nasadený
Amoxiclav bez udanej dávky, teploty však pretrvávajú cez 38 °C. Znalecká organizácia skonštatovala,
že v predoperačnom, operačnom a bezprostrednom pooperačnom období u žalobkyne neboli prítomné

žiadne lokálne, ani celkové klinické prejavy bakteriálnej infekcie. Za prvý možný príznak rozvoja infekcie
možno hodnotiť vzostup telesnej teploty pred prepustením z nemocnice dňa 23.12.2005. Progresiu
telesnej teploty do hodnôt 39 °C po prepustení z hospitalizácie a výtok serosangvinóznej tekutiny
pri uvoľňovaní stehu dňa 30.12.2005, treba považovať za pomerne jasný indikátor vzniku ranovej
infekcie. Z dostupnej zdravotnej dokumentácie nie sú z tohto obdobia žiadne výsledky laboratórnych

vyšetrení, aspoň základné zápalové parametre ako sú počet leukocytov, sedimentácia, erytrocytov,
hladina CRP a pod., ktoré by potvrdil prítomnosť bakteriálneho zápalu v organizme žalobkyne. Nebol
realizovaný odber biologického materiálu pri odstraňovaní stehov z operačnej rany a to ani pri
súčasnej antibiotickej liečbe. Jednoznačným potvrdením prítomnosti bakteriálnej ranovej infekcie, údaj
s dátumom 4.1.2006 pri príjme na OTK MFN s príjmovou diagnózou: fistulatio pep cosae a ďalším

potvrdením ranovej infekcie kultivačný nález z 9.1.2006 – odber z fistuly pred zmenou antibiotickej liečby
s výsledkom nálezu corynebacterium SP a stafylokokus SP, koagulácio – negat., výsledok z 9.1.2006.
Ide o bakteriálne kmene, ktoré sa veľmi dobre môžu podieľať na rozvoji nozokomiálnych infekcií. Tento
typ nozokomiálnej infekcie mohol ešte predchádzať infekcii spôsobenej neskôr baktériou pseudomonas
aeruginosa.Tátoboladefinitívneaopakovaneizolovanázmateriáluzískanéhoprirevíziioperačnejrany,

evakuácii abscesu (dutina s hnisom), preplachov a drenáží zo dňa 19.1.2006. Ďalší priebeh ochorenia
u žalobkyne, teda rozvoj chronickej pseudomonádovej infekcie dreňovej dutiny stehnovej kosti, potvrdil
účasť tejto baktérie na nepriaznivom zdravotnom stave žalobkyne. Aj keď v inkriminovanom období
pred a po operácii žalobkyne v rokoch 2005 a 2006 podľa dokumentácie pri monitoringu hygienicko
– epidemiologického stavu na operačných sálach OTK MFN a v ambulancii nebol izolovaný mikrób

pseudomonas aeruginosa, teda nebol zistený prameň nákazy, čas, ani cesta prenosu, ide v prípade
žalobkyne práve o nozokomiálnu infekciu, ktorej infekčný agens mohol byť zanesený do operačnej rany
a zistený neskôr aj vnútrokĺbne v rôznych časových súvislostiach a to nasledovne:a/ z časového hľadiska v najskoršom období mohla pseudomonádová infekcia vzniknúť ako ranová
infekcia pri extrahovaní stehov z pôvodnej operačnej rany po totálnej endoprotéze dňa 30.12.2005 a to
aj napriek tomu, že nebola kultivačne zachytená dňa 9.1.2006

b/ k zaneseniu pseudomonádovej infekcie mohlo dôjsť aj v neskoršom období po 4.1.2006 do 19.1.2006,
teda aj v užšom období od 9.1.2006 do 19.1.2006, kedy bola pseudomonas aeruginosa už prvýkrát
v preplachu rany zistená

c/ najmä vzhľadom ku klinickému priebehu a aj vzhľadom k výsledkom kultivačných vyšetrení nie je však
pravdepodobné, že by sa pseudomonádová infekcia dostala do oblasti totálnej endoprotézy pri samotnej
operácii dňa 13.12.2005

d/ vznik nozokomiálnej nákazy, aj iné bakteriálne kmene okrem pseudomonas aeruginosa je možné
datovať od 9.1.2006, kedy bol známy výsledok mikrobiálneho spektra z fistulácie operačnej rany

40. Výskyt infekcie pseudomonas aeruginosa však súvisí s pobytom žalobkyne v zdravotníckom
zariadení. Na základe vyššie uvedeného znalci skonštatovali, že pri mimoriadne zložitej problematike
nozokomiálnych infekcií a zhodnotením konkrétneho prípadu vzniku pooperačnej chronickej
osteomyelitídy u žalobkyne zapríčinenej baktériou pseudomonas aeruginosa je najpravdepodobnejšie,

že došlo k nozokomiálnej bakteriálnej infekcii operačnej rany a odtiaľ sa bakteriálne kmene dostali až
do kĺbneho priestoru. Avšak bez zistenia konkrétneho prameňa nákazy nie je možné jednoznačnejšie
a vyčerpávajúco zodpovedať na otázku, týkajúcu sa momentu a spôsobu zavlečenia infekcie do pravého
bedrového kĺbu poškodenej.

41. Na pojednávaní dňa 7.9.2016 bol za znaleckú organizáciu N. vypočutý aj A. P. L., ktorý vo svojej
výpovedi na pojednávaní v podstate zotrval na záveroch znaleckého posudku, ktorý súd ale prečítal ako
listinu. Uviedol, že znalecká organizácia pri vypracovávaní posudku mohla vychádzať len z údajov, ktoré
boli doložené v zdravotnej dokumentácii a preto nebolo možné brať celkom do úvahy konštatovania
žalobkyne o jej situácii, resp. o zdravotnom stave, ktorý mala od prepustenia zo žalovanej nemocnice

23.12.2005 do opätovnej hospitalizácie 4.1.2006, pretože v jej zdravotnej dokumentácii napr. tak vysoké
teploty, resp. vôbec žiadne teploty, ktoré žalobkyňa uvádzala vo svojej výpovedi, zachytené nie sú.
V zdravotnej dokumentácii je len zmienka o tom, že 30.12.2005 boli žalobkyni extrahované stehy
a konajúci chirurg tam popisuje výtok serosangvinózneho exsudátu, čo môže signalizovať začiatok
infekcie v hlbokých štruktúrach, ale aj nie. Pravdou je, že u žalobkyne v zdravotnej dokumentácii

bola zmienka o podozrení z uroinfekcie, čo vyvolalo zmenu ordinovaných antibiotík. Po prijatí do
nemocnice v januári 2006 pri odobratí sterov z operačnej rany nebola hneď zachytená pseudomonas
aeruginosa. Tá bola zachytená až z odobratého materiálu pri operácii dňa 19.1.2006. Znalec pripustil,
že secernácia v oblasti operačnej rany, konštatovaná pri vybratí stehov 30.12.2005, môže signalizovať
ranovú infekciu operačnej rany. Rovnako teplota by mohla byť signálom počínajúceho zápalu, avšak

u žalobkyne po prepustení do domácej liečby až do rehospitalizácie neboli zachytené žiadne zdravotné
nálezy. Samotný vzostup teploty dňa 20.12.2005, teda ešte počas prvotnej hospitalizácie po prvej
operácii, u žalobkyne nemusí byť znakom počínajúcej infekcie v operačnom poli, nakoľko zo zdravotnej
dokumentácie nevyplývajú žiadne znaky, alebo popis zápalu operačnej rany. Znalec znova zdôraznil,
že určiť exaktne čas, spôsob, kedy bola pseudomonas aeruginosa zavlečená do tela žalobkyne,

je nemožné. A. L. sa však vyjadril k tomu, prečo na strane 10 znaleckého posudku konštatoval, že
pseudomonadová infekcia mohla vzniknúť ako ranová infekcia najskôr pri extrahovaní stehov z pôvodnej
operačnej rany po totálnej endoprotéze, t.j. 30.12.2005 a to aj napriek tomu, že nebola kultivačne
zachytená dňa 9.1.2006. Znalec uviedol, že jeho indícia je založená na tom, že pseudomonáda je typický
patogén, ktorý je v nemocničných prostrediach a preto predpokladá, že žalobkyňa sa nakazila touto

baktériou v nemocničnom prostredí, čo je argument proti tomu, že by mohla byť zavlečená pre vyberaní
stehov v domácom prostredí 30.12.2005. V operačnej rane síce bola konštatovaná secernácia, ale
vykultivované boli úplne iné baktérie a pseudomonáda bola zistená až v materiáli odobratom pri operácii
19.1.2006. Keďže je veľmi málo pravdepodobné, že by bola zavedená do tela žalobkyne pri výbere
stehov v domácom prostredí 30.12.2005, znalec sa priklonil k tomu, že je vysoká pravdepodobnosť,

že do tela žalobkyne bola zavlečená počas pobytu v nemocnici od 4.1.2006 do reoperácie 19.1.2006.
Znalec konštatoval, že nemôže celkom vylúčiť, že by pseudomonas aeruginosa bola do tela žalobkyne
zavlečená aj prípadným špinavým nástrojom dňa 30.12.2005 pri extirpácii stehov z operačnej rany
v domácom prostredí, avšak zotrval na tvrdení, že s najväčšou pravdepodobnosťou vzhľadom namoment jej kultivácie, na priebeh prejavov, bola zavlečená v období od 4.1. do 19.1.2006. V otázkach
žalobkyne znalec síce pripustil, že nie je možné vylúčiť ani to, aby sa nozokomiálna nákaza dostala
do tela žalobkyne už pri operácii tak, ako to vypovedal vyššie A. C., s ktorého časťou výpovede ho

žalobkyňa oboznámila, avšak tvrdil, že ak by bola zavlečená do tela žalobkyne pri operácii, moment jej
propagandy, teda zachytenie, by bol ďaleko skorší, ako 19.1.2006. Uviedol však tiež, že aj na najlepších
pracoviskách na svete je bohužiaľ nozokomiálna nákaza prítomná, vyskytla sa a nedá sa celkom vylúčiť
ani pri dodržiavaní najprísnejších hygienických pravidiel.

42. Pri doplnení dokazovania v súvislosti s precíznejším zisťovaním, kde sa žalobkyňa nakazila
baktériou pseudomonas aeruginosa, ktorá je zodpovedná (na rozdiel od iných bakteriologických druhov
vykultivovaných u žalobkyne v operačnej rane po 4.1.2006) za ťažké zdravotné následky žalobkyne
v súčasnosti, súd požiadal znaleckú organizáciu N. – P. N. A. Q. R.. o podanie odborného vyjadrenia.
Ako podklad pre podanie tohto odborného vyjadrenia súd poskytol znaleckej organizácii ďalšie dôkazy
súvisiace so zdravotným stavom žalobkyne po 23.12.2005 a požiadal znaleckú organizáciu o vyjadrenie,

či vzhľadom na novoobjavené zdravotné nálezy žalobkyne – výmenný list – poukaz zo dňa 24.12.2005,
výpis z jej zdravotnej dokumentácie, informácie k účtu poistenca za obdobie od 23.12.2005 do
3.1.2006,vzniká,alebonevznikádôvodkorigovaťzávery,ktoréposkytlaznaleckáorganizáciavtrestnom
konaní, najmä pokiaľ ide o pravdepodobný moment vzniku nákazy pseudomonas aeruginosa. Znalecká
organizácia mala priložený k dispozícii vlastný znalecký posudok č. 133/2014 a aj výpoveď znalca A.

P. L. pred súdom v prejednávacej veci.

43. Zo záverov odborného vyjadrenia vyššie uvádzanej znaleckej organizácie vyplynulo, že po analýze
doložených zdravotných záznamov (výmenný list z LSPP Levice zo dňa 26.12.2005 a záznam
z verejného zdravotného poistenia hradenej zdravotnej starostlivosti za obdobie od 23.12.2005 až

3.1.2006) nie je zmienka k zisteniu miesta a času vzniku pooperačnej chronickej osteomyelitídy
žalobkyne, ktorá bola zapríčinená baktériou pseudomonas aeruginosa. Vo výmennom liste sa nachádza
údaj o bolesti v podbrušku, telesnej teplote 38 stupňov, krvnom tlaku 115 na 75, palpačnej citlivosti
v dolnom mezogastriu, poklopovej nebolestivosti v oblasti obličiek. Stav bol uzavretý ako cystitis (zápal
močového mechúra). Podaná bola analgetická a spazmolitická liečba (Novalgin, Algifen), odporučená

antibiotická liečba (Ciphain 50 mg). V zozname výkonov hradenej zdravotnej starostlivosti v čase od
23.12.2005 až 3.1.2006 u žalobkyne nie je zmienka o vykázanom výkone v súvislosti s operovaným
bedrovýmkĺbom(TEP).Nazákladeuvedenéhoznaleckáorganizáciaskonštatovala,žezotrvávavplnom
rozsahu na záveroch znaleckého posudku č. 133/2014.

44.Inakpovedanézdokumentovanévýkonyzdravotnejstarostlivostiužalobkynevobdobípoprepustení
z hospitalizácie 23.12.2005 po rehospitalizáciu dňa 4.1.2006 nie sú vykázané v súvislosti s operáciu
bedrového kĺbu, ale v súvislosti s podozrením na infekciu močového mechúra. Preto tieto záznamy
nedokázali poskytnúť znaleckej organizácii také relevantné údaje, ktoré by umožnili dospieť prípadne k
inému názoru, než bol vyslovený vo vyššie uvádzanom znaleckom posudku č. 133/2014.

45. Na návrh žalobkyne boli v konaní vypočutí ako svedkovia aj A. E. a A. C. a na návrh žalovanej
bol vo veci ustanovený znalec z odboru zdravotníctvo – ortopédia. Žalobkyňa síce ešte navrhovala
výsluch H. H. O., ktorý podával záväzné stanovisko pre Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
v roku 2007, avšak súd rozhodol, že tento výsluch neuskutoční a to z toho dôvodu, že závery H. O.

boli vyvrátené podanými znaleckými posudkami už v trestnom konaní. Pre takýto záver súdu nakoniec
svedčia aj závery znaleckého posudku pribratého znalca A. L. F..

46. Svedok A. G. C. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 22.2.2017 uviedol, že do liečby žalobkyne
sa zapojil niekedy v polovici januára 2006 zhruba 5 – 6 týždňov po operačnom zákroku. On ako

infektológ bol prizvaný na konzultáciu vzhľadom na infekt, ktorý sa u žalobkyne prejavil. Svedok potvrdil,
že pri konzíliu z 20.2.2006 o zdravotnom stave žalobkyne navrhoval explantáciu kĺbového implantátu
p vyčerpaní všetkých možností antibiotickej liečby a uviedol, že o tomto komunikoval so samotnou
žalobkyňou. Spomínal si však, že žalobkyňa za každú cenu chcela umelý kĺb zachrániť a preto on už
len sa obmedzil na konštatovanie, že z jeho pohľadu ako infektológa možnosti zvládnutia tohto infektu

a zápalu antibiotickou liečbou boli vyčerpané, avšak konečné riešenie je vždy na pacientovi a na jeho
ortopédovi. Kedy sa infekcia dostala do tela žalobkyne, k tomu sa vyjadriť nevedel.47. Svedok A. F. E. vykonával podľa vlastnej výpovede v roku 2005 funkciu primára na ortopedicko
– traumatologickej klinike žalovanej nemocnice. Hospitalizáciu žalobkyne si pamätal už len útržkovite
a jej prvá hospitalizácia podľa jeho spomienok nijako komplikovane neprebiehala. Žalobkyňa podstúpila

zmenu artrodézy na endoprotézu, čo bol výkon, ktorý sa dovtedy na klinike ešte nerobil. V tom období
síce prebiehala prestavba na oddeleniach, ale na podrobnosti a časové súvislosti si svedok nespomínal
s tým však, že podmienky boli štandardné, pretože na klinike sa bežne operovalo. Pokiaľ vo svojej
výpovedi pred políciou uviedol, že pooperačný priebeh bol komplikovaný vzhľadom na vyššie teploty,
tak áno, teplota u žalobkyne bola zvýšená, čo síce nebolo štandardné, ale nebolo to ani raritné u takých

závažnýchoperačnýchvýkonov.Operatéranazvýšenéteplotyžalobkyneupozornil.Uviedol,žezvýšená
teplota u žalobkyne mohla byť symptómom viacerých ochorení, mohla byť symptómom počínajúceho
zápalu, mohla byť však symptómom rezorbcie, výronu, mohla byť príznakom iného ochorenia a pod..
Žalobkyňa bola štandardne krytá antibiotikami. V čase hospitalizácie žalobkyne klinika nebola rozdelená
na aseptickú a septickú časť. Títo pacienti neboli nijako oddeľovaní, avšak doposiaľ to nie je štandard
na všetkých oddeleniach nemocníc podobného typu, ako je žalovaná nemocnica. Pripustil, že pacienti

mohli dôjsť do kontaktu s personálom, ktorý sa staral tak o pacientov septických, ako aj aseptických.
Svedok ďalej uviedol, že po vzájomnom dohovore so žalobkyňou a jej manželom sa stal ošetrujúcim
lekárom žalobkyne pri ďalších zákrokoch, ktorým sa žalobkyňa podrobila po decembri 2005. Vysvetľoval
im možnosti a prístup k infikovanej endoprotéze a totiž, že buď sa infikovaná endoprotéza hneď
vyberie, alebo sa lekári pokúsia zvládnuť zápal za pomoci antibiotík, aby umelý kĺb zachránili. Prístup

voči žalobkyni sa zvolil po opätovných konzultáciách so žalobkyňou a jej manželom (žalobkyňa túto
skutočnosť potvrdila, ale tvrdila, že jej nebolo vysvetľované, čo sa môže stať, ak sa infikovaný kĺb
okamžite nevyberie). Pri prípadnom vybratí implantovaného umelého kĺbu u pacientov s podobným
nálezom, ako žalobkyňa, sa takýmto pacientom vkladá do operačného poľa tzv. spacer, ktorý je
dočasnou anatomickou protézou, ktorá má svoj antibiotický cement a jeho úlohou je zabezpečiť veľkosť

toho operačného poľa do operačnej rany, odkiaľ bol vybratý umelý kĺb, preliečiť prostredie a zabezpečiť,
aby nedošlo k zmene anatomických pomerov, ak sa tento priestor vyhojí tak, aby tam bolo možné
znovanaoperovaťendoprotézu.Tentoprístupvočižalobkynivšakmožnýnebolvzhľadomnaskutočnosť,
že žalobkyňa nemala dobre vyvinutú stehennú kosť, keďže bola predtým u nej robená artrodéza.
Nedostatočnevyvinutákosťsaprejavovalaúbytkomkostnejhmoty,čosvedokkonštatovalajprivýsluchu

pred políciou v prípravnom konaní. Žalobkyňa mala zložité anatomické prostredie už pri prvej operácii,
ktorú uskutočňoval A. A.. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či úbytok kostnej hmoty zaznamenaný na
stehennej kosti žalobkyne bol spôsobený vrodenou vývojovou vadou, alebo bol vyvolaný tým, že pred
implantáciou umelého kĺbu sa stehenná kosť upravovala na osadenie endoprotézy.

48. Na návrh žalovaného bol vo veci ustanovený znalec A. L. F., ktorý vo veci podal znalecký posudok
č. 18/2018 a ktorý následne potom doplnil v roku 2019 dodatkom a následne bol na pojednávaní aj
vypočutý.

49. Znalec na otázku, či poškodenie zdravia, ktorým trpí žalobkyňa, vzniklo výlučne z dôvodu porušenia

povinnosti zamestnancov žalovaného, po zhrnutí zdravotnej dokumentácie žalobkyne a po osobnom
vyšetrení žalobkyne znalcom dňa 11.4.2018 v posudkovej časti na túto otázku uviedol, že zdravotná
starostlivosť bola žalobkyni počas všetkých hospitalizácií na ortopedicko – traumatologickej klinike
Martinskej fakultnej nemocnice poskytnutá správne, v dostatočnom rozsahu podľa štandardných
medicínskych algoritmov a aktuálnej úrovne poznania, teda v súlade so zásadami lege artis. K porušeniu

povinnosti zamestnancov kliniky žalovanej nemocnici na žiadnej úrovni liečebno – preventívnej
starostlivostivposudzovanomprípadenedošlo.Kukonkrétnymmožnostiamliečbyvdanejsituáciivčase
rozvinutého infektu po operácii 13.12.2005 z pohľadu vtedajších medicínskych poznatkov vzhľadom
na konkrétne pracovisko a v tom čase existujúce možnosti uviedol, že po odhalení infekcie správne
a včas boli realizované všetky dostupné diagnostické a terapeutické výkony s cieľom sanácie infekcie

a eliminácie jej pôvodcu. Znalec tiež uviedol, že nevidí nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti
v konaní žalovanej nemocnice.

50. K tomu, či jedným z rizík poskytnutia zdravotnej starostlivosti, v tomto prípade operácie konverzie
atrodézy na totálnu endoprotézu bedrového kĺbu, je aj nozokomiálna nákaza pseudomonádou

aeruginosa,uviedol,žeakýkoľvekoperačnývýkonjesprevádzanýokrem inéhoajrizikominfekcieateda
aj posudzovaný operačný výkon je sprevádzaný rizikom infekčnej komplikácie a to aj nozokomiálnymi
mikrobiálnymi kmeňmi vrátane pseudomonas aeruginosa.51. Na otázku, či k takejto komplikácii môže dôjsť pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti lege artis,
uviedol, že je potrebné si uvedomiť, že neexistuje a v dohľadnej budúcnosti ani nebude existovať
postup, ktorý by 100 % eliminoval riziko infekcie operačnej rany. Mikroorganizmy a to patogénne,

aj nepatogénne, sú súčasťou akéhokoľvek mysliteľného prostredia v nepredstaviteľných množstvách
a formách existencie a snaha o ich úplnú elimináciu bude v budúcnosti skôr nekonečným bojom, ako
realitou. Súčasná medicína nepozná postup, ktorým by bolo možné absolútne eliminovať riziko infekcie
nozokomiálnym, bakteriálnym kmeňom, môže dôjsť napriek rešpektovaniu všetkých zásad asepsy
a antisepsy, teda aj pri dodržaní zásad lege artis.

52. Na otázku, čo bolo príčinou nákazy pseudomonádou aeruginosa u žalobkyne, znalec podrobne
vysvetlil spôsob vzniku takejto infekcie všeobecne, ako aj charakter samotnej baktérie pseudomonas
aeruginosa a uviedol, že v nemocničnom prostredí sa vyskytuje predovšetkým na jednotkách intenzívnej
starostlivosti, resuscitačných, novorodeneckých oddeleniach, kde kontaminuje dýchacie prístroje,
nebulizátory, endotracheálne kanyly, je mimoriadne častou príčinou nemocničných nákaz. Napriek

faktu, že baktéria disponuje širokou škálou virulentných faktorov, skutočnú infekciu vyvoláva zriedka
a prakticky len v prípade zníženia lokálnej, alebo celkovej odolnosti organizmu. U zdravého imunologicky
plne kompetentného jedinca infekcia nevznikne vôbec, ale je možná bezpríznaková kolonizácia kože,
sliznice, respiračného a tráviaceho traktu a hlavnými podmienkami vzniku manifestného ochorenia
sú defekty imunitného systému (systémové ochorenia, defekty, fagocitózy, imunosuprimovaní jedinci

– stavy po orgánových transplantáciách, diabetici, liečba cytostatikami, kortikosteroidmi, dlhodobo
podávanie antibiotík s narušením, normálnej bakteriálnej flóry, hematologické malignity a pod., rozsiahle
popáleniny, náročné operačné výkony, dlhodobé zavedenie cievnych a močových katétrov, tracheálnych
kanýl, ktoré umožnia osídlenie rezistentnými kmeňmi pseudomonád). V prípade nozokomiálnych infekcií
je navyše problémom obvykle vysoká virulencia a rezistencia pseudomonád na antibiotiká. Znalec

konštatoval, že otázka je principiálne zle položená a de facto nezodpovedateľná a neexistuje príčina
infekcie v empirickom význame tohto slovného spojenia. Daný mikrób je prítomný doslova všade,
problémom je jeho nenápadné, vyslovene oportunistické správanie, afinita k umelým povrchom, na
ktorých vytvára slizovitý biofilm a z toho rezultujúca rezistencia na antibiotiká a chemoterapeutiká.
V prípade pseudomonád nejde o nejaký mýtický agresívny a nebezpečný mikrobiálny kmeň. Ich

nebezpečenstvo paradoxne spočíva v ich mimoriadnej nenáročnosti, odolnosti, schopnosti prežiť aj
s minimom zdrojov a schopnosti na povrchu umelých hmôt tvoriť mimoriadne rezistentné mikrokolónie
v biofilmoch. Preto sú extrémne nebezpečné práve pre chirurgickú operačnú prax s použitím
aloimplantátov (náhrady kĺbov, srdcových chlopní ...), kde je infekcia pseudomonádami z hľadiska
výsledku operácie doslova katastrofou a spôsobuje chronické, úporné, dlhoročné infekcie, ktoré síce

neohrozujú život, ale rozhodne majú potenciál totálne zmariť cieľ operačného výkonu. Z týchto dôvodov
je epidemiologický režim na operačných traktoch z hľadiska možného výskytu pseudomomád extrémne
prísne sledovaný a ich prípadný výskyt, ako aj ojedinelý, je dôvodom na drakonické opatrenia.
Postup infekcie v posudzovanom prípade bol nasledovný – po primárnej kontaminácii operačnej rany
corynebacteriami a koagolázo – negatívnymi stafylokokmi (bežne prítomnými ako súčasť ľudskej

kožnej mikroflóry) so vznikom abscesu v podkoží operačnej rany, následná sekundárna kontaminácia
pseudomonádami (v domácom prostredí ?, pri vybratí stehov ?, inštrumentácii v operačnej rane ?,
endogénne krvnou cestou z infekcie močových ciest ?, počas druhej hospitalizácie ako nemocničná
nozokomiálna infekcia ? ... ). Podľa časového sledu výsledkov kultivačných vyšetrení je objektívne
vylúčené, aby infekcia pseudomonas aeruginosa bola zavlečená do okolia implantovanej endoprotézy

pri primárnom operačnom výkone, teda pri remobilizačnej operácii s konverziou artrodézy bedrového
kĺbu na totálnu endoprotézu.

53. Podľa znalca s absolútnou istotou možno konštatovať, že infekcia pravého bedrového kĺbu nie
je následkom prípadného zanedbania prísnych aseptických a antiseptických štandardov, platných

univerzálne pre ortopedickú operačnú prax so zvláštnym dôrazom na rozsiahle a technicky náročné
operačné výkony na veľkých kĺboch s náhradou kĺbu aloplastikou.

54. Podľa znalca zdravotný stav žalobkyne možno považovať za ustálený na účely hodnotenia
bolestného pri jednotlivých zákrokoch a na účely sťaženia spoločenského uplatnenia v intervale cca 10

– 14 dní po jednotlivých operačných výkonoch z hľadiska hodnotenia odškodnenia za bolesť a pokiaľ
ide o hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, po uplynutí 12 mesiacov od poslednej operácie
v zmysle dikcie § 8 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia.55. Na otázku č. 8, kde bolo úlohou znalca stanoviť výšku bodového hodnotenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia, znalec v pôvodnom posudku neodpovedal, pretože podľa jeho názoru šlo

vysloveneoprávneposúdenieveciapovažovalzaabsurdné,abybolohodnotenéodškodneniezabolesť
v súvislosti s liečbou, ktorú žalobkyňa podstúpila dobrovoľne a ktorú znalec pokladá za lege artis.

56. Súd sa s takouto odpoveďou znalca neuspokojil a v žiadosti o doplnenie znaleckého posudku
ho žiadal o hodnotenie bolestného za operácie v dňoch 19.1.2006, 16.2.2007, 3.9.2007, 14.11.2007

a 23.11.2007, ak boli vynútené prebiehajúcim zápalovým procesom a ak znalec kladne odpovedal
na otázku č. 9 v tom smere, aby sa jednoznačne vyjadril, či chronická osteomyelitída horného
konca stehennej kosti vpravo je následkom infekcie baktériou pseudomonas aeruginosa a je trvalým
následkom, ktorý žalobkyňu obmedzuje v obvyklom spôsobe života a ak áno, ako a čím.

57. Znalec preto v dodatku znaleckého posudku bodovo ohodnotil odškodnenie za bolesť a to za

operačný výkon dňa 19.1.2006 – operačná revízia pravého bedrového kĺbu, evakuácia abscesu,
výplachy zápalového ložiska, odstránenie devitalizovaného tkaniva, preplachová drenáž s aktívnym
odsávaním počtom bodov 35 podľa položky č. 239 prílohy Zákona č. 437/2004 Z.z. (hodnotené ako
rozsiahlejšia incízia v rozsahu od 15 do 35 bodov). Ďalej 90 bodmi podľa položky 174 B ohodnotil
operačnú revíziu pravého bedrového kĺbu zo dňa 16.2.2007, pri ktorej bola vykonaná evakuácia

abscesu, odstránenie infikovanej totálnej endoprotézy bedrového kĺbu vpravo, výplachy zápalového
ložiska, odstránenie devitalizovaného tkaniva a vykonaná preplachová drenáž s aktívnym odsávaním.
Túto operáciu hodnotil podľa položky 174 B ako vykĺbenie stehnovej kosti v bedre, liečené operáciou.

58. Operáciu z 30.3.2007 a to punkciu bedrového kĺbu vpravo s odsatím tekutiny z oblasti zápalového

ložiska ohodnotil podľa položky č. 238 počtom bodov 10 ako malú incíziu za 10 bodov.

59. Operáciu z 3.9.2007 – revíziu pravého bedrového kĺbu s evakuáciou abscesu, výplachmi zápalového
ložiska, odstránením devitalizovaného tkaniva preplachovou drenážou s aktívnym odsávaním hodnotil
opäť podľa položky č. 239 ako rozsiahlejšiu incíziu (15 – 35 bodov) za 35 bodov.

60. Operáciu zo 14.11.2007 - revíziu pravého bedrového kĺbu s evakuáciou abscesu, výplachmi
zápalového ložiska, odstránením devitalizovaného tkaniva a preplachovou drenážou s aktívnym
odsávaním rovnako hodnotil podľa položky 239 za 35 bodov a rovnako takto hodnotil revíziu pravého
bedrového kĺbu z 23.11.2007. Obe posledné operácie v novembra 2007 ako rozsiahlejšiu incíziu.

61. Ako trvalý následok u žalobkyne ohodnotil len vznik osteomyelitídy v hornej polovici stehennej kosti
vpravo, ktorú hodnotil podľa položky 388 ako chronický zápal kostnej drene stehnovej kosti (podľa
rozsahu infektu v rozsahu od 250 do 450 bodov), pričom v konkrétnom prípade žalobkyne znalec trvalý
následok u žalobkyne, spočívajúci v chronickom zápale kostnej drene u nej, ohodnotil počtom bodov

350.

62. Takéto bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia má u žalobkyne dôvod v záveroch,
ktoré znalec vyjadril v odpovedi na otázku č. 9 vo svojom znaleckom posudku, ale aj v jeho dodatku,
v ktorom sa znalec vyjadroval ku zmenám v zdravotnom stave žalobkyne, ktoré nastali v porovnaní s jej

zdravotným stavom pred vykonaním operačného zákroku dňa 13.12.2005.

63. Pokiaľ ide o trvalé zdravotné následky, ktoré žalobkyni mali zostať po zákroku 13.12.2005, znalec
pri svojich záveroch vychádzal jednak z popisu zdravotného stavu žalobkyne v jej dostupnej zdravotnej
dokumentácii a aj z vlastného vyšetrenia, ktoré uskutočnil 11.4.2018. Zo znaleckého posudku vyplynulo,

že znalec vychádzal zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ktorá prvýkrát bola ošetrená na ambulancii
OTK v žalovanej nemocnici dňa 9.11.2005, kde práve bola po vyšetrení indikovaná remobilizačná
operácia a následne bola hospitalizovaná pred operáciou dňa 12.12.2005 až do 23.12.2005, pričom
pri príjme z prijímacej správy znalec zistil, že prijímajúci lekári konštatovali, že pravá dolná končatina
je o 5 cm kratšia s nepohyblivým bedrovým kĺbom po artrodéze a svalovou hypotrofiou, pravé koleno

s vnútrokĺbnym výpodkom a opuchom, obmedzeným pohybom na polovicu bežného rozsahu pohybov,
pohyb ľavého bedrového kĺbu bol plný, voľný, nebolestivý, ľavé koleno s opuchom a vnútrokĺbnym
výpodkom a obmedzeným rozsahom pohybov na 2/3-iny rozsahu pohybov, v oblasti chrbtice výrazne
obmedzený funkčný nález v bedrovom úseku. Po vlastnom vyšetrení znalec v znaleckom posudkukonštatoval, že pri vyšetrení žalobkyne 11.4.2018 zistil, že pohyblivosť v pravom bedrovom kĺbe –
aktuálne fistula v proximálnom póle rany so sekréciou žltozeleného pusu, pohyb len kývavý pri fibróznej
ankylóze – flexia maximálne do 25 stupňov, extenzia do nuly, extra rotačné postavenie, pravá dolná

končatina so skrátením 4 cm, chôdza s oporou dvoch francúzskych barlí, flexia v ľavom bedrovom
kĺbe do 80 stupňov, extenzia plná, rotácie len terminálne obmedzené, pohyblivosť vľavo prekvapivo
dobrá, podľa RTG nálezu bolo zistené, že ľavý bedrový kĺb je so subchondrálnou sklerózou acetábula
a hlavice – ktorá sférická bez geod, štrbina v celku priestranná bez výraznejšej uzurácie, klinické RTG
snímky obojstranného pokročilého degeneratívneho ochorenia kolenných kĺbov (obojstranná gonartróza

– kolená obojstranne artroticky defigurované, pri pohyboch drásoty), a driekovej chrbtice (LS chrbtica
difúzne palpačne bolestivá s hypertonickým PVS, S1 obojstranne pozit., tho majer nehodnotiteľný.
V posudzovanom prípade tak znalec zistil, že aktuálnych funkčný nález na pravom bedrovom kĺbe,
čo sa týka pohyblivosti u žalobkyne, je lepší ako pred operáciou v decembri 2005. Došlo ku korekcii
skrátenia končatiny späť na 4 cm a pôvodná nulová pohyblivosť v bedrovom kĺbe je aktuálne oproti
očakávaniam síce neuspokojivá, ale lepšia, ako pred operáciou, v zmysle mobility je žalobkyňa nútená

tak pred operáciou, ako aj k času zistení znalca pri pohybe používať barly, nález na ľavom bedrovom
kĺbe je prakticky totožný oproti stavu pred operáciou, nález na oboch kolenných kĺboch a v driekovej
chrbtici je v zmysle progresie degeneratívnych zmien, nie je však priamym kauzálnym následkom
zlyhania operačného výkonu, ale veku a ťažkej obezity žalobkyne. Čo sa týka mobility žalobkyne,
znalec konštatoval, že k zhoršeniu samoobslužnosti oproti stavu pred operáciou zo dňa 13.12.2005

nedošlo, neoddiskutovateľným faktom je však chronický zápal horného konca stehennej kosti vpravo,
čiže chronická osteomyelitída horného konca stehennej kosti vpravo, pričom pri vyšetrení znalcom
bola v oblasti horného poľa rany prítomná cca 1 cm široká fistula so sekréciou minimálneho množstva
hnisu. Znalec konštatoval, že k zásadnej zmene životného komfortu žalobkyne nedošlo oproti dobe pred
operáciou, kedy mala znehybnenú pravú dolnú končatinu v bedre, nie je menej mobilná, má menšiu

korekciu skrátenia pravej dolnej končatiny a preto jej výpoveď o vlastnej fyzickej výkonnosti a zdatnosti
a minimálnych ťažkostiach pred operáciou, považoval znalec za mierne povedané, nadnesenú.

64. V doplnku znaleckého posudku, ktorý žiadal súd v 9. otázke, sa mal znalec jednoznačne
vyjadriť, či chronická osteomyelitída horného konca stehennej kosti vpravo je následkom infekcie

baktériou pseudomonas aeruginosa a je trvalým následkom, ktorý žalobkyňu obmedzuje v obvyklom
spôsobe života a ak áno, ako a čím. Znalec v doplnku znaleckého posudku konštatoval,
že chronická osteomyelitída horného konce stehennej kosti je jednoznačne následkom infekcie
baktériou pseudomonas aeruginosa spolu s ostatnými bakteriálnymi kmeňmi, dokázanými kultivačnými
vyšetreniami. Čo sa týka tohto zdravotného následku, znalec zdôraznil, že samotná primárna operácia

z 13.12.2005 nebola príčinou, ale len jednou, ak keď zásadnou, z podmienok vzniku infekcie
počas hospitalizácie žalobkyne na ortopedicko – traumatologickej klinike žalovanej nemocnice. Počas
hospitalizácie totiž neboli prítomné žiadne známky infekcie, teda možnosť primárnej kontaminácie
počas operačného výkonu je vylúčená, prvé známky infekcie sa objavili až doma po prepustení
z hospitalizácie, prítomnosť vyvolávajúcej baktérie na pracoviskách ortopedicko – traumatologickej

kliniky Martinskej fakultnej nemocnice nebola v roku 2005, ani pri jednej z epidemiologických kontrol
preukázaná, teda nebol zidentifikovaný zdroj infekcie, ani cesta jej prenosu. Samotná podstata primárnej
operácie vytvorila podmienky pre usídlenie baktérie v okolí cudzorodého materiálu, teda implantovanej
totálnej endoprotézy bedrového kĺbu vpravo, kde v dôsledku operácie vzniká aj lokalita s minimálnou
odolnosťou, pod ktorou sa prakticky myslí miesto v organizme, ktoré je z hľadiska imunitného dohľadu

určitým spôsobom stigmatizované a imunitný dozor organizmu má v tejto lokalite len obmedzené
kompetencie. Chronická osteomyelitída je chronické zápalové ochorenie kosti s tvorbou mikroabscesov,
teda dutín vyplnených hnisom, v ktorých prežíva bakteriálny kmeň vyvolávajúci osteomyelitídu, v okolí
devitalizovaných kostných fragmentov, pričom typicky prebieha v cykloch s obdobiami relapsov
a relatívneho skľudnenia, kedy sa obvykle minimalizuje tvorba hnisu v hĺbke ložiska, uzatvára sa ústie

píšťaly(kanálspájajúcihnisavéložiskovhĺbkestehnastelesnýmpovrchom)austupujúcelkovépríznaky
zápalu. Obmedzenia obvyklého spôsobu života obvykle súvisia s nutnosťou každodennej starostlivosti
o ústie fistuly (otvorenej rany, ktorá cez kanál v mäkkých tkanivách stehna komunikuje s hnisavým
ložiskom v hĺbke stehna), teda každodenné opakované preväzy, nutnosť dodržiavať mimoriadnu
úroveň hygienického štandardu, vyhýbať sa možnosti sekundárnej kontaminácie, čiže vylúčiť kúpanie

v prírodných vodných plochách, verejných kúpaliskách a pod.. Ďalšou stránkou je nutnosť úpravy
životosprávy v najširšom meradle od kvalitnej a na bielkoviny bohatej stravy cez elimináciu faktorov
vonkajšieho prostredia, nevhodná práca vo vlhku a chlade, nutnosť prispôsobiť zamestnanie vo forme
fyzicky nenáročnej práce, v suchu a teple, dostatok spánku, slnečného svitu, pravidelný pohyb načerstvom vzduchu, úprava telesnej hmotnosti, dôsledná liečba metabolických ochorení (cukrovka), teda
všetko aktivity, ktoré smerujú k maximálnej psychickej a fyzickej kondícii a eliminujú riziká relapsu
zápalového procesu. Chronická osteomyelitída v takom štádiu sa súčasnými prostriedkami vyliečiť nedá

pri sústavnom dodržiavaní pravidiel správnej životosprávy a eliminácie stresových faktorov v najširšom
možnom meradle, je možné predlžovať obdobia remisie a obmedziť relaps ochorenia.

65. V odpovedi na 10. otázku znalec popísal priebeh liečby žalobkyne od operácie dňa 13.12.2005
až po hospitalizáciu v čase od 30.11.2007 do 11.12.2007, pričom tak, ako uviedol vo svojom dodatku

k znaleckému posudku, operácie vynútené infekciou u žalobkyne, boli operácie dňa 19.1.2006,
16.2.2007, 30.3.2007, 3.9.2007, 14.11.2007 a 23.11.2007.

66. V odpovedi na 11. otázku znalec odpovedal na to, aké rizikové faktory pre zdravotný stav
žalobkyne existovali pri zamýšľanej operácii dňa 13.12.2005 a to jednak z hľadiska vtedajšej úrovne
zdravotného stavu žalobkyne ak aj z hľadiska prostredia, kde mala byť zamýšľaná operácia žalobkyne

vykonaná. Znalec uviedol, že remobilizačná operácia bedrového kĺbu, čiže implantácia totálnej kĺbnej
náhrady bedrového kĺbu v teréne predchádzajúcej dézy (znehybnenie) bedrového kĺbu, je operačný
výkon s významne vyšším rizikom komplikácií – odborná literatúra uvádza hrozivý 20 – 30 %-
tný výskyt komplikácií počas prvých 5 rokov po operácii, čo je zhruba 10-násobo očakávaných
komplikácií oproti primárnym náhradám bedrového kĺbu totálnou endoprotézou. Samotné operácie

s implantáciou cudzorodých prvkov, čiže orgánových náhrad, sa riadia superaseptickým režimom
a prísnymi štandardmi ortopedickej operačnej praxe, univerzálne platnými pre prevádzku na operačných
sálach, superaseptickej triedy (špeciálny režim, oddelená vzduchotechnika, oddelená sterilizácia,
špeciálny režim dezinfekcie sálov a pod.) a teda pokiaľ nebola prevádzka operačného traktu zastavená
nariadením príslušných orgánov, jednak samotného ústavu, jednak Úradom regionálneho, verejného

zdravotníctva, nemožno pochybovať o funkčnosti systému, zabezpečujúceho najvyššiu možnú mieru
asepsy, teda operácia žalobkyne mohla byť vykonaná. S istotou možno opakovane konštatovať, že
posudzovaná infekcia nie je následkom prípadného zanedbania prísnych aseptických a antiseptických
štandardov, platných univerzálne pre ortopedickú operačnú prax so zvláštnym dôrazom na rozsiahle
a technicky náročné operačné výkony na veľkých kĺboch a s náhradou kĺbu aloplastikou. V súčasnosti sa

s dézou bedrového kĺbu ortopédi nestretávajú jednoducho preto, lebo je to natoľko mutilujúci a doslova
extrémny výkon, že je indikovaný skutočne výnimočne – prakticky jedinou indikáciou, ktorá v dnešnej
dobe prichádza do úvahy, je tuberkulózny zápal bedrového kĺbu. V posledných desaťročiach ortopédi
preferujú úplne iné typy operácií a artrodéza bedrového kĺbu je natoľko drakonicky a mutilujúci výkon,
že na ňu musia byť skutočne špeciálne dôvody. Preto je remobilizačná operácia artrodézy bedrového

kĺbu tak zriedkavou operáciou, že málokto z aktívnych ortopedických chirurgov sa vo svojej praxi
s takouto operáciou stretol. Čo sa ale týka operačnej techniky, prístrojového vybavenia operačnej sály,
operačného inštrumentária, tie sú štandardné a totožné ako pri iných rekonštrukciách bedrového kĺbu
kĺbnymi náhradami aloplastikou. Ide síce o technicky náročný výkon, ale takým je každý operačný výkon,
pri ktorom treba nanovo vytvoriť kĺbnu jamku bedrového kĺbu, pričom je zmenená statika panvy a tým

aj kompletne normálne anatomické pomery, ale nejedná sa o nejaký mimoriadny, alebo ultimatívny
operačný výkon, ktorý si vyžaduje špeciálne postupy a podmienky. Na takúto operáciu si ale samozrejme
môže trúfnuť len chirurg s dostatočnou erudíciou a hlavne skúsenosťami.

67. Na otázku, či na základe záznamov v zdravotnej dokumentácii bola žalobkyňa pred operáciou dňa

13.12.2005 preukázateľne poučená a informovaná o všetkých rizikových faktoroch operácie, znalec
uviedol, že v posudzovanom prípade žalobkyňa vlastnoručne podpísala tlačivo „Poučenie a informovaný
súhlas pacienta v zmysle § 6 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti“, ktorý je súčasťou
chorobopisu a teda znalec má za to, že bola poučená o rozsahu, charaktere a možných komplikáciách
navrhovanej zdravotnej starostlivosti. Znalec však uviedol, že logicky vylúčené, aby formálny súhlas

s liečbou taxatívne vymenovával všetky možné, aj tie najnepravdepodobnejšie riziká a hypotetické
komplikácie, pretože ak by náhodou niektorá chýbala, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti by sa sám
vystavil riziku súdneho sporu.

68. V odpovedi na 13. otázku znalec uviedol, že po preskúmaní zdravotnej dokumentácie a obsahu

súdneho spisu vrátane jednotlivých výpovedí prvé jednoznačné príznaky infekcie je možné datovať ku
dňu 30.12.2005, pričom ako znalec uviedol v nálezovej časti svojho znaleckého posudku z obdobia
od 23.12.2005 do 4.1.2006, teda z obdobia, kedy bola žalobkyňa prepustená zo žalovanej nemocnice
do momentu jej rehospitalizácie dňa 4.1.2006, neexistuje žiadny záznam v zdravotnej dokumentáciižalobkyne. Len v prepúšťacej správe z rehospitalizácie prebiehajúcej od 4.1.2006 do 8.3.2006 je
uvedené, že po prepustení dňa 23.12.2005 boli u žalobkyne prítomné teploty do 39 °C, stav hodnotený
ako uroinfekcia, nasadený Ciphin na 5 dní bez uvedenia dávky, 30.12.2005 stehy ex v spádovej

chirurgickejambulancii,priuvoľnenístehuvytekáserosangvinóznyexsudát,vtedynasadenýAmoksiklav
bez udania dávky, teploty však pretrvávajú cez 38 °C.

69. Znalecký posudok A. L. F. žalovaná strana nenamietala. Vo svojom vyjadrení k nemu zo
dňa 4.10.2018 namietala prípadnú kvalifikáciu zodpovednosti žalovaného, konštatovanú právnym

zástupcom žalobkyne a totiž, že podľa názoru žalovaného nebola žiadnym z doteraz vykonaných
dôkazov v konaní preukázaná zodpovednosť žalovaného podľa ust. 420a Obč. zákonníka a ani
zodpovednosť podľa ust. § 420 Obč. zákonníka.

70. Žalobkyňa sa naopak vyjadrila kriticky. Uviedla, že závery znalca sú v rozpore so závermi odbornej
komisie, predsedu Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Bratislava, č. 6477/2006/931

zo dňa 25.9.2017, podľa ktorého indikácia na operáciu nebola dostatočne zvážená, nakoľko
neboli zohľadnené všetky špecifikované rizikové faktory zdravotného stavu a okolnosti súvisiace
s improvizovaným chodom pracoviska. Ku vzniku infekcie prispel okrem nedostatočnej komplexnej
predoperačnej prípravy pacientky tiež hygienicko – epidemiologický stav oddelenia žalovaného
a nevhodný termín operácie. Tiež poukázala na odborné stanovisko G. A. I. S., K., podľa ktorého

výsledok operačnej konverzie dézy bedrového kĺbu na totálnu endoprotézu bol neúspešný a nanajvýš
neuspokojivý a infekčná komplikácia evidentne vznikla v súvislosti s operáciou, ktorá bola liečená
s oneskorením. Žalobkyňa nesúhlasila v tomto vyjadrení ani s bodovým ohodnotením odškodnenia
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vykonané znalcom v doplnku k znaleckému posudku.
Predtým, ešte v podaní zo dňa 18.10.2018 žiadala, že pokiaľ okresný súd z dôvodov formálnych

nedostatkov odmietne vychádzať z bodového hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia,
v žalobkyňou predloženom lekárskom posudku, vydaným samotným žalovaným, navrhuje vykonať
znalecké dokazovanie za účelom hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ku
ktorému znalec odmietal zaujať v znaleckom posudku relevantné stanovisko. Súčasťou znaleckého
posúdenia by malo byť taktiež opätovné posúdenie trvalého zdravotného stavu žalobkyne vo vzťahu

k dôsledkom infekcie a jeho porovnanie so stavom žalobkyne pred samotnou operáciou a liečbou.

71. Znalec A. L. F. v doplnku k znaleckému posudku reagoval potom aj na vyjadrenia žalobkyne k jeho
pôvodnému znaleckému posudku a poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa vo svojich vyjadreniach
účelovo vytrhávala z kontextu názory znalcov a renomovaných odborníkov a svoje fabulácie sugestívne

vydávala za závery znalcov. Poukázal pritom na znalecký posudok organizácie Forensic.sk, Inštitút
forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., z ktorého citoval a citoval aj odborné stanovisko G. A. I.
S., K., prednostu kliniky ortopédie Lekárskej fakulty UPJŠ Košice, vypracovaného dňa 7.3.2007 ku
podaniu žalobkyne, z ktorého odcitoval aj záver tohto odborníka, že zdravotná starostlivosť žalobkyni
bola poskytnutá v podstate správne. Rovnako citoval celé stanovisko odbornej komisie, predsedu

ÚDZS a uviedol, že si nevie dobre vysvetliť stanovisko tohto úradu a nevie, ako dôkladnejšie by
mala byť zvážená indikácia na operáciu. Nie je mu tiež jasná podstata nedostatočnej komplexnej
predoperačnej prípravy a uviedol, že čo sa týka indikácie na operačný výkon, táto bola správna. Žiadny
iný operačný výkon u žalobkyne neprichádzal do úvahy a remobilizačná operácia pravého bedrového
kĺbu bola jedinou možnosťou, ako obnoviť pohyblivosť v pravom bedrovom kĺbe. Čo sa týka vyčítaného

zohľadnenia, resp. nezohľadnenia všetkých rizikových faktorov zdravotného stavu žalobkyne (nadváha,
diabetes, mellitus, stav po 6 operáciách), znalec uviedol, že si nevie predstaviť, ako viac by sa dali
rizikové faktory zohľadniť. Jednoducho rizikové faktory sú prítomné pri každej operácii a podľa toho,
aké vysoké je prípadné riziko, sa chirurg, ktorý bude operáciu vykonávať, musí rozhodnúť, či je riziko
primerané, resp. či prípadný benefit operácie vyváži všetky riziká. V tomto konkrétnom prípade sa

rozhodol pre operáciu, podľa názoru znalca správne a operoval, pričom v dobe, keď sa o operácii
rozhodoval, nemohol vedieť, aký bude jej výsledok. Mohol urobiť len všetko preto, aby výsledok operácie
bol čo najlepší. V posudzovanom prípade ani samotný A. F., ale ani iní znalci, ktorí sa vyjadrovali vo
svojich znaleckých posudkoch k prípadu žalobkyne, nenašli také pochybenie v liečbe, ktoré by bolo
možné dať za vinu operujúcemu chirurgovi. Bolo by ideálne, keby žiadne riziko neexistovalo, resp. keby

sa podarilo všetky prípadné riziká eliminovať, čo je ale chiméra a mladí, absolútne zdraví ľudia, u ktorých
je operačné riziko minimálne, málokedy potrebujú nejakú operáciu. V súvislosti s nedostatočnou
komplexnou predoperačnou prípravou znalec uviedol, že odborná komisia Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou neozrejmila, čo má pod týmto pojmom na mysli, resp. ako komplexne bymala predoperačná príprava podľa názoru komisie vyzerať a teda čo konkrétne vyčíta. V súvislosti
s nezohľadnením všetkých okolností súvisiaci s improvizovaným chodom pracoviska „hygienicko –
epidemiologického stavu oddelenia“ a „nevhodného termínu operácie“ znalec podotkol, že napriek

rekonštrukciičastilôžokortopedicko–traumatologickejklinikyMartinskejfakultnejnemocniceprevádzka
pracoviska nebola administratívne pozastavená a ani nijakým spôsobom obmedzená a tým pádom
hygienicko – epidemiologický režim musel spĺňať všetky príslušné normy. Pracovisko samozrejme
vrátane predoperačnej praxe pracovalo v štandardnom režime a teda neexistoval žiadny dôvod na
to, aby žalobkyňa nebola operovaná. Podľa jeho názoru je toto stanovisko nekompetentným ad hoc

a ex post rozhodnutím, ktoré absolútne ignoruje fakt, že chirurg, ktorý v reálnom čase rozhodoval
o operačnom výkone, mal len obmedzenú sumu informácií bez znalosti konečného výsledku veci.

72. V súvislosti s kritikou názoru znalca na otázku, čo bolo príčinou nákazy pseudomonas
aeruginosa, znalec uviedol, že môže len zopakovať, že ak by infekcia bedrového kĺbu bola spôsobená
zavlečením do okolia implantovanej endoprotézy počas operácie, následkom by bola hnisavá zápalová

komplikácia s dramatickým priebehom počas prvých pooperačných dní so septickými teplotami,
zdurením a začervenaním v oblasti operačnej rany, schvátenosťou a krutými bolesťami v oblasti
pravého bedrového kĺbu, teda doslova s neprehliadnuteľnými príznakmi a alarmujúci celkovým
stavom. U žalobkyne po prepustení na 10. deň je rana kľudná, bez známok zápalu, pooperačne
prechodné subfebrility do 38 °C, sú normálnym prechodným stavom, ktorý súvisí s reakciou na

fragmenty bielych krviniek zo vstrebávajúceho sa pooperačného krvácania. Takže napriek výhradám
žalobkyne a jej právneho zástupcu znalec zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku. Nepozná zdroj
infekcie, ani cestu jej prenosu, prítomnosť mikrobiálneho kmeňa pseudomonas aeruginosa nebola
v inkriminovanej dobe na pracoviskách ortopedicko – traumatologickej kliniky žalovanej nemocnice
potvrdená. Najpravdepodobnejšou verziou je prenos krvnou cestou. Určite je potrebné brať do úvahy aj

možnosť, že infekcia už bola v latentnej forme prítomná v oblasti horného konca stehennej kosti pred
posudzovanou operáciou a bola zavlečená pri operáciách v detstve. V súvislosti s tým, že žalobkyňa
kritizovalazáveryznalcavtomsmere,žepodľaznalcakuzásadnejzmeneživotnéhokomfortužalobkyne
oproti dobe pred operáciou nedošlo, znalec uviedol, že žalobkyňu osobe vyšetril a skutočne dôkladne
preštudoval kompletnú dokumentáciu, pričom funkčný nález žalobkyne bol nasledovný: pred operáciou

vdecembri2005malapohyblivosťvpravombedrovomkĺbenulastupňov,artoficiálnudézu,znehybnenie
pravého bedrového kĺbu v 30° flexii a extra rotácii, pravá dolná končatina bola skrátená o 5 cm,
chôdza s oporou, bez opory barlí schopná chôdze len na minimálnu vzdialenosť, vykazovala klinické
a RTG známky obojstranného pokročilého degeneratívneho ochorenia kolenných kĺbov (obojstranná
gonartróza) – pravé koleno s vnútrokĺbnym výpodkom a opuchom), obmedzeným pohybom na polovicu

bežného rozsahu, ľavé koleno s opuchom a vnútrokĺbnym výpodkom a obmedzeným rozsahom
pohybu na 2/3-iny rozsahu pohybov a degeneratívne ochorenia driekovej chrbtice vo forme spondylózy
a spondyloartrózy. Bola obézna a pohyb ľavého bedrového kĺbu mala plný, voľný a nebolestivý. Pri
vyšetrení znalcom 11.4.2018 bol pohyb v pravom bedrovom kĺbe, kde znalec aktuálne konštatoval aj
fistulu v proximálnom pole rany so sekréciou žltozeleného pusu, len kývavý pri fibróznej ankylóze, flexiu

maximálne do 25 °, extenziu do nuly a extra rotačné postavenie, pravú dolnú končatinu mala žalobkyňa
skrátenú o 4 cm a dokázala chodiť s oporou dvoch francúzskych barlí. Flexia v ľavom bedrovom kĺbe
bola do 80 °, extenzia plná, rotácie len terminálne obmedzené, atď.. Preto na základe objektívnych
kritérií znalec opätovne konštatoval, že aktuálne funkčný nález na pravom bedrovom kĺbe, čo sa týka
pohyblivosti, je lepší, ako pred operáciou z decembra 2005 a došlo aj ku korekcii skrátenia pravej

dolnej končatiny z 5 cm na 4 cm. Pôvodná nulová pohyblivosť bedrového kĺbu je aktuálne oproti
očakávaniam síce neuspokojivá, ale lepšia, ako pred operáciou. V zmysle mobility je žalobkyňa nútená
tak pred operáciou, ako aj k dnešnému dňu pri pohybe používať barly, nález na ľavom bedrovom kĺbe
je prakticky totožný so stavom pred operáciou a nález na kolenných kĺboch a driekovej chrbtici c zmysle
progresie degenarívnych zmien, nie je priamym kauzálnym následkom zlyhania operačného výkonu,

ale veku a ťažkej beziry žalobkyne. Preto konštatoval, že k zhoršeniu samoobslužnosti žalobkyne
oproti stavu pred operáciou z 13.12.2005 nedošlo, aj keď neoddiskutovateľným faktom je chronický
zápal horného konca stehennej kosti vpravo. V súvislosti s odškodnením sťaženia spoločenského
uplatnenia znalec poukázal na § 10 ods . 6 Zákona č. 437/2004 Z.z., v zmysle ktorého sa hodnotia
len následky, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaným poškodením na zdraví, alebo ktoré viedli

k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu a v súvislosti s tým konštatoval,
že žalobkyni nenáleží odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia za obmedzenie pohyblivosti
pravého bedrového kĺbu a skrátenie pravej dolnej končatiny, keďže plošný nález na pravom bedrovom
kĺbe je aktuálne lepší a skrátenie pravej dolnej končatiny je menšie, ako bolo pred posudzovanouoperáciou 13.12.2005. V súvislosti s predtým konštatovanými námietkami znalca voči lekárskemu
posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne, ktorý bol vystavený ortopedicko
– traumatologickou klinikou Martinskej fakultnej nemocnice a ktorý žalobkyňa priamo pripojila ako jeden

z prvých dôkazov k samotnej žalobe, uviedol, že tento posudok nemá náležitosti vyžadované zákonom,
keďže absentuje meno konkrétnej osoby, ktorá ho vypracovala, miesto, mená a odtlačku pečiatky
s pracovným zaradením, je na ňom nečitateľný podpis, chýba podpis prednostu, chýba dátum, jednotlivé
položky sú absolútne neadekvátne priradené skutočným výkonom, pričom absolútne neberie do úvahy
zdravotný stav a existujúce zdravotné obmedzenia žalobkyne v dobe pred operáciou.

73. Vzhľadom na konštatovanie znalca nakoniec žalujúca strana navrhla, aby súd doplnil dokazovanie
výsluchom znalca a žalobkyňa predkladala ďalšie výňatky zo svojej zdravotnej dokumentácie ako aj
oznámenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva a jednotlivé jej zdravotné nálezy z obdobia
pred operáciou, ktorými sa snažila preukázať, že pred operáciou z decembra 2005 chodila bez
opory, len pri kompenzácii deficitu dĺžky pravej dolnej končatiny pomocou topánky a predložila správu

z interného konzília pre ortopedické oddelenie zo dňa 12.12.2005, z ktorého malo vyplynúť „chôdza
obmedzená, bez opory, len na krátke úseky“, ale aj anamnézu spísanú A. F. L. 12.12.2005, z ktorej
vyplývalo „chôdza bez opory s napádaním na PDK – kompenzácia skrátenia topánok“. Rovnako
táto skutočnosť mala vyplývať z jej prepúšťacej správy zo dňa 23.12.2005. Predložila oznámenie
A. M. C. z oddelenia klinickej mikrobiológie Univerzitnej nemocnice Martin zo dňa 15.12.2010, ktoré

bolo adresované vyšetrovateľke, že v období hospitalizácie žalobkyne pseudomonas aeruginosa bola
vykultivovaná na ortopedicko – traumatologickej klinike v období od 14.12.2005 do 23.12.2005 spolu
dvakrát od jedného pacienta a to dňa 19.12.2005 a 21.12.2005. Pripojila aj správu Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva zo dňa 8.4.2008, podľa ktorej v roku 2005 bola vykonaná kontrola 18.4.2005
a 19.10.2005 na pracovisku ortopedicko – traumatologickej kliniky žalovanej nemocnice a zo sterov,

odobratých z povrchov a sterilizovaných predmetov, nebola vykultivovaná pseudomonas aeruginosa.

74. Pred výsluchom znalca doručil žalovaný podanie zo dňa 20.6.2019, ktorým tvrdenia žalobkyne
namietalspoukazomnapredchádzajúcevýsledkyznaleckéhodokazovaniaaajznalecképosudky,ktoré
boli prečítané z pripojeného trestného spisu. Avšak zásadným spôsobom sa v tomto podaní žalovaný

vyjadril k obodovaniu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia A. F. s tým, že k bodovému
hodnoteniu žalobkyne námietky síce nemá, avšak žalovaná strana v súvislosti so zdravotnými
poškodeniami žalobkyne vznáša námietku premlčania s poukazom na ust. § 106 ods. 1 Obč. zákonníka.
Vzhľadom na tvrdenie znalca, že hodnotenie odškodnenia za bolesť je možné stanoviť po zhojení
operačnej rany, teda v intervale cca 10 – 14 dní po jednotlivých operačných výkonoch, konštatoval

žalovaný, že subjektívna premlčacia doba podľa § 106 Obč. zákonníka na uplatňovanie nároku na
bolestné u operačného výkonu zo dňa 13.12.2005 uplynula najneskôr 27.12.2007, u operačného výkonu
zo dňa 19.1.2006 najneskôr 2.2.2008 a u operačného výkonu zo dňa 16.2.2007 najneskôr 2.3.2009.
Keďže žalobkyňa si žalobným návrhom z 12.3.2009 uplatnila nárok na náhradu škody, urobila tak po
uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby u týchto operačných zákrokov a preto sú jej nároky

na bolestné za tieto operačné zákroky premlčané. Žalovaný v tomto podaní aj poukázal na skutočnosť,
že u žalovanej nemocnice nedošlo k zanedbaniu septických a aseptických štandardov v predmetnom
prípade, čo dokazuje aj list riaditeľa nemocnice A. M. zo dňa 24.4.2008, adresovaný OR PZ, ktorý bol
predloženýsúduspolusvyjadrenímžalovanéhodňa7.5.2009apopisstavuoddelenia,akoajhygienické
opatrenia v tomto období, obsahuje aj list A. E. zo dňa 14.2.2008, ktorý je súčasťou trestného spisu,

ktorý ale žalovaná strana duplicitne pripojila do súdneho spisu (č.l. 745). Naviac poukázal žalovaný aj na
skutočnosť, že aj z výpovede A. A. vyplynulo, že v deň operácie klinika fungovala štandardným režimom.
Túto istú skutočnosť uviedol A. E. v rámci svojej výpovede dňa 6.5.2008 na otázku vyšetrovateľa. Preto
žalovaný trval na tom, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne a infekcia nie je následkom
prípadného zanedbania prísnych aseptických a antiseptických štandardov, pričom po odhalení infekcie

boli správne a včas realizované všetky dostupné diagnostické a terapeutické výkony s cieľom sanácie
infekcie a eliminácie jeho pôvodcu.

75. Najucelenejší obraz o povahe zdravotného poškodenia žalobkyne nakoniec súdu ale poskytla
výpoveďustanovenéhosúdnehoznalcaA.L.F.napojednávanídňa25.10.2019,kdesaznalecpodrobne

vyjadril jednak k zdravotnému poškodeniu žalobkyne, jednak k lekárskemu posudku, ktorý žalobkyňa
predkladala spolu s pôvodnou žalobou a bol práve vyhotovený žalovanou nemocnicou a objasnil aj
podstatu jednotlivých zdravotníckych výkonov, ktoré boli žalobkyni pri operáciách, za ktoré hodnotil
bolestné, urobené.76. Znalec A. L. F. na svojom znaleckom posudku zotrval a s námietkami žalobkyne sa nestotožnil.
Pokiaľ žalobkyňa namietala, že pred operáciou nepoužívala barle, tak uviedol, že už v prvej prepúšťacej

správe žalobkyne sa uvádza v texte, že žalobkyňa bez opory prejde len na krátku vzdialenosť. Tá istá
skutočnosť je napísaná pri prvotnom vyšetrení, ktoré už žalobkyne vykonal G. A.. To isté sa nachádza
v znaleckých posudkoch, ktoré boli súčasťou vyšetrovacieho spisu a tie boli pre neho záväzné. Podľa
znalca je nezmysel, aby človek ako žalobkyňa, ktorý má nulovú pohyblivosť v bedrovom kĺbe, dokázal
chodiť bez opory barly. V súvislosti so svojimi závermi týkajúcimi sa výskytu pseudomonas aeruginosa

na ortopedicko – traumatologickej klinike v období prvej hospitalizácie žalobkyne znalec uviedol, že
vychádzal z potvrdenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktoré mal k dispozícii. Pokiaľ bolo
do spisu pripojené ďalšie potvrdenie týkajúce sa informácie, že v období od 14.12.2005 do 23.12.2005
bolabaktériapseudomonasaeruginosa kultivovanádvakrátodjednéhopacienta,ztohodňa19.12.2005
prvýkrát a dňa 21.12.2005 druhýkrát, znalec uviedol, že každé ortopedické a traumatologické pracovisko
prichádza do styku s infikovanými ranami a odoberá biologický materiál, medzi ktorý patrí hnis, krv,

moč, výtery z telesných dutín a pod.. Je tak nespochybniteľné, pokiaľ bola takáto baktéria vykultivovaná
od nejakého pacienta, avšak zároveň Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý dozoruje
epidemiologický a hygienický štandard na týchto pracoviskách, dozoruje, či sa na takýchto pracoviskách
operovať môže. Je samozrejme rozdielom, ak sa baktéria kultivuje z biologického materiálu odobratého
od človeka a rozdiel je v tom, ak sa zistí pri odobratí sterov z pracovných plôch, nástrojov, zdravotníckych

prístrojov a pod..

77. Znalec bol pri svojej výpovedi konfrontovaný aj so závermi lekárskeho posudku, ktorý pripojila do
spisu žalobkyňa. Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia je pripojený na
č.l. 17 – 19 a bol vypracovaný žalovanou nemocnicou, Ortopedicko – traumatologickou klinikou, pričom

sa na ňom nachádza nečitateľný podpis a nie je známe, kto tento posudok podával. Žalobkyňa však
túto nejasnosť lekárskeho posudku odstránila neskôr tým, že do spisu pripojila na č.l. 868 odpoveď
vtedajšieho riaditeľa žalovanej nemocnice G. A. D. M., H. zo dňa 3.9.2008, z ktorej vyplývalo, že ide
o sprievodný list k zaslanému lekárskemu posudku a z textu vyplýva, že lekársky posudok podpísal
samotný riaditeľ Martinskej fakultnej nemocnice. K samotnému lekárskemu posudku o bolestnom súd

udáva, že tento lekársky posudok žalovaná strana spočiatku nenamietala, neskôr jeho závery namietala
a s námietkami vzhľadom na výpoveď súdneho znalca A. F. sa súd stotožnil.

78. Pokiaľ ide o tento lekársky posudok, z jeho obsahu vyplýva, že pri bodovaní bolestného bolo
bodované bolestné už za operáciu zo dňa 13.12.2005, ktorá bola bodovaná podľa položky 183 c

– zlomenina krčku stehennej kosti vpravo, komplikovaná nekrózou a základný počet bodov 260 bol
zvýšený o 100 % na 520 bodov. Ďalšie operácie zo dňa 19.1.2006, 3.9.2007, 15.11.2007 a 23.11.2007
boli všetky bodované podľa položky 183 b ako zlomeniny krčku stehennej kosti s počtom bodov 180
a 100 %-ným navýšením na celkový počet bodov 360. Za operáciu zo dňa 16.2.2007, ktorá bola
hodnotená podľa položky 183 c ako zlomenina krčku stehennej kosti vpravo, komplikovaná nekrózou,

bolo udelených 260 bodov so 100 %-ným navýšením, teda celkový počet 520 bodov. Celkovo bolestné
bolo ohodnotené takto na 2.480 bodov, pričom takéto navýšenie, teda 100 %-né navýšenie bolestného,
bolo odôvodnené podľa lekárskeho posudku tým, že ide o bodové hodnotenie podľa § 9 bodu 5
A, B na základe bodu 6, nakoľko liečba si vyžiadala bolestivý spôsob liečenia, ako sú opakované
punkcie, transfúzie, infúzie, intramuskulárne a intravenózne injekcie, opakované odbery krvi, opakované

bolestivé preväzy a drobné chirurgické zákroky, bolestivejšiu rehabilitáciu ako aj liečba si vyžiadala
operačný zákrok, ktorý nie je zohľadnený v základnom bodovom hodnotení. Pri ohodnocovaní sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa tohto posudku u žalobkyne nastali trvalé následky vo forme pakĺbu
stehennej kosti v krčku vpravo, ktorý bol hodnotený podľa položky 387 b na 700 bodov, ďalej nastal
užalobkynechronickýzápalkotnejdrene,bodovýpodľapoložky388vrozsahu450bodov.Konštatované

bolo tiež skrátenie pravej dolnej končatiny do 6 cm, bodované podľa položky 389 c počtom 150 bodov,
obmedzenie hybnosti pravého bedrového kĺbu ťažkého stupňa, bodované podľa položky 393 c počtom
300 bodov, rotačná úchylka minimálne 20 stupňov, bodovaná podľa položky 390 počtom 200 bodov.
Ďalej boli konštatované trvalé poúrazové poruchy krvného a lymfatického obehu na pravej dolnej
končatine, bodované podľa položky 427 počtom 100 bodov a plošné jazvy po operáciách do 100 cm2,

bodované podľa položky 432 c počtom 70 bodov. Takto žalobkyni bolo priznané odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia v počte 1.970 bodov, pričom toto bolo krátené podľa § 10 ods. 6 o 25 % na
1.477,50 bodov.79. Vzhľadom na predbežný názor súdu, vyslovený v priebehu konania a aj v súvislosti s pokynmi
danými znalcovi A. L. F., znalec sa zaoberal a bodovo hodnotil len operácie uskutočnené od 19.1.2006.
Konštatoval, že s bodovým hodnotením bolestného, ale ani sťaženia spoločenského uplatnenia tak, ako

bolo urobené v lekárskom posudku predloženom žalobkyňou, ktorý nie je dokonca ani datovaný (č.l. 17
– 19), sa nemôže stotožniť.

80. K samotnej prvej operácii zo dňa 13.12.2005 znalec uviedol, že šlo o veľký výkon, kedy bolo potrebné
odťať, alebo zresekovať hornú časť stehennej kosti, nanovo vyfrézovať kĺbnu jamku a práve tento výkon

by si zaslúžil najvyššie bodové ohodnotenie za predpokladu, že by nebol urobený dobre. Následne ale
došlo k operácii 19.1.2006, ktorá bola vynútená tým, že sa ultrazvukom a magnetickou rezonanciou
dokázal u žalobkyne absces v oblasti endoprotézy a samotná operácia spočívala v tom, že v pôvodnej
jazve bol urobený rez, preto sa mu hovorí „incízia“, vypustil sa obsah abscesovej dutiny, teda operačné
pole sa rozrezalo, vypláchlo, dala sa tam podtlaková drenáž, preplach a rana sa opäť zašila. Pri tejto
operácii s kosťou žiadny chirurg nič nerobil, kosť nebol ani frézovaná, ani zlomená, ani do nej nebolo

zapílené a preto bodovať operáciu zo dňa 19.1.2006 ako zlomeninu krčku stehennej kosti vpravo,
nezaklinenú, jednoducho z odborného hľadiska neobstojí.

81. Znalec pre porovnanie vysvetlil, v čom spočíva operácia zlomeniny krčku stehennej kosti (ako
boli hodnotené operácie žalobkyne 19.1.2006, 16.2.2007, 3.9.2007, 15.11.2007, či 23.11.2007). Znalec

uviedol, že u žalobkyne sa od 19.1.2006 určite neuskutočňovali operácie, ktorých podstata spočívala
v tom, že by sa z vonkajšej strany kosti dala dlaha, ktorá by sa priskrutkovala napr. o vonkajší
obvod kosti šróbami, prípadne dala do vnútra kosti, kde by sa zaviedol implantát nazvaný „klinec“,
buď rekonštrukčný, alebo trochanterický, alebo gama klinec, avšak princíp takejto operácie, čiže
operácie zlomeniny krčku stehennej kosti, je taký, že do vnútra stehennej kosti, ktorá sa predvŕta,

sa zavedie klinec, ktorý sa potom ešte zaistí smerom do krčka. Šlo by teda o úplne operačný
výkon, než boli robené u žalobkyne od 19.1.2006 do 23.11.2007. Svoje hodnotenie operácie zo dňa
16.2.2007 vo svojom znaleckom posudku A. F. obhajoval tým, že v prípade žalobkyne nie je možné túto
operáciu opäť hodnotiť, ako to mala v lekárskom posudku, teda ako zlomeninu krčka stehennej kosti
vpravo, nekomplikovanú s nekrózou, pretože dňa 16.2.2007 operačným prístupom k endoprotéze sa

vpôvodnomrezeotvorilahornáčasťstehennejkosti,vykĺbilsaimplantát,tedaceláumelákĺbnanáhrada,
zložená z kĺbovej jamky a hlavice, zaradenej do vnútra stehennej kosti. V tomto prípade šlo len o vybratie
implantátu, ktorý sa pri prvej operácii 13.12.2005 uložil, kosť sa nešróbovala, neporušila sa kontinuita
kosti. Keďže ale ložisko okolo implantátu bolo zapálené, bolo ho potrebné vypláchnuť, drenovať a preto
znalec túto operáciu hodnotil ako operované vykĺbenie stehennej kosti. Pre lepšiu názornosť znalec

situáciu pred vybratím umelého kĺbu dňa 16.2.2007 počas výpovede nakreslil, ktorý nákres je pripojený
v súdnom spise na č.l. 785. Znalec podrobnejšie zdôvodnil, prečo operáciu zo 16.2.2007, keď došlo k
operačnému odstráneniu infikovanej endoprotézy u žalobkyne, hodnotil ako položku vykĺbenia stehnovej
kosti v bedre a to tým, že pri vykĺbení stehennej kosti sa nenarušuje pri operačnom napravení kontinuita
kosti, nie je z nej nič potrebné odseknúť, netreba tam nič odrezať, len to zrekonštruovať a podobný

spôsob, teda vybratie endoprotézy bez narušenia kosti bol uskutočnený aj u žalobkyne 16.2.2007.
Znalec vo svojom posudku ohodnotil aj malú operáciu z 30.3.2007 ako punkciu bedrového kĺbu vpravo
s odsatím tekutiny z oblasti zápalového ložiska a uviedol, že u žalobkyne ultrazvuková kontrola zase
našla nejaký absces v oblasti bedrového kĺbu už po odstránení implantátu. Nešlo zrejme o nejaké veľké
ložiskoapretooperatérusúdil,žebudestačiťpunkcia,čoznamenánapichnutiedutiny,čojesamozrejme

bolestivý výkon a odsatie hnisu, čo je pomerne drobný, aj keď bolestivý zákrok, ktorý trvá niekedy len
pár sekúnd. Vzhľadom na bolestivosť tohto zákroku znalec sa rozhodol, že ohodnotí tento zákrok ako
malú incíziu v rozsahu 10 bodov. Malá incízia znamená narezanie tkaniva, ale menšieho rozsahu.

82. Ďalšie operácie, teda operácie z 3.9.2007, 14.11.2007 a nakoniec z 23.11.2007, ktoré v lekárskom

posudku predloženom žalobkyňou boli ohodnotené ako zlomenina krčku stehennej kosti vpravo, znalec
hodnotil ako rozsiahlejšie incízie vzhľadom na skutočnosť, že ani u jednej nešlo o operačné riešenie
kosti, ale len o evakuáciu abscesu, výplach zápalového ložiska, odstránenie devitalizovaného mäkkého
tkaniva s preplachovou drenážou.

83. Znalec sa vyjadroval aj k odškodneniu sťaženia spoločenského uplatnenia a zdôvodnil, prečo
u žalobkyne nekonštatoval pakĺb ako trvalý následok jej zdravotného poškodenia. Uviedol, že pri
zlomeninách akejkoľvek kosti a následne pri liečbe zlomeniny dochádza nejakým spôsobom k hojeniu
tejto zlomeniny. Ideálnym spôsobom zhojenia je zrastenie bez akýchkoľvek komplikácií, keď dôjdek pevnému kostenému zrastu. Kostenému zrastu sa hovorí „kalus“, čo je odborný medicínsky pojem,
pretože tkanivo, ktoré kosť spája, resp. ktorým sa spájajú časti zlomenej kosti, má svoj pomerne
komplikovaný vývoj a má svoju pomerne presnú dynamiku. Najprv dôjde k vstrebaniu poranenej kosti,

potom sa stimulujú bunky, ktoré vytvárajú väzivovú mäkkú maketu a keď v tejto fáze je novovznikajúca
kosť napr. infikovaná, alebo nie je dostatočne dobre znehybnená, alebo dôjde k nejakej poruche
cievneho zásobenia, tak zastane na tejto kvázi zárodočnej úrovni a nevyvinie sa pri zrastení kosti
plnohodnotný kalus, ktorý sa potom zmení na plnohodnotnú kosť, ale pakĺb. Kosť zostane totiž
spojená mäkkým väzivovým kalusom, alebo svalkom, ale to je defektné, bezcenné spojenie a človek

sa samozrejme nemôže na zlomenú kosť napr. postaviť, pretože ho neudrží. Pakĺb je možné dobre
diagnostikovať RTG. U žalobkyne ho znalec nekonštatoval, pretože podľa jeho názoru žalobkyňa
pakĺb nikdy nemala. Mala infikovanú endoprotézu a následne chronickú osteomyelitídu. Preto o takomto
zdravotnom následku u žalobkyne po 13.12.2005 nie je možné hovoriť.

84. Pokiaľ šlo o tú skutočnosť, že znalec síce konštatoval chronický zápal kostnej drene, avšak bodoval

ho v rozsahu 350 bodov na rozdiel od lekárskeho posudku, kde ho mala žalobkyňa obodovaný na 450
bodov, znalec uviedol, že chronický zápal kostnej drene stehennej kosti je možné bodovať v rozsahu
od 250 do 450 bodov. Bodoval ho síce bližšie k hornej hranici, ale keďže bol povinný bodovať podľa
rozsahu osteomyelitídy, tak pri situácii, že niekedy je konštatovaná u pacientov v takom rozsahu, že
napr. pacient má nehojace až 20 cm-ové rany, z ktorých mu denne tečie 2 až 3 dcl hnisu, tak v prípade

žalobkyne považoval za správne vzhľadom na rozsah postihnutia kosti aj hnisavého sekrétu, ohodnotiť
tento trvalý následok žalobkyne zhruba v polovici bodového rozpätia.

85. Pokiaľ u žalobkyne bolo konštatované v lekárskom posudku skrátenie pravej dolnej končatiny do
6 cm, tak znalec odôvodnil vypustenie takéhoto zdravotného následku vo svojom znaleckom posudku

z toho dôvodu, že pravú nohu žalobkyne jednoducho pri vyšetrení premeral a pokiaľ sa v správach,
v lekárskych nálezoch žalobkyne spred operácie 13.12.2005 konštatuje, že mala žalobkyňa skrátenú
pravú končatinu o 5 cm po operácii, je skrátená o 4 cm. Pokiaľ sa jednak žalobkyni javí, že postihnutú
pravú dolnú končatinu má skrátenú vo väčšom rozsahu, tak znalec vysvetlil túto skutočnosť tým, že pri
RTG snímkach, ktoré urobil, zistil asymetriu panvy, ktorá práve môže vyvolávať vizuálny a aj pocitový

dojem, že je postihnutá končatina kratšia vo väčšom rozsahu, avšak znalec ju premeral a zistil skrátenie
len o 4 cm. Znalec sa podrobnejšie venoval objasneniu ortopedického stavu na pravej hornej končatine
žalobkyne, aký u nej jestvoval pred operáciou z 13.12.2005, ktorá, ak by bola úspešná, mohla korigovať
aj predtým existujúce skrátenie končatiny u žalobkyne. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne je
zrejmé, že predtým, ako sa podrobila operácii 13.12.2005, bola 7-krát operovaná, prvýkrát ako 5-ročná

a nakoniec bola u nej urobená artrodéza. Podľa znalca A. F. ide o drakonický výkon, ktorý sa dnes už u
19-ročného dievčaťa nerobí, pretože pri tomto výkone sa znehybní bedrový kĺb na celý život a je
to definitívne. Tu nejde len o pohybový hendikep, súvisiaci aj so starostlivosťou o deti, pôrod, drastické
zasiahnutie života vo všetkých stránkach. Na takýto ortopedický zákrok musí byť úplne špeciálny dôvod
a dnes sa skutočne robí len pri tuberkulóznych zápaloch bedrového kĺbu, čo je v súčasnosti jediná

indikácia, ktorú sú ochotní odborníci pripustiť pre taký zákrok, akou je artrodéza, ktorá bola u žalobkyne
uskutočnená v 18., resp. v 19. roku jej života. Následkom artrodézy je, že bedrový kĺb je nehybný, čím sa
zmení celý pohybový stereotyp, nakloní sa panva, ktorá sa zošikmí dopredu, čím trpí drieková chrbtica,
hrudná chrbtica, obidve kolená, členky a druhý bedrový kĺb. Zrušiť dézu tak, ako to mienil urobiť G.
A. operáciou z 13.12.2005, teda urobiť remobilizačnú operáciu žalobkyne, bol veľmi dobrý nápad za

predpokladu, že by výsledok operácie nebol skomplikovaný následnou infekciou. Znalec konštatoval,
že pri preskúmaní postupu G. A. nenašiel jediný moment, ktorý by mu mohol vytknúť, teda jediný
moment, ktorý by on urobil inak s tým, že by sa dalo predpokladať, že výsledok by bol iný. Vzhľadom
na situáciu, v akej sa nachádza pacient po vykonanej artrodéze, znalec nekonštatoval u žalobkyne
ako trvalý následok rotačnú úchylku minimálne 20 stupňov tak, ako ju mala žalobkyňa uvedenú vo

svojom lekárskom posudku. Uviedol, že artrodéza, ktorú mala žalobkyňa urobenú v 19. roku života, sa
urobí v postavení 30-stupňovej semiflexie a 20-stupňovej vonkajšej rotácie a výsledok u žalobkyne po
vyšetrení znalca je taký, že v stave žalobkyne nie je rozdiel a pohyblivosť bedrom je nulová, to znamená,
že pacient sa vie pohybovať len za pomoci kolena, bedrom nevie pohnúť vôbec. Pritom znalec poukázal,
že už pri vstupnej prehliadke žalobkyne na ortopedickej ambulancii 9.11.2005, keď ju vyšetril G. A., ale

aj pri prijímacej správe z 12.12.2005, keď sa konštatuje nulová pohyblivosť v bedrovom kĺbe. Znalec
potomzotrvalnastanovisku,ževzhľadomnaskutočnosť,vakejpolohekbedrovejoblastisauskutočňuje
artrodéza, rotačná úchylka do 20 stupňov, ako bola konštatovaná u žalobkyne v lekárskom posudku,
existovala vzhľadom na polohu artrodézy aj pred operáciou z 13.12.2005.86. Pokiaľ ide o obmedzenie pohyblivosti pravého bedrového kĺbu ťažkého stupňa, ktoré mala žalobkyňa
hodnotené v lekárskom posudku a znalec ho nevidel ako trvalý následok, tento svoj postoj znalec

zdôvodnil jednoducho. Vzhľadom na skutočnosť, že u žalobkyne bola predtým urobená artrodéza, ktorá
vylúčila akýkoľvek pohyb v pravom bedrovom kĺbe a dnes je síce tento pohyb veľmi obmedzený, ale
pred operáciou z 13.12.2005 ho mala nulový.

87. Ak znalec vo svojom znaleckom posudku neuviedol ďalší zdravotný následok žalobkyne, uvedený

v lekárskom posudku a to trvalé poúrazové poruchy krvného a lymfatického obehu na pravej dolnej
končatine, tak to zdôvodnil tým, že na cievach žalobkyne sa neoperovalo, nedošlo k porušeniu cievy,
ktorésúnavnútornejplochestehnarovnakoakonévyapretopoúrazovéporuchykrvnéhoalymfatického
obehu na pravej dolnej končatine konštatovať nemohol.

88. Pokiaľ neuviedol plošné jazvy po operáciách do 100 cm, tak znalec nastolil otázku, ako mohli tieto

jazvy vzniknúť. Je nutné totiž brať do úvahy, že stehno žalobkyne bolo zjazvované už po 7 operáciách
pred operáciou z 13.12.2005. Dokonca aj pri tejto operácii sa postupovalo v priebehu starej jazvy, resp.
pôvodnej jazvy za predpokladu, že to situácia aspoň trošku dovoľovala. Dnes je ťažko povedať, ktoré
jazvy prislúchajú operáciám spred 13.12.2005, pretože v súvislosti s operáciu, ktorá bola uskutočnená
13.12.2005, bol urobený približne 30 cm-ový rez v stehne žalobkyne. Ďalšie operácie, ktorým sa

žalobkyňa podrobila, pokiaľ o šlo o incízie, vyžadujú 4 – 5 cm veľké rezy. V súčasnosti je ťažko priradiť
tú ktorú jazvu starším, alebo novším operáciám žalobkyne.

89. Znalec opätovne zdôraznil, že za predpokladu, že by nedošlo neskôr k infekcii žalobkyne, operácia
z 13.12.2005 by s najväčšou pravdepodobnosťou skvalitnila život žalobkyne tak, že by jej bedrový kĺb

bol znova normálne pohyblivý, resp. pohyblivý tak, ako u iných pacientov, ktorí majú náhradu bedrového
kĺbu endoprotézou.

90. Znalec zdôraznil, že operácie, ktorým sa žalobkyňa podrobila od 19.1.2006 vrátane do 23.11.2007,
boli následkom zápalového procesu a boli vyžiadané zápalovým procesom, ktorý u žalobkyne nastal

a bol verifikovaný v januári 2006. Infekcia, ktorou žalobkyňa trpí, spôsobila pravdepodobne doživotnú
nutnosť liečby žalobkyne a ani do budúcna nie sú vylúčené relapsy tejto osteomyelitídy, teda nie sú
vylúčené ďalšie operácie, ktorým sa možno bude musieť žalobkyňa v budúcnosti podrobiť. Teda nešlo
o operácie, ktoré by slúžili niečomu inému a infekcia by bola ich komplikáciou, ale naopak, infekcia
bola príčinou a vyžiadala si tieto operácie. Z tohto dôvodu znalec nevidel možnosť zvýšenia bodového

hodnotenia bolestného. Znalec teda vzhľadom na skutočnosť, že už samotné operácie žalobkyne boli
odškodňované bolestným, nevidel priestor pre zvýšenie odškodnenia v zmysle ust. § 9 ods. 5 Zákona
č. 437/2004 Z.z..

91. Znalec sa vo výpovedi širšie venoval aj charakteru pseudomonáznej infekcie, jej priebehu

u žalobkyne. Nevylúčil ani možnosť, že do tela žalobkyne sa baktérie dostali ešte pri operáciách
uskutočnených pred 13.12.2005, teda v mladosti s tým, že fungovali v nejakom larválnom štádiu, proste
si tam vegetovali a následne vzplanuli. Uviedol však, že je otázne, akým spôsobom boli vyberané
v domácom prostredí u žalobkyne stehy 30.12.2005, nakoľko z obdobia od prepustenia žalobkyne
23.12.2005 do domácej liečby až do rehospitalizácie 4.1.2006, neexistuje v zdravotných záznamoch

žalobkyne žiadna zmienka (v tejto súvislosti súd skutočne podotýka, že o tom, čo žalobkyni malo byť
uskutočnené práve v tomto období, sa zmieňuje len prijímacia správa žalobkyne zo dňa 4.1.2006 a to,
keďže objektívna zdravotná dokumentácia neexistuje, len na základe informácií, ktoré podala samotná
žalobkyňa, pri príjme na rehospitalizáciu dňa 4.1.2006).

92. Znalec zdôraznil, že podľa jeho názoru žalobkyňa nemohla ale byť nakazení baktériou pseudomonas
aeruginosa pri primárnej operácii 13.12.2005, pretože priebeh infektu by bol ďaleko drastickejší.
Naviac keď bola žalobkyňa prepúšťaná, neboli u nej zaznamenané vysoké teploty a operačná rana
bola kľudná, teda pre infekt v oblasti endoprotézy nič nenasvedčovalo. Preto vyslovil názor, že
najpravdepodobnejšou cestou infekcie bola inštrumentácia v rane pri vybratí stehov v domácom

prostredí žalobkyne. Pri vybratí stehov u žalobkyne neboli odobraté stery, neexistuje o tom žiadny
nález lekára. Dokonca súdu nie je ani známe meno lekára, ktorý tak u žalobkyne v domácom
prostredí 30.12.2005 konal. Informácie o tomto lekárskom zákroku sa nachádzajú len v neskoršej
zdravotnej dokumentácii žalobkyne, ktorá bola spísaná na ortopedicko – traumatologickej klinikežalovanej nemocnice a to na základe vyjadrenia žalobkyne. Naviac znalec uviedol, že ani teplotná
krivka tak, ako bola u žalobkyne zaznamenaná počas hospitalizácie od 12.12.2005 do 23.12.2005,
nesvedčí pre infekt, teplotný vzostup do 38 °C bol dávaný so súvisu s uroinfekciou u žalobkyne počas

hospitalizácie.

93. Žalobkyňa do spisu pripojila sťažnosti na postup liečby G. A. D. A., H. a sťažnosti, ktoré zasielala
jednak Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin ako aj odpoveď tohto
úradu z 26.3.2007 a následne aj odpoveď Ústredia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

v Bratislave na jej sťažnosť a to list Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 25.9.2007.

94. Pokiaľ ide o list Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin z 26.3.2007,
z obsahu tohto listu, ktorý bol pre žalobkyňu neuspokojivý, vyplývalo, že podľa záznamov v dostupnej
zdravotnej dokumentácii predoperačná a bezprostredná pooperačná starostlivosť bola žalobkyni
v žalovanej nemocnici poskytnutá štandardným spôsobom a operácia prebehla bez komplikácií.

K indikácii k operácii úrad uviedol, že remobilizácia dézy bedrového kĺbu pomocou totálnej endoprotézy
nie je častou operáciou a je technicky náročná, preto je rozhodujúce zvážiť pri indikácii všetky
rizikové faktory, ku ktorým v prípade žalobkyne patril celkový interný nález, obezita, cukrovka II.
typu, trofika tkaniva v lokalite implantácie totálnej endoprotézy, skrátenie dolnej končatiny, svalový
test, časový interval od realizovanej artrodézy a spolupráca pacienta a možný prínos operácie, čiže

podstatnézlepšeniekvalityživotapacientapoúspešnejimplantáciiumeléhokĺbu.Pokiaľpacientpodpíše
informovaný súhlas a je takejto operácii rozhodnutý sa podrobiť, je možné v klinických pracoviskách
takéto konverzie artrodéz aj úspešne realizovať. Úrad pritom poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa
informovaný súhlas podpísala. Použitý materiál TEP bol vhodný a z doloženej RTG dokumentácie nie je
jednoznačné, aj keď je to pravdepodobné, či zlomenina dna acetábula vznikla počas operácie, pretože

na RTG zo dňa 14.12.2005 zlomenina acetábula nie je tak evidentná, ako na RTG zo dňa 4.1.2006.
Ďalšie RTG snímky zo dňa 22.2.2006 a 23.2.2006 potvrdzujú správne postavenie sférickej jamky
a dvoch tzv. kraniálnych skrutiek i dobrú centráciu driekovej komponenty totálnej endoprotézy v pravom
bedrovom kĺbe. Nakoniec úrad skonštatoval, že počas oboch hospitalizácií bola liečba a pooperačná
starostlivosť adekvátna. Žiaľ, následkom vzniku infekčných komplikácií je výsledok operačnej konverzie

dézy neúspešný a nanajvýš neuspokojivý. Úrad ďalej zistil, že Martinská fakultná nemocnica nemala
k dispozícii v archíve RTG dokumentáciu a ani zápis o jej zapožičaní zo dňa 27.10.2005, 14.12.2005
a 23.2.2006, čím došlo zo stany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti k porušeniu § 79 ods. 1 písm.
l/ a n/ Zákona č. 578/2004 Z.z..

95. Z odpovede Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom v Bratislave zo dňa
25.9.2007 vyplýva, že podľa názoru úradu nebola správne zvolená indikácia k operácii, pretože operatér
sa rozhodoval k indikácii k operačnému výkonu na základe ťažkostí prevažne pravého kolena a chrbtice,
ktorých vyvolávateľom môže byť artrodéza bedrového kĺbu, pričom indikácia k operácii vzhľadom
na zdravotný stav bola prípustná, ale vzhľadom na pridružené ochorenia (rizikový terén osadenia

endoprotézy po 6 operáciách, významná nadváha pacientky, diabetes mellitus) a improvizované
podmienky na oddelení (predvianočné obdobie ako aj obdobie rekonštrukcie pracoviska) mal operatér
zvážiť realizáciu výkonu v danom čase. Indikácia k operácii bola relatívna, avšak neboli jednoznačne
zvážené všetky rizikové faktory. Dlhší čas výkonu trvajúci viac ako dve hodiny je exponenciálne
zaťažený následným vznikom komplikácií, hlavne infekčných. Improvizované podmienky na oddelení,

obezita,diabetesmellitus,rizikovýterénmiestaoperačnéhovýkonuvyústilidokomplikovanéhopriebehu
operačnej liečby a vzniku následných komplikácií.

96. K sťažnosti žalobkyne o neposkytnutí informácie o prítomnosti pseudomonas aeruginosa komisia
konštatovala, že hygienicko – epidemiologický stav v zdravotníckom zariadení monitoruje Regionálny

úrad verejného zdravotníctva vykonávaním pravidelných kultivácií zo sterov, na základ ktorých
regionálny hygienik rozhoduje, či povolí prevádzku na operačných sálach. Podľa stanoviska uvedeného
úradu bol pseudomonas aeruginosa zistený pri pravidelnom vyšetrení mesiac po operácii.

97. K námietkam žalobkyne, že nesprávne vykonaným operačným zákrokom došlo k zlomenine

stehennej kosti, komisia uviedla, že technickú stránku operácie posudzovala komisia na základe RTG
snímkov po výkone operačného zákroku a tiež v ďalšom období. Pravdepodobne počas operácie
13.12.2005 došlo k zlomenine acetábula ramienka lomovej kosti, ktoré na RTG zo dňa 14.12.2005
však neboli evidentné. Mimoriadne technicky náročný a rizikový operačný výkon, ktorý bol u žalobkynerealizovaný, býva často zaťažený uvedenými komplikáciami, tieto sa však spravidla konsolidujú
bez následkov. Stav po uvedených zlomeninách bol zistený na RTG snímkoch až pri opakovanej
hospitalizácii 4.1.2006. Následná liečba bola adekvátna nálezu. Zo záverov komisie vyplýva, že samotná

operácia bola vykonaná správne a pooperačná starostlivosť bola poskytnutá vzhľadom na aktuálny
zdravotný stav štandardným spôsobom.

98. Komisia dospela nakoniec k záveru, že indikácia na operáciu nebola dostatočne zvážená, nakoľko
neboli zohľadnené všetky rizikové faktory zdravotného stavu pacientky ako je nadváha, diabetes

mellitus, stav po 6 operáciách a okolnosti súvisiace s improvizovaným chodom pracoviska. Samotný
operačný výkon bol vykonávaný správne. K vzniknutej infekcii prispel okrem nedostatočnej komplexnej
prípravy pacientky aj hygienicko - epidemiologický stav oddelenia a nevhodný termín operácie.
Vzhľadom na to, že u žalobkyne sa nejednalo o urgentný, teda život zachraňujúci výkon a indikácia
k operácii bola relatívna, aj napriek tomu, že operačný výkon bol vykonaný správne, zdravotná
starostlivosť nebola poskytnutá v súlade s § 4 ods. 3 a § 21 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej

starostlivosti a v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Vzhľadom na uvedené považoval úrad podanie žalobkyne za opodstatnené.

99. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava zo 14.11.2007 súd zistil, že žalobkyňa bola
s účinnosťou od 12.12.2006 uznaná za invalidnú a to z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného

stavu, pre ktorý žalobkyňa nie je schopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.

100. Žalobkyňa pripojila aj poučenie a informovaný súhlas pacienta o invazívnom zákroku, ktorý
je opakovane v kópii pripájaný aj vo vyšetrovacom spise (č.l. 25 – 26), ktorý žalobkyňa podpísala
12.12.2005, teda deň pred zákrokom vykonaným G. A.. Jedná sa o predtlačené tlačivo, z ktorého

skutočne nie je zrejmé, či toto poučenie bolo podané komplexne s poukázaním aspoň na najzákladnejšie
riziká, ktoré sprevádzajú tento typ operácie. V konaní však nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by
aj prípadné podrobnejšie poučenie bolo žalobkyňu od zamýšľaného zákroku odradilo. V tejto súvislosti
preto súd sa stotožňuje so závermi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Bratislave, pokiaľ
ide o otázku nedostatočnosti poučenia žalobkyne o možných rizikách zo strany operatéra.

101. Súd sa však so závermi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré boli podávané
25.9.2007, nestotožnil, pokiaľ ide o nesprávne zvolenú indikáciu k operácii. Takýto názor úradu, ktorý
bol podávaný v roku, keď u žalobkyne ešte prebiehala operatívna liečba zápalu, nesprávny, pretože
otázku indikácie operácie riešili aj ďalšie znalecké posudky, ktoré boli podané vo veci a to, či už

posudok obstaraný v občiansko - právnom konaní a podaný znalcom A. L. F., ktorý konštatoval, že šlo
o jediný možný zákrok vzhľadom na pokračujúce degeneratívne ochorenia chrbtice a kolenných kĺbov
u žalobkyne, ktorý mohol zlepšiť kvalitu jej života po uskutočnenej artrodéze, avšak k takýmto záverom
dospeli aj znalci, ktorí podávali znalecké posudky v trestnom konaní a to jednak fakultný posudok
z odboru zdravotníctva Lekárskej fakulty Univerzity Karlovy v Prahe, ako aj lekársky posudok G. A. J.

J., K..

102. Vzhľadom na vykonané dokazovanie na závery znalca A. F., ale najmä na znalecký posudok
znaleckej organizácie Forensic, nie je možné súhlasiť so záverom Úradu pred dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou ani v tom smere, že operácia bola nevhodne načasovaná v predvianočnom období

avobdobírekonštrukciepracoviska.Vykonanýmdokazovanímsapreukázalo,ževobdobíhospitalizácie
žalobkyne síce prebiehala rekonštrukcia oddelenia, avšak oddelenie nebolo uzavreté a nebola na
ňom konštatovaná Regionálnym úradom verejného zdravotníctva prítomnosť takých baktérií, ktoré by
vylúčili prevádzku oddelenia, vykonávanie operácií. Naviac však predovšetkým zo znaleckého posudku
organizácie Forensic pre súd vyplýva (a tento záver vyplýva aj z posudku A. F.), že vzhľadom na priebeh

zápalového ochorenia u žalobkyne je viacmenej vylúčené, aby došlo k nákaze žalobkyne baktériou
pseudomonas aeruginosa počas samotnej operácie dňa 13.12.2005. A ak je táto možnosť s najväčšou
pravdepodobnosťou vylúčená, tak načasovanie operácie na predvianočné obdobie, resp. nedostatočné
poučenie žalobkyne zo strany operatéra o možných rizikách operácie nie je možné dať do súvislosti
s nákazou, ktorá sa u žalobkyne naplno prejavila až v druhej polovici januára 2006, keď po evakuácii

abscesu pri operácii 19.1.2006 bola pseudomonas aeruginosa vykultivovaná z odobratého biologického
materiálu.103. Preto podľa presvedčenia súdu, vychádzajúc z týchto znaleckých posudkov, bola indikácia
k operácii žalobkyne dňa 13.12.2005 správna, operácia bola vykonaná správne a zdravotná starostlivosť
počas hospitalizácie trvajúcej do 23.12.2005 bola poskytnutá lege artis. Žalobkyňa síce poukazovala na

veľkébolesti,ajvysokéteploty,tievšaknesvedčalipreakútnyzápalbaktérioupseudomonasaeruginosa,
boli dávané do súvislosti aj s podozrením na uroinfekciu u žalobkyne a v deň prepustenia bola teplota
žalobkyne pod 37 °C podľa teplotnej krivky, ktorá je spomínaná jednak v znaleckých posudkoch, ale je
aj pripojená do súdneho spisu v rámci zdravotnej dokumentácie, ktorú žalobkyňa poskytla.

104. Pocit bolesti nie je objektívnym kritériom, z ktorého možno vyvodiť, že žalobkyňa už počas prvej
hospitalizácie na ortopedicko – traumatologickej klinike žalovanej nemocnice trpela zápalom vyvolaným
pseudomonas aeruginosa, nakoľko vnímanie bolesti je bez pochyby veľmi subjektívny fenomén, ktorý sa
u každého pacienta prejavuje inak. Naopak, zo zdravotných záznamov žalobkyne vyplýva, že operačná
rana v tomto období bola kľudná a ku dňu prepustenia 23.12.2005 jej teplota klesla na normálu úroveň.

105. Žalobkyňa do spisu pripojila aj potvrdenie – výpis zo zdravotnej dokumentácie (zo dňa 27.8.2010)
do 13.12.2005 vystavený jej vtedajšou ošetrujúcou lekárkou A. A. M. (č.l. 1098), z ktorého vyplýva, že
žalobkyňa do 13.12.2005 bola liečená prevažne na respiračné infekty. Záznam o infekcii – pseudomonas
aeruginosa do uvedeného dátumu nie je v zdravotnej dokumentácii prítomný. Prvý záznam je až
pooperačne v januári 2006.

106. Na dožiadanie súdu odpovedala všeobecná lekárka žalobkyne A. A. M., A. R., so sídlom v Leviciach
(č.l. 1109), že v dostupnej zdravotnej dokumentácii žalobkyne v období od 23.12.2005 do 4.1.2006
sa nenachádza záznam o vybratí stehov z operačnej rany dňa 30.12.2005. Z uvedeného obdobia
mala k dispozícii len prepúšťaciu správu po rehospitalizácii u žalovaného od 4.1.2006 do 8.3.2006

a prepúšťaciu správu pri hospitalizácii od 12.12.2005 do 23.12.2005 (č.l. 1110 – 1112).

107. Z prepúšťacej správy žalobkyne počas hospitalizácie od 4.1.2006 do 8.3.2006 sú zrejmé aj závery
lekárky, ktorá prijímala žalobkyňu na hospitalizáciu dňa 4.1.2006 a v časti prepúšťacej správy pod
názvom „objektívny nález sú zrejmé závery, coxa oper. jazva zhojená, v distálnej časti dehiscencia 1 cm

pri sondáži ide do hĺbky 2 cm, secernácia neprítomná“. Zo záveru pri prijatí vyplýva fistulatio TEP coxae.
Z prepúšťacej správy následne vyplýva, že zo steru odobratého z fistuly boli vykultivované baktérie
uvádzané v znaleckom posudku forensic.sk podľa kultivačného nálezu zo dňa 9.1.2006 (porovnaj odsek
39. rozsudku).

108. Skutočnosti, aké zákroky LSPP boli vykonané u žalobkyne 24.12.2005 a aká liečba jej bola
predpisovaná, vyplynuli aj z výpisu z účtu poistenca, ktorý dostal súd a mala ho k dispozícii aj znalecká
organizáciazobdobiaod23.12.2005do31.12.2005.OnávšteveLSPPužalobkyne24.12.2005svedčíaj
výmenný list – jeho kópia na č.l. 977, ktorý žalobkyňa pripojila ako listinný dôkaz k svojmu odvolaniu voči
prvému rozsudku prvostupňového súdu a vyplývajú z neho závery, ktoré citovala znalecká organizácia

vo vyššie uvádzanom odbornom vyjadrení.

109. Aj z predloženého výmenného lístku vyplýva (a svedčí o tom odborné vyjadrenie znaleckej
organizácie forensic), že LSPP síce žalobkyňu navštívila v domácom prostredí 24.12.2005, avšak
pre podozrenie zo zápalu močového mechúra, čomu nasvedčovali aj vyšetrenia lekára zapísaného

vo výmennom lístku z 24.12.2005 (v odbornom vyjadrení sa nesprávne udáva výmenný lístok zo
dňa 26.12.2005). Aj v tomto výmennom lístku sa konštatuje telesná teplota žalobkyne 38 °C a teda
táto návšteva nemala súvis so samotným stavom operačnej rany a operovaného kĺbu (žalobkyňa sa
sťažovala na bolesti v podbrušku).

110. Po vykonanom dokazovaní súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby sa odchýlil
od svojho záveru vytvoreného predovšetkým na základe výsluchu znalca A. L. a znaleckého posudku
organizácie forensic.sk a odborného vyjadrenia tejto znaleckej organizácie v tom, že k zaneseniu
pseudomonádovej infekcie došlo v období od 4.1.2006 do 19.1.2006.

111. Aj keď A. F. vo svojom znaleckom posudku, ale aj pri svojom výsluchu vyslovil názor, že infekcia
baktérie pseudomonas aeruginosa sa mohla v tele žalobkyne nachádzať už pred operáciou 13.12.2005
a mohla byť kľudne zanesená aj pri predchádzajúcich operáciách a v podstate v tele žalobkyne „driemať“
a následne sa demonštrovať až v januári 2006, pre takýto úsudok a názor nesvedčia žiadne vykonanédôkazy. Žalobkyňa predložila zdravotnú dokumentáciu, ktorá predchádzala jej operácii 13.12.2005, ale
aj výpis zo svojej zdravotnej dokumentácie, ktorý poskytla aj všeobecná lekárka A. A. M.. Z tohto výpisu
zozdravotnejdokumentácienevyplýva,žebyvminulostiužalobkyneprilaboratórnychvyšetreniachbola

vykultivovaná baktéria pseudomonas aeruginosa; vyplýva z nej, že žalobkyňa v podstate trpela v období
do 23.12.2005 mimo operácií, ktoré boli vykonané v jej mladosti, len viac menej bežnými respiračnými
ochoreniami. Preto pre vyslovenie záveru, že žalobkyňa bol okupovaná baktériou pseudomonas
aeruginosa, ktorá ale sa neprejavila vzplanutím infekcie pred 13.12.2005, neexistuje žiadny logický
dôkaz vzhľadom na zdravotnú dokumentáciu žalobkyne súd názor vyslovený A. F. ohodnotil len ako

hypotetický úsudok, ktorý ale nemá podklad vo vykonanom dokazovaní.

112. Vzhľadom na výpovede A. L. ako znalca na pojednávaní pred súdom, ale aj vzhľadom na výpoveď
A. F. súd dospel k presvedčeniu, že k okupovaniu žalobkyne baktériou pseudomonas aeruginosa,
ktorá je zodpovedná za jej ťažké zdravotné následky, nedošlo ani počas hospitalizácie od 13.12.2005
do 23.12.2005. Z vyjadrení oboch znalcov A. L., ale aj zo záverov znaleckého posudku znaleckej

organizácieforensicaajzvýpovedeznalcaA.F.nepochybnevyplynulo,ževprípade,žebysažalobkyňa
baktériou nakazila pri svojej hospitalizácii trvajúcej do 23.12.2005, klinický priebeh infekcie by bol ďaleko
závažnejší a jeho príznaky by nastúpili podstatne skôr, ako to bolo u žalobkyne. Preto aj túto možnosť
súd na základe výsledkov dokazovania vylúčil.

113. Pokiaľ ide o názor, ktorý vyslovila znalecká organizácia forensic, ale aj A. F., že k zaneseniu
infekcie pseudomonas aeruginosa mohlo dôjsť aj pri vybratí stehov z operačnej rany, ktorá podľa
výpovede žalobkyne a ňou poskytnutých údajov pre prijímajúcu lekárku dňa 4.1.2006 mala hnisať,
pričom k vybratiu stehov lekárom, ktorého meno žalobkyňa neuviedla, malo dôjsť v domácom prostredí,
súd na základe výsledkov skôr vykonaného dokazovania, ale aj doplneného dokazovania dospel

k presvedčeniu, že 30.12.2005 k nákaze žalobkyne spornou baktériou nedošlo. K takémuto záveru viedli
súd vyjadrenia A. P. L., ktorý uviedol, že pseudomonádová infekcia je typická infekcia charakteristická
pre nemocničné prostredie a preto je ťažko predpokladať (aj keď z časového hľadiska v priebehu infekcie
to nie je vylúčené), že by mohla byť zanesená pri extrahovaní stehov z pôvodnej operačnej rany dňa
30.12.2005. Samotný znalec zdôraznil, že v operačnej rane bola síce secernácia, ale vykultivované

pri odberoch uskutočnených 4.1.2006 boli úplne iné baktérie. Znalec so prikláňal k tomu, že je
vysoko pravdepodobné, že do tela žalobkyne bola baktéria zavlečená počas pobytu v nemocnici od
4.1.2006. Pre takýto záver, s ktorým sa súd stotožnil, vedie súd aj zistenie, že pri prijímaní žalobkyne na
hospitalizáciu dňa 4.1.2006 bola konštatovaná fistula z operačnej rany, teda komunikácia v operačnej
rane, ktorá podľa sondáže uskutočnenej prijímajúcou lekárkou, viedla do hĺbky 1,5 cm, avšak po

vyhodnoteníodberov,ktoréboliodobratézosekrétuvofistule,bolivykultivovanécelkominébaktérie,než
pseudomonas aeruginosa. Súd je toho názoru, že ak by došlo ku kontaminácii žalobkyne pseudomonas
aeruginosa dňa 30.12.2005 pri vybratí stehov, najväčšie množstvo tejto baktérie by sa nachádzalo
práve v spomínanej komunikácii z operačnej rany, ktorá bol sondou zistiteľná do hĺbky 1,5 cm, teda
v mieste, kde by došlo k najtesnejšiemu kontaktu medzi operačnou ranou a prípadným kontaminovaným

lekárskym nástrojom použitým pri extirpácii stehov z operačnej rany. 5 dní po vybratí stehov pri odobratí
steru dňa 4.1.2006 sa však v sekréte z operačnej rany táto baktéria nenachádzala a kultivované boli iné
baktérie, ktoré ale podľa znalca znaleckého posudku organizácie forensic, ale aj podľa znalca A. L. moli
vytvárať optimálne prostredie pre kontamináciu baktériou pseudomonas aeruginosa. Teda ku 4.1.2006
bola síce prítomná ranová infekcia, avšak kultivačný nález z odberov zo 4.1.2006 nepreukázal infekciu

vyvolanú batériou pseudomonas aeruginosa.

114. Podľa presvedčenia súdu infekcia na pracovisku ortopedicko – traumatologickej kliniky existovala aj
v januári 2006 a to napriek tomu, že kontroly Regionálneho úradu verejného zdravotníctva uskutočnené
vapríliavoktóbri2005prítomnosťbaktériepseudomonasaeruginosazodobratýchsterovnapracovisku

ortopedickej kliniky nezistili. Skutočnosť, že prítomnosť tejto baktérie nebola zistená v októbri 2005,
neznamená, že sa táto baktéria nevyskytovala na pracovisku ortopedicko – traumatologickej kliniky
žalovanej nemocnice v januári 2006. Súd poukazuje na obsah výpovede svedkyne A. M. C. z oddelenia
klinickej mikrobiológie (ktorú súd prečítal ako listinný dôkaz a je pripojená v trestnom spise), ktorá vo
svojom oznámení vyšetrovateľovi uviedla, že pseudomonas aeruginosa bola v čase od 14.12.2005 do

23.12.2005 vykultivovaná z biologického materiálu odobratého dvakrát od jedného pacienta a to dňa
19.12.2005 a dňa 21.12.2005. Vzhľadom na to, že sa baktéria pseudomonas aeruginosa nachádzala
na klinike, aj keď v materiáli iného pacienta v decembri 2005, dáva dobré dôvody pre záver, že sa
prenosom cez personál, inštrumentárium a pod. hygienické zariadenia a pod., nachádzala na tomtopracovisku aj v januári 2006, keď bola na pracovisko prijatá žalobkyňa. Na takéto pracovisko bola
žalobkyňa prijatá 4.1.2006, už s infekciou operačnej rany, ktorá bola vyvolaná podľa laboratórnych
výsledkov inými organizmami, ktoré ale vytvárali dobré a vhodné prostredie pre infekciu nozokomiálnou

baktériou pseudomonas aeruginosa v nasledujúcich dňoch.

115. Za takýchto okolností súd dospel k presvedčeniu, že je nutné zvažovať zodpovednosť žalovaného
len za zdravotné následky, ktoré u žalobkyne vznikli po 4.1.2006. Vzhľadom na znalecké dokazovanie
súd totiž vylúčil možnosť, že by sa žalobkyňa nakazila už pri operačnom zákroku 13.12.2005, resp. do

konca svojej hospitalizácie v súvislosti týmto zákrokom, teda do 23.12.2005 a vylúčil aj možnosť,
že by žalobkyňa sa baktériou pseudomonas aeruginosa nakazila v domácom prostredí, prípadne pri
extirpácii stehov 30.12.2005, keďže ide o nákazu, ktorá je charakteristická pre nemocničné prostredie.
Konštatovanie žalobkyne o veľkých bolestiach a vysokých teplotách môže vyjadrovať len jej subjektívne
pocity. Žalobkyňa totiž nepreukázala a nepredložila žiadny zdravotný záznam z obdobia od 23.12.2005
do 4.1.2006, ktorý by potvrdzoval existenciu tak vysokých teplôt, aké žalobkyňa uvádzala pri svojej

rehospitalizácii dňa 4.1.2006, keď s ňou bola spísaná anamnéza a preto, keďže objektívne zdravotné
nálezyžalobkynepretonesvedčali,súdvylúčil,žebyzdravotnéťažkostižalobkynevovianočnomobdobí
medzi dvoma hospitalizáciami boli spôsobené práve infekciou pseudomonas aeruginosa.

116. Vychádzajúc predovšetkým zo záverov všetkých znaleckých posudkov, ktoré boli podávané, či už

v trestnom konaní, alebo v občiansko - právnom konaní A. F., súd dospel k presvedčeniu, že žalovaná
strananenesiezodpovednosťzapoškodeniezdravia,kuktorémuúdajnemalodôjsťvzmyslelekárskeho
posudku, predloženého žalobkyňou už pri operácii 13.12.2005. Tento lekársky posudok súd vôbec
nezobral do úvahy pre jeho formálne nedostatky, na ktoré poukazoval už súdny znalec A. L. F., ale
najmä pre jeho obsahové nedostatky, nakoľko po vysvetlení, aké zdravotné zákroky boli u žalobkyne

uskutočňované od 19.1.2006 do 23.11.2007, bolo zrejmé, že popis diagnóz a bodové ohodnotenie týchto
diagnóz boli v lekárskom posudku značne nadhodnotené, naviac diagnózy boli uvádzané nesprávne.
Súd sa nedokáže ubrániť dojmu (a to aj vzhľadom k tomu, že samotná žalobkyňa spomenula, že sa
sťažovala cez svojich známych na najvyšších miestach), že podanie tohto lekárskeho posudku bolo
pravdepodobne vyvolané snahou eliminovať ďalšie sťažnosti žalobkyne a poskytnúť jej satisfakciu,

vychádzajúcu zo značne nadhodnoteného bodovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia.

117.Súdpretoustálil,žežalovanánenesiezodpovednosťzaprípadnézdravotnépoškodenieprioperácii
zo dňa 13.12.2005, pretože táto operácia bola žalobkyňou odsúhlasená, mala jej priniesť výrazný
zdravotný benefit, vykonaná bola správne a lege artis, rovnako lege artis bola žalobkyni poskytovaná

zdravotná starostlivosť po tejto operácii v nemocničnom prostredí a za predpokladu, že by v neskoršom
období po 4.1.2006 nedošlo k infekcii pseudomonas aeruginosa u žalobkyne, je možné dôvodne
predpokladať, že by táto operácia pre žalobkyňu očakávaný benefit aj priniesla. Preto túto operáciu súd,
napriek tvrdeniam Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o relatívnej indikácii k tejto operácii,
nepovažoval za zákrok, pri ktorom došlo k zdravotnému poškodeniu žalobkyne, za ktoré by žalovaná

nemocnica mala niesť právnu zodpovednosť.

118. Inak je tomu v prípadoch operácií v dňoch 19.1.2006, 16.2.2007, 3.9.2007, 14.11.2007
a 23.11.2007, teda u zdravotných zákrokov, ktorých potreba bola preukázateľne vyvolaná liečbou
ťažkého zápalu, ku ktorému došlo v dôsledku nákazy pseudomonas aeruginosa práve v čase od

4.1.2006 do 19.1.2006 v nemocničnom prostredí na ortopedicko – traumatologickej klinike nemocnice
Martin. Aj keď žalovaná strana namietala, že nozokomiálnej nákaze sa v nemocničnom prostredí
nikdy nedá 100%-ne vyhnúť napriek všetkým hygienickým a protiepidemiologickým opatreniam,
ktoré sa na oddelení uskutočňujú, podľa presvedčenia súdu žalovaná strana nepreukázala, aké
opatrenia v konkrétnom období, konkrétne u žalobkyne v súvislosti so snahou predísť nozokomiálnej

nákaze, urobila. Zodpovednosť žalovaného za zdravotné poškodenie žalobkyne vyvolané infekciou
pseudomonas aeruginosa, súd posudzoval podľa ust. § 420 Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.).

119. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

120. Podľa § 420 ods. 2 Obč. zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou, alebo fyzickou osobou,
keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu taktospôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

121. Podľa § 420 ods. 3 Obč. zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

122. Trvalé zdravotné následky žalobkyne tak, ako vyplynuli zo znaleckého posudku A. F. a zdravotné
výkony, ktorým sa musela podrobiť v súvislosti s liečbou zápalu vyvolaného nozokomiálnou nákazou,
vznikli počas rehospitalizácie žalobkyne po 4.1.2006 a podľa presvedčenia súdu žalovaná strana

neprodukovala dostatok dôkazov preukazujúcich, že vykonávala vo vzťahu k žalobkyni také aktívne
aefektívneopatrenia,ktorýmimohlarizikonozokomiálnejnákazyužalobkynetakmercelkomeliminovať,
hoci žalovaná vedela o riziku nozokomiálnej nákazy v nemocničnom prostredí. V období od 4.1.2006
preto podľa presvedčenia súdu zdravotná starostlivosť žalovanej nebola poskytnutá riadne, teda tak, že
by k nozokomiálnej nákaze žalobkyne nedošlo. Podľa presvedčenia súdu, aj keď žalovaný predkladal
najmä v trestnom konaní hygienické a sterilizačné plány, ktoré boli súčasťou trestného spisu, poskytol

žalobkyni aj antibiotickú liečbu, tieto opatrenia boli nepostačujúce k tomu, aby sa infekcii baktériou
pseudomonas aeruginosa u žalobkyne v období po 4.1.2006, zabránilo. Na druhej strane žalovaný
neprodukoval dosť dôkazov, ktoré by súd presvedčili, že vykonal voči žalobkyni také konkrétne aseptické
opatrenia, ktorými by riziko nozokomiálnej nákazy u žalobkyne eliminovala na najnižšiu možnú mieru
(najmä, ak pár dní pred 4.1.2006 sa u jedného pacienta sporná baktéria vyskytla).

123.Vzhľadomnauvedenésúdvidízodpovednosťžalovanéhozazdravotnénásledky,ktoréužalobkyne
vznikli po 4.1.2006.

124. Súd preto dospel k presvedčeniu, že u žalobkyne je potrebné odškodniť bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia, teda odškodniť poškodenie zdravia, ktoré bolo preukázateľne vyvolané
infekciou, ktorú žalobkyňa získala v priestoroch žalovanej nemocnice v období od 4.1.2006 do
19.1.2006, keď už bola táto infekcia jednoznačne verifikovaná.

125. Podľa § 444 Obč. zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného

a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

126. Podrobnejšie pojednáva o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
Zákon č. 437/2004 Z.z..

127.Podľa§2ods.1citovanéhozákonabolesťjeujmaspôsobenápoškodenímnazdraví,jeholiečením,
alebo odstraňovaním jeho následkov.

128. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,

na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

129. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia, alebo odstraňovaniu jeho následkov.

130. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

131. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť, alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia, ohodnotilo v lekárskom posudku.

132. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v

hospodárstve Slovenskej republiky, zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.133. Podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

134. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom.

135. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona dohoda o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia musí
mať písomnú formu.

136. Podľa § 6 ods. 3 citovaného zákona poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do
troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky
poškodeného.

137. Podľa § 8 ods. 4 citovaného zákona lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví

138. Aj keď sa výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia preukazuje lekárskym

posudkom, aký žalobkyňa už k pôvodnej žalobe podala, v zmysle § 7 ods. 6 citovaného zákona, ak
vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného, alebo o správnom hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môže tak poškodený, ako aj osoba, ktorá zodpovedá
za poškodenie zdravia, požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

139. Napriek tomu, že žalobkyňa nebola spokojná s bodovým hodnotením, ktoré vo svojom znaleckom
posudku podal A. F., súd dospel k presvedčeniu, že žalobkyňu je potrebné odškodniť práve podľa
tohto znaleckého posudku, ktorý považoval súd za správny a podaný v súlade s dostupnou zdravotnou
dokumentáciou žalobkyne a v súlade so zákonnými zásadami odškodňovania bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia. Naopak, ako súd konštatoval vyššie, lekársky posudok, ktorý žalobkyňa

predložila spolu so žalobou, súd považoval za nevieryhodný, nadhodnotený, nezodpovedajúci
skutočným zákrokom, ktoré u žalobkyne boli vykonané a nálezom, ktoré u žalobkyne vznikli v súvislosti
s tým poškodením zdravia, za ktoré tak, ako súd uviedol vyššie, zodpovedá žalovaný.

140. Súd považoval znalecký posudok A. F. spolu s jeho výpoveďou na pojednávaní za vecne správny,

erudovaný a korešpondujúci aj so záverom znalcov pribratých v trestnom konaní. Preto zamietol návrh
žalobkyne na kontrolné znalecké dokazovanie.

141. Keďže súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný zodpovedá za bolesť, ktorú žalobkyňa
utrpela v súvislosti s liečbou, ktorá bola nutne vyvolaná nozokomiálnou nákazou, zodpovedá podľa

presvedčenia súdu žalovaný za bolesť utrpenú žalobkyňou pri operačnom výkone dňa 19.1.2006,
16.2.2007, 20.3.2007, 3.9.2007, 14.11.2007 a 23.11.2007, pričom bolesť A. F. v dodatku znaleckého
posudku obodoval počtom 240 bodov.

142. Aj keď žalovaný vzniesol námietku premlčania u nárokoch žalobkyne na odškodnenie bolesti

za operáciu 19.1.2006 a 16.2.2007, s poukazom na ust. § 106 Obč. zákonníka, súd sa s názorom
žalovaného na premlčanie týchto nárokov nestotožnil.

143. Podľa § 106 ods. 1 Obč. zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

144. Podľa § 106 ods. 2 Obč. zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

145. Pre počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody
sa vyžaduje skutočná a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone, alebo
o udalosti, ktorou mu bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu,
ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť nasúde a ďalej vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia v zmysle § 444 Obč. zákonníka, sa poškodený dozvie o škode v čase, keď
možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia; od

tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. Podľa presvedčenia súdu prítomnosť pseudomonas
aeruginosa bola u žalobkyne potvrdená po operačnej revízii dňa 19.1.2006 a všetky ďalšie operácie
dňa 6.2.2007, 30.3.2007, 3.9.2007, 14.11.2007 a 23.11.2007 boli vyvolané potrebou liečby tohto zápalu
v hĺbke pôvodného operačného poľa, teda pri pravom bedrovom kĺbe žalobkyne. Všetky operácie slúžili
prioritne liečbe zápalu, ktorý vyústil potom v trvalý následok, teda chronickú osteomyelitídu horného

konca stehennej kosti vpravo. Až po poslednom operačnom zákroku 23.11.2007 sa podarilo zápal
u žalobkyne dostať pod kontrolu aspoň do takej miery, že ďalšia liečba tohto zápalu si už ďalšiu operačnú
revíziu v oblasti horného konca stehennej kosti nevyžadovala. Preto súd dospel k presvedčeniu, že
liečba žalobkyne v súvislosti so zápalom bola ukončená operačným spôsobom až 23.11.2007 a približne
k tomuto dňu bol zápal vyvolaný pseudomonas aeruginosa u žalobkyne zvládnutý do tej miery a súčasne
zdravotný stav žalobkyne ustálený do tej miery, že ďalšia operačná liečba potom už nebola potrebná.

Preto liečebný proces u žalobkyne, ktorý začal prvou operáciou 19.1.2006 a pokračoval až do poslednej
operácie 23.11.2007, bol ukončený operačne práve k 23.11.2007 a preto podľa presvedčenia súdu až
od tejto chvíle začala plynúť u žalobkyne dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku
na bolestné za takýto druh liečby, akému sa v tomto období žalobkyňa podrobila.

146. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia, tam
premlčacia doba plynie od doby, kedy možno objektívne vykonať bodové hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, teda táto doba plynie od momentu, keď sa zdravotný stav poškodeného
ustálil, to znamená, rok po poslednej operácii.

147. Súd s poukazom na vyššie uvedené nepovažoval teda nárok žalobkyne na odškodnenie bolesti za
zákroky 19.1.2006 a 16.2.2007, za premlčaný, nakoľko tieto boli súčasťou permanentne pokračujúcej
liečby zápalu, ktorý u žalobkyne vznikol. Ak teda žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 12.3.2009, podľa
presvedčenia súdu podala ju v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

148. Súd dospel k presvedčeniu, že žalobkyňa má nárok na odškodnenie bolesti podľa doplnku
znaleckého posudku A. L. F. v rozsahu 240 bodov pri hodnote bodu 12,456 €. Suma 12,456 € je totiž 2%
z priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2006 (622,80 €). Súd vychádzal zo skutočnosti, že
nárok na bolestné po ukončení liečby žalobkyne operačným spôsobom vznikol až v roku 2007 a preto za
východiskovú priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v národnom hospodárstve je nutné zobrať mzdu

za rok 2006, teda za rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za bolesť.

149. Keďže nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne spočívajúci
v chronickej osteomyelitíde vznikol až v roku 2008, teda po ustálení zdravotného stavu, čiže rok po
poslednej operácii v roku 2007, je nutné žalobkyňu odškodniť v súlade s posudkom A. F. počtom

bodov 350, pričom však hodnota bodu predstavuje 13,374 €, čo sú 2 % z priemernej mzdy pracovníka
v národnom hospodárstve za rok 2007 (668,70 €). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa stala
aj v dôsledku chronickej osteomyelitídy, vyvolanej nozokomiálnou nákazou, získanou u žalovaného,
invalidná, čo bolo preukázané vyššie spomínaným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, súd mal za to,
že je tu priestor aj pre 50 %-né zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v súlade

s ust. § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z.. Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré
súd žalobkyni priznal v súlade s posudkom A. F., predstavuje 350 bodov, či pri hodnote bodu 13,374
€ a počte 350 bodov pri zaokrúhlení nahor predstavuje sumu 4.680 € a 50%-né zvýšenie odškodnenia
potom predstavuje sumu 2.340 €.

150. Súd ale zvýšil o 50 % odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne najmä preto,
že ešte v čase prebiehajúceho súdneho konania a vyhlásenia prvého rozsudku súdu sa chronická
osteomyelitída u žalobkyne prejavovala hnisavou komunikáciou vedúcou od stehennej kosti až na kožu,
čo u žalobkyne vyvolávalo potrebu rozsiahlych hygienických opatrení, ktoré jej nesporne komplikovali
bežný život.

151. Spravujúc sa týmito úvahami súd potom priznal titulom náhrady za bolesť žalobkyni sumu 2.990 €
a titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu4.680 € ako aj titulom 50%-ného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyni
sumu 2.340 €. K odškodneniu náhrady za bolesť a k základnej náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, teda k sumám 2.990 € a 4.680 €, súd žalobkyni priznal aj nárok na úroky z omeškania tak,

ako žalobkyňa žiadala od 8.1.2009 vo výške 5 % ročne.

152. Súd vzhľadom na posudok a výpoveď A. L. F. nemal preukázaný iný trvalý zdravotný následok
u žalobkyne, a najmä nie tie, ktoré boli uvedené v lekárskom posudku z roku 2008. Žalobkyňa predložila
fotografiezmladšíchčias,naktorýchnemalaprisebebarlyatiežsúdzodpovedeVšeobecnejzdravotnej

poisťovne nezistil, že by žalobkyňa mala predpisované barly pred rokom 2005. Tieto skutočnosti však
bez ďalšieho nepotvrdzujú, že by k trvalým následkom u žalobkyne patrili pakĺb, skrátenie pravej dolnej
končatiny do 6 cm, rotačná úchylka, či obmedzenie pohyblivosti pravého bedrového kĺbu ťažkého stupňa
a pod..

153. Vzhľadom na degeneratívne ochorenie kolien a chrbtice, bez súvislosti so zdravotným poškodením

nozokomiálnou nákazou, je ťažko (vzhľadom na zdravotný stav pred 13.12.2005) určiť, či problémy
s chôdzou sú u žalobkyne vyvolané výlučne súčasným stavom v oblasti bedrového kĺbu.

154. Keďže žalobkyňa, vychádzajúc z lekárskeho posudku, ktorý predložila a ktorý súd neakceptoval pri
odškodnení žalobkyne, požadovala vyššie sumy, súd vo zvyšku uplatneného nároku žalobu žalobkyne

zamietol

155. Nárok žalobkyne na úrok z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč.
zákonníka a pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania v ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka. Žalobkyňa si uplatnila

nárok na náhradu škody listom zo dňa 4.12.2018, pričom žalovaný jej listom z 8.1.2009 oznámil, že
nároky žalobkyne neuspokojí a rovnako nesúhlasí s uzatvorením dohody o vyrovnaní za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Podľa presvedčenia súdu žalovaný mal v zmysle ust. § 563 Obč. zákonníka
poskytnúť žalobkyni plnenie hneď dňa nasledujúceho po doručení vyššie uvádzaného listu, ktorým
žalobkyňa vyzvala žalovaného na poskytnutie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia. Ak tak neurobil, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Z tohto dôvodu potom súd
považovalnárokžalobkynenaúrokzomeškaniapožadovanýod8.1.2009,tedadeň,keďžalovanýspísal
negatívnu odpoveď vo vzťahu k žalobkyni, za dôvodný, pretože podľa presvedčenia súdu žalovaný
k tomuto dňu už bol v omeškaní s poskytnutím náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Pokiaľ ide o 50%-né zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.340 €, tam

prirodzene vzhľadom na znenie § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. tento nárok vzniká až na základe
súdneho rozhodnutia a k tomuto 50%-nému zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
žalujúca strana ani úrok z omeškania nepožadovala.

156. O trovách konania pred súdom prvej aj druhej inštancie súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1

C.s.p. (Zákona č. 160/2015 Z.z.).

157. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

158. Citované ustanovenie súd však interpretoval podľa záverov vyslovených Ústavným súdom SR

v náleze Ústavného súdu SR č.k. III ÚS 475/2018 zo dňa 4.2.2021.

159. Podľa zmieneného nálezu „Zmyslom novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku nebola
snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne celkom odchýliť od pravidla
pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 O.s.p.. Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim

posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela
od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255 C.s.p.
súdom nie je v súlade s Ústavou SR“.

160. Pokiaľ ide o základ uplatneného nároku, žalobkyňa bola plne úspešná. Výška plnenia bola závislá

od znaleckého posudku a v prípade zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia aj
od úvahy súdu. Pokiaľ žalobkyňa v pôvodne podanej žalobe podstatne nadhodnotila výšku svojich
uplatnených nárokov, vychádzala z lekárskeho posudku, ktorý bol vystavený žalovanou stranou a ktorý
súd z dôvodov uvádzaných vyššie nepovažoval za hodnoverný. Je preto možné konštatovať, žepráve úkonom žalovanej strany, teda vydaním značne nadhodnoteného lekárskeho posudku, bola
žalobkyňa v predstavách o výške svojho nároku na náhradu škody na zdraví uvedená do omylu. Preto
s prihliadnutím na vyššie uvedené súd žalobkyni úspešnej celkom, pokiaľ ide o základ jej uplatneného

nároku a úspešnej čiastočne, pokiaľ šlo o výšku uplatneného nároku (závisiaceho od znaleckého
posudku a úvahy súdu) priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

161. V konaní však vznikli aj trovy štátu a to úhradou nákladov na ustanoveného znalca A. L. F.,
ktoré neboli kryté zo zálohy zloženej žalovanou stranou. Znalecké dokazovanie bolo uskutočnené

na návrh žalovanej strany, avšak výsluch znalca bol uskutočnený na návrh žalobkyne. Tieto trovy
znalca uhradila Slovenská republika, ktorá ich následne po preplatení znalcovi uplatnila v zmysle ust.
§ 259 C.s.p.. Rovnako bola z rozpočtových prostriedkov štátu odmenená znalecká organizácia N. za
podanie dodatočne vyžiadaného odborného vyjadrenia. Keďže Civilný sporový poriadok nemá príslušné
ustanovenia o náhrade trov konania v prípade, ak trovy vzniknú tretím osobám, akým spôsobom by ich
mali strany hradiť, resp. kto by ich mal vôbec hradiť, súd v súlade s princípom všeobecnej spravodlivosti

podľa článku 4 ods. 2 C.s.p. rozhodol, že tieto trovy musí štátu nahradiť neúspešná strana, v tomto
prípade strana žalovaná. Žalobkyňa totiž bola v spore proti žalovanému úspešná vychádzajúc z vyššie
uvádzanej interpretácie ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, ako vyplýva
z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.