Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. jún 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 38Ek/981/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124293483
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Vazanová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124293483.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 35 807 598, práv. zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátka, so sídlom AK Majerníkova 3/A, Bratislava, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., o vymoženie pohľadávky vo výške 193,57 Eur, trov základného
konania vo výške 119,03 Eur a trov exekúcie, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku
z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.04.2024, domáhal vymoženia

istiny vo výške 193,57 Eur a trov základného konania vo výške 119,03 Eur, na základe exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku, sp. zn. SR 5258/07 zo dňa 31.07.2007, vydaného Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava,
IČO:35922761.Zároveňsadomáhalnáhradytrovexekúcievovýške16,50Eur.Oprávnenýpodalnávrh
na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 233/2019 o ukončení niektorých exekučných konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o ukončení niektorých EK“).

2. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu exekučný titul, Uznesenie
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. NM-6Er/1187/2008 zo dňa 14.07.2023 o určení, že došlo k
zastaveniu starej exekúcie spolu s doložkou právoplatnosti, Oznámenie o ukončení starej exekúcie sp.
zn. EX 4860/07, Zmluvu o úvere č. 3241429 zo dňa 30.01.2007, všeobecné podmienky poskytnutia
úveru a plnomocenstvo.

3. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len
„ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na
vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o
zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie
podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

4. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a
1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov,
2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase
spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať

spotrebiteľské spory,3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,
ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

5. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo
sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré
vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

6. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať ustanovené v § 53 ods. 3 písm.
f) Exekučného poriadku, t. j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie
rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský

rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,

ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
nemožno vyhovieť.

7. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej ako „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka").

11. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

13. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Z pripojených listín, najmä rozhodcovského rozsudku, zmluvy o úvere a všeobecných podmienok
poskytnutiaúverusúdzistil,žeoprávnenýapovinnýuzavrelidňa30.01.2007Zmluvuoúvere,nazáklade

ktorejoprávnenýposkytolpovinnémuúver.Neoddeliteľnousúčasťoutejtozmluvyoúverebolivšeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17 , upravujú riešenie sporov z uzatvorenej zmluvy o úvere.17. Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ktorá
bola podkladom pre vydanie exekučného titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v
ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ

nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva
uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť Pohotovosť s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je v tomto prípade povinný ako subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje

za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy o úvere postavenie
spotrebiteľa, keďže ide o poskytnutie finančných prostriedkov fyzickej osobe - nepodnikateľovi.

18. Keďže súd dospel z predložených listín k záveru, že povinný mal vo vzťahu z uzatvorenej zmluvy
postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 OZ, týkajúceho sa
spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré by ev. mohol vzniesť oprávnený) o obsahu

zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa dospieť k záveru, že dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že povinný (dlžník) koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť takúto výnimku.

19. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj

z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd.
Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nenavrhuje vymáhať
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

20. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku

pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj
iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať
a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej
strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych
vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu,

z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že
vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať
nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Občiansky zákonník
sa snaží nerovnováhe v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom zabrániť a v § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka preventívne predpisuje, aké ustanovenia nesmie obsahovať spotrebiteľská

zmluva. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie
spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom
ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali

možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa
ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom,
umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku
aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje

práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.
Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno
oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje
demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za
neprijateľné podmienky a ktoré môže a má dopĺňať judikatúra súdov, ktorá by mala vziať do úvahy

i znenie a duch smernice 93/13/EHS. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé
podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali a aby mali odradzujúci účinok
prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.

21. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník
v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.22. Za týmto účelom súd preskúmal oprávneným predložené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
(ďalej v texte len ako ,,VOP“) a v nich zahrnutú rozhodcovskú doložku v bode 17., kde je uvedené,
že cit: „Rozhodcovská doložka: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského

vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody
o vyplnení zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred: a) Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, oddiel: SA, vložka č. 3530/B (ďalej len ,,rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana

podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej

túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“.

23. Exekučný súd po preskúmaní uvedenej rozhodcovskej doložky, ktorá je zahrnutá v bode 17
VOP, ktoré sú obsiahnuté na samostatnej listine nezávisle od spotrebiteľskej zmluvy - Zmluvy
o úvere č. 3241429 zo dňa 30.01.2007, uvádza, že dojednanie takejto rozhodcovskej doložky
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ

neplatná. Argumentácia exekučného súdu je postavená na skutočnosti, že spotrebiteľ sa de facto,
v komparácií s dodávateľom, ktorý koná v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, dostáva do
znevýhodneného postavenia, a to najmä v aspekte tzv. vyjednávacej sily, t. j. v danom prípade vo výbere
rozhodcovského súdu, resp. rozhodcu, pričom nerovnomerné postavenie spotrebiteľa je vyjadrené aj v
rovineinformovanosti,kedyspotrebiteľvosvojejpozíciínemávzásadedanýpriestornaoboznámeniesa

s pravidlami rozhodcovského konania. Vzhľadom na uvedené sa spotrebiteľ dostáva na základe vopred
naformulovaných podmienok do znevýhodneného postavenia, bez akejkoľvek možnosti ovplyvniť dané
okolnosti. Súd konštatuje, že v posudzovanej veci povinný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky, pričom
povinný v postavení spotrebiteľa mal možnosť buď predmetnú zmluvu adhéznej povahy prijať v celom

rozsahu alebo ju odmietnuť. Okrem iného, je nutné podotknúť, že na platnú existenciu rozhodcovskej
zmluvy (doložky) je potrebné nevyhnutne splniť aj podmienku písomnej formy jej uzavretia. Písomná
forma uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky) nie je v danom prípade splnená. Vyhlásenie
povinného obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, že súhlasí s VOP a zaväzuje sa ich dodržiavať, nie je
dodržaním písomnej formy tak, ako ho predpokladá ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom

konaní. Rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami (chýba
podpis dlžníka aj veriteľa), ale len v bode 17. VOP, pričom v takejto forme absentuje písomná forma
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá podľa zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje
dokument podpísaný zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. V danom prípade
takúto písomnú formu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky) oprávnený nepreukázal, resp.

nepredložil Všeobecné obchodné podmienky podpísané oboma zmluvnými stranami.

24. Praktickým dôsledkom rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu
na vopred ním vybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje

práva vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom konaní dodávateľ.
Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia (pozri vetu
„pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde“), avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza
(in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce

nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný
(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS 16/95 zo dňa 24.5.1995). Obchádzanie
zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov,
ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiskapozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto
chová formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo
nepredvídaný a nežiaduci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 314/07 zo dňa 16.

12. 2008). Rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu
vo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na
spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich
práv pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva
atribútmi nositeľa verejnej moci. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že oprávnený

(dodávateľ) už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom
za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.

25. Rozhodcovská zmluva v danom prípade nie je individuálne dojednaná, je súčasťou uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy, svojim obsahom je len prevzatá z všeobecných obchodných podmienok a znenie
jej textu opäť vopred pripravil oprávnený; obchádza znenie § 53 ods. 4 písmeno r) OZ, čo má za

následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej
povinnosti (ex offo).

26. Absolútne neplatné právne úkony sa považujú za existujúce, ale neplatné, takže pre vady, s ktorými
zákon takúto neplatnosť spája, z nich pre účastníkov ani pre tretie osoby nevznikajú právne následky.

Pre absolútnu neplatnosť je ďalej charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex lege), bez toho, aby
sa musel najprv ich následkov dovolávať niektorý z účastníkov dovolávať, súd, ev. iný orgán, prihliada
k takejto neplatnosti z úradnej povinnosti (ex offo), čo do doby pôsobí absolútna neplatnosť od začiatku
(ex tunc), tj. úkon je neplatný od okamžiku svojho vzniku (z nálezu Ústavného súdu Českej republiky,
sp. zn. II. ÚS 91/1998 zo dňa 16. 09. 1998).

27. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskouzmluvou(doložkou).Aksúdvexekučnomkonanískúmaplatnosťrozhodcovskejdoložky,
zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade
iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia

súdnemu exekútorovi je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke.
K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť
exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným.
Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné
vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa

na neho akoby neexistoval (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 20/2008
zo dňa 22. 04. 2009).

28. Vzhľadom na vyššie uvedené, najmä s ohľadom na skutočnosť, že právomoc rozhodcovského
súdu bola určená na základe neplatného právneho úkonu, keď nebola dodržaná písomná forma

rozhodcovskej doložky a zároveň vo svojej podstate vykazuje znaky rigidity s ktorou sa spája
značne nepriaznivé postavenie spotrebiteľa, dospel súd k záveru, že neplatne založená právomoc
rozhodcovského súdu vytvára rozpor so zákonom, a preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) bod. 1 Exekučného poriadku zamietol. (výrok I. tohto
rozhodnutia)

29. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

31. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, súd o náhrade trov
exekučného konania rozhodol tak, že oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie nepriznal (výrok II.tohtorozhodnutia).Povinnýaaniexekútorvtomtomomenteniesúúčastníkmikonania,apretonemožno
objektívne pri jednom účastníkovi konania rozhodnúť o náhrade trov, nakoľko tento inštitút si na náhradu
trov vyžaduje aspoň potenciálne oprávnený subjekt a povinný subjekt.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.