Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-76S/58/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200459
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200459.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu:
Slovak Estate s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 50 050 907, právne zastúpený:
Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice, proti žalovanému:
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831
04 Bratislava, (pôvodne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) a ďalšieho účastníka
konania:MestoPoltár,sosídlomŽelezničná489/1,98701Poltár,opreskúmaniezákonnostirozhodnutia
žalovaného Číslo: 26440/2022/SSSVP/59489 zo dňa 30.5.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky Číslo: 26440/2022/
SSSVP/59489 zo dňa 30.5.2022 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj ako ,,orgán verejnej
správy prvého stupňa“ alebo ,,okresný úrad“), ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 4 písm.

b) zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie
a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,stavebný zákon“) a ako vecne a miestne príslušný úrad na konanie
o vyvlastnení podľa § 7 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom
obmedzení vlastníckeho práva k ním a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon
o vyvlastňovaní“) vo veci podaného návrhu na obmedzenie vlastníckeho práva za účelom zriadenia
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemkom v katastrálnom území (ďalej len ,,k.ú.“)

Poltár, navrhovateľa verejnoprospešnej líniovej stavby “Kanalizácia mesta Poltár, Ulica podhorská,
9. mája, továrenská, obrancov mieru, družby“, mesta Poltár, na základe podkladov a vykonaného
vyvlastňovacieho konania podľa § 7 - § 11 zákona o vyvlastňovaní rozhodol rozhodnutím Číslo: OU BB
OVBP2 2022-001132-3:SD zo dňa 14.3.2022 v časti výroku I. tak, že:
podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, § 21 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona v znení neskorších predpisov sa obmedzuje
vlastnícke právo za účelom zriadenia vecného bremena k nehnuteľnosti – pozemku vedenom Okresným

úradomPoltár,katastrálnymodborom,vk.ú.A.,naLVč.XXXX,podKN-Eparc.č.1170/1,druhpozemku:
orná pôda, zapísané na vlastníka - povinného z vecného bremena Slovak Estate, s.r.o. (povinný
z vecného bremena/obmedzovaný vlastník)v prospech oprávneného: Mesto Poltár, ako oprávneného z vecného bremena, na účel podľa § 21
zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení
zákona v znení neskorších predpisov pre stavbu:

,, Kanalizácia mesta Poltár, Ulica podhorská, 9. mája, továrenská, obrancov mieru, družby“ v rozsahu
vecného bremena ako vecného práva spočívajúceho v povinnosti vyššie uvedeného vlastníka
k nehnuteľnosti KN-E, parc. č. 1170/1, na predmetnom pozemku:
- strpieť na dotknutom pozemku umiestnenie zariadení verejnej kanalizácie,
- umožniť v nevyhnutnej miere vstup na dotknutom pozemku automobilmi, mechanizmami a pešo za

účelom výkonu prác spojených s údržbou, prevádzkou, odstraňovaním porúch, vykonávaním opráv
a rekonštrukcií zariadení verejnej kanalizácie,
- bez súhlasu vlastníka verejnej kanalizácie neumiestňovať nad kanalizačným potrubím a jeho
ochranným pásmom trvalé zariadenia, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia, nevysádzať trvalé
porasty, neumiestňovať skládky, nevykonávať terénne úpravy, nevykonávať činnosti obmedzujúce
prístup k verejnej kanalizácii, ktoré by mohli ohroziť jeho technický stav, oplotenie a povrchové úpravy

realizovať ľahko rozoberateľným spôsobom.

2. V uvedenom rozhodnutí orgán verejnej správy prvého stupňa zároveň určil, že oprávnený z vecného
bremena začne s výkonom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na uskutočnenie účelu
obmedzenia v lehote 5 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zriadení práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku. Ďalej uviedol, že verejný záujem na stavbu je
preukázaný územným rozhodnutím č. 346/2020/118-004 zo dňa 30.7.2020 vydaným obcou České
Brezovo, právoplatné dňa 28.8.20220. Líniová stavba vo verejnom záujme je v súlade s uvedeným
územným rozhodnutím, ktoré bolo doručované verejnou vyhláškou a bolo zverejnené na úradnej tabuli
mesta Poltár dňa 30.7.2020 a zvesené bolo dňa 14.8.2020. Zároveň je podľa Územného plánu mesta

Poltár, schváleného uznesením mestského zastupiteľstva MsZ č 3/2021, BI/-1 zo dňa 21.6.2001,
v znení zmien a doplnkov stavba ,,Kanalizácia mesta Poltár, Ulica podhorská, 9. mája, továrenská,
obrancov mieru, družby“ podľa jeho záväznej časti verejnoprospešnou stavbou. Predmetné pozemky
sa nachádzajú podľa grafickej časti územného plánu v okrsku č. 2, a podľa záväznej časti územného
plánu v časti verejnoprospešných stavieb je v bode 3.3.21 uvedené rozšírenie splaškovej kanalizácie

v okrsku č. 2, 3 a 6. Uvedené vyplýva aj z výkresu č 9 územného plánu – Návrh verejnoprospešných
stavieb a to pod bodom č. 21. Verejná splašková kanalizácia DN 300 a kanalizačné verejné prípojky
DN 200 v celkovej dĺžke 1819,8 m sú určené pre odkanalizovanie rodinných domov. Verejným záujmom
na výstavbe kanalizácie je všeobecný, lokálne väčšinový záujem uskutočnenia stavby, ktorým sa
uspokojí potreba verejnosti. Predmetná líniová stavba - verejná kanalizácia je stavbou podľa § 21

zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení
zákona v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako ,,zákon o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách“ alebo ,,zákon č. 442/2002 Z.z.“) z dôvodu výstavby a správy, ktorej vrátane zriadenia
ochranných pasiem a na vybudovanie vyvolaných úprav súvisiacich s touto stavbou možno vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu

vyvlastniť podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní – zákona o vyvlastňovaní.
3. V časti výroku II. rozhodnutia Číslo: OU BB OVBP2 2022-001132-3:SD zo dňa 14.3.2022 orgán
verejnej správy prvého stupňa s poukazom na § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní a § 21 zákona
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách určil náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva
54,17 eur a to podľa § 5 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, určenej znaleckým posudkom č. 92/2019 zo

dňa 1.8.2019 a jeho doplnením č. 1 (29.11.2019) a doplnením č. 2 (26.5.2020) vypracovaný znalcom
Ing. Jánom Kubaliakom v súlade s Vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška č. 492/2004 Z.z.), keď výška jednorázovej
náhrady sa určuje ako súčin výmery dotknutých častí nehnuteľností ochranným pásmom, znalcom
určenou výškou jednorázovej náhrady za m2 a spoluvlastníckeho podielu.

4. Orgán verejnej správy prvého stupňa vo výrokovej časti svojho rozhodnutia taktiež uviedol, že
v predmetnom konaní o obmedzení vlastníckeho práva za účelom zriadenia vecného bremena účastník
konania – Slovak Estate s.r.o., ako obmedzovaný vlastník podal dňa 9.10.2020 a 23.9.2020 aj
elektronicky totožné námietky a dňa 12.11.2020 prostredníctvom právneho zástupcu podal námietky
k oznámeniu o začatí konania a upusteniu od ústneho prerokovania podaného návrhu podľa § 19a

zákona o vyvlastňovaní. V doručených námietkach obmedzovaný vlastník namietal návrh mesta Poltár
na obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena. Poukazoval na § 5 ods. 3 až 5 zákona
o vyvlastňovaní, ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako
jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietkunajneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na
dosiahnutie účelu vyvlastnenia. V tejto súvislosti tak namietal spôsob vyvlastnenia pozemku formou
obmedzenia vecným bremenom, nakoľko po umiestnení verejnej kanalizačnej sústavy bude pozemok

na domovú zástavbu ďalej nevyužiteľný, o čom okrem iného svedčí aj navrhovaný rozsah vecného
bremena. Predmetným obmedzením vlastníckeho práva tak dôjde k neprimeranému a nespravodlivému
zníženiu hodnoty predmetného pozemku. V tomto ohľade je tak obmedzenie vlastníckeho práva pre
obmedzovaného vlastníka ako vyvlastňovaného omnoho nepriaznivejšie ako jeho prechod. V súvislosti
s pokračovaním vyvlastňovacieho konania tak navrhol, aby vlastníctvo predmetného pozemku prešlo

na mesto Poltár, a to za primeranú náhradu v zmysle ustanovení zákona o vyvlastňovaní. V tomto
smere poukázal aj na skutočnosť, že v súvislosti s jeho navrhovaným prechodom vlastníckeho práva
k predmetnému pozemku, bude potrebné v ďalšom priebehu konania nechať vyhotoviť znalecký
posudok na určenie náhrady za vyvlastnenie vo vzťahu k obmedzovanému vlastníkovi. Orgán
verejnej správy v tejto spojitosti poznamenal, že obmedzovaný vlastník tieto námietky nepodložil iným
znaleckým posudkom. Námietky účastníka konania orgán verejnej správy vo výrokovej časti rozhodnutia

zamietol a s požiadavkou na vyššiu náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu odkázal bez prerušenia konania na súd, tak ako to upravuje § 13
ods. 3 písm. a) a § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní.
5. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že mesto Poltár podalo dňa
4.9.2020 na Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky návrh na obmedzenie

vlastníckeho práva zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu pre stavbu ,,Kanalizácia
mesta Poltár, Ulica podhorská, 9. mája, továrenská, obrancov mieru, družby“ na LV č XXXX – parc.
reg. KN-E 1170/1, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere: 284 m2 v k.ú. A. v prospech
oprávneného z vecného bremena Mesto Poltár, ktorý bol zaevidovaný v roku 2020 pod č. OU BB
OVBP2-2020-025581:SD a v roku 2021 pod č. OU BB OVBP2-2021-002432:SD. Vecné bremeno

uvedeného objektu spočíva v povinnosti vlastníka pozemku ako povinného z vecného bremena strpieť
na nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve v k.ú. A. na pozemku KN-E parc.č. 1170/1, vedeného na
LV č. XXXX umiestnenie zariadení verejnej kanalizácie a umožniť v nevyhnutnej miere vstup na
dotknutý pozemok automobilmi, mechanizmami a pešo za účelom výkonu prác spojených s prevádzkou,
údržbou, vykonávaním opráv, odstraňovaním porúch a rekonštrukcií zariadení verejnej kanalizácie na

zaťažených pozemkoch. Bez súhlasu vlastníka verejnej kanalizácie neumiestňovať nad kanalizačným
potrubím a jeho ochranným pásmom trvalé zariadenia, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia,
nevysádzať trvalé trávnaté porasty, neumiestňovať skládky, nevykonávať terénne úpravy, nevykonávať
činnosti obmedzujúce prístup k verejnej kanalizácii, ktoré by mohli ohroziť jeho technický stav, oplotenie
a povrchové úpravy realizovať ľahko rozoberateľným spôsobom.

6. Listom zo dňa 1.6.2020 navrhovateľ doručil vlastníkovi dňa 3.6.2020 návrh na uzatvorenie Zmluvy
o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena. Spoločnosť Slovak Estate s.r.o. listom zo dňa
5.6.2020 oznámila navrhovateľovi, že nesúhlasí so zriadením vecného bremena na pozemku, ktorého
je spoluvlastníkom. Rešpektuje záujem mesta Poltár realizovať stavebný projekt a navrhuje alternatívne
riešenie vzniknutej situácie spočívajúce v odpredaji spoluvlastníckeho podielu na predmetnej parcele za

sumu 25 eur + DPH resp. dlhodobý prenájom min. 30 rokov za sumu 2,50 eur/m2/rok.
7. Vzhľadom na to, že medzi navrhovateľom a vlastníkom nedošlo k dohode, navrhovateľ dňa 4.9.2020
podal na okresný úrad návrh na obmedzenie vlastníckeho práva zriadením práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu pre stavbu ,,Kanalizácia mesta Poltár, Ulica podhorská, 9. mája, továrenská,
obrancov mieru, družby“ v k.ú. A..

8. Okresný úrad oznámil vo veci podaného návrhu listom zo dňa 10.9.2020 začatie konania a nariadenie
ústnehoprerokovanianadeň27.10.2020,ktorésavšakvzhľadomnavyhlásenýnúdzovýstavvsúvislosti
s ochorením COVID-19 nemohlo uskutočniť, pretože bol nariadený dňom 27.10.2020 zákaz vstupu
klientov do budovy Okresného úradu Banská Bystrica. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby
a bytovej politiky oznámil listom zo dňa 5.11.2020 konanie o obmedzení vlastníckeho práva k pozemkom

zriadením vecného bremena a súčasne v súlade s ust. § 19a zákona o vyvlastňovaní upustil od ústneho
prerokovania podaného návrhu s tým, že účastníci konania si môžu námietky proti návrhu uplatniť
v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Obmedzovaný vlastník podal dňa 9.10.2020 a dňa
23.9.2020 námietky (už uvedené v bode 4 tohto rozsudku).
9. Vzhľadom na podané námietky okresný úrad požiadal listom zo dňa 4.2.2021 v zmysle § 4 ods.

4 zákona o vyvlastňovaní znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 92/2019 a jeho doplnky č. 1
a č. 2 o odborné písomné vyjadrenie k znaleckému posudku pre účel posúdenia skutočností, ktoré sú
dôležité na rozhodnutie o obmedzení vlastníckeho práva zriadením práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu a náhrady za vyčíslenie jednorázovej odplaty za zriadenie vecného bremena. Znalec doručilvyvlastňovaciemu orgánu dňa 8.3.2021 odborné vyjadrenie k znaleckému posudku č. 92/2019 a jeho
doplnkov č. 1 a č. 2., s ktorým okresný úrad oboznámil všetkých účastníkov konania listom zo dňa
15.3.2021. Obmedzovaný vlastník sa k predloženému odbornému vyjadreniu nevyjadril.

10. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že ako vyvlastňovací orgán vzhľadom na uplatnené
námietky obmedzovaného vlastníka pozemku mal za to, že bezvýslednosť pokusu o dohodu nebola
dostatočne preukázaná a preto vyzval dňa 29.4.2021 navrhovateľa k doplneniu podania podľa § 9
ods. 3 písm. e) zákona o vyvlastňovaní o predloženie dôkazu o tom, že pokus o nadobudnutie práva
k pozemkom bol bezvýsledný. Do uplynutia určenej lehoty okresný úrad podľa § 29 ods. 1 Správneho

poriadku vyvlastňovacie konanie prerušil a zároveň upozornil navrhovateľa, že ak v určenej lehote
nedostatky podania neodstráni, konanie vo veci bude podľa § 10 ods. 5 zákona o vyvlastňovaní v spojení
s § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku zastavené. Okresný úrad následne vydal rozhodnutie č.
OU BB OVBP2-2021-002432:SD zo dňa 8.10.2021, ktorým konanie zatavil. Uvedené rozhodnutie bolo
na základe odvolania navrhovateľa zrušené rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej
republiky č. 54206/2022/SSSVP/05071 zo dňa 17.1.2022, právoplatné dňa 20.1.2022 a vec bola vrátená

na nové prejedanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia o obmedzení vlastníckeho práva
zriadením práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu boli procesné pochybenia okresného úradu pri
posudzovaní a vyhodnocovaní pokusov o dohodu ako nedostatočné pre splnenie podmienok v zmysle
§ 9 ods. 3 písm. e) zákona o vyvlastňovaní.
11. Orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia poukázal na príslušnú

právnu úpravu t.j. § 1, § 2 ods. 2, § 4 ods. 3, § 5 ods. 1, 2 zákona o vyvlastňovaní. Uviedol, že ako podklad
pri určení náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zodpovedajúceho zriadeniu vecného bremena
použil znalecký posudok č. 92/2019 zo dňa 1.8.2019 a jeho doplnenie č. 1 (29.11.2019) a doplnenie č. 2
(26.5.2020) vypracovaný znalcom Ing. Jánom Kubaliakom a odborné vyjadrenie k znaleckému posudku
č. 92/2019 a jeho doplnkov č. 1 a č. 2 v k.ú. A. zo dňa 4.3.2021 vypracovaný v súlade s Vyhláškou MS

SR č. 492/2004 Z.z. Poukázal tiež na ust. § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní ako aj metódu použitú
pri ohodnocovaní pozemkov.
12. K námietke týkajúcej sa spôsobu vyvlastnenia pozemku formou obmedzenia vlastníckeho práva
vecným bremenom orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na č. 20 ods. 4, druhý diel Ústavy SR
ako aj § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, z ktorých vyplýva, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie

vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona
a za primeranú náhradu a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
Z uvedeného dôvodu námietku týkajúcu sa majetkovoprávneho vysporiadania – formou odpredaja
spoluvlastníckeho podielu o rozlohe 94,67 m2 pozemku zamietol. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že
pre vybudovanie inžinierskej siete – kanalizácie mesta Poltár, navrhovateľ je povinný majetkovoprávne

vysporiadať pozemky dotknuté vyvolanými úpravami a to zriadením vecného bremena. Vlastníctvo
k pozemkom zostáva pre oprávneného vlastníka zachované, obmedzuje sa iba využitie pozemku.
Vzhľadom na charakter stavby (umiestnenie v zemi) bude zaťažený pozemok možné obmedzovaným
vlastníkom naďalej užívať. Odkúpenie celého spoluvlastníckeho podielu navrhovateľom by nebolo
v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

13. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej uviedol, že v prípade spochybnenia skutočností,
ktoré sú obsahom znaleckého posudku, je to vždy znalec – spracovateľ spochybneného znaleckého
posudku, ktorý má možnosť dodatočne obhájiť tieto skutočnosti a správnosť svojho posudku. Tento
postup je upravený vo viacerých procesných predpisoch a svoj základ má aj v § 17 ods. 7 zákona č.
382/2004Z.z.oznalcochtlmočníkochaprekladateľoch.Okremuvedenéhoorgánverejnejsprávyprvého

stupňa poukázal na to, že vyvlastňovací orgán nie je oprávnený spochybňovať postup znalca a obsah
znaleckého posudku, ani ho nemôže neakceptovať. V prípade, že obmedzovaný uplatní námietku voči
spôsobu vypracovania znaleckého posudku a tiež voči výške náhrady, zákon o vyvlastňovaní upravuje
presný postup, podľa ktorého vyvlastňovací orgán aj konal, t.j. požiadal o odborné vyjadrenie znalca,
ktorý znalecký posudok vypracoval a pokiaľ ide o námietku o výške náhrady, obmedzovaného odkázal

na súd. Obmedzovaný vlastník správnemu orgánu nepredložil žiaden znalecký posudok, ktorým by
spochybnil znalecký posudok, jeho doplnky a odborné vyjadrenie k znaleckému posudku predloženého
navrhovateľom. ale žiadal s navrhovaným prechodom vlastníckeho práva k predmetnému pozemku
na navrhovateľa, nechať vyhotoviť znalecký posudok na určenie náhrady za vyvlastnenie vo vzťahu
k obmedzovanému vlastníkovi.

14. Na základe odvolania účastníka konania – Slovak Estate, s.r.o. podaného proti rozhodnutiu
Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky Číslo: OU BB OVBP2
2022-001132-3:SD zo dňa 14.3.2022 ako orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovanýrozhodnutímČíslo:26440/2022/SSSVP/59489zodňa30.5.2022postupompodľa§59ods.2Správneho
poriadku tak, že odvolanie zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
15. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na znenie ust. § 2 ods. 1, 3, § 9 ods.

3 písm. e) zákona o vyvlastňovaní, ako aj § 21 zákona o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách. K námietke odvolateľa, že okresný úrad neakceptoval jeho požiadavku na trvalé
odňatie vlastníckeho práva a nevykonal žiadne šetrenie týkajúce sa preverenia tejto požiadavky
žalovaný uviedol, že zákon č. 442/2002 Z.z. v ust. § 20 predpokladá pri zriaďovaní a údržbe
verejnýchvodovodovaverejnýchkanalizáciíusporiadanieprávnychvzťahovmedzimajiteľmidotknutých

pozemkov a vlastníkom verejného vodovodu alebo kanalizácie formou zriadenia vecného bremena.
Citovaný paragraf upravuje vzájomné práva a povinnosti oboch strán. Obmedzenie vlastníckeho práva
uriadením vecného bremena je v tomto prípade bežnou formou úpravy právnych vzťahov. Zároveň
poukázal na § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, ktoré stanovuje, že rozsah vyvlastnenia musí byť
primeraný účelu vyvlastnenia a nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí
jeho obmedzenie. Mal za to, že okresný úrad pri posudzovaní tejto skutočnosti vychádzal z oboch

vyššie uvedených právnych predpisov a ostatných priložených písomných dokladov, čo postačovalo na
posúdenie primeranosti spôsobu vyvlastnenia. Žalovaný uviedol, že v danom prípade nebolo potrebné
vykonať iné priame šetrenie a preto považuje túto námietku za nedôvodnú.
16. K námietke odvolateľa, že nebol určený rozsah vyvlastnenia geometrickým plánom žalovaný
uviedol, že rozsah vyvlastnenia bol určený v územnom rozhodnutí vydanom obcou České Brezovo č.

346/2020/118-004 zo dňa 30.7.2020 a v prílohách znaleckého posudku (informatívne kópie z mapy,
projektová dokumentácia stavby). V zmysle § 9 ods. 3 písm. d) zákona o vyvlastňovaní geometrický
plán nie je potrebné priložiť k návrhu, nakoľko v danom prípade nešlo o vyvlastnenie len časti pozemku
(obmedzenie vlastníckeho práva sa týkalo celého pozemku.) Žalovaný preto uvedenú námietku
považoval za nedôvodnú.

17.Vovzťahuknámietkeodvolateľa,žeokresnýúradneposúdilvyužiteľnosťzostávajúcejčastipozemku
a nepreskúmal zníženie hodnoty pozemku v dôsledku zriadenia vecného bremena žalovaný uviedol,
že v tomto prípade nevznikol žiadny zvyškový pozemok. Pozemok dotknutý obmedzením vlastníckeho
práva zostáva v celosti naďalej v spoluvlastníctve doterajších spoluvlastníkov. Nemožno tu teda
aplikovať § 2 ods. 4 a 5 zákona o vyvlastňovaní, ktorý upravuje len situáciu keď dôjde vyvlastnením

k prechodu vlastníckeho práva k časti pozemku alebo stavby.
18. V súvislosti s námietkou odvolateľa týkajúcou sa zníženia hodnoty pozemku v dôsledku zriadenia
vecného bremena žalovaný poukázal na to, že vo vyvlastňovacom konaní nebol predložený zo strany
odvolateľa žiadny dôkaz o tom, že obmedzením vlastníckeho práva zriadením vecného bremena sa
zníži hodnota dotknutého pozemku. Na LV č. XXXX v k.ú. A. je dotknutý pozemok vedený ako orná pôda

a na tento účel ho môže odvolateľ užívať i doterajším spôsobom (na poľnohospodárske účely). Uvedené
námietky preto žalovaný považoval za nedôvodné.
19. Žalovaný taktiež uviedol, že okresný úrad vo veci náhrady za vyvlastnenie postupoval v súlade so
zákonom, keď vo výroku rozhodnutia o náhrade podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní určil
náhradu za vyvlastnenie na základe znaleckého posudku vyvlastniteľa (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o

vyvlastňovaní). V tejto spojitosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.6Sžo/150/2009
zo dňa 18.5.2010. Záverom upozornil, že posudzovať dodržiavanie zákonnosti a správnosti postupov
znalcov má v kompetencii Ministerstvo spravodlivosti SR. Taktiež poznamenal, že so svojim nárokom
na vyššiu náhradu za vyvlastnenie sa môže odvolateľ obrátiť na súd.
20. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu

žalobu a to z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) zákona č. 162/2015
Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.), pričom navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca predovšetkým namietal, že žalovaný ani
orgán verejnej správy prvého stupňa nepreskúmali a nevyjadrili sa k jednotlivým námietkam žalobcu

ohľadne rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu zriadením kanalizácie na pozemku v jeho
vlastníctve – v prípade, ak žalobca namietal rozsah obmedzenia vlastníckeho práva, bolo ich úlohou túto
námietku kvalifikovaným spôsobom posúdiť a vyhodnotiť. Za tým účelom mal žalovaný osloviť znalca,
ktorý v predmetnej veci vypracoval posudok na zriadenie vecného bremena, na doplnenie znaleckého
posudku, prípadne na vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku. Žalobca tak vyslovil názor, že je

vecouaúlohousprávnehoorgánukvalifikovanýmspôsobomvyhodnotiťnámietky,uvádzanéúčastníkom
konania teda žalobcom. Nie je dostačujúce, ak správny orgán len opakovane uviedol, že v obdobných
prípadoch je postačujúce zriadenie vecného bremena. Žalobca zdôraznil, že každý prípad je jednotlivý
a špecifický, pričom má byť správnym orgánom posudzovaný individuálne. Ďalej uviedol, že v tejtosúvislosti kvalifikovane a v súlade s § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní uplatnil námietku, v zmysle ktorej
mal za to, že obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena na pozemku, ktorého je
podielovým spoluvlastníkom, je pre neho viac nepriaznivé, ako vyvlastnenie. Príslušné správne orgány

túto námietku vyhodnotili len s poukazom na obdobné prípady, bez akéhokoľvek ďalšieho náležitého
preverenia žalobcom uvádzanej námietky. Mal za to, že týmto formálnym a arbitrárnym postupom
tak stráca opodstatnenie jednak možnosť podania vyššie uvedenej námietky účastníkom správneho
konania podľa § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. Zároveň však tento arbitrárny postup je v rozpore
so základnými zásadami správneho konania a to zásada materiálnej pravdy a zásada zákonnosti.

Nepreverenie uvedeného malo za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a následne
aj nesprávne právne posúdenie veci. V tejto spojitosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.7Cdo 5/2010 zo dňa 14.12.2010. Podľa žalobcu uvedené závery potvrdzuje aj tá skutočnosť,
že žalobca aj v podanom odvolaní predložil verejne dostupné cenové ponuky, týkajúce sa hodnoty
nehnuteľností v totožnej lokalite, ako sa nachádza aj sporný pozemok, ktoré preukázali podstatne
vyššiu hodnotu nehnuteľností, ako stanovil okresný úrad vo svojom rozhodnutí Odvolací orgán sa

k tomuto, podľa žalobcu podstatnému dôkazu, na posúdenie predmetnej veci v rozhodnutí právne
relevantným spôsobom nevyjadril. Na podporu svojej argumentácie týkajúcej sa nepreskúmateľnosti,
resp. nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.6Sžh/1/2009 zo dňa 31.3.2010. Okrem toho žalobca mal za to, že arbitrárnym postupom
žalovaného došlo taktiež k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,

ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Ak účastník správneho konania
napadol správnosť odborných záverov znalca, bolo úlohou správneho orgánu tieto závery prešetriť
a zabezpečiť ich odborné preskúmanie. Do pozornosti dal v tejto spojitosti napr. rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho súdu SR sp.zn.1M Obdo V 11/2008.
21.Žalovanývovyjadreníkžalobezrekapitulovalsvojuargumentáciuobsiahnutúvžalobounapadnutom

rozhodnutí. K námietke žalobcu, že v rozhodnutí správneho orgánu je absencia právnych záverov
vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností žalovaný uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia
okresného úradu a žalovaného sú uvedené relevantné právne predpisy, o ktoré sa správne orgány
pri svojom rozhodovaní opierali. V rozhodnutiach sú taktiež uvedené konkrétne ustanovenia zákonov
vzťahujúce sa na prejednávané skutočnosti, preto sa táto námietka žalobcu javí ako subjektívny

názor žalobcu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje všetky zákonné náležitosti a zodpovedá kritériám,
ktoré na odôvodnenie kladie konštantná judikatúra. Okrem popisu skutkových zistení obsahuje rozbor
jednotlivých dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reakciu na relevantné pripomienky
a návrhy účastníka konania, na jeho vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a závery o tom, ktoré
skutočností považoval správny orgán za nepochybne zistené, ako posúdil správny orgán ich význam

a zdôvodnenie použitia právnej normy. Žalovaný preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
22.Žalobcakvyjadreniužalovanéhokžalobeuviedol,ženespochybňuje,žezriadenievecnéhobremena
na jeho pozemku, resp. spoluvlastníckom podiele na pozemku, nie je podľa zákona možné. Mal však
za to, že ak dôjde k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva zriadením vecného bremena, má poskytnutá
suma náhrady zodpovedať rozsahu tohto obmedzenia a to nepochybne nielen samotnému územnému

rozsahu, ale najmä rozsahu z hľadiska obsahu samotného vecného bremena - z neho vyplývajúcich
oprávnení v prospech oprávneného z vecného bremena. Žalobca navyše uplatnil opakovane jednak
prostredníctvom námietky a následne v odvolacom konaní aj možnosť prechodu vlastníckeho práva na
vyvlastniteľa. K tejto námietke sa správne orgány nevyjadrili. Rovnako sa nevyjadrili ani k námietke,
že geometrickým plánom nebol určený presný rozsah vecného bremena. Nakoľko nebol stanovený

presný rozsah obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu k jeho spoluvlastníckemu podielu na predmetnej
nehnuteľnosti v dôsledku zriadenia vecného bremena - obmedzenie bolo stanovené na celý podiel
žalobcu o veľkosti 1/3 k celku, nie je podľa názoru žalobcu možné jednoznačne a bez pochybnosti vylúčiť
to, že rozsah obmedzenia žalobcu je taký, že je pre neho účelnejšie strpieť vyvlastnenie tohto podielu
za sumu náhrady, než obmedzenie v užívaní tohto podielu. Okrem uvedeného žalobca namietal, že mu

ako účastníkovi konania neboli predložené ani znalecké posudky, doplnky k ním, rovnako ani odborné
vyjadrenia a ich doplnenia, nebolo mu umožnené sa k nim vyjadriť, čím bola porušená zásada úzkej
súčinnosti správnych orgánov. V ďalšej časti iba zopakoval svoje námietky už obsiahnuté v správnej
žalobe.
23. Žalovaný v reakcii na vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu uviedol, že zotrváva na jeho vyjadrení,

ktoré už bolo podané k žalobe. K námietke žalobcu, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia uviedol, že žalobca mal možnosť kedykoľvek nahliadnuť do spisu. Ak túto možnosť nevyužil,
nemôže ísť o porušenie procesných práv. Záverom poukázal na to, že cenové ponuky, na ktoré saodvolával žalobca nemohli byť použité pri určovaní náhrady za vyvlastnenie, nakoľko správny orgán
vychádza zo znaleckých posudkov.
24. Ďalší účastník konania – Mesto Poltár vo svojom vyjadrení k veci poukázal na účel sledovaný

vyvlastnením, ktorým je výstavba splaškovej kanalizácie slúžiacej na uspokojovanie potrieb obyvateľov
mesta. Zdôraznil aj nevyhnutnosť potreby výstavby tejto kanalizácie a uviedol, že vlastníctvo k pozemku
zostáva pre oprávneného vlastníka zachované, obmedzuje sa iba využitie pozemku. Mal za to, že takéto
obmedzenie je bežnou formou usporiadania vzťahov, ktoré predpokladajú aj osobitné právne predpisy
napr. § 20 zákona č. 442/2002 Z.z. Navrhol preto žalobu zamietnuť.

25. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
26. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal na základe žaloby v režime §

177 a nasl. S.s.p. zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich
vydaniu. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pre nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd rozhodol vo veci s nariadením pojednávania dňa 30.5.2024
podľa § 107 ods. 1 písm. a) S.s.p.
27. Dňom 1.1.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 172/2022 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších
predpisov,ktorýmdošlokzriadeniuÚradupreúzemnéplánovanieavýstavbuSlovenskejrepubliky(ďalej
len „Úrad“), ktorý Úrad je podľa § 34a písm. c) zákona č. 575/2001 Z.z. ústredným orgánom štátnej
správy pre vyvlastnenie; pričom podľa § 40al ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. „Pôsobnosť Ministerstva
dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších

všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky.“
28. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

29. Podľa § 2 ods. 1 až 5 zákona o vyvlastňovaní 1) Vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej
miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa
musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno
dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi
územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným

stanoviskomobcevovyvlastňovacomkonaní.3)Rozsahvyvlastneniamusíbyťprimeranýúčelu,naktorý
sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie.
Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod,
rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri
prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie

účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo
spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto
stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
30. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací
orgán (a) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí

lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a
vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie
v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.

31. Podľa § 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 46 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

33. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.34. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného Číslo: 26440/2022/SSSVP/59489
zo dňa 30.5.2022, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU BB

OVBP2 2022-001132-3:SD zo dňa 14.3.2022, ktorým o návrhu na vydanie rozhodnutia o obmedzení
vlastníckeho práva zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podaného mestom Poltár
– ďalším účastníkom konania na základe výsledkov konania rozhodol s poukazom na § 13 ods.
2 zákona o vyvlastňovaní a § 21 zákona č. 442/2002 Z.z. tak, že obmedzil vlastnícke právo
k pozemku v spoluvlastníctve žalobcu, zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu pre stavbu

“ Kanalizácia mesta Poltár, Ulica podhorská, 9. mája, továrenská, obrancov mieru, družby“. Ďalším
výrokom postupom podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní a § 21 zákona č. 442/2002 Z.z. určil
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vo výške 54,17 eur. Námietky vznesené žalobcom vo
vyvlastňovacom konaní zamietol a s požiadavkou na vyššiu náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva
zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu odkázal bez prerušenia na súd v zmysle § 13
ods. 3 písm. a) a § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní.

35. Vychádzajúc zo žalobných dôvodov správny súd zistil, že kľúčovou námietkou, ktorou žalobca
odôvodňoval nezákonnosť vo veci vydaných rozhodnutí bolo, že orgány verejnej správy sa v odôvodnení
svojich rozhodnutí nevyjadrili k žalobcom uplatneným námietkam a to predovšetkým vo vzťahu k otázke
rozsahu, resp. spôsobu, akým došlo k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva - obmedzenie vlastníckeho
práva k pozemku v spoluvlastníctve žalobcu, zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Konkrétne žalobca za neuspokojivé/nedostatočné považoval vysporiadanie sa s jeho námietkou
uplatnenou v zmysle § 2 ods. 3 zákona o vyvlastnení, keď mal za to, že obmedzenie vlastníckeho práva
zriadením vecného bremena na pozemku, ktorého je žalobca podielovým spoluvlastníkom je pre neho
viac nepriaznivé ako vyvlastnenie.
36. V súvislosti s posúdením dôvodnosti vyššie uvedenej žalobnej námietky správny súd uvádza, že

právna úprava (§ 2 ods. 3 veta prvá a druhá zákona o vyvlastnení) pokiaľ sa týka rozhodovania
o vyvlastnení, resp. obmedzení vlastníckeho práva vychádza zo základného predpokladu, že rozsah
vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje, resp. že v prípade, ak stačí obmedzenie
vlastníckeho práva nemožno rozhodnúť o jeho prechode. Zároveň však ust. § 2 ods. 3 veta tretia
tohto zákona predpokladá i vydanie rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva a to za situácie, ak by

obmedzenievlastníckehoprávaboloprevyvlastňovaného nepriaznivejšieakojehoprechod.Predmetné
zákonné ustanovenie tak prezumuje i existenciu takých skutočností, pre ktoré sa k obmedzeniu
vlastníckeho práva nepristúpi (hoci by to inak zodpovedalo účelu, na ktorý sa vyvlastňuje), pričom musí
ísť o skutočnosti namietané účastníkom konania najneskôr pri prerokovaní návrhu na vyvlastnenie
na ústnom pojednávaní. Za splnenia uvedeného tak právna úprava počíta aj s vydaním rozhodnutia

oprechodevlastníckehopráva, ikeďtentoprechodniejenevyhnutnýnadosiahnutieúčeluvyvlastnenia.
37. V prejednávanej veci správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca ako
vyvlastňovaný podal dňa 9.10.2020, resp. dňa 23.9.2020 elektronicky námietky, v ktorých jasne vyjadril
svoj nesúhlas so zvoleným spôsobom obmedzenia jeho vlastníckeho práva - zriadenie vecného
bremena za náhradu. Z obsahu podaných námietok vyplynulo, že dôvodom, pre ktorý sa žalobca

neuspokojil s uplatneným spôsobom obmedzenia jeho vlastníckeho práva bola skutočnosť, že v prípade
umiestnenia verejnej kanalizačnej sústavy bude pozemok na domovú zástavbu ďalej nevyužiteľný. Mal
za to, že takýmto postupom dôjde k neprimeranému a nespravodlivému zníženiu hodnoty predmetného
pozemku. Žalobca tak namietal, že v jeho prípade je obmedzenie vlastníckeho práva nepriaznivejšie,
ako jeho prechod. Navrhol preto, aby vlastníctvo predmetného pozemku prešlo na mesto Poltár, a to

za primeranú náhradu v zmysle ustanovení zákona o vyvlastňovaní. V tejto súvislosti poukázal aj
na skutočnosť, resp. predniesol požiadavku, že pokiaľ sa týka navrhovaného prechodu vlastníckeho
práva k predmetnému pozemku, bude potrebné v ďalšom priebehu konania nechať vyhotoviť znalecký
posudok na určenie náhrady za vyvlastnenie vo vzťahu k nemu ako obmedzovanému vlastníkovi.
38. Z rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č. OU BB OVBP2 2022-001132-3:SD zo

dňa 14.3.2022 (jeho výrokovej časti i odôvodnenia) správny súd zistil, že námietky žalobcu (a teda aj
vyššie zmienená námietka týkajúca sa v danej veci zvoleného spôsobu obmedzenia vlastníckeho práva
žalobcu - zriadením vecného bremena k pozemku v spoluvlastníctve žalobcu) boli zamietnuté, resp.
vyhodnotené ako nedôvodné. Z odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa pritom
správny súd zistil, že nedôvodnosť predmetnej námietky žalobcu orgán verejnej správy prvého stupňa

zdôvodnil poukazom na znenie čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, ako aj ust. § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní,
z čoho vyvodzoval neopodstatnenosť námietky týkajúcej sa majetkovoprávneho vysporiadania – formou
odpredaja spoluvlastníckeho podielu, keď zároveň konštatoval, že vlastníctvo žalobcu k pozemkom
zostáva zachované, keď sa obmedzuje iba využitie pozemku. Poznamenal aj, že vzhľadom na charakterstavby (umiestnenie v zemi) bude zaťažený pozemok možné žalobcom naďalej užívať a odkúpenie
celého spoluvlastníckeho podielu navrhovateľom by nebolo v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí.

39. Správny súd poukazuje na to, že v posudzovanej veci žalobca v súlade s § 2 ods. 3 zákona
o vyvlastňovaní kvalifikovaným spôsobom uplatnil námietky, keď okrem iného mal za to, že v danej
veci aj s ohľadom na ním popísané skutočnosti je obmedzenie vlastníckeho práva nepriaznivejšie ako
jeho prechod. Podľa názoru správneho súdu však orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia na uvedenú námietku potrebným spôsobom nereflektoval. Z obsahu žalobcom

vznesených námietok je zrejmé, že žalobca nerozporoval formu majetkovoprávneho vysporiadania –
formou odpredaja (tak, ako to konštatoval správny orgán), keďže nepodal námietky, ktorými by sa
domáhal odpredaja pozemku, resp. spoluvlastníckeho podielu k nemu, ale požadoval predovšetkým
vydanie rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva za primeranú náhradu v zmysle ustanovení zákona
o vyvlastňovaní. V tomto smere tak orgán verejnej správy prvého stupňa posúdenie/vyhodnotenie
dôvodnosti zmienenej námietky nesprávne zúžil len na otázku majetkovoprávneho vysporiadania (ktorá

napokon ani nebola predmetom námietky žalobcu) a teda osobitnú pozornosť nevenoval práve
žalobcomnaznačenému/požadovanémuprechoduvlastníckehopráva,resp.postupupredpokladanému
ustanovením § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní.
40. V tejto súvislosti správny súd opätovne poukazuje na to, že predmetná právna úprava - § 2 ods.
3 zákona o vyvlastňovaní síce vychádza z predpokladu, že pokiaľ sa týka rozsahu vyvlastnenia, tento

musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje, resp. že v prípade, ak stačí obmedzenie vlastníckeho
práva nemožno rozhodnúť o jeho prechode. Zároveň však ust. § 2 ods. 3 veta tretia tohto zákona počíta
i s vydaním rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva a to za situácie, ak by obmedzenie vlastníckeho
práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie (z rôznych dôvodov) ako jeho prechod. Na uvedené
je pritom pochopiteľne naviazaná i požiadavka zdôvodnenia toho, z akých dôvodov orgán verejnej

správy (napriek námietke žalobcu ohľadne preň priaznivejšieho trvalého odňatia vlastníckeho práva)
preferoval menej invazívny spôsob zásahu do jeho spolu/vlastníckeho práva k dotknutému pozemku –
zriadenie vecného bremena. Pokiaľ orgán verejnej správy napriek námietke žalobcu tento postup bližšie
neozrejmil, keď sa odvolával iba na príslušnú právnu úpravu (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, ako aj § 2 ods. 1
zákona o vyvlastňovaní) takéto odôvodnenie nemožno považovať za uspokojivé.

41. Správny súd ďalej uvádza, že nezohľadnenie námietok žalobcu týkajúcich sa rozsahu obmedzenia
jeho vlastníckeho práva – zriadenie vecného bremena za náhradu, namiesto trvalého odňatia
vlastníckeho práva premietol žalobca i do odvolacích dôvodov, pre ktoré považoval napadnuté
prvostupňovérozhodnutiezanezákonné,keďsadomáhaljehozrušeniavodvolacomkonanížalovaným.
Žalovaný reagujúc na žalobcom uplatnené jednotlivé odvolacie námietky v odôvodnení rozhodnutia

posudzoval okrem iných aj dôvodnosť podstatnej námietky žalobcu spočívajúcej v tom, že okresný
úrad neakceptoval jeho požiadavku na trvalé odňatie vlastníckeho práva a nevykonal žiadne šetrenie
týkajúce sa preverenia tejto požiadavky. Podľa názoru správneho súdu však ani argumentáciu
žalovaného nebolo možné vyhodnotiť akú takú, ktorá by napravila vyššie popísané nedostatky
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, keď nebola spojená s predostretím vlastných úvah vedúcich

k zrozumiteľnému (hoci aj stručnému) zdôvodneniu záveru o nutnosti obmedziť vlastnícke právo
žalobcu vo veci uplatneným spôsobom. Uvedenie právnych noriem, ktoré predpokladajú pri zriaďovaní
a údržbe verejných vodovodov a verejných kanalizácií obmedzenie vlastníckeho práva zriadením
vecného bremena k pozemku (§ 20 zákona č. 442/2002 Z.z., resp. § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní)
je pochopiteľné a proti uvedenému nemožno nič namietať. Rovnako správny súd nespochybňuje,

že zriadenie vecného bremena je v obdobných prípadoch (výstavby a údržby líniovej stavby akou
je aj vybudovanie verejnej kanalizácie) pomerne bežnou formou usporiadania právnych vzťahov
medzi vlastníkmi dotknutých pozemkov a vlastníkmi verejných kanalizácii. V posudzovanej veci však
žalovaný s výnimkou označenia právnej úpravy, ktorá sa v obdobných prípadoch aplikuje tak, že sa
zriadenie vecného bremena uprednostní pred prechodom vlastníckeho práva dostatočným spôsobom

už argumentačne nerozviedol, resp. neuviedol žiadne také skutočnosti, pre ktoré nebolo namieste
rozhodnutie o prechode vlastníctva. Samotná skutočnosť, že v obdobných prípadoch dochádza
k vydaniu rozhodnutia o obmedzení vlastníckeho práva zriadením vecného bremena však nezbavuje
orgányverejnejsprávypovinnostivrozhodnutíodôvodniť(sozreteľomnaokolnostikaždejposudzovanej
veci) a to aj s poukazom na námietku žalobcu uplatnenú v súlade s § 2 ods. 3 zákona o vyvlastnení

(argumentujúc tým, že obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre žalobcu nepriaznivejšie ako jeho
prechod) na základe čoho, resp. akých úvah dospeli k záveru o nutnosti pristúpiť k tomu ktorému
nútenému zásahu do vlastníckeho práva. Správny súd musel v tejto súvislosti prisvedčiť žalobcovi, že
takýmto všeobecným, resp. formálnym postupom stráca na význame i zákonodarcom predpokladanámožnosťúčastníkavyvlastňovaciehokonaniauplatniťnámietkuohľadnetoho,čisvzhľadomnaokolnosti
posudzovanej veci nebude pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva a to
napriektomu,žetakýtopostupniejenevyhnutnýnadosiahnutieúčeluvyvlastnenia.Zastavu,akžalobca

kvalifikovane, resp. zákonom predpokladaným spôsobom uplatnil námietku smerujúcu k tomu, že je preň
priaznivejší prechod vlastníckeho práva ako zriadenie vecného bremena, preto bolo potrebné zo strany
orgánov verejnej správy túto námietku náležite vyhodnotiť a to so zreteľom na to, či ním uvádzané
okolnosti ne/odôvodňujú prechod vlastníckeho práva. Žalovaný ako i orgán verejnej správy prvého
stupňa tak v odôvodnení rozhodnutí dostatočným spôsobom neodôvodnili nimi zvolené obmedzenie

vlastníckeho práva žalobcu a to v nadväznosti na aplikáciu ust. § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, keď
z nich nevyplýva dostatočne zdôvodnený záver, že by v predmetnom/vyvlastňovacom konaní nebolo
možné rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva, pretože pre účel vyvlastnenia postačuje obmedzenie
vlastníckeho práva. Uplatnenie námietok žalobcu v zmysle § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní si tak
podľa názoru správneho súdu vyžadovalo i špecifickú odpoveď zo strany orgánov verejnej správy,
ktorej sa ale žalobcovi nedostalo. Uvedená skutočnosť preto podľa názoru správneho súdu svedčí

o dôvodnosti žalobcom namietaného nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy,
resp. doviedla i správny súd k záveru o nepreskúmateľnosti ich rozhodnutí v zmysle § 191 ods. 1 písm.
d) S.s.p.
42. Pokiaľ žalobca (tak vo vzťahu k už vyššie uvedenej otázke, týkajúcej sa rozsahu uplatneného
obmedzenia vlastníckeho práva, či za účelom preverenia správnosti výšky stanovenej náhrady

za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena) požadoval vyhotovenie ďalšieho/
kontrolného znaleckého posudku, správny súd poukazuje na to, že orgán verejnej správy obstaráva
vo vyvlastňovacom konaní znalecký posudok a to na účely stanovenia výšky náhrady. Kým teda
rozhodovanie, resp. vyhodnotenie toho, či sú splnené podmienky na aplikáciu ust. § 2 ods. 3 zákona
o vyvlastňovaní t.j., či obmedzenie vlastníckeho práva je pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako

jeho prechod je predovšetkým právnou otázkou, ktorej posúdenie je zverené orgánu rozhodujúcemu
vo veci návrhu na vyvlastnenie, či obmedzenie vlastníckeho práva za náhradu, stanovenie náhrady je
otázkou odbornou, na zodpovedanie ktorej je výlučne oprávnený znalec. V danej veci tak orgán verejnej
správy opierajúc sa o ust. § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní v rozhodnutí určil náhradu za
obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu a to na základe znaleckého posudku v zmysle § 9 ods. 2 písm.

f) uvedeného zákona s tým, že podkladom pre vydanie rozhodnutia bol znalecký posudok č. 92/2019
zo dňa 1.8.2019, resp. jeho doplnenie č. 1 (29.11.2019), ako i doplnenie č. 2 (26.5.2020) vypracovaný
znalcomIng.JánomKubaliakom.Správnysúdpoukazujeajnato,žeorgányverejnejsprávyrozhodujúce
vo veci, pokiaľ sa týka určenia primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu
nemohli posudzovať správnosť záverov obsiahnutých v znaleckom posudku, V tejto spojitosti je

možné dať do pozornosti aj skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý napr. v
rozsudku sp.zn.4Sžk/13/2018 zo dňa 8.10.2019 uzavrel, že „V súvislosti s námietkou nedostatočného
odôvodnenia výšky náhrady za predmet vyvlastnenia zdôrazňuje, že právne predpisy neumožňujú
správnemu orgánu vo vyvlastňovacom konaní revidovať zákonnosť a správnosť znaleckého posudku ...
Správny orgán preto mohol iba akceptovať závery znaleckého posudku a primeranú náhradu určiť na

základe týchto záverov.“
43. Je preto potrebné konštatovať, že orgán verejnej správy rozhodujúci o výške náhrady nemá možnosť
zasahovať do odborného vyjadrenia/vysvetlenia znalca, ktorému je zákonom zverené posúdenie
skutočností dôležitých pre rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Pre orgán verejnej správy sú
závery znaleckého posúdenia podkladom pre rozhodnutie vo veci a nie je oprávnený do jeho záverov

zasahovať, robiť si o nich vlastný úsudok, či meniť ich. V tejto súvislosti nemožno opomenúť i vzájomný
vzťah medzi Správnym poriadkom a zákonom o vyvlastňovaní, ktorý je špeciálnou právnou úpravou
a ktorý zakotvuje osobitný procesný mechanizmus uplatňujúci sa v prípade namietania skutočnosti,
ktoré sú obsahom znaleckého posudku. Konkrétne ide o ust. § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ktorý
v prípade nesúhlasu so stanovením výšky náhrady za vyvlastnenie znaleckým posudkom neupravuje

prehodnocovanie týchto odborných záverov ďalším dokazovaním (napr. tak, ako je tomu v ust. § 36
Správneho poriadku), ale zakotvuje povinnosť orgánu verejnej správy zabezpečiť odborné vyjadrenie
alebo vysvetlenie znalca, ktorú povinnosť orgán verejnej správy rozhodujúci vo veci rešpektoval.
Správny súd taktiež uvádza, že ak by orgán verejnej správy postupoval pri vysporiadaní sa s námietkou
smerujúcou voči náhrade za vyvlastnenie štandardným spôsobom ako pri každom inom dôkaze, či

námietke, došlo by k popretiu zmyslu a účelu § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, keď by nebolo
zrejmé čo by malo byť predmetom civilného sporového konania, nakoľko celé dokazovanie vo vzťahu
k otázke správnosti určenia výšky náhrady za vyvlastnenie, by bolo realizované v administratívnom
- vyvlastňovacom konaní. Pri uplatnení takéhoto procesného postupu by sa právna úprava § 4 ods.4 zákona o vyvlastňovaní stala obsolétnou. Pokiaľ sa žalobca odvolával na to, že v administratívnom/
vyvlastňovacom konaní predložil cenové ponuky na hodnotu nehnuteľností v dotknutej lokalite, keď mal
za to, že orgány verejnej správy sa touto skutočnosťou v odôvodnení svojich rozhodnutí nezaoberali

správnysúdpoukazujenato,žepriurčovanínáhradysavychádzazozáverovobsiahnutýchvznaleckom
posudku a teda posudzovanie, prehodnocovanie, či zohľadňovanie žalobcom predložených cenových
ponúk z inzerátov a pod. neprichádza v súvislosti s rozhodovaním o vyvlastnení, resp. obmedzení
vlastníckeho práva za náhradu podľa zákona o vyvlastňovaní do úvahy.
44. Pokiaľ sa týka argumentácie, resp. ďalších námietok žalobcu obsiahnutých v jeho vyjadrení

k vyjadreniu žalovaného správny súd poukazuje na to, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia
zrozumiteľne vysporiadal s námietkou uplatnenou žalobcom v administratívnom konaní, týkajúcou
sa požiadavky na určenie rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva geometrickým plánom, ale aj
otázkou využiteľnosti zostávajúcej časti pozemku, či zníženia hodnoty pozemku v dôsledku zriadenia
vecného bremena. Správny súd však na tomto mieste poznamenáva, že povinnosťou žalobcu je podľa
§ 182 ods. 1 písm. e) S.s.p. v žalobe uviesť žalobné body, teda skutkové a právne dôvody, pre ktoré

sa domnieva, že rozhodnutie napadnuté žalobou je nezákonné. Správny súd postupuje v rozsahu a
z dôvodov uvádzaných v žalobe v zmysle § 134 ods. 1 S.s.p. Zároveň súd v rámci koncentračnej
zásady platnej v správnom súdnictve nemôže prihliadať na tie námietky vznesené žalobcom, ktoré boli
podané po zákonnej dvojmesačnej lehote. Žalobca je teda povinný sústrediť (koncentrovať) tvrdenia
o nezákonnosti rozhodnutia prostredníctvom žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote. Správny

súd preto nemohol prihliadať na ďalšie námietky uplatnené žalobcom po lehote, čoho si žalobca musí
byť vedomý už pri podávaní žaloby. Práve preto právna úprava vyžaduje už pri podaní žaloby (aj jej
spísaní)kvalifikovanéprávnezastúpenie.Žalobcajeužvžalobepovinnýuviesťvšetkydôvody(skutkové
aj právne), pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, pretože na neskôr prednesené
dôvody nezákonnosti nie je možné prihliadnuť. V prejednávanej veci žalobca okrem argumentácie, ktorú

už uvádzal v podanej správnej žalobe vo svojom vyjadrení prezentoval i nové skutočnosti (porušenie
zásady súčinnosti, keď nemal byť oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie, resp. mu malo byť upreté
právo vyjadriť sa k nim), ktoré nenamietal v podanej žalobe. Preto sa touto (nad rámec žalobných
dôvodov) uplatnenou námietkou po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby v dôsledku princípu
koncentrácie správny súd nemohol zaoberať.

45. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného preto
pristúpil k jeho zrušeniu a vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm.
d) S.s.p. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať v súlade s vyššie uvedeným právnym
názorom t.j. vytýkané nedostatky odôvodnenia rozhodnutia odstrániť a vo veci znova rozhodnúť.
Správny súd zrušil v danom prípade len rozhodnutie žalovaného, hoci žalobca žiadal v žalobe zrušiť aj

rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a to z dôvodu, že žalovaný ako odvolací orgán môže
v prípade vydania nového rozhodnutia odstrániť všetky nedostatky rozhodnutia orgánu verejnej správy
prvého stupňa tak, aby bolo možné považovať jeho rozhodnutie za zákonné, prípadne môže žalovaný
sám zrušiť vydané prvostupňové rozhodnutie.
46. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú

náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 S.s.p. O výške trov
konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa
§ 175 ods. 2 S.s.p.
47. Správny súd nepriznal ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania v zmysle § 169
S.s.p., pretože mu neuložil takú povinnosť, pre ktorú by mu vznikli trovy konania.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.).
Kasačnásťažnosťmusíbyťpodanávlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiasprávnehosúdu
oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je
zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.).
Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť
len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom
uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté

rozhodnutie vydal.Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.