Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/109/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121569845
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6121569845.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: BKT Group, s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Narcisová 2229/6, IČO: 47 704 195, zastúpeného JANČI & Partners s.r.o., so sídlom
v Liptovskom Mikuláši, Belopotockého 720/2, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach,
Tr. SNP 48/A, IČO: 00 591 135, o zaplatenie 27.913,48 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice II zo dňa 21.11.2022 č.k. 29C/9/2022-203 takto

r o z h o d o l :

Návrhu žalobcu na prerušenie konania n e v y h o v u j e.

P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej a vo výroku o trovách konania..

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) návrhu žalobcu
na prerušenie konania nevyhovel a žalobu zamietol. Rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 27.913,48 eur s 9 %
ročným úrokom z omeškania od 10.12.2021 do zaplatenia z dôvodu náhrady za užívanie nehnuteľností,
vlastnícky patriacich žalobcovi.

3. Vykonaným dokazovaním vzal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností - parcela C - KN č. 444/49, o výmere 113 m2, druh zastavané plochy a nádvoria,- parcela
C - KN č. 444/50, o výmere 28 m2, druh zastavané plochy a nádvoria,- parcela C - KN č. 444/51, o

výmere 64 m2, druh zastavané plochy a nádvoria,- parcela C - KN č. XXX/XX, o výmere 17 m2, druh
zastavané plochy a nádvoria,- parcela C - KN č. 447/13, o výmere 126 m2, druh ostatná plocha,- parcela
C - KN č. 447/14, o výmere 44 m2, druh ostatná plocha,- parcela C - KN č. XXXX/XX, o výmere 380
m2, druh zastavané plochy a nádvoria,- parcela C - KN č. XXXX/XX, o výmere 174 m2, druh zastavané
plochy a nádvoria, všetky zapísané na LV č. XXXXX pre k. ú. A. B. , obec C. - A., D. C. E., čo vyplynulo
z predmetného listu vlastníctva. Na parcelách č. 447/13 a 447/14 je zeleň a na ostatných parcelách je
umiestnená inžinierska stavba - cestná, miestna, účelová komunikácia a ich súčasti. Parcely C - KN č.

444/49, č. 444/50, č. 444/51 a č. 444/52 sa nachádzajú pod cestou a pod chodníkom (ďalej aj „stavby“)
v lokalite Rastislavovej ulice a parcely C - KN č. 3496/76 a č. 3496/77 sa nachádzajú pod cestou a pod
električkovou traťou (ďalej aj „stavby“) v lokalite ulice Alejová. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami
sporu sporné. Pokiaľ ide o parcely C - KN č. 447/13 a č. 447/14 žalovaný doručil súdu fotokópiu popisnejčasti geometrického plánu č. 25/2021, G1 - 960/2021, ktorý si nechal vyhotoviť a zapísať, a z ktorého
vyplýva rozsah zriadenia vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. u parcely C - KN č. 447/13
- 63 m2 a u parcely C - KN č. 447/14 - 22 m2 (viď časť „C“ LV č. XXXXX pre k. ú. A. B.), pričom ide

o pozemky, kde je zriadená zeleň.

4. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný neužíva časť parcely žalobcu č. 447/13 nad
rozsah 63 m2 a parc.č. 447/14 nad rozsah 22 m2, ktoré sú súčasťou záhradkárskej osady a užívajú
ich členovia záhradkárskej osady, nie žalovaný. V tomto smere žalovaný namietol svoju pasívnu vecnú

legitimáciu a súd sa s touto námietkou z týchto dôvodov stotožnil.

5.Pokiaľideoverejnoprospešnéstavby,nachádzajúcesanapozemkochvlastníckypatriacichžalobcovi,
tieto vystaval štát (resp. štátna socialistická organizácia) a do majetku žalovaného prešli v zmysle zák.č.
138/1991 Zb. ku dňu jeho účinnosti.

6. Na základe písomných protokolov zo dňa 11.1.1993 a zo dňa 26.8.1993 o prechode nehnuteľného
majetku, uzatvorenými podľa zákona č. 138/1991 Zb. (dôkazy v spise) súd prvej inštancie ustálil,
že boli na žalovaného delimitované (v doručených prílohách Protokolov presne vymedzené mestské
komunikácie 1. triedy - F., G., H., A. I., B. G., I. C., J., K., K. F. L.) miestne komunikácie (cesty, chodníky,
parkoviská) podľa jednotlivých obvodov (podľa doručenej prílohy Protokolu ide o mestské komunikácie

obvodu č. 15 - Juh) a taktiež električkové (koľajové) trate Barca, F., M. F. a nástupné ostrovčeky a
chodníky. Keďže miestne komunikácie (cesty chodníky, parkoviská) ako stavby nie sú evidované v
katastri nehnuteľností, každú v minulosti evidoval a aj v súčasnosti eviduje ich vlastník resp. správca
komunikácií v tzv. passporte (evidenčnej karte). Žalovaný doručil súdu ako dôkaz súčasný a pôvodný
passport stavieb (v spise dôkaz Opis karty majetku s prílohami) na Alejovej a Rastislavovej ulici, ktoré

obsahujú podrobné popisné, evidenčné a účtovné údaje o stavbách, vrátane pôvodného situačného
nákresu. Účelom zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí bolo ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej
republiky prechádzajú do vlastníctva obcí a taktiež upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí.
Dátum delimitácie tohto majetku štátu na žalovaného (vrátane predmetných stavieb - 11. 01. 1993) je
uvedený v novom passporte stavby (v Opise karty majetku). Žalovaný prevzal evidenciu predmetných

stavieb po štáte, ktorý ich vystaval a odovzdal do užívania.

7. Súd prvej inštancie mal za to, že miestne komunikácie a chodníky prešli z vlastníctva štátu do
vlastníctva žalovaného na základe zák.č. 138/1991 Zb., pričom ich výstavba bola realizovaná v súlade
s vtedy platnými právnymi predpismi.

8. Po právnom posúdení veci v zmysle článku 20 ods. 1,4 Ústavy SR, § 123, § 124. § 128 ods. 1,2, §
151n ods. 1, § 151o ods. 1, § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1,2, § 2 ods. 1 až 4, § 3
ods. 1,3,4, § 4 ods. 1,2 zák.č. 66/2009 Z.z., § 2 ods. 1 až 3, 7 zák.č. 138/1991 Zb., článku 11 ods. 1,4,
Listiny základných práv a slobôd, dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu premlčania

nároku žalobcu.

9. Na predmetný právny vzťah súd prvej inštancie aplikoval zák.č. 66/2009 Z.z. vychádzajúc z toho,
že na predmetných pozemkoch sa nachádzajú miestne komunikácie, chodníky a verejná zeleň, ktoré
vystaval štát, resp. štátna socialistická organizácia a do majetku žalovaného prešli v zmysle zák.č.

138/1991 Zb. ku dňu jeho účinnosti. Žalobcovi tak vzniklo zo zákona právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, obsahom ktorého je držba a užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu, ktoré žalovanému
zakladá právny titul k ich užívaniu.

10.Predmetomkonaniaboloposúdenie,čižalobcovipatrínáhradazažalovanýmužívanénehnuteľnosti,

a ak áno, aká je výška tejto náhrady a či táto náhrada má byť jednorázová alebo opakovaná.

11. S poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax (uznesenia NS SR sp. zn. 2Cdo/194/2018,
89Cdo/17/2019 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/539/2020) uzavrel, že právo na náhradu
za obmedzenie vlastníckeho práva vzniká ex lege jednorázovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého

pozemku ku dňu účinnosti zákona, čo vyvracia názor o možnosti priznávania náhrady za nútené
obmedzenie vlastníckeho práva opakovane za určitý časový úsek až do usporiadania vlastníckych
vzťahov spôsobom predpokladaným v § 2 a § 3 zák.č. 66/2009 Z.z.12. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, nakoľko jednorázová náhrada so
zriadenie vecného bremena vzniká vlastníkovi zaťaženého pozemku ex lege ku dňu účinnosti zák.č.
66/2009 Z.z., a tento nárok je podľa neho premlčaný, súd prvej inštancie posúdil túto námietku

premlčania ako dôvodnú a uzavrel, že nárok žalobcu na takúto jednorázovú náhradu sa premlčal
v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehote, ktorá uplynula 1.7.2012.

13. Nakoľko nárok žalobcu je premlčaný, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Pokiaľ žalobca navrhol prerušiť konanie na pojednávaní dňa 21.11.2022 na základe prísľubu
z kancelárie verejného ochrancu práv o podaní návrhu na Ústavný súd SR vo veci vyslovenia nesúladu
zák. č. 66/2009 Z.z. s ústavou, súd takémuto návrhu nevyhovel, nakoľko nevzhliadol zákonný dôvod na
prerušenie konania z tohto dôvodu aplikujúc ust. § 162 ods. 1 až 3 C.s.p.

15. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p. a úspešnému

žalovanému priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Uviedol, že nevzhliadol
dôvod pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. na daný prípad.

16. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a výroku o trovách konania
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p.

a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo rozsudok zruší a vráti
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil dôkazy,
keď mal za to, že stavby na pozemkoch žalobcu sú postavené v súlade so zákonom napriek tomu, že
žalovaný nepredložil súdu žiadne správne rozhodnutie, ktoré by túto skutočnosť potvrdzovalo. Súd sa
nevyporiadal s otázkou legálnosti stavieb. Len v prípade splnenia takejto podmienky súd môže aplikovať

svoje právne závery na daný skutkový stav. S poukazom na § 4 ods. 1 zák.č. 66/2009 Z.z. má za
to, že predpokladom aplikácie zák.č. 66/2009 Z.z. je, že ide o stavby postavené legálne. Predpoklad,
z ktorého súd vychádzal, že predmetné stavby boli povolené a skolaudované podľa príslušných
stavebných predpisov, nakoľko inak by na nich desaťročia nemohla premávať mestská verejná doprava
je hypotetický, bez riadneho odôvodnenia. Takýto záver je neprijateľný a neakceptovateľný. Plynutie

času nie je relevantnou skutočnosťou. Súd sa nevyporiadal s námietkami žalobcu voči doloženým
delimitačným protokolom uvedeným v bode 5 a 6 podania zo dňa 16.11.2022, v ktorom uviedol, že
žalovaným predložené delimitačné protokoly sú neurčité, nakoľko nešpecifikujú konkrétne stavby, ktoré
by mali prejsť do vlastníctva žalovaného. Žalovaný bol vlastníkom stavby komunikácia I. trieda Alejova-
vozovka, chodník, parkovisko, uvedenom v opise karty majetku s dátumom zaradenia 29.12.1978

vlastníkom tohto cestného telesa ešte pred účinnosťou zák.č. 138/1991 Zb., preto nemohlo na neho
prejsť vlastníctvo na základe osobitného zákona. Žiaden z predložených dôkazov a ani zápis ťarchy
na príslušnom LV nie sú dôkazom toho, že stavby boli vybudované v súlade s vtedy platnými právnymi
predpismi. Žalobca bol o zápise ťarchy informovaný len oznámením zo dňa 25.1.2021. Vychádzajúc
z rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžrk/6/2019, ktorý sa zaoberal zápisom vecného bremena podľa zák. č.

66/2009 Z.z. bolo úlohou súdu vyporiadať sa s tým, či návrh na zápis vecného bremena je súladný
so zákonnou úpravou. Tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/25/2016 zo
dňa 25.9.2019. V tej súvislosti poukázal aj na odborný štvrťročník z oblasti katastra nehnuteľnosti:
expert na kataster nehnuteľností 1/2022 zo dňa 29.4.2022, I. ročník ISSN 2730-0064, článok vecné
bremenopodľazák.č.66/2009Z.z.ajehozápisdokatastranehnuteľnostíodJUDr.Mgr.ZuzanyLenickej

z Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, podľa ktorého je k žiadosti o zápis vecného bremena podľa
zák.č. 66/2009 Z.z. potrebné doložiť jednak návrh na zápis vecného bremena, ktorý obsahuje označenie
nehnuteľnosti podľa § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona spolu s číslom overenia geometrického
plánu ad 2 listinu preukazujúcu legálnosť stavby, t.j. originál alebo osvedčenú kópiu kolaudačného
rozhodnutia v prípade, že takúto listinu nie je možné dohľadať, je možné ju nahradiť ďalšími listinami,

napr. územným rozhodnutím, stavebným povolením, prípadne iným dokladom, 3/ listinou preukazujúcou
vlastnícke právo žiadateľa – delimitačný protokol. Z tohto dôvodu žalobca považuje zápis Z-12073/2021,
ktorým bolo na LV zapísané vecné bremeno v prospech žalovaného za irelevantný, nakoľko žalovaný v
katastrálnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie podmienok pre vznik vecného bremena
v zmysle zák.č. 66/2009 Z.z. Príslušný katastrálny úrad konal formalisticky v rozpore s rozhodnutiami

súdov. Je povinnosťou súdu právne vyhodnotiť nárok žalobcu tak, ako to vyplýva z uznesenia NS SR
sp.zn. 7Cdo 25/2018. Nakoľko sa súd nevyporiadal a argumentáciou žalobcu týkajúcou sa legálnosti
stavieb a uznal ničím nepodložené tvrdenie, že stavby sú legálne a tieto spĺňajú podmienky na zriadenie
vecného bremena v zmysle zák.č. 66/2009 Z.z., hoci splnenie podmienok nie je preukázané, konalsvojvoľne,vrozporesosprávnouúvahouprihodnotení dôkazovanevychádzalzozistenéhoskutkového
stavu.

17. Podaním zo dňa 6.6.2023 žalobca navrhol odvolaciemu súdu prerušiť konanie vzhľadom na vedenie
konania na Ústavnom súde SR pod evidenčným číslom 2900/2022 o súlade ust. § 4 ods. 1 a 2 zák.č.
66/2009 Z.z. s ústavou. Ide o ustanovenia zákona, ktoré majú zásadný dopad aj na toto konanie. Preto
navrhol prerušiť toto konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného pred ústavným súdom.

18.Žalovanývovyjadreníkodvolaniunavrholpotvrdiťrozsudokakovecnesprávny.Poukázalnakonanie
vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 20C/63/2020, v ktorom žalobca žaloval za skoršie
obdobie náhradu za tie isté pozemky. V tomto konaní žalovaný len namietal, že sa nemôže obohacovať
na úkor žalobcu, pretože má titul na užívanie predmetných pozemkov v zmysle zák.č. 66/2009 Z.z.
Žalovaný doručil súdu dôkazy svedčiace o tom, že predmetné parcely, nachádzajúce sa pod cestou
a pod chodníkom v lokalite Rastislavovej ulice a tiež v lokalite ulice Alejová sú zastavané stavby,

vybudovanými koncom 70. tych rokov 20. storočia a prešli do majetku žalovaného podľa osobitného
zák.č. 138/1991 Zb. Podľa LV č. XXXXX k.ú. Južné mesto žalobca predmetné pozemky nadobudol na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.12.2019, ktorej vklad bol povolený. Žalobca v čase nadobudnutia týchto
pozemkov vedel čo kupuje a teda vedel, že na týchto parcelách sa nachádzajú stavby vo vlastníctve
žalovaného resp. že tieto parcely sú zaťažené zákonným vecným bremenom.

19. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že poukazovať na iné konanie vedené pod
sp. zn. 20C/63/2020 je nenáležité, nakoľko toto s prejednávanou vecou nesúvisí. Uviedol, že sa
nestotožňuje s názorom NS SR vyjadreným v uznesení sp. zn. 8Cdo/17/2019, pri ktorom sa najvyšší
súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. Poukázal na rozdielnosť posudzovania obmedzenia

vlastníckeho práva podľa zák.č. 66/2009 Z.z. a zák.č. 182/1993 Z.z. Názor, že vlastníkovi pozemkov
patrí jednorázová náhrada je ústavne neudržateľný a neakceptovateľný. Nedáva vlastníkovi pozemku
žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťaženým zákonným
vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli vlastníka stavby. Na podporu
poukázal na stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 15.5.2018 a právny

názor NS SR vyslovený v uznesení sp. zn. 4MCdo/2/2014.

20.Žalovanývduplikekvyjadreniužalobcuzotrvalnasvojejdoterajšejargumentácii.Navrholnevyhovieť
návrhu žalobcu na prerušenie konania.

21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

22. Žalobca napadol rozsudok z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p., teda že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

23. Odvolací súd po preskúmaní odvolania zistil, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že súd sa nedopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým by

znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva, konanie netrpí vadou, ktorá by mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie vykonal vo veci potrebné dokazovanie,
z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie
a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

25. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje
a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).26. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.5.2024 o 9.45 hod.
vpojednávacejmiestnostič.dv.210/II.poschodie,pričommiestoačasverejnéhovyhláseniarozhodnutia
boli zverejnené dňa 9.5.2024 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

27. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktorých je vlastníkom (pozemky zapísané na LV č. XXXXX k.ú. Južné mesto, obec
C. – A., D. C. E..), na ktorých sú umiestnené cestné, miestne, účelové komunikácie a ich súčasti (cesty

a chodníky v lokalite K. ulice, cesty a električková trať v lokalite ulice F.), pričom tieto „stavby“ prešli do
majetku žalovaného v zmysle zák.č. 138/1991 Zb. ku dňu jeho účinnosti.

28. Súd prvej inštancie zamietol žalobu potom, ako nárok žalobcu posúdil titulom finančnej náhrady za
vznik vecného bremena v zmysle zák.č. 66/2009 Z.z. a uzavrel, že žalobcovi patrí jednorázová náhrada,
ktorá je v danom prípade premlčaná.

29. Odvolací súd tento názor súdu prvej inštancie považuje za správny.

30. K právnemu posúdeniu súdom prvej inštancie daného nároku v súvislosti s aplikáciou zák.č. 66/2009
Z.z. odvolací súd dodáva nasledovné:

31. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu je, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy
pred ním vykonané, keď mal za to, že stavby nachádzajúce sa na pozemkoch žalobcu boli postavené
v súlade so zákonom, teda že ide o stavby postavené legálne a následne, že vec nesprávne právne
posúdil, pokiaľ daný nárok posudzoval v zmysle § 4 ods. 1 zák.č. 66/2009 Z.z. Namietal, že predpoklad,

z ktorého súd vychádzal, že predmetné stavby boli povolené a skolaudované podľa príslušných
stavebných predpisov, nakoľko inak by na nich desaťročia nemohla premávať mestská verejná doprava,
je potrebné považovať za hypotetický, neprijateľný a neakceptovateľný. Plynutie času nie je relevantnou
skutočnosťou. Súd sa nevyporiadal s námietkami žalobcu, ktorý tvrdil, že žalovaným predložené
delimitačné protokoly sú neurčité, nakoľko jasne nešpecifikujú, ktoré konkrétne stavby mali prejsť do

vlastníctva žalovaného. Navyše žalovaný bol vlastníkom komunikácie I. triedy na Alejovej-vozovky,
chodníka a parkoviska ešte pred účinnosťou zák.č. 138/1991 Zb., preto nie je naplnený predpoklad, že
vlastníctvo na žalovaného prešlo až na základe osobitného zákona. Žiaden z predložených dôkazov
žalovanýmaanizápisťarchynapríslušnomLVniesúdôkazomtoho,žestavbybolivybudovanévsúlade
s vtedy platnými právnymi predpismi. Zápis vecného bremena nebol vykonaný v súlade so zákonom,

nakoľko navrhovateľ nepredložil listiny preukazujúce legálnosť stavby, t.j. originál alebo osvedčenú
kópiu kolaudačného rozhodnutia. Príslušný katastrálny úrad tak konal prísne formalisticky v rozpore
s judikatúrou súdov.

32. Odvolací súd v tej súvislosti uvádza, že zák.č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovo-

právnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné
celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov zakotvuje, že účinnosťou od 1.3.2009 došlo k zriadeniu
vecného bremena na pozemky zastavané komunikáciami. Nemožno pritom prehliadať, že zmyslom
tohto zákona bolo usporiadať vlastnícke vzťahy práve k stavbám a iným objektom, ktoré povolené
a skolaudované podľa stavebných predpisov neboli, pretože boli postavené na cudzích pozemkoch

(nepatriacich štátu, obci, prípadne vyššiemu územnému celku). V danom prípade nebolo pochýb
o tom, že predmetné stavby – miestne komunikácie boli vystavané ešte tzv. socialistickou organizáciou
a predtým, ako zákonom č. 138/1991 Zb. s účinnosťou od 1.7.2009 prešli do vlastníctva žalovaného
(Mesta Košice) boli vo vlastníctve štátu. Ide o nedoriešené právne vzťahy z predchádzajúceho
spoločenského režimu a zákonodarca prijatím zák.č. 66/2009 Z.z. ustanovil mechanizmy, akými možno

usporiadať medzery vo vlastníckych vzťahoch (viď uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/194/2018).

33. Pokiaľ ide o pozemné komunikácie, tieto sú samostatným predmetom právnych vzťahov, ktorých
právna úprava sa nachádza v zák.č. 135/1961 Zb. Tento zákon okrem iného upravuje výstavbu, užívanie
aochranupozemnýchkomunikáciíapôsobnosťorgánovštátnejsprávy.Vzmysletohtozákonapozemnú

komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Súčasťou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú
všetky zariadenia, stavby, objektívy a diela, ktoré sú potrebné pre úplnosť, na zabezpečenie a ochranu
diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej
premávky na nich. Miestne komunikácie v zmysle tohto zákona sú všeobecne prístupné a užívané ulice,parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do
siete miestnych komunikácií. Pokiaľ ide o povoľovanie stavieb v zmysle tohto zákona, toto podlieha
normám správneho práva a patrí do príslušnosti konkrétnych správnych orgánov. Pokiaľ teda v danom

prípade nebola spornou otázka, že miestne komunikácie boli zaradené do siete miestnych komunikácií,
nebolo úlohou súdu zamerať dokazovanie na otázku skúmania legálnosti týchto stavieb, teda zamerať
dokazovanie na zabezpečenie stavebných, prípadne kolaudačných rozhodnutí príslušných stavebných
úradov. K odvolacím námietkam žalobcu je potrebné tiež uviesť, že o tom, že miestna komunikácia bola
zaradená do siete miestnych komunikácií sa nevydáva správne rozhodnutie.

34. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného smerujúce k spochybneniu správnosti zápisu vecného
bremena na príslušnom LV príslušným katastrálnym úradom v katastrálnom konaní, súd v občianskom
súdnom konaní nie je oprávnený preskúmavať takýto postup, nakoľko riešenie týchto otázok je
predmetom správneho konania. Naviac v tej súvislosti je potrebné uviesť, že v zmysle § 8 a nasl. vyhl.č.
136/1991 Zb. sieť miestnych komunikácii pre územie obce tvoria všeobecne prístupné a používané

pozemné komunikácie, nezaradené do cestnej siete, ktoré sú okrem iného na území zastavanom alebo
určenom na súvislé zastavanie, vzájomne spájajú dve obce (sídliská) prípadne časti obce (sídlisk pri
závodoch) alebo osady a sú pre spojenie dopravne významné. Niet pochýb, že v danej veci ide o práve
takýto prípad. V danom prípade nebolo sporným, že predmetné pozemky sa nachádzajú pod cestou
a v ochrannom pásme cesty a pod chodníkom v lokalite ulíc K. F. F. v Košiciach. Túto skutočnosť potvrdil

samotný žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu.

35. Odvolací súd je v danej veci toho názoru, že správne dospel súd prvej inštancie k názoru, že v danom
prípade patrí žalobcovi jednorázová náhrada a právo na ňu vzniklo dňom účinnosti zákona č. 66/2009
Z.z.

36. Právny záver súdu prvej inštancie o jednorazovej forme poskytnutia primeranej náhrady a o okamihu
premlčania nároku na takúto náhradu je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít.

37. Právna otázka týkajúca sa formy náhrady už bola vyriešená ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/194/2018
považoval právnu otázku o forme poskytnutia primeranej náhrady v súvislosti s vecným bremenom
v zmysle zák.č. 66/2009 Z.z. za obdobnú k tej súvisiacej s vecným bremenom podľa zák.č
182/1993 Z.z. V takejto aplikácii práva Ústavný súd nevzhliadol neústavnosť (IV.ÚS/539/2020,

III.ÚS/68/2019, III.ÚS/340/2021, III.ÚS/272/2022, IV.ÚS/564/2022, IV.ÚS/236/2023, III.ÚS/621/2023).
Následne najvyšší súd konzistentne v prípadoch, kde sa posudzovala predmetná forma primeranej
náhrady vychádzal výslovne z uznesenia NS SR sp. zn. 2Cdo/194/2018, ktorého časť odôvodnenia
týkajúca sa aj aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/49/2014 a označil za ustálenú
rozhodovaciu prax najvyššieho súdu (8Cdo/17/2019, 1Cdo/99/2019, 2Cdo/151/2020, 7Cdo/292/2021,

4Cdo/102/2022). Naposledy tak urobil najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/2/2023.
Z uvedeného vyplýva, že primeraná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom
vzniknutým podľa § 4 ods. 1 zák.č. 66/2009 Z.z. má povahu jednorazovej náhrady, na ktorú vzniklo
právo dňom účinnosti daného zákona, a to navyše tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku
dňu účinnosti zákona.

38. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu záveru o tom, že nárok žalobcu je potrebné považovať
za premlčaný, pričom tento svoj názor v rozsudku aj podrobne správne zdôvodnil.

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok

vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

40. Odvolací súd návrhu žalobcu na prerušenie konania nevyhovel, pokiaľ žalobca navrhol odvolaciemu
súdu prerušiť konanie z dôvodu vedenia konania pred ústavným súdom o súlade zák.č. 66/2009 Z.z.
s ústavou.

41. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ C.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Spomínaný návrh bol rozhodnutím ústavného súdu odmietnutý (PL.ÚS
24/2020).42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči

neúspešnému žalobcovi.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).