Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. jún 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/949/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124291499
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124291499.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava – Staré Mesto, IČO 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Katarína
Hegedüšová, advokát, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava – mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190,
proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 332,51 eur
s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

54Ek/949/2024 zo dňa 27.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/949/2024 zo
dňa 27.05.2024 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.04.2024 domáhal
od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 332,51 eur, a to na podklade exekučného titulu –

Rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 00575/09 zo dňa 11.05.2009, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd
zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
25.05.2009 a vykonateľnosť dňa 28.05.2009.

2. Uznesením sp zn. 54Ek/949/2024 zo dňa 27.05.2024 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie

v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku zamietol. Predmetné uznesenie
súd odôvodnil tým, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná
zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými
predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím
súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil.
Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.

Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom

konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného
poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade,
keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie

podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh exekučný súd považoval zanesporné, že oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného
v spotrebiteľskom spore, pretože predmetom rozhodcovského konania bol spor zo zmluvy o úvere,
ktorú uzatvorili oprávnený a povinný dňa 09.07.2008. Povinný bol v zmluve identifikovaný menom,

priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Po oboznámení
sa s obsahom predmetnej zmluvy o úvere tak exekučný súd konštatoval, že táto zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou. Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské
zmluvy súd vychádzal z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008, v zmysle
ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom. V danom prípade bolo nepochybné, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou
formulárovou, pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Dlžník
tak nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok úveru, nemôže vyjednávať,
jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. V dôsledku toho, že
právny vzťah založený zmluvou o úvere súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval
na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv a pristúpil k

posudzovaniu toho, či nie je daný niektorý z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v
zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, pričom vzhľadom na § 10 ZoUNEK na tento postup
nemá vplyv, že v danom prípade sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúciev zmysle § 9 ods.
1 tohto zákona. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovskéhosúduvydanéhovspotrebiteľskomspore,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinný

riešiť otázku či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného
poriadku, t. j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským
súdom,ktorývčasespotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniamalpovolenierozhodovaťspotrebiteľské
spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky

podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že
nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má
vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd
má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných

predpisov (najmä podľa zákona č. 224/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej
zmluvy uzatvorenej pred 01.01.2015 a neskôr podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne.

Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského
súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má
za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou

prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.
Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa

tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
Ďalej vyšší súdny úradník uviedol, že podľa uznesenia Najvyššieho súd SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo
dňa 09.02.2012: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd

akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom
konaní, nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil

možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je
irelevantná.“ Pre úplnosť exekučný súd ešte doplnil, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku
právomoci súdu, resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, je potrebné
poukázať na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.IV. ÚS 55/2011 z 24.02.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.03.2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3MCdo 20/2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci

súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá
má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a
vec postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V nadväznosti na
vyššie uvedené sa tak exekučný súd v prvom rade zaoberal tým či rozhodcovská zmluva, ktorá založila

právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, spĺňala podmienky podľa osobitných
predpisov. Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci je obsiahnutá v bode
17 VOP (v exekučnom titule uvedené v bode 17 VOP) v nasledovnom znení: ,,Všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom:
Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného

súdu Bratislava 1, oddiel Sa, vložka č. 3530B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ

ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená

právomoc rozhodcovského súdu.“ Keďže rozhodcovská doložka mala byť uzavretá dňa 09.07.2008
(ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), v zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 zákona č.
335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.
januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, exekučný súd tak posudzoval platnosť
rozhodcovskejzmluvypodľazákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníúčinnéhodo31.12.2014.

V zmysle citovaných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je zrejmé,
že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných podmienku písomnej
formy, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej

zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o
úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna
podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (porovnaj uznesenie Najvyššieho súd
SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011). Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú

v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013). Vzhľadom na vyššie
uvedené tak exekučný súd konštatoval, že v danom prípade nebola rozhodcovská doložka platne
uzatvorená, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie. Exekučný súd mal za to, že písomná
forma by bola zachovaná len v prípade, ak by rozhodcovská zmluva, resp. doložka bola obsiahnutá
v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z predložených VOP, ktorých obsahom bola

aj rozhodcovská doložka, je však zrejmé, že tento dokument zmluvnými stranami podpísaný nebol. V
prípade rozhodcovskej zmluvy ide o zmluvné dojednanie, s ktorým musia zmluvné strany vyjadriť súhlas
a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu
známe alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Z pripojených listinných dôkazov však nevyplývalo, či
právepredloženéVOPboliplatnévčaseuzavretiazmluvyoúvere,nakoľkoznepodpísanéhoadátumom

neoznačenéhodokumentutoniejemožnévyvodiť.Zároveňoprávnenýnepreukázal,žesobsahomVOP
povinného aj skutočne oboznámil (najmä s možnosťou neprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej
doložky). Pokiaľ zmluva o úvere obsahovala predtlačené vyhlásenie povinného o tom, že súhlasí so
Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemák nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, uvedené podľa názoru exekučného súdu nebolo
dostatočné na preukázanie toho, že povinný mal skutočnú vedomosť o tom, že obsahom VOP je aj
rozhodcovská doložka. Naopak exekučný súd považoval postup oprávneného za neštandardný, keď

rozhodcovskú doložku zahrnul do VOP bez toho, aby v zmluve o úvere uviedol aspoň odkaz
na toto zmluvné dojednanie. V prípade sporu platí, že predpokladanú znalosť obchodných podmienok
treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý sa znalosti týchto podmienok
dovoláva. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. exekučný súd dospel k záveru o
neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržanie písomnej formy. Podľa uznesenia NS SR sp. zn.

6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012 „Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce
z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012:
„Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),

na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku.“ V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd konštatoval, že nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky

má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku, čo spôsobilo, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno
ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.
Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009). Exekučný súd preto návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku (z dôvodu, že rozhodcovská
zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov) v celom rozsahu zamietol.

3. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie podal oprávnený včas sťažnosť a
žiadal, aby Okresný súd Banská Bystrica napadnuté uznesenie zrušil. Sťažnosť odôvodnil tým, že súd

vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený v postavení veriteľa uzavrel s povinným
v postavení dlžníka dňa 09.07.2008 zmluvu o úvere č. 4193105, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal
povinnému poskytnúť úver vo výške 232,36 eur. Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. V zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka má
zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je

možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie
je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie
právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného
zákonníka) sám svojim konaním povinný vyvolal a inicioval. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na
základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Rovnako k danému prípadu

došlo v predmetom spore. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany
dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Obchodný
zákonník uvádza, že explicitne uvedené zmluvy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho
ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné odchýliť, keďže ide o kogentné ustanovenie: a) zo zmluvy
o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §

591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy
o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692),
zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom
účte ( § 716). Je nepochybné, že rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným
je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa

ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len
z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez
hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je
to, či doložka v čase jej dojednania sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť

voľbumedzisúdomaleboalternatívnymriešenímsporu. Oprávnenýzároveňuviedol,žepovinnýuzavrel
s oprávneným Zmluvu o úvere ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VOP. Priamo na prednej strane
Zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ichdodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej
strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné
údaje zodpovedajú skutočnosti. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia zmluvy o úvere, VOP

sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska
ich materiálneho prevedenia, t. j. Zmluva o úvere a VOP sú vyhotovené na spojenom hárku papiera,
resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom Zmluvy o úvere
jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VOP. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie Zmluvy o
úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VOP neprichádza do úvahy.

Oprávnený si predložením zmluvy o úvere, ako aj VOP splnil na jednej strane svoju informačnú
povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy
o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VOP a je písaná čitateľným písmom, pričom
z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom
pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Z uvedeného teda vyplýva, že nie je
daná výlučnosť rozhodcovského súdu a povinný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obráti na

všeobecný súd. Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní
svoje právo. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na
uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. V prípade, že sa účastníci rozhodcovského konania dohodnú na
predložení svojho sporu na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu v zásade platí, že sa podrobujú
predpisom tohto súdu. Rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom

postupe súdu od podania žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní
predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby najmä
právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej strany. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľských sporoch bola priznaná Rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca
2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010, pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č.

C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL. v zmysle jeho bodov
č. 36-39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za
neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských
sporoch bola v podobe odmietnutia vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov potvrdená o.i. aj
Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007,

ako aj Rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010
publikovaného na www.profipravo.cz. Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn.
23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že
rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý
podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v

žiadnomprípadejunemožnoponímaťakoobranujehoľahkomyseľnostianezodpovednosti.Prípustnosť
rozhodcovskejdoložkyvspotrebiteľskomsporepotvrdilNajvyššísúdČRajsvojímuznesenímzodňa28.
apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn.
32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej
doložky vylúčené bolo publikované pod číslom C 7386 v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR,

ako aj v systéme www.beck-online.cz. Oprávnený má z uvedeného dôvodu preukázateľne za to, že
predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
Na základe uvedeného má teda za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho

nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.

4. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

5. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluvou o spotrebiteľskomúvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

6. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal
sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba
považovať za vecne správne a sťažnosť oprávneného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má
za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Vyšší

súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu
má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej
konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného

poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávneného prezentovaný v sťažnosti, súd nad
rámec dodáva:

13. Zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde

k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom
opätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ
bolo predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEK-
u a nebola vymožená pohľadávka oprávneného, pričom § 9 ods. 2 ZoUNEK zároveň uvádza, že
pohľadávka oprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí

skôr ako ubehne rok. Je potrebné ale zdôrazniť, že hoci sa jedná o opätovný návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný súd aj v tomto „novom“ exekučnom konaní začatom na základe opätovného návrhu
oprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej
povinnosti,atoeštepredvydanímpoverenianavykonanieexekúciekonkrétnemusúdnemuexekútorovi,
t.j. pred začatím exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996),

kde jednou z podmienok formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu je aj právomoc, orgánu,
ktorý exekučný titul vydal (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV.ÚS 78/2011-17
zo dňa 17. 03. 2011 č.k. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010; č. k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.
12. 2010; č.k. III. ÚS 125/2011-17 zo dňa 29.03.2011; č.k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011;
č.k. I. ÚS 379/2012-19 zo dňa 22.08.2012, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05. 11. 2019, uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: 3 Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997; 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.
04. 2009; sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo dňa 13. 09. 2010; sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23. 06. 2011; 1
MCdo 15/2012 zo dňa 22. 05. 2013). Rovnako tak z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít vyplýva, že predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Ideo predpoklad, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti. Exekučný súd je oprávnený a zároveň
povinný skúmať či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto
rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a

hľadí sa naň tak, akoby neexistoval (R 56/1995, R 58/1997, R 70/1998, R 72/1998). Pokiaľ teda
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Exekučný súd je však povinný
zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

14. S poukazom na vyššie uvedenú ustálené možno jednoznačne konštatovať, že ak exekučný súd

zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je
oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Rozhodcovský rozsudok je totiž explicitne normovaný ako
predmet prieskumu zo strany exekučného súdu (§ 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku) a za
nevykonateľný sa považuje aj rozhodcovský rozsudok vychádzajúci z neplatnej (vrátane neprijateľnej)

rozhodcovskej zmluvy, pričom samotná rozhodcovská zmluva má byť pritom predmetom prieskumu
(§ 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku). Súd po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia
zároveň konštatoval, že vyšší súdny úradník vykonal prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorý
predložený exekučný titul vydal a v rámci tohto prieskumu bolo učinené zadosť ustálenej rozhodovacej
praxi vyšších súdnych autorít, v súlade s ktorou dospel k právnemu záveru, že rozhodcovská doložka,

od ktorej právomoc odvodzoval rozhodcovský súd, nebola platne uzatvorená. Súd zároveň dodáva, že
v konaní nebolo preukázané písomné dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže z predložených VOP,
ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je zrejmé, že tento dokument nebol zmluvnými stranami
podpísaný a súčasne neplatnosť rozhodcovskej doložky bola daná i tým, že sa jedná o neprijateľnú
zmluvnú podmienku v dôsledku toho, že nebola s povinným individuálne dojednaná.

15. K námietke oprávneného o tom, že v danom prípade zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným
a povinným nie je spotrebiteľskou zmluvou súd uvádza, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení
správne konštatoval, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva o úvere bola uzavretá medzi
oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 09.07.2008 a je zmluvou spotrebiteľskou (a to

s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka). Oprávnený ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti oprávneného je okrem iného
poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Povinný v predmetnom spore vystupuje
ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade ide o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorú
sa subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník.

16. Súd konajúci sudcom dopĺňa, že z ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,

účinných v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy, je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej
doložky je potrebné splniť okrem iných aj podmienku jej písomnej formy. Písomná forma predmetnej
rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VOP však (ako už bolo uvedené) splnená nie je. Základná
podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k
zmluve je totiž písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom

zmluvnými stranami. Na základe VOP je zrejmé, že nespĺňajú náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda
že by došlo k podpisu uvedených VOP obidvoma zmluvnými stranami, čím by založili rozhodcovskú
doložku. Práve absencia podpisov zmluvných strán na VOP obsahujúcich rozhodcovskú doložku má
tak za následok, že z VOP nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že obsahujú nepochybný prejav
vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s VOP. Uvedené podľa názoru

sťažnostného súdu v žiadnom prípade nenahrádza ani prípadné vyhlásenie povinného v zmluve o úvere
o tom, že sa s obsahom VOP oboznámil a súhlasí s nimi, pretože toto vyhlásenie je nevýrazne
uvedené v texte zmluvy, a teda sťažnostný súd nadobudol pochybnosti o tom či si povinný bol skutočne
vedomý toho, čo je obsahom VOP. Vzhľadom na uvedené námietka oprávneného spočívajúca v tom, žerozhodcovská doložka je prejavom vôle zmluvných strán, je tak len v rovine tvrdení, a to bez skutočného
preukázania existencie vôle zmluvných strán byť predmetnou rozhodcovskou doložkou viazaní.

17. Sťažnostnýsúdtieždodáva,ževprípadepredmetnejrozhodcovskejdoložkysajednáoneprijateľnú,
a teda neplatnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluvná podmienka,
ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský
rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom a tým aj podkladom pre vykonávanie

exekúcie. Sťažnostný súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej
doložky rozhodnutiu vopred veriteľom vo formulári predtlačenej zmluvy určeného rozhodcovského súdu,
nemožnohovoriťoindividuálnedojednanejpodmienkespotrebiteľskejzmluvy.Individuálnosťvyjednania
spočíva v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, predkladanej mu
dodávateľom. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo

dňa 16. 01. 2013, rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom
slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom,
čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred

podpisomzmluvy,aknemoholovplyvniťichobsah.Vprípadenepreukázaniaopakuzostranydodávateľa
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Predpokladom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je teda stav, ak zmluvné podmienky v rozhodcovskej zmluve boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.

17. Rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v rámci VOP, ktoré majú povahu univerzálnych podmienok.
Spotrebiteľ si tak rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami v VOP, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal

dodávateľ. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka,
že zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom v rámci spotrebiteľského
vzťahu sa nepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak. Bolo tak úlohou
oprávneného ako dodávateľa preukázať, že rozhodcovská doložka ako zmluvné ustanovenie bola medzi
ním a povinným individuálne dojednaná, pretože právnu domnienku v zmysle uvedeného ustanovenia

nie je povinný vyvracať spotrebiteľ ani súd, ale práve dodávateľ. Vychádzajúc z podaného návrhu na
vykonanie exekúcie, podanej sťažnosti ako i predloženej rozhodcovskej doložky však súd prvej inštancie
musí konštatovať, že oprávnený bez pochybností nepreukázal individuálne dojednanie rozhodcovskej
zmluvy,apretospoukazomna§53ods.3Občianskehozákonníkasúdprvejinštanciemuselprijaťzáver
o tom, že v zmluvnom vzťahu medzi účastníkmi konania k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej

zmluvy nedošlo.

19. Ďalej sťažnostnému súdu neuniklo pozornosti, že hoci zo znenia rozhodcovskej doložky ďalej
vyplýva, že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nemusia byť riešené len v rozhodcovskom
konaní, ale aj v súdnom konaní, ide ale len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíva na žalobcovi,

ktorým je vo väčšine prípadov práve dodávateľ, ako veriteľ. Ten sleduje riešenie sporov práve v
rozhodcovskom konaní, čo je aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú doložku naformuloval. O doložku,
ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej doložky, ktorá je svojou podstatou
taktiež spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na ním vopred
vybranom rozhodcovskom súde. Tu súd prvej inštancie zdôrazňuje, že znenie rozhodcovskej doložky
neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ,

aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis).

20. Je potrebné zdôrazniť, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvolá nepomer v spotrebiteľskej
zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ však je zmluvná podmienka až v hrubomnepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je právnou teóriou aj praxou navyše označený za fakticky nerovný a
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobým

mravom. V tomto smere aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 02. 2011
konštatoval, že: „zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví
o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore

s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice
- postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí
nezaťažovali“. Súd nechráni spotrebiteľa do tej miery, aby neplnil záväzok, ktorý uzavrel, súd poskytuje
ochranu spotrebiteľovi ako už bolo uvedené, iba pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, nie všetky
zmluvné podmienky.

21. Pokiaľ oprávnený poukazoval na viaceré české rozhodnutia, sťažnostný súd predovšetkým
zdôrazňuje, že týmito rozhodnutiami nie je v žiadnom prípade viazaný. Podľa čl.144 ods. 1 Ústavy SR
sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom,
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto ustanovení sú vymedzené pramene

práva, ktoré je povinný suda rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu
SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto
vymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní v konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom
Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125
ods. 1 Ústavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu v

konkrétnej veci. Sťažnostný súd ďalej poukazuje na to, že aj v podmienkach Slovenskej republiky
existuje rozsiahla rozhodovacia činnosť súdov v exekučných veciach v oblasti ochrany spotrebiteľa,
ktorá sa postupne vyvíjala, pričom postupný vývoj bol reflexiou danej doby, a následne aj reflexiou
prijatých legislatívnych zmien. Bez ohľadu však na logický a kontinuálny vývoj právneho názoru súdov a
ich posudzovania spotrebiteľských práv, sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka

vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá je nielen rozhodovacou praxou
aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj a legislatíve zmeny aj rozhodovacou praxou stabilnou. Inými
slovami povedané, záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VOP, na ktorých absentuje
podpis zmluvných strán, a teda jednoznačne deklarovaný (práve podpisom) prejav ich vôle byť danou
rozhodcovskou doložkou viazaný, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími súdnymi

autoritami v ich vlastnej rozhodovacej činnosti.

22. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05
zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

23. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery, exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko

táto bola nesprávne odvodzovaná od neplatnej rozhodcovskej doložky. Exekučný titul vydaný orgánom,
ktorý nemal právomoc na jeho vydanie totiž považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé,
ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt
sa hľadí tak, akoby neexistoval. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného
poriadku(vykonateľnýexekučnýtitulvzmysle§45ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadku),apretonávrhu

na vykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného
titulu nebolo možné vyhovieť a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu sp. zn. 54Ek/949/2024 zo dňa
27.05.2024 bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

24. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného súd nerozhodoval,

nakoľko v zmysle ust. § 35 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania výlučne oprávnený, pričom tento si nárok na náhradu trov v konaní o podanej
sťažnosti ani neuplatnil.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).