Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 16. jún 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/84/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822202493
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3822202493.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, pobytom E.
XXX, právne zastúpená: JUDr. Jana Bezáková, advokátka so sídlom Bakalárska 6, Prievidza, a otec A.

B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom F. G. X/X, D., právne zastúpený: JUDr. Alena Pečenkárová, advokátka so
sídlom Pažiť 188, Partizánske, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, na odvolanie
otca voči rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 6P/29/2022 - 218 zo dňa 31.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého
A. výživným vo výške 240 eur mesačne počnúc dňom 01.07.2022 do 31.08.2023 a výživným vo výške
280 eur mesačne počnúc dňom 01.09.2023, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje,
k rukám matky.

II. Otec j e p o v i n n ý zaplatiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 01.07.2022
do 30.06.2024 vo výške 1 360 eur v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným tak, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.

III. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 18P/14/2020-46 zo dňa

29.05.2020 v časti úpravy výživného na maloletého A..

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 6P/29/2022 - 218 zo dňa 31.05.2023 Okresný súd Prievidza (ďalej aj
„súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého („mal.“)
A. zo sumy 200 eur na sumu 290 eur mesačne počnúc 01.07.2022 (výrok I.). Nedoplatok na výživnom
za obdobie od 01.07.2022 do rozhodnutia vo veci (31.05.2023) v sume 1 080 eur otca zaviazal splácať

v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou napadnutého
rozsudku pod stratou výhody splátok pri nezaplatení dvoch splátok (výrok II.). Poznamenal, že týmto
dochádzakzmenerozsudkusúduprvejinštancieč.k.18P/14/2020-46zodňa29.05.2020včastiurčenia
výživného na maloletého (výrok III.). Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (výrok IV.).
Prvostupňový súd dospel k záveru, podľa ktorého sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného

z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na strane maloletého, ktorému sa zvýšili výdavky v súvislosti
s pokročilejším vekom (nastúpil na základnú školu), ako aj otca, ktorému sa zvýšil priemerný mesačný
zárobok vrátane diét. Zohľadnil aj rozhodnutia súdu prvej inštancie v konaniach vedených pod sp. zn.11Pc/11/2022zodňa01.12.2022asp.zn.10P/43/2022zodňa13.04.2023,podľaktorýchjeotecpovinný
hradiť zvýšené výživné na mal. H. vo výške 280 eur a na plnoletého I. vo výške 320 eur mesačne. Mal
za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si zvýšenú vyživovaciu povinnosť v sume 290

eur mesačne od 01.07.2022 (od podania návrhu), keďže otec dosiahol za obdobie 01/2022 - 12/2022
priemerný mesačný zárobok 1.985,10 eur, za január 2023 sumu 2.173,76 eur, za marec 2023 sumu
2.609 eur a za apríl 2023 sumu 2.297 eur, a to napriek tomu, že podľa tvrdení otca pracuje viac, aby
mohol zaplatiť výživné matke ďalších svojich detí. Zistil, že otec sa okrem plnenia vyživovacej povinnosti
so svojimi deťmi nestretáva, teda sa iným spôsobom na ich výchove a výžive nepodieľa.

Nedoplatok na výživnom určený ako rozdiel medzi zvýšeným výživným a dosiaľ určeným výživným (90
eur mesačne) za obdobie 12 mesiacov povolil splácať spolu s bežným výživným pod následkom straty
výhody poskytnutých splátok.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len „CMP“).

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec s poukazom na § 355 ods.
1, § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). So
zvýšením výživného nesúhlasil, poukazujúc na vek maloletého a jeho potreby, keď boli zohľadnené
napr. náklady na bývanie, ktoré by mali byť v réžii zákonného zástupcu, náklady na cestovné, ktoré by
matka mala aj v prípade, keby dieťa navštevovalo Základnú školu v Nitrici, ako aj náklady na stravu pre

psa, ktorého si otec po rozchode chcel vziať k sebe. Namietal tiež náklady spojené s letným táborom
maloletého, keď by tento mohol tráviť čas prázdnin u neho. Poukázal, že maloletý žiadnu špeciálnu
liečbu nepotrebuje. Zdôraznil trvanie vyživovacej povinnosti voči ďalším dvom deťom, ku ktorým podľa
neho súd prvej inštancie podľa otca neprihliadol. Porovnal výšku výživného pre maloletého s tým, ktoré
bolo určené pre jeho staršie deti: voči plnoletému I. 320 eur mesačne a zameškané výživné vo výške

736,30 eur, na H. 280 eur mesačne a od septembra 2023 320 eur mesačne a zameškané výživné vo
výške 700 eur, ktoré bol povinný uhradiť do 30.09.2023. Tvrdil, že aktuálny zvýšený príjem vrátane
vyššíchdiétmálenzdôvoduvyššiehopracovnéhonasadeniazaúčelomsplneniavyživovacejpovinnosti
voči starším synom. Podľa otca súd prvej inštancie zle vyhodnotil skutkový stav v tom, že otec je
schopný zabezpečiť si zvýšený príjem nepretržite, nakoľko by išlo o porušenie Zákonníka práce zo

strany zamestnávateľa otca. Mal za to, že neboli zohľadnené ani zvýšené výdavky v sume 700 eur na
jeho stravovanie. Tvrdil, že súd prvej inštancie opätovne nevyhodnotil majetkové pomery oboch rodičov,
keď matka má vo vlastníctve aj rodinný dom a auto a otec nemá k dispozícii žiaden majetok a má
len prenajatý byt, pričom matka nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Uviedol, že má naďalej
záujem sa s maloletým stretávať, preto aj prebieha konanie vo veci výkonu rozhodnutia pod sp. zn.

14Em/1/2022; prípadnú nechuť maloletého stretávať sa s ním pripísal neprimeraného nátlaku matky.
Namietal, že z každej pracovnej cesty doniesol maloletému darček a obdaroval ho aj pri jeho sviatkoch;
tieto dary však matka hneď dala na predaj, preto otec s ich nakupovaním prestal. Podľa jeho názoru
v prípade zvýšenia výživného na sumu 290 eur mesačne by matka nemala rovnakú mieru nákladov
spojenú so starostlivosťou. Podľa otca súd prvej inštancie nerešpektoval pokyny odvolacieho súdu

z predchádzajúceho konania. Navrhol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť v celom rozsahu.

3. Kolízny opatrovník považoval výživné určené napadnutým rozsudkom za primerané veku
a odôvodneným potrebám maloletého.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o výške
výživného zohľadnil všetky namietané skutočnosti vrátane vyživovacej povinnosti otca k jeho ostatným
deťom, aj oprávnené náklady na maloletého, ktoré boli riadne odôvodnené. Tvrdila, že otec na
pojednávaní teda sám uviedol, že je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si vyšší príjem,
z ktorého sa v čase vydania rozhodnutia aj vychádzalo. Navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu potvrdiť.

5. Otec v odvolacej replike uviedol, že potreby maloletého a výživné na neho určené nemôžu byť
vyššie ako u jeho dospievajúceho syna. Podľa neho maloletý nepotrebuje žiadnu zvláštnu zdravotnú
starostlivosť. Tvrdil, že vyšší príjem má len dočasne do augusta 2023, a aj to len z dôvodu

vyšších diét, ktoré sú v zmysle zákona a aj podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne uvedeného
v predchádzajúcom rozhodnutí určené na iný účel ako na neprimerané zvýšenie výživného. Vyjadrenie
kolízneho opatrovníka považoval za zaujaté voči nemu, najmä ak vie, že matka otcovi bráni v stretávaní
so synom. Zotrval na podanom odvolaní.6. Matka sa v odvolacej duplike pridržiavala svojich predchádzajúcich vyjadrení.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 CMP), preskúmal vec v intenciách
ust. § 65 a § 66 CMP a po vykonaní odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP rozsudok
prvostupňového súdu podľa ust. § 388 CSP zmenil.

8. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že návrhom doručeným súdu prvej

inštancie dňa 29.06.2022 sa matka domáhala zvýšenia výživného otca na mal. A. zo sumy 200 eur na
sumu 350 eur mesačne. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 6P/29/2022-99 zo dňa
07.10.2022; tento rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/4/2023 - 148 zo dňa
08.02.2023 zrušený a vec bola z dôvodu nedostatočne zisteného skutočného stavu veci vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z vykonaného dokazovania na prvom stupni boli preukázané pomery účastníkov tak, ako sú opísané

v odseku 1. odôvodnenia tohto rozsudku. Ďalej odvolací súd v rámci ním vykonaného dokazovania zistil,
že otec v období od 02/2023 do 03/2024 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 2 129 eur (vrátane
diét), vyživovacia povinnosť otca k plnoletému synovi I. určená vo výške 320 eur bola od 01.09.2023
zrušená, avšak súčasne došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti na syna H. zo sumy 280 eur na sumu
320 eur mesačne. Otec počas konania hradil na mal. A. výživné vo výške 200 eur mesačne. Matka za

obdobie 04/2023 - 03/2024 dosiahla čistý priemerný mesačný príjem 1 304 eur.

9. Z takto ustáleného skutkového stavu následne pri rozhodnutí vychádzal aj odvolací súd konštatujúc,
že na strane otca došlo síce k zvýšeniu príjmu, avšak iba o cca 10 percent, keď naposledy dosahoval
mesačný čistý príjem 1.944 eur. Na strane druhej, oproti obdobiu, kedy sa výživné určovalo naposledy,

sa matke zvýšil príjem podstatným spôsobom, zo sumy 734 eur na sumu 1 300 eur mesačne, a teda
si vyživovaciu povinnosť môže plniť nielen osobnou starostlivosťou, ale aj materiálne. Matka je tiež
vlastníčkou rodinného domu a nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Aj keď nemožno opomenúť
zvýšenie výdavkov na mal. A. spojených s nástupom na základnú školu, je nutné prihliadnuť, že
k zvýšeniu výživného dochádza po relatívne krátkom období (2 rokov). Odvolací súd konštatuje, že pri

existencii ďalších dvoch vyživovacích povinnostiach k starším deťom výživné vo výške 290 eur mesačne
určené súdom prvej inštancie presahuje možnosti a schopnosti otca. Stotožňuje sa tiež námietkou otca,
že nie je možné spravodlivo od neho požadovať permanentný zvýšený pracovný výkon počas dlhého
obdobia. Správne tiež otec uviedol v odvolaní, že v prípade práceneschopnosti sa nemocenské dávky
budú odvíjať od výšky jeho základného príjmu bez ohľadu na predtým poskytované cestovné náhrady

(tzv. diéty), ktoré skutočnosti je nutné vziať do úvahy. Podľa názoru odvolacieho súdu aj keď sa cestovné
náhrady do príjmu započítavajú, v prvom rade slúžia na úhradu zvýšených nákladov otca na stravovanie,
ubytovanie a pod. v zahraničí.

10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené považoval za primerané zvýšiť výživné na mal.

A. o 20 percent pôvodne určeného výživného, t. j. na sumu 240 eur mesačne, a to od podania
návrhu do 31.08.2023, kým trvala vyživovacia povinnosť otca k plnoletému I. určená vo výške 320 eur
mesačne. Následne, aj po zohľadnení zvýšenej vyživovacej povinnosti otca na mal. H. vo výške 320
eur mesačne, je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na mal. A. sumou 280 eur mesačne.
Celkovo tak vyživovacia povinnosť otca bude činiť 600 eur mesačne, po úhrade ktorej mu zostáva

dostatok prostriedkov na zabezpečenie vlastných potrieb, a to vrátane nájomného bývania vo výške 300
eur mesačne, ktoré odvolací súd vyhodnocuje ako primerané.
11. Vzhľadom k tomu, že otec dosiaľ prispieval na výživu maloletého len pôvodne určeným výživným
vo výške 200 eur, vznikol mu nedoplatok na zročnom zvýšenom výživnom v sume 1.360 eur, ktorý
predstavuje rozdiel 40 eur za obdobie 14 mesiacov a rozdiel 80 eur za obdobie 10 mesiacov. Tento bolo

povolené otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.

12. Vzhľadom k tomu, že podľa § 231 CSP dochádza k zmene pôvodného rozsudku o úprave výživného
na mal. A., bolo nutné túto okolnosť uviesť vo výroku rozhodnutia.

13. O náhrade trov odvolacieho a prvostupňového konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1 a 2 CSP v spojení s § 52 CMP nezistiac dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému
z účastníkov ich náhradu podľa § 55 CMP.14. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku o d v o l a n i enie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).