Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 28. apríl 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622202333
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1622202333.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: ZSE Energia, a.s.,
Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 677 281, zastúpenej: AK Herceg, s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO:
35 890 240, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. D. E. XXX, o 373,49 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 2. januára 2024

č. k. 3C/23/2023-107, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku o náhrade trov konania m e n í tak,
že žalobkyni nepriznáva náhradu trov konania.

II. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom zastavil konanie o zaplatenie sumy
373,49 eur a druhým výrokom uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania
v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil
ustanovením§144,§145ods.1,§256ods.1,§262ods.1,2CSP(Civilnýsporovýporiadokč.160/2015
Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil zastavením konania z dôvodu späťvzatia žaloby
žalobkyňou. Vzhľadom k tomu, že zastavenie konania zastavila žalovaná, ktorá svoju povinnosť splnila

až po podaní žaloby, žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením.

2. Proti tomuto uzneseniu voči druhému výroku o náhrade trov konania podala včas odvolanie žalovaná,
ktoré odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h), ods. 2, 3 CSP. Namietala,
že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými námietkami, ktoré opakovane uvádzala vo svojich

podaniach, ale zobral do úvahy len tvrdenia protistrany. Zmluvu o dodávke energie mala žalovaná
uzavretú so spoločnosťou SLOVAK ENERGY, s.r.o., ktorá skrachovala a prevzal ju iný dodávateľ
elektriny (ZSE Energia). Žalovanej sa nepodarilo telefonicky skontaktovať so žalobkyňou a preto
požiadala o podpísanie novej zmluvy. Očakávala preplatok, v domnení že si to uvedené subjekty
vysporiadajú. Problém nastal tým, že žalobkyňa, jej právny zástupca, zasielali všetky doklady na adresu,
na ktorej už žalovaná nebýva 18 rokov (obec F.). Po uvedenú dobu žalovaná žije v obci C. D. E. a preto

sa nedozvedela, že sú voči nej uplatňované nejaké pohľadávky.

3. Žalovaná v odvolaní nesúhlasila s náhradou trov konania, keďže danú situáciu nezavinila. Právny
zástupca žalobkyne mal zistiť adresu jej trvalého pobytu. Po obdržaní písomností z okresného súdu,
začala vec riešiť so žalobkyňou. Na telefonickej linke bola žalobkyňa informovaná, aby pohľadávku vo
výške 373,49 eur zaplatila. Po našetrení uvedenej sumy, žalobkyni túto zaplatila. Žalovaná uviedla, že

podstupuje chemoterapiu a preto nie je pre ňu ľahké venovať sa veciam, ktoré ju psychicky zaťažujú.4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že ako dodávateľ poslednej inštancie vykonával pri
dodávaní elektrickej energie svoju zákonnú povinnosť, kedy na odvrátenie bezprostredne hroziaceho
nebezpečenstva začal žalovanej dodávať elektrickú energiu namiesto pôvodného dodávateľa. Medzi

žalobkyňou a pôvodným dodávateľom nemohol dôjsť k žiadnemu zúčtovaniu. Ak žalovaná očakávala
preplatky na zaplatených preddavkových faktúrach pôvodnému dodávateľovi, bolo potrebné, aby
uvedenú záležitosť riešila s ním. Žalovaná neoznámila zmenu korešpondenčnej adresy ani pôvodnému
dodávateľovi, čo je v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch obvyklé a povinné. Žalobkyňa nemala
dôvod predpokladať takúto zmenu. Prevzala informácie o všetkých odberateľoch pôvodného dodávateľa

vo forme informačnej vetvy. Nebolo povinnosťou žalobkyne ani jej právneho zástupcu, zisťovať novú
adresu žalovanej. Žalobkyni bola známa adresa, na ktorú bola zasielaná všetka korešpondencia.
Žalovaná si bola vedomá, že využíva služby dodávateľa poslednej inštancie, ktorý jej na odberné miesto
dodával elektrickú energiu. Musela pritom vedieť, že za túto dodávku bude musieť platiť. Súd prvej
inštancie postupoval vo veci zákonne, vyhodnotil všetky dôkazy a vo veci rozhodol. Zo strany žalobkyne
došlo k návrhu na zastavenie konania, a bola odpustená úhrada úrokov z omeškania v plnej výške.

Odvolanie žalobkyne nie je preto dôvodné.

5. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že od roku 2005 zálohy boli doručované na jej adresu, okrem
určeného dlžného obdobia. Žalovanú sumu uhradila 14.8.2023, ktorú skutočnosť aj preukázala. Nie je
si vedomá zo svojej strany žiadneho pochybenia.

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods.
2 a § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§
363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379

a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej je dôvodné.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 a 2

CSP), ktorá je doplnená zásadou zavinenia (§ 256 CSP). Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná
náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto
ichvznikzavinil(porov.Števček,M.,Ficová,S.,Baricová,J.,Mesiarkinová,S.,Bajánková,J.,Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 933 s.). Preto ak zobral žalobca
návrh späť, v zásade platí, že zavinil zastavenie konania a je preto povinný nahradiť žalovanej strane

jej trovy (porov. rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5MCdo/12/2008).

10. Rozhodovanie o trovách konania nesmie však byť len mechanickým posudzovaním výsledkov sporu
bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci, ale má byť zrejmým a logickým ukončením
celého súdneho konania (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2904/16).

11. Podľa ustanovenia § 257 CSP súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 CSP nie je pritom možné považovať za predpis, ktorý by zakladal
jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je

potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania prihliadnuť (porov. uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, 3MCdo/46/2012). Strane, ktorej vznikol nárok na náhradu
trov konania, nemožno tak priznať náhradu trov.

12. Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania teda prichádza

doúvahyvprípadoch,keďsúsícenaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonaniapodľa
zásady úspechu alebo zásady zavinenia, no príslušný súd dôjde k záveru, že existujú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Má pritom ísť o výnimočný
prípať, ktorý môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutieo nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom (porov. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 113/2019).

13. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je preto prihliadané na osobné, majetkové a
zárobkové a iné pomery strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na
súde a ich postoj v konaní. Berú sa pritom do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy zaplatiť, ale je
treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Zvažujú sa tiež
okolnosti konkrétneho prípadu, a to na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité,

ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný.

14. Ustanovenie § 257 CSP teda slúži na to, aby bolo možné postihnúť situácie, kedy nie je spravodlivé,
aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy,
dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Ustanovenie má tak slúžiť na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho

konania a jeho výsledok.

15. Odvolací súd po zohľadnení vyššie uvedených východísk dospel k záveru, že v posudzovanej veci
bola daná aplikácia ustanovenia § 257 CSP, pretože boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré žalobkyni náhrada trov konania nebola priznaná.

16. Predovšetkým bolo potrebné prihliadať na okolností, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva
na súde, a to nezaplatenie vyúčtovacej faktúry za dodávku elektriny zo dňa 9.1.2022 vo výške 373,49
eur, s označením adresy žalovanej G. XXX, F., pričom miesto spotreby odberateľa – žalovanej bolo
na faktúre uvedené C. D. E. XXX, ako aj s tým súvisiaci postoj strán v spore, keďže žalovaná

po doručení žaloby v priebehu konania žalovanú sumu, uvedenú v predmetnej faktúre, uhradila
(po prešetrení jej žiadosti ohľadom správnosti údajov vo vyúčtovacej faktúre, keď mala záujem
na zohľadnení preddavkových platieb, ktoré vykonala v prospech pôvodného dodávateľa elektriny).
Žalovaná zdôvodňovala neuhradenú platbu nesprávnou doručovacou adresou, na ktorú jej žalobkyňa
doručovala písomnosti, v dôsledku čoho nemala vedomosť o existencii pohľadávky vo vyúčtovacej

faktúre. Preukázala podanie žiadosti o prešetrenie správnosti údajov vo vyúčtovacej faktúre adresovanej
Ministerstvu hospodárstva SR zo dňa 11.4.2023 a poukazovala na svoju správnu doručovaciu adresu,
na ktorej má trvalý pobyt od roku 2005. Žalobkyňa na výzvu súdu, aby predložila zmluvu o dodávke
elektrickej energie uzavretej medzi žalovanou a obchodnou spoločnosťou SLOVAK ENERGY, s.r.o.,
z ktorej by bola zrejmá adresa na doručovanie písomností žalovanej, oznámila, že zmluvou nedisponuje

(s poukazom na jej uzavretie s pôvodným dodávateľom).

17. Vzhľadom na nespornú zmenu dodávateľa elektrickej energie, nezapríčinenú žalovanou ako
odberateľom, v dôsledku ktorej žalobkyňa ako nový dodávateľ adresovala písomnosti, teda aj
vyúčtovaciu faktúru žalovanej na nesprávnu adresu (na ktorej dlhodobo nebýva), hoci faktúra

obsahovala označenie odberného miesta (ktoré predstavovalo aj správnu doručovaciu adresu
žalovanej), nebolo by spravodlivé aby žalovaná znášala náhradu trov konania v tomto spore, keď po
doručení žaloby vyúčtovanú sumu uhradila. Žalobkyňa (dodávateľ) vo vzťahu k žalovanej (spotrebiteľka)
mala vedomosť aj o jej aktuálnej adrese C. D. E. XXX, na ktorú jej dodávala predmet plnenia a v dôsledku
toho v prípade neúspešného doručenia faktúry (príp. ďalších písomností) na prvú známu adresu, mala

a mohla použiť pri doručovaní faktúry adresu odberného miesta žalovanej (zmluvnú doručovaciu adresu
žalovanej žalobkyňa ani nepreukázala). Poukaz žalobkyne na vedomosť žalovanej platiť za dodané
plnenie nemal vplyv na vyššie uvedené závery, vzhľadom na zmenu dodávateľa plnenia, jeho povinnosť
profesionálneho poskytovania služieb, vrátane doručovania faktúry, obsahujúcej vyúčtovanie.

18. Súčasne bolo dôvodné zohľadniť aj sociálne a majetkové pomery žalovanej, ktorá je onkologickou
pacientkou (zdravotný stav žalovaná preukazovala lekárskymi správami), žijúcou v spoločnej
domácnosti s manželom, ktorý je starobný dôchodca.

19. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, pre ktoré by žalobkyňa nepriznaním náhrady trov

konania bola vo svojich majetkových pomeroch neprimerane dotknutá, v porovnaní so žalovanou.

20. Hoci žalobkyňa vzala žalobu späť pre správanie žalovanej, ktorá tak zavinila zastavenie konania,
nebolo možné v danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať len procesnú zásaduzodpovednosti za zavinenie, keďže bolo potrebné prihliadať na dôvody hodné osobitného zreteľa (vyššie
uvedené okolností prípadu a pomery strán konania), pre ktoré je spravodlivé, aby si každá sporová
strana znášala svoje trovy konania sama bez náhrady.

21. Odvolací súd podľa § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku o náhrade trov
konania zmenil tak, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania strane podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a vznikol jej preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobkyni v odvolacom konaní neúspešnej. Žalovaná si však náhradu trov
konania voči žalobkyni v odvolacom konaní neuplatňovala a vznik jej trov v odvolacom konaní zo spisu
nevyplýval. O náhrade trov odvolacieho konania bolo preto rozhodnuté tak, že žalovanej sa nepriznáva
náhrada trov odvolacieho konania.

23. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.