Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012916
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123012916.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina
Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX, o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 24.11.2023, č. k. 35PP/79/2023-34, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 14.03.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje.
II. Podľa § 61 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa návrh odsúdeného: A. A., nar.
XX.XX.XXXX v B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 2T/57/1999 zo dňa 25.05.2000 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 24.11.2023, č. k. 35PP/79/2023-34 rozhodol takto:
Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 66
ods. 2 Trestného zákona sa návrh odsúdeného: A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody,ktorýmuboluloženýrozsudkomOkresnéhosúduTrnava,sp.zn.2T/57/1999zodňa25.05.2000
zamieta.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
3. Odsúdený podanú sťažnosť odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 10.01.2024
nasledovne (skrátene):
3.1.Prvostupňovýsúdvprípadeodsúdenéhonepovažovalzasplnenúzákonomvyžadovanúpodmienku
na podmienečné prepustenie, a to že od neho nemožno očakávať, že povedie riadny život.

3.2. V tomto kontexte poukázal na jeho odsúdenie, pre ktoré si aktuálne odpykáva trest a poukázal aj na
skutočnosť, že sa v minulosti odpustil rôznorodej trestnej činnosti, prevažne majetkového charakteru.
Z tohto súd vyvodil záver, že je potrebné pokračovať vo výkone trestu odňatia slobody.
3.3. Z obsahu napadnutého uznesenia je zrejmé, že k sociálnym podmienkam, ktoré má odsúdený
vytvorenénaslobode,sasúdnevyjadrilatietoanineskúmal.Súdsanezaoberaljehoosobnýmipomermi,
na ktoré poukazoval na verejnom zasadnutí, a ktoré mali význam pre kladné rozhodnutie o jeho žiadosti.

3.4. Splnil všetky podmienky na podmienečné prepustenie z výkon u trestu odňatia slobody tak, ako
to má na mysli zákonodarca. Súdu predložil potvrdenie o zabezpečení práce po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody, má kde bývať, a preto preukázal že od neho možno očakávať vedenie riadneho
života. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa môže bezproblémovo zaradiť do spoločnosti
a pokračovať v resocializácii v rodinnom a priateľskom zázemí.
3.5. Trestná minulosť je dôležitým faktorom pri prognóze očakávania vedenia riadneho života, avšak

táto prognóza nemôže byť založená výlučne a len na trestnej minulosti a závažnosti skutku. Doposiaľ
vykonaný trest možno považovať za dostačujúci na naplnenie účelu trestu.3.6. Poukazuje na hodnotenie ústavu, podľa ktorého deklaruje kritický postoj a plní ciele programu
zaobchádzania. Resocializačné prognóza je priaznivá.
3.7. Je zrejmé, že preukázal polepšenie, pričom predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti mohol

prvostupňový súd podporiť uložením dlhšej skúšobnej doby, či uložením probačného dohľadu a uloženia
primeraných povinností a obmedzení.
3.8. Navrhuje, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na nové konanie a
rozhodnutie, event. sám rozhodol a vyhovel jeho žiadosti a podmienečne ho prepustil z výkonu trestu
odňatia slobody.

4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.
5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku,

preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,
v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.

7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v
odôvodnení prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený
síce splnil formálnu podmienku a prvú materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie (preukázal
polepšenie), avšak nesplnil druhú materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie, t. j. dôvodné

očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu.
8. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že prvú zákonnú (formálnu) podmienku, teda vykonanie
potrebnej časti trestu odňatia slobody, odsúdený splnil. Poukázal na skutočnosť, že odsúdený vykonal
potrebnú časť trestu odňatia slobody ku dňu 25.08.2023 a ku dňu rozhodovania súdu o žiadosti
odsúdeného je táto podmienka splnená. Splnenie druhej zákonnej (prvá materiálna) podmienky, t. j.

že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie,
prvostupňový súd odôvodnil, že vo vzťahu k odsúdenému neboli konštatované žiadne závažné
negatívne skutočnosti a poznatky o jeho osobe, ktoré by mali za následok nesplnenie tejto materiálnej
podmienky. Odsúdený počas výkonu trestu bol 1x disciplinárne odmenený a disciplinárne potrestaný
nebol. Počas výkonu trestu bol pracovne zaradený, s jeho pracovnou morálkou sú nadriadení spokojní.

V rámci programu zaobchádzania plní stanovené ciele a k trestnej činnosti má kritický postoj.
9. Nesplnenie tretej zákonnej (druhá materiálna) podmienky, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho
života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, odôvodnil s poukazom na skutočnosť, že odsúdený
v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava
zo dňa 25.05.2000, sp. zn. 2T/57/1999, v trvaní 2 roky pre prečin krádeže spolupáchateľstvom. Z

odpisu z registra trestov vyplýva, že odsúdený má celkovo 11 záznamov s prevahou majetkovej
trestnej činnosti s tým, že prvýkrát bol odsúdený už v roku 1988 ako mladistvý za krádež. Z odpisu
registra trestov tiež vyplýva, že odsúdenému boli za predchádzajúcu trestnú činnosť už v minulosti v
prípade časovo skorších odsúdení ukladané opakovane podmienečné tresty odňatia slobody, následne
opakované nepodmienečné tresty odňatia slobody. Odsúdený bol dokonca v minulosti z výkonu

nepodmienečného trestu odňatia slobody už podmienečne prepustený. Z dôvodu recidívy mu bol
zvyšok trestu, z ktorého bol podmienečne prepustený, nariadený vykonať. Odsúdený sa trestnej činnosti
naďalej dopúšťal, o čom svedčí ďalšia početná trestná činnosť, vrátane trestnej činnosti, za ktorú v
súčasnosti vykonáva trest. Po odsúdení, za ktoré v súčasnosti vykonáva trest, sa dopustil aj ďalšej
trestnej činnosti v zahraničí a to opätovne aj trestnej činnosti majetkového charakteru, za ktorú mu

bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 3 mesiace. Skúsenosti s jeho
predchádzajúcim spôsobom života, najmä početnosť a špeciálna recidíva pri páchaní trestnej činnosti,
páchanie ďalšej trestnej činnosti napriek podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody,
svedčia o nedostatku rešpektu k dodržiavaniu právnych noriem u odsúdeného. Oneskorený výkon
trestu odňatia slobody bol spôsobený výlučne správaním sa odsúdeného, ktorý sa v zahraničí dlhodobo

ukrýval pod falošnou identitou a v zahraničí sa dopustil ďalšej trestnej činnosť, za ktorú mu bol
uložený dlhoročný nepodmienečný trest odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu súd má obavu, že aj
v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody odsúdený nebude viesť riadny
život, keďže predchádzajúce miernejšie formy potrestania, podmienečné prepustenie z výkonu trestuodňatia slobody a krátkodobé nepodmienečné tresty nemali na odsúdeného žiadny pozitívny vplyv.
Súd je toho názoru, že odsúdený ako niekoľkonásobný recidivista spôsobom svojho doterajšieho života
neposkytuje garanciu a nezmierňuje obavu z páchania trestnej činnosti. Napriek tomu, že odsúdený v

prostredí ústavu na výkon trestu odňatia slobody preukazuje svojim správaním polepšenie, jeho zjavné
protiprávne konanie počas pobytu na slobode v čase, kedy sa zjavne výchovný účel trestov nespojených
s odňatím slobody alebo podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody minul účinkom,
neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života v prípade
podmienečného prepustenia z výkonu trestu. Pri porovnaní správania odsúdeného na slobode s jeho

správaním v ústave na výkon trestu má súd za to, že k právne aprobovanému správaniu je odsúdený
motivovaný a vedený len v prostredí ústavu počas výkonu trestu odňatia slobody.
10.Preskúmanímkonania,ktorépredchádzalovydaniunapadnutéhouzneseniasťažnostnýsúdzistil,že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,
na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne
realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.

11. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že skutočnosti uvedené
v napadnutom uznesení neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné
prepustenie. Zistenia a závery, ktoré v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza prvostupňový súd,
a ktoré sú uvedené v tomto uznesení v odseku 8. a 9. považuje sťažnostný súd za relevantné, ktoré
sú rozhodujúce pre vyvodenie záveru o tom, či čiastočný výkon trestu odňatia slobody u odsúdeného

splnil svoj účel.
12. Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody je teda nevyhnutné, aby odsúdený počas tohto výkonu svojim správaním preukázal polepšenie,
čo nemožno bez ďalšieho stotožniť len s dobrým správaním sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia
slobody a zároveň je potrebná aj danosť reálneho predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude

odsúdený viesť riadny život.
13. Pri vyhodnotení materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie je potrebné posúdiť všetky
okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj
k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a jeho správanie
sa vo výkone trestu odňatia slobody. Je preto správny postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne

posudzoval osobnosť odsúdeného, trestnú minulosť, charakter trestnej činnosti aj resocializačnú
prognózu odsúdeného.
14. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami
odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť,
či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa zbavil práve tých charakterových

vlastností a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti, alebo ktoré okrem
ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené východiská sťažnostný súd zohľadnil, že osoba odsúdeného bola
doposiaľ 11 krát súdne trestaná a v prípade majetkovej trestnej činnosti sa jedná o špeciálneho
recidivistu. Odsúdený bol prvý krát odsúdený rozhodnutím Okresného súdu Galanta zo dňa

15.11.1988, sp. zn. 1T/162/1988. Prvý nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov bol
odsúdenému uložený Vojenským obvodným súdom České Budějovice zo dňa 26.06.1990, sp. zn.
1T/131/1990, z ktorého bol podmienečne prepustený a následne mu bol nariadený výkon zvyšku
nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý vykonal dňa 13.10.1992. Potom má evidované výkony
ďalších nepodmienečných trestov odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov, 2 mesiace a 10 mesiacov,

ktoré vykonal dňa 23.08.1997. Následne bol odsúdený rozhodnutím Okresného súdu Trnava zo dňa
25.05.2000, sp. zn. 2T/57/1999 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky za skutok,
ktorého sa dopustil dňa 26.11.1998, teda po výkone vyššie uvedených nepodmienečných trestov
odňatia slobody a po jeho podmienečnom prepustení. Následne bol odsúdený mimo územia Slovenskej
republiky, a to v roku 2002, následne v roku 2017 a napokon v roku 2018, a to na nepodmienečný

trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 3 mesiace. Odsúdený bol dňa 25.08.2022 dodaný z cudziny
na výkon trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorý mu bol uložený rozhodnutím Okresného súdu
Trnava zo dňa 25.05.2000, sp. zn. 2T/57/1999. Správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody
je hodnotené kladne, bola mu udelená jedna disciplinárna odmena. Odsúdený plní stanovené ciele
programu zaobchádzania.

16. Posúdením osoby odsúdeného ako recidivistu trestnej činnosti je nevyhnutné zohľadniť, že
obžalovaný sa v minulosti dopúšťal trestnej činnosti aj po tom, čo bol podmienečne prepustený (dokonca
ten inštitút sa ukázal v jeho prípade ako neefektívny) a vykonával aj ďalšie nepodmienečné tresty
odňatia slobody. Odsúdený aktuálne vykonáva trest, ktorý mu bol uložené ešte v roku 2000, avšakz dôvodu, že opustil územie Slovenskej republiky a pod falošnou identitou žil v Nemecku. Napriek
uvedenému spôsobu života odsúdeného na úteku sa opakovane dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol
odsúdený a naposledy vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 3 mesiace. Na

základe uvedeného tak možno konštatovať, že odsúdenému sú známe podmienky výkonu trestu odňatia
slobody, ako aj ústavný poriadok, tento je schopný dodržiavať a dokonca si aj vytvoriť podmienky na
udelenie disciplinárnej odmeny, avšak zároveň je nevyhnutné zdôrazniť, že po prepusteniach z výkonov
nepodmienečných trestov odňatia slobody pokračoval v ďalšej trestnej činnosti.
17. Sťažnostný súd konštatuje, že len dobré správanie odsúdeného v podmienkach výkonu trestu

odňatia slobody nie je dostačujúce na vyslovenie predpokladu, že bude odsúdený na slobode viesť
riadny život. Pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, ide o to rozlíšiť, kedy správanie
odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej
adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien
osobnosti odsúdeného odôvodňujúcich nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život. To znamená, že
ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa polepšil a tým splnil

prvú materiálnu podmienku. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je
v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol odsúdený automaticky
prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu. Aj keď celkovo hodnotenie odsúdeného vyznieva
prevažne pozitívne a je z neho zrejmé, že sa odsúdený adaptoval na režim výkonu trestu odňatia
slobody, na druhej strane nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených,

avšak priemerných väzňov. Hoci bol počas doterajšieho výkonu trestu disciplinárne odmenený, tak
táto skutočnosť ešte automaticky neznamená, že nastala kladná zmena v jeho hodnotovej orientácii, a
teda že možno konštatovať jeho polepšenie. Preukázanie polepšenia odsúdeného je totižto potrebné
vyhodnocovať komplexne a taktiež je nevyhnutné zohľadniť aj tú skutočnosť, že plnenie svojich
povinností v rámci výkonu trestu odňatia slobody bolo premietnuté do podoby disciplinárnej odmeny a

v prejednávanom prípade aj do preradenia odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Napokon je nevyhnutné konštatovať,
že aj v závere hodnotenia ústavu je konštatované len čiastočné splnenie podmienok odsúdeného na
podmienečné prepustenie.
18. Po komplexnom zhodnotení života obžalovaného, vrátane jeho správania sa vo výkone trestu

odňatia slobody, tak možno dospieť k záveru, že samotné dobré správanie obžalovaného vo
výkone trestu odňatia slobody, ktoré výraznejším spôsobom nevybočuje zo správania iných, režimu
prispôsobených, väzňov, nedáva sťažnostnému súdu (na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa)
dostatočný predpoklad, že prišlo k polepšeniu odsúdeného, a že v prípade jeho podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bude viesť riadny život. Aj keď je správanie sa odsúdeného

vo výkone trestu odňatia slobody aktuálne v súlade s ústavným poriadkom, s poukazom aj na jeho
predchádzajúci výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, je dôvodné skôr konštatovať jeho
prispôsobenie sa režimu výkonu trestu odňatia slobody ako vnútornú zmenu v jeho hodnotovej orientácii,
teda polepšenie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na nápravu odsúdeného a uvedomenie si
negatívnych dôsledkov jeho konania nemali v minulosti vplyv žiadne z predchádzajúcich uložených

trestov, pretože sa vyhýbal výkonu trestu odňatia slobody, opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti,
hoci si vytvoril rodinné a priateľské zázemie, na ktoré poukazuje aj v podanej sťažnosti. Prvostupňový
súd nekonkretizoval, v čom vidí polepšenie sa odsúdeného a pod tento pojem podradil výlučne dobré
správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody. Je nevyhnutné zohľadniť, že odsúdený po
výkone predchádzajúcich trestov, ako aj v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody v inej trestnej veci, mal možnosť na slobode preukázať, že chce a vie viesť riadny život, no
odsúdený tieto príležitosti nevyužil a v trestnej činnosti pokračoval. Z týchto dôvodov sa niet prečo
domnievať, že práve podmienečné prepustenie z aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody už splní svoj
zákonom sledovaný účel.
19. Za daného stavu veci sťažnostný súd zdieľa názor prvostupňového súdu, že podmienečným

prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných
účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Z uvedených dôvodov,
v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného, existuje pre spoločnosť riziko recidívy, a preto
nemožno dôvodne očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, keďže sťažnostný súd
nemá za preukázané polepšenie odsúdeného.

20.Sťažnostnýsúdopakuje,žeposúdenieotázkymožnejrecidívyjevždylenpredpokladomvysloveným
s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery sa vychádza z objektívnych
kritérií, medzi ktoré patrí predchádzajúci spôsob života odsúdeného i jeho sklony k páchaniu trestnej
činnosti. Súd môže pri hodnotení osoby odsúdeného zohľadniť skutočnosť, že sa v minulosti dopustiltrestných činov a z toho vyvodiť príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským hodnotám
chráneným Trestným zákonom a možnosti jeho nápravy a polepšenia. Možnú recidívu v budúcnosti
odôvodňuje aj správanie sa odsúdeného v minulosti, nejde teda o subjektívny názor prvostupňového

súdu, ale vychádza z objektívnych kritérií, ktorým je odpis registra trestov. Opakované protiprávne
konania odsúdeného, za ktoré bol postihnutý trestom (viď. bod 15 tohto uznesenia) odôvodňujú záver, že
rozhodnutie prvostupňového súdu o jeho podmienečnom neprepustení z výkonu trestu odňatia slobody
vychádza z konkrétnych skutkových zistení uvedených prvostupňovým súdom. Formálne deklarovanie
snahy odsúdeného viesť riadny život, nebolo ani pre sťažnostný súd dostatočnou zárukou na jeho

podmienečné prepustenie, keď už v minulosti bol podmienečne prepustený, no i napriek tomu, že mu
bola to strany spoločnosti poskytnutá šanca viesť riadny život i naďalej páchal trestnú činnosť.
21. Tento záver nijakým spôsobom neneguje ani argumentácia odsúdeného predostretá na verejnom
zasadnutí a v podanej sťažnosti ohľadom jeho možnosti bývať v obci C., D. E. F. XXXX/XX a pracovného
a rodinného zázemia, ktorú považoval sťažnostný súd za nedôvodnú. Toto zázemie mal odsúdený aj
pred výkonom terajšieho nepodmienečného trestu, ktoré ho však neodradilo v páchaní ďalšej trestnej

činnosti, čo je zrejmé z jeho odpisu registra trestov. Samotná možnosť odsúdeného pracovať na území
Slovenskej republiky (viď. čestné prehlásenia G. G. – Kamenárstvo) a proklamovaná snaha odsúdeného
o zabezpečenie starostlivosti o rodinu, nie je dôvodom na podmienečné prepustenie odsúdeného
v prípade, ak súd nemá za preukázané splnenie materiálnych podmienok na jeho podmienečné
prepustenie, vrátane jeho polepšenia.

22. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda podľa názoru
sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho polepšenia sa v podmienkach výkonu
trestu odňatia slobody a jeho budúceho správania, t. j. že v prípade podmienečného prepustenia bude
žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti.
23. Sťažnostný súd na záver uvádza, že k postupu podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, teda

k zrušeniu napadnutého uznesenia a novému rozhodnutiu, pristúpil výlučne z formálnych dôvodov.
24. Odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozhodnutím Okresného súdu
Trnava zo dňa 25.05.2000, sp. zn. 2T/57/1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2001 pre
spáchanie trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
Podľa § 437 ods. 3 Trestného zákona pri posudzovaní splnenia podmienok na rozhodovanie o

podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo rozhodovaní o podmienečnom
upustení od výkonu zvyšku trestu u trestov uložených pred účinnosťou tohto zákona sa postupuje podľa
doterajších predpisov. Osoba odsúdená na výnimočný trest odňatia slobody podľa § 43 ods. 1 zákona
č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov môže byť podmienečne prepustená až
po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody; osoba odsúdená podľa tohto ustanovenia na

výnimočný trest odňatia slobody na doživotie nesmie byť podmienečne prepustená.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade bol trest podľa § 247 ods. 2 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. odsúdenému uložený dňa 08.02.2001, teda ešte pred účinnosťou súčasne platného
Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., bola pre splnenie podmienok na podmienečné prepustenie
odsúdeného relevantná právna úprava uvedená v § 61 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

26. Na základe uvedeného sťažnostný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.