Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119206520
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8119206520.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov: 1. Obec A., XXX XX A. XX,
IČO: XX XXX XXX, 2. B. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., 3. B. G. C., H.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., 4. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX
XX, 5. G. K., H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX, všetci právne zastúpení ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868
434 proti žalovanému: B. G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX, právne zastúpený JUDr.
Marek Polakovič, advokát so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 42 231 639, o

uloženie povinnosti, o odvolaní žalobcov v 1. až 5. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
8C/15/2019-357 zo dňa 22.11.2022 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 8C/15/2019-385 zo dňa 12.05.2023.

II. Žalobcovi voči žalovaným v 1.rade až 5.rade priznáva spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. až 5. rade sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 01.04.2019 domáhali toho, aby súd
uložil žalovanému povinnosť strpieť užívanie jeho pozemkov žalobcami v 1. až 5. rade na účel prechodu

pešo a prejazdu motorovými vozidlami a zároveň zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by v užívaní
týchto pozemkov, na prechod a prejazd akýmkoľvek spôsobom bránilo alebo sťažovalo. Žalobcovia
tvrdili, že parcely vo vlastníctve žalovaného sú užívané ako účelová komunikácia viac ako 50 rokov,
a to od doby kedy bolo založené družstvo vo A., a denne ich užívajú za účelom prístupu k svojim
nehnuteľnostiam. Od doby kedy žalovaný nadobudol účelovú komunikáciu, začal prechod a prejazd po
tejto komunikácii znepríjemňovať, a dokonca na jej časti vytvoril prekážku vo forme násypu hliny. Taktiež
žalovaný ústne viackrát oznámil žalobcovi v 1. rade, že zabráni prechodu občanom po týchto parcelách;

aj v ústnom konaní pred Okresným úradom Prešov, kedy sa predlžovala lehota skúšobnej prevádzky
ČOV oznámil, že nesúhlasí s prejazdom k ČOV cez jeho parcely. F., ktoré sú vo vlastníctve žalovaného,
využívajú ako nevyhnutnú komunikáciu pre prechod k svojim nehnuteľnostiam, majú charakter účelovej
komunikácie. Žalobcovia preto majú za to, že terajšie konanie žalovaného je protiprávne, pretože
žalovaný bráni v užívaní účelovej komunikácie už nielen formálne, ale aj aktom navezenia hliny alebo
iného materiálu vytvorením prekážky v jej zjazdnosti.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol cit.:

„I. Žalobu z a m i e t a.II. Žalobcovia v 1. - 5. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania
v rozsahu 100 %.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a § 137 Civilného sporového poriadku.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že tunajší súd rozsudkom, č. k.
8C/15/2019-288, zo dňa 09.07.2021 uložil žalovanému povinnosť strpieť užívanie pozemkov - parciel

C-KN č. XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1787 m2 a C-KN č. XXX, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 653 m2 zapísaných na LV č. XXX, k. ú. A., žalobcami
na účel prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania,
ktorým by užívaniu pozemkov - parciel C-KN č. XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 1787 m2 a C-KN č. XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 653 m2
zapísaných na LV č. XXX, k. ú. A., na prechod a prejazd akýmkoľvek spôsobom bránil alebo sťažoval

a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalovaným v 1. až 5. rade trovy konania v rozsahu 100 %.
Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že žalobcovia za účelom prechodu a príjazdu k svojim
pozemkom a stavbám nevyhnutne musia prechádzať po miestnych komunikáciách nachádzajúcich
sa na parcelách C-KN č. XXX J. O. XXX, k. ú. A., ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Tieto parcely
slúžili ako komunikácie aj v minulosti, a to na prepojenie jednotlivých objektov hospodárskeho dvora

bývalých L. G. P. E. Q.. V zmysle ustanovenia § 6 cestného zákona môže miestne komunikácie užívať
každý. Ak by sa aj na sporných pozemkoch jednalo o účelové komunikácie, šlo by o verejné účelové
komunikácie v zmysle ustanovenia § 22 cestného zákona, nakoľko sa nenachádzajú v uzavretých
priestoroch alebo objektoch alebo na priestranstvách, ktoré by boli vyhlásené obcou za neverejné.
Už z terminologického označenia časti účelových komunikácií ako verejných je vylúčené, aby takéto

verejné účelové komunikácie mali byť využívané iba ich vlastníkmi. Verejné užívanie pozemných
komunikácií nie je inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenie. Nebolo sporné,
že žalovaný zasiahol do vlastníckeho práva obyvateľov domov so súpisnými číslami XXX až XXX tým,
že zasypal pôvodnú panelovú cestu nachádzajúcu sa na parcele C-KN č. XXX. Zároveň žalovaný
ohrozuje právo žalobcov verbálne vyhrážkami, že im zabráni vo vstupe, prechode a prejazde, ak mu

pomernou časťou neprispejú na úhradu nákladov spojených s údržbou a rekonštrukciou cesty. Popritom
obyvatelia žalobkyne v 1. rade využívajúci parcelu C-KN č. XXX na prístup k svojim obydliam potvrdili,
že im žalovaný hrozil zamedzením prístupu. Ak v čase rozhodovania súdu pretrváva hrozba porušenia
práv a právom chránených záujmov, je práve žaloba o zdržanie sa adekvátnym prostriedkom ochrany.
Zdržovací výrok rozsudku má preventívnu funkciu, pričom uložené povinnosti môžu smerovať proti

konaniu, pri ktorom existuje dôvodná obava, že k protiprávnemu stavu v budúcnosti dôjde. Výkonu práva
na jednej strane (výkon vlastníckeho práva žalobcov) zodpovedá povinnosť druhej strany (žalovaného)
strpieť výkon tohto práva. Ak sa žalobkyňa v 1. rade domnieva, že je vlastníčkou pozemkov pod
komunikáciami na parcelách C-KN č. XXX a C-KN č. XXX, je na nej, aby sa svojho vlastníckeho práva
domáhala súdnou cestou. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o

zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) totiž platí, že údaje katastra
sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Tunajší súd opravným uznesením, č. k. 8C/15/2019-288 z
09.11.2021 opravil I. výrok rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 8C/15/2019-252 z 09.07.2021, ktorý
má správne znieť: „Žalovaný je povinný strpieť užívanie pozemkov, parcela C-KN č. XXX/X, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 840 m2, parcela C-KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere

398 m2, parcela C-KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 549 m2 a parcela C-KN č.
XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 653 m2 zapísaných na LV č. XXX, k. ú. A., žalobcami
v 1. až 5. rade na účel prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami a zdržať sa akéhokoľvek
konania, ktorým by užívaniu pozemkov parcela C-KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
840 m2, parcela C-KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 398 m2, parcela C-KN č.

XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 549 m2 a parcela C-KN č. XXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 653 m2 zapísaných na LV č. XXX, k. ú. A., na prechod a prejazd akýmkoľvek
spôsobom bránil alebo sťažoval. Proti vyššie cit rozsudku a opravnému uzneseniu podal žalovaný včas
odvolanie. Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, uznesením zo dňa 17.05.2022, č. k. 6C/1/2022-313,
6Co/2/2022-313, zrušil rozsudok v spojení s opravným uznesením, č. k. 8C/15/2019-288 z 09.11.2021

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v ňom okrem iného
uviedol, že v súčasnosti už nie je na LV č. XXX, k. ú. A., zapísaná parcela č. XXX, ale sú na ňom
zapísanéparcelyč.XXX/X,druhpozemkuzastavanáplochaanádvorieovýmere840m2,č.XXX/X,druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 398 m2 a č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plochaa nádvorie o výmere 549 m2, pričom v tejto súvislosti konštatoval, že nemá k dispozícii geometrický
plán, resp. mapu, podľa ktorých by bolo možné určiť, ktorým častiam pôvodnej parcely č. XXX v k. ú. A.
zodpovedajúparcelyč.XXX/X,O.XXX/XJ.O.XXX/Xvk.ú.A..Vďalšomkonaníbudepovinnosťousúdu

prvej inštancie vyzvať žalobcov na opísanie rozhodujúcich skutočností k novovytvoreným parcelám a
predloženie dôkazných prostriedkov k nimi uvedeným tvrdeniam k novovytvoreným parcelám, v priamej
súvislosti s nimi požadovanými povinnosťami voči žalovanému strpieť ich užívanie. Následne súd prvej
inštancie v prvom rade posúdi, či žalobcovia preukázali, že žalovaný im bráni v prístupe k pozemkom a
stavbám v ich vlastníctve a či je vzhľadom na rozmiestnenie novovytvorených parciel a parciel žalobcov

vôbec potrebné ukladať mu žalobcami navrhované povinnosti. V prípade kladného vyhodnotenia týchto
skutkových okolností bude v druhom rade úlohou súdu prvej inštancie vyhodnotiť najmä to, či rozsah
obmedzenia navrhovaný žalobcami nepresahuje nevyhnutnú mieru obmedzení práv jedného vlastníka
v prospech iných vlastníkov. Žalobkyňa v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 11.11.2022 uviedla, že
v súčasnosti je vlastníkom parcely C-KN č. XXX/XX, ktorá ako komplikácia nadväzuje na komunikáciu
nachádzajúcu sa na parcele C-KN č. XXX. Taktiež ďalšia parcela C-KN č. XXX/XX, ktorá je priamo v

susedstve parcely č. XXX, tvorí krajnicu ako súčasť komunikácie a verejnú zeleň. Pred vstupom na
parcelu č. XXX sa nachádza parcela C-KN č. XXX/X, ktorú žalobkyňa v 1. rade odkúpila od pôvodného
vlastníka (F. K.) v snahe priamo prepojiť komunikáciu na parcele č. XXX/X s komunikáciou na parcele č.
XXX. Obec má parcelu č. XXX evidovanú delimitačnom protokole, na základe ktorého prešlo vlastníctvo
do majetku obce ako cesta. Vzhľadom na to, že obec vykonáva a zabezpečuje komunálne služby pre

všetkých obyvateľov danej cesty, stará sa o údržbu komunikácie a osvetlenie na nej, ako orgán verejnej
správy zastupuje a chráni právom chránené za nielen seba, ale aj svojich obyvateľov, má za to, že
ako strana konania má oprávnený nárok plynúci z danej žaloby aj vzhľadom na to, že prekážka vo
forme návozu zeminy tam skutočne bola, no v súčasnosti je odstránená na vlastné náklady jedného
z miestnych obyvateľov. Z LV č. XXXX, k.ú. A., súd zistil, že žalobkyňa v 1. rade je podielovým

spoluvlastníkom parc. C-KN č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 254 m2 a parc. C-KN č. XXX/XX -
zastavaná plocha o výmere 679 m2 s podielom vo výške 1/4. Ďalšími spoluvlastníkmi sú obce L., L. J. C..
NaparceleC-KNč.XXX/Xsanachádzastavbaoznačenáako„K.J.O.A.-L.-B.R.“.Rozhodnutím,č.S./
XXXXXX-XX/Q., T. U. XX.XX.XXXX vydaného S. V. F., ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 17.07.2018, bolo žalobkyni v 1. rade povolené dočasné užívanie stavby na skúšobnú prevádzku

„Kanalizácia a O. A. J. L. - B. R.“ E. S. X H.. Z LV č. XXX, k. ú. A., súd zistil, že žalobcovia v 2. a 3.
rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. C-KN č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
3078 m2. Z LV č. XXX, k. ú. A. súd zistil, že žalobcovia v 4. a 5. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
parc. C-KN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 358 m2, parc. C-KN č. XXX/XX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2471 m2 a stavby - šrotovník so súpisným č. XXX, postavanej

na parcele CKN č. XXX. Z LV č. XXX, k.ú. A., súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom parc. C-
KN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 840 m2, parc. č. C-KN č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 398 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 549
m2, ako aj parcely CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 653 m2. Parcely č. XXX/
X, XXX/X J. XXX/X zodpovedajú pôvodnej parc. č. XXX o výmere 1787 m2. Všetky tieto parcely majú

podľa listu vlastníctva spôsob využitia označený č. XX, t. z., že ide o pozemok, na ktorom je postavená
inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia. Zo stanoviska Obce A. vyplýva, že pôvodná
parc. C-KN č. XXX a parc. C-KN č. XXX sú využívané ako miestne, resp. účelové komunikácie
zabezpečujúce prístup k rodinným domom vo vlastníctve súkromných osôb, podnikateľských subjektov,
benzínovej stanici a hospodárskeho dvora. Obe tieto komunikácie sú osvetlené verejným osvetlením

vo vlastníctve obce, ktorá po týchto komunikáciách zabezpečuje vývoz komunálneho a separovaného
odpadu, zabezpečuje údržbu týchto komunikácií pokiaľ ide o posyp a odhŕňanie snehu v zimnom období.
Obec komunikáciu na parcele C-KN č. XXX dlhodobo spevňuje, zabezpečuje orezávanie prerastajúcich
okolitých drevín a udržiava ju v priechodnom a funkčnom stave. Časť pôvodnej parcely C-KN č. XXX
z jej severnej strany v susedstve parcely C-KN č. XXX/XX je zároveň prístupovou cestou k miestnej

čističke odpadových vôd, ktorá je vo vlastníctve troch obcí - A., L. J. L. na základe zmluvy z roku
XXXX a nej vyplývajúcich združených finančných prostriedkov. Zo stanoviska S. Q. ako stavebného
úradu pre konania, kde žalobkyňa v 1. rade je navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby
vyplýva, že podľa platného územného plánu na pozemkoch parc. C-KN č. XXX J. XXX sú zadefinované
existujúce miestne komunikácie slúžiace na prístup k pozemkom a stavbám v lokalite (využívaných

čiastočne ako poľnohospodársky dvor, skladové priestory, výrobné priestory a stavby na bývanie). Na
túto sieť komunikácií je pripojená novonavrhovaná verejnoprospešná stavba N. X - výstavba nových
miestnych komunikácii v novonavrhovaných výstavbách podľa ÚPN, ktorá podľa územného plánu by
mala v budúcnosti sprístupniť novú plochu rodinných domov nachádzajúcu sa južne od existujúcejzástavby sprístupnenej miestnou komunikáciou vedenou na pozemku parc. C-KN č. XXX. Z ohliadky na
mieste samom súd zistil, že pri pôvodnej parc. C-KN č. XXX sa nachádza čerpacia stanica pohonných
hmôt, ktorá je verejne prístupná. Z pôvodnej parc. C-KN č. XXX vedie novovytvorená prístupová cesta k

rodinným domčekom, nakoľko pôvodnú panelovú cestu zasypal žalovaný v troch etapách od roku 2010.
Z rodinných domčekov vytekajú splašky. Na parc. C-KN č. XXX sa nenachádzala žiadna prekážka. V
čestnom prehlásení obyvatelia S. A. obývajúci časť „I.“ (bytový dom č. XXX, rodinné domy súp. č. XXX
W.. O. XXX) prehlásili, že majú dôvodné obavy plynúce zo slovných vyhrážok žalovaného o zamedzení
prístupu po ceste, ktorá sa nachádza na parc. C-KN č. XXX. Žalovaný sa im viacnásobne vyhrážal,

že uzatvorí závoru na moste pred parc. C-KN č. XXX alebo zakáže im prístup domov po jeho ceste.
Keďže ide o jedinú prístupovú cestu k bytovému domu a dvom rodinným domom, majú vážne obavy z
možných následkov prípade zamedzenia prístupu. Zo zápisu zo dňa 06.02.2021 súd zistil, pri stretnutí
starostu obce so zástupcom spoločnosti, ktorá realizovala odkanalizovanie rodinných domčekov č. XXX
- XXX a stavebným dozorom na mieste samom k nim došiel žalovaný, ktorý diskusiu prerušil a správal
sa agresívne. Žalovaný vytiahol kovovú tyč z auta, zastrájal sa ňou, vyhrážal a osočoval.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že v posudzovanom prípade sa
žalobcovia domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva. proti žalovanému tvrdiac, že do ich práva
neoprávnene zasahuje, resp. ho ohrozuje. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade,
za účelom prechodu a príjazdu k svojim nehnuteľnostiam, a to či už k svojim pozemkom alebo k stavbe

na parc. C-KN č. XXX/X, musí nevyhnutne prechádzať po komunikácii nachádzajúcej sa na parc. C-
KN č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Žalobcovia v 2. a 3. rade za účelom prístupu k
svojmu pozemku alebo k stavbe na parc. C-KN č. XXX/XX, taktiež musia nevyhnutne prechádzať po
komunikácii nachádzajúcej sa na parc. C-KN č. XXX/X. Žalobcovia v 4. a 5. rade za účelom prístupu
k svojim nehnuteľnostiam musia prechádzať po komunikácii nachádzajúcej sa na parc. C-KN č. XXX/

X a tiež na parc. C-KN č. XXX/X, ktorá je rovnako vo vlastníctve žalovaného. V konaní nebolo sporné,
že uvedené parcely slúžili ako komunikácie aj v minulosti a to na prepojenie jednotlivých objektov
hospodárskeho dvora bývalých L. G. P. E. Q.. Pre určenie jeho práv a povinnosti voči žalobcom však
nie je rozhodujúca kvalifikácia dotknutej komunikácie, ale skutočnosť, či žalobcovia majú okrem tejto
komunikácie k dispozícii aj nejakú inú komunikáciu, resp. pozemok, ktorý by im mohol slúžiť ako

prístupová cesta k pozemkom a stavbám v ich vlastníctve. Žalobcovia v 2. až 5 rade nemajú inú možnosť
ako prechádzať cez parcely vo vlastníctve žalovaného a ani žalobkyňa v 1. rade v rámci prístupu k
ČOV, ktorá jej v jej spoluvlastníctve. Vykonaním obhliadky na mieste samom bolo preukázané, že na
parc. C-KN č. XXX/X J. P. O. XXX/X sa nenachádza žiadna fyzická prekážka, teda žalobcovia v 1. až
5. rade nie sú a ani v minulosti neboli zasypaním zeminou obmedzení v prechode a prejazde k svojim

nehnuteľnostiam. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali ani svoje tvrdenia o verbálnom, či inom
ohrozovaní ich práva na prístup k svojim nehnuteľnostiam zo strany žalovaného. Žalobca v 2. rade
navyše na pojednávaní dňa 09.07.2021 uviedol, že mu a jeho obchodným partnerom nebolo zo strany
žalovaného bránené vo vstupe na svoj pozemok. Žalobkyňa v 1. rade v roku 2022 síce nadobudla do
vlastníctva parcely C-KN č. XXX/XX a C-KN č. XXX/XX, ktoré s parcelou č. XXX susedia, no žalobkyňa

má k týmto novonadobudnutým parcelám prístup zo svojej parcely C-KN č. XXX/X, resp. z parcely C-KN
č. XX/X, a teda nie je nevyhnutné sa k nim dostať cez parcelu č. XXX. Tvrdenia o verbálnom ohrozovaní
práva obsiahnuté v čestnom prehlásení obyvateľov žalobkyne v 1. rade obývajúcich bytový dom so
súpisným číslom XXX a rodinné domy so súpisnými číslami XXX J. XXX Q. O. I., nie sú tvrdeniami
žalobcov a agresívne správanie sa žalovaného tvrdené v zápisnici zo stretnutia starostu žalobkyne

v 1. rade so zástupcom obchodnej spoločnosti realizujúcej odkanalizovanie rodinných domov nebolo
nasmerované voči žalobcom v 2. až 5. rade, keďže sa títo žalobcovia, okrem starostu žalobkyne v 1.
rade, uvedeného stretnutia nezúčastnili. Súd dodáva, že žalobcovia v 2. až 5. rade nepotrebujú parcelu
č. C-KN č. XXX J. P. O. XXX/X vôbec používať. Keďže na parc. C-KN č. XXX/X J. F.. P. O. XXX/X
sa nenachádza žiadna prekážka, ktorá by bránila žalobcom vo vstupe na ich nehnuteľnosti, pričom

títo nepredložili súdu žiadny relevantný dôkaz o opaku, súd nepovažoval za potrebné v takejto situácii
uložiť žalovanému povinnosť strpieť užívanie jeho pozemkov žalobcami, ktorí ich dlhodobo užívajú od
roku 2008, a tiež povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by im v tomto užívaní bránilo alebo
sťažovalo. Súd teda žalobu nepovažoval za dôvodnú a preto zamietol ju. Súd nemohol vyhovieť žalobe
vo vzťahu k parc. C-KN č. XXX/X, nakoľko obyvatelia domov so súp. č. XXX, XXX, XXX J. XXX nie sú

stranami tohto konania a teda žalobkyňa v 1. rade ich nemôže v tomto konaní ani zastupovať. To, že
obec je poskytuje služby obyvateľom obce ešte neznamená, že jej to dáva oprávnenie podať žalobu vo
vlastnom mene na ochranu záujmov niektorých obyvateľov. Súd zamietol návrh žalobcov na vykonaniedokazovania spočívajúcom vo vyžiadaní podkladov od polície, nakoľko sa tento dôkaz dotýka tretej
osoby, ktorá však je stranou v tomto konaní.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že žalovaný bol v konaní úspešný
vcelomrozsahuasúdtedazaviazalžalobcovnanáhradutrovkonania,ovýškektorýchbuderozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

7. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia v 1. až 5. rade prostredníctvom spoločného právneho
zástupcu, pričom ako dôvody napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie tieto špecifikovali v zmysle
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e/, f/, g/ a h/ CSP. Žalobcovia mali za to, že súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym právnym záverov, keď v napadnutom rozsudku
konštatoval, že žalobcovia nepredložili žiaden relevantný doklad o nevhodnom správaní sa žalovaného
respektíve dôkaz o tom, že žalovaný bráni žalobcom v užívaní parciel, ktoré sú využívané ako miestne

respektíve účelové komunikácie zabezpečujúce prístup k rodinným domom, a to z dôvodu, že súd prvej
inštancie žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Žalobcovia tvrdia, že vykonaným dokazovaním
v tomto konaní im bolo jednoznačne preukázané, že parcela C KN č. XXX/X je parcelou, na ktorej
sa nachádza prístupová komunikácia k čističke odpadových vôd, ktorej vlastníkom je žalobca v 1.
rade a nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalobcu v 2. a 3. rade. Predmetná parcela je zároveň aj

prístupovou komunikáciou obyvateľov k ich rodinným domom a bezprostredne nadväzuje na parcelu
C KN č. XXX. Pokiaľ ide o parcelu C KN č. XXX/X J. P. K. O. XXX/X tieto sú prístupovou cestou
k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v 4. a 5. rade. V žalobcami predloženom čestnom prehlásení
títo preukázali, že občania obce Fričovce potvrdili, že majú dôvodné obavy plynúce zo slovných
vyhrážok žalovaného o zamedzení prístupu po ceste, ktorá sa nachádza na parcele C KN č. XXX.

Žalovaný sa im viacnásobne vyhrážal, že uzatvorí závoru na moste pred parcelou C KN č. XXX/X
alebo im zakáže prístup domov po tejto ceste. Keďže sa jedná o jedinú prístupovú cestu k bytovému
domu a dvom rodinným domom, obyvatelia obce majú vážne obavy z možných následkov v prípade
zamedzenia prístupu. Žalobcovia majú za to, že ich žaloba je v celom rozsahu dôvodná, pričom
pozemky žalovaného, ktoré sú predmetom tejto žaloby, sú zadefinované ako miestne respektíve účelové

komunikácie na prístup k pozemkom a stavbám. Predmetné komunikácie sú osvetlené verejným
osvetlením, ktorého vlastníkom je žalobca v 1. rade. Žalobca v 1. rade po týchto komunikáciách
zabezpečuje vývoz komunálneho a separovaného odpadu a zabezpečuje údržbu týchto komunikácií
pokiaľ ide o posyp a odhŕňanie snehu v zimnom období, taktiež zabezpečuje orezanie prerastajúcich
drevín a udržiava ju v priechodnom a funkčnom stave. Žalobcovia majú za to, že z vykonaného

dokazovania a predložených dôkazov je nesporné, že cestu postavenú k parcelám žalovaného, ktoré
sú predmetom tohto konania postavil právny predchodca žalovaného za tým účelom, aby bola užívaná
ako komunikácia, pričom je irelevantné, či ju zriaďoval výlučne len pre svoje potreby alebo aj pre potreby
iných subjektov. Pokiaľ totiž dôjde na pozemku z vôle jeho vlastníka mimo uzavretých priestorov alebo
objektov k zriadeniu účelovej komunikácie, nemôže už vlastník pozemku jednostranným vyhlásením

zamedziť jeho všeobecné užívanie, čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky
sp.zn. 22Cdo/1862/2000 a takúto verejnú účelovú komunikáciu môže v zmysle § 22 ods. 3 Zákona
č. 135/1961 Zbierky vyhlásiť za neverejnú len obec, čo však do dnešného dňa nenastalo. Žalovaný
do dnešného dňa nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom, aby obec tieto parcely vyhlásila za neverejnú
komunikáciu. Žalovaný svojím konaním, a to či už verbálnym respektíve fyzickým vytvorením prekážky

na predmetných parcelách sa snaží obmedziť prístup, či už podnikateľských subjektov respektíve
občanov obce a takéto jeho konanie nie je možné považovať za účelné v prospech verejného blaha, ale
naopakzašikanóznyvýkonpráva.Sverejnýmcharakteromspornejkomunikáciesacelkomnepochybne
počítalo pri povoľovaní existujúcej zástavby v celej lokalite vo vzťahu, ku ktorej táto cesta plní úlohu
jedinej prístupovej komunikácie. Žalobcovia majú za to, že sporná prístupová cesta má charakter

verejne prístupnej komunikácie, ku ktorej existuje všeobecné právo užívania odvodené od cestného
zákona. Užívanie verejnej komunikácie spôsobom na to určeným pritom ani nepredstavuje neoprávnený
zásah do vlastníckeho práva žalovaného užívaním týchto nehnuteľností. Žalobcovia majú za to, že
všeobecné užívanie je výnimočným obmedzením vlastníckeho práva reagujúcim na komunikačnú
potrebu verejnosti ako potencionálne neobmedzeného okruhu osôb. Pre všeobecné užívanie je teda

charakteristické, že oprávnenie k takémuto užívaniu vzniká vopred neurčenému okruhu užívateľov, teda
nejde o súkromné práva konkrétnych osôb k cudzej veci v podobe vecných bremien, a toto vzniká priamo
zo zákona na rozdiel od zvláštneho užívania, ktoré býva viazané na vydanie určitého individuálneho
správneho aktu. Všeobecné užívanie pozemných komunikácií nie je inštitútom súkromného práva, aleide o verejnoprávne oprávnenie. Toto užívanie sa neopiera o občianskoprávne predpisy, ale o zákon
o pozemných komunikáciách a o veciach upravených zákonom o pozemných komunikáciách sa
postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. Za verejné účelové komunikácie treba

považovať všetky komunikácie, ktoré spĺňajú hľadiská uvedené v Zákona č. 135/1961 Zbierky, a to
aj v prípade, že o charaktere tejto pozemnej komunikácie nebolo vydané správne rozhodnutie. Zo
zisteného skutkového stavu je podľa žalobcov evidentné, že predmetná komunikácia je verejná, účelová
a túto majú právo užívať titulom práva všeobecného užívania verejných priestranstiev, a to nielen
žalobcovia, ale všetky subjekty, nielen vlastník tejto komunikácie, teda žalovaný, a preto žaloba žalobcov

je v celom rozsahu dôvodná. Žalobcovia zároveň v odvolaní uviedli, že napadnuté výroky rozsudku
súdu prvej inštancie sú nepreskúmateľné i z dôvodu, že z napadnutého rozsudku nie je jednoznačne
evidentné, stručné, jasné a výstižné vysvetlenie, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov súd prvej
inštancie riadil a ako vec právne posúdil. Žalobcovia považujú za určujúce pre nachádzanie práva, že
vždy je potrebné vychádzať z individuálnych rozmerov daného prípadu, ktoré sú založené na zistených
skutkových okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru žalobcov v danej veci so všetkými

špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva
povinnosť súdu prvého stupňa umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov ako
i povinnosť súdu prvého stupňa sa s týmito námietkami a argumentmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť
rozhodnutie presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať, a to tak, aby odôvodnenie
rozsudku malo náležitosti vyžadované § 220 Civilného sporového poriadku. Na základe uvedeného

žalobcovia mali za to, že ich odvolenie je v celom rozsahu dôvodné, a preto navrhli odvolaciemu súdu,
aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak ako uviedli v petite svojho odvolania.

8. Voči odvolaniu žalobcov v 1. až 5. rade sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že toto odvolanie
žalobcov považuje v plnom rozsahu za nedôvodné. Žalobcovia vo svojom odvolaní opätovne uvádzajú,

že obec A. je oprávnená v tomto konaní zastupovať aj svojich obyvateľov, ktorí nie sú účastníci konania.
Uvedené tvrdenie je nepravdivé a nemá žiadnu oporu v zákone. Taktiež listinný dôkaz predložený
žalobcami, a to čestné prehlásenie obyvateľov časti obce I., ktorí nie sú účastníkmi konania, je preto
bez právneho významu. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovia neuniesli v konaní dôkazné bremeno
a žiadnym spôsobom nepreukázali svoje tvrdenia uvedené v podanej žalobe. Nepredložili žiaden dôkaz,

ktorýbypreukazovalichtvrdeniaofyzickomporušovaníaleboverbálnomohrozovaníichpráv.Zohliadky
na mieste samom uskutočnenej súdom prvej inštancie nevyplýva, že by žalobcom v 1. až 5. rade
k prístupu na ich nehnuteľnosti bránila akákoľvek prekážka. Žalovaný dal do pozornosti odvolaciemu
súdu taktiež skutočnosť, že žalobcovia v 1. až 5. rade parcely registra C č. XXX/X J. O. XXX v k.ú. A.
vôbecnepoužívajúnaprechodksvojichnehnuteľnostiam,čojezrejméajzkatastrálnejmapy.Žalobcovia

v 1. až 5. rade vo svojom odvolaní ďalej namietajú, že napádaný rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko
odôvodnenierozsudkujenepresvedčivé.Kuvedenejnámietkežalovanýuviedol,žeprávonaspravodlivý
proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní,
stačí, aby reagoval na tej argument alebo argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania
považované za rozhodujúce. Na základe vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že odvolanie žalobcov

v 1. až 5. rade je nedôvodné a navrhol odvolaciemu súdu, aby potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

9. Podanie odvolacej repliky a odvolacej dupliky sporové strany písomnou cestou nevyužili.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní

zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššieuvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcov
v 1. až 5. rade nie je dôvodné.

11. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

14.Knámietkenestotožneniasastranysporusvyhodnotenímdôkazovsúdomprvejinštancierespektíve
nevykonaním navrhnutých dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP odvolací súd poznamenáva,
že pokiaľ sa odvolateľ nestotožňuje s vyhodnotením ním uvádzaných dôkazov, odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že to, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nepostačuje sama
o sebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj

stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I ÚS 204/2010) rešpektuje
názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho
vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových
strán vrátane ich dôvodov a námietok. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom

a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získaní dôležitých poznatkov, na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza a ktorý
následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového
stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového
konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový

stav je významný však z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného
bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah

opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať súladne s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svojnárokalebosabrániprotijehouplatneniu,prípadneštádiasamotnéhocivilnéhoprocesu.Predmetná
odvolacia námietka je nedôvodná, keďže súd prvej inštancie rozhodoval na základe dôkazmi overeného

skutkového stavu. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za taký, ktorý by bol
okrem iného aj z ústavnoprávneho hľadiska neudržateľný, a teda spôsobilý na jeho derogáciu.

15. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1
CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený

na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam
dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový
stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu
právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne
zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je

základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré
je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súladeso skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.
2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí
jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie

listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými
stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť
dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

16. K námietke, že zistený skutkový stav neobstojí z dôvodu prípustnosti ďalších prostriedkov procesnej

obrany a procesného útoku ktoré neboli uplatnené podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. g) odvolací súd
poznamenáva, že táto spočíva v nesprávnosti pri aplikácii iných spôsobov vytvárania skutkových zistení.
Okrem dokazovania súd buduje skutkový základ veci aj zohľadnením notoriet; zohľadnením rozhodnutí,
ktorými je viazaný; úvahami o skutočnostiach, patriacich do právomoci iných orgánov; osvojením si
zhodných tvrdení strán; „znespornením“ skutkových tvrdení strany v dôsledku ich nepopretia alebo

nekvalifikovaného popretia protistranou. Pochybenie súdu môže spočívať v samotnej aplikácii toho
ktorého postupu, keď neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu alebo bol aplikovaný nesprávne,
alebo sú nesprávne takto vyvodené skutkové zistenia, alebo závery. Príkladom môže byť vyvodenie
zjavne nesprávneho záveru o skutočnosti, ktorá nepatrí do právomoci súdu v zmysle ust. § 194
ods. 1 CSP, vysporiadanie sa s nepopretým alebo nekvalifikovane popretým skutkovým tvrdením strany

so zákonným dôsledkom takéhoto stavu v zmysle ust. § 151 CSP a tým vyvodenie nesprávneho
záveru o nespornosti/spornosti skutkového tvrdenia. Táto odvolacia námietka naplnená nebola,
keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebola odvolacím súdom zistená
akákoľveknesprávnosťpriaplikáciiinýchspôsobovvytváraniaskutkovýchzistení.Nesprávnevytvorenie
konkrétneho skutkového zistenia odvolateľ v podanom odvolaní ani nijako bližšie nekonkretizoval

či neidentifikoval. Táto odvolacia námietka zostala teda iba v podobe všeobecne formulovaného
odvolacieho dôvodu, ktorý nebolo možné bližšie odvolacím súdom plnohodnotne preskúmať.

17. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu

tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd
za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade
súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým
je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako

ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v
rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

18. Zo žalobcami v 1. až 5. rade podaného odvolania je možné vyvodiť tri zásadné odvolacie námietky.
Prvá odvolacia námietka spočívala v skutočnosti, že podľa ich názoru súd prvej inštancie dospel

k nesprávnym právnym záverom, že žalobcovia nepredložili žiaden relevantný doklad o nevhodnom
správaní sa žalovaného a ani dôkazy o tom, že žalovaný bráni žalobcom v užívaní predmetných
parciel. Druhým odvolacím dôvodom bola skutočnosť, keď žalobcovia mali za to, že súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil vec z dôvodu, že nezohľadnil skutočnosti, že pozemky žalovaného, ktorésú predmetom žaloby, sú zadefinované ako miestne respektíve účelové komunikácie na prístup
k pozemkom a stavbám. Treťou odvolacou námietkou bola skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nepreskúmateľné z dôvodu, že v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie nie je

jednoznačne evidentné, stručné, jasné a výstižné vysvetlenie akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
súd prvej inštancie riadil a ako vec právne posúdil.

19. K prvej odvolacej námietke žalobcov v 1. až 5. rade odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
riadne zistil skutkový stav, dokonca aj vykonaním ohliadky na mieste samom, na základe ktorej bola

preukázaná skutočnosť, že na predmetných dotknutých parcelách sa nenachádza žiadna fyzická
prekážka, ktorú by vytvoril žalovaný. Rovnako tak bola zistená skutočnosť, že tak žalobcom v 1.
až 5. rade ako ani žiadnemu konkrétnemu podnikateľskému subjektu nebolo cez dotknuté parcely
bránené vo vstupe na predmetné, miestne respektíve účelové komunikácie na dotknutých pozemkoch.
Nebolo tak v konaní pred súdom prvej inštancie žalobcami preukázané, že by žalovaný bránil žalobcom
prechádzať cez predmetné parcely vo vlastníctve žalovaného. Čo sa týka dôvodných obáv žalobcov

údajne vyplývajúcich zo slovných vyhrážok žalovaného, tieto boli iba skutkov tvrdené, avšak preukázané
konkrétne voči žalobcom v 1. až 5. rade pred súdom prvej inštancie neboli. Odvolací súd je rovnakého
názoru ako žalovaný, že čestné prehlásenie obyvateľov časti obce „I.“, ktorí nie sú sporovými stranami
v tomto spore je bez právneho významu, a to najmä čo sa týka vzťahov medzi žalobcami v 1. až 5.
rade a žalovaným. K uvedenému odvolací súd dospel z toho dôvodu, že údajná vzájomná komunikácia

medzi žalovaným a tretími osobami, ktoré nie sú sporovými stranami v predmetnom konaní neposkytuje
skutočný respektíve reálny obraz o vzájomných vzťahoch medzi žalovaným a žalobcami v 1. až 5. rade.
Nemôže byť teda v predmetom konaní v neprospech žalovaného vyhodnocovaná tá skutočnosť, že má
potencionálne narušené vzťahy s inými subjektmi ako so subjektmi, ktoré sú sporovými stranami v tomto
konaní. Uvedená skutočnosť je bez právneho významu pre toto konanie aj s ohľadom na okruh subjektov

sporových strán.

20. K druhej odvolacej námietke ohľadne zadefinovania predmetných pozemkov žalovaného ako
miestnych respektíve účelových komunikácií a prístupe k pozemkom respektíve k stavbám odvolací súd
hodnotí ako právne posudzovanie veci zo strany žalobcov v 1. až 5. rade, ktoré však pre rozhodnutie

ohľadne nimi požadovaného petitu formulovaného na povinnosť strpieť užívanie pozemkov na prechod
a prejazd akýmkoľvek spôsobom respektíve bráneniu či sťažovaniu takéhoto prechodu a prejazd voči
dotknutým nehnuteľnostiam je bez právneho významu s ohľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané
také konanie žalovaného, ktoré by prechodu či prejazdu fyzicky bránilo alebo ho neúmerne sťažovalo.

21. K tretej odvolacej námietke žalobcov v 1. až 5. rade, že rozsudok súdu prvej inštancie trpí
nedostatkom riadneho vyčerpávajúceho odôvodnenia odvolací súd uvádza, že z obsahu rozhodnutia
súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. V prvom
rade sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tým, čoho sa žalobcovia domáhali, aké skutočnosti tvrdili
a aké dôkazné prostriedky označili, riadne sa zaoberal vyjadreniami žalobcov ako aj žalovaného

a prostriedkami ich procesnej obrany respektíve procesného útoku a taktiež kompletne posúdil čiastkové
skutkové tvrdenia strán a tieto aj riadne vyhodnotil. V odôvodnení taktiež uviedol, ktoré z rozhodujúcich
skutkových okolností preukázané boli a ktoré nie. Odvolací súd v tomto poukazuje na skutočnosť,
že do odôvodnenia súdu prvej inštancie je potrebné zahrnúť iba rozhodné skutkové okolnosti, aby
rozsudok neobsahoval nadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení zaoberal

vyhodnotením dôkaznej situácie a obsahom predmetného rozhodnutia je aj riadne hodnotenie dôkazov
akoajriadneopísanieúvahysúduprvejinštanciepriichhodnotení.Ajtátočasťodôvodneniarozhodnutia
súdu prvej inštancie má logickú postupnosť. Taktiež možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie má riadne uvedené právne posúdenie veci, pričom pod právnym posúdením sa rozumie
činnosť, pri ktorej súd podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení

svojho rozhodnutia súd prvej inštancie odcitoval právne normy a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil,
ktorézoskutkovýchzisteníodôvodňujúaplikáciuprávetejtoprávnejnormy.Zvyššieuvedenýchdôvodov
odvolací považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

22. Na margo právneho posúdenia veci v spojení so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie

odvolací súd poukazuje najmä na správne závery súdu prvej inštancie, a to konkrétne v odstavci 23, 25
a 26 rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý správne uzatvára, že „žalobkyňa v 1. rade v roku 2022 síce
nadobudla do vlastníctva parcely C-KN č. XXX/XX a C-KN č. XXX/XX, ktoré s parcelou č. XXX W., no
žalobkyňa má k týmto novonadobudnutým parcelám prístup zo svojej parcely C-KN č. XXX/X, resp. zparcely C-KN č. XX/X, a teda nie je nevyhnutné sa k nim dostať cez parcelu č. XXX. Žalobcovia v 2.
až 5. rade nepotrebujú parcelu č. C-KN č. XXX a C-KN č. XXX/X Q. používať. Keďže na parc. C-KN č.
XXX/X a parc. C-KN č. XXX/X sa nenachádza žiadna prekážka, ktorá by bránila žalobcom vo vstupe

na ich nehnuteľnosti, pričom títo nepredložili súdu žiadny relevantný dôkaz o opaku, súd nepovažoval
za potrebné v takejto situácii uložiť žalovanému povinnosť strpieť užívanie jeho pozemkov žalobcami,
ktorí ich dlhodobo užívajú od roku 2008, a tiež povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by im
v tomto užívaní bránilo alebo sťažovalo. Súd teda žalobu nepovažoval za dôvodnú a preto ju zamietol.
Súd nemohol vyhovieť žalobe vo vzťahu k parc. C-KN O. XXX/X, nakoľko obyvatelia domov so súp. č.

XXX, XXX, XXX J. XXX nie sú stranami tohto konania a teda žalobkyňa v 1. rade ich nemôže v tomto
konaní ani zastupovať. To, že obec je poskytuje služby obyvateľom obce ešte neznamená, že jej to dáva
oprávnenie podať žalobu vo vlastnom mene na ochranu záujmov niektorých obyvateľov.“

23. Z uvedených dôvodov keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, pričom odvolanie žalobcov v 1. až 5. rade bolo vyhodnotené ako
nedôvodné, a preto bol spoločne a nerozdielne priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania

žalovanému proti neúspešným žalobcom v 1. až 5. rade v plnom rozsahu.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).