Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/100/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010130
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5819010130.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov Mgr. Anny
Mihálikovej a JUDr. Vladimíra Sučika, na neverejnom zasadnutí konanom 15. decembra 2020 prejednal
sťažnosť podanú obžalovaným N. N., nar. XX.XX.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 4T/5/2019 z 20.11.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obžalovaného N. N. z a m i e t

a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosť obžalovaného N. N.,
nar. XX.XX.XXXX, o prepustenie z väzby na slobodu.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. zamietol žiadosť obžalovaného o nahradenie väzby písomným sľubom

a zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nenahradil väzbu obžalovaného dohľadom probačného
a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní z
20.11.2020 sťažnosť obžalovaný, a to proti všetkým výrokom uznesenia.

Podanú sťažnosť odôvodnil prostredníctvom svojho ustanoveného obhajcu a túto doručil okresnému
súdu 30.11.2020 (č.l. 219-220 súdneho spisu). V písomných dôvodoch podanej sťažnosti uviedol, že
napadnuté uznesenie je v celom rozsahu nesprávne. Navrhol, aby krajský súd po jeho preskúmaní podľa
§ 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil, prepustil ho na slobodu, podľa § 80 ods. 1
písm. b) Tr. por. prijal ním predložený písomný sľub a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nahradil väzbu
dohľadom probačného a mediačného úradníka. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,

najmä že bol voči nemu už dvakrát vydaný príkaz na zatknutie, pričom dôvodom vydania druhého
príkazu bolo jeho nedostavenie sa na hlavné pojednávanie. Uvedené nie je možné podľa obžalovaného
pokladať za dôvod, pre ktorý by mal byť väzobne stíhaný. Z procesného hľadiska je vždy na súde, aby
priebežne vyhodnocoval priebeh celého trestného konania a pristúpil vždy k využitiu tých inštitútov, ktoré
zabezpečia plynulý priebeh trestného konania. Aj keď je súd povinný urobiť všetko pre to, aby zabezpečil
účasť obžalovaného na hlavnom pojednávaní, účasť obžalovaného na hlavnom pojednávaní

s poukazom na ust. § 252 ods. 2 Tr. por. nie je nevyhnutná. V predmetnej veci mu bola
riadne doručená obžaloba a mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby. Samotné
nedostavenie sa obžalovaného na hlavné pojednávanie ešte nemá bez ďalšieho za následok to, že
sa vyhýba trestnému konaniu. To, či sa obžalovaný skrýva a vyhýba trestnému konaniu, je potrebné
posudzovať vždy so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. V rámci svojho výsluchu uviedol, kde sa
zdržiava (napriek tomu, že je bez trvalého bydliska), že v prípade jeho prepustenia na

slobodu si bude preberať poštu na matrike v meste Trstená, na hlavné pojednávanie sa dostaví riadne
a včas. Súdu poskytol písomný sľub, že v prípade prepustenia z väzby na slobodunebude požívať alkoholické nápoje. Pre prípad, že by sa nedostavil na hlavné pojednávanie, súd môže
postupovaťtak,žehodápredviesť,alebomôženahlavnompojednávanírozhodnúť,žebudepojednávať
v jeho neprítomnosti, pre ktorý postup má súd v predmetnom prípade splnené podmienky podľa § 252

ods. 2 Tr. por. Podľa názoru obžalovaného sú u neho splnené všetky podmienky na prepustenie z väzby,
alternatívne na jej nahradenie vyššie uvedenými inštitútmi, pričom už pri svojom výsluchu prejavil ochotu
rešpektovať obmedzenia a príkazy uložené mu súdom. Opätovne uviedol, že sa bude dostavovať na
všetky úkony, bude si preberať poštu, bude viesť riadny život, nebude požívať alkoholické nápoje. Ním
ponúknuté záruky sú dostatočné, primerané a presvedčivé na nahradenie

väzby. V závere väzobného rozhodnutia súd tiež poukázal na jeho kriminálnu minulosť. Tento argument
nepovažoval za správny, pretože nikdy nebol trestaný za násilnú trestnú činnosť. Súd neuviedol žiadne
iné relevantné okolnosti, ktoré by u neho ustálený väzobný dôvod posilňovali. Je teda presvedčený,
že väzobný dôvod, tak ako ho ustálil okresný súd, nie je dôvodný, a to s poukazom na ust. § 252 Tr.
por. a ponúknutý písomný sľub. Takéto odôvodnenie by znamenalo, že každý obžalovaný, ktorý nemá
trvalý pobyt, by mal byť vzatý do väzby bez ohľadu na existenciu alebo neexistenciu ďalších dôvodov,

pretože je tu obava, že ujde, alebo sa bude skrývať, nebude sa dostavovať na úkony trestného konania
a pod. U obžalovaného žiadne okolnosti nenasvedčujú tomu, že by chcel mariť trestné konanie svojím
nedostavovaním sa na úkony. Naviac (pre prípad, že by sa tak stalo) súd má možnosti, ako uvedenému
zabrániť aj iným spôsobom ako väzobným stíhaním. S poukazom na uvedené navrhol jeho návrhu na
prepustenie z väzby vyhovieť.

Z vyjadrenia prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo k sťažnosti obžalovaného vyplýva, že sa v
celom rozsahu stotožnil s napadnutým uznesením okresného súdu a navrhol krajskému súdu sťažnosť
obžalovaného ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí na podklade podanej sťažnosti, po zistení, že sťažnosť podala
oprávnená osoba (§ 186 ods. 1 Tr. por.) v lehote ustanovenej zákonom (§ 187 ods. 1 Tr. por.) podľa
§ 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia a
po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného

nie je dôvodná.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby, len ak doteraz zistené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného
činu, sú dôvody na podozrenie, že skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo konkrétnych

skutočností vyplýva dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu
alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí
vysoký trest.

Na tomto mieste je vhodné pripomenúť, že okresný súd v štádiu po podaní obžaloby a jej doručení

stranám trestného konania vzal obžalovaného do väzby uznesením, sp.zn. 4T/5/2019 zo dňa 15.
septembra 2020 podľa § 72 ods. 2 Tr. por., § 73 ods. 5 Tr. por., z dôvodu uvedeného v § 71
ods. 1 písm. a) Tr. por., keď väzbu obžalovaného nenahradil podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por.
dohľadom probačného a mediačného úradníka. Väzba u obžalovaného začala plynúť dňa 15.9.2020
o 16.00 hod. a obžalovaný ju vykonáva v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia

slobody v Žiline. V tomto štádiu konania u obžalovaného konštatoval dôvod útekovej väzby na základe
konkrétnych skutočností - obžalovanému sa nepodarilo doručiť predvolanie na hlavné pojednávanie,
pretože obžalovaný je bezdomovec, z tohto dôvodu súd dňa 8.10.2019 vydal na neho príkaz na
zatknutie, ktorý bol zrealizovaný, obžalovanému bolo doručené predvolanie na hlavné pojednávanie
na deň 30.1.2020 a bol prepustený na slobodu. Na tento termín hlavného pojednávania sa dostavil.

Následne mu súd doručil predvolanie na hlavné pojednávanie na deň 13.8.2020, obžalovaný si
predvolanie prevzal, ale na pojednávanie sa nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Následne
súd vydal v poradí druhý príkaz na zatknutie z 13.8.2020. Na základe v poradí druhého príkazu bol
obžalovaný príslušníkmi OO PZ Trstená dňa 15.9.2020 o 16.00 hod. zadržaný a následne po výsluchu
pred sudkyňou bolo rozhodnuté o jeho vzatí do väzby. Z hľadiska zabezpečenia plynulosti priebehu

hlavného pojednávania prvostupňový súd zvolil väzobné stíhanie obžalovaného, ktorého účelom je
zabezpečiť osobu obžalovaného pre trestné konanie. V kontexte postupne vykonaných procesných
úkonov okresným súdom, na ktoré sťažnostný súd vyššie poukázal, mal prvostupňový súd splnené
všetky formálne a materiálne podmienky na zvolený spôsob zabezpečenia osoby obžalovaného pretrestné konanie. Preto obmedzenie osobnej slobody obžalovaného je zákonné a nemožno ho vnímať
ako neprimerané.

Pre úplnosť treba uviesť, že prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal na obvineného
N. N. obžalobu pod Pv 436/18/5507 z 9.4.2019 pre skutok zo dňa 8.9.2018, právne kvalifikovaný ako
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe rozvedenom v označenej obžalobe.

Prvostupňový súd po vzatí obžalovaného do väzby v dňoch 23.10.2020 a 20.11.2020 vykonal hlavné

pojednávanie, na ktorom vypočul svedkyňu poškodenú - X. N., príslušníkov polície vykonávajúcich
výsluchobvinenéhovprípravnomkonanívzhľadom nanámietkyvznesenéobžalovaným,svedkov
navrhnutých obhajobou, ktorých pobyt sa podarilo súdu zistiť. Hlavné pojednávanie z 20.11.2020
okresný súd odročil, pretože sa bez ospravedlnenia nedostavila svedkyňa A. N. (doručenie predvolania
mala riadne a včas vykázané), na osobnom výsluchu ktorej obžalovaný trval. Zároveň súd menovanej
svedkyni uložil poriadkovú pokutu (č.l. 217 súdneho spisu).

Po preskúmaní dôvodov napadnutého uznesenia, ako aj obsahu spisového materiálu dospel krajský
súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.

Dôvodnosť podozrenia, že obžalovaný spáchal skutok, pre ktorý voči nemu podal prokurátor okresnej

prokuratúry obžalobu, je doposiaľ potvrdená priebežne vykonanými dôkazmi v trestnom konaní. Medzi
tietodôkazypatrínajmävýpoveďpoškodenejX.N.asvedkyneA.N.,akoajlistinnédôkazyzabezpečené
v doterajšom konaní.

Záver o existencii väzobného dôvodu v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. vyplýva najmä

zo skutočnosti, že na obžalovaného bol opakovane vydaný príkaz na zatknutie z dôvodu,
že má dlhodobo evidovanú adresu pobytu len Mesto Tvrdošín a následne aj po prevzatí predvolania
na hlavné pojednávanie sa na hlavné pojednávanie bez vážnej prekážky, ktorú by riadne a včas súdu
oznámil, nedostavil. Takéto konanie súd správne zhodnotil ako vyhýbanie sa úkonom trestného konania.
Za takéhoto stavu, práve na odstránenie neistoty, či sa obžalovaný dostaví na

hlavné pojednávanie a súd bude môcť pokračovať vo vykonanom dokazovaní, súd správne zvolil inštitút
väzby na zaistenie osoby obžalovaného pre účely vedenia trestného konania. Po vzatí obžalovaného do
väzby okresný súd plynule pokračuje v procesných úkonoch, preto súčasne nemožno konštatovať, že
by väzba neprimerane zasahovala do práva obžalovaného na osobnú slobodu. Treba zdôrazniť, že ani
výpoveď obžalovaného k žiadosti o prepustenie dôvodnosť konštatovanej obavy, že sa bude vyhýbať

úkonom trestného konania, nevyvrátila. Obžalovaný sa podľa prísľubu, ktorý dostal, domnieva, že bude
môcť obývať karaván odstavený smerom na Brezovicu na lúke, ktorá mu nepatrí. Ako trvalý pobyt má
evidovaný Mesto Tvrdošín. Obžalovaný však pred súdom vyhlásil, že písomnosti si bude preberať na
matrike v Trstenej. Uvedené skutočnosti v kombinácii s ďalšími zisteniami, ktoré nemôžu zostať podľa
názoru krajského súdu nepovšimnuté - závislosť obžalovaného od alkoholu zistenú v priebehu tohto

trestného konania, nedostatok finančných prostriedkov, pretože nemá stály príjem, neodstránili obavu
vyplývajúcu v konštatovanom väzobnom dôvode podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por.

V súhrne aj v tomto štádiu trestného stíhania tieto dôvody svedčia o zákonnosti vykonávanej väzby tak,
ako to vo svojom napadnutom rozhodnutí uviedol okresný súd.

Pokiaľ sa týka dôvodov podanej sťažnosti obžalovaného, krajský súd uvádza, že tieto nie sú z
hľadiska obsahu spôsobilé privodiť iný záver, o akom už bolo rozhodnuté napadnutým uznesením
prvostupňového súdu. Vyššie uvedené skutočnosti svedčia o tom, že dôvodom väzobného stíhania
nie je len skutočnosť, že obžalovaný nemá evidovaný riadny trvalý pobyt, ako sa to v sťažnosti snaží

obžalovaný navodiť. Ak ani predchádzajúci príkaz súdu na zatknutie nebol dostatočný na to, aby si
obžalovaný plnil svoje povinnosti a riadne sa dostavoval na predvolanie súdu, nemožno od súdu žiadať,
aby prítomnosť obžalovaného zabezpečoval menej prísnymi inštitútmi, napr. jeho predvedením. Ani
argumentácia obžalovaného, že súd môže vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, pretože
má splnené podmienky ust. § 252 ods. 1 Tr. por., sťažnostný súd nepresvedčila. V tomto smere krajský

súd poukazuje, že vedenie hlavného pojednávania, t.j. aj rozhodnutie, či vykoná hlavné pojednávanie
v neprítomnosti obžalovaného, je v plnej dispozícii okresného súdu. Takéto rozhodnutie si vyžaduje
dôkladnú znalosť dôkaznej situácie prejednávanej trestnej veci, prognózu ne/vykonávania ďalšiehodokazovania vzhľadom na jej aktuálny stav, čo ďaleko presahuje rámec rozhodovania sťažnostného
súdu v tomto štádiu konania. Preto ani táto argumentácia nemala vplyv na rozhodnutie krajského súdu.

V súvislosti s rozhodnutím o návrhoch obžalovaného na nahradenie väzby zákonom dovolenými
procesnými prostriedkami - písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka, je
tiež napadnuté rozhodnutie vecne správne. Obžalovaný sa v sťažnosti len opakovane domáhal ich
prehodnotenia bez uvedenia nových skutočností. V okolnostiach prejednávanej veci,
ako aj z pohľadu osoby obvineného zvolené náhradné inštitúty väzby ani sťažnostný súd nepovažoval

za dostatočné. Pokiaľ okresný súd poukázal na kriminálnu minulosť obžalovaného, učinil tak práve v
súvislosti s rozhodnutím podľa ust. § 80 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. a zhodnotením
osoby obžalovaného vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia vyplývajúce z predloženého odpisu
z registra trestov. Teda ani v tomto smere nemožno napadnuté uznesenie považovať za nesprávne.

Krajský súd preskúmaním predloženej veci predovšetkým zistil, že okresný súd v rámci procesného

postupu v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, dôsledne postupoval podľa
príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktoré toto konanie upravujú. Okresný súd konal prednostne
a urýchlene tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 6 Tr. por. Procesnému postupu okresného súdu
predchádzajúcemu napadnutému uzneseniu nemožno vytknúť žiadnu vadu či nedostatok. Dotknuté
rozhodnutie zodpovedá stavu veci a zákonu. Nadriadený súd sa bez výhrad stotožňuje s odôvodnením

napadnutého uznesenia a v zásade na toto odkazuje.

Vzhľadom k uvedenému krajský súd rozhodol tak, že sťažnosť obžalovaného zamietol podľa § 193 ods.
1 písm. c) Tr. por., pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.