Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-8C/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118214516
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Bardač PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1118214516.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobkyne: V. F., D.. X. M.

XXXX, N. O. XXXX/X, R. O., právne zastúpená: JUDr. Lubomír Müller, usadený euroadvokát so sídlom
Nábrežie sv. Metoda 120/14, Prievidza, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná: Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhrade za stratu na zárobku
v sume 115,41 €, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje v časti o zaplatenie istiny v sume 58,55 € a v časti úroku z omeškania 5% ročne
zo sumy 56,86 € od 17. augusta 2018 do 20. septembra 2018.

II. Žaloba o zaplatenie istiny v sume 56,86 € s úrokom z omeškania 5% ročne od 17. augusta 2018 do
zaplatenia, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 1,69 € od 17. augusta 2018 do zaplatenia, a úroku z
omeškania 5% ročne zo sumy 56,86 € od 21. septembra 2018 do zaplatenia sa zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasadomáhalaprotižalovanej,zaktorúkonáMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky
(ďalej len „ministerstvo“), zaplatenia sumy 115,41 € s úrokom z omeškania 5% ročne od 17. augusta
2018 do zaplatenia. Tvrdila, že je pozostalou dcérou a dedičkou v rozsahu 2/7 po svojom otcovi M. G.,

narodenom X. M. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. P. XXXX (ďalej len „otec žalobkyne“). Otec žalobkyne
bol rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava z 25. marca 1957, sp. zn. T 39/57, v spojení s
rozsudkom Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne z XX. V. XXXX, sp. zn. To 75/57, uznaný za vinného
zo spáchania trestného činu nenastúpenia služby v brannej moci podľa § 256 ods. 1 Trestného zákona
č. 86/1950 Zb., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok nepodmienečne, ktorý
vykonávalod10.júla1957do4.decembra1957,kedybolprepustenýnazákladeamnestie.Okresnýsúd
Bratislava I uznesením zo 16. januára 2018, sp. zn. 2Nt/6/2017 rozhodol, že otec žalobkyne je účastný

rehabilitácie podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 119/1990 Zb.“). Žalobkyňa následne požiadala žalovanú o odškodnenie náhrady za stratu otca
žalobkyne na zárobku počas výkonu jeho trestu podľa § 23 ods. 1 a § 26 zákona č. 119/1990 Zb., na čo
žalovaná nereagovala. Preto si uplatňuje aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy. V následnom podaní
z 16. októbra 2018 žalobkyňa vzala žalobu späť v časti žalovanej istiny 58,55 €, z čoho časť v sume 1,69
€ vzala späť pre zaokrúhľovanie a pre zjednodušenie v súvislosti s rôznymi názormi strán na výpočet
žalovaného nároku a časť v sume 56,86 € vzala späť z dôvodu, že žalovaná jej po podaní žaloby priznala

odškodnenie, z ktorého na žalovaný nárok pripadá 56,86 €; žalobkyňa zobrala žalobu späť len vo vzťahu
k istine, nie k príslušenstvu. V úrokoch za časť, ktorá bola uhradená, žalobkyňa na nároku zotrvala.2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe (č. l. 14) poukázala na to, že žalobkyňa si uplatňuje 2/7 nároku na
odškodnenie titulom náhrady za stratu na zárobku, pričom si uplatnila 1/7 aj za matku M. G., ktorá sa v
dedičskom konaní vzdala podielu v prospech žalobkyne. V čase úmrtia otca žalobkyne tento zanechal

pozostalú manželku a šesť žijúcich detí, vrátane žalobkyne. Nárok podľa § 26 zákona č. 119/1990 Zb.
nie je v osvedčení o dedičstve po otcovi žalobkyne zahrnutý, ide o samostatný nárok, ktorý si môže
uplatňovať každý z dedičov a dohoda dedičov nemá relevanciu pre konanie podľa zákona č. 119/1990
Zb. Žalovaná teda nárok nad rámec toho, čo plnila žalobkyni považuje za nedôvodný. Žiada v prípade
neúspechu určiť 30 dňovú paričnú lehotu.

3. V replike žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná by si mala ctiť dedičskú dohodu, s ohľadom na ktorú
si matka žalobkyne nepodávala vlastnú žiadosť podľa § 26 zákona č. 119/1990 Zb. Dupliku žalovaná
nepredložila. Na pojednávaní doplnila žalovaná skutkové tvrdenia o tvrdenie, že medzičasom uhradila
žalobkyni sumu 0,27 € (časť nároku, ktorá sa týka úrokov zodpovedajúcich odškodneniu, ktoré žalovaná
žalobkyni plnila po podaní žaloby). V podaní z 12. februára 2024 vzala žalobkyňa späť žalobu v tejto

časti, čiže v časti úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 56,86 € od 17. augusta 2018 do 20. septembra
2018, pretože žalovaná poukázala žalobkyni sumu 0,27 €.

4. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré navrhla vykonať a predložila žalobkyňa, a to: osvedčenie o
dedičstve (č. l. 3-6), potvrdenie Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže (č. l. 7), uznesenie Okresného

súdu Bratislava I zo 16. januára 2018, sp. zn. 2Nt/6/2017 (č. l. 8), žiadosť žalobkyne zo 16. februára 2018
(č. l. 9). Na návrh žalobkyne tiež súd v rámci dokazovania prečítal podania žalobkyne zo 4. septembra
2018, 16. októbra 2018 a 16. júna 2020 (č. l. 1, 13 a 68). Súd ďalej vykonal dokazovanie aj listinami,
ktoré navrhla vykonať a predložila žalovaná, a to: uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo 16. januára
2018, sp. zn. 2Nt/6/2017 (č. l. 18), osvedčenie o dedičstve (č. l. 19-26), žiadosť žalobkyne zo 16. februára

2018 (č. l. 27-28), doplnenie žiadosti zo 14. marca 2018 (č. l. 29-30), oznámenia výsledku predbežného
prerokovania z 20. septembra 2018 (č. l. 31-40) a ústrižok poštového poukazu na adresu z 8. februára
2024 (č. l. 140). Z takto vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav veci.

5. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo 16. januára 2018, sp. zn. 2Nt/6/2017 je preukázané, že

M. G., nar. X. M. XXXX (pozn. sudcu, zrejme ide o chybu v dátume), ktorý bol odsúdený rozsudkom
Vojenského obvodového súdu Bratislava z 25. marca 1957, sp. zn. T 39/57, v spojení s uznesením
Vyššieho vojenského súdu Trenčín z 24. apríla 1957, sp. zn. To 75/57-1, pre trestný čin nenastúpenia
služby v brannej moci podľa § 265 ods. 1 Trestného zákona č. 86/1950 Zb. účinného v čase spáchania
skutku, je účastný súdnej rehabilitácie v celom rozsahu. Z uznesenia je preukázané, že nadobudlo

právoplatnosť dňa 16. januára 2018. Z potvrdenia Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže z 29. mája
2017, sp. zn. AZVJS-774-1/2017 je preukázané, že otec žalobkyne bol vo výkone trestu od 10. júla 1957
do 4. decembra 1957 a bol amnestovaný a prepustený z ústavu v M.. Z osvedčenia o dedičstve notárky
M.. R. O. z 19. decembra 2008, sp. zn. 28D/688/2007-44, Dnot. 185/XXXX, M. A., Ž. Ž.V. M. V. W. W.
po D. P. M. Kováčovi, nar. X. M.F. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. P. XXXX. Ďalej je z neho preukázané,

že dedičstvo netvoria žiadne pasíva a aktíva sú tvorené len cennými papiermi a nehnuteľnosťami v
kat. úz. P., C., A. V. R. O.; medzi aktívami sa neuvádzajú žiadne pohľadávky. Osvedčenie o dedičstve
nadobudlo účinky právoplatného osvedčenia o dedičstva dňa 6. januára 2009. Zo žiadosti žalobkyne zo
16. februára 2018 je preukázané, že žiadosťou doručenou uvedeného dňa ministerstvu požiadala o 2/7
odškodnenia pripadajúceho podľa § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. na jej otca, z čoho náhrada za

stratu na zárobku činí sumu 403,93 € a o vyplatenie nároku požiadala poštovým poukazom. Zo žaloby
založenej na č. l. 1 je preukázané, že predmetná žaloba bola súdu doručená dňa 4. septembra 2018. Zo
skutkového tvrdenia žalobkyne, uvedeného v podaní žalobkyne zo 16. októbra 2018, ktoré potvrdila vo
vyjadrení k žalobe žalovaná, je preukázané, že žalovaná priznala žalobkyni odškodnenie - náhradu za
stratu na zárobku v sume 56,86 € dňa 20. septembra 2018. Z ústrižku poštového poukazu z 8. februára

2024 je preukázané, že žalovaná odoslala žalobkyni sumu 0,27 €. Z ostatných dôkazov nezistil súd
žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti.

6. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnomspäťvzatí

žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 16. októbra 2018 vzala žalobu späť v časti istiny 58,55 €.
Žalovaná so späťvzatím súhlasila na pojednávaní dňa 8. februára 2024. Žalobkyňa zobrala v podaní z12. februára 2024 žalobu späť aj v časti príslušenstva, ktoré žalovaná plnila žalobkyni po podaní žaloby
v deň pojednávania dňa 8. februára 2024 (0,27 €), v prípade ktorého ide o časť úroku z omeškania 5%
ročne zo sumy 56,86 € od 17. augusta 2018 do 20. septembra 2018. Žalovaná so späťvzatím v tejto

časti súhlasila v e-mailovom podaní zo 14. februára 2024. Súd preto vo výroku I. v rozhodnutí vo veci
samej podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 58,55 € a v časti úroku
z omeškania 5% ročne zo sumy 56,86 € od 17. augusta 2018 do 20. septembra 2018.

8. Ďalej sa súd zaoberal vecou samou, ktorá nebola dotknutá spať vzatiami a zostala predmetom

konania, t. j. predmetom konania zostal nárok žalobkyne na zaplatenie istiny v sume 56,86 € s úrokom
z omeškania 5% ročne od 17. augusta 2018 do zaplatenia a úrokov z omeškania 5% ročne zo sumy
1,69 € od 17. augusta 2018 do zaplatenia a zo sumy 56,86 € od 21. septembra 2018 do zaplatenia
(žalobkyňa totiž zobrala žalobu späť vo vzťahu k istine v sume 58,55 €, ale tieto úkony sa nedotýkali
príslušenstva k týmto istinám, ktoré zostali predmetom konania a súd musel o nich konať). Vychádzajúc
z vyššie uvedených skutkových zistení (ods. 5) a z nižšie uvedeného právneho posúdenia dospel súd

k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

9. Podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 119/1990 Zb. nárok na odškodnenie zahŕňa najmä: náhradu
za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške 83 eur, pokiaľ
poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu na zárobku počas

väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov.

10. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. pri uplatňovaní nárokov podľa § 23, 26 a 27 sa postupuje
podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa § 26 zákona č. 119/1990 Zb. právo žiadať odškodnenie prechádza na dedičov poškodeného,
pokiaľ sú nimi deti, manžel, rodičia, a ak ich niet, súrodenci, s výnimkou nárokov, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka zanikajú smrťou poškodeného.

12. Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30. júna 2004 (ďalej len „zákon č.
58/1969 Zb.“), ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania
žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

13. Podľa § 482 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.

14. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

15. Predmetom konania, po zastavení konania (výrok I.), zostal nárok na zaplatenie istiny 56,86 € s
úrokom z omeškania 5% ročne od 17. augusta 2018 do zaplatenia. Bolo preukázané, že otec žalobkyne
bol vo výkone trestu odňatia slobody od 10. júla 1957 do 4. decembra 1957 (t. j. 4 mesiace a 20 dní
v novembri 1957 a 4 dni v decembri 1957) a bolo vyslovené, že je účastný na rehabilitácii v plnom
rozsahu. Ak by v čase právoplatnosti rehabilitácie žil, mal by nárok na odškodnenie podľa § 23 ods. 1

písm. a) zákona č. 119/1990 Zb. a to na náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za výkon trestu
odňatiaslobodyvovýške83€.Keďževčaseprávoplatnostivysloveniajehoúčastinarehabilitáciidňa16.
januára 2018 už otec žalobkyne nežil, pretože zomrel dňa 12. októbra 2007, prešlo právo žiadať náhradu
za stratu na zárobku podľa § 26 zákona č. 119/1990 Zb. na dedičov nebohého otca žalobkyne, pričom
medzi oprávnené osoby patrí aj žalobkyňa ako dieťa po poškodenom. Žalobkyňa preto má nárok na 1/7

zo sumy náhrady za stratu na zárobku podľa § 23 ods. 1 písm. a) v spojení s § 26 zákona č. 119/1990 Zb.
vo výške 398,04 €. Výšku tejto náhrady vypočítal súd podľa dĺžky trvania výkonu trestu zo sumy 83 €/
mesiac podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 119/1990 Zb. [4 mesiace ´ 83 € + (20/30) x 83 € + (4/31) x 83
€, t. j. 398,04 €]. Výpočet výšky tejto sumy sa stal počas konania medzi stranami nesporným. Žalobkyňa
si uplatnila na ministerstve nárok dňa 16. februára 2018. Vzhľadom na počet spoludedičov žalobkyne

(dedičmi bola pozostalá manželka otca žalobkyne a súrodenci žalobkyne, celkovo 7 dedičov) pripadá
na žalobkyňu 1/7 uvedeného nároku, t. j. suma 56,86 €. Žalovaná neuspokojila po podaní žaloby nárok
na zaplatenie 1/7 pripadajúcej na žalobkyňu ako na dedičku po jej nebohom otcovi. Žalobkyňa podalažalobu na súd dňa 4. septembra 2018. Žalovaná po podaní žaloby plnila žalobkyni dňa 20. septembra
2018 vo vzťahu k žalovaným nárokom sumu 56,86 €.

16. Hoci žalovaná plnila žalobkyni po podaní žaloby sumu 56,86 € a žalobkyňa zobrala žalobu späť v
tejto sume, predmetom konania zostal tejto sume prislúchajúci nárok na zaplatenie úroku z omeškania
5% ročne zo sumy 56,86 € od 21. septembra 2018 do zaplatenia. Vo vzťahu k tomuto príslušenstvu súd
žalobu vo výrok II. v tejto časti zamietol, pretože dlh žalovaného na zaplatenie sumy 56,86 € zanikol dňa
20. septembra 2018 splnením v zmysle § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Žalobkyňa sa okrem vyššie uvedeného domáhala aj ďalšej 1/7 z nároku jej nebohého otca podľa §
23 ods. 1 písm. a) zákona č. 119/1990 Zb., čo zodpovedá sume 56,86 € s príslušenstvom, z dôvodu,
že jej matka sa podľa dohody dedičov vzdala dedičského podielu po nebohom otcovi žalobkyne v
prospech žalobkyne. Z osvedčenia o dedičstve bolo preukázané, že dedičstvo nebolo tvorené žiadnymi
pohľadávkami. Je pravda, že dedičia (vrátane žalobkyne) uzatvorili dedičskú dohodu podľa § 482 ods. 1

Občianskeho zákonníka, no táto sa týkala len konkrétnych špecifikovaných aktív a pasív vymenovaných
v tejto dohode. Z dedičskej dohody vyplýva, že matka žalobkyne neodmietla dedičstva a až počas
dedičského konania sa vzdala svojho podielu na konkrétnych veciach, špecifikovaných v tejto dedičskej
dohode, v prospech žalobkyne. V dohode dedičov nie je obsiahnutá žiadna dohoda o akejkoľvek
prípadnej pohľadávke nebohého otca žalobkyne. Aj podľa ustálenej súdnej praxe dohodu dedičov podľa

§ 482 Občianskeho zákonníka možno uzavrieť iba o majetku, ktorý je v čase uzavretia dohody známy,
a nie aj o majetku, ktorý eventuálne ešte len bude dodatočne objavený (v tomto zmysle Nejvyšší soud
ČSSR. Sborník stanovisek, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí Nejvyšších soudů ČSSR,
ČR a SSR 1970 - 1983 : O občanském soudním řízení a o řízení před státním notářstvím. Praha :
Nejvyšší soud ČSSR : SEVT, 1986, s. 839). Súd to dáva do súvisu s tým, že k prejednaniu dedičstva

došlo už v decembri 2008, kým otec žalobkyne bol právoplatne rehabilitovaný až v januári 2019. Treba
rozlišovať konkrétny splatný nárok (ktorý v čase smrti otca žalobkyne neexistoval, pretože v čase smrti
ešte nebol rehabilitovaný a nemohol ani žiadať o odškodnenie) a právo žiadať odškodnenie podľa § 26
zákona č. 119/1990 Zb. Predmetom dedenia by mohla byť pohľadávka žalobcu len, ak by ešte za svojho
života o odškodnenie žiadal otec žalobkyne. O taký prípad v danej veci nejde. Súd sa preto stotožňuje

s názorom žalovanej, že nárok dediča podľa § 26 zákona č. 119/1990 Zb. má originárnu povahu.

18. V skratke, žalobkyňa nemá právo žiadať o odškodnenie podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č.
119/1990Zb.vovýške1/7zosumy398,04€zasvojumatkuatoajnapriektomu,žesatátovjejprospech
dohodou dedičov vzdala svojich zákonných podielov na dedičstve po otcovi žalobkyne. Dohoda dedičov

sa vzťahovala na konkrétne v nej vymedzené aktíva patriace do dedičstva a žalovaný nárok medzi tieto
aktíva nepatril (a ani nemohol, pretože vznikol až po rehabilitácii otca žalobkyne v čase, kedy už nežil).
Preto je žaloba v sume 56,86 € s úrokom z omeškania v sadzbe 5% ročne zo sumy 56,86 € od 17.
augusta 2018 do zaplatenia nedôvodná a súd ju vo výroku II. zamietol.

19. Napokon súd zamietol vo výroku II. žalobu aj v časti úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 1,69 € od
17. augusta 2018 do zaplatenia. Ide o príslušenstvo, ktoré prislúcha k nároku na zaplatenie istiny 1,69 €,
ku ktorej žalobkyňa zobrala žalobu späť; v časti príslušenstva žalobu späť nevzala. Vo vzťahu k tomuto
príslušenstvu súd žalobu zamietol. Dôvodom je, že počas konania sa medzi stranami stalo nesporným
(vyplýva to z podania žalobkyne na č. l. 13), že nárok otca žalobkyne na odškodnenie zodpovedá sume

398,04 €, nie sume 403,93 €. Potom podiel 1/7 (pripadajúci na žalobkyňu s ohľadom na siedmych
dedičov po nebohom otcovi žalobkyne) z rozdielu týchto súm (5,89 €) činí sumu 1,68 €. V tejto sume
preto nárok žalobkyne nie je dôvodný. Tiež sa stalo nesporným, že žalovaný nárok nezahŕňa ani sumu
0,01 €, ktorá sa týka zaokrúhľovania žalovaného nároku. V súčte týchto dvoch súm (spolu 1,69 €) žaloba
nie je dôvodná podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 119/1990 Zb., pretože presahuje sumu 56,86 €

(t. j. ide o tú sumu, ktorú plnila žalovaná žalobkyni po podaní žaloby), a preto je nedôvodný i nárok na
zaplatenie príslušenstva prislúchajúceho k tejto sume.

20. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods.
1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorej zmyslom
je, že úspešný účastník má voči neúspešnému účastníkovi právo na náhradu trov účelne vynaložených
na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. Táto zásada je premietnutá do § 255 ods. 1 CSP. Úspech
vo veci (tiež zodpovednosť za výsledok sporu) pritom súd skúma vždy čo do právneho základu veci a

čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) je
charakteristická pre sporové konania (akým je aj predmetná právna vec) a uplatní sa tak, že neúspešná
strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane (účelne vynaložené, preukázané) trovy
konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Úspech vo veci súd zisťuje porovnaním žalobného petitu a
výroku rozsudku. Táto zásada je doplnená zásadou zavinenia vyjadrenou v § 256 ods. 1 CSP. Zmyslom
využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu

nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z
rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok
konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom
pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov
z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba

posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,
resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu
späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej
požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi

jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na
zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda
jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (porov. uznesenie NS SR zo 14. septembra 2011, sp.
zn. 7 M Cdo 4/2010). Tieto východiská súd aplikoval aj v danej veci.

24. Čo sa týka zásady úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP, z hľadiska žalovanej istiny bola žalovaná
úspešnávčastižalovanejistiny56,86€,vktorejbolažalobazamietnutá(výrokII.),čozodpovedá49,27%
pôvodne žalovanej istiny.

25. Čo sa týka zásady zavinenia, z pôvodne žalovanej sumy podľa § 256 ods. 1 CSP zavinila

žalovaná zastavenie konania v časti sumy 56,86 €, ktorú plnila po podaní žaloby a v časti k tejto sume
zodpovedajúceho príslušenstva, ktoré plnila počas konania (0,27 €). Táto suma 56,86 € zodpovedá
49,27% pôvodne žalovanej istiny. Z pôvodne žalovanej sumy podľa § 256 ods. 1 CSP zavinila žalobkyňa
zastavenie konania v rozsahu sumy 1,69 €, v ktorej zobrala žalobkyňa žalobu späť, čo urobila pre
uľahčenie výpočtu a z procesnej stránky preto dôvody zastavenia konania sú v rozsahu 1,46% na strane

žalobkyne.

26. Celkovo teda na strane žalobkyne je neúspech v rozsahu 49,27% a zavinenie na zastavení v rozsahu
1,46%, čo spolu činí 50,73%. Na strane žalovanej je zavinenie zastavenia konania v rozsahu 49,27%.
Nie je dôvod, aby v prípade, že sa v jednom konaní kombinujú sčasti dôvody pre rozhodnutie podľa §

255 CSP (t. j. podľa zásady úspechu) a súčasne podľa § 256 CSP (t. j. podľa zásady zavinenia) tieto
sumárne neposudzovali rovnako ako v prípade úspechu, t. j. porovnávaním žalobného petitu a výroku
rozsudku. Preto od súčtu neúspechu žalobkyne v merite veci v rozsahu 49,27% (56,86 €) a zavinenia na
zastavení žaloby v rozsahu 1,46%, čiže spolu 50,73%, treba odčítať zavinenie žalovanej na zastavení
konania v rozsahu 49,27%, čo činí 1,46% v prospech strany žalovanej.

27. Pre plnosť súd uvádza, že súd pri posudzovaní rozsahu zavinenia a rozsahu úspechu neprihliadal na
zavinenie vo vzťahu k príslušenstvu, pretože podľa súdnej praxe úroky z omeškania sú príslušenstvom
pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania
(vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie a uplatnené samostatne alebo popri istine

ako kapitalizované úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza
len z uplatnenej istiny (porov. napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. apríla 2018, sp.
zn. 41Co 1/2018, cit. podľa str. Mačugová, B.: Trovy súdneho konania : judikatúra. Žilina : Eurokódex,
2021, s. 93).28. Vzhľadom na zistený nepatrný rozdiel medzi úspechom žalovanej a jej zavinením a zavinením
žalobkyne svedčiacim v rozsahu 1,46% v prospech žalovanej súd vo výroku III. analogicky s použitím

čl. 4 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

ProtitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanienaMestskomsúdeBratislavaIVdo15dníododňajeho
doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane
uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.