Uznesenie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6Cos/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823201522
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:7823201522.4

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v spore žalobkyne A. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, XXX
XX C. D. E., zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom Čučmianska dlhá 7, 048
01 Rožňava proti žalovanému F. G., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX, XXX XX H. I.,
zastúpenému JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom: Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava,
o ochranu osobnosti – o zákaze prblíženia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o zákaze priblíženia z a s t a v u j e .

II. Súd n e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňapodaladňa03.07.2023návrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianaochranuosobnosti,

ktorým sa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť, aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov a priznal jej náhradu trov konania. Zároveň sa jednalo aj o podanie vo veci samej,
kedy žalobkyňa z rovnakých dôvodov navrhovala aby súd rozhodol vo veci samej rozsudkom s totožným
petitom ako bol uvedený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že je bývalou partnerkou žalovaného. Žalovaný bol rozsudkom

Okresného súdu Rožňava sp. zn. 15T/5/2022 - 961 zo dňa 08.02.2023 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 6To/25/2023 - 1042 právoplatne odsúdený za trestný čin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a to na tom skutkovom
základe, že: počas vzájomného spolužitia v období najmenej od 17.06.2020 až do 07.08.2021 v obci
Gemerská Hôrka, okres F., v rodinnom dome č. 359, kde žil so svojou družkou poškodenou A. B. v
spoločnej domácnosti, a inde, sa k nej správal hrubo a bezohľadne, keď ju najmenej počas uvedeného

obdobiaopakovanezrôznychajmalichernýchdôvodovfyzickynapádal,vyhrážalsajej,žeakmuzoberie
dcéru, že dopadne zle, pričom niekoľkokrát ju surovo zbil, kedy mieril údery na jej hlavu, spôsobil jej
krvácanie a podliatiny, pričom jej vulgárne nadával. Následne sa poškodená v obave pred jeho ďalšími
útokmi musela správať, akoby sa nič nestalo a vo všetkom s ním súhlasiť, vrátane toho, že je sama
zodpovedná za jeho agresívne správanie, okrem toho dňa 17.06.2020, keď ho žiadala, aby nezaťahoval
jej mamu do svojich problémov so zákonom ju fyzicky napadol v obývačke ich domu, kde ju bil a zhodil

zgauča,pričomjejspôsobilzlomeninuchirurgickéhokrčkapravejramennejkostisminimálnymposunom
s dobou liečenia najmenej 4 týždne. Dňa 03.07.2021 ju zbil, keď odmietla prepísať motorové vozidlo a
to tak, že na ceste autom z Gemerskej Panice domov ju po vzájomnej hádke v prítomnosti ich maloletej
štvorročnej dcéry začal biť, pričom jej dal silnú facku, a keď sa začala brániť, uhryzol ju do ľavej ruky,
čím jej spôsobil hryznú ranu malíčka ľavej ruky s hnisavým zápalom, s dobou liečenia tri týždne a dňa
07.08.2021 ju napadol v garáži ich domu, kde jej dal dve facky, následne si išla ľahnúť do postele,

kde za ňou prišiel a bil päsťou do tváre, čím jej spôsobil silné krvácanie nosa, v útoku pokračoval aj
za prítomnosti ich maloletej dcéry, ktorá poškodenú objímala, čím jej spôsobil pomliaždenie s krvnoupodliatinou na tvári vpravo, s dobou liečby do sedem dní. Za uvedený skutok bol odporcovi uložený trest
24 mesiacov nepodmienečne, bol mu v zmysle § 76 ods. 2 s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona
uložený ochranný dohľad na dobu 12 mesiacov, okrem iného príkaz podrobiť sa v priebehu výkonu

ochranného dohľadu psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Iné obmedzujúce
opatrenia žalovanému v odsudzujúcom rozsudku neboli uložené. Žalovaný sa dopustil uvedenej trestnej
činnosti voči nej napriek tomu, že mu plynul podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody za iný
ním spáchaný trestný čin ublíženia na zdraví, za ktorý bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu
Košice II. sp.zn. 3T/22/2020 zo dňa 01.07.2020 právoplatný dňa 28.01.2021. V trestnom konaní bol

vyhotovenýznaleckýposudokPhDr.ZuzanyVozárovejč.14/2021zodňa28.01.2021,vktoromznalkyňa
jasne popísala osobnostné črty žalovaného. Žalovaný je osobnosťou nepociťujúcou ľútosť, natoľko, aby
sa mohol poučiť z utrpenia, ktoré druhým spôsobuje, má anomálne štruktúrovanú osobnosť, emočne in
stabilnú, je emočne labilný, impulzívny, psychopatický typ, vysokorizikovej skupiny pre recidívu. Ďalším
znaleckým posudkom bol posudok MUDr. Greškovej č. 77/2021 zo dňa 01.10.2021, ktorý tiež potvrdil
impulzivitu žalovaného, ktorý sa prejavuje nekontrolovateľnou agresivitou voči okoliu, emočná in stabilita

a disociálna povaha osobnosti s neuváženým správaním, nepredvídateľným správaním s tendenciami
k výbuchom zlosti a násilia s barchiálnou agresivitou a kolísavou náladou. Správanie žalovaného bolo
odborníčkou jednoznačne zachytené ako pudové, bez sebareflexie s nízkym prahom pre spustenie
agresívneho správania. U žalovaného sú prítomné aj manipulatívne sklony. Žalovaný si do 22.06.2023
odpykával nepodmienečný trest odňatia slobody uložený mu vyššie uvedeným rozsudkom Okresného

súdu Rožňava. Žalobkyňa sa dozvedela o tom, že vo veci žalovaného sa má na Mestskom súde
Košice sp.zn. I. Pp/296/2023 konať rozhodovanie o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody, preto na súd adresovala intervenčný návrh so žiadosťou, aby boli žalovanému uložené
obmedzenia vrátane zákazu priblíženia sa k jej osobe a kontaktovania jej osoby. Zároveň požiadala, aby
ju súd informoval o výsledku rozhodovania vo veci. Zo súdu však neobdržala žiadnu odpoveď a nevie

presný výsledok konania. Napriek tomu sa však dozvedela, že žalovaný je na slobode od 22.06.2023,
kedy ho prepustili z výkonu trestu odňatia slobody. Má strach o svoj život a zdravie. Verila, že po
tom, ako sa odhodlala násilné správanie žalovaného riešiť cestou orgánov činných v trestom konaní
jej bude poskytnutá náležitá ochrana primeraným trestom, avšak nestalo sa tak. Žalovaný bol vzatý
do väzby, z ktorej opakovane žiadal o prepustenie. Opakovaný strach, čo sa stane ak sa žalovaný

dostane na slobodu ju privádza do úzkosti ohľadom toho, ako ochrániť seba pred ďalšími útokmi
žalovaného, ďalším jeho násilným správaním, verbálnymi útokmi a ohrozovaním jej duševnej integrity.
Žalovaný bol v minulosti súdený 16 krát. Opakovaná násilná trestná činnosť' voči iným osobám, a
následnej aj voči jej osobe, preukazujú skutočnosť, že u žalovaného ide o nenapraviteľného recidivistu,
ktorý nemá zábrany pred opakovaním násilného konania voči nej. Žalovaný vo výkone trestu odňatia

slobody pri vyšetrovacích úkonoch vrátane znaleckého dokazovania u MUDr. Greškovej si dovolil
predstierať duševné ochorenie. Krajský súd vzhliadol jeho zdravotné problémy a odvolanie prokurátora
voči nízkemu trestu prvoinštančného konania zamietol. Žalobkyňa má vážne obavy zo žalovaného.
Jeho nevyspytateľná osobnosť, násilné správanie, ktoré voči nej opakoval vyvolávajú v nej hrôzu,
úzkosti, narušujú jej slobodný život s dcérou, ktorý sa jej podarilo nastaviť v čase, keď bol žalovaný

vo výkone trestu odňatia slobody. Má dôvodnú obavu o svoju telesnú a duševnú integritu, práve kvôli
predchádzajúcemu trestnému konaniu zo strany žalovaného voči nej a rovnako tak kvôli osobnostným
črtám žalovaného, ktoré vyšli jednoznačne v trestnom konaní najavo. Po poslednom útoku žalovaného
sa aj s dcérou nachádzala v krízovom centre, kým sa jej podarilo vrátiť sa k normálnemu životu a
v súčasnosti je tu opäť obava, že žalovaný bude v páchaní trestnej činnosti voči nej pokračovať, a

poškodzovať jej psychické a fyzické zdravie. Dovoláva sa ochrany svojho života a zdravia, ktoré sú
ohrozené, a do ktorých môže žalovaný opakovane zasiahnuť. U žalovaného je značný predpoklad, že
jej hrozí z jeho strany opakovaný zásah do jej osobnostných práv. Žalobkyňa má dôvodnú obavu z
pokračovania protiprávneho konania žalovaného voči jej osobe, práve vzhľadom na skutočnosti, ktoré
vyšli najavo jednoznačne v trestnom konaní a na skutočnosť, že žalovaný je na slobode. Jej práva

na ochranu života, zdravia, ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života sú ohrozené, a nevidí
iný spôsobom, ako sa voči týmto hrozbám brániť inak, ako podaním tohto návrhu. Žiada súd, aby jej
poskytolvčasnúochranujejprávazamedziltomu,abysažalovanývočijejosobedopustilďalšíchútokov,
nátlaku, násilia, pretože je nevyspytateľný manipulátor, ktorý by vo svojom konaní neprestal, pokiaľ by
po rokoch utrpenia nenašla odvahu a neobrátila sa so žiadosťou o pomoc na políciu. Ústava Slovenskej

republiky zaručuje v čl. 19 každému právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnosti, dobrej povesti a
na ochranu mena, taktiež právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného
života. Ochrana osobnosti má svoj právny základ v Občianskom zákonníku ust. § 11: „Fyzická osoba
má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, akoaj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Práva podľa uvedených ustanovení má každý
bez ohľadu na svoj pôvod, rasu, národnosť, sociálne postavenie a pod.. Ochrana je zameraná na osobu
človeka vo svojej celistvosti ako nehmotný statok. „Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút,

v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu
ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne
hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesnú integrita a pod.),
jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne, zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho
dotknutiatýchtočiastkovýchprávvrámciprávanaochranuosobnostitrebaukaždéhoznichposudzovať

samostatne." (viď Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp . zn . 3 Cdo 137 /2008 zo dňa 18.02.2010). V
zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka: §13 ods. 1 až 3: (1) Fyzickä osoba má právo
najmä sa domähať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti,
aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadostučinenie.

3. Súd uznesením sp. zn. 6Cos/2/2023-30 zo dňa 19.07.2023 návrh žalobkyne na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol a nepriznal žalobkyni právo na náhradu trov konania. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2023.

4. Následne súd výzvou zo dňa 05.09.2023 vyzval žalobkyňu na späťvzatie žaloby s poukazom na
ustanovenie § 138 C.s.p.

5. Žalobkyňa v podaní zo dňa 21.09.2023 uviedla, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá, pričom
upravila petit žaloby a priložila ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

6. Žalovanému bola žaloba spolu s uznesením o procesných poučeniach a uznesením zo dňa

27.09.2023, dňa 13.10.2023 doručená, čo potvrdil vlastnoručným podpisom, avšak k podanej žalobe sa
nevyjadril. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.01.2024.

7. Žalobkyňa na pojednávaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že trvá na podanom
návrhutakakobolsúdudoručený,akoajnaďalšíchpísomnýchvyjadreniachvzmyslepetituopraveného

kedy sa nejednalo o návrh na zmenu žaloby, ale opravu chyby v písaní. Žalobkyni neostávalo nič iné ako
podať takúto žalobu na tunajší súd vzhľadom k tomu, že sa cíti byť ohrozená, je psychicky deprimovaná,
žije v obavách a strachu o svoje fyzické a duševné zdravie.

8. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že prevzal právne

zastúpenie len včera a preto k včerajšiemu dňu doručoval vyjadrenie, ktorého podstatu prednesie
na dnešnom pojednávaní. Žalovaný žalobkyňu od prepustenia nekontaktoval, nedošlo k osobnému
kontaktu. Právny zástupca uviedol, že má vedomosť o tom, že v rámci podmienečného prepustenia,
o ktoré požiadal žalovaný mu bol uložený aj zákaz kontaktovať žalobkyňu. Predmetnú žalobu považuje
v celom rozsahu za nedôvodnú, o čom svedčí už aj skutočnosť, že súd vyzýval žalobkyňu na späťvzatie

žaloby, ktorá však uviedla, že na podanej žalobe trvá. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal
žalovanému náhradu trov konania.

9. Po prerušení pojednávania súd oboznámil strany sporu, že zabezpečil od probačnej a mediačnej
úradníčky tunajšieho súdu spisovú dokumentáciu, ktorej súčasťou je rozhodnutie Mestského súdu

Košice, sp. zn. C./XX/XXXX – 81 z 22.06.2023, ktorým Uznesením bol žalovaný podmienečne
prepustený a podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze
kontaktu so žalobkyňou a kontaktovanie jej osoby prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby
alebo inými obdobnými prostriedkami.

10. Následne žalobkyňa na pojednávaní dňa 18.01.2024 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
uviedla, že vzhľadom k oboznámeniu s predmetným Uznesením Mestského súdu Košice má za to, že
žaloba je za daných okolností podaná nedôvodne, preto žalobkyňa berie žalobu v celom rozsahu späť
a navrhuje, aby súd konanie zastavil. Čo sa týka trov konania, má za to, že v danom prípade sú naplnené
dôvody na to, aby jej ako obeti trestného činu boli trovy konania priznané, nakoľko v čase podania žaloby

nemala vedomosť o tomto rozhodnutí mestského súdu a žalobu podala dôvodne a ako obeť trestného
činu má plné právo chrániť svoje práva a svoju osobu.11. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní nenamietal späťvzatie žaloby
žalobkyňou, ale uviedol, že nesúhlasí s tým, že by mali byť žalobkyni priznané trovy konania, nakoľko
pokiaľ nedisponovala potrebnými informáciami bol tu dôvod na to, aby takúto žalobu vôbec nepodávala

a vzhľadom k tomu, že súd ju vyzýval písomne a aj na pojednávaní k späťvzatiu žaloby a ona tak
neučinila, je to ďalší dôvod k tomu, aby jej súd náhradu trov nepriznal a dával do pozornosti, že pokiaľ
by teda takúto žalobu nepodávala tak jeho klientovi by žiadne trovy nevznikli, preto trval na tom, aby súd
priznal náhradu trov konania žalovanému v plnom rozsahu.

12. Podľa ust. § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

13. Podľa ust. § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

14. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

15. Súd na základe vyššie uvedených skutočností konanie v súlade s ust. § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil.

16. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa

ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane,
§ 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového
poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17.Ustanovenie§257Civilnéhosporovéhoporiadkuupravujemoderačnéprávosúdu,ktorésauplatňuje
výnimočne, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u
strán sporu. Ustanovenie § 257 CSP je procesnou normou umožňujúcou vziať do úvahy také okolností

prípadu, ktorých zohľadnenie je vylúčené pri aplikácii striktného pravidla o procesnej zodpovednosti
sporových strán za výsledok konania. Vyžaduje si to princíp spravodlivosti, ktorého zmyslom
je zohľadniť osobitosť každého jednotlivého súdneho sporu a mnohorakosť životných situácií
nepostihnuteľných generálne uplatniteľnou procesnou normou. Úspešnou stranou sporu v konaní bola
strana žalovaného, ktorý by tak mal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá procesne

zavinila zastavenie konania. Súd však aplikoval ustanovenie § 257 CSP, a žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v povahe
a okolnostiach sporu a vzájomného postavenia sporových strán, kedy sa žalobkyňa domáhala žalobou
na ochranu osobnosti zákazu priblíženia zo strany žalovaného, pričom sa dovolávala ochrany svojho
života a zdravia ako obeť trestného činu. Žalovaný bol preukázateľne rozsudkom tunajšieho súdu

odsúdený za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby ( žalobkyne) podľa § 208 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 236/2021 Z.z. na trest odňatia slobody v trvaní
24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne, v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa názoru súdu takéto dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujú aplikáciu § 257 CSP.
Na základe vyššie uvedeného bolo potvrdené také správanie žalovaného voči žalobkyni, hoc aj v

minulosti, ktoré vzbudzovalo u nej obavy o život a zdravie a nesporne práve konanie žalovaného
a obava o možné opakovanie predmetnej situácie bolo dôvodom, pre ktorý sa žalobkyňa dovolávala
súdnej ochrany. Vzhľadom na okolnosti a povahu sporu súd považoval za neprimerane tvrdé a v rozpore
s princípom spravodlivosti požadovať od žalobkyne v danej veci náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie podľa ust. § 357 písm. a) CSP, v lehote do 15 dní odo
dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.