Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222203073
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1222203073.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a

členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a Mgr. Adely Unčovskej v právnej veci žalobcu: Rozhlas a
televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, proti žalovanému: I.. J. Q.,
M.. XX.XX.XXXX, Q. G. XX, Q., o zaplatenie 225,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08. marca 2023, č.k. 9C/34/2022-88, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby žalobcu o zaplatenie
32,48 eur p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej zamietajúcej časti, ako i v časti o trovách konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanému nepriznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 08.06.2022, od
žalovaného domáhal zaplatenia sumy 225,80 eur, úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním
vo výške 1,85 eur a náhrady trov konania titulom nezaplatenia úhrady za poskytnuté služby verejnosti.

Konštatoval, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby
verejnosti (tzv. koncesionárske poplatky) podľa ust. § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 4,64 eur mesačne, pričom kontrolou
úhrad zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu za kontrolované obdobie 01.05.2018
až 31.01.2022, čo predstavuje 45 neuhradených mesačných predpisov. Následne žalovaného v zmysle
ust. § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. písomnou výzvou zo dňa 12.01.2022 vyzval na zaplatenie
omeškanejúhradyanazaplateniepoštovýchsadziebsúvisiacichsodoslanímvýzvy,ktoréalenezaplatil,

a preto je žalovaný povinný v zmysle ust. § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. zaplatiť aj pokutu.

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že od roku
XXXX Q. na J. G. XX, Q., pričom po celý čas pravidelne a bez omeškania ako vlastník nehnuteľnosti
platí koncesionársky poplatok. Poukázal na to, že zákon č. 68/2008 Z.z. určil platenie koncesionárskych
poplatkov pre domácnosti len za jeden elektromer, i keď má občan viacero nehnuteľností určených
na bývanie, čo zákon č. 340/2012 Z.z. ponechal v platnosti. V roku 2006 žalovaný s manželkou kúpili

chalupu na adrese W. T. XXX, P. W., na ktorú mu žalobca doručil Oznámenie o kontrole platenia úhrady
s vyčísleným dlhom vo výške 719,20 eur s adresou odberného miesta W. T. a uvedením mesačných
nedoplatkov od apríla 2008 do júla 2021, voči čomu žalovaný namietal s poukazom na to, že uhrádza
platbynaadreseG.,Q..Ďalejtvrdil,žezákonč.68/2008Z.z.avsúčasnostiplatnýzákonč.340/2012Z.z.určujú platenie koncesionárskych poplatkov pre domácnosti len za jeden elektromer. Žalovaný uviedol,
že druhú nehnuteľnosť nadobudol v roku 2006, teda pred účinnosťou zákona č. 68/2008 Z.z., a preto
nebol povinný oznámiť vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť a zároveň ani žalobca nie je oprávnený

vymáhať nedoplatok z titulu takéhoto neoznámenia, nakoľko v čase účinnosti zákona nedošlo k vzniku,
zmene alebo zániku povinnosti platiť úhradu.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi tvoriacimi obsah spisu. Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalovaný je platiteľom

úhrad v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. na odbernom mieste G. XX, Q., a že žalobca eviduje
nezaplatené úhrady k odbernému miestu W. T. XXX, P. W., ktoré je taktiež vo vlastníctve žalovaného.
Ďalej mal preukázané, že žalobca Oznámením o kontrole platenia úhrad zo dňa 28.01.2021 oznámil
žalovanému nedoplatok na úhradách za odberné miesto W. T. XXX, P.J. W. vo výške 719,20 eur, v reakcii
na čo mu žalovaný dňa 23.02.2021 oznámil, že je platiteľom služieb na adrese trvalého pobytu. Podľa
žalovaného zákon neuvádza, že spätne mal uviesť nehnuteľnosti, ktoré nadobudol, pričom podstatným

je, že nie je neplatič a nemá voči žalobcovi neuhradené záväzky.

5. Vec posúdil právne podľa ust. § 3 písm. a), § 4 ods. 1, § 6 ods. 2, § 10 ods. 1 a 3, § 12 ods. 4 zákona č.
340/2012 Z.z. a čl. 2 ods. 1, § 151 ods. 1 C.s.p. a vyhodnotil, že v konaní nebolo sporným, že žalovaný
je vlastníkom nehnuteľnosti na adrese Obežná 10, Bratislava, kde riadne uhrádza platby za služby

verejnosti, čo žalobca nepoprel, a zároveň je vlastníkom chaty, resp. rodinného domu na adrese W. T.
XXX, P. W., kde úhrady neplatí. Sporným bolo to, či bol žalobca oprávnený požadovať od žalovaného
platby aj za nehnuteľnosť na adrese W. T. XXX, P. W.. S poukazom na ust. § 6 ods. 2 zákona č. 340/2012
Z.z. posúdil, že i keď žalovaný platil úhrady za iné odberné miesto ako odberné miesto, za ktoré žalobca
žalobou vymáha úhrady, avšak platiteľ, ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov

elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu za príslušné obdobie, za ktoré sa
úhrada platí, bez ohľadu na počet jeho odberných miest len raz. V tejto súvislosti tiež uviedol, že žalobca
sa najneskôr z oznámenia žalovaného zo dňa 23.02.2021 mohol dozvedieť, že žalovaný je platiteľom
na adrese G. XX, Q.. Uzavrel, že nepopiera nesplnenie povinnosti žalovaným uloženej mu ust. § 12 ods.
4 zákona č. 340/2012 Z.z., a to oznámiť žalobcovi do 31.03.2013, že k 31.12.2012 bol platiteľom úhrady

len za jedno odberné miesto aj napriek tomu, že sú v jeho vlastníctve viaceré nehnuteľnosti, avšak ak
zákon ukladá platiteľovi, ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v
domácnosti vo viacerých odberných miestach, platiť úhradu za príslušné obdobie, za ktoré sa úhrada
platí, bez ohľadu na počet jeho odberných miest len raz, nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby platil
úhrady aj za druhé odberné miesto.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní
plný úspech, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie tvrdiac nesprávne právne posúdenie veci a

žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi
sumu 227,65 eur a prizná mu nárok na náhradu trov konania, alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vysvetlil, že v zmysle ust. §
9 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. je povinný viesť evidenciu platiteľov úhrad, pričom údaje o platiteľoch
mu poskytujú najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia distribučnej sústavy a Sociálna poisťovňa a

zároveň nemôže vychádzať z iných skutočností, pretože zákon č. 340/2012 Z.z. mu nedáva iné možnosti
ako údaje o platiteľoch získavať. Uviedol, že požiadal dodávateľa elektrickej energie o poskytnutie
databázy fyzických osôb, ktoré sú koncovými odberateľmi elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre
spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, na základe čoho zistil, že žalovaný je pod F.: XXXXXXXXXX
odberateľom elektrickej energie na odbernom mieste W. T. XXX, P. W., V. B.: XXZSSXXXXXXXXXXX,

teda spĺňa definíciu platiteľa podľa ust. § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. a je povinný platiť úhrady za
službyverejnostiposkytovanéžalobcom.Kvyjadreniamžalovaného,ževlastníckeprávoknehnuteľnosti
nadobudol v roku 2006, uviedol, že v prípade posudzovania jednotlivých odberateľov je rozhodujúce, že
žalovaný je evidovaný ako odberateľ elektrickej energie na danom odbernom mieste. Poukázal na to, že
žalovaný začal byť odberateľom elektrickej energie na danom odbernom mieste za účinnosti zákona č.

68/2008 Z.z., ktorý v ust. § 6 ods. 1 stanovil, že platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 140 Sk za každý
aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je koncovým odberateľom elektriny vo
viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno miesto. Argumentoval, že dňa 31.12.2012 však
nadobudol účinnosť zákon č. 340/2012 Z.z., kde bolo platenie úhrady za služby verejnosti poskytovanéžalobcom len za jedno odberné miesto pri odbere elektriny vo viacerých odberných miestach viazané
na oznámenie a preukázanie tejto skutočnosti žalobcovi podľa ust. § 6 ods. 1 a § 12 ods. 4 cit. zák..
Zhrnul, že v prípade viacnásobného odberu vznikla žalovanému od účinnosti zákona č. 340/2012 Z.z.

povinnosťoznámiťapreukázaťskutočnosti,nazákladektorýchbydošlokoslobodeniuodplateniaúhrad
z titulu viacnásobného odberu elektrickej energie. Uzavrel, že postupoval v súlade s platnými a účinnými
právnymi predpismi a v dôsledku neoznámia relevantných skutočností žalovaným sa domáha zaplatenia
úhrad za služby verejnosti poskytovaných žalobcom na žalovanom odbernom mieste.

8. Žalovaný žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť. Uviedol, že žalobca vedie evidenciu platiteľov úhrad v elektronickej podobe, pričom tento
systém je podľa neho schopný na základe parametrov trvalého pobytu v súvislosti s rodným číslom
identifikovať fyzickú osobu a určiť, ktorá fyzická osoba neplatí úhrady. Vyjadril názor, že žalobca je z
tejto elektronickej databázy podľa rodného čísla schopný zistiť trvalé bydlisko, počet odberných miest
elektrickej energie a spárovať si tieto skutočnosti s obdržanými úhradami. Žalobca teda vedel zistiť, že

on (žalovaný) je odberateľom elektrickej energie v mieste trvalého bydliska, ako aj na adrese W. T. XXX,
a teda vedel zistiť, že nemá povinnosť platiť koncesionárske poplatky za toto ďalšie odberné miesto.
Vysvetlil, že v čase nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti neexistovala žiadna povinnosť žalovaného
komunikovať so žalobcom. Vo vzťahu k zákonu č. 340/2012 Z.z. uviedol, že zákonodarca nemal pri jeho
tvorbe úmysel, aby každý vlastník evidovaný na viacerých odberných miestach u dodávateľov elektrickej

energie túto skutočnosť oznamoval spätne do časovo neobmedzeného historického obdobia. Vyjadril
názor, že žaloba žalobcu nemá opodstatnenie, keďže on nie je dlžník a konanie žalobcu označil za
šikanózny výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu.

9. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je len čiastočne dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok,
ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 32,48 eur za

obdobie od 01.07.2021 do 31.01.2022 podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Vo zvyšnej zamietajúcej časti, ako i v závislej časti o trovách konania napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože je založený na nesprávnom
právnom posúdení veci.

11. Predmetom odvolacieho prieskumu je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, teda zamietnutie
žaloby,ktorousažalobcavočižalovanémudomáhazaplateniasumy225,80eurspríslušenstvomtitulom
neplatenia úhrad za služby verejnosti v zmysle ust. § 3 písm. a) a § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. za
odberné miesto W. T. XXX v období od 01.05.2018 do 31.01.2022. Súd prvej inštancie prijal záver, že
hoci si žalovaný nesplnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 12 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z.z. a v lehote do

31.03.2013 žalobcovi nenahlásil, že je platiteľom úhrady len za jedno odberné miesto aj napriek tomu, že
sú v jeho vlastníctve viaceré nehnuteľnosti, podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa
§ 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo
viacerých odberných miestach, platí úhradu za príslušné obdobie, za ktoré sa úhrada platí, bez ohľadu
na počet jeho odberných miest len raz.

12. Odvolací súd prevzal súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vyplýva z vykonaného
dokazovania, a ktorý ani nebol sporný. Listinnými dôkazmi založenými v spise a na základe nepopretých
skutkových tvrdení bolo v konaní preukázané, že žalovaný je evidovaný dodávateľom elektriny v
evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste

na adrese svojho trvalého pobytu Obežná 10, Bratislava, ako aj v odbernom mieste v rodinnom dome
na adrese W. T. XXX. Rovnako bolo preukázané, že žalovaný neplatí úhrady za služby verejnosti z
odberného miesta Horný Jelenec 241 a zároveň, nakoľko žalobca toto skutkové tvrdenie žalovaného
nepoprel, že pravidelne platí tieto úhrady z odberného miesta na adrese svojho trvalého pobytu.

13. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že nárok na zaplatenie úhrad za odberné miesto Horný Jelenec 241
uplatnil za obdobie od 01.05.2018 do 31.01.2022. V čase počiatku tohto rozhodného obdobia a v jeho
prevažujúcej časti bola platná a účinná právna úprava zákona č. 340/2012 Z.z., ktorá síce zakotvila
princíp platenia úhrady len za jedno odberné miesto, avšak tento nárok podmieňovala tým, že tzv.viacnásobný odberateľ bol povinný žalobcovi túto skutočnosť oznámiť a preukázať. Z uvedeného je
potom zrejmé, že pokiaľ bol platiteľ evidovaný dodávateľom elektrickej energie vo viacerých odberných
miestach, avšak túto skutočnosť žalobcovi neoznámil a zároveň nepreukázal, bol povinný platiť úhradu

za každé odberné miesto samostatne. Zmena predmetnej právnej úpravy nastala až prijatím zákona
č. 126/2021 Z.z., ktorý v § 6 zákona č. 340/2012 Z.z. stanovil, že viacnásobný odberateľ platí
úhradu len raz. Predmetná novelizovaná právna úprava, účinná od 01.07.2021, mala za cieľ znížiť
administratívne zaťaženie platiteľov, ktorí už žalobcovi nemuseli oznamovať a preukazovať skutočnosť,
že sú viacnásobní odberatelia. Zároveň však odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie ust.

§ 13b ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. účinného od 01.07.2021 (prechodné ustanovenie), podľa ktorého
na vznik nároku na platenie úhrady len za jedno odberné miesto u platiteľa podľa § 3 písm. a), ktorý je
evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných
miestach v období pred 1. júlom 2021, sa vzťahuje právna úprava účinná do 30. júna 2021. Uvedené
prechodné ustanovenie súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci opomenul.

14. Odvolací súd dospel vzhľadom na vyššie uvedené k záveru, že súd prvej inštancie posúdil vec po
právnej stránke správne, keď aplikoval ust. § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z.z. účinného odo dňa
01.07.2021, avšak toto právne posúdenie dopadá na posudzovanú vec len vo vzťahu k obdobiu od
01.07.2021 do 31.01.2022. Žalovaný ako viacnásobný odberateľ elektrickej energie platí od 01.07.2021
koncesionársky poplatok len raz, a to bez akejkoľvek zákonnej povinnosti žalobcovi oznamovať a

preukazovať skutočnosť, že je viacnásobným odberateľom elektrickej energie. Ak žalovaný tvrdil a
žalobca to nepoprel, že koncesionársky poplatok riadne platil v odbernom mieste Obežná 10, Bratislava,
nevznikol žalobcovi za obdobie od 01.07.2021 do 31.01.2022 vzhľadom na ust. § 6 ods. 1 a 2 zákona č.
340/2012Z.z.účinnéhoododňa01.07.2021nárokpožadovaťodžalovanéhoplateniekoncesionárskeho
poplatku za ďalšie jeho odberné miesto na adrese W. T. XXX. Keď potom súd prvej inštancie žalobu v

tejto časti zamietol, odvolací súd súhlasí, a preto napadnutý rozsudok v časti zamietnutia žaloby žalobcu
o zaplatenie sumy 32,48 eur za obdobie od 01.07.2021 do 31.01.2022 (spolu 7 úhrad) podľa ust. § 387
ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

15. Ak však súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu aj v časti o zaplatenie koncesionárskych

poplatkovzaodbernémiestoW.T.XXXzaobdobieod01.05.2018do31.06.2021aplikujúcust.§6ods.1
a 2 zákona č. 340/2012 Z.z. účinného odo dňa 01.07.2021, neposúdil vec po právnej stránke správne, a
preto je jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby v tejto časti predčasné. Prechodné ust. § 13b ods. 3 zákona
č. 340/2012 Z.z. účinného odo dňa 01.07.2021 totiž stanovuje, že na vznik nároku na platenie úhrady
len za jedno odberné miesto u platiteľa podľa § 3 písm. a) , ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v
domácnosti vo viacerých odberných miestach v období pred 1. júlom 2021, sa vzťahuje právna úprava
účinná do 30. júna 2021. Zároveň považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že zákon č. 340/2012 Z.z.
bol síce niekoľkokrát novelizovaný, avšak ani jedna novela nezmenila znenie pre právne posúdenie veci
relevantných (nižšie uvedených) ustanovení.

16. Podľa ust. § 6 ods. 1 vyhláseného znenia zákona č. 340/2012 Z.z. účinného od 01.01.2013, platiteľ
podľa § 3 písm. a)
platíúhradu4,64eurzakaždýajzačatýkalendárnymesiac.Platiteľpodľa§3písm.a), ktorý je evidovaný dodávateľom

elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu
len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa §
9 ods. 6 písm. c) .
Podľa ust. § 6 ods. 2 vyhláseného znenia zákona č. 340/2012 Z.z. účinného od 01.01.2013, nárok
na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti
podľa odseku 1.
Podľa ust. § 12 ods. 4 (prechodné ustanovenia) vyhláseného znenia zákona č. 340/2012 Z.z. účinného
od 01.01.2013, platiteľ podľa § 3 písm. a) zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti

poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých
odberných miestach a k 31. decembru 2012 mal nárok platiť úhradu len za jedno odberné miesto
a ktorý neoznámil a nepreukázal vyberateľovi úhrady skutočnosti zakladajúce vznik tohto nároku, sapovažuje za platiteľa podľa § 3 písm. a) , ktorý má nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa §
6 ods. 1 , ak vznik

tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady v lehote do 31. marca 2013.

17. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. účinného od 01.07.2021 do 30.06.2023, platiteľ podľa §
3 písm. a) platí úhradu 4,64
eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.

Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. účinného od 01.07.2021 do 30.06.2023, platiteľ podľa § 3
písm. a) , ktorý je evidovaný
dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach,
platí úhradu za príslušné obdobie, za ktoré sa úhrada platí, bez ohľadu na počet jeho odberných miest
len raz.
Podľa ust. § 13b ods. 3 (prechodné ustanovenie) zákona č. 340/2012 Z.z. účinného od 01.07.2021

do 30.06.2023, na vznik nároku na platenie úhrady len za jedno odberné miesto u platiteľa podľa § 3
písm. a) , ktorý je evidovaný
dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach
v období pred 1. júlom 2021 sa vzťahuje právna úprava účinná do 30. júna 2021.

18. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že súd prvej inštancie aplikoval na vec v časti žalobou
uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie koncesionárskych poplatkov za odberné
miesto W. T. XXX za obdobie od 01.05.2018 do 31.06.2021 síce správny právny predpis, a to zákon č.
340/2012 Z.z., avšak v nesprávnom znení. Ako už bolo uvedené vyššie, z ust. § 13b ods. 3 cit. zákona
účinného od 01.07.2021 vyplýva, že na vznik nároku na platenie úhrady len za jedno odberné miesto

v prípade viacnásobného odberateľa v období pred 01.07.2021 sa vzťahuje právna úprava účinná do
30.06.2021. Záver súdu prvej inštancie, že žaloba žalobcu o zaplatenie koncesionárskych poplatkov
za druhú nehnuteľnosť žalovaného (druhé odberné miesto) za obdobie od 01.05.2018 do 31.06.2021
je nedôvodná s poukazom na ust. § 6 ods. 1 a 2 účinného odo dňa 01.07.2021 potom nie je správny,
keďže toto ustanovenie na posudzovanú vec nedopadá a jeho aplikáciu na predmetné obdobie vylučuje

citované prechodné ustanovenie § 13b ods. 3.

19. Bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vyhodnotiť zistený skutkový stav vyplývajúci
z vykonaného dokazovania, vec správne právne posúdiť a opätovne rozhodnúť. Do jeho pozornosti
odvolací súd dáva zistenie z predloženého spisu, a to, že žalovaný v podaní označenom ako „Vyjadrenie

k oznámeniu o kontrole platby“ zo dňa 23.02.2021, ktorým reagoval na výzvu na zaplatenie úhrady
vo výške 719,20 eur za odberné miesto W. T. XXX, žalobcovi oznámil, že je evidovaný odberateľom
elektriny na adrese svojho trvalého pobytu, ktorú uviedol v záhlaví podania (G. XX, Q.), a že z tejto
adresy pravidelne platí koncesionárske poplatky. Súd prvej inštancie preto v ďalšom konaní vyhodnotí, či
takéto oznámenie žalovaného možno považovať za oznámenie a preukázanie skutočnosti, že žalovaný

je viacnásobným odberateľom podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. účinného do 31.06.2021.
Pozornosti odvolacieho súdu tiež neušlo, že žalovaný v odpore zo dňa 01.07.2022 voči platobnému
rozkazu č.k. 9C/34/2022-14 zo dňa 14.06.2022 uviedol nasledovné: „Považujem to ako pokus o
neoprávnené obohatenie, nakoľko i keby som bol býval dlžný koncesionárske poplatky, tak tieto môžu
byť vymáhané len tri roky spätne odo dňa, kedy sa o danom nedoplatku dozvedeli.“ Súd prvej inštancie

bude tiež povinný v ďalšom konaní vyhodnotiť, či uvedené vyjadrenie žalovaného možno považovať
za účinne vznesenú námietku premlčania časti žalovaného nároku. Všetky závery, ku ktorým dospeje,
riadne vo svojom novom rozhodnutí zdôvodní.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej zamietajúcej

časti (teda nad rámec rozsahu, v ktorom bolo rozhodnutie o zamietnutí žaloby potvrdené), ako i v závislej
časti o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní
bude úlohou súdu prvej inštancie zvyšnú časť žalobcovho nároku posúdiť podľa zákona č. 340/2012
Z.z. v správnom znení a po vyhodnotení, či žalovaný žalobcovi oznámil a preukázal, že je viacnásobným

odberateľom (a ak áno, kedy), a či žalovaný účinne uplatnil námietku premlčania, opätovne o žalobe
žalobcu rozhodnúť. Právnym názorom odvolacieho súdu je viazaný (ust. § 391 ods. 2 C.s.p.).21. O nároku na náhradu trov konania (aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci (ust. § 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).