Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820202163
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8820202163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkýň: 1. A. B., nar. XX. XX.
XXXX, C. XXX/XX, D. E. F., právne zastúpená JUDr. Peter Rychnavský, PhD., advokát, Dobrianského
1651, 093 01 Vranov nad Topľou, 2. B. G. H. E. XX. XX. XXXX, I. XXX, doručovacia adresa: C. XXX/XX,
D. E. F., proti žalovaným: 1. J. B. K., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, D. E. F., 2. D. K., nar. XX.XX.XXXX,
C. XXX/XX, D. E. F., o uloženie povinnosti, o odvolaní žalobkýň v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 7C/23/2020 – 155 zo dňa 18.11.2022, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol následovne:

„ I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam v 1. a 2. rade n e p
r i z n á v a.“

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie právne vec posúdil v zmysle ust. § 3 ods. 1, § 6, § 123,
§ 126, § 151n ods. 1, 2, 3, § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, a ust. § 3, § 132, § 149 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ust. § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 10, § 15, § 16 ods. 1, § 19, § 20, §
21, § 22 ods. 1 – 6 zákona č. 67/1960 Zb., plynárenský zákon, o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích
plynov účinného ku dňu vydania stavebného povolenia, § 22 ods. 1 – 5, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1 – 3,
§ 26 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 2 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny, (ďalej len

elektrizačný zákon), ďalej ust. § 47 ods. 3, § 81 ods. 1, 2, zákona o energetike č. 251/2012 Z.z. (ďalej
len zákon o energetike),.

3. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalovaní súhlasia s vykonaním preloženia plynového
potrubia. Žalovaní opakovane takýto súhlas prezentovali s tým, že nechcú sa podieľať na nákladoch s
tým spojenými vzhľadom na zákonnú úpravu, ktorá hovorí, že v prípade potreby preloženia plynového

zariadenia náklady uhrádza ten, kto toto preloženie vyvolal. Žalovaní uviedli, že udeľujú súhlas na
prekládku plynového zariadenia a tým mali za to, že dôvodnosť podanej žaloby nie je ani daná, pretože
potrebný súhlas, ktorý majú podľa pokynov L. majú udeliť, žalovaní opakovane prezentovali, že ho
udeľujú. Žalobkyne na podanej žalobe trvali z dôvodu, že žalovaní, aj keď súhlasia s preloženímplynového potrubia, odmietajú sa podieľať na nákladoch spojenými s týmto preložením. Sporné medzi
účastníkmi je, či má byť žalobe vyhovené z dôvodu, že žalobkyne žiadajú, aby náklady preloženia
uhradili žalovaní.

4.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdprvejinštanciepodanúžalobusúdzamietolvcelomrozsahu
z dôvodu, že nebola preukázaná jej dôvodnosť. Žalobkyňami neboli navrhnuté ani predložené také
dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť žaloby. Žalobkyne odôvodňovali žalobu tým, že chcú na dome
vykonať rekonštrukciu, postaviť stavbu na mieste nad plynovým potrubím ako aj z dôvodu ochrany

vlastníckeho práva pred vážnym ohrozením svojej stavby, zdravia a života, o pripojení žalovaných, resp.
ich predchodcov nemali vedomosť a súhlas na pripojenie nedali.

5. Strana, ktorá sa opiera o existenciu nároku, musí preukázať skutočnosti tento nárok zakladajúce
a naopak, protistrana musí preukázať existenciu skutočností, ktoré daný nárok popierajú. Strana, ktorá
nesplní bremeno tvrdenia, musí zniesť nepriaznivé následky. Pokiaľ nebudú skutočnosti vyplývajúce z

bremena tvrdenia preukázané, musí byť návrh zamietnutý. Znamená to, že v prípade, ak toto bremeno
poruší žalobca, návrh bude zamietnutý. Naproti tomu, ak toto bremeno poruší žalovaný, návrhu bude
vyhovené. Bremeno tvrdenia sa týka skutku, a preto súd požaduje po stranách konania skutkové
tvrdenia. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Stranu sporu zaťažuje
bremeno tvrdenia (§ 150 CSP). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným

bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť
a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenie má uviesť, sa odvíja od hmotného práva.
Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jej úspech, pričom tvrdené skutočnosti musí strana aj preukázať právne relevantným spôsobom.
Každý ma tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho

povinností. Skutkové tvrdenia žalobcu (na čom mieni postaviť svoj nárok) sú prostriedkami procesného
útoku.Skutkovétvrdeniažalovaného(načommienipoprieťnárokprotistrany)súprostriedkamiprocesnej
obrany. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej
skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť
alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Je nepochybné, že povinnosť strany

sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu v zmysle
čl. 8 CSP (primerane sa poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019 sp. zn. I.ÚS
246/2019).

6. Pre vyhovenie žaloby je potrebné, aby žaloba bola odôvodnená a musí byť podporená aj dôkazmi.

Zdôvodnenie žaloby a to ochrana vlastníckeho práva pred vážnym ohrozením stavby, zdravia a životov
a vôľa vykonať rekonštrukciu domu, v rámci ktorej L. uložila žalobkyniam nejakú povinnosť, nie je
preukázané žiadnym dôkazom. V konaní boli navrhnuté dva dôkazy a to znalecké dokazovanie, ktoré
malo posúdiť životnosť plynového potrubia, jeho realizáciu, a či môže spôsobovať nejaké nebezpečie.
Toto dokazovanie však vykonané nebolo, pretože záloha na znalecké dokazovanie zložené nebola.

Znalec podrobne odôvodnil výšku ceny znaleckého dokazovania. Ďalší navrhnutý dôkaz obhliadku na
mieste samom súd zamietol z dôvodu nehospodárnosti a nadbytočnosti, ktorý by neprispel k odstráneniu
spornosti, pretože obhliadkou na mieste samou sudca bez potrebného vzdelania v odvetví plynárstvo
nevie posúdiť umiestnenie plynového potrubia a jeho vplyv na ohrozenie vlastníckeho práva. Práve preto
z potreby odborného vzdelania v odvetví plynárstvo bolo aj navrhnuté znalecké dokazovanie.

7. Z pripojeného stavebného povolenia vyplýva, že plynová prípojka pre žalovaných, resp. pre
predošlýchvlastníkovnehnuteľnostibolavykonaná nazákladestavebnéhopovolenia.Protistavebnému
povoleniu sa žalobkyňa v 1.rade bránila tým, že nemala o ňom vedomosť. Zo stavebného povolenia
pre pôvodného vlastníka domu žalovaných vyplýva, že toto stavebné povolenie bolo vydané orgánom

na tom oprávneným /Mestský národný výbor, odbor výstavby - správny orgán /. Stavebné povolenie je
rozhodnutím správneho orgánu. Toto rozhodnutie je správnym aktom, kde platia zákonné podmienky,
kto a kedy môže preskúmavať toto rozhodnutie. Súd v občianskom súdom konaní rozhodujúci o
susedských sporoch nemôže posudzovať správnosť rozhodnutia správneho orgánu. Môže posudzovať
iba to, či na vydanie rozhodnutia mal alebo nemal tento správny orgán na to právomoc. Mestský národný

výbor, odbor výstavby právomoc na vydanie stavebného povolenia mal. Táto právomoc mu vyplývala
zo stavebného zákona. Správnosť rozhodovania tohto správneho orgánu sa môže preskúmavať nie v
občianskom súdnom konaní ale v správnom súdnictve. Na toto stavebné povolenie preto súd prihliadal
ako na rozhodnutie vydané v súlade so zákonom, keďže nebol preukázaný opak.8. Predmetné stavebné povolenie na plynovú prípojku sa vydalo v roku 1978, kedy platil zákon č.
67/1960 Zb., ktorý presne ustanovoval postup v plynovom hospodárstve. V tom čase platil štátny

plán rozvoja národného hospodárstva v rámci plynárstva, kde sa uskutočňovala gasifikácia. Platili
ustanovenia zákona, podľa ktorého súhlas dotknutej osoby, vlastníka dotknutej nehnuteľnosti nebol
potrebný ( § 22 zák. č. 67/1960 Zb.), čo je daný prípad. Zákon však aj takémuto dotknutému vlastníkovi
poskytoval ochranu. Vlastník dotknutej nehnuteľnosti sa mohol voči tomu brániť postupom upraveným
v elektrizačnom zákone podľa§ 28 . Žalobkyne túto možnosť nevyužili. Okrem tohto je potrebné dať do

pozornosti § 22 ods. 1 a ods. 5 elektrizačného zákona, podľa ktorého dochádza pri zriadení plynového
potrubia k vzniku vecného bremena, ktoré prechádza s prechodom vlastníctva k nehnuteľností.

9. Zákon č. 67 /1960 Zb. bol zrušený a nahradil ho zákon o energetike č. 251/2012 Z.z.. Podľa
súčasnej úpravy takého právo žalobkyniam už nepatrí. Podľa súčasnej úpravy § 81 zákona o energetike
ustanovuje, že ten, kto vyvolá potrebu preloženia, musí si hradiť aj s tým spojené náklady. Súd preto

nemohol uložiť žalovaným povinnosť, aby vykonali preloženie plynového potrubia, kedy by sa sami
žalovaní podieľali na týchto nákladoch, pretože zákon takúto povinnosť žalovaným neukladá. Vznik
práva zodpovedajúci vednému bremenu ostal zachovaný.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, a článku 17 CSP tak, že

priznal nárok na náhradu trov konania úspešnej strane, t.j. žalovaným v 1.a 2. rade.

11. Žalobkyne v 1. a 2. rade poukázali na rozhodnutie súdu prvej inštancie, kde v bode 2. a 3. rade svojho
odvolania v podstate citujú jednak predmet sporu a jednak argumenty súdu prvej inštancie týkajúce
sa nedôvodnosti podanej žaloby, neunesenia dôkazného bremena a to, že dva dôkazy, ktoré navrhli

žalobkyne v 1. a 2. rade neboli realizované súdom prvej inštancie. Prvý z nich z dôvodu, že žalobkyne
navrhovali znalecké dokazovanie, na ktoré však zálohu nezložili, a tak sa znalecké dokazovanie
nevykonalo. Druhým dôkazom mala byť obhliadka na mieste samom, ktorú súd prvej inštancie zamietol
z dôvodu, že nedisponuje odbornými vedomosťami, ktoré by znamenali možnosť posúdenia argumentov
žalobkýň. Žalobkyne považujú túto situáciu za absolútnu bezmocnosť a bezprávie na ich strane, keď

vlastne musia znášať isté vecné bremeno na ich pozemku slúžiace žalovaným v 1. a 2. rade. V tejto
súvislosti odcitovali článok 19 ods. 2 a 20 ods. 1 veta prvá a druhá ÚS SR. Rovnako uviedli aj § 126 ods.
1 O.z. o vlastníkovi, ktorý má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje. Žalobkyňa v 1. uvádza, že nikdy nebola účastníčkou žiadneho stavebného konania, proti
ktorému by mohla podať opravný prostriedok, nebolo jej doručené, a teda nemala vedomosť o situácií

týkajúcej sa realizácie plynovej prípojky zo strany žalovaných v 1. a 2. rade. Vlastne realizácia sa
konala ešte pred kúpou týchto domov tak zo strany žalobcov v 1., 2. rade, ako aj žalovaných v 1. a 2.
rade, ktorý argumentovali tým, že nemali vedomosť o takomto stave, a preto nemôžu zodpovedať za
vzniknutú situáciu. Obsahom žaloby nie je to, kto akou mierou má znášať náklady súvisiace s prekládkou
tohto plynovou. Žalobkyne znova zopakovali situáciu, že mienia teda rekonštruovať rodinný domu, chcú

vykonať túto rekonštrukciu dôsledne, vrátane prekládky plynového potrubia, a v prípade, že zrealizujú
rekonštrukciu, pri prípadnej možnej poruche by znova bolo potrebné sprístupniť nehnuteľnosť plynárom,
trpieť nejaké opravu, a tým aj poškodenie alebo znehodnotenie takto vykonaných rekonštrukčných prác.
Obhliadku na mieste samom navrhli žalobkyne z toho dôvodu, že chceli, aby súd prvej inštancie zistil
ako sa veci na mieste samom majú, a to z vnútorného múra je kotolňa s potrebnou elektroinštaláciou,

ktorá vlhne. Vplyvom vyššie uvedeného bolo toto možné zistiť na obhliadke, a z toho dôvodu navrhli
rozsudok súdu prvej inštancie ako nesprávny zrušiť respektíve zmeniť a žalobe vyhovieť.

12. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade nevyjadrili.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, a dospel k záveru, že
odvolaniežalobkýňv1.a2.radeniejedôvodné.Súdprvejinštanciezistildôsledneskutočnosti,ktoréboli
rozhodujúce pre to, aby vec tak po skutkovej ako aj právnej stránke posúdil, a na týchto skutočnostiach
sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastalsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).

16. Nateraz z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyne žalobu podali z dôvodu rekonštrukcie domu žalobkýň.
Pre rekonštrukciu potrebujú vykonať preloženie plynového potrubia. Na preloženie je potrebné naplniť
podmienky, ktoré uložila distribúcia L. žalobkyniam a to súhlas žalovaných, ktorí majú pripojovací
plynovod k svojmu rodinnému domu od domu žalobkýň. V stavebnom povolení vydaným pre vtedajšieho
vlastníka, I., mestom D. E. F. účastníkom konania nebola žalobkyňa v 1. rade.

17. Na preukázanie dôvodnosti žaloby právny zástupca žalobkýň navrhol znalecké dokazovanie. Z
dôvodu navrhnutého dokazovania súd kontaktoval znalcov v odvetví energetika - odvetvie plynárstvo,
kde len piati znalci mali uzatvorené povinné poistenie zodpovednosti za škodu. Po ozrejmení predmetu
znaleckého dokazovania znalec, J. H. M., uviedol, že pre vyhotovenie znaleckého posudku bude
nevyhnutné konzultovať vec s viacerými súdnymi znalcami, bude potrebné vykonávať minimálne tri

alebo viac výkopových sond, tzv. lopatovým systémom, na vykonanie týchto prípravných prác bude
nevyhnutné prizvať ďalší subjekt, ktorý vykonáva tieto práce. Na tieto činnosti bude potrebné získať
príslušné povolenia, čo uvedené spôsobí značné navýšenie ceny za podaný znalecký posudok, ktorého
cena podľa odhadu sa bude pohybovať až do 5.000,- eur. Cena závisí hlavne od rozsahu príprav daného
pozemku, kde je sa potrebné plynové prípojky nachádzajú. Po oboznámení výšky ceny za znalecký

posudok žalobkyne zálohu na znalecké dokazovanie nezložili, a preto súd nepristúpil k vykonaniu
navrhnutého znaleckého dokazovania zo strany žalobkýň.

18. Podľa odpovedi L. zo dňa 23. 07. 2021 adresovanej právnemu zástupcovi žalobkýň pripojovací
plynovod pre rodinný dom č. XXX/XX E. N. C., D. E. F. bol postavený na základe stavebného povolenia

č. k.: D.. XXXX-XXXX/XXXX/B. zo dňa 20.9.1978. Uvedený pripojovací plynovod je napojený na hlavný
distribučný rozvod plynu a ukončený je hlavným uzáverom plynu (ďalej len „HUP“) v skrinke pri stene
rodinného domu č. XXX/XX. Podľa energetického zákona 251/2012 Z.z. HUP oddeľuje distribučný
plynovod od odberného plynového zariadenia (ďalej len „OPZ"). OPZ je podľa § 70 zákona povinný
udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom stave. Podľa priloženej fotodokumentácie

vlastníkom pripojovacieho plynovodu po HUP (potrubie na pravej strane fotografie vychádzajúce zo
zeme smerom na hor po HUP, ktorý je umiestnený pod regulátorom tlaku plynu (ďalej len „RTP“) je L.
- O., A.. RTP je vo vlastníctve L., a. s. Potrubie plynu nad HUP a za RTP po prvú odbočku vedenú
smerom dole do zeme, pre dom č. XXX/XX je spoločné odberné zariadenie. Potrubie plynu vedené za
odbočkou dolu do zeme pre dom č. XXX/XX je vo vlastníctve odberateľa plynu r. d. P. XXX/XX na ul. C..

Potrubie plynu OPZ vedené od odbočky pre dom č. XX ku plynomeru a za plynomerom je vo vlastníctve
odberateľa plynu r. d. č XXX/XX p. B.. Pôvodný vlastník p. I. H. rodinný dom č. XXX/XX vybudoval
OPZ na základe stavebného povolenia č. k. D.. XXXX/XXXX zo dňa 10. 10. 1978. V čase realizácie
pripojovacieho plynovodu a OPZ bolo možné napájať dvoch odberateľov na jeden pripojovací plynovod
za HUP, tak ako je to zrealizované v tomto prípade.

19. Na návrh účastníkov konania boli vyžiadané originály spisov vtedajšieho B. E. D. D. odbor výstavy
č. D.. XXXX-XXXX/XXXX-B., z obsahu ktorého vyplýva, že dňa 20. 09. 1978 bolo vydané stavebné
povolenie pre A. B., D. E. F., N. C. XXX na plynovú prípojku pre rodinný dom. Stavebné povolenie bolo
vydané za týchto podmienok:

- bude prevedená podľa odsúhlasenej projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval „Q. D. E. F.“
- pri uskutočňovaní stavby budú dodržané platné normy ČSN a predpisy týkajúce sa bezpečnosti práce
- týmto povolením sa zároveň povoľuje previesť prekopávku cesty ul. C., podľa priloženej dokumentácie
- po prevedení prác bude terén vozovky daný na náklady stavebníčky do pôvodného stavu vrátane
povrchovej úpravy vozovky a to zabetónovaním

- vedľa vlastnej plynovodnej prípojky bude ešte zvlášť osadená chránička priemer 200 mm20. Novostavba rodinného domu, pre ktorú sa prevádza plynová prípojka, bola postavená na základe
stavebného povolenia, vydaného tunajším stavebným úradom. Akékoľvek náklady vzniknuté pri
stavebných prácach znáša žiadateľka. V tomto spise sa nachádza aj projektová dokumentácia.

21. Z originálu spisu vtedajšieho Mestského národného výboru č. D.. XXXX-XXXX/XXXX-B. vyplýva, že
dňa 10. 10. 1978 bolo pre H. I., N. C. XXX, D. E. F. vydané stavebné povolenie pre plynovú prípojku pre
rodinný dom súpis. P. XXX, D. E. F., N. C.. Stavba bola povolená za týchto podmienok:
- bude prevedená podľa odsúhlasenej projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval - Q. D. E. F.

- pri uskutočňovaní stavby budú dodržané platné normy SN a predpisy týkajúce sa bezpečnosti práce
- novostavba rodinného domu, pre ktorý sa povoľuje previesť prípojka zemného plynu je postavená v
súlade s platnými technickými normami a jej technický stav vyhovuje. Akékoľvek náklady vzniknuté pri
stavebných a montážnych prácach znáša žiadateľ.

22. Z uvedeného spisu vyplýva, že uvedené rozhodnutie sa doručovalo na vedomie ONV - odbor

výstavby D. E. F., D. a archív. Zároveň k tomuto stavebnému povoleniu bola priložená aj projektová
dokumentácia, ktorá obsahovala aj schému rozvodov.

23. Podľa § 81 ods. 1,2 z.č.251/2012 Z.z. preložkou plynárenského zariadenia na účely tohto
zákona je premiestnenie niektorých prvkov plynárenského zariadenia alebo zmena trasy. Náklady na

preložku plynárenského zariadenia je povinný uhradiť ten, kto potrebu preložky vyvolal, ak sa vlastník
plynárenského zariadenia a ten, kto potrebu preložky vyvolal, nedohodnú inak. Preložku plynárenského
zariadenia vykonáva prevádzkovateľ siete alebo za podmienok ním určených aj iná oprávnená osoba.
Vlastníctvo plynárenského zariadenia sa preložkou nemení.

24. Podľa § 153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

25. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej

strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.

26. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non
liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020 ).

27. Žalobkyne podali žalobu z dôvodu ich nevedomosti a neudelení súhlasu k pripojení plynovej prípojky
od rodinného domu žalovaných cez ich pozemok a zabezpečenie potrebnej bezpečnosti prípojky. Na
svoje tvrdenia predložili žalobkyne listy vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, fotografické snímky
z miesta samého a odpovede na ich dotazy od L., A. a MÚ D. E. F..

28. Za zásadné v prejednávanej veci je potrebné považovať vyjadrenie spoločnosti SPP, a.s.
z 23.07.2021, ktoré súhrnne dáva odpoveď na spôsob vedenia plynového potrubia, právnu úpravu
v čase jeho realizácie a legitímnosť postupu vlastníkov rodinných domov č. p. XX a XX. Z pripojených
spisov bývalého Mestského národného výboru vo D. E. F., vyplýva, že boli vydané stavebné povolenia

na zriadenie plynovej prípojky pre rodinné domy žalobkýň a predchodcu žalovaných s konkrétnymi
podmienkami a projektovou dokumentáciou. Z týchto dôkazov vyplýva, že realizácia existujúceho
pripojenia bolo vykonané v súlade s právnymi predpismi platnými v tom čase ( rok 1978 ) a v súlade
so stavebným povolením.

29. Jedným z najvýznamnejších štádií civilného sporového konania je dokazovanie. Prostredníctvom
dokazovania konajúci súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu
zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti (v podstate ide o fázu verifikácie skutkových tvrdení).
Predmetom dokazovania je teda skutok (fakty, objektívna realita) tvrdený stranami sporu, ktorý mávýznam pre rozhodnutie o merite sporu. S bremenom tvrdenia je preto neodmysliteľne späté dôkazné
bremeno.

30. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené
alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce
byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva,
že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu
bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Z právnej úpravy a stanoviska spoločnosti

L., A. vyplýva, že preloženie plynovej prípojky sa vykonáva na náklady žiadateľov, teda žalobkýň a za
súhlasného stanoviska žalovaných, ktorí svoj súhlas deklarovali opakovane.

31. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že žalobkyne nepreukázali dôvodnosť podanej
žaloby. Inak povedané, nebolo preukázané, že : a) žalovaní v 1. a 2. rade alebo predchádzajúci majiteľ
rodinného domu porušil právne predpisy pri pripojení plynovej prípojky b) existencie povinnosti pre

žalovaných, aby na ich náklady bolo vykonané preloženie plynovej prípojky. Znalecké dokazovanie
nebolo vykonané pre odmietnutie žalobkýň zložiť zálohu, čo má za následok, že znalecký posudok
nebol vypracovaný a ohliadka na mieste samom bez odborného posúdenia námietok žalobkýň nemala
vecné opodstatnenie.

32. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky
navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou
účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. ,
teraz § §185 ods. 1 CSP, je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto
oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9.

2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011). Súd prvej inštancie tak legitímne odmietol vykonať ohliadku na mieste
samom, keďže tento úkon súdu by bez ďalšieho odborného stanoviska nemal dôkaznú a výpovednú
hodnotu.

33. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre
vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z

09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania,

nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.

34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387
ods. 1,2 CSP.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Žalobkyne nemali úspech v odvolacom konaní a žalovaným, ktorí mali úspech v odvolacom konaní,
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).