Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523200051
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8523200051.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci Okresný súd Stará

Ľubovňa v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. E., 2/ F. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. E., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou VIS
LEGIS, s.r.o., so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 728 949, proti žalovanej: G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX D. E., zastúpená Advokátskou kanceláriou I. J., advokáta,
so sídlom Kmeťova 13, 040 01 Košice, IČO: 50 280 970, v konaní o určenie neúčinnosti Dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorená

medzi žalovanou G. H. a G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX D. E., dňa 31.05.2024,
ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený na základe rozhodnutia Okresného úradu Stará
Ľubovňa, katastrálny odbor č. V-1490/2022 zo dňa 09.08.2022, je v časti vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území D. E., obec D. E., okres
D. E. evidovanými Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo
XXXX, a to pozemok, parcely registra „C“, parc. č. 4165, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o výmere 690 m2, pozemok, parcely registra „C“, parc. č. 4168/5, druh pozemku: orná pôda, o výmere

171 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 4165, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 690 m2, voči žalobcovi 1/.
a žalobcovi 2/. právne n e ú č i n n á .

II. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podali na tunajšom súde dňa 12.1.2023 žalobu, ktorou sa domáhali určenia, že dohoda

o vyporiadaní BSM uzatvorená medzi žalovanou G. H., ktorej vklad bol povolený na základe rozhodnutia
Okresného úradu, katastrálneho odboru Stará Ľubovňa, č. V 1490/2022 zo dňa 9.8.2022, vo vzťahu
k prevodu nehnuteľností presne špecifikovaných v petite podanej žaloby, je voči ním právne neúčinná.
Zároveň žiadali, aby im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch žaloby uviedli, že dňa 22.01.2018 bola medzi žalobcami ako objednávateľmi a G. H.,
manželom žalovanej, uzatvorená zmluva o dielo (ďalej aj „zmluva“), predmetom ktorej bol (i) záväzok

žalovanéhovykonaťprežalobcovdielošpecifikovanévpríloheč.1zmluvy(ďalejaj„dielo“)zapodmienok
uvedených v zmluve, ako aj na základe projektovej dokumentácie k dielu „Rodinný dom p. A. B., Stará
Ľubovňa“ a (ii) záväzok žalobcov zaplatiť dlžníkovi za zhotovené dielo dohodnutú cenu diela, ktorá
bola fixne dohodnutá vo výške 100.000,- eur. Žalobcovia poukázali dlžníkovi sumu celkom vo výške105.000 eur, z ktorých suma vo výške 5.000,- eur bola následne dlžníkom vrátená späť. Žalobcovia tak
riadne a včas zaplatili dlžníkovi po častiach fixne dohodnutú cenu diela spolu vo výške 100.000,- eur.
Žalobcovia podaním zo dňa 26.07.2019 označeným ako „Odstúpenie od zmluvy o dielo, Predžalobná

výzva“, odstúpili od zmluvy v zmysle ustanovenia § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré
bolo dlžníkovi doručené osobne dňa 26.7.2019 (a následne aj poštou), čím sa zmluva zrušila ku dňu
26.7.2019. Do momentu zrušenia zmluvy došlo zo strany dlžníka k čiastočnému zhotovovaniu diela,
ktoré však nebolo vyhotovené v súlade so zmluvou, projektom, či požiadavkami žalobcov a ani v súlade
s predpísanými technickými normami. Z dôvodu zrušenia zmluvy na základe platného odstúpenia od

zmluvy vznikol žalobcom voči dlžníkovi nárok na vrátenie uhradenej ceny diela pripadajúcej na práce,
ktoré zhotovené neboli, resp. boli zhotovené dlžníkom vadne, a to z titulu bezdôvodného obohatenia,
ktorého výška bola v zmysle odborného vyjadrenia vypracovaného znalcom Ing. Miroslavom Lissým
stanovená na sumu 41.524,38 eur. Žalobcom vznikol voči dlžníkovi ďalej nárok na náhradu škody vo
výške 871,57 eur, pozostávajúci z nákladov na demontáž a odstránenie vadnej zadnej zvislej izolácie
a nárok na úhradu škody vo výške 550,- eur z titulu vypracovania odborného vyjadrenia. Žalobcovia

podali návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Banská Bystrica, ktorým sa domáhali
voči dlžníkovi zaplatenia vyššie označených súm. Okresný súd Banská Bystrica žalobe v celom rozsahu
vyhovel platobným rozkazom sp. zn. 25Up/765/2020 zo dňa 13.5.2020, proti ktorému podal žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor. Následne o nároku žalobcov rozhodol Okresný
súd Stará Ľubovňa rozsudkom 8C/36/2020 zo dňa 4.11.2022, ktorým priznal žalobcom voči dlžníkovi

uplatňovaný nárok v časti sumy 42.705,95 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 42.155,95 eur od 27.7.2019 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 550,- eur od 6.6.2020
do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Dlžník a žalovaná boli
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. D. E., zapísaných na LV č.
XXXX, a to až do dňa 9.8.2022. Dlžník so žalovanou uzatvorili dohodu o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“), predmetom ktorej bolo o. i. vyporiadanie BSM dlžníka
a žalovanej k nehnuteľnostiam, na základe ktorej sa dňa 9.8.2022 žalovaná stala výlučnou vlastníčkou
uvedených nehnuteľností. Žalobcovia poukázali na to, že ku dňu podania žaloby majú voči dlžníkovi
pohľadávku, ktorú dlžník neuhradil, a to ani sčasti. Dlžník a žalovaná si na základe dohody o vyporiadaní
BSM vyporiadali BSM k nehnuteľnostiam tak, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností sa stala žalovaná,

čím sa dlžník zbavil majetku, predajom ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcov. Zároveň
žalobcom nie je známe, že by dlžník bol vlastníkom iného majetku takej hodnoty, že by mohol uspokojiť
pohľadávku žalobcov v celej výške a v primeranej dobe, a preto sa žalobcovia domáhajú, aby súd určil,
že dohoda o vyporiadaní BSM je v časti vyporiadania BSM k nehnuteľnostiam voči žalobcom právne
neúčinná. Spolu so žalobou žalobcovia podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žiadali,

aby súd uložil žalovanej povinnosť nenakladať s tam označenými nehnuteľnosťami až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

3. Žalobcovia k žalobe pripojili ako dôkazy výpisy z listov vlastníctva č. XXXX, rozsudok Okresného
súdu Stará Ľubovňa č.k. 8C/36/2020-349 zo dňa 4.11.2022, návrh na vydanie platobného rozkazu

o zaplatenie 42.945,95 eur, vyúčtovanie znalečného č. 2/2020, príjmový pokladničný doklad zo dňa
24.1.2020, odborné vyjadrenie č. 2/2020 vypracované Ing. Miroslavom Lissým, odstúpenie od zmluvy
zo dňa 26.7.2019, príjmový pokladničný doklad zo dňa 6.8.2018 a výpisy z účtov UniCredit Bank.

4. Tunajší súd uznesením č.k. 3C/3/2023-81 zo dňa 27.1.2023 vydal neodkladné opatrenie, ktorým

uložil žalovanej povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území D.
E., obec D. E., K. D. E., evidovanými na LV č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. Uznesenie spolu so žalobou zaslal žalovanej, ktorú zároveň uznesením č.k. 3C/3/2023-86
zo dňa 27.1.2023 vyzval, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia vyjadrila k žalobe
a predložila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

5. Žalovaná podala dňa 17.2.2023 vyjadrenie k žalobe a zároveň aj odvolanie proti uzneseniu, ktorým
súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcov a nariadil neodkladné opatrenie. Mala za to, že žalobcovia
neosvedčili dôvodnosť obavy, že by budúci výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a preto návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia považovala za nedôvodný.

6. V ďalšej časti podania žalovaná podala vyjadrenie k žalobe, kde v úvodnej časti predostrela
rozsiahly teoretický výklad zákonného ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka a následne uviedla,
že žalobcovia nedisponujú vymáhateľnou pohľadávkou a doposiaľ nejestvuje záver o tom, že dlžníkovúkon ukrátil ich uspokojenie. Rovnako úvahy žalobcov o tom, že žalovaná pristúpila k zrušeniu BSM
a následne k podpisu dohody o vyporiadaní BSM za účelom poškodenia záujmov žalobcov, sú ničím
nepodložené teoretické úvahy žalobcov. Žalovaná pristúpila k zrušeniu BSM z vážnych osobných

dôvodov, ktoré v prípade potreby uvedie súdu na pojednávaní. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaná
pokračovala v teoretickom výklade inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov. V závere vyjadrenia
uviedla, že súdne konanie vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa po sp. zn. 8C/36/2020, v rámci
ktorého žalobcovia uplatnili nárok voči manželovi žalovanej, napokon nie je právoplatne skončené
a žalobcovia teda nielenže nevedú voči manželovi žalovanej exekučné konanie, ale nemajú k dispozícii

ani len právoplatné rozhodnutie svedčiace o dôvodnosti ich nároku voči manželovi žalovanej. Vzhľadom
na uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 27.1.2023
č.k. 3C/3/2021-81 zmenil a návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Vo vzťahu
k veci samej žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

7. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 16Co/7/2023-122 zo dňa 27.3.2023 potvrdil uznesenie
tunajšieho súdu, ktorým konajúci súd vyhovel návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Žalobcovia v replike k vyjadreniu žalovanej uviedli, že žalovaná zdôvodňuje údajnú nevymáhateľnosť
pohľadávky žalobcov len s poukazom na argumentáciu, v zmysle ktorej vymáhateľnosť pohľadávky

stotožňuje s vykonateľnosťou pohľadávky. Žalobcovia majú za to, že uvedené tvrdenie je nesprávne,
čomu nasvedčuje aj právny názoru uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/102/99
zo dňa 23.12.1999, uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR ročník 2001 pod č. 44 (R
44/2001) a tiež v uznesení veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/1/2022
zo dňa 17.5.2022, v ktorom veľký senát Najvyššieho súdu SR jasne vo výroku tohto uznesenia uviedol

právny záver, že: „Vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka
je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.“ V zmysle uvedeného
právneho názoru veľkého senátu je zrejmé, že neexistuje dôvod, aby súd žalobu zamietol z dôvodu, že
pohľadávka nebola judikovaná. Žalobcovia ďalej opätovne podotkli, že žalovaná akýkoľvek ďalší dôvod
údajnej nevymáhateľnosti pohľadávky neuviedla a zároveň ani nepreukázala. K námietke žalovanej,

že od dlžníka nezískala žiadny prospech, nakoľko vlastnila 100 % majetku patriaceho do BSM aj pred
uzavretím dohody o vyporiadaní BSM, teda sa žiadnym spôsobom neobohatila, žalobcovia uviedli,
že žalovaná sa na základe zápisu vkladu Dohody o vyporiadaní BSM do katastra nehnuteľnosti stala
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, tým (i) odpadlo akékoľvek obmedzenie jej vlastníckeho práva zo
stranydlžníka,čímžalovanázískalazrejmýprospech,(ii) došloobjektívnekzmenšeniuhodnotymajetku

dlžníka a (iii) dlžník sa zbavil majetku, ktorého predajom v exekúcii by mohla byť pohľadávka žalobcov
uspokojená. Žalobcovia majú za to, že uvedené skutočnosti majú za následok, že žalobcovia nemôžu
dosiahnuť uspokojenia svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť tejto dohody o vyporiadaní
BSM by sa z majetku dlžníka mohli uspokojiť (resp. uspokojiť aspoň z časti). Vzhľadom na vyššie
uvedené a samotnú žalobu jedinou možnou obranou žalobcov ako sa domôcť, aby mohli uspokojiť

svoju pohľadávku z majetku predstavujúceho nehnuteľnosti, ktoré na základe dohody o vyporiadaní
BSM ušli z bezpodielového spoluvlastníctva dlžníka a žalovanej ako jeho manželky, je práve podanie
žaloby a domáhanie sa určenia právnej neúčinnosti časti dohody o vyporiadaní BSM súdom v zmysle
žalobného návrhu.

9. Repliku žalobcov zaslal súd právnemu zástupcovi žalovanej spolu s uznesením č.k. 3C/3/2023-157 zo
dňa 158.4.2023, ktorým vyzval žalovanú, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne
vyjadrila k vyjadreniu žalobcov, uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd zároveň v zmysle § 167 ods. 4 CSP poučil žalovanú o následkoch sudcovskej koncentrácie
konania.

10. Uznesenie obsahujúce výzvu na podanie vyjadrenia, spolu s vyjadrením žalobcov zo dňa 29.3.2023
bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej dňa 3.5.2023. Žalovaná sa v súdom stanovenej lehote
(ani po jej uplynutí) k replike žalobcov nevyjadrila, na výzvu súdu žiadny spôsobom nereagovala.

11. Následne súd nariadil pojednávanie na deň 30.5.2024 o 13.00 hod. Predvolanie na pojednávanie
bolo doručené právnej zástupkyni žalobcov dňa 2.5.2024. Právnemu zástupcovi žalovanej súd odoslal
predvolanie na pojednávanie (vytýčené na deň 30.5.2024) dňa 17.4.2024. Dňa 3.5.2024 bolo súdu
doručenéoznámenieouplynutíúložnejlehotyrozhodnutiadovlastnýchrúksfikcioudoručenia.Vzmysle§ 111 ods. 3 CSP sa písomnosť považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu,
t.j. v danom prípade sa má za to, že predvolanie na pojednávanie na deň 30.5.2024 bolo doručené
právnemu zástupcovi žalovanej fikciou doručenia dňa 3.5.2024.

12. Právna zástupkyňa žalobcov v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 30.5.2024 poukázala na to, že
žalovaná v čase pred uzatvorením dohody o vyporiadaní BSM poznala celý skutkový stav a dostatočným
spôsobom aj dlhy svojho manžela, teda nepreukázala, že by nevedela o úmysle. Ďalej konštatovala,
že žalovaná žije v spoločnej domácnosti s jej manželom, dlžníkom žalobcov – G. H., na Mýtnej

ulici 93, obidvaja tam vlastne žijú, pán H. tam má aj miesto podnikania, čiže žalovaná s vysokou
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vedela o tom, že má súdny spor a že má pohľadávku voči
žalobcom. Sama dohoda o vyporiadaní BSM navyše bola uzatvorená po tom, čo prebiehal súdny spor,
preto z pohľadu žalobcov ide o úkon, ktorý je odporovateľný a ktorý bol urobený v úmysle vyslovene
ukrátiť veriteľov. Takisto poukázala na to, že vec vedená na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.
zn. 8C/36/2020 je už právoplatne skončená a dlžník neplnil v zmysle právoplatného a vykonateľného

rozhodnutia na základe ktorého je povinný plniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Do dňa
pojednávania z pohľadávky ani z úrokov nebola uhradená tam žalovaným – G. H. žiadna čiastka, čiže
aj toto preukazuje, že majú v podstate záujem ukrátiť veriteľov, keďže nerešpektujú ani právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie súdu a teda bude potrebné pristúpiť k exekvovateľnosti majetku. Z toho
dôvodu považuje za potrebné, aby tento majetok, teda nehnuteľnosti, označené v žalobe, spadli do

portfólia, ktoré bude exekvovateľné. Preto zotrvávajú na podanej žalobe a žiadajú, aby súd vyhlásil
Dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá sa týka predmetných nehnuteľnosti, voči žalobcovi 1. a žalobcovi
2. za právne neúčinnú.

13. Súd sa vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisového materiálu, oboznámil sa s podanou

žalobou,kópiouorigináluLV XXXX,kat.úz.D.E., kópiouRozhodnutiaOkresnéhoúraduStaráĽubovňa,
katastrálny odbor číslo vkladu: V 1490/2022 a Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zo dňa 31.5.2022, rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8C/36/2020-349 zo
dňa 4.11.2022 a potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 22Co/18/20213-436 zo dňa
26.3.2024, právoplatným dňa 6.5.2024, a ďalším listinným materiálom a zistil skutkový stav, pokiaľ

ide o uzavretie zmluvy o dielo medzi žalobcami a G. H., manželom žalovanej, o úhrade ceny diela
žalobcami a jej výške, o uzavretí dohody o vyporiadaní BSM medzi G. H. a žalovanou tak, ako je
popísaný v dôvodoch podanej žaloby, ktorý žalovaná v tejto časti žiadnym spôsobom nepoprela, preto
súd v zmysle zásady hospodárnosti konania považuje za nadbytočné opätovne prepisovať skutkový stav
ajnatomtomieste,apreto,pokiaľideopopisskutkovéhostavu,odkazuje(najmä)nabod2.odôvodnenia

tohto rozsudku, a len navyše dodáva nasledujúce.

14. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že žalobcovia po odstúpení od zmluvy o dielo zo dňa
22.1.2018 s G. H. sa žalobou podanou na upomínacom súde - Okresnom súde Banská Bystrica
(sp. zn. 25Up/765/2020) – domáhali voči G. H., manželovi žalovanej, zaplatenia sumy 41.524,38 eur

z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, sumy 871,57 eur z titulu náhrady škody a sumy 550,-
eur z titulu náhrady škody ako nevyhnutný náklad na zabezpečenie zistenia rozsahu vzniknutej škody.
Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 13.5.2020 platobný rozkaz, ktorým vyhovel žalobe v celom
rozsahu. V uvedenom súdnom spore (tam žalovaný) G. H. nárok žalobcov poprel ako nedôvodný,
a preto vec bola postúpená na prejednanie Okresnému súdu Stará Ľubovňa, kde sa viedla pod sp. zn.

8C/36/2020. V priebehu tohto súdneho konania (sp. zn. 8C/36/2020) uzatvorila žalovaná s G. H., ktorý
je jej manželom, Dohodu o vyporiadaní BSM (ďalej aj „Dohoda“), predmetom ktorej boli okrem iného
aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Na základe tejto Dohody a povolením vkladu č.
V-1490/2020 zo dňa 9.8.2022 sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou všetkých týchto nehnuteľností,
pričom žalovaná a G. H. boli od počiatku vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností,

a to aj v čase uzatvorenia zmluvy o dielo medzi žalobcami a G. H., a to až do dňa 9.8.2022. Žalovaná
sa na základe predmetnej dohody o vyporiadaní BSM stala navyše výsučnou vlastníčkou aj všetkých
hnuteľných veci (áut, zariadenia domácnosti atď.) a taktiež aj peňažných prostriedkov na 9-tich účtoch
v rôznych bankových inštitúciách. Manželstvo žalovanej a G. H. naďalej trvá.

15. Z dohody o vyporiadaní BSM V 1490/2022 zo dňa 31.5.2022, ktorú si súd vyžiadal na návrh
žalobcov z Okresného úradu, katastrálneho odboru, súd zistil, že G. H., manžel žalovanej a žalovaná,
ako účastníci dohody, po tom, čo rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 25.4.2022 sp. zn.
6C/3/2022 bolo zrušené ich bezpodielové spoluvlastníctvo, uzatvorili predmetnú dohodu o vyporiadaníBSM. V čl. III tejto dohody sa konštatuje, že počas trvania manželstva účastníci tejto dohody nadobudli
do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. D. E., evidované na LV
č. XXXX, a to:

- pozemok parc. reg. „C“ č. 4165 o výmere 690 m2 – druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie,
- pozemok parc. reg. „C“ č. 4168/5 o výmere 171 m2 – druh pozemku: orná pôda,
- stavba – súp. č. XXX, rodinný dom, postavená na parc. reg. „C“ č. 4165 o výmere 690 m2, s tým, že
účastníci zmluvy sa dohodli, že výlučným vlastníkom týchto nehnuteľnosti sa stáva žalovaná. V bode

IV. Hnuteľné veci sa zmluvné strany dohodli, že žalovaná sa na základe tejto dohody stáva taktiež
výlučným vlastníkom hnuteľných vecí: osobných motorových vozidiel: Škoda Fabia, r.v. 2002, Opel
Vivaro, r.v. 2005, ďalej všetkého zariadenia a vybavenia domácnosti (sedačka, nábytok, koberce),
práčky, chladničky, mrazničky a televízora. V čl. V si účastníci dohody upravili, že žalovaná sa stáva
výlučným vlastníkom pohľadávok, práv a povinností, resp. peňažných prostriedkov na bankových účtoch
(presne špecifikovaných v dohode o vyporiadaní BSM) vedených v :

1. Slovenskej sporiteľni, a.s.,
2. Slovenskej sporiteľni, a.s.,
3. Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.,
4. Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.,
5. Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.,

6. Všeobecnej úverovej banke, a.s.,
7. Všeobecnej úverovej banke, a.s.,
8. Všeobecnej úverovej banke, a.s.,
a peňažných prostriedkov v nakumulovanej výške ku dňu zániku BSM účastníkov dohody na základe
zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení č.1000430884, fond: OPTIMAL v.d.f Allianz – Slovenská

d.s.s., a.s.

16. V čl. VII sa účastníci dohody dohodli, že na vyrovnanie majetkovej hodnoty, ktorú na základe tejto
dohody o vyporiadaní BSM obdržal účastník dohody v 2. rade, t.j. žalovaná vo väčšom rozsahu, vyplatí
účastníkovi dohody v 1. rade (G. H.) sumu v celkovej výške 15.000,- eur do 30 dní od uzavretia tejto

dohody.

17. V článku VIII. Účastníci dohody zhodne vyhlásili, že do ich BSM nepatria žiadne iné hnuteľné
veci, majetkové práva, majetkové hodnoty, pohľadávky, peňažné prostriedky na účtoch, hotovostné
peňažné prostriedky, cenné papiere, ani žiadne dlhy a zmluvné či mimozmluvné záväzky než tie, ktoré

sú predmetom tejto dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

18. Súdu z jeho úradnej činnosti je známe, že vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/36/2020
rozhodol prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 4.11.2022 č.k. 8C/36/2020-349 tak, že (I.) zastavil
konanie v časti týkajúcej sa úroku z omeškania, (II.) uložil žalovanému – G. H. povinnosť zaplatiť

žalobcom sumu 42.705,95 eur s príslušenstvom, (III.) v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a ďalšími
výrokmi (IV., V.) uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania. Krajský súd v Prešove
uznesením č.k. 22Co/18/2023-436 zo dňa 26.3.2024 (I.) potvrdil rozsudok vo výrokoch II. a IV., (II.)
žalobcom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a (III.)
zrušil rozsudok vo výroku V.

19. Hlavným argumentom žalovanej, ktorým popierala dôvodnosť žaloby bola námietka, že žalobcovia
nedisponujú vymáhateľnou pohľadávkou, nakoľko súdne konanie vedené na Okresnom súde Stará
Ľubovňa pod sp. zn. 8C/36/2020 nie je právoplatne skončené. V odvolaní proti uzneseniu o nariadení
neodkladného opatrenia a zároveň aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.2.2023 žalovaná okrem

uvedeného argumentu vyslovila názor, že úvahy žalobcov o tom, že žalovaná pristúpila k zrušeniu
BSM a následne k podpisu dohody o vyporiadaní BSM za účelom poškodenia záujmov žalobcov,
sú ničím nepodložené teoretické úvahy žalobcov, žalovaná pristúpila k zrušeniu BSM z vážnych
osobných dôvodov, ktoré v prípade potreby uvedie súdu na pojednávaní. Na vyjadrenie žalovanej
reagovali žalobcovia replikou zo dňa 29.3.2023, ktorú súd zaslal právnemu zástupcovi žalovanej spolu

s výzvou, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia žalovaná písomne vyjadrila k tomuto
vyjadreniu žalobcov, aby uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
V uznesení žalovaná bola zároveň v zmysle § 167 ods. 4 CSP poučená o následkoch sudcovskej
koncentrácie konania, t.j. o tom, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusíprihliadnuť. Uznesenie bolo riadne doručené právnemu zástupcovi žalovanej dňa 17.4.2023. Žalovaná
na výzvu súdu nereagovala, vyjadrenie k replike žalobcov v stanovenej lehote, ani do dňa pojednávania,
nepodala.

20. Len pre úplnosť súd uvádza, že zamietol návrh žalobcov na vykonanie dokazovanie výsluchom
žalovanejajejmanželaG.H.,atozdôvoduhospodárnosti,nakoľkovzhľadomnavykonanédokazovanie
a z neho zistené skutočnosti dospel súd k záveru, že vykonávanie ďalšieho dokazovania by vo vzťahu
k zistenému skutkovému a z neho vyplývajúcemu právnemu stavu veci, neprinieslo iné rozhodnutie

vo veci samej, a to najmä s vzhľadom na to, že v danom prípade zo strany žalovanej vo vyjadrení k
žalobe neboli produkované žiadne konkrétne skutkové tvrdenia ohľadom nutnosti uzatvorenia dohody
o vyporiadaní BSM a navyše žalovaná ani na výzvu súdu, aby sa vyjadrila k replike žalobcov, na uvedenú
výzvu súdu neregovala, a napriek poučeniu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania dupliku vo
veci nepodala. Ak si žalovaná nesplnila povinnosť tvrdiť určité skutočnosti a predložiť o nich dôkazy tak,
ako bola súdom vyzvaná v zmysle § 167 ods. 2 a § 167 ods. 4 CSP, nemožno ju nútiť, aby skutkové

tvrdenia na svoju obranu dopĺňala až na nariadenom súdnom pojednávaní, a to najmä vzhľadom na to,
že v zmysle ustálenej judikatúry súdov v zásade platí, že ak neexistujú osobitné dôvody, predloženie
skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné a súd na ne nemusí
prihliadnuť.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia.

21. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

22. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strany
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch

rokoch medzi dlžníkom a osobami jeho blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimku prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

23. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol

veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo

členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 %
v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel

dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

24. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu

25. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia

o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

26. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

27. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnenévčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

28. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

29. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany

neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd právne uzatvára:

30. Inštitút odporovateľnosti právneho úkonu je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom

žaloby podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka je dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom
učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľove vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu neúčinný.
V prípade, že súd odporovacej žalobe vyhovie, takéto rozhodnutie predstavuje podklad k tomu,
že sa veriteľ môže domáhať výkonu exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech

ktorej bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí, práv alebo
iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne
vymožením peňažnej náhrady vo výške odpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného
právneho úkonu.

31. Dôsledkom odporovateľnosti právneho úkonu je relatívna neúčinnosť právnych úkonov dlžníka
ktorými chcel ukrátiť svojich veriteľov, kým voči ostatným osobám uvedený právny úkon naďalej zostáva
platný a účinný.

32. Vychádzajúc z ustanovenia § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka plynie, že na právne posúdenie
odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré dlžník realizoval s osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 OZ),
alebo ktoré urobil v prospech týchto osôb sa vzťahuje vyvrátiteľná zákonná domnienka o vedomosti
blízkej osoby o ukracujúcom úmysle dlžníka. (porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,
Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol. Občiansky zákonník II. § 1 – 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C.

H. Beck, 2019. s. 354).

33. V prejednávanej veci mal súd za nesporné, že dohoda o vyporiadaní BSM bola uzatvorená počas
prebiehajúceho súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/36/2020 o zaplatenie
42.945,- Eur s príslušenstvom, v ktorej veci žalobcovia sú identickí ako aj v tomto konaní a ako žalovaný

v označenom konaní (sp. zn. 8C/36/2020) vystupoval G. H., manžel žalovanej a účastník Dohody
o vyporiadaní BSM. Z vyjadrenia právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 30.5.2024, avšak aj súdu
z jeho činnosti je známe, že konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 8C/36/2020 je už právoplatne skončené.

34. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že súdne konanie, v ktorom sa žalobcovia 1/. a 2/.

domáhali voči dlžníkovi G. H. zaplatenia sumy 42,945,- eur sa začalo podaním návrhu na vydanie
platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 21.4.2020 a po podaní odporu o strany
(tam žalovaného) G. H. bola vec postúpená Okresnému súdu Stará Ľubovňa, kde sa viedla pod sp. zn.
8C/36/2020 a dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá dňa 31.5.2022.

35. Na základe vykonaného dokazovania, prihliadnuc na vyššie popísané skutočnosti, ako aj na
obsah samotnej Dohody o vyporiadaní BSM, z ktorej plynie, že na žalovanú prešli všetky hnuteľné,
nehnuteľné veci, t.j. pozemky, rodinný dom, osobné motorové vozidlá, všetko zariadenie a vybavenie
domácnosti,taktiežajpohľadávkyacennépapierenadeviatichúčtoch,dospelsúdkzáveru,žeúčastníci
dohody o vyporiadaní BSM konali v úmysle ukrátiť možnosť upokojenia pohľadávky žalobcov voči G.

H., manželovi žalovanej. Hlavným argumentom žalovanej, ktorou sa bránila proti žalobe, bolo to, že
rozhodnutie vo veci 8C/36/2020 nie je právoplatné, a teda, podľa jej názoru, pohľadávka žalobcov nie
je vymáhateľná. Avšak v priebehu tohto konania bola vec sp. zn. 8C/36/2020 právoplatne skončenáa rozsudok tunajšieho súdu vo výroku II., ktorým súd uložil (tam žalovanému) G. H. povinnosť zaplatiť
žalobcom sumu 42.705,95 eur s príslušenstvom nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2024.

36.Ďalšímargumentomzostranyžalovanejboloto,žedohodouovyporiadaníBSMuzatvorila zvážnych
osobných dôvodov. V tomto smere však súd zdôrazňuje, že žalovaná, ktorá je v konaní zastúpená
právnym zástupcom, bola tak v uznesení zo dňa 27.1.2023, ako aj v uznesení zo dňa 18.4.2023
poučená súdom o tom, že je jej povinnosťou uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť
dôkazynapreukázaniesvojichtvrdení, stým,ženaneskôrpredloženéaoznačenéskutočnostiadôkazy

súd nemusí prihliadnuť a bola poučená o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, avšak žalovaná
neuviedla žiadne skutočnosti ani dôkazy na podporu svojich tvrdení, že dohodu o vyporiadaní BSM
uzatvorila z vážnych rodinných dôvodov, preto súd má za to, že v tomto smere žalovaná neuniesla
dôkazné bremeno.

37. Rovnako tak súd dospel súd k záveru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia ohľadom

skutočnosti, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla vedieť o úmysle dlžníka, ktorá skutočnosť sa
zo zákona predpokladá na tom základe, že je jej blízkou osobou - manželom (§ 116 Občianskeho
zákonníka) a teda platí zákonná vyvrátiteľná domnienka, že úmysel dlžníka (G. H., jej manžela) ukrátiť
svojho veriteľa (žalobcov) poznala. V danom prípade žalovaná ani netvrdila, že by v čase uzatvorenia
dohody o vyporiadaní BSM nemala vedomosť o tom, že G. H. – jej manžel uzatvoril so žalobcami

zmluvu o dielo, že žalobcovia odstúpili od tejto zmluvy, a že prebieha súdne konanie na Okresnom súde
Stará Ľubovňa pod sp. zn. 8C/36/2020, v ktorom si žalobcovia uplatňujú voči dlžníkovi – G. H. – jej
manželovi, nárok zaplatenie 42.945,95 eur s príslušenstvom. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa
17.2.2023 síce uviedla, že k zrušeniu BSM pristúpila z vážnych osobných dôvodov, avšak žiadne „vážne
osobné dôvody“ v tomto vyjadrení, ale ani následne nešpecifikovala, neoznačila a ani nekonkretizovala.

Neučinila tak ani po doručení uznesenia č.k. 3C/3/2023-157 zo dňa 18.4.2023, ktorým bola vyzvaná,
aby sa v lehote 15 dní vyjadrila k vyjadreniu žalobcov zo dňa 29.3.2023 a ktorým bola riadne poučená
v zmysle § 167 ods. 4 CSP o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

38. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu unesením dvoch bremien, ide o bremeno

tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak dôkazné bremeno, t.j. tieto
skutočnosti preukázať.

39. Uvedené ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť strán v sporu v konaní t.j. povinnosť označiť
svoje tvrdenia a povinnosť predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní

dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom
zmysle že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie súdu.

40. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, v prípade porušenia povinnosti môže nastúpiť

sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, pripadne aj iné právne následky. Procesný úkon nie je
vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo
(subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení
alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Odsek 2 a 3 ust. § 153 zakotvuje sankciu
zato, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1. CSP (porov. rozsudok Krajského súdu

Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/218/2017 zo dňa 28.2.2018).

41.Súdtakuzatvára,žežalovanávpredmetnejvecineprodukovalažiadne konkrétnetvrdeniavovzťahu
k existencii (nejakých) vážnych osobných dôvodov, ktoré by vyžadovali nutnosť uzatvorenia dohody
o vyporiadaní BSM s G. H., jej manželom – voči ktorému mali žalobcovia už v čase uzatvorenia tejto

dohodyovyporiadaníBSM(31.5.2022)vymáhateľnúpohľadávku. Lenpreporiadoksúdnatomtomieste
k námietke žalovanej, že žalobcovia nedisponujú vymáhateľnou pohľadávkou, poukazuje na judikatúru
Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej: „odporovateľnosť právnych úkonov je inštitút hmotného práva
upravený v § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka a neúčinnosť právneho úkonu je hmotnoprávnym
následkom ukracujúceho charakteru tohto konania. Len zo skutočnosti, že k uspokojeniu pohľadávky

veriteľa dôjde až v exekučnom konaní, nemožno vyvodzovať záver, že vymáhateľnou pohľadávkou je
pohľadávka vykonateľná. Nemožno opomenúť, že v prípade úspešnosti veritelia v konaní o odporovacej
žalobe, môže dôjsť k dobrovoľnému plneniu dlžníka (a teda dôsledkom nemusí byť výkon rozhodnutia- exekúcia). Niet sporu o tom, že účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa.“ (porovnaj Uznesenie
NS SR 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022).

42. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej
skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť
alebo označiť dôkazné prostriedky, inak nemôže byť úspešnou stranou v konaní. Aj pre toto sporové
konanie treba zdôrazniť to, že súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra,
ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu nie

je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale
zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania (teraz sporovej strane), ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/52/2010 z
24. júna 2010).

43. V sporovom konaní majú sporové strany v prvom rade povinnosť tvrdenia a na podporu svojho
tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 CSP sú povinní označiť dôkazy, ktoré majú prispieť k objasneniu
veci a zároveň sú povinní predložiť ich súdu, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 CSP je
zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov

predložených stranami sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že
si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu, čoho dôsledkom
je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

44. V danom prípade je potrebné konštatovať, že žalobcovia v tomto spore relevantným dôkazom

preukázali, že v čase podania žaloby disponovali vymáhateľnou pohľadávkou voči G. H., manželovi
žalovanej, a že k dohode o vyporiadaní BSM, uzatvorenej žalovanou a jej manželom G. H., došlo
s úmyslom ukrátiť veriteľa (žalobcov), keďže je nesporné, že na základe uvedenej dohody o vyporiadaní
BSM všetky hnuteľné a nehnuteľné veci a taktiež pohľadávky, práva a povinnosti, ako aj peňažné
prostriedky na peňažných účtoch v 9-tich peňažných ústavoch prešli do výlučného vlastníctva

žalovanej. Súd pritom opätovne zdôrazňuje, že v prípade režimu blízkych osôb, teda u „blízkych“
nadobúdateľov sporného majetku Občiansky zákonník konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa poznali a z povahy veci sa táto vedomosť prezumuje v čase uskutočnenia
odporovateľného právneho úkonu. Žalovaná však v tomto smere nepredniesla žiadne relevantné
skutkové tvrdenia a nepredložila žiaden hodnoverný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné posúdiť

nárok žalobcov ako neoprávnený.

45. To boli podstatné dôvody, ktoré viedli súd k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu
opodstatnená, a preto jej súd v celom rozsahu vyhovel.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcom, ktorí
boli v tomto konaní v plnom rozsahu úspešní, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej
v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
o právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.