Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. júl 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 13Sas/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100322
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100322.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. D. E. XXX/
XX, XXX XX F., právne zastúpený : JUDr. Michaela Šteiningerová, advokátka so sídlom Záhradnícka
č. 24, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, so sídlom Ul.
29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. 600 120 0469 0 zo dňa 14.03.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 06.05.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne správnou žalobou v sociálnych
veciach, datovanou dňa 06.05.2024 a doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny
súd“) dňa 07.05.2024, domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia generálneho

riaditeľa žalovaného č. 600 120 0469 0 zo dňa 14.03.2023, ktorým zamietol v celom rozsahu odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie so sídlom v Bratislave č.: 600 120 0469
0 zo dňa 02.11.2023, ktorým bola žalobcovi podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) uložená povinnosť
vrátiť neprávom vyplatený vdovecký dôchodok v sume 15 812,36 eur od roku 2014 do roku 2022.

2. Žalobca v žalobe súčasne navrhol, aby správny súd priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok
podľa § 185 písm. a) zákona číslo 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v aktuálnom znení
(ďalej „SSP“), ktorý okrem citácie uvedeného zákonného ustanovenia a ustanovenia § 148 zákona
o sociálnom poistení zdôvodnil len stručne tým, že napádané rozhodnutie žalovaného je aktuálne
právoplatné a vykonateľné, na základe čoho pokiaľ by žalovaný zahájil výkon rozhodnutia, hrozí
žalobcovi nenapraviteľná ujma. Žalobca uviedol, že je slušný človek a dobrý občan, ktorý celý svoj život

tvrdo pracoval, aby sebe a svojej dcére zabezpečil plnohodnotný život. Súčasná alarmujúca situácia, v
ktorej sa ocitol nie svojou vinou, je pre neho a jeho budúci život zdrvujúca. Žalobca tvrdí, že opomenutím
vlastnej kontrolnej povinnosti žalovaného, ktorý teraz od neho požaduje zaplatiť sumu 15 812,36 eur, mu
teraz hrozí priamy a likvidačný zásah do jeho osobných, ale aj majetkových práv. Okrem toho žalobca
poukázal na svoj pokročilý vek a podlomené zdravie, vzhľadom na ktoré by povinnosť úhrady určenej
sumy znamenala pre neho závažnú finančnú, a s ňou spojenú likvidačnú ujmu. Taktiež uviedol, že s jeho

mesačným príjmom nie je objektívne v jeho silách (aj keby chcel) riadne plniť a splatiť žalovaným určenú
sumu. Zamietnutie podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe by pre žalobcu
znamenalo existenčnú krízu. Žalobca taktiež uviedol, že súčasne odklad vykonateľnosti rozhodnutia nie
je ani v rozpore s verejným záujmom, práve naopak. Odkladom vykonateľnosti rozhodnutia nedôjde
k faktickej existenčnej likvidácii jeho osoby, a dôjde k zabezpečeniu jeho ochrany pred neprávom
vymáhanými finančnými prostriedkami žalovaným. Na základe uvedeného žiada, aby súd pristúpil veľmi

citlivo k ním uvádzaným skutkovým okolnostiam prípadu a aby rozhodol v prospech ním podaného
návrhu.3. K správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril procesným
podaním zo dňa 17.07.2024 a svoje stanovisko k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe formuloval nesúhlasným stanoviskom s poukazom na kľúčový pojem „hrozba závažnej
ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku.
Žalovaný uviedol, že hrozba závažnej ujmy je jedným z materiálnych znakov (okrem súladu s verejným
záujmom) a ťažiskom celého „čiastkového konania“ v rámci konania pred správnym súdom a od jej
preukázania závisí, či súd prizná odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Žalovaný zdôraznil, že hrozba

závažnej ujmy musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná
a musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach osoby
zúčastnenej v konaní, alebo o hrozbu neželaného nezákonného stavu, ktorý by v dôsledku trvania
účinkov napadnutého rozhodnutia priamo hrozil, alebo už nastal. Vznik hroziacej ujmy napokon musí
byť v priamej príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom, plynúcim z napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu. Žalovaný potom zdôraznil, že podľa jeho názoru v danej veci návrh na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v súlade s vyššie uvedenými kritériami, pretože nie
je riadne a presvedčivo odôvodnený a žalovaný preto navrhuje, aby žalobcov návrh na odkladný účinok
správnej žalobe bol zamietnutý.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Správny súd však v tejto súvislosti
považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie

správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci
samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu,
na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne
správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch
stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku

musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185
písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však
analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného

účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti
podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto
„čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie
odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie
dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba

závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom
celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti
odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí
byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí maťzávažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej
osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo
v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym

orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje
najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku
krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“ V tejto časti poukazuje správny súd aj na obsahovo
zhodné závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022 - 11 zo
dňa03.03.2022,podľaktorých:„Okremvšeobecnýchnáležitostípodania(§57SSP)bymalnávrh(mása

na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú
identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri
dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj
konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere
závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

8. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň

musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za "závažnú ujmu," ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný
nenapraviteľný následok) má spočívať, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má.
Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma už aj bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa

osvedčenie,ževýkonomnapadnutéhorozhodnutiaurčitázávažnáujmareálneaaktuálnehrozí.Tvrdené
dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň
osvedčiť. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu
subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť právoplatné rozhodnutie

správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
9.Prirozhodovaníonávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobesprávnysúdnepreskúmava
v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje
len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. Správny súd pri
rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade

nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu
posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale
rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného
následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade
nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. V konkrétnom prípade správny súd konštatuje, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktorými by relevantne odôvodnil priznanie
odkladného účinku žalobe. Návrh obsahoval len citáciu zákonného znenia § 185 písm. a) SSP a poukaz
na § 148 zákona o sociálnom poistení, upravujúceho oprávnenie pohľadávku na poistnom Sociálnou
poisťovňou podľa tohto zákona vymáhať. Návrh žalobca zdôvodnil následne len svojim jednostranným

tvrdením (ničím objektívne neverifikovateľným) bez konkretizácie, že okamžitým výkonom rozhodnutia
orgánu verejnej správy by došlo k finančnej škode na majetku žalobcu, tvrdí, že výkonom rozhodnutia
mu hrozí nenapraviteľná ujma, dopad na jeho život by bol zdrvujúci a zaplatením sumy neprávom
vyplatenej na vdoveckom dôchodku vo výške 15 812,36 eur, by mu hrozil priamy a likvidačný zásah
do jeho osobných, ako aj majetkových práv a znamenal by preňho existenčnú krízu. Správny súd

v súvislosti s takto nekonkretizovanými a všeobecnými tvrdeniami žalobcu poznamenáva, že hoci
nepochybne pri tomto špecifickom druhu správnej žaloby - žaloba v sociálnych veciach - správny súd
vždy veľmi citlivo a veľmi dôsledne a individuálne posudzuje všetky tvrdené okolnosti žalobcom tak,
aby bola zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov žalobcu v tejto špecifickej agende
správneho súdnictva, aj pri tomto druhu správnej žaloby nemožno absolútne rezignovať k požiadavke

aspoň v minimálnej, no stále relevantnej, miere osvedčiť tvrdenia žalobcu a nemožno vychádzať len z
absolútne nekonkretizovaných a najmä nepreukázaných tvrdení žalobcu. Je nutné prisvedčiť stanovisku
žalovaného,žežalobcapokiaľtvrdí,žeokamžitýmvýkonomsprávnoužalobounapadnutéhorozhodnutia
žalovanéhomuhrozízávažnáujma,nenapraviteľnýnásledok,baažexistenčnákríza,tietosvojetvrdeniaabsolútne žiadnym spôsobom nielenže nekonkretizoval, no ani nepreukázal a neosvedčil. Práve v tomto
bode správny súd poznamenáva, že bolo na žalobcovi, aby konkretizoval výšku svojho mesačného
príjmu a tento aj preukázal, preukázal (napríklad výpismi z účtov v peňažných ústavoch), že jeho

aktuálna finančná, majetková a napokon aj osobná situácia odôvodňuje jeho obavy z hrozby vážnej
ujmy, nenapraviteľného následku, ba až do intenzity ním tvrdenej existenčnej krízy, a teda je nutné trvať
na osvedčení jeho tvrdenia, že výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia by sa dostal do
ťažkej nepriaznivej situácie.

11. Žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, nešpecifikoval svoju osobnú, majetkovú a finančnú
situáciu, nepredložil správnemu súdu žiadne listinné dôkazy vzťahujúce sa k preukázaniu jeho tvrdení
v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto správny súd nemohol objektívne
vyhodnotiť dôvodnosť a opodstatnenosť tohto jeho návrhu v konkrétnej veci. Za náležité splnenie
povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné, práve pre
nedostatočnú konkrétnosť, považovať len zovšeobecňujúci poukaz žalobcu na hrozbu negatívneho

dopadu na jeho majetkové pomery v prípade, ak by žalovaný realizoval svoje právo vymáhať
právoplatným rozhodnutím uloženú povinnosť. Je nutné podotknúť, že nie je úlohou správneho súdu
„hľadať“ eventuálne dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
12. Je potrebné poznamenať, že hoci ide o uloženú peňažnú povinnosť v značnej sume (15.812,36
eur), nesporne ide o peňažný záväzok uložený fyzickej osobe, taktiež v pokročilom veku (64 rokov),

avšak ani len z týchto skutočností, ktoré má správny súd možnosť z obsahu správnej žaloby
zistiť, nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť objektívne dôvodnosť a opodstatnenosť nešpecifikovaných,
nekonkretizovaných a najmä nepreukázaných tvrdení žalobcu. Správny súd poznamenáva v súvislosti
s tvrdenou nepriaznivou osobnou, majetkovou a finančnou situáciou žalobcu, že napriek tomu, že si
žalobca nesplnil povinnosť preukázať svoje tvrdenia, mal správny súd z vlastnej vykonanej lustrácie v

Sociálnej poisťovni verifikované, že žalobca je doposiaľ v zamestnaneckom vzťahu od 04.01.2010 so
subjektom - Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. so sídlom v Banskej Bystrici,
súd má verifikované, že za obdobia marec 2024, apríl 2024, máj 2024 a jún 2024 (teda za mesiace
bezprostredne predchádzajúce rozhodovaniu správneho súdu o jeho návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe) plynul žalobcovi nesporne príjem z tohto zamestnaneckého pomeru, keďže

zamestnávateľ za neho odvádzal úhrn poistného v konkrétnych sumách z konkrétnych vymeriavacích
základov a okrem toho z výsledkov lustrácie v Sociálnej poisťovni správnemu súdu vyplynulo, že žalobca
je poberateľom starobného dôchodku v úhrnnej výške 1034,20 eur. Nie je tak možné konštatovať, že by
bol žalobca bez akéhokoľvek príjmu a s poukazom na zistené skutočnosti a s akcentom na to, že žalobca
žiadnym spôsobom správnemu súdu nekonkretizoval, nešpecifikoval, ani nepreukázal svoje tvrdenia

obsiahnuté v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, potom správny súd nemohol
jeho návrhu vyhovieť. Neuviedol výšku nákladov, ktoré má, prípadne iné skutočnosti týkajúce sa jeho
nepriaznivého zdravotného stavu a pod.
13. Pokiaľ s poukazom na žalobné body žiadal o povolenie odkladného účinku hlavne z toho dôvodu,
že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu,

nie sú zákonné a sú podľa jeho názoru nesprávne, správny súd poznamenáva, že len tento dôvod
sám osebe (teda pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti napadnutých rozhodnutí) ako dôvod
na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstojí a nie je
postačujúci. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo možné dospieť k záveru, že by bol
daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymi žalobami napádaných

rozhodnutí, či opatrení orgánov verejnej správy, pretože samotným právnym dôvodom podania správnej
žalobyjenespornetvrdeniežalobcuonezákonnostiavecnejnesprávnostinímnamietanéhorozhodnutia
orgánu verejnej správy.
14. Správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného

rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v
dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym,
zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra hrozbou závažnej
ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve závažnou ujmou na životnom prostredí, príp.
iným nenapraviteľným následkom, čo práve je na žiadateľovi, aby aj hodnoverne súdu osvedčil.

15. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho
nekonkretizovaných dôvodov, správny súd nemohol posúdiť intenzitu žalobcom tvrdenej finančnej ujmy
na jeho majetku v dôsledku realizácie účinkov preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Pokiaľ žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí tvrdený následok,teda že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, správny súd nezistil
zákonný dôvod vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto návrh žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

16. V závere správny súd poznamenáva, že toto rozhodnutie správneho súdu netvorí prekážku pre
podanie opätovného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby za predpokladu náležitého
preukázania a osvedčenia jeho dôvodnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).