Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. júl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123203581
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4123203581.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D. - E., zast.: Advokátska kancelária MOŠAŤ & Partners s.r.o.,
so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 50 276 794, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. XX, D., zast.: JUDr. Peter Križan, advokát, so sídlom Štefánikova trieda 2/3, Nitra, IČO: 42 335

779, o zaplatenie 10.056,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č.k. 18C/38/2023 – 135 zo dňa 12. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. z r u š u j e
a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vo výroku IV. napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%
v časti, týkajúcej sa výroku IV., o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Ďalším výrokom konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 2.443,80 eura s úrokom z omeškania
vo výške 6,25 % ročne od 26.10.2022 do zaplatenia, zastavil a tiež priznal žalovanej nárok na náhradu
trov konania v časti zastavenia konania voči žalobcovi vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou domáhal od
žalovanej zaplatenia sumy 10.056,20 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.09.2021
došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou na jednej strane ako predávajúcimi
a p. H. I. a J. K. L. ako kupujúcimi na druhej strane. Predmetom Kúpnej zmluvy bol odplatný prevod
pozemku - parc. č. XXX/X, vo výmere XXX m2, k.ú. M., ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalobcu

a rozostaveného rodinného domu bez súp. čísla, postaveného na pozemku, ktorý bol v podielovom
spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej (spoluvlastnícky podiel každého vo veľkosti 1/2 k celku). Podľa
článku V. Kúpnej zmluvy, kúpna cena bola dohodnutá vo výške 89.000 eur, pričom kúpna cena za
prevod pozemku predstavovala sumu vo výške 56.000 eur, za rozostavaný dom vo výške 33.000 eur
a suma vo výške 3.000 eur bola zaplatená ako záloha na kúpu na účet sprostredkovateľa. Žalobcovi
bola časť kúpnej ceny vo výške 86.000 eur pripísaná na účet dňa 02.11.2021. Žalobca previedol svoje

vlastné finančné prostriedky vo výške 72.500 eur (pozostávajúce z kúpnej ceny za pozemok v sume
56.000 eur a 1/2 podiel z kúpnej ceny za rozostavaný dom, t.j sumy vo výške 16.500 eur) a finančnéprostriedky vo výške 16.500 eur (t.j. 1/2 podiel žalovanej na rozostavanom dome) na bankový účet
žalovanej dňa 06.11.2021. Podľa dohody žalobcu a žalovanej, ktorí v tom období tvorili pár, mali byť
vyššie uvedené finančné prostriedky prevedené na účet žalovanej za účelom spoločnej kúpy chalupy

v N. O., pričom žalobca a žalovaná sa mali stať jej podielovými spoluvlastníkmi. Žalobca sa v marci
2022 dozvedel, že jeho finančné prostriedky, ktoré previedol na účet žalovanej vo výške 72.500 eur boli
použité na kúpu chalupy v N. O., avšak z katastra nehnuteľnosti bolo zrejmé, že výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti t.j. rodinného domu so súp. č. XXX, a pozemku s parc. č. XXXX/X K. XXXX/X evidovaných
na LV č. XXXX, k.ú. N. O. sa stala výlučne len žalovaná. Po vzájomnom rozchode žalobcu a žalovanej,

žalovaná dňa 25.10.2022 bankovým prevodom vrátila na bankový účet žalobcu sumu vo výške 63.000
eur. V zmysle týchto skutočností vznikol žalovanej záväzok uhradiť žalobcovi zostávajúcu časť sumy
vo výške 9.500 eur, čo predstavuje rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré patrili žalobcovi za
predaj rozostavaného domu a pozemku vo výške 72.500 eur a vrátenými finančnými prostriedkami vo
výške 63.000 eur. K vyššie uvedenej sume bolo potrebné prirátať aj nárok na náhradu alikvotnej časti
nákladov, ktorú znášal žalobca za sprostredkovanie predaja prevádzanej nehnuteľnosti vo výške 556,20

eura, pričom výsledná suma predstavovala 10.056,20 eura.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil skutkový stav a to, že dňa 27.09.2021 bola
uzatvorená Kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam medzi žalobcom A. B. ako
predávajúcim v l. rade, žalovanou F. G. ako predávajúcou v 2. rade a H. I. ako kupujúcim v l. rade a

J. K. L. ako kupujúcou v 2. rade, pričom predmetom prevodu boli nehnuteľnosti zapísané na LV číslo
XXXX parcela reg. "C" číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcela reg. "C"
číslo XXX/X zastavená plocha a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinný dom bez súp. č. postavený na
pozemku p.č. XXX/X, k. ú. M.. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 89.000 eur, pričom kúpna cena
za pozemky bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 56.000 eur, a kúpna cena za stavbu bola

dohodnutá vo výške 33.000 eur. Kúpna cena za nehnuteľnosť vo výške 89.000 eur bola uhradená tak,
že prvú časť kúpnej ceny vo výške 3.000 eur zaplatili kupujúci sprostredkovateľovi predaja N. P. A. ako
zálohu na kúpu predmetu prevodu na základe Dohody uzatvorenej medzi sprostredkovateľom predaja a
účastníkmi tejto zmluvy. Zvyšnú časť ceny vo výške 86.000 eur mali zaplatiť kupujúci z vlastných zdrojov
prostredníctvom advokátskej úschovy bezhotovostným prevodom na účet uschovávateľa najneskôr

v lehote do 3 pracovných dní od podpisu zmluvy, pričom zvyšná časť kúpnej ceny bude vyplatená
v prospech predávajúcich po tom, čo kupujúci alebo predávajúci predložia uschovávateľovi výpis z
listu vlastníctva prevádzaných nehnuteľností vydaným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor,
pre katastrálne územie M.. Žalobcovi bola časť kúpnej ceny vo výške 86.000 eur pripísaná na účet
dňa 02.11.2021, pričom žalobca previedol aj svoje vlastné finančné prostriedky vo výške 72.500 eur,

pozostávajúce z kúpnej ceny za pozemok v sume 56.000 eur a 1/2 podiel z kúpnej ceny za rozostavaný
dom, t.j sumy vo výške 16.500 eur a finančné prostriedky vo výške 16.500 eur (1/2 podiel žalovanej na
rozostavanom dome) na bankový účet žalovanej dňa 06.11.2021.

4.Zkúpnejzmluvyzodňa13.02.2022uzatvorenejmedzipredávajúcouA.C.akupujúcouF.G.vyplývalo,

že predávajúca A. C. je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných vedených na OÚ v Q. A., kat.
odbor, obec N. O., v kat. úz. N. O. ako parc. reg. "C" parc. číslo XXXX/X - zast. plochy a nádvoria
o výmere XX m2, vedená na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, vedená na LV č. XXXX, stavby na parcele č. XXXX/X - parc. reg. "C", druh stavby - dom
so súp. číslom XXX, vedený na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/1 a podielovým vlastníkom

nehnuteľnosti, zapísanej v kat. nehnuteľností vedenom na OÚ v Zlatých Moravciach, katastrálny odbor,
obec N. O., kat. úz. N. O. ako parc. reg. "C" parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, vedená na LV č. XXX, a to v spoluvlastníckom podiele 3/4-tiny. Predávajúca predala nehnuteľnosti
žalovanej ako kupujúcej za kúpnu cenu 77.000 eur s tým, že čiastka 27.000 eur bude vyplatená po
obhliadke predmetu kúpy ako záloha a čiastka 50.000 eur bude uhradená v deň podania návrhu na

vklad do katastra. Následne z výpisu LV č. XXXX súd prvej inštancie zistil, že vlastníčkou nehnuteľností,
nachádzajúcichsavkat.úz.N.O.parcelyregistra"C"parcelyč.XXXX/X-zastavaná plochaanádvorieo
výmere XX m2, parcely registra "C" č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcely
registra "C" č. XXXX/X - rodinný dom súpisné číslo XXX, je žalovaná, titul nadobudnutia Kúpna zmluva
V 379/2022.-č.z.75/22. Zo Zmluvy o úvere na bývanie č. 1721116 3 07, zo dňa 02.03.2022 vyplývalo, že

bola uzatvorená medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. a žalovanou F. G.. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie medziúveru pod číslom 1721116 0 08 vo výške 37.000 eur.5. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej v mesiaci apríl (konkrétny deň nie je uvedený), bol uvedený iba rok 2022,
vyplývalo, že bola uzatvorená medzi predávajúcim PLN 23, s.r.o. a kupujúcim A. B., na základe ktorej
došlo k predaju motorového vozidla E. I. EVČ: Q. XXX E. za cenu 2.500 eur.

6. Z čestného vyhlásenia J. K. G. zo dňa 29.11.2023 vyplývalo, že J. K. G., nar. XX.XX.XXXX, čestne
vyhlasuje, že ho jeho matka F. G., nar. XX.XX.XXXX, kontaktovala o pomoc so zvýšením denného limitu
na karte v aplikácii Tatrabanka, nakoľko jej denný limit bol nedostatočný na výber finančnej hotovosti
pri príležitosti kúpy motorového vozidla E. I. pre A. B. v Zlatých Moravciach v sume 3.500 eur. Taktiež

vyhlásil, že vie o investícii jeho matky do stavby rodinného domu v Golianove v hodnote približne 20.000
eur.

7. S poukazom na zistený skutkový stav, súd prvej inštancie vec právne posúdil s poukazom na § 451
ods. 1, 2, § 454, § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. z. Prihliadol tiež na to, že právny zástupca žalobcu vzal žalobu vo výške 2.443,80 eura s

príslušenstvom späť, s čím žalovaná súhlasila, preto s poukazom na § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto
časti zastavil.

8. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom súd prvej
inštancie mal za to, že žalobca sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia získaného

plnenímbezprávnehodôvodu,kdeodzačiatkunebolprávnydôvodnaplnenie,nakoľkovôbecnenastala
právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola
povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že
strany sporu mali blízky vzťah, žili v partnerskom vzťahu, následne prišlo k ukončeniu ich partnerského
vzťahu. Zároveň bolo nesporné, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k

prevodu nehnuteľností pozemku - parc. č. XXX/X, vo výmere XXX m2, k.ú. M., ktorý bol vo výlučnom
vlastníctve žalobcu a rozostaveného rodinného domu bez súp. čísla, postaveného na pozemku, ktorý
bol v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej, spoluvlastnícky podiel každého vo veľkosti 1/2
k celku. Taktiež bolo preukázané, že žalobca previedol aj svoje vlastné finančné prostriedky vo výške
72.500 eur na bankový účet žalovanej. Po skončení vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, žalovaná dňa

25.10.2022 bankovým prevodom vrátila na bankový účet žalobcovi sumu vo výške 63.000 eur. Žalobcovi
po odpočítaní provízie mala byť vrátená suma spolu vo výške 70.612,40 eura, žalovaná poukázala
žalobcovi sumu 63.000 eur, a preto s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby bola predmetom sporu
suma vo výške 7.612,40 eura. Žalobca tvrdil, že žalovanej zaslal sumu 72.500 za účelom spoločnej
kúpy nehnuteľnosti, pričom žalovaná jeho vlastné finančné prostriedky použila na kúpu nehnuteľnosti

v Jedľových Kostoľanoch, uvedené bolo žalovanou popreté. Vzhľadom k rozdielnym tvrdeniam strán
sporu, bolo na žalobcovi v tomto smere preukázať svoje tvrdenie, pričom žalobca však neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, nepredložil hodnoverné dôkazy, na základe ktorých
by preukázal svoje tvrdenia. V spore nebolo preukázané, že práve dané finančné prostriedky (vlastné
prostriedky žalobcu) boli použité na kúpu nehnuteľnosti v Jedľových Kostoľanoch, ktorých výlučnou

vlastníčkou sa stala žalovaná. Žalovaná tvrdila, že sumu 63.000 eur vrátila žalobcovi z dôvodu, že na
jej účet bola poukázaná zo strany žalobcu suma 86.000 eur, z tejto sumy odrátala sumu 3.500 eur za
auto, 20.000 eur podiel žalovanej na nehnuteľnosti, + 500 eur za sprostredkovanie, inak sa malo jednať
o sumu 556,20 eur. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná vybrala z účtu sumu
3.500 eur, miesto výberu Zlaté Moravce, a to dňa 04.04.2022. Súd prvej inštancie poukázal na kúpnu

zmluvu, týkajúcu sa motorového vozidla, pričom predmetom kúpy bolo motorové vozidlo E. I., kúpna
zmluva bola uzatvorená v mesiaci apríl 2022, presný deň uvedený nebol. Žalobca v sms správach,
ktoré boli predložené súdu v písomnej forme a ktoré mala žalobkyňa uložené v mobilnom telefóne,
ktorý predložila na pojednávaní súdu a stranám sporu k nahliadnutiu bolo podľa súdu nesporné, že
v týchto správach sám žalobca potvrdil, že suma 3.500 eur mala byť použitá na kúpu auta, žalobca

uviedol "kúpa auta z tých peňazí", v ďalšej správe tiež uviedol sumu 3.500 eur (I.), ktorú odrátal pri
vyrovnaní. S poukazom na uvedené súd považoval za nesporné, že žalobca danú sumu žiadal započítať
z finančných prostriedkov, ktoré poukázal žalovanej na motorové vozidlo, a preto jeho tvrdenie, že kúpna
cena za motorové vozidlo bola vo výške 2.500 eur a nie 3.500 eur bolo potom irelevantné, bolo na
ňom ako naložil so zvyškom prípadných finančných prostriedkov. Žalobca tvrdil, že kúpnu cenu uhradil z

vlastných finančných prostriedkov, čo však nebolo podľa súdu nad všetky pochybnosti preukázané. Súd
pri rozhodovaní prihliadol aj na čestné prehlásenie J. K. G. (syna žalobkyne), ktorý potvrdil, že ho jeho
matka F. G., nar. XX.XX.XXXX, kontaktovala o pomoc so zvýšením denného limitu na karte v aplikáciiTatrabanka, nakoľko jej denný limit bol nedostatočný na výber finančnej hotovosti pri príležitosti kúpy
motorového vozidla E. I. pre A. B. v Zlatých Moravciach v sume 3.500 eur.

9. V danom spore bolo preukázané, že žalovaná do rozostavenej nehnuteľnosti investovala vlastné
finančnéprostriedky,žalobcauvedenénespochybnil,keďvsms tvrdil,že"tietopeniazesidaladodomu",
pričom bola uvedená žalobcom suma 15.288,26 eura, uvedené potvrdil žalobca aj na pojednávaní, keď
uviedol, že danú sms nespochybňuje. Zároveň bolo zrejmé, že žalovaná zo svojho účtu dňa 16.12.2019
uhradila sumu vo výške 3.870 eur pre spoločnosť MEDOP Strechy s.r.o., čo bolo spolu 19.158,26 eur,

ako i sumu 1.258,64 eura za ostatný stavebný materiál. Z uvedeného potom vyplývalo, že investície
žalovanej boli vo výške 20.416,90 eur. Bolo potrebné uviesť, že žalobca posielal žalovanej sumu 500
eur od 01.01.2017, spolu sumu 12.370 eur, ktorá výška medzi stranami nebola sporná. Podľa žalobcu
si v roku 2017 začínali sporiť na stavbu domu a z týchto súm boli hradené jednotlivé položky domu,
avšak nebolo preukázané, kedy presne, aké položky sa hradili. Finančné prostriedky boli poukazované
žalobcom aj v čase, keď strany sporu žili v spoločnej domácnosti, a preto podľa súdu išlo o finančné

prostriedky, ktoré boli konzumované aj spolužitím strán sporu. S poukazom na uvedené súd prvej
inštancie mal za to, že v danom prípade žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane
žalovanej, a preto rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol.

10. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 256 ods. 1, § 262 ods. 1,

2 CSP a dospel k záveru, že čiastočné zastavenie konania v danom spore procesne zavinil žalobca,
nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby prišlo z dôvodu, že žalobca si omylom uplatnil aj nároky na
zaplatenie časti provízie. V súlade s ustanovením § 256 ods. 1 CSP má preto žalovaná nárok na náhradu
trov konania v časti ktorej konanie bolo zastavené a to v rozsahu 100%. Následne s poukazom na § 255
ods. 1 CSP súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanej náhradu

trov konania priznal v rozsahu 100%, pretože vo veci mala plný úspech. Súd nezistil existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania
žalovanej nepriznať. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, nakoľko nesúhlasil s výrokmi I.,
II. a IV. napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Dôvodil pritom § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP.
V odôvodnení odvolania poukázal na bod 22, 23 napadnutého rozhodnutia, nakoľko s nimi nesúhlasil.
Mal za to, že predmetné SMS správy (obsahujúce aj zmienky o aute), na ktoré sa odvoláva súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí neboli vyhodnotené ako celok. Medzi sporovými stranami totiž

prebehlo v rámci mimosúdneho konania mnoho rôznych „rokovaní a návrhov“ (čo aj potvrdzujú rozdielne
výpočty predložené žalovanou), avšak nikdy ku aplikácii žiadnemu z týchto výpočtov v skutočnosti
konsenzuálne nedošlo. Navyše tieto výpočty pochádzali z rôznych časových období, kedy sa strany
sporu dohadovali o rôznych verziách vyrovnania. Strany sporu navyše tesne po kúpe chaty rozmýšľali
o tom, že by sa im hodilo auto, či už na prepravu osôb, resp. materiálu na túto chatu. V tomto

období pravdepodobne vznikla aj predmetná verzia vyrovnania, ktorá obsahovala položku plánovaného
obstaraniaauta.ProstúSMSbezčasovejrelevancie,ktorúzachytávala,vkontextespornostikúpnejceny
za OMV (2.500 eur) a údajne poskytnutej sumy na kúpu vozidla (3.500 eur), však nemožno považovať
za taký skutkový stav, ktorý by bol dostatočne zistený a ktorý by zakladal akýkoľvek hodnoverný
nárok žalobkyne. Peniaze sú totiž ako uviedla žalovaná v prvostupňovom konaní zastupiteľnou vecou,

preto nemožno jednoduchým označením finančných prostriedkov, bez ďalšej príčinnej súvislosti ustáť
dôkazné bremeno o účelovosti ich použitia. Zároveň poukázal na tvrdenia v bode 24, týkajúce sa
skonzumovania sumy 12.370 eur spolužitím strán a mal za to, že súd prvej inštancie neprihliadol na
vyjadrenia žalobcu, ale naopak si len osvojil tvrdenia žalobkyne, aj keď boli prinajmenšom sporné.
Suma 12.370 eur, ktorú poslal žalobca žalovanej mala byť spotrebovaná spolužitím, ale naopak suma

8.000 eur, ktorú vybrala žalovaná na úhradu stavebného materiálu, pričom jej bola deň predtým dňa
01.07.2019pripísanáplatbavovýške500eurodžalobcu(akojednazplatiebsporenianadomvcelkovej
výške 12.370 eur), mala byť tvorená výlučne prostriedkami žalobkyne. Sama žalobkyňa pritom v bode
6. napadnutého rozhodnutia uviedla, že údajne jej podľa dohody mala byť vrátená suma 20.000 eur za
stavbu domu, na ktorej sa podieľala – investovala do nej v roku 2019, na základe čoho bola „napísaná

ako spolu staviteľka“. V prípade, ak by naozaj existovala v roku 2019 nejaká dohoda o vrátení 20.000
eur, ktoré investovala žalovaná do rozostavanej stavby, bolo potom otázne, prečo žalobkyňa súhlasila
v kúpnej zmluve zo dňa 27.09.2021, že jej časť kúpnej ceny, ktorá jej prináležala bola 16.500 eur. Keby
žalovaná naozaj mala nárok na akékoľvek náklady, ktoré zo svojho majetku vynaložila do rodinnéhodomu, mala nespochybniteľnú šancu tieto svoje nároky pretaviť do jej podielovej časti kúpnej ceny za
predmetnú nehnuteľnosť. Nakoľko však žalovaná dobrovoľne a slobodne svojim podpisom na kúpnej
zmluve súhlasila s jej určeným podielom kúpnej ceny vo výške 16.500 eur a nie 20.000 eur, bolo jasné,

že k žiadnej dohode o sume 20.000 eur nikdy nedošlo a žalovaná ani nikdy neinvestovala do stavby
domu viac ako bol jej dohodnutý podiel na kúpnej cene. Náklady nad sumu 16.500 eur, na ktoré sa
žalovaná odvoláva a ktoré mala údajne platiť ona, boli uhrádzané z úspor, ktoré jej posielal žalobca, a
tieto vzhľadom na kumuláciu prostriedkov na jej účte boli v priebehu tohto konania len účelovo označené
za „jej investície“. V prípade, ak by totiž vznikli žalovanej akékoľvek nároky voči žalobcovi, mohla si ich

voči nemu kedykoľvek uplatniť (napr. započítať a navýšiť jej dohodnutú časť kúpnej ceny za rodinný
dom). K akémukoľvek faktickému úkonu započítania (v zmysle platných zákonných požiadaviek pre
tento právny úkon) však nikdy nedošlo, aj keď mala žalovaná na to dostatok priestoru (čo je spôsobené
pravdepodobne buď neexistenciou týchto nárokov alebo ich premlčaním). K takémuto konaniu došlo až
využitímpríležitosti,kedyžalobcavdobrejviereposlalžalovanejvšetkyfinančnéprostriedkyakovýťažok
z predaja pozemku a rozostavaného domu, ktorá túto skutočnosť náležite využila vo svoj prospech.

12. Zároveň v odvolaní zdôraznil, že podstatou tohto konania bolo zaplatenie (vrátenie) finančných
prostriedkov z predaja rodinného domu, ktoré patria v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 27.09.2021
žalobcovi, avšak súd prvej inštancie sa nesprávne zameral na hodnotenie údajných nárokov žalovanej,
ktoré majú podstatu v širšom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva, resp. započítaní

jednotlivých nárokov žalovanej, čo však nemožno považovať za správny postup. V prípade, ak mala
žalobkyňa akýkoľvek nárok voči žalobcovi, mala možnosť si tento nárok uplatniť prostredníctvom
vzájomnej žaloby v zmysle ust. 147 a nasl. Civilného sporového poriadku, čo sa však nestalo, a takýto
postup nebolo možné suplovať arbitrárnym konaním súdu prvej inštancie.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne navrhol odvolaciemu
súdu, aby žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

14. K odvolaniu žalobcu zaslala písomné vyjadrenie žalovaná, ktorá uviedla, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa bolo zákonné a správne, postup súdu bol v súlade s Civilným sporovým poriadkom (ďalej len
„CSP“). Žalobca celé konanie fabuloval a s uvedeným neprestal ani v odvolaní. S jeho tvrdeniami v
odvolaní žalovaná nesúhlasila, sú v rozpore s objektívne zisteným skutkovým stavom. Namietala, že
žalobca vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom neodôvodnil, akým nesprávnym procesným postupom
mal súd jemu znemožniť, uskutočniť jemu patriace procesné práva a to tak, aby došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces. Rovnako tak nevysvetlil, akú inú vadu malo konanie. Žalobca v celom konaní
nerozporovalsmsammssprávydoloženédokonania,aniposlednévyjadreniedoručenékrátkoucestou.
Krátkou cestou bolo súdu aj všetkým stranám umožnené nahliadnutie do mobilného telefónu, kde sa
správy nachádzali, avšak hlavne správa, ktorú písal sám žalobca, kde uvádzal „Tieto peniaze si dala do
domu“. Nerozporoval ani ňou preukázané dodacie listy, výpisy a iné listinné dôkazy. Tvrdenia žalobcu

o plánovanom obstaraní auta nesedí s jeho samotnými správami, časovým hľadiskom (správy žalobcu
sú z obdobia september 2022, keď už spolu nebývali a teda tvrdenie žalobcu o plánovanom spoločnom
obstaraní auta bolo znova od žalobcu len fabulácia), svedkom, ako aj so samotným vyjadrením žalobcu
na pojednávaní, keď na viac-násobnú otázku zo strany súdu nakoniec povedal, že to bolo z peňazí,
ktoré zaslal žalovanej a teraz ich žiada späť. V súhrne všetko potvrdilo tvrdenia a obranu žalovanej,

fabulácie žalobcu, keď až na viac-násobnú otázku súdu sa nakoniec priznal. Bolo len prekvapením, že
napriek tomuto všetkému, znova v odvolaní uvádza auto a pod... Opakovane žalobca uvádzal sumu
12.370 eur, ktoré zaslal žalovanej, avšak znova a opakovane je to zavádzajúce zo strany žalobcu, keďže
žalobca uviedol obdobie od 01.01.2017 do 31.05.2022. Za uvedené obdobie sa jedná o 65 mesiacov,
čo vychádza v priemere na 190,- eur mesačne. Z týchto súm neboli platené žiadne jednotlivé položky

stavby domu. Žalobca nerozporoval posledné vyjadrenie žalovanej k jeho doloženému príjmu za roky
2019 až 2022. Poukázala pritom na jeho príjem mesačne po odpočítaní odvodov, t.j. v roku 2019 - 571,64
eura mesačne, v roku 2020 - 854,02 eura mesačne, v roku 2021 - 1.139,34 eura mesačne, v roku 2022
- 1.073,69 eura mesačne, pričom sám žalobca uviedol, že má hypotéku, leasing a mesačne platí okolo
1.500,-eur až 1.600,-eur len za tieto pôžičky. Rozhodné obdobie, kedy sa stavba stavala, bolo v roku

2019 - 2020 a za toto obdobie príjem žalobcu postačoval ledva na úhradu jeho nákladov za pôžičky
a pod., nie to nákladov na stavbu dobu, ktorú financovala žalovaná a uvedené aj riadne preukázala.
Neplatila ich z úspor, ktoré mal posielať žalobca, lebo to žiadne úspory neboli. Ohľadom bodu 14
odvolania, žalobca a žalovaná žili od roku 2017 ako druh a družka, v tom čase si navzájom dôverovali, čopotvrdilo aj to, že všetky peniaze z predaja išli na účet žalobcu. Na základe vyššie uvedeného žalovaná
navrhla, aby odvolanie žalobcu bolo ako nedôvodné zamietnuté a napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa bol potvrdený v celom rozsahu. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania v plnej výške.

15. Žalobca ďalšie písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej nepodal.

16. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") po zistení, že sú splnené všetky procesné podmienky

prípustnosti odvolania a jeho vecného prejednania, preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario CSP) odvolaním napadnutý rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II.
a IV., a to v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP,
§ 380 ods. 2 a contrario CSP) a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s
§ 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vo

výroku IV. je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdiť.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

18. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II.
a IV., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami

žalobcu, uvedenými v odvolaní a tiež procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 CSP). Následne odvolací súd ustálil, že súd prvej
inštancie dospel ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré správne aplikoval ustanovenia právneho
predpisu a súčasne vec správne právne posúdil vo výroku IV., týkajúcom sa náhrady trov konania

v zastavujúcej časti, preto v tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil. Mal pritom za to, že zastavujúca časť nebola napadnutá odvolaním, teda žalobca
súhlasil so zastavením konania v časti, k čomu vykonal procesný dispozičný úkon a dôvodil tým, že
v dôsledku matematického výpočtu bola nesprávne žalovaná suma navýšená o sumu 2.443,80 eura
s príslušenstvom, teda súd prvej inštancie správne ustálil, že v tejto časti žalobca zavinil zastavenie

konania, preto nárok na náhradu trov konania v časti zastavenia konania patrí žalovanej proti žalobcovi.

19. Predmetom sporu tak zostalo zaplatenie sumy 7.612,40 eura s príslušenstvom, pričom súd prvej
inštancie mal za to, že žalobca sa zaplatenia sumy domáhal titulom bezdôvodného obohatenia, a nárok
na náhradu trov konania (t.j. výrok I. a II. napadnutého rozsudku). Vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že dňa 27.09.2021 žalobca a žalovaná ako predávajúci uzatvorili s kupujúcimi kúpnu
zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu
(zapísaný na LV č. XXXX k.ú. M.) a rozostavanému rodinnému domu v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu a žalovanej, pričom oznámením zo dňa 26.09.2019 sa žalovaná stala ďalším stavebníkom.
Následne bolo uvedené, že touto zmluvou zároveň predávajúci ako podieloví spoluvlastníci nasledovnej

nehnuteľnosti (stavba) uvedenej v tomto bode zmluvy s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1 k celku
každý jeden predávajúci predávajú svoje spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 1 k celku na predmetnej
nehnuteľnosti. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene predávaných nehnuteľností uvedených
v článku IV tejto zmluvy spolu vo výške 89.000 eur, pričom kúpna cena za pozemky bola zmluvnými
stranami dohodnutá vo výške 56.000 eur a kúpna cena za stavbu bola zmluvnými stranami dohodnutá

vo výške 33.000 eur. Kúpna cena mala byť vyplatená tak, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 3.000
eur zaplatili kupujúci sprostredkovateľovi predaja ako zálohu na kúpu predmetu prevodu a zvyšnú časť
kúpnej ceny vo výške 86.000 eur zaplatia kupujúci z vlastných zdrojov prostredníctvom advokátskej
úschovy finančných prostriedkov. Finančné prostriedky mali byť uvoľnené na účet predávajúcich č. R.XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (t.j. účet žalobcu). Dňa 02.11.2021 boli finančné prostriedky v rozsahu
86.000 eur pripísané na účet žalobcu, ktorý ich dňa 06.11.2021 previedol na účet žalovanej v celom
rozsahu. Žalovaná zároveň v konaní preukázala, že dňa 04.04.2022 o 8.23 hod. vybrala z bankomatu

v Q. A. zo svojho účtu sumu 3.500 eur. Dňa 25.10.2022 bankovým prevodom vrátila žalovanému sumu
vo výške 63.000 eur.

20. Žalobca v žalobe tvrdil, že previedol na účet žalovanej sumu 72.500 eur zo svojho podielu na predaji
(89.000 eur – 16.500 eur) a od tejto sumy následne odpočítal províziu za predaj svojho podielu stavby

vo výške 556,20 eura a províziu za predaj pozemku vo výške 1.887,60 eura, čím dostal sumu 70.056,20
eura, teda bezdôvodné obohatenie predstavovalo 7.056,20 eura (70.056,20 – 63.000) a k nej bolo
potrebné pripočítať sumu 556,20 eura, t.j. celkové bezdôvodné obohatenie žalovanej podľa žalobcu
predstavovalo sumu 7.612,40 eura. Uvedené preukázal kúpnou zmluvou, ako aj výpisom z účtu. Naproti
tomu žalovaná mala za to, že od žalobcom pripísanej sumy 86.000 eur na jej účet bolo potrebné
odpočítať sumu 20.000 eur ako dohodnutý podiel žalovanej na stavbe a tiež sumu 3.500 eur za finančné

prostriedkyposkytnutéžalobcovinakúpuautaapripočítať500eurzasprostredkovanie,vdôsledkučoho
poslala žalobcovi sumu 63.000 eur. Uvedené podložila sms a mms komunikáciou medzi stranami sporu
po ich rozchode a to ochotu žalobcu zobrať si chalupu v hodnote 77.000 eur a doplatiť žalovanej 14.500
eur (62.500 + 14.500 = 77.000). Následne tiež žalobca v rámci sms a mms potvrdil, že od bezdôvodného
obohatenia je potrebné odpočítať sumu 3.500 eur „za kúpu auta s tých peňazí“ a „peniaze, ktoré dala do

domu,“ vypočítal na sumu 13.788,26 eura. Uvedené dostal ako výpočet sumy 15.288,26 eura (tehla -
6.741,36 eura, strecha – 1.473,90 eura, 2.473 eura, demeni strecha 2.200 eur, karvax murári 2.400 eur)
mínus provízia realitke 1.500 eur. Tieto sms, ako ani mms nespochybnil. Súd prvej inštancie však z takto
vykonaného dokazovania na jednej strane považoval za preukázané to, že žalobca previedol svoje
vlastné finančné prostriedky vo výške 72.500 eur na bankový účet žalovanej (teda súd prvej inštancie

ustálil kúpnu cenu za podiel žalovanej vo výške 16.500 eur) a následne tiež považoval za preukázané,
že žalovaná do rozostavanej nehnuteľnosti investovala vlastné finančné prostriedky, ktoré ustálil na
sumu 20.416,90 eura (t.j. vyššie uvedená suma 15.288,26 eura + 3.870 eur pre spoločnosť MEDOP
Strechy s.r.o. a tiež sumu 1.258,64 eur za ostatný stavebný materiál) – teda uznal aj žalobcom určenú
výšku kúpnej ceny, aj investície žalovanej, čím nesprávne vykonával širšie vysporiadanie podielového

spoluvlastníctva v rámci riešenia predbežnej otázky a to určenia kúpnej cenu za spoluvlastnícky podiel
žalovanej. Takéto zdôvodnenie zisteného skutkového stavu je preto nesprávne a tiež zmätočné, pretože
súd prvej inštancie si v prvom rade mal ujasniť výšku, resp. spôsob určenia výšky kúpnej ceny za 1
rozostavanej stavby, pripadajúcu na žalovanú. Bolo potrebné zohľadniť to, že v kúpnej zmluve bolo
uvedené len to, že žalovaná bola podielovou spoluvlastníčkou 1 rozostavanej stavby a kúpna cena za

celú rozostavanú stavbu predstavovala 33.000 eur. Ostatné skutočnosti mali byť výsledkom hodnotenia
vykonaného dokazovania.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo nevyhnutné, aby prvoinštančný súd náležite najprv jednotlivo
a potom zároveň v celku vyhodnotil jednotlivé dôkazné prostriedky, pričom jednotlivé čiastkové aj

súhrnné skutkové i právne závery musia byť náležite vysvetlené jednak čo do posúdenia skutkových
okolností a čo do posúdenia týchto skutkových okolností z hľadiska naplnenia konkrétnych zákonných
ustanovení. Pre rozhodnutie vo veci je z pohľadu odvolacieho súdu nevyhnutné v prvom rade ustálenie
žalobcovho nároku, ktorý jednak požadoval bezdôvodné obohatenie pôvodne vo výške 9.500 eur,
zohľadňujúc právo žalovanej na sumu 16.500 eur a tiež požadoval od žalovanej náhradu časti nákladov

vo výške 556,20 eura za sprostredkovanie. V tomto smere v odôvodnení súdu prvej inštancie úplne
absentuje rozlíšenie žalobcom skutkovo vymedzených dvoch samostatných nárokov. Rovnako tak
absentuje aj vysporiadanie sa s námietkami žalovanej voči týmto nárokom samostatne a taktiež úplne
nezrozumiteľné v napadnutom rozhodnutí bolo vyčíslenie žalovanej sumy, ale aj sumy, ktorá zostala
predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby, t.j. vymedzenie, čo z jednotlivých dvoch nárokov vzal

žalobca späť a aká je teda suma jednotlivých nárokov. Meritum veci zo strany súdu prvej inštancie bolo
riešené ohľadom bezdôvodného obohatenia, avšak v tomto ohľade odvolací súd dodáva, že je potrebné
jednoznačné ustálenie toho, aká bola dohodnutá kúpna cena medzi stranami sporu za podiel žalovanej
na rozostavanej stavbe, keďže v kúpnej zmluve vyjadrená nie je (v prípade pochybností platí rovnaký
podiel). Uvedené je podstatné z toho dôvodu, že predajom rozostavanej nehnuteľnosti došlo k zrušeniu

podielovéhospoluvlastníctvaajepotrebnéustáliť,akosistranysporudohodlivysporiadaniepodielového
spoluvlastníctva, t.j. aká bola dohodnutá kúpna cena za spoluvlastnícky podiel žalovanej a tiež žalobcu
na rozostavanej stavbe. Na iné nároky žalovanej voči žalobcovi, týkajúce sa širšieho vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, súd nemôže bez samostatného návrhu v tomto konaní prihliadať.22. Inou skutočnosťou v rámci nároku na bezdôvodné obohatenie je však tvrdenie o sume 3.500 eur,
ktorá bola zo strany žalovanej poskytnutá žalobcovi, až po uzatvorení kúpnej zmluvy a teda sa netýkala

podielu žalovanej na rozostavanej stavbe. V tomto ohľade odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie
v tejto časti správne ustálil, že žalovaná preukázala poskytnutie žalobcovi sumy vo výške 3.500 eur
z finančných prostriedkov, ktoré žalobca zaslal žalovanej na jej účet. Nie je pritom rozhodujúce, na aký
účel ich žalobca použil. Podstatné v tomto ohľade bolo to, že žalovaná tieto finančné prostriedky vybrala
a odovzdala žalobcovi, ktorý tento krok potvrdil v rámci sms a mms komunikácie, ktorú nespochybnil

a uviedol „-3.500 eur /kúpa auta s tých peňazí/“. Je pritom úplne irelevantné, v rámci akých rokovaní bolo
uvedené tvrdenie zo strany žalobcu potvrdené. Nespornou skutočnosťou zostáva, že v rámci jednaní
o bezdôvodnom obohatení žalobca jednoznačne uviedol sumu 3.500 eur, ktorá mala byť odpočítaná od
sumy 86.000 eur.

23. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania taktiež vyplýva, že v rámci

jednaní o bezdôvodnom obohatení žalobca uvádzal sumu peňazí, ktoré žalovaná dala do domu, avšak
v žiadnom z listinných dôkazov nie je uvedená kúpna cena za spoluvlastnícky podiel žalovanej v sume
16.500 eur. Uvedené tvrdenie vyplýva až zo žaloby. Rovnako tak nie je zrejmé, akým spôsobom mal súd
prvej inštancie preukázanú investíciu vo výške 1.258,64 eura zo strany žalovanej do rozostavanej stavby
a tiež, ako prihliadol na skutočnosť, že žalobca na základe trvalého príkazu zasielal žalovanej sumu 500

eurod9/2017do6/2019,pričomprváuznanáinvestíciažalovanejdorozostavanejstavbybolavjúli2019
a následne v septembri 2019 bola zapísaná ako spolustavebníčka. Zároveň aj žalovaná preukázala, že
zaslala žalobcovi peniaze 06.04.2019 v sume 300 eur, 02.10.2019 v sume 260 eur a 13.05.2019 v sume
270 eur. Rovnako tak nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s majetkovými pomermi
žalobcu a tiež skutočnosťou, že žalovaná sama uviedla, že namiesto sumy 556,20 eura si započítala

províziu v sume 500 eur (t.j. o 56,20 eura nižšiu). Úlohou súdu bolo dospieť k jednoznačným skutkovým
i právnym záverom. Bolo potrebné vychádzať zo skutkových okolností, tvrdených a preukazovaných
stranami sporu, tieto hodnotiť a vyhodnotiť.

24. Cieľom dôkaznej povinnosti je pritom unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom

dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu,
ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti
neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou

povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z
navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje
informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu.
Zmyseluplatňovaniadôkaznéhobremenaspočívavzabezpečeníreálnehouplatneniazákladnéhopráva
na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu

nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii
dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva
leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného
práva.

25. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že
základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým,
že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozvedú
tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie

sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Z odôvodnenia súdneho
rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy
zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú

(ale aj laickú) verejnosť prijateľné a racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.
Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov – od 01. júla 2016 strán sporu.26. Keďže sa súd prvej inštancie nezaoberal žalobným návrhom z vyššie uvedených hľadísk, najmä
neposudzoval v rámci žaloby dva samostatné nároky, neustálil si predmet sporu po čiastočnom
späťvzatí, nevyhodnotil námietky žalovanej vo vzťahu k samostatným nárokom, ako ani si neustálil

jednotne kúpnu cenu za spoluvlastnícky podiel žalovanej na rozostavanej stavbe, odvolací súd
považoval rozhodnutie za predčasné, majúc pritom za to, že súd prvej inštancie síce správne aplikoval
ustanovenia, týkajúce sa bezdôvodného obohatenia, avšak opomenul sa vysporiadať aj s druhým
samostatným nárokom. Dôležité v ďalšom konaní bude, že v prípade, ak súd prvej inštancie dospeje
k záveru, že kúpna cena žalovanej bola v rozsahu 1 z kúpnej ceny za rozostavanú stavbu, nebude

môcť už prihliadať na vzájomné požiadavky strán sporu ohľadom investícií do stavby, ale bude musieť
mať za to, že investície boli vysporiadané v rámci dohody v kúpnej zmluve. Naproti tomu, ak dospeje
k záveru, že kúpna cena za 1 podielu žalovanej mala byť tvorená investíciami, je potrebné, aby dôkazné
bremeno v plnom rozsahu uniesla žalovaná a to aj preukázala tú skutočnosť, že použité finančné
prostriedky boli v jej osobnom vlastníctve (teda nepredstavovali úspory žalobcu). V prípade pochybností
je potrebné vyhodnotiť neunesenie dôkazného bremena na strane žalovanej a považovať kúpnu cenu

za spoluvlastnícky podiel žalovanej v rozsahu 1 z kúpnej ceny za rozostavanú stavbu (a to z dôvodu
absencie iného vymedzenia v kúpnej zmluve, kedy platí rovnosť podielov ako aj rovnosť kúpnej ceny).

27. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I.
ÚS 26/94).

28. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,

ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava
priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom-
ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý
proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).

29. V ďalšom konaní a novom rozhodnutí teda súd prvej inštancie, bez potreby vykonania ďalšieho
dokazovania alebo zopakovania už vykonaného dokazovania, pokiaľ v tomto smere nebudú podané
procesné návrhy strán alebo to za nevyhnutne potrebné a prípustné nevzhliadne samotný súd, súd
prvej inštancie dôsledne vyhodnotí dôkazy už z vykonaného dokazovania, jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach, a svoje skutkové a právne závery náležite a presvedčivo odôvodní tak, aby dávali

odpovede na právne významné tvrdenia strán sporu v spore. Pritom bude viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I.
a II. podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces zrušil a podľa §

391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, vrátane náhrady trov
tohto odvolacieho konania v časti, týkajúcej sa zaplatenia sumy 7.612,40 eura s príslušenstvom (§ 396
ods. 3 CSP).

32.Včasti,týkajúcejsaodvolaniapodanéhodotrovkonaniavzastavujúcejčasti,odvolacísúdvyhodnotil
odvolanie žalobcu ako nedôvodné, teda nárok na náhradu odvolacích trov priznal v tejto časti žalovanej
proti žalobcovi v rozsahu 100%, ktorá mala v tejto časti plný úspech a žalobca mal plný neúspech podľa
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

33. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).