Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/157/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113233275
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7113233275.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom
v C., D. XX, zastúpený JUDr. Jurajom Birošom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova 1 proti
žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku

Okresného súdu Košice I zo dňa 5.5.2023 č.k. 35C/459/2013-437 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III., ktorým v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy bol žalobcovi
priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej z výšky priznanej sumy.

M e n í rozsudok vo výroku IV. tak, že v časti o zaplatenie majetkovej (skutočnej) škody má žalobca
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,26% voči žalovanej.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom výrokom I. uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi 659,56 eur s prísl. do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol výrokom II. Výrokom III. v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy žalobcovi priznal voči žalovanej

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z výšky priznanej sumy nemajetkovej ujmy 40.000,00
eur. Výrokom IV. v časti o zaplatenie majetkovej (skutočnej) škody žalobcovi priznal voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 72,18 %. Výrokom V. opravil výrok I. rozsudku zo dňa 19.2.2019 č.k.
35C/459/2013-256 tak, že správne znie: „Konanie o zaplatenie sumy 97,38 eur zastavuje“.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa v tomto konaní domáhal voči žalovanej zaplatenia

50.000,00 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a 808,08 eur titulom náhrady majetkovej škody, ktorá
mu vznikla z dôvodu nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia v zmysle zák. č. 58/1969 Zb.
Súd vo veci rozhodol v poradí tretím rozsudkom č.k. 35C/459/2013-256 zo dňa 19.2.2019 v spojení s
opravným uznesením č.k. 35C/459/2013-308 zo dňa 30.4.2019 tak, že I. konanie o zaplatenie sumy
96,18 eur zastavil, II. žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 40.711,90 eur do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku, III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a IV. žalobcovi priznal voči žalovanej

náhradu trov konania v rozsahu 100 % z výšky priznanej sumy 40.711,90 eur, o ktorej konkrétnej výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto
rozsudku. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 3Co/110/2019-336
zo dňa 23.1.2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 3Co/110/2019-349 zo dňa 9.3.2020 rozhodol
tak, že I. potvrdil rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 35C/459/2013-308 zo dňa 30.4.2019
vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 40.000,00 eur do 60 dní od právoplatnosti

rozsudku, II. zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 711,90 eur a vo
výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nazáklade dovolania žalovanej Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 2Cdo/228/2020-397 zo dňa 21.12.2022 (v
časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy) rozhodol tak, že I. dovolanie zamietol, II. žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

3. Predmetom konania na súde prvej inštancie tak zostal nárok na zaplatenie 711,90 eur titulom náhrady
majetkovej škody vzniknutej zaplatením trov obhajoby, o ktorom nároku súd prvej inštancie rozhodol tak,
že výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 659,56 eur s prísl. a výrokom II. v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 256 ods. 1 a § 257
C.s.p. tak, že výrokom III. v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy žalobcovi priznal voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z výšky priznanej sumy nemajetkovej ujmy 40.000,00 eur.

5. Na zdôvodnenie rozhodnutia v tejto časti uviedol, že prioritne vychádzal zo zásady úspechu v konaní,

avšak zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že výška plnenia prisúdeného žalobcovi v danom prípade
závisela od úvahy súdu (sudcovské právo). Žalobcovi tak priznal plnú náhradu trov konania výlučne
s prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej).

6. Výrokom IV. priznal v časti o zaplatenie majetkovej (skutočnej) škody žalobcovi voči žalovanej nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 72,18 %. Úspech žalobcu vo výške 659,65 eur z uplatnenej sumy
808,08 eur predstavuje 86,09 % a úspech žalovanej predstavuje 13,91 %, preto priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 72,18 %.

7. Pri náhrade trov konania zvažoval súd prvej inštancie aj použitie ust. § 257 C.s.p. a uzavrel, že

nevzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa v postavení žalovanej, ktorá ani netvrdila žiaden dôvod
pre aplikáciu tohto ustanovenia a v konaní nevyplynuli ani jej nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne
pomery, keďže ide o štát a ani v predmete sporu, preto o trovách konania rozhodol tak, ako vyplýva
z výrokov III. a IV. rozsudku.

8. Výrokom V. opravil výrok I. rozsudku zo dňa 19.2.2019 č.k. 35C/459/2013-256 v súlade s § 224 C.s.p.

9. Proti tomuto rozsudku a to (len) voči III. a výroku IV. v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok v tomto
rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil tak, že

vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu strán v spore (bez rozdelenia nárokov) úspešnej strane
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu zodpovedajúcom zásade úspechu. Na zdôvodnenie
rozhodnutia uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím o trovách konania samostatnými výrokmi vo vzťahu
ku každému uplatnenému nároku, keďže takéto rozhodnutie pôsobí neprehľadne a zmätočne. Pokiaľ
ide o nárok na náhradu majetkovej škody v tej časti súd nesprávne vyčíslil úspech žalobcu a úspech

žalovanej, keďže úspech žalobcu prestavuje 81,63 % a úspech žalovanej 18,37 % z čoho vyplýva,
že žalobcovi mal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,26 % (81,63 % - 18,37 %).
Pokiaľ ide o ďalší nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca bol zaťažený dôkazným bremenom
ohľadom vzniku a výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy. Tento nárok podlieha vykonaniu dokazovania
nielen z hľadiska samotného vzniku, ale aj z hľadiska požadovanej výšky. Navyše zákon stanovuje určité

limity, preto je nesprávna úvaha súdu prvej inštancie, že výška priznaného nároku závisela výlučne od
úvahy súdu, ktorú žalobca nemohol predvídať.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pokiaľ ide o rozdelenie náhrady trov konania ohľadne
dvoch uplatnených nárokov, toto rozhodnutie sa opiera aj o ust. § 13 ods. 3 výhl. č. 655/2004 Z.z.

K námietkam žalovanej o nesprávnom výpočte percentuálneho úspechu žalobcu v časti majetkovej
škodyuviedol,žestýmitonámietkamisúhlasí.Pokiaľideonároknanáhradunemajetkovejujmy,správne
súd prvej inštancie ustálil, že v danom prípade výška plnenia závisela od úvahy súdu. Ústavný súd
v náleze spomínanom žalovanou zaujal jednoznačný právny záver a tento nález nie je aplikovateľný
v danom spore, keďže žalobca uplatnil nárok na náhradu 50.000,00 eur a bola mu priznaná suma

40.000,00 eur, čo nepredstavuje výrazný rozdiel tak, ako v spomínaných rozsudkoch v odvolaní
žalovanej. Navrhol tak potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch.11.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalovanejbeznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

12. Odvolacie námietky žalovanej, ktoré smerujú k spochybneniu názoru súdu prvej inštancie
o rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania samostatne, u každého uplatneného nároku, nemožno
považovať za opodstatnené. Zo znenia ust. § 262 a nasl. C.s.p. nemožno vyvodiť záver, že by o dvoch
samostatne uplatnených nárokoch v jednom konaní nebolo možné rozhodnúť samostatnými výrokmi

o trovách konania. Úvaha súdu prvej inštancie v tomto smere vychádza z medzí a hľadísk stanovených
zákonom, pričom súd prvej inštancie aj dostatočne odôvodnil, prečo v danom prípade rozhodol o trovách
konania dvomi samostatnými výrokmi a tieto úvahy považuje odvolací súd za správne a opodstatnené
v danej veci.

13. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy, súd prvej inštancie

správne vyložil ust. § 255 ods. 1, 2 C.s.p. na daný prípad a dospel k správnemu záveru, že žalobca
bol v konaní nepochybne plne procesne úspešný, čo do základu uplatneného nároku a pokiaľ výška
priznaného nároku závisela od úvahy súdu, tak ako tomu bolo v danom prípade, patrí žalobcovi nárok
na plnú náhradu trov konania z priznanej nemajetkovej ujmy 40.000,00 eur. Takýto výklad spomínaných
zákonných ustanovení sa neprieči ani záverom prijatým Ústavným súdom SR v náleze zo dňa 4.2.2021

č.k. III. ÚS 475/2018-31, keďže oproti uplatnenej sume 50.000,00 eur a priznanej sume 40.000,00 eur
nevznikol tak výrazný nepomer, ktorý by mohol žalobca predvídať.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 378 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok vo výroku III. tak,
ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia.

15. Pokiaľ ide o výrok IV., ktorým bol žalobcovi priznaný voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
v časti o zaplatenie majetkovej (skutočnej) škody v rozsahu 72,18 % odvolací súd dospel k záveru, že
tento výrok je potrebné v zmysle § 388 C.s.p. zmeniť.

16. Súd prvej inštancie totiž nesprávnou aplikáciou ust. § 255 ods. 2 C.s.p. dospel k záveru, že žalobcovi
patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,18 %, keď správne, vychádzajúc z pomeru úspechu
strán sporu (úspech žalobcu 81,63 % - úspech žalovanej 18,37 %) mal súd priznať žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 63,26 %.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 2 C.s.p. tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom
konaní ani jedna zo strán sporu nebola plne úspešnou.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).