Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723010667
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6723010667.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA
a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného
A. B., stíhaného pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 25.06.2024 konajúc o odvolaní obžalovaného a poškodených proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/124/2023 zo dňa 20.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. a poškodených C. D. a E. D. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/124/2023 zo dňa 20.03.2024 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. a prečinu usmrtenia podľa §
149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 02.02.2023 v čase o 06:31 hod. na ceste s označením I/16 v 240,30 km v k.ú. mesta Zvolen, mimo
obcevsmereodZvolenadoDetvyspôsobilakovodičvozidlazn.FordFusion,ev.č.:F.dopravnúnehodu
a to tak, že so svojim vozidlom prešiel z dôvodu únavy - mikrospánku do protismernej časti vozovky, keď
sa tam pohybovalo vozidlo zn. Opel Astra, ev. č.:G. v smere svojej jazdy od Detvy do Zvolena v dôsledku
čohodošlokčelnejzrážketýchtovozidiel,čímvodičA.B.porušilustanovenie§4ods.2písm.f/a§9ods.
1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v dôsledku čoho došlo k zraneniu posádky osobného
vozidla zn. Opel Astra, ev. č: G., kde podľa vypracovaného znaleckého posudku č. 43/2023 znalcom B.
B. A. utrpeli zranenia a to H. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, okr. Lučenec ako vodič utrpel diskrétny
pneumothoraxvľavo(prítomnosťvzduchuvľavejpohrudnicovejdutine),kontúznezmeny(pomliaždenie)
pľúc vzadu obojstranne, zlomeninu dolnej dlhej časti vretennej kosti s vykĺbením
hlavičkyvretennejkostivlakťovomkĺbe-takzvanáGalleazzihozlomenina(liečenáoperačne),zlomenina

hrudnej kosti s krvnou podliatinou za hrudnou kosťou, prasklina sleziny s natrhnutím parenchýmu sleziny
a zakrvácaním pod puzdro sleziny, zlomenina hornej krycej platničky tela siedmeho krčného stavca,
zlomenina druhého až štvrtého rebra, šiesteho a siedmeho rebra vpravo s posunom s dobou liečenia
a PN nad 42 dní, C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom I. XXX, okr. Lučenec ako spolujazdec sediaci
vpredu vedľa vodiča utrpel zlomeninu hrudnej kosti so zakrvácaním za hrudnou kosťou, zlomeninu
druhého rebra vpravo s miernym posunom a tretieho a štvrtého rebra bez posunu, zlomeninu piateho

a šiesteho rebra vľavo s miernym posunom, nalomenie VII.-VIII.(siedmeho a ôsmeho) rebra v prednej
časti so zlomeninou X.(desiateho) rebra na chrupavčito-kostenom prechode, zlomeninu dolnej časti
vretennej kosti vpravo, ktorá mu bola liečená operačne, zlomeninu pravej kľúčnej kosti s posunom, ktorá
mu bola liečená operačne, zlomeninu priečnych výbežkov druhého a tretieho driekového stavca vpravo,
zlomeninu priečnych výbežkov štvrtého a piateho driekového stavca obojstranne, zlomeninu krížovej
kosti v oblasti postranných častí obojstranne, ktorá mu bola liečená operačne, zlomeninu posledného

článku palca ľavej nohy s dobou liečenia a PN nad 42 dní a taktiež došlo k usmrteniu B. D., nar. XX.
XX. XXXX, trvalé bytom I. XXX, okr. Lučenec spolujazdkyne sediacej vzadu za spolujazdcom, ktorápodľa vypracovaného znaleckého posudku č. 2/2023 znalcom MUDr. Mgr. Borisom Ťažkým, PhD., MPH
a znaleckým posudkom č. 2/2023 znalcom MUDr. Emilom Kutišom utrpela úrazovo krvácavý šok pri
drvivom poranení hrudníka s ruptúrou srdca, kde týmto zraneniam dňa 02.02.2023 v čase

medzi 06:31 a 07:15 hod. na mieste dopravnej nehody podľahla.

Za toto konanie okresný súd odsúdil obžalovaného podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm.
j), písm. l), písm. n), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3 a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 2 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu po dobu 4 rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným:
- 1/ C. D., nar. XX.XX.XXXX v Lučenci, trvale bytom I. XXX, H. G. škodu a to bolestné vo výške 17.212,80
Eur, náhradu vecnej škody za znehodnotenie šatstva vo výške 150 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške
20.000,- Eur,

- 2/ E. D., nar. XX.XX.XXXX v Lučenci, trvale bytom I. XXX, H. G. a to nemajetkovú ujmu vo výške
20.000,- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 937

874, škodu vo výške 21.942,84 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Sociálnej
poisťovni, pobočka Rimavská Sobota, K. B. X, XXX XX I. J., škodu vo výške 2.460,30 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodeného H. E., nar. XX.XX.XXXX vo K., trvale bytom I.
XXX, H. G. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd odkázal poškodeného C. D., nar. XX.XX.XXXX v Lučenci, trvale bytom
I. XXX, H. G. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil najmä tým, že po tom, ako obžalovaný A. B. na hlavnom
pojednávaní dňa 20.03.2024 urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal,
vykonal dokazovanie ohľadne druhu a výmery trestu. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd
kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. a prečin

usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák.,
keďže inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký
čin spáchal závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská

nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu
a spoločnosti na ochrane života a zdravia fyzických osôb. Súd u obžalovaného zistil 3 poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. j), l), n) Tr. zákona ( vedenie riadneho života pred skutkom, doznanie skutku,
napomáhanie orgánom v konaní pred súdom) a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona
(spáchanie viacerých trestných činov). Pri prevahe poľahčujúcich okolností súd ukladal trest na samej

spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 24 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 36
mesiacov. Išlo o trest úhrnný podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona pre spáchanie viacerých trestných činov.
Keďže sa obžalovaný dopustil skutku v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd ukladal aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 rokov, nakoľko v tomto prípade
došlo aj nevratnému následku.

Okresný súd za nesporné považoval nároky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. vo výške 21.942,84
Eur a Sociálnej poisťovne – pobočky Rimavská Sobota vo výške 2.460,30 Eur. Rovnako aj pri
poškodenom C. D. považoval za nesporné nároky titulom bolestného vo výške 17.212,80 Eur na základeznaleckého posudku a 150,- Eur ako náhradu vecnej škody za znehodnotenie šatstva. Z týchto dôvodov
pri uznaní viny tieto nároky v plnej výške priznal. K osobe poškodeného H. E. uviedol, že vzhľadom na
to, že si uplatnil nárok na náhradu škody v presne neurčenej výške, na základe neurčeného titulu, súd ho

odkázalnacivilnýproces.Včastiďalšíchnárokov,vktorýchsipoškodenýC.D.uplatnilnároknanáhradu
škody z titulu bolestného vo výške 20.473,- Eur, pričom vychádzal z odborného vyjadrenia doloženého
obhajobou v časti, v ktorej táto suma prevyšovala sumu 17.212,80 Eur, okresný súd nepriznal. Zároveň
mal za to, že poškodený si uplatnil z titulu nemajetkovej ujmy škodu vo výške 30.000,- Eur, pričom
okresný súd poukázal na jeho osobný stav, stratu manželky, ako aj ujmy, ktorú pociťoval ako stratu,

a preto mu priznal nemajetkovú ujmu vo výške 20.000,- Eur a zároveň aj dcére nebohej poškodenej
vo výške 20.000,- Eur. Poukázal na to, že smrť ako absolútna strata predstavuje sama o sebe závažný
zásah do práva na ochranu osobnosti tým, že spôsobuje ťažké psychické rozpoloženie vyrovnať sa
so stratou blízkeho človeka. V prípade fungujúcej rodiny má za následok násilné pretrhnutie úzkych
rodinnýchacitovýchväzieb.Protiprávnenarušenietýchtovzťahovpretopredstavujeneoprávnenýzásah
do práva na ochranu osobnosti a z toho dôvodu aj oprávňuje nárok na náhradu škody. Súd v rámci

ustálenej praxe rozlišuje aj v rámci jednej rodiny ich členov, pričom najvyššie sa v hierarchii nachádzajú
deti nebohého človeka. Preto bol súd toho názoru, že suma 20.000,- eur ako nemajetkovej ujmy je pre
dcéru nebohej poškodenej primeranou náhradou. Pokiaľ zobral do úvahy postavenie manžela a dcéry,
v zmysle vyššie uvedeného by poškodenému C. D. mala byť logicky priznaná nižšia náhrada škody,
s čím by sa súd za normálnych okolností stotožnil. Avšak v konaní pred súdom bolo preukázané, že

poškodený je onkologickým pacientom, ktorému v jeho zdravotnom stave bola jednoznačne nebohá
poškodená oporou fyzickou aj psychickou, preto vzhľadom na túto skutočnosť súd zvýšil náhradu škody
na rovnakú výšku ako dcére vo výške 20.000,- Eur a vo zvyšku nároku na náhradu škody ho odkázal
na civilný proces.

Predmetný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ho priamo do zápisnice z pojednávania
napadol s odvolaním obhajca a obžalovaný, ktorý podal odvolanie v časti nároku na náhradu škody
a v časti nepriznanej majetkovej ujmy poškodenému C. D. a E. D., zároveň v zákonom stanovenej lehote
podal odvolanie aj splnomocnenec poškodených v časti krátenia nároku E. D. a C. D..

V písomných dôvodoch splnomocnenec poškodených C. D. a E. D. doložil dôvody, ktoré oprel
o skutočnosti, že zomrelá B. D. bola mimoriadne obľúbenou a pracovitou osobnosťou v rámci svojho
bydliska v obci Radzovce. Poškodený C. D. žil s manželkou v harmonickom, láskou a porozumením
naplnenom manželstve 32 a pol roka, pričom si vybudovali príjemné a útulné rodinné prostredie
a zázemie, pričom po potratení dvoch detí sa im narodilo vytúžené dieťa – dcéra Noemi. V ďalších

dôvodoch rozvádzal okolnosti týkajúce sa osoby poškodenej B. D., pričom poukazoval na jednotlivé
dopady, ktoré toto usmrtenie v rodine malo, nakoľko sa jednalo o stratu blízkeho človeka, ktorá
spôsobila rodine značnú ujmu. V neposlednom rade poukázal na manželský vzťah a rodičovský vzťah,
ktoré sú tými najbližšími a najcitovejšími vzťahmi v rámci medziľudských a rodinných vzťahov, pričom
z formálneho hľadiska nie je možné kvantifikovať, ktorý z týchto vzťahov je v hierarchii vzťahov

najvyššie a je namieste vždy objektívne posúdenie skutočného obsahu konkrétneho vzťahu na základe
konkrétnych individuálnych okolností toho ktorého prípadu. V neposlednom rade vo svojom odvolaní
poukázal na množstvo rozsudkov okresných súdov v rámci Slovenska, v ktorých boli páchatelia
zaviazaní na nemajetkovú ujmu voči poškodeným.

Samotný obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v písomných dôvodoch podaného odvolania
uviedol, že súd nesprávne postupoval, keď priznal C. D. ako manželovi zosnulej nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v rovnakom rozsahu, ako tak učinil v prípade poškodenej E. D.. Súd prvého stupňa
svoj postup žiadnym spôsobom neodôvodnil z akého hľadiska, na základe akého nároku uznal nárok
na nemajetkovú ujmu vo výške 20.000,- Eur a prečo túto sumu považoval za dostatočnú. Zároveň

obhajca v písomných dôvodoch poukázal na rozhodnutie krajského súdu vo veci nemajetkovej ujmy
v prípade zavraždenej osoby, kedy bola táto suma nižšia, ako v tomto prípade. Podaním, ktoré doručil
pred verejným zasadnutím poukazoval na skutočnosti, že zo strany poškodených bola určitá miera
zavinenia na ich zraneniach spôsobená tým, že nemali zapnuté pásy, čo sa prejavilo aj tým, že im
spoločnosť Kooperatíva ponížila na základe šetrenia poistnej udalosti sumy o 30% v prípade C. D., ako

aj H. E., a teda obžalovaný mal za to, že aj nepripútanie poškodenej B. D. by neviedlo k takým fatálnym
následkom v prípade, ak by bola zapnutá.
Na základe podaných odvolaní nariadil krajský súd vo veci termín verejného zasadnutia, na ktorý
sa riadne a včas dostavil obhajca, splnomocnený zástupca poškodených a krajský prokurátor,zároveň riadne predvolaný obžalovaný poslal ospravedlnenie, spolu so žiadosťou na konanie v jeho
neprítomnosti. Vzhľadom k tomuto súd ďalej konal v jeho neprítomnosti.

Na verejnom zasadnutí navrhol krajský prokurátor obe odvolania zamietnuť ako nedôvodné.

Splnomocnenec poškodených poukázal na svoje písomné dôvody podaného odvolania, pričom navrhol
rozhodnúť o všetkých nárokoch poškodených a ich odvolaniu vyhovieť.

Obhajca sa pridržiaval písomných dôvodoch, najmä v časti týkajúcej sa spôsobených fatálnych
následkov voči poškodenej a zároveň poukázal na postoj obžalovaného k trestnej činnosti a navrhol
vyhovieť ich odvolaniu.

Na základe podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia

podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Po postupe v zmysle
citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného, ako aj poškodených
nie sú dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 a 6 podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Krajský súd mal za to, že so všetkými týmito zásadami sa okresný súd pri rozhodovaní o vine dôsledne
riadil a v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, pričom v ňom uviedol, ktoré
skutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprelaakýmiúvahamisaspravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnutý rozsudok bol v časti uloženia trestu v čase verejného zasadnutia
právoplatný, krajský súd sa zaoberal len úvahami týkajúcimi sa nariadenia povinnosti podľa § 287 ods.
1 Tr. por. a rozhodnutia podľa § 288 ods. 1 Tr. por., ktorými bol odkázaný C. D. na civilný proces.

Krajský súd má za to, že okresný súd jednoznačne správne vyhodnotil uplatnený nárok na náhradu
škody voči poškodeným vzhľadom k tomu, že vychádzal zo znaleckého posudku pri C. D. a bodovému
hodnoteniu, ktoré z neho vyplýva. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, je nutné konštatovať, že skutočné
rodinné zväzky, a to tak vo vertikálnej ako aj horizontálnej rovine v prvej príbuzenskej rovine sú
tými najpevnejšími, ktoré tvoria najsilnejšie puto. Ide najmä o vzťah medzi rodičmi a ich dieťaťom.

V tomto prípade skutočne nezmyselná smrť, ktorá bola spôsobená nedbanlivostným konaním zo strany
obžalovaného viedla k tragickým následkom, ktoré mali silný vplyv na rodinu ako takú.

Krajský súd úvahy okresného súdu o výške nemajetkovej ujmy považuje za adekvátne, v ničom
nevybočujúce riadnej správnej právnej úvahy, ako aj adekvátnej úvahy o výške takejto ujmy, pričom

poukazuje na skutočnosť, že rovnaká priznaná výška tak pre manžela, ako aj dcéru usmrtenej osoby je
adekvátna vzhľadom na rovnakú kvalitu vzťahov s poškodenou.

Argumentácia obhajoby týkajúca sa spoluzavinenia poškodených na následkoch, ktoré boli spôsobené
nie je adekvátna. Jednak sa nejedná o zranenia C. D., ktoré sú nesporné, ale jedná sa o nemajetkovú

ujmu C. D. v súvislosti s úmrtím jeho manželky a zároveň sa jedná o výšku nemajetkovej ujmy dcéry,
ktorá ani nebola účastná dopravnej nehody, vo vzťahu k úmrtiu matky. Argumentácia týkajúca sa
usmrtenia matky a jej spoluúčasti na fatálnom zranení je neadekvátna a z priznaného skutkového stavu
ani nevyplýva.Je zrejmé, že hypotetické menšie poranenia, ktoré mohli vzniknúť, nič nemenia na skutočnosti, že
fatálne následky, ktoré táto dopravná nehoda mala, boli zavinené jednoznačne a bez pochyby zo strany

obžalovaného a spôsobili poškodenej rodine závažnú nemajetkovú ujmu.

Krajský súd v neposlednom rade konštatuje, že je zrejmé, že okresný súd postoj obžalovaného k trestnej
činnosti, jeho minulosť ako aj celkové jeho správanie zohľadnil pri uloženom treste. Preto krajský súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.