Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/61/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616215354
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6616215354.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej

a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XX, B., právne zastúpeného IURIDICA LEGAL, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin,
IČO: 47 256 532, proti žalovanému: 1/ SVB A. E. 10-16, so sídlom Jána Bottu 1141/10, Fiľakovo IČO:
53 001 311, 2/ VIAM-dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Trieda SNP 39, Košice, IČO: 44 166 591,
3/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/XX, H., v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby,
o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/219/2016-514 zo dňa
27.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že dražba nehnuteľností zapísaných Okresným úradom
Lučenec, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, v obci H., v k. ú. H., a to byt č. X, nachádzajúci
sa vo vchode I. 10, na prízemí bytového domu so súpisným č. XXXX, postaveného na pozemku parcela
číslo XXXX, v podiele 1/1 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a

spoluvlastnícky podiel k parcele číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 460 m2, v podiele
9652/89120- ín (ďalej v texte len „byt“ alebo „nehnuteľnosť“), konanej dňa 09.09.2016 dražobníkom
VIAM-dražobná spoločnosť, s.r.o., ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 329/2016,
Nz 31621/2016, NCRIs 32484/2016 zo dňa 09.09.2016 notárkou JUDr. Danielou Kováčovou o 09:00
hod. na Notárskom úrade JUDr. Daniely Kováčovej so sídlom Hlavná 58, Košice 040 01 (ďalej v texte
aj „dražba“), je neplatná.

2. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby voči žalovaným 1/ až 3/ pre závažné
porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej v texte „ZoDD“). Okresný
súd v poradí druhom rozsudku zo dňa 27.10.2022 po tom, ako bol jeho prvý rozsudok zrušený
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/341/2018 zo dňa 31.07.2019 v odôvodnení
uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. V prvom
rade okresný súd preskúmal, či žalobca podal návrh na určenie platnosti dobrovoľnej dražby v zákonnej
trojmesačnej prekluzívnej lehote v súlade s ustanovením § 21 ods. 2 ZoDD, a dospel k záveru, že

žalobca podal návrh včas, nakoľko dražba sa konala 09.09.2016 a návrh, resp. žaloba bola podaná na
okresný súd dňa 05.12.2016. Poukázal na to, že v prípade, ak boli porušené ustanovenia ZoDD, môže
osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby,
avšak len v prekluzívnej lehote do 3 mesiacov odo dňa príklepu, ktorá lehota bola splnená. Pokiaľ ideo naliehavý právny záujem, tento žalobca nemusel zvlášť preukazovať, ak vyplýva priamo z ustanovenia
§ 21 ods. 2 ZoDD.

3. Okresný súd tak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhrnul, že mal za preukázané, že dňa
09.09.2016 o 09:00 hod sa uskutočnila na Notárskom úrade JUDr. Daniely Kováčovej, so sídlom Hlavná
58, v Košiciach dražba, predmetom ktorej bol byt, resp. nehnuteľnosť a vydražiteľom sa stal žalovaný
3/ A. A. za cenu dosiahnutú vydražením 1.800,- Eur.

4. Dôvodom na vyslovenie neplatnosti predmetnej dražby bolo podľa okresného súdu porušenie
ustanovenia § 18 ods. 1 ZoDD, nakoľko síce toto ustanovenie umožňuje dodatočne zmeniť údaj
o notárovi v uvedenom oznámení o dražbe, a to v prípade, ak by mu bránila prekážka v účasti na dražbe,
čo sa v predmetnej veci aj stalo, avšak zákon tým nepripúšťa aj zmenu miesta konania dražby. V konaní
nebolo sporné, že pôvodne ustanovená notárka JUDr. Magdaléna Valušová, Notársky úrad so sídlom
ulica Železničná 685/21, Rimavská Sobota, odmietla vykonanie právneho úkonu - osvedčenia priebehu

dobrovoľnej dražby. Následne oznámením o dražbe zo dňa 30.08.2016 došlo k zmene údajov nielen
o notárke, ale aj o zmene času dražby a k zmene miesta : Notársky úrad JUDr. Daniely Kováčovej, ulica
J. I. XX, K. o 09:00 hod. a táto skutočnosť bola zaregistrovaná v centrálnom notárskom registri dražieb.
Zo spisu však nevyplýva, že by predmetná zmena bola oznámená aj žalobcovi. Okresný súd preto
uzavrel, že keďže vyššie citovaný zákon o dobrovoľných dražbách pripúšťa len zmenu v osobe notára a

nepripúšťa zmenu miesta konania dražby, sú dané dôvody na vyslovenie neplatnosti predmetnej dražby
z dôvodu zmeny miesta výkonu dražby, ktorá je podľa § 18 ods. 1 ZoDD neprípustná. V tejto súvislosti
poukázal okresný súd aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/196/2019.

5. Ďalšie z dôvodov neplatnosti uvedenej dražby, na ktoré žalobca poukazoval v konaní, okresný súd

neuznal. Nevzhliadol ich ako spôsobilé pre vyslovenie neplatnosti dražby.

6. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia reagoval aj na námietku žalovaného 2/, ktorý
požadoval žalobu zamietnuť z toho dôvodu, že žalovaný 1/ nie je dostatočne označený, nie je vecne
pasívne legitimovaný, keďže v konaní by mali vystupovať všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov

bytovéhodomu, ktorýchsatátodražbatýka.Okresnýsúdvšakvtejtosúvislostipoukázalnaustanovenie
§ 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej v texte len „ZoVB“),
z ktorého vyplýva, že za účelom správy domu sa vytvára spoločenstvo, ak správu domu nevykonáva
správca. Vlastníci bytov a nebytových priestorov sú totiž v nútenom spoluvlastníctve spoločných častí
a spoločných zariadení domu, spoločne sa musia postarať o zabezpečenie služieb a tovaru pre členov

spoločenstva. Práve z dôvodu, že spoločenstvo hospodári s prostriedkami všetkých vlastníkov bytových
a nebytových priestorov, zakotvuje ZoVB v ustanovení v § 14 ods. 1 právo každého vlastníka bytu a
nebytového priestoru zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o
spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu ako aj spoločných nebytových priestorov,
príslušenstva, pozemku, a to na schôdzi vlastníkov. Z rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov bytov a

nebytových priestorov vznikajú právne následky. Vecná aktívna i pasívna legitimácia sa odvíja od úpravy
obsiahnutej práve v ZoVB, podľa ktorej predseda spoločenstva vlastníkov bytov alebo správca, pokiaľ
správu domu vykonáva správca, sú oprávnení podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu
alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15 tohto zákona a na základe
rozhodnutia podľa § 14b ods. 1 písm. o) tohto zákona. V danom prípade je predseda spoločenstva

štatutárnym orgánom spoločenstva, ktorý koná v mene spoločenstva navonok vo všetkých veciach
spoločenstva. Preto okresný súd bol názoru, že ak bolo v bytovom dome zriadené spoločenstvo
vlastníkov bytov a vlastníci bytov svojím hlasovaním rozhodli, že predseda spoločenstva je L. M. C.,
zároveň schválili vykonanie dobrovoľnej dražby bytu žalobcu, tak správne bol označený aj žalovaný 1/
ako účastník konania v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 ZoDD, podľa ktorého účastníkom súdneho

konania o neplatnosti dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci
vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2. V danom prípade, je navrhovateľom dražby práve spoločenstvo
vlastníkov bytov a z toho dôvodu súd mal za to, že toto spoločenstvo je vecne pasívne legitimované
v tomto konaní.

7. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci, žalobca bol
v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu priznal plnú náhradu trov konania.8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/, a to z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. d) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalej v texte len CSP“).

9. Prioritne žalovaný 2/ v odvolaní namietal skutočnosť, že žalobca do uplynutia prekluzívnej lehoty
(trojmesačnej) namietal porušenie platnosti záložnej zmluvy, výšku pohľadávky pri začatí výkonu
záložného práva, nezaslanie vyhotoveného znaleckého posudku, ako aj to, že mu oznámenie o dražbe
bolo doručené 17.08.2016, teda záloh nemohol byť predaný na dražbe skôr ako po uplynutí lehoty 30 dní
odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom. Akékoľvek ďalšie námietky

nebol preto žalobca oprávnený urobiť už v priebehu konania, a teda okresný súd ani nebol oprávneným
tieto dodatočne uvedené tvrdenia žalobcu posudzovať, nakoľko na tieto skutočnosti, vrátane aplikácie
ustanovenia § 18 ods. 1 ZoDD, už súd nemôže prihliadať po uplynutí prekluzívnej doby, hoci by mohli
byť dôvodom neplatnosti dražby. Dodatočné uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby je podľa
neho v rozpore s účelom preklúzie práva. Poukázal i na viaceré rozhodnutia krajských súdov Slovenskej
republiky.

10.Zároveňžalovaný2/vodvolanípoukázalnato,ženiekaždéporušenieustanoveníZoDDjedôvodom
na vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby.
Na určenie, či určitá osoba je aktívne legitimovaná na podanie žaloby o neplatnosť dražby je nutné
skúmať, či bolo porušené jej právo ako žalobcu a tiež, či existuje kauzálny nexus medzi takýmto

porušením práv a namietaným porušením ustanovení ZoDD.

11. Žalovaný 2/ sa nestotožnil ani s argumentom okresného súdu o neplatnosti dražby v dôsledku
neprípustnosti zmeny miesta výkonu dražby. Mal za to, že žalobca nemôže byť účastníkom dražby ani
potenciálne, nakoľko je dlžníkom, a podľa ZoDD účastníkom dražby nemôže byť dlžník. V dôsledku

uvedeného tak nemohli byť porušené práva žalobcu. Uvedená zmena bola naviac žalobcovi oznámená,
toto oznámenie bolo riadne a včas po vykonaní zmeny oznámené, vyvesené v spoločných priestoroch
bytového domu v zmysle § 17 ZoDD. Pokiaľ aj došlo k zmene v osobe notára má za to, že zákonodarca
slovami "je možné dodatočne zmeniť údaj o notárovi“ myslí samotný notársky úrad, čo podľa neho
znamená, že ak sa mení údaj o notárovi, môže sa zmeniť aj miesto konania dražby v sídle iného

notárskeho úradu. Akcentoval, že žiadny účastník dražby alebo potenciálny účastník dražby prípadne
záujemca účasti na dražbe tieto námietky na zmenu miesta konania dražby nevzniesol. V tejto súvislosti
zároveň namietal, že nie každé porušenie ZoDD môže zakladať neplatnosť dobrovoľnej dražby, a ak
teda žalobca tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach, mohol sa ich ochrany domáhať, napr. podaním
žaloby na náhradu škody podľa § 33 ZoDD, alebo vydaním bezdôvodného obohatenia. Tieto inštitúty

by boli podľa žalovaného 2/ nepochybne vhodnejšie a nespôsobovali by blokáciu vydraženého bytu už
viac ako 5 rokov. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu
zamietol.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že jeho námietka o preklúzii jeho

nároku nie je dôvodná, nakoľko trojmesačná lehota sa vzťahuje na podanie žaloby a nie na jednotlivé
námietky. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/272/2007 a 5Cdo/220/2018, ktoré rozhodnutia konštatujú, že uplatnenie jednotlivých námietok aj
po uplynutí trojmesačnej lehoty je možné.

13. Ďalej žalobca vo vyjadrení doplnil, že zmena miesta dražby zo strany žalovaného 2/ bola urobená
práve z dôvodu, aby sa žalovaný 3/ mohol stať vydražiteľom za nízku cenu. Ostatné dôvody uvádzané v
odvolaní žalovaného 2/ nie sú spôsobilé zmeniť ani zrušiť napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ktoré
považuje za vecne správne a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Akcentoval, že
konaním žalovaných bol poškodený tým, že prišiel o byt.

14. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu konštatoval, že s jeho argumentáciou sa nestotožňuje,
nakoľko v zákon konštatuje, že právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do
troch mesiacov odo dňa príklepu. Vo vzťahu k zmene miesta dražby žalovaný 2/ doplnil, že vykonanie
dražby bolo Notárskym úradom JUDr. Valušovou v Rimavskej Sobote odmietnuté z neznámych príčin a

práve z tohto dôvodu museli zabezpečiť, resp. nájsť náhradný notársky úrad, ktorý je ochotný vykonať
dražbu, nakoľko v tom čase v okrese Rimavská Sobota notári odmietali dražbu vykonať, o čom svedčí
aj úradný záznam, ktorý bol predložený na okresnom súde.15. V ďalších podaniach už strany odvolacieho konania zopakovali svoje predchádzajúce vyjadrenia.

16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného 2/ viazaný rozsahom a

dôvodmi odvolania v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci

dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že dražba, ktorej neplatnosti sa žalobca žalobou domáhal,
je neplatná. Svoje rozhodnutie založil na tom skutkovom a právnom závere, že miesto dražby uvedené
v oznámení o dražbe zo dňa 28.07.2016 na adrese Notársky úrad, Ulica Železničná 685/21 v Rimavskej
Sobotedňa09.09.2016o13:00bolonáslednezmenenéaoznámenímodražbezodňa30.08.2016došlo
k zmene údajov o notárke, ako aj o zmene času dražby a k zmene miesta dražby na adrese Notársky
úrad A. D. K., N. J. I. XX, K. o 09:00 hod, a to dňa 09.09.2016. Keďže vyššie citovaný ZoDD pripúšťa len

zmenu v osobe notára a nepripúšťa zmenu miesta konania dražby, došlo k porušeniu ustanovenia § 18
ods. 1 ZoDD, ktorá skutočnosť bola dôvodom na vyslovenie neplatnosti predmetnej dražby z dôvodu
zmeny miesta výkonu dražby, ktorá je podľa tohto ustanovenia neprípustná.

18. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené

ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné

domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

19. Inštitút dobrovoľnej dražby predstavuje zásah do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s
dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 21 Ústavy SR, avšak ide o zásah zákonom dovolený, a to

len za predpokladu, že proces vykonania dobrovoľnej dražby prebehne v súlade so zákonom. Z obsahu
spisu bolo zistené, že notárskou zápisnicou číslo N 329/2016, Nz 31621/2016, NCRIs 32484/2016
zo dňa 09.09.2016 JUDr. Daniela Kováčová, notárka so sídlom v Košiciach na Ul. Hlavnej č. 58
osvedčila priebeh dražby konanej 09.09.2016, ktorá sa uskutočnila na základe oznámenia o dražbe
VDS: 9-9/2016, z ktorého vyplýva, že miesto konania dražby bude na Notárskom úrade A. B. C., Ul.

Železničná 685/21 v Rimavskej Sobote, a to dňa 09.09.2016 o 13:00 hod. Dňa 04.08.2016 bolo v
Obchodnom vestníku uverejnené oznámenie o dražbe a dňa 14.09.2016 oznámenie o výsledku dražby.
Z oznámenia o dražbe zo dňa 30.08.2016 sp. zn. VDS: 9-9/2016 vyplýva, že došlo k zmene údajov
o notárovi a o zmene času dražby tak, že pôvodné označenie miesta dražby Notársky úrad JUDr.
Magdaléna Valušová, Ul. Železničná 685/21 v Rimavskej Sobote sa zmenil na Notársky úrad JUDr.

Daniely Kováčovej, Ul. Hlavná 58 v Košiciach. Aj pôvodný čas dražby o 13:00 hod. sa zmenil na nový čas
dražby o 09:00 hod. Dátum konania dražby 09.09.2016 zostal nezmenený. Okresný súd mal dostatočne
preukázané, že k zmene došlo na základe úradného záznamu spísaného dňa 26.08.2016 na Notárskom
úrade JUDr. Magdalény Valušovej v Rimavskej Sobote za prítomnosti žalovaného 2/, kedy notárka
odmietla vykonanie právneho úkonu - osvedčenie priebehu dobrovoľnej dražby na základe oznámenia

VDS: 9-9/2016. Potvrdenie bolo vydané za účelom prevedenia zmeny v Registri dražieb v osobe notára
a miesta konania dražby.

20. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu, ktorý rozlíšil zmenu údajov týkajúcich
sa dražby, medzi ktoré jednoznačne patrí aj zmena miesta dražby a zmena v osobe notára. Ustanovenie

§ 18 ods. 1 ZoDD umožňuje dodatočne zmeniť údaj o notárovi uvedenému v oznámení o dražbe pre
prípad, ak mu bráni prekážka v účasti na dražbe, čo sa v predmetnej veci aj stalo, nakoľko pôvodne
ustanovená notárka JUDr. Magdaléna Valušová odmietla vykonanie právneho úkonu, a to osvedčenie
priebehu dobrovoľnej dražby na základe oznámenia VDS: 9-9/2016. Následne došlo v prejednávanej
veci k zmene nie len notára, ale aj miesta konania dražby na adrese : Notársky úrad D. K. so sídlom

Hlavná 58, Košice. Nedošlo iba k zmene notára, ktorého osoba bola v oznámení uvedená v znení: „notár,
ktorý osvedčí priebeh dražby“ podľa § 17 ods. 1 písm. k) ZoDD. Predmetnou zmenou došlo k zmene
miesta konania dražby, ktorá zmena údajov je podľa § 18 ods. 1 prvá veta ZoDD neprípustná.21. Odvolací súd dopĺňa, že aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/144/2021 zo dňa 27.04.2023 podľa § 18 ods. 1 ZoDD podmienky a údaje, ktoré dražobník v
oznámení o dražbe uviedol, nie je možné dodatočne meniť. Ak dôjde k zmenám v rozsahu práv a

povinností viaznucich na predmete dražby a s ním spojených, alebo stavu, v ktorom sa predmet dražby
nachádza; dražobník je povinný vyhotoviť a pripojiť dodatok k zverejneniu oznámenia o dražbe bez
zbytočného odkladu po tom, čo sa o zmenách dozvedel. Ak notárovi uvedenému v oznámení o dražbe
bráni prekážka v účasti na dražbe, v oznámení o dražbe je možné dodatočne zmeniť údaj o notárovi. Aj
z uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade tak ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, nie je možné

meniť údaj o mieste konania dražby.

22. Pokiaľ žalovaný 2/ namieta, že ani vyššie uvedeným postupom, ktorý je podľa § 18 ods. 1 ZoDD
neprípustný, nedošlo k porušeniu práv žalobcu, nemožno sa s jeho tvrdením stotožniť. Nemožno totiž
opomenúť, že žalobca bol vlastníkom bytu, ktorý bol predmetom dražby, pričom v prejednávanom
prípade ide o konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorú neplatnosť môže určiť len súd

v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Z ustanovenia § 21 ods. 4 ZoDD a ním podaného
taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb označených za
účastníka konania o neplatnosť dražby nie je žalobcom, alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou
alebo jednou zo žalovaných. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú tak navrhovateľ
dražby, dražobník, vydražiteľ, ale aj predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach

porušením ZoDD. Porušenie povinností dražobníka v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 ZoDD, ak je
jej predmetom byt, je takým porušením ZoDD, v prípade ktorého môže vlastník, ktorý tvrdí, že tým bol
dotknutý na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Žalobca ako pôvodný vlastník
predmetu dražby takouto osobou je, pretože neprípustný postup dražobníka znižuje možnosť reálneho
dosiahnutia účelu dražby.

23. Jednou z podmienok úspešného vykonania dobrovoľnej dražby je dostatočné informovanie o jej
uskutočnení. Dobrovoľná dražba totiž nemusí slúžiť len na uspokojenie záložného veriteľa z predmetu
zálohu, ale môže umožniť aj vlastníkovi predať predmet dražby rýchlo a efektívne, za čo najvýhodnejšiu
cenu. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/241/2018

zo dňa 25.02.2021, v zmysle ktorého je dôležité zabezpečiť na dražbe čo najväčší počet účastníkov
dražby, potencionálnych kupujúcich a tým zabezpečiť čo najvyššiu cenu vydraženia. Dosiahnutie
tohto cieľa predpokladá dostatočné zverejnenie dražby, a v nadväznosti na uvedené je neprípustné i
dodatočná zmena miesta výkonu dražby tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Postup žalovaného
2/ totiž znížil možnosť reálneho dosiahnutia vyššie uvedeného účelu dražby. Nemožno teda prijať

tvrdenie žalovaného 2/, že takýmto postupom nebolo zasiahnuté do práv vlastníka bytu teda žalobcu.
Zmenou nielen miesta, ale i času konania dražby tak došlo k zmene podmienok dražby uvedených
dražobníkom v oznámení o dražbe, ktoré nie je možné dodatočne meniť, a to najmä z dôvodu, aby
pre nejasné a nezrozumiteľné podmienky dražby nedošlo k obmedzeniu, prípadne znemožneniu účasti
potencionálnych záujemcov na dražbe. Uvedenou zmenou podmienok dražby došlo k naplneniu

predpokladu neplatnosti dražby. V dôsledku porušenia § 18 ods. 1 ZoDD išlo v prípade dražby o právny
úkon odporujúci svojím obsahom zmysle § 39 Občianskeho zákonníka zákonu. Teda k porušeniu takej
intenzity, že to má za následok neplatnosť dražby. Okresný súd tak vyvodil zo zistených skutkových
okolností správne právne závery, aplikoval správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval ( viď
aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/144/2021 zo dňa 27.04.2023).

24. Ak žalovaný 2/ zároveň namieta, že dôvod, pre ktorý okresný súd ustálil, že dražba je neplatná, bol
uplatnený po prekluzívnej lehote určenej ZoDD, k tomu uvádza odvolací súd nasledovné:
Otázku interpretácie § 21 ods. 2 ZoDD pokiaľ ide o zmenu žaloby po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej
lehoty už riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cdo/272/2007. V predmetnej veci

nešlo síce o rozširovanie dôvodov neplatnosti, ale o situáciu, keď v čase uplynutia lehoty nebola žaloba
podaná proti všetkým osobám určeným v § 21 ods. 4 ZoDD. Je nutné doplniť, že ZoDD pokiaľ ide o
nemožnosť zmeny dôvodov neplatnosti dražby ani zmeny okruhu účastníkov konania, žiadne osobitné
ustanovenia neobsahuje. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/220/2018
zo dňa 31.05.2021 vyplýva, že výkladom § 21 ods. 2 ZoDD možno dospieť k záveru, že zákon stanovuje

lehotu iba na podanie žaloby - na uplatnenie nároku. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že neplatnosť
možno konštatovať iba z dôvodov uvedených v ZoDD, žiadnu lehotu však tento právny predpis na
uplatnenie jednotlivých dôvodov neplatnosti dražby, do uplynutia ktorej je možné na nich prihliadať,
neustanovuje. ZoDD neobsahuje žiadnu formuláciu, z ktorej by bolo možné takýto záver vyvodiť.Pokiaľ bolo začaté konanie o neplatnosť dražby v prekluzívnej lehote, možno nielen podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozšíriť okruh strán sporu, napr. o ďalších žalovaných tak, ako
to umožnil vyššie uvedený rozsudok sp. zn. 3Cdo/272/2007, ale žalobca môže poukazovať aj na ďalšie

skutkové okolnosti spôsobilé založiť iný, ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti dražby. Súdu totiž
nič nebráni v rozhodnutí konštatovať iný dôvod neplatnosti ako ten, ktorý bol skutkovo vymedzený v
žalobe do uplynutia prekluzívnej lehoty, pokiaľ sa v priebehu konania preukáže jeho existencia. Zákon
stanovuje lehotu na uplatnenie si práva prostredníctvom podania žaloby, nie na prednes skutkových
okolností dražby a ich doplnenie.

25. Je totiž nutné konštatovať, že existencia trojmesačnej prekluzívnej lehoty v ZoDD nie je vyjadrením
osobitnej úpravy koncentrácie konania popri režime procesných kódexov. Takýto záver nemožno z
právnej úpravy v § 21 ods. 2 ZoDD vyvodiť. ZoDD sa ani nezaoberá obmedzením možnosti navrhovať
zmeny žaloby, napr. rozširovať okruh žalobcov, prípadne dopĺňať skutkové tvrdenia, dôkazy, či pripájať
ďalšie dôvody neplatnosti dražby. Ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD samo osebe neobsahuje žiadne

obmedzenia alebo podmienky, za akých by sa súd nemohol zaoberať doplneniami žaloby, pokiaľ
bola podaná v rámci prekluzívnej lehoty. Pokiaľ zákon výslovne žalobcovi neobmedzuje rozširovanie
skutkových tvrdení a dôvodov neplatnosti dražby, je treba predpokladať, že mu v tom v rámci konania
nezakazuje a súd na takéto zmeny musí prihliadať, pokiaľ to nie je v rozpore so zásadou koncentrácie
konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto odvolacia námietka žalovaného 2/ o tom, že dôvod

neplatnosti dražby v zmysle § 18 ods. 1 ZoDD bol podaný po prekluzívnej lehote danej ZoDD, neobstojí.

26. Ďalším odvolacím dôvodom žalovaného 2/ bola otázka pasívnej legitimácie žalovaného 1/, ktorú
okresný súd vyhodnotil tak, že je daná a nestotožnil sa s právnym názorom žalovaného 2/ o tom, že v
konaní mali vystupovať všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu, ktorých sa táto

dražba týka. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v bode
80. a na doplnenie správnosti tohto rozhodnutia uvádza nasledovné:
Samotné ustanovenie § 8b ods. 2 písm. i) ZoVB konštatuje, že pri správe domu je správca povinný
podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie
pohľadávok podľa § 15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v dome. Z ustanovenia § 6 ZoVB ďalej vyplýva i to, že za účelom správy domu sa
vytvára spoločenstvo, ak správu domu nevykonáva správca. Vlastníci bytov a nebytových priestorov sú
tak v nútenom spoluvlastníctve spoločných častí a spoločných zariadení domu, spoločne sa teda musia
postarať o zabezpečenie služieb a tovaru pre členov spoločenstva. Keďže z dôvodu, že spoločenstvo
hospodári s prostriedkami všetkých vlastníkov bytových a nebytových priestorov ZoVB v ustanovení § 14

ods. 1 ustanovuje právo každého vlastníka bytu a nebytového priestoru zúčastňovať sa na správe domu
a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach
domu, ako aj spoločných nebytových priestorov, príslušenstva, pozemku, a to konkrétne na schôdzi
vlastníkov. Správne tak okresný súd uzavrel, že vecná aktívna i pasívna legitimácia sa tak odvíja od
úpravy obsiahnutej v ZOVB, podľa ktorej predseda spoločenstva vlastníkov bytov alebo správca, pokiaľ

správu domu nevykonáva správca, sú oprávnení podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu
alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15 a na základe rozhodnutia
podľa § 14b ods. 1 písm. o). Ani hlasovanie spoločenstva v konaní nebolo sporné, preto je možné ustáliť,
že navrhovateľom dražby bolo práve spoločenstvo vlastníkov bytov a z tohto dôvodu je aj v konaní
spoločenstvo, teda žalovaný 1/ pasívne legitimovaný.

27. Keďže zo strany okresného súdu nedošlo k žiadnemu vadnému postupu, ktorého dôsledkom by bolo
nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne nebolo zistené, že by jeho nesprávny procesný postup mal
vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, rozsudok okresného súdu odvolací súd v celom
rozsahu potvrdil.

28. Okresný súd rozhodol vecne správne aj o náhrade trov konania, ak rozhodoval podľa § 255 ods. 1
CSP, ktorú skutočnosť odvolací súd uvádza napriek tomu, že rozhodnutie o náhrade trov konania nebolo
konkrétnymi dôvodmi žalovaným 2/ v odvolaní napadnuté, avšak ide o výrok závislý.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému 2/, ktorý úspešný v odvolacom konaní nebol. Odvolací súd pretouložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o
výškektorýchrozhodnepoprávoplatnostitohtorozhodnutiasúdprvejinštanciesamostatnýmuznesením
(§ 262 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).