Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/74/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309202491
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec Eren

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1309202491.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: X/ A.. E. P., X..
XX. XX. XXXX, L. L. N.. Č.. XX, L., X/ H. P., X.. XX. XX. XXXX, L. L. N.. Č.. XX, L., žalobcovia 1/ a 2/
zastúpení advokátkou: JUDr. Dáša Šulejová, so sídlom Fedinova ul. č. 16, Bratislava, proti žalovaným:
1/. H.. F. J., X.. XX. XX. XXXX, L. L.Á. N.. Č.. XXXX/XX, L., zastúpená advokátkou: Mgr. Eva Bognárová,
so sídlom Krížna ul. č. 17/B, Bratislava, 2/. A.. H. J., X.. XX. XX. XXXX, L. L. N.. Č.. XXX/XX, H. J. L.,
X/ L. V., X.. XX. XX. XXXX, L. H. N.. Č.. XXX/XX, L., X/ J. J., X.. XX. XX. XXXX, L. H. N.. Č.. XXX/XX,
L., o určenie priebehu hranice pozemkov, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava III zo dňa 10. februára 2022, č. k. 14C/37/2009-514, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p o k r a č u j e v konaní s dedičmi pôvodne žalovaného, ktorý zomrel G. XX. XX. XXXX,
C. Ž.: X/ H.. F. J., X.. XX. XX. XXXX, L. L. XXXX/XX, L., X/ A.. H. J., X.. XX. XX. XXXX, L. L. XXX/XX,
H. J. L., X/ L. V., X.. XX. XX. XXXX, L. H. XXX/XX, L., X/ J. J., X.. XX. XX. XXXX, L. H. XXX/XX, L..

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ až 4/ p r i z n á v a proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/, ktorou sa ako bezpodieloví
spoluvlastníci (po čiastočnom späťvzatí a zmene žalobného petitu zo dňa 17. 02. 2020 a dňa 10. 01.
2022) domáhali určenia, že hranica medzi parcelou registra M. F. Č.. XXXX C. Č.. XXXX B. na Z. Č.. XXX
pre F.. Ú.. X. H. C. J.. K. M. F. Č.. XXXX B. na Z. Č.. XXXX pre F.. Ú.. X. H. J. P. L. Č.. X C. XX C. E. Y. R.

R. B. J. A.. Z. L. Č.. XXXXXX - X/XXXX zo dňa 05. 09. 2008, Švantnerova 3, Bratislava, znalca z odboru
geodézie a kartografie a podľa znaleckého náčrtu v prílohe č. 20 tohto znaleckého posudku, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, ako aj uloženia povinnosti právnemu predchodcovi žalovaných 1/
až 4/ (H. J., X.. XX. XX. XXXX, B. G. XX. XX. XXXX) odstrániť existujúce oplotenie medzi J. M. F. Č..
XXXX C. M. F. Č.. XXXX Y. F.. Ú.. X. H. C. J. M. F. Č.. XXXX Y. F.. Ú.. X. H., po celej dĺžke v lehote 30 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku a priznania nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 123, § 126 ods. 1, § 127 ods. 1 až 3, § 134 ods. 1, 3, § 868, § 872

ods. 6 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že určovací nárok žalobcov nie je vecne opodstatnený, v
dôsledku čoho absentuje i základ pre subsidiárny nárok na uloženie povinnosti právnemu predchodcovi
žalovaných 1/ až 4/, aby odstránil plot po celej dĺžke hranice pozemkov, keďže žalobcovia odvodili svoj
nárok na splnenie povinnosti práve od požadovaného určenia hranice pozemkov. Uviedol, že žalobcoviasa rozhodli podať žalobu na určenie hranice medzi navzájom susediacimi svojimi pozemkami (J.. Č..
XXXX C. Č.. XXXX) a pozemkom právneho predchodcu žalovaných 1/ až 4/ (J.. Č.. XXXX) z dôvodu, že
právny predchodca žalovaných 1/ až 4/ v roku 2007 mal obiť roh domu žalobcov a do takto vytvoreného

priestoru osadil plotový stĺpik, ktorým realizoval predtým neexistujúci roxorový plot v dĺžke cca 10
metrov (na úrovni, resp. popri dome), čím žalobcom zúžil priestor od domu po hranicu ich pozemku
z pôvodných 30 cm na 25 cm. Poukázal na skutočnosť, že mal v konaní verifikovanú skutočnosť, že
posun hranice pozemkov v neprospech žalobcov o cca 5 cm, v dôsledku postaveného oplotenia, sa
mal týkať výlučne priestoru na úrovni ich rodinného domu, ktorého bočná stena sa nachádza blízko

hranice dotknutých pozemkov. Poukázal na to, že v konaní bolo medzi procesnými stranami nesporné,
že právny predchodca žalovaných 1/ až 4/ užíval pozemok J. Č.. XXXX ešte pred nadobudnutím svojho
výlučného vlastníctva k pozemku za čias jeho právnych predchodcov od roku 1939 a výlučné vlastníctvo
k pozemku nadobudol titulom dedenia v dedičskom konaní č. D 17/78, t. j. v roku 1978, teda v čase,
kedy Občiansky zákonník nepoznal inštitút vydržania vlastníckeho práva a operoval iba s inštitútom
dohody o osobnom užívaní pozemkov s tým, že ust. § 134 Občianskeho zákonníka, účinné od 01. 01.

1992 zakotvilo podmienky vydržania vlastníctva k veci a v zmysle prechodných ustanovení sa spravoval
právnou úpravou vydržania i právny vzťah žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti, keďže pozemok
nadobudoleštevroku1978titulomdedičstva,t.j.pred01.01.1992.Uviedol,žeznaleckýposudokč.162
vypracovanýdňa18.06.1977B.A..P.nažiadosťprávnychpredchodcovžalobcov1/a2/(F.)jedôkazom
toho, že vtedajší vlastníci užívali pozemky na sporných bodoch hraníc správne, nakoľko umiestnenie

oplotenia na hranici pozemkov právnych predchodcov žalobcov 1/ a 2/ a (pôvodne) žalovaného (H.
J.) korešpondovalo s výsledkami merania hraníc buď úplne (vo vzťahu k aktuálne spornému bodu č.
8 v uličnej čiare, ktorý bol súdnym B. A.. P.) označený ako bod č. 4) alebo v umiestnení oplotenia
v porovnaní s meraním vlastníckej hranice nastala len menšia nepresnosť (vo vzťahu k spornému
bodu č. 20 v zadnej časti dotknutých záhrad, ktorý bol B. A.. P. označený ako bod č. 5). Poukázal na

skutočnosť, že výpoveďou pôvodne žalovaného mal preukázané, že právni predchodcovia žalobcov
1/ a 2/ s jeho súhlasom postavili asi 30 rokov pred podaním žaloby (cca v roku 1980) nový plot na
pôvodnom mieste starého plotu vedený po celej dĺžke hranice medzi stranami sporných pozemkov,
okrem priestoru na úrovni domu, kde plot postavený nebol s tým, že v takomto faktickom stave užívali
právni predchodcovia žalobcov a právny predchodca žalovaných 1/ až 4/ predmetné nehnuteľnosti viac

ako 25 rokov až dovtedy, kým v roku 2006 kúpili nehnuteľnosti žalobcovia a začali medzi nimi a právnym
predchodcom žalovaných 1/ až 4/ vznikať susedské nezhody súvisiace s roxorovým plotom, ktorý v
roku 2007 natiahol právny predchodca žalovaných 1/ až 4/ v dovtedy plotom nezastavanom priestore
v časti domu žalobcov, ktorý je postavený v blízkosti, resp. takmer na hranici dotknutých pozemkov.
Uviedol,žesozreteľomnanespornúskutočnosť,ženahranicipredmetnýchpozemkovodkonca70-tych

a začiatku 80-tych rokov minulého storočia sa nachádzal plot až do podania žaloby (dňa 09. 04. 2009)
a vlastníci pozemkov J.. Č.. XXXX C. J.. Č.. XXXX užívali svoje pozemky v presvedčení, že im patria
tieto nehnuteľnosti v takom rozsahu, ako ich vytyčuje postavený plot, dospel k záveru, že sporné časti
pozemkov,ktorépodľaznaleckéhoposudkuA..L.zodňa05.09.2008bysamaliposunúť(25cmvuličnej
čiare pozemkov, 61 cm v zadnej časti pozemkov), nakoľko sú užívané na úkor suseda, nadobudli obaja

susedia vzájomne vydržaním do svojho vlastníctva. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol, že žalobcovia vzhľadom na započítanie doby, po ktorú mali sporné časti nehnuteľností v
oprávnenej držbe ich právni predchodcovia, vydržali pozemok v časti znalcom A.. L. deklarovaných
odchýlok (v rozsahu vymedzenom bodmi č. 34 a č. 20 vytyčovacieho náčrtu) v období približne 90-
tych rokov minulého storočia, t. j. po uplynutí vydržacej desaťročnej doby od postavenia plotu a zároveň

právny predchodca žalovaných 1/ až 4/ nadobudol spornú časť nehnuteľností v uličnej čiare (určenú
bodom č. 8 vytyčovacieho náčrtu), keďže každý zo R. (F. a pôvodne žalovaný) užíval svoje pozemky
v rozsahu určenom právnymi predchodcami žalobcov postaveným plotom v dobrej viere, že im patria
tak, ako ich plot ohraničuje. Zdôraznil, že so zreteľom na dávno vydržané vlastnícke práva k v žalobnom
návrhu hraničnými bodmi vytýčenej hranice pozemkov oboma procesnými stranami je zrejmé, že ak by

aj striktne a bez zreteľa na iný znalecký posudok považoval za určujúci výhradne znalecký posudok A..
L., nie je daná opodstatnenosť na určenie novej hranice pozemkov medzi J.. Č.. XXXX C. J.. Č.. XXXX z
dôvodu vydržania sporných častí pozemkov, a preto nemožno konštatovať žiadny zásah do vlastníckeho
práva žalobcov, keď aj podľa znaleckého posudku A.. L. títo boli ukrátení o časť pozemku iba v uličnej
čiare v rozsahu 25 cm, z dôvodu ktorého je určovací nárok vecne neopodstatnený, nakoľko žalobcami

požadovaná hranica z hľadiska skutkovej zmeny by predstavovala vychýlenie, resp. posun doposiaľ
plotom vytýčenej hranice v uličnej čiare o 25 cm v prospech žalobcov a posun hranice v zadnej časti
záhrad o 61 cm v prospech právneho predchodcu žalovaných 1/ až 4/, čím by v strednej časti hranice
(na úrovni domu žalobcov) v záujme potreby zachovania priamej línie hranice, nastal v podstate statusquo (nemenný stav), hoci práve roxorovým plotom spôsobené zúženie priestoru v strednej časti hranice
z pôvodných cca 30 cm na 25 cm predstavovalo vznik tohto súdneho sporu. Skonštatoval, že reflektujúc
charakter príčiny vedúcej k podaniu žaloby v spojení s obsahom žalobného petitu znejúceho na určenie

priebehu hranice pozemkov, považoval žalobný petit ako vecne nekonformný so zisteným skutkovým
stavom, nakoľko fyzický zásah osoby do majetkovej sféry suseda v časti hranici pozemkov, v ktorej
nikdy, resp. desaťročia plot postavený nebol, keďže ide o oblasť hranice, v ktorej bezprostrednej blízkosti
sa týči stena rodinného domu, nie je žiaduce a dôvodné odstraňovať prostriedkom procesnoprávneho
útoku spočívajúcom v domáhaní sa opätovného určenia celej hranice predmetných pozemkov a od tohto

určenia subsidiárne odvodzovať právo na odstránenie plotu po celej dĺžke susediacich pozemkov. Súd
prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej poukázal na to, že ak by aj prijal premisu, že údajný
zásah právneho predchodcu žalovaných 1/ až 4/ do vlastníckeho práva žalobcov tým, že si postavil
roxorový plot v kratšej vzdialenosti od domu žalobcov ako mal (podľa tvrdenia žalobkyne 2/ o 5 cm), nie
je dôvodné riešiť žalobou na určenie priebehu hranice dotknutých pozemkov naprieč ich celou dĺžkou a
posúvaťtakprávnymipredchodcamižalobcovtakmer30rokovstojaciplot,nemoholbyžalobcompriznať

procesný úspech, nakoľko znalcom z odboru geodézie a kartografie A.. L. konštatovaná odchýlka medzi
skutočným stavom a zistenými meraniami vlastníckej hranice medzi pozemkami J.. Č.. XXXX C. Č..
XXXX, činí iba 25 cm na úkor vlastníckeho práva žalobcov v uličnej čiare a odhliadnuc od znalcom z
odboru geodézie a kartografie A.. F. deklarovanej tolerovateľnosti vo vzťahu ku všetkým A.. L. zisteným
odchýlkam, nehovoriac o tom, že A.. F. dospel k opačným záverom svedčiacim o skutkovom stave, podľa

ktorého je hranica v uličnej čiare fyzicky vytýčená na úkor právneho predchodcu žalovaných 1/ až 4/, a
preto zastáva názor, že nie je racionálne vhodné a správne určovať hranice predmetných pozemkov, keď
vzhľadom na relatívne malú odchýlku od vlastníckej hranice by došlo prakticky k nepatrnému posunu
oproti pôvodne plotom určenej hranici a súčasne tak posun hranice v zadnej časti pozemkov o 61 cm
nesleduje naliehavý právny záujem, resp. ochranu vlastníckeho práva žalobcov, keďže v uvedenej časti

by došlo k posunu hranice na úkor žalobcov (v prospech právneho predchodcu žalovaných 1/ až 4/). Súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že považoval za nutné zohľadniť aj skutočnosť, že
medzibývalýmivlastníkmidotknutýchpozemkovnikdyvminulostineexistovalisporyohľadomsprávnosti
priebehu ich hranice v teréne v porovnaní s právnym stavom, a preto považoval za potrebné ponechať
hranice susediacich pozemkov nezmenené a ponechať skutkový stav priebehu hranice tak, ako ho

založili právni predchodcovia žalobcov na základe znaleckého posudku zo dňa 18. 07. 1977, hoc aj s
určitými odchýlkami od vlastníckej hranice. Výrok, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania,
odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne procesným úspechom právneho
predchodcu žalovaných 1/ až 4/, ktorému priznal voči neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2.

Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ a 2/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako i z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné, odôvodnenie nedostatočne zrozumiteľné, čím došlo k porušeniu ich práva na
spravodlivýprocesanavrhlihozmeniťaichžalobevcelomrozsahuvyhovieť,alternatívnehozrušiťavec
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žiadali priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %. Zrekapitulovali, čoho sa v prejednávanom konaní domáhajú, priebeh prvoinštančného
konania a namietli, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil, že zo znaleckého posudku č. 4/2016 zo dňa
05. 04. 2016, vypracovaného znalcom z odboru geodézie a kartografie A.. K. F. vyplýva, že pozemok
s J.. Č.. XXXX (pozemok žalobcov) v susedstve s J.. Č.. XXXX (pozemok pôvodne žalovaného) je
v teréne označený kovovým oplotením a plot je zrealizovaný v tolerancii dovolenej odchýlky, a že

v uličnej čiare sa plot odchyľuje od vlastníckej hranice J.. Č.. XXXX C. J.. Č.. XXXX S. X,XX H.
R. G. J.. Č.. XXXX J. L. XXX, v úrovni domu R.. Č.. XXXX J. K. G. Č.. L.. XX E. S. S. X,XX H.
R. G. J.. Č.. XXXX, čo je v tolerancii dovolenej odchýlky a pri č. b. 16 ide o rozdiel oplotenia voči
vlastníckej hranici 0,15 m. Namietli, že súd prvej inštancie rovnako nesprávne ustálil, že znalec A..
K. F. konštatoval dovolenú toleranciu odchýlok v súvislosti so všetkými meranými hraničnými bodmi

sporných pozemkov, a že dokonca dospel k záveru, že v uličnej čiare v bode č. 365 prílohy č. 6
znaleckého posudku (v spornom bode č. 8) sa plot odchyľuje od vlastníckej hranice smerom do pozemku
právneho predchodcu žalovaných 1/ až 4/ o 8 cm a rovnako v zadnej časti dotknutých pozemkov v bode
č. 16 prílohy č. 6 znaleckého posudku (v spornom bode č. 20) je rozdiel medzi faktickým oploteníma vlastníckou hranicou 15 cm na úkor právneho predchodcu žalovaných 1/ až 4/. Vytkli súdu prvej
inštancie, že nepostupoval správne, keď nepristúpil ku komparovaniu použitých metód a techník pri
meraní hraníc pozemkov B. A.. L. C. A.. F. za účelom posúdenia, ktorý zo znaleckých posudkov

požíva vyššiu mieru spoľahlivosti a objektívnosti z hľadiska zameraného skutkového stavu. Poukázali
na skutočnosť, že zamietnutím žaloby im bolo znemožnené vysporiadať si sporné hranice pozemkov s
právnym predchodcom žalovaných 1/ až 4/ a domôcť sa tak zákonným spôsobom usporiadania svojich
vlastníckych práv s následným zápisom skutkového a právneho stavu na základe rozhodnutia súdu
do príslušného katastra nehnuteľností k tej časti pozemku, ktorý im právny predchodca žalovaných

1/ až 4/ novopostaveným oplotením v roku 2006 zabral, keď konal bez ich vedomosti a súhlasu a
zasiahol tak do dovtedy pokojného stavu, pričom v tom čase nehnuteľnosti neobývali, nakoľko rodinný
dom bolo potrebné zrekonštruovať. Uviedli, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkami, že
v čase kúpy predmetných nehnuteľností stálo medzi spornými hraničnými parcelami oplotenie, ktoré
bolo postavené ešte právnymi predchodcami žalovaného, ani s námietkou, že znalec A.. F. na základe
svojich nesprávnych meraní posunul body rozhodujúce pre určenie spornej hranice pozemkov podľa

vlastnej úvahy a svojho presvedčenia v rozpore so všetkými predchádzajúcimi meraniami s tým, že sa
nevysporiadal ani so stanoviskom A.. L. zo dňa 14. 05. 2018, v ktorom uviedol, že znalecký posudok
vypracovaný A.. F. je v dôsledku nerešpektovania originálnych údajov o súbore lomových bodov poľných
náčrtov pôvodného mapovania, nepoužiteľný. Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie o vydržaní
vlastníckych práv sporových strán, nakoľko Občiansky zákonník v znení platnom v čase možného

vstupu ich právnych predchodcov a právneho predchodcu žalovaných 1/ až 4/ do držby pozemkov,
neupravoval nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, keďže tento inštitút bol zavedený až novelou
vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb., účinnou odo dňa 01. 04. 1983, pričom vydržaním bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe nepretržitej desaťročnej dobromyseľnej držby
a ak sa tak stalo po 01. 01. 1992, tak k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním došlo aj k

pozemkom, ktoré pred týmto dňom neboli spôsobilým predmetom vydržania. Poukázali na to, že prvou
podmienkou nadobudnutia vlastníctva týmto spôsobom je existencia dobromyseľného držiteľa, že mu
vec alebo právo patrí, pričom dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s
prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, pričom subjektívny
pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný

okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva, a preto v dobrej viere je držiteľ, ktorý
sa domnieva, že mu držaná vec patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je, teda základom oprávnenej
držby je ospravedlniteľný omyl, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k
právnej úprave, a o ospravedlniteľný omyl nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbanlivosti nevyužila
možnosť overiť si rozhodujúce skutočnosti. Poukázali na to, že druhou podmienkou je spôsobilý

predmet držby, ktorým môže byť každá vec v právnom zmysle, ktorá môže byť predmetom vlastníctva
a treťou podmienkou je nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušený stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom stanovenej doby, ktorá podľa Občianskeho zákonníka platného od 01. 01.
1950 musela byť desať rokov a vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 01. 01. 1951 sa podľa ust.
§ 566 zákona č. 141/1950 Zb. skončila najneskôr uplynutím 10 ročnej lehoty počítanej odo dňa 01.

01. 1951, ak neuplynula skôr. Uviedli, že splnili všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním k predmetným nehnuteľnostiam, ktorými sú dobromyseľnosť, oprávnenosť držby a držba po
dobu stanovenú zákonom, keď preukázali, že ich právni predchodcovia sa chopili držby na základe
právnej skutočnosti spôsobilej na nadobudnutie vlastníctva, že časť pozemkov pri dome mali ich právni
predchodcovia oplotenú, pričom hranice ostatnej pôdy boli v prírode označené živým plotom, ako aj

pôvodnými stĺpikmi a pôvodným pletivovým plotom, takže nielen oni, ale všetci obyvatelia tejto lokality
presne vedeli, kde vedú hranice medzi susediacimi pozemkami, tieto riadne užívali a obhospodarovali,
brali z nich plody a úžitky, neboli rušení ani žiadnymi právnymi predchodcami žalovaného, pričom u
všetkých ich právnych predchodcov boli preto splnené všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním a tieto následne pretrvávali aj u nich. Žalobcovia

1/ a 2/ vo svojom odvolaní ďalej uviedli, že sa nestotožňujú s názorom súdu prvej inštancie, že nemajú
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez navrhovaného určenia, by požadovaný
posun z bodu č. 34 do bodu č. 20 o 61 cm podľa vytyčovacieho návrhu zo dňa 05. 09. 2008, ktorý tvorí
prílohu č. 20 znaleckého posudku č. 910051 - 4/2008 by mal za následok stratu časti ich pozemku, t. j.
neznie v ich prospech, a preto bez požadovaného určenia ich vlastnícke právo k dotknutej časti hranice

pozemkov, by nebolo nijako ohrozené.

3.Právny predchodca žalovaných 1/ až 4/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ navrhol
napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť, nakoľko ho považuje za správny, dostatočne, presne,
jasne a zrozumiteľne odôvodnený a zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil

sa s postupom súdu prvej inštancie, ktorý pri svojom rozhodovaní vychádzal z troch znaleckých
posudkov vypracovaných A.. E. P. dňa 18. 06. 1977, A.. Z. L. dňa 05. 09. 2008 a A.. K. F. dňa
05. 04. 2016, pričom s ohľadom na skutkové a právne dôvody nemal za potrebné sa podrobne
zaoberať týmito posudkami a ich porovnávaním a rovnako sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej
inštancie, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem aj so súdom uvádzaného dôvodu.

Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 06. 10. 2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017, v ktorom
konštatoval, že nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť určovacej žaloby je preukázanie existencie
naliehavého právneho záujmu, bez ktorého nie je možné rozhodnúť v prospech žalobcov. Uviedol, že od
nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam žil so susedmi v porozumení, zhode
a nemali žiadne susedské problémy, ktoré nastali až od roku 2006, kedy od R. F. kúpili nehnuteľnosť
žalobcovia, ktorí následne podali predmetný žalobný návrh, ktorý počas trvania sporu trikrát upravovali.

4.

Žalobcovia1/a2/savosvojomvyjadreníkvyjadreniuprávnehopredchodcužalovaných1/až4/(replika)
zotrvali na dôvodoch svojho odvolania a v súvislosti s tvrdeniami obsiahnutými vo vyjadrení právneho

predchodcu žalovaných 1/ až 4/ uviedli, že žalobu podali z dôvodu, že právny predchodca žalovaných 1/
až 4/ v roku 2007 obil roh ich domu, čím zasiahol do pokojného stavu, a do takto vytvoreného priestoru
osadil plotový stĺpik, ktorým realizoval predtým neexistujúci plot v dĺžke cca 10 metrov, čím im zúžil
priestor od domu po hranicu ich pozemku z pôvodných nameraných 30 cm na 25 cm. Poukázali na
to, že v konaní preukázali naliehavý právny záujem na určení hraníc a rovnako preukázali, že právny

predchodca žalovaných 1/ až 4/, ako ani jeho predchodcovia, nemohli nadobudnúť vlastnícke právo
vydržaním k časti pozemkov v ich vlastníctve nielen preto, že absentuje vydržací titul, neexistuje žiadna
zmluva, ale sám právny predchodca žalovaných 1/ až 4/ nebol nikdy stotožnený s hranicou svojho
pozemku, pričom jeho vnútorné psychické presvedčenie pri vstupe do držby je bez právneho významu
a nespôsobilo, že bol dobromyseľný. Nestotožnili sa s tvrdením právneho predchodcu žalovaných 1/

až 4/, že hranice predmetných pozemkov boli roky susedmi akceptované, keďže pri podpise kúpnej
zmluvy, ktorú uzatvorili s ich právnymi predchodcami, boli nimi informovaní o nesúlade hraníc medzi
susedným pozemkom J.. Č.. XXXX C. J.. Č.. XXXX v rozmedzí 45-50 cm v ich neprospech, o čom svedčí
aj nedokončený plot v uličnej čiare.

5.

Žalovaný (H. J.), ktorého právnej zástupkyni doručil súd prvej inštancie repliku žalobcov 1/ a 2/ na
vyjadrenie, sa k nej nevyjadril.

6.

Právna zástupkyňa žalobcov 1/ a 2/ podaním zo dňa 27. 10. 2023 odvolaciemu súdu oznámila, že
žalovaný H. J. dňa 11. 06. 2023 zomrel, z dôvodu ktorého odvolací súd požiadal dňa 21. 11. 2023 o
poskytnutie súčinnosti notára E.. K. L., ktorý ako súdny komisár prejednával dedičstvo po poručiteľovi,

a to o oznámenie okruhu dedičov po poručiteľovi, nakoľko v súlade s ust. § 63 C. s. p. bol odvolací
súd povinný v konaní pokračovať s jeho dedičmi. Dňa 23. 11. 2023 bola odvolaciemu súdu doručená
odpoveď na predmetnú výzvu, v ktorej X. Ú. E.. K. L. oznámil, že ako dedičia po poručiteľovi v I. zákonnej
skupine prichádzajú do úvahy MN.. F. J., X.. XX. XX. XXXX, L. L. N.. Č.. XXXX/XX, L., A.. H. J., X.. XX.
XX. XXXX, L. L. N.. Č.. XXX/XX, H. J. L., L. V., X.. XX. XX. XXXX, L. H. XXX/XX, L. C. J. J., X.. XX. XX.

XXXX, L. H. N.. Č.. XXX/XX, L.. Dňa 08. 02. 2024 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie právnej
zástupkyne právneho predchodcu žalovaných 1/ až 4/, súčasťou ktorého bolo uznesenie Mestského
súdu Bratislava IV zo dňa 25. januára 2021, č. k. 40D/22/2023 - 85, Dnot 23/2023, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 25. 01. 2024.

7.Podľa § 63 ods. 2 C. s. p., v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

8.

V posudzovanej veci pôvodne žalovaný H. J. zomrel v priebehu konania, a nakoľko z uznesenia
Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25. januára 2021, č. k. 40D/22/2023 - 85, Dnot 23/2023, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 01. 2024 a ktoré súdny komisár odvolaciemu doručil dňa 08. 02. 2024
odvolací súd zistil dedičov po poručiteľovi ako žalovanej strane sporu, v súlade s citovaným zákonným
ustanovením rozhodol tak, že v konaní pokračuje s jeho dedičmi.

9.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 379 a ust.
§ 380 ods. 1 C. s. p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 C. s. p.)
a rozsudok verejne vyhlásil 29. februára 2024 podľa ust. § 378 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods.
3 C. s. p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. § 383 C. s. p.), pričom o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

10.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11.

Spoukazomnacitovanéustanovenie,prihliadnucnaobsahsúdnehospisuaznehovyplývajúciskutkový

stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu.

12.

Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.

s. p.).

13.

K odvolacej námietke žalobcov 1/ a 2/, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom

posúdeníveci(odvolacídôvodpodľaust.§365ods.1písm.h/C.s.p.),odvolacísúduvádza,žeprávnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci
však odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za
správne.

14.

Predmetom odvolacieho prieskumu je rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcov
1/ a 2/ domáhajúcich sa určenia, že hranica (po druhý krát pripustenej zmene petitu žaloby uznesením
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. februára 2022, č. k. 14C/37/2009 - 509) medzi parcelamiregistra M. Č.. XXXX C. Č.. XXXX, B. na Z. Y. Č.. XXX, X. R. Y. F. Ú. X. H., J. H. P. L. Č.. X C. Č..
XX C. E. Y. R. R. B. J. A.. Z. L. zo dňa 05. 09. 2008, č. 910051 - 4/2008 a podľa znaleckého náčrtu
v prílohe č. 20 znaleckého posudku a zároveň uloženia povinnosti žalovanému (pôvodne žalovanému

H. J.) odstrániť existujúce oplotenie medzi týmito parcelami po celej dĺžke, z dôvodu neopodstatnenosti
podanej žaloby, resp. určenia novej hranice pozemkov medzi J. Č.. XXXX C. J. Č.. XXXX, keď dospel k
záveru, že strany sporné časti pozemkov vydržali a odchýlky bodov č. 8 a č. 20 sú nepatrné, z dôvodu
ktorého je aj subsidiárny nárok na uloženie povinnosti žalovanému, aby odstránil plot po celej dĺžke
hranice pozemkov, nedôvodný.

15.

V posudzovanej veci sa domáhajú žalobcovia 1/ a 2/ žalobou dosiahnuť určenie priebehu hranice
pozemkov a vyriešiť správnosť hranice medzi susednými pozemkami so žalovanými 1/ až 4/, pričom
ide o prípad petitórnej ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka, v ktorej ide o

vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a pojem „určenie hranice“ treba považovať
za vyjadrovací spôsob určenia, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, tomu - ktorému z vlastníkov
susedných pozemkov patrí (viď R 6/1999), pričom ochrana sa poskytuje na základe žaloby vlastníka
susedného pozemku, do ktorého práva sa zasiahlo. Žaloba o určenie hranice pozemku je druhom
určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) C. s. p., a keďže je prostriedkom ochrany práv majiteľa pozemku

a určenie priebehu hranice medzi pozemkami vždy znamená vyriešenie vlastníckeho práva k určitému
pozemku, je preto svojou podstatou vlastníckou žalobou.

16.

Odvolací súd sa v celom rozsahom stotožnil so správnymi právnymi závermi prvoinštančného súdu,
ku ktorým dospel a na základe ktorých žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol, nakoľko zamietajúci výrok
napadnutého rozsudku plne zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, keď žalobcovia 1/ a 2/
nepreukázali naliehavý právny záujem na určovacom výroku petitu ich žaloby, ktorým žiadali určiť novú
hranicu medzi pozemkami s J. Č. XXXX C. J. Č.. XXXX, ktorá by predstavovala vychýlenie doposiaľ

plotom vytýčenej hranice v uličnej čiare o 25 cm v prospech žalobcov 1/ a 2/ a posun hranice v zadnej
časti záhrad o 61 cm v prospech žalovaných 1/ až 4/, keď ako správne súd prvej inštancie ustálil,
určovať hranice predmetných pozemkov sa nezakladá na racionálnom základe, keďže posun hranice v
zadnej časti pozemkov o 61 cm by bol v neprospech žalobcov, v dôsledku čoho absentuje aj petitórna
ochranaichvlastníckehopráva.Jenutnédodať,žeexistencianaliehavéhozáujmujevprípadeurčovacej

žaloby zákonnou požiadavkou, ktorá musí byť splnená, inak nemožno žalobe vyhovieť, pričom, aby sa
mohlo tvrdiť, že právny záujem je naliehavý, musí vykazovať dostatočnú intenzitu. Naliehavosť spočíva
v skutočnosti, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu užitočné podstatným spôsobom, pričom naliehavý
právny záujem na požadovanom určení je potrebné skúmať so zreteľom na cieľ, ktorý sa podaním
žaloby sleduje. V posudzovanej veci však určenie kompletnej hranice medzi pozemkami z dôvodu, že v

dôsledkunatiahnutiaroxorovéhoplotupôvodnežalovanýmvčastidomužalobcov1/a2/,došlokzúženiu
priestoru z pôvodných 30 cm na 25 cm, t. j. odchýlka od vlastníckej hranice predstavuje 5 centimetrov,
pričom iba túto časť hranice považovali žalobcovia 1/ a 2/ za problematickú, a zároveň vychádzajúc z
petitu ich žaloby, ktorým žiadali určiť novú hranicu medzi pozemkami, by vo výsledku viedlo k strate
vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/ v časti pozemku žalobcov o 61 cm, t. j. v prospech žalovaných 1/

až 4/ z čoho vyplýva, že samotná žalobná žiadosť nesmeruje k poskytnutiu ochrany žalobcov 1/ a 2/
(ich vlastníckeho práva).

17.

Súd prvej inštancie absolútne správne pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že medzi
bývalými vlastníkmi dotknutých pozemkov spory ohľadom správnosti priebehu ich hranice v teréne v
porovnanísprávnymstavomnikdyneexistovali,zdôvoduktoréhojenutnéponechaťpriebehhranicetak,
ako ho založili právni predchodcovia žalobcov na základe znaleckého posudku č. 162, vypracovaného
dňa 18. 07. 1977 súdnym znalcom A.. E. P..

18.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku považuje odvolací za potrebné dodať, že žalobcovia
1/ a 2/ domáhajúci sa ochrany svojho vlastníckeho práva podanou žalobou, boli povinní v konaní
preukázať, že ochrana ich vlastníckeho práva je daná práve potrebou určenia hranice pozemkov medzi

susediacimi pozemkami a súčasne, že toto rozhodnutie bude predstavovať právne relevantný podklad
na dosiahnutie súladu právneho stavu so stavom užívacím. V konaní však bolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že právni predchodcovia žalobcov 1/ a 2/ (Š. F.) postavili plot so súhlasom
právneho predchodcu žalovaných 1/ až 4/ cca 30 rokov pred podaním žaloby (žaloba bola podaná
dňa 09. 04. 2009) po celej dĺžke hranice medzi pozemkami, okrem priestoru na úrovni domu, v ktorej

postavilpôvodnežalovanýroxorovýplotvroku2007včastidomužalobcov,ktorýsanachádzatakmerna
hranici dotknutých pozemkov, t. j. vlastníci pozemkov J.. Č.. XXXX C. J.. Č.. XXXX od roku 1980 užívali
dané pozemky v presvedčení, že im patria v rozsahu vytýčenom postaveným plotom, a preto susedia
(žalobcovia 1/ a 2/ a právny predchodca žalovaných 1/ až 4/) nadobudli sporné plochy vydržaním, z
dôvodu ktorého žalobcami navrhovaný určovací petit ich žaloby, nemá žiadne právne opodstatnenie a
ani praktický význam.

19.

Nebolo možné súhlasiť ani s námietkou žalobcov 1/ a 2/, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s ich
argumentáciou, že súdny B. A.. K. F. na základe svojich nesprávnych meraní, podľa svojho vlastného

presvedčenia a v rozpore so všetkými dovtedajšími meraniami posunul body rozhodujúce pre určenie
hranice pozemkov, ako i s požiadavkou vykonať komparáciu použitých metód a techník pri meraní hraníc
B.A..L.C.A..F.,nakoľkoprvoinštančnýsúdvodôvodnenínapadnutéhorozsudkuzrozumiteľnevysvetlil,
prečo považoval za nadbytočné posudzovať ich argumentáciu týkajúcu sa spochybňovania znaleckého
posudku vypracovaného týmto znalcom (viď bod 20. napadnutého rozsudku) a rovnako dôvod, pre

ktorý nepovažoval pre spor za významné posudzovať, ktorý z posudkov má vyššiu mieru spoľahlivosti
a objektívnosti z hľadiska zameraného skutkového stavu.

20.

Súd prvej inštancie totiž dospel k záveru, že sporové strany problematickú časť pozemkov vydržali, z
dôvodu ktorého nepovažoval za právne významné na novo určovať hranice pozemkov medzi J. Č. XXXX
(pozemokvovlastníctvežalobcov1/a2/)aJ.Č.XXXX(pozemokvovlastníctvežalovaných1/až4/),keď
zároveň uzavrel, že k zásahu do vlastníckych práv žalobcov 1/ a 2/ nedošlo. Z obsahu spisu vyplýva, že
pôvodne žalovaný vo forme procesnej obrany proti žalobe žalobcov 1/ a 2/ vzniesol námietku vydržania,

pričom tvrdil právne významné skutočnosti a zároveň označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s
tým, že v konaní nebolo sporným, že právni predchodcovia žalovaného užívali J. Č.. XXXX od roku 1929
a žalovaný ešte pred nadobudnutím svojho výlučného vlastníctva k pozemku, ktoré nadobudol titulom
dedenia v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 17/1978, t. j. v roku 1978.

21.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcov 1/ a 2/, že strany sporné plochy nevydržali,
resp. že iba žalobcovia vydržali svoju časť spornej plochy, nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo listinnými dôkazmi jednoznačne preukázané, že na hranici sporných plôch sa od konca 70 - tych

rokov a začiatku 80 - tych rokov nachádzal plot a právni predchodcovia sporových strán pozemky
užívali v dobrej viere, že im táto plocha patrí. Súd prvej inštancie zároveň podľa názoru odvolacieho
súdu absolútne presvedčivo vysvetlil dôvody, pre ktoré dospel k záveru, že pôvodne žalovaný vydržal
spornú časť pozemku a rovnako žalobcovia 1/ a 2/ časť pozemku v rozsahu odchýliek zistených
súdnym B. A.. L. a rovnako správne skonštatoval dôvody, pre ktoré považoval sporové strany za

oprávnených držiteľov sporných nehnuteľností a napokon správne ustálil, že k týmto nehnuteľnostiam
nadobudli vlastnícke právo vydržaním. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti tohto záveru iba dopĺňa,
že pôvodne žalovaný, ktorého zaťažovalo procesné dôkazné bremeno osvedčenia ním tvrdených
skutočností o nadobudnutí spornej plochy do vlastníctva titulom vydržania, dôkazné bremeno uniesol a
preukázal, že so zreteľom na všetky okolnosti bol v dobrej viere, že je vlastníkom spornej časti pozemku.

V konaní pred súdom prvej inštancie totiž nebolo sporným, že pôvodní vlastníci od roku 1929 do roku
1970 akceptovali hranice pozemkov tak, ako boli parcely oplotené, takto ich aj užívali, pričom rozsah
vlastníckych vzťahov vlastníkov parciel pôvodne označených ako parcela č. 6920 a parcela č. 6928 do
podania žaloby žalobcami 1/ a 2/ nebol nikdy spochybnený.22.

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie považuje za logické,
presvedčivé a zrozumiteľné, pričom je nutné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci
nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán (v tomto prípade žalobcu), ale z
hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia,
pričom sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04). Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (podobne aj rozhodnutia IV. ÚS
115/03, II. ÚS 44/03, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej

judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa
zakladajú;článok6ods.1Dohovoruvšaknemožnochápaťtak,ževyžadujepodrobnúodpoveďnakaždý
argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia
rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti
Holandskuzodňa19.apríla1994).Obsahomzákladnéhoprávanaspravodlivýprocesniejeaniprávona

rozhodnutievsúladesprávnymnázoromsporovejstrany,resp.právonaúspechvkonaní.Vnadväznosti
na uvedené odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd sa vyššie uvedenými zásadami riadil a svoje
rozhodnutie náležite, podrobne a najmä presvedčivo odôvodnil (v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s.
p.), pričom sa dostatočne vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci podstatnými skutočnosťami,
resp. so všetkými námietkami žalobcov 1/ a 2/, ktoré v konaní prezentovali, keď z hľadiska zákonom

vyžadovaných náležitostí na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 220 ods. 2 C.
s. p.) možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa tieto zákonom vyžadované
náležitosti. Z jeho obsahu je zrejmé, čoho sa žalobcovia žalobou domáhali, aké skutočnosti tvrdili, aké
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označili, aké prostriedky procesného útoku použili, ako sa vo veci
vyjadril pôvodne žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd prvej inštancie v odôvodnení

rozhodnutia jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil
a ako vec právne posúdil, ako aj všetky podstatné dôvody, pre ktoré rozhodol spôsobom uvedeným
v napadnutom rozsudku, a preto sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobcov 1/ a 2/ v podanom
odvolaní, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, v dôsledku čoho mali byť porušené ich práva

na spravodlivý proces.

23.

Zo všetkých uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym

záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď obsah odvolania
žalobcov 1/ a 2/ nebol spôsobilý spochybniť správnosť týchto záverov z hľadiska odvolacích dôvodov
výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych
záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ktoré spĺňa všetky požiadavky ust. §

220 ods. 2 C. s. p., z dôvodu ktorého sa odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
rozsudku a ako vecne správny ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

24.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262
ods. 2 C. s. p. tak, že žalovaným 1/ až 4/ úspešným v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov
konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).