Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca Ing. JUDr. Milan Husťák

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217010375
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7217010375.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov
JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Františka Ševčoviča, v trestnej veci proti obžalovanému A. A.,
pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora
a obchodovanie s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. z., o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T/28/2017 zo dňa 31.5.2023, na verejnom

zasadnutí konanom v Košiciach dňa 19. júna 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 4T/28/2017 zo dňa 31.5.2023 uznal obžalovaného A. A. vinným
z trestného činu neoprávnenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora
a obchodovanie s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. z. na tom skutkovom

základe, že

1/ po tom, čo toho času už nebohý A. B. v presne nezistenej dobe od polovice mesiaca marec 2001 až do
26.05.2001 vo viacerých prípadoch si zadovážil v Českej republike omamnú látku vysušených vrcholkov
rastliny rodu Cannabis (konope) o nezistenej hmotnosti, ktorú dovážal do C., kde ju prechovával
za účelom predaja a ďalšej distribúcie, túto následne obvinený A. A. od A. B. odkúpil, a to v 8-ich

igelitových vreckách o hmotnosti 36,95 g s priemerným obsahom od 2,0 % do 7,0 % účinnej THC látky, z
ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 74 obvykle jednorazových dávok drogy a následne
distribuoval medzi užívateľov v rámci mesta Košice a okolia, pričom rastliny rodu Cannabis (konope) sú
zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok,

2/ dňa 25.05.2001 v presne nezistenom čase v ranných hodinách po predchádzajúcej vzájomnej dohode
s toho času už nebohým A. B. a D. A. vycestovali osobným motorovým vozidlom zn. E. F. EČV: C.
XXX G. do Českej republiky, kde v okolí mesta H. A. B. od neznámej osoby zadovážil omamnú látku
vysušených vrcholkov rastliny rodu Cannabis (konope) o hmotnosti 825,0 g s priemerným obsahom 7,0
% účinnej THC látky, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 1.650 obvykle jednorazových
dávok drogy, ktorá bola zabalená v dvoch igelitových taškách, následne spoločne odišli do Brna, odkiaľ

obvinený A. A. vlakom uvedenú omamnú látku previezol na územie Slovenskej republiky do Bratislavy,
kde na železničnej stanici opätovne nasadol do auta k A. B. a D. A. a spoločne odišli smerom do C.,
pričom pri A. I. J. na cestnom moste 1/50 v smere do Košíc boli dňa 26.05.2001 o 03:45 hodine zadržaní
pracovníkmi protidrogovej jednotky PZ spolu s prevážanou omamnou látkou, pričom rastliny rodu
Cannabis(konope)súzaradenévzmyslezákonač.139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok.

Za to prvostupňový súd uložil obžalovanému A. A. podľa § 187 ods. 1 Tr. zák., § 53 ods. 1, ods. 3 Tr.
zák. účinného v čase spáchania skutku peňažný trest vo výške 1500,- eur.Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že uložený
peňažný trest je mierny z nasledujúcich dôvodov. Vychádzajúc z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. uložený
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí

od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V
zmysle citovaného ustanovenia trest má plniť vo vzťahu k spoločnosti ochrannú funkciu a okrem prvku
represie má obsahovať aj prvok individuálnej a generálnej prevencie. Ochrannú funkciu trestné právo
charakterizuje ako krajný prostriedok ochrany spoločnosti pred konaniami, ktorých protispoločenský
charakter je najzávažnejší. Zákonodarca zároveň ustanovil, že úlohou preventívnej funkcie je ochrana
spoločnosti z hľadiska predchádzania páchaniu trestných činov a činov inak trestných, pôsobením

trestu na konkrétneho páchateľa (individuálna prevencia) a zároveň prostredníctvom tohto páchateľa
na celú spoločnosť a na potencionálnych ďalších páchateľov (všeobecná, generálna prevencia). V
ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona je vyjadrená zásada individualizácie trestu, podľa ktorej pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť jeho nápravy. Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného neprihliadol na závažnosť spáchaného
skutku, kde sa jedná o trestný čin, za ktorý zákon umožňuje uložiť páchateľovi trest odňatia slobody v
rozmedzí dvoch rokov až osem rokov, a teda uloženie peňažného trestu vo výške 1.500,- € považuje za
neprimerane mierne na nápravu a prevýchovu páchateľa. Rovnako zastáva názor, že súd pri ukladaní
trestu nemal prihliadať na dĺžku konania v trvaní 22 rokov, nakoľko táto nebola zapríčinená nečinnosťou

orgánov činných v trestnom konaní, ale z dôvodu, že túto zapríčinil práve obžalovaný A. A., ktorý sa
trestnému stíhaniu 22 rokov úmyselne vyhýbal, a to aj napriek tomu, že na neho bol vydaný príkaz
na zatknutie, ktorý sa nepodarilo zrealizovať, pričom bez jeho prítomnosti nebolo možné vo veci ďalej
konať ani v konaní proti ušlému. S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti vzhľadom na charakter
a druh trestnej činnosti, súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery nepostupoval v súlade s vyššie

citovanými zásadami ukladania trestov a obžalovanému uložil neprimerane mierny trest, ktorý okrem
iného nedostatočne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a neplní z hľadiska svojho
účelu funkciu individuálnej a generálnej prevencie na ochranu spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach z dôvodov uvedených v § 321 ods.

1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o uloženom treste a v
zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému A. A. prísnejší trest, zodpovedajúci vyššie uvedeným
zásadám na ukladanie trestov.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku (výrok o treste), proti ktorému
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle

ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav, na právny rozbor
a právny záver súdu prvého stupňa o vine obžalovaného.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný A. A. sa v prípravnom konaní priznal

k spáchaniu skutku. Pokiaľ ide o odvolacie konanie obžalovaný súhlasil, aby sa verejné zasadnutie
vykonalo v jeho neprítomnosti z dôvodu, že obžalovaný s rodinou dlhodobo žije vo Veľkej Británii, kde
aj pracuje.

Tak na podklade vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní nemal

ani krajský súd žiadne pochybnosti o právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako trestného činu
nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi
podľa § 187 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. z.Podrobne sa prvostupňový súd vysporiadal aj s osobou obžalovaného, jeho predchádzajúcim životom,
všetkými skutočnosťami majúcimi význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery.

Z odpisu registra trestov prvostupňový súd správne zistil, že obžalovaný k dnešnému dňu nebol súdne
trestaný. Ďalšou podstatnou skutočnosťou majúcou vplyv na ukladanie trestu podľa § 34 Tr. zák. je
skutočnosť, s ktorou sa stotožnil aj krajský súd, ktorou je samotná dĺžka trestného konania. Je potrebné
uviesť, že orgán činný v trestnom konaní začal trestné stíhanie uznesením sp. zn. ČVS:K./XX-XX-XXXX
zo dňa 26.5.2001 podľa § 163 ods. 1 Tr. por. zákona č. 141/1961 Zb. a to pre drogovú trestnú činnosť,

pričom jedným z obvinených osôb bol aj A. A.. Následne bola trestná vec obvineného A. A. podľa
§ 21 ods. 1 Tr. por. vylúčená na samostatné konanie vedená pod sp. zn. ORP-2271/1-VYS-KE-2016
s tým, že vyšetrovanie bolo ukončené návrhom na podanie obžaloby dňa 27.2.2017. V kontexte s vyššie
uvedenými skutočnosťami je potrebné uviesť, že uvádzaná dĺžka konania pri konkrétnom trestnom čine
nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi
podľa § 187 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku nezodpovedá náročnosti

právnej kvalifikácie a to aj s prihliadnutím na možné alternatívy upravujúce Trestným poriadkom, a to aj
v prípade ak trestné konanie bolo vedené ako proti ušlému č. l. 168 súdeného spisu.

Odvolací súd z vyššie uvedeného dôvodu neakceptoval odvolaciu námietky odvolateľa, týkajúcu sa
uloženia prísnejšieho trestu. Zohľadňujúc všetky skutočnosti majúce význam z hľadiska ukladania druhu

trestu a jeho výmery sa krajský súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že uložený peňažný trest
vo výmere 1500,- eur spolu s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov je dostatočným
k osobe obžalovaného, a tento spĺňa všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej
prevencie.

Nezistiac žiadne pochybenie súdu prvého stupňa krajský súd postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.