Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323010493
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Formel Kováčová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4323010493.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD.
a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného A. B., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 20. 11. 2023, sp. zn. 1T/18/2023, na

verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 17. 04. 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný A. B. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že:
dňa XX.XX.XXXX v obci C. D. v rodinnom dome so súpisným číslom XX v priestoroch komory
neoprávnene prechovával omamné látky, a to drogu zvanú marihuana, ktorú počas vykonávania
domovej prehliadky v inej trestnej veci príslušníkmi NAKA PPZ dobrovoľne vydala jeho manželka E. D.
D., pričom sa jednalo o obsah jednej okrúhlej plechovej škatuľky s nápisom „F.", v ktorej sa nachádzalo

konope s hmotnosťou 343 mg s koncentráciou 12,8 % hmotnostných THC (tetrahydrokanabinol),
obsahujúce 44 mg THC, ktoré množstvo predstavuje necelú 1 obvykle jednorazovú dávku drogy, pričom
rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov
do I. skupiny omamných látok, na držbu a manipuláciu s ktorými je potrebné príslušné povolenie
Ministerstva zdravotníctva SR v zmysle § 4 citovaného zákona, ktorým nedisponuje a nikdy oň ani

nepožiadal.

Za to mu bol uložený podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný odvolanie proti výroku o vine, výroku
o treste ako i proti konaniu, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo.
Obžalovaný odvolanie písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, kde uviedol, že celé konanie
pred súdom I. stupňa je nezákonné a zmätočné, pretože boli porušené jeho práva na spravodlivé
súdne konanie z dôvodu nezákonne získaných dôkazov. Konštatoval, že domová prehliadka, ktorá

bola vykonaná dňa 17. 05. 2022, prebehla v rodinnom dome, kde nemá trvalé ani prechodné bydlisko,
iba sa tam zdržiaval a bola vykonaná na príkaz sudcu v súvislosti s trestnou činnosťou, z ktorej bolapodozrivá E. D. D., pričom išlo o zaistenie písomností a pri domovej prehliadke nebol ani prítomný.
Preto zaistené látky nie je možné považovať za vec, ktorú by dobrovoľne vydal sám a ak ich vydala
tretia osoba, nemožno automaticky generovať, že patria jemu, keďže on, ani jeho manželka E. D. D.

nevypovedali. Okrem toho žiadal o preukázanie tohto doličného predmetu, vo vzťahu ku ktorému súd
I. stupňa konštatoval, že neexistuje, čo je v rozpore s dôkaznou situáciou a výrokom rozsudku, kde
mal súd rozhodnúť aj o prepadnutí takejto veci, ak by existovala. Nie je pravdou, že by ho svedkovia
usvedčovali, pretože boli vypočutí len ako vlastníci nehnuteľnosti, čo nepostačuje na uznanie viny, keďže
tieto nepriame dôkazy by mali byť podporené ďalšími dôkazmi. Namietol tiež, že mu neboli vykonané

stery z rúk.
Poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov, ako i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých
praxe vyplýva, že hmotnosť 343 mg nedosahuje ani jednu dávku, preto to nemožno brať za smerodajné
na naplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. V dôsledku toho súd I. stupňa nemal vôbec
prijať obžalobu a trestné stíhanie malo byť zastavené.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a aby bol spod obžaloby

oslobodený, pretože skutok nie je trestným činom a nebolo dokázané, že skutok spáchal.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní dňa 17. 04. 2024 vykonanom v neprítomnosti obžalovaného
po splnení zákonných podmienok podľa § 293 ods. 5 Tr. por. obhajca zotrval na písomných dôvodoch
odvolania, pričom dal do pozornosti novelu Trestného zákona, ktorá síce nenadobudla k dnešnému

dňu účinnosť, ale poukázal na to, že žalovaný skutok by podľa nej nebol trestným činom vzhľadom
na nepatrnosť a množstvo dávky, preto aj v prípade prijatia odsudzujúceho rozsudku v tejto veci, bude
musieť byť po účinnosti novely zákonnosť skutku prehodnotená. Z hľadiska vyhodnotenia nebezpečnosti
činu pre spoločnosť skutok nie je trestným činom, a preto navrhol obžalovaného oslobodiť, resp. vec
vrátiť súdu I. stupňa na opätovné prejednanie.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za
zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, keďže nedošlo k žiadnemu závažnému pochybeniu
v konaní pred súdom I. stupňa, ktoré by malo za následok nepoužiteľnosť niektorých dôkazov, pričom
dôkazy boli aj správne právne vyhodnotené. Rovnako nezistila porušenie práv obžalovaného ani

v prípravnom konaní. Vykonané dôkazy preukazujú, i keď sú nepriame, spáchanie trestného činu
a dostatočným spôsobom odôvodňujú záver, že zaistený materiál patril obžalovanému. Na základe toho
navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe riadne a včas podaného odvolania obžalovaným Krajský súd v Nitre ako súd odvolací

podľa § 317 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Mal pritom na
zreteli aj povinnosť prihliadať na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že súd I. stupňa sa vo svojom rozhodnutí dôsledne vysporiadal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vykonal dokazovanie zákonným spôsobom,
náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to
vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého
rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi a vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz priamych,

akoajnepriamychdôkazov,zktorýchmožnovyvodiťbezpečnýzáverotom,žeskutoksastal,jetrestným
činom a že tento spáchal obžalovaný tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd I. stupňa tiež v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Tr. por. v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na tieto v podrobnostiach len poukazuje.

Prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto neoprávnene prechováva omamnú

látku alebo psychotropnú látku z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že z vykonaného dokazovania niet pochýb
o tom, že skutok sa stal, tento spáchal obžalovaný spôsobom vo výroku uvedenom a súčasne bolsprávne právne kvalifikovaný, i keď v právnej vete chýbalo upresnenie, že neoprávnene prechovával
pre vlastnú potrebu omamnú látku „z rastliny rodu konopa“, keďže bol skutok právne kvalifikovaný už
podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 105/2022 Z. z.

Vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná výpoveďou svedkyne G. H. I., ktorá bola prítomná
pri vykonaní domovej prehliadky, pri ktorej sa našla sušina z rastliny rodu konope v plechovej škatuľke.
Súčasne táto uviedla, že E. D. D. (manželka obžalovaného) na otázku príslušníkov polície uviedla, že
táto látka patrí obžalovanému. Látka sa pritom našla v miestnosti rodinného domu, ktorú užíval práve

obžalovaný so svojou manželkou. Ďalej je obžalovaný usvedčovaný nepriamo svedeckou výpoveďou
svedka J. I., ktorému svedkyňa G. H. I. povedala, že predmetná sušina patrila obžalovanému, ktorého
sa na to sám pýtal a obžalovaný mu uviedol, že z toho aj tak nič nebude, že našli len malú rastlinku.

Obžalovaný je tiež usvedčovaný znaleckým dokazovaním kriminalistického a expertízneho ústavu,
podľa ktorého zaistená stopa – plechovka s nápisom „F.“ obsahovala konope s hmotnosťou 343

mg obsahujúce 44 mg THC. Taktiež je usvedčovaný závermi znaleckého posudku znalkyne MUDr.
Marty Pavlíkovej z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá u neho diagnostikovala
duševnú poruchu psychiky a správania zapríčinenú užívaním viacerých psychoaktívnych látok
a syndróm závislosti na stimulanciách a kanabinoidoch.

V neposlednom rade je obžalovaný usvedčovaný aj listinnými dôkazmi vykonanými na hlavnom
pojednávaní, a to najmä zápisnicou o vydaní veci zo dňa 17. 05. 2022, z ktorej je zrejmé, že E. D.
D. na výzvu príslušníkov Policajného zboru dobrovoľne vydala okrúhlu krabičku s marihuanou. Ďalej
zo správy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 15. 06. 2022 vyplýva, že obžalovaný
nebol držiteľom povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami.

Obžalovanýsavkonaníbránil,žeonmarihuanunevydal,pričomnebolopreukázané,žepatríprávejemu
a okrem toho bola vydaná pri vykonávaní domovej prehliadky vo vzťahu k jeho manželke, a nie k nemu,
pričom predmetom domovej prehliadky vo vzťahu k jeho manželke bolo zaistenie listinných dôkazov,
a nie omamných a psychotropných látok. K tejto obrane obžalovaného krajský súd udáva, že skutočnosť,

že nebol prítomný pri domovej prehliadke, nemá za následok jej nezákonnosť, rovnako tak skutočnosť,
že v predmetnom obydlí nemal zriadený trvalý alebo prechodný pobyt. Rozhodné v danom prípade je
to, že v uvedenom dome sa zdržiaval a miestnosť, kde sa našla predmetná sušina, užíval so
svojou manželkou E. D. D.. Taktiež skutočnosť, že príkaz na domovú prehliadku bol vydaný vo vzťahu k
jeho manželke, a nie k nemu, nemá za následok, že by domová prehliadka bola vykonaná nezákonne.

Nadriadený súd konštatuje, že nariadiť domovú prehliadku je oprávnený na návrh prokurátora sudca
pre prípravné konanie podľa § 99 a § 100 Tr. por., ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom
priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacim je vec dôležitá
pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá alebo že je potrebné vykonať zaistenie
hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.

V danom prípade bola domová prehliadka vykonaná podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku
na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie, ktorý bol riadne odôvodnený, s cieľom nájsť vec, ktorá
môže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní. Pokiaľ popri takýchto veciach neočakávane a náhodne bola
nájdená iná vec (predmetná sušina), dôležitá vec pre trestné konanie, ktorá nebola uvedená v príkaze

na domovú prehliadku a bola zákonným spôsobom vydaná, resp. odňatá (v danom prípade dobrovoľne
vydaná manželkou obžalovaného), nemožno takúto vec považovať za nezákonne získaný dôkaz. V
tejto súvislosti poukazuje krajský súd aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Tdo/37/2019. Na základe toho považuje krajský súd námietku obžalovaného za právne irelevantnú.
Taktiež zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 17. 05. 2022 (č. l. 34) vyplýva, že manželka obžalovaného

vydala vec dobrovoľne po zákonnom poučení v zmysle § 89 a 89a Tr. por.

Pokiaľ ide o námietky obžalovaného, že s poukazom na množstvo zaistenej sušiny s hmotnosťou
343 mg, ktoré nezodpovedá ani množstvu jednej jednorazovej dávky na použitie pre vlastnú potrebu,
malo byť trestné stíhanie zastavené, poukazujúc aj na iné rozhodnutia všeobecných súdov, krajský

súd sa s týmito námietkami nestotožnil. Naopak dáva do pozornosti ustanovenie § 171 ods. 1 Tr. zák.,
ktorým zákonodarca postihuje neoprávnené prechovávanie drog pre vlastnú potrebu bez ohľadu na ich
množstvo. Ustanovenie § 171 ods. 2 následne postihuje prechovávanie takejto látky vo väčšom rozsahu.
Podľa § 135 ods. 1 Tr. zák. sa prechovávaním drog pre vlastnú potrebu rozumie mať neoprávnene vdržbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzorov v množstve, ktoré
zodpovedá najviac trojnásobku obvyklej jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.
Zákon teda výslovne stanovuje, v akom množstve najviac možno mať neoprávnene v držbe omamnú

látku, aby jej prechovávanie bolo možné právne posúdiť ako prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu
v zmysle § 171 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd zdôrazňuje, že z ústavného princípu „žiaden trestný čin
bez zákona“ (nullum crrimen sine lege) vyplýva nielen to, že súd nemôže rozširovať podmienky trestnej
zodpovednosti, ale tiež ich nie je oprávnený ani zužovať v tom smere, že by konanie napĺňajúce všetky
zákonom stanovené znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu označil za beztrestné.

Z konštrukcie skutkovej podstaty uvedenej v § 171 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 135 Tr. zák. teda
vyplýva, že trestným je neoprávnene prechovávanie omamnej látky bez ohľadu na jej množstvo. Preto
nemožno konštatovať, že by prechovávanie danej látky v množstve menšom než v hmotnostnom
vyjadrení zodpovedá obvyklej jednorazovej dávke na použitie, malo byť automaticky beztrestným.
Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 2Tdo/53/2016 zo dňa 23. 04. 2017.

S ohľadom na vyššie uvedené, krajský súd sa nestotožnil s obranou obžalovaného, ktorý si vyložil
znenie uvedených ustanovení po svojom, ani s ním konštatovanou procesnou nepoužiteľnosťou úkonu
zaistenia drog a už vôbec nie s tým, že aj ostatné procesné úkony vo veci vykonané, sú v zmysle

tzv. „teórie ovocia z otráveného stromu“ napadnuté nezákonnosťou a že by z tohto dôvodu mal byť
obžalovaný spod skutku uvedeného v obžalobe oslobodený. Naopak plne sa stotožňuje s rozhodnutím
súdu I. stupňa.

Vyššie uvádzanými dôkazmi bolo teda jednoznačne aj podľa názoru krajského súdu preukázané, že

obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania uvedeného v skutkovej vete napadnutého rozsudku, keď
si neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku (rastliny rodu Cannabis)
a súčasne bolo jednoznačne preukázané, že táto patrila obžalovanému.

Z uvedených dôvodov, napriek tomu, že obžalovaný absolútne popiera zákonnosť zaistenia drogy

a skutočnosť, že by táto mala patriť jemu, krajský súd konštatuje, že jeho vina bola riadne a zákonným
spôsobom na základe súhrnu nepriamych dôkazov, ktoré na seba navzájom nadväzujú, vykonaných
na hlavných pojednávaniach v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, preukázaná
a súčasne, že jeho konanie naplnilo znaky žalovaného prečinu neoprávnenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1

Tr. zák. Súčasne s ohľadom na spôsob vykonania činu a pohnútku páchateľa, je potrebné konštatovať,
najmä pri tomto charaktere trestnej činnosti, že obžalovaný sa dopustil skutku v priamom úmysle
v zmysle ustanovenia § 15 písm. a/ Tr. zák.

Vychádzajúc z uvedených právnych úvah, berúc do úvahy argumenty odvolateľa a všetky

vykonané dôkazy, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny vo všetkých jeho
výrokoch,keďžebolnáležitezistenýskutkovýstavvecivrozsahunevyhnutnomnarozhodnutie,oktorom
niesúdôvodnépochybnosti,nezistiacdôvodnapostuppodľazásady„indubioproreo“.Rovnakokrajský
súdkonštatuje,naprieknespočetnýmnámietkamzostranyobžalovaného,žeajkonaniepredchádzajúce
vyhláseniu napadnutého rozsudku prebiehalo podľa zásad trestného konania a príslušných ustanovení

Trestného poriadku, v ktorých odvolací súd nezistil žiadne pochybenie.

V súvislosti s novelu Trestného zákona č. 40/2024, platnou od 11. 03. 2024, ktorá mala nadobudnúť
účinnosťdňa15.03.2024,ktorejúčinnosťpozastavilorozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 28. 02. 2024 a návrhom obhajcu na jej zohľadnenie napriek tomu, že

nie je doposiaľ účinná, krajský súd sa vysporiadaval tiež s otázkou, či je možné na túto prihliadnuť.
Dospel však k názoru, keďže predmetná novela Trestného zákona nenadobudla účinnosť, že nie je
možné podľa nej postupovať a na túto prihliadnuť. Preto nevzhliadol ani dôvody na prerušenie trestného
konania postupom podľa § 228 ods. 2 písm. e/ Tr. por., resp. podľa § 283 ods. 1 Tr. por., prípadne na
odročenieverejnéhozasadnutia,keďžeuvedenéustanovenieoprerušenítrestnéhostíhaniasavzťahuje

iba na prípady, keď ústavný súd pozastaví účinnosť právneho predpisu, ktorý už predtým nadobudol
platnosť a účinnosť.K odvolacej námietke obžalovaného, že súd I. stupňa nepreukázal existenciu doličného predmetu –
plechovej škatuľky, resp. nerozhodol ani o jej prepadnutí, krajský súd dáva do pozornosti obžalovaného,
že zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru

prírodovedného skúmania a kriminalistických expertíz Bratislava ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2022/5629
vyplýva, že s predmetmi predloženými na znalecké skúmanie bolo naložené nasledovným spôsobom.
Rastlinný materiál bol skúmaním spotrebovaný, resp. nespotrebované množstvo bol dané do
komisionálnej likvidácie a čiernobiela okrúhla plechová škatuľka s nápisom „F.“ a biela papierová obálka
boli po skúmaní zlikvidované (čl. 26). Z uvedeného vyplýva, že tieto predmety nemohli byť predložené

k nahliadnutiu obžalovanému a nemohlo byť ani o nich rozhodnuté v zmysle § 60 Tr. zák.

Nad rámec odvolacích námietok obžalovaného krajský súd skúmal aj materiálny korektív uvedený v § 10
ods. 2 Tr. zák. a napriek tomu, že obžalovaný je stíhaný pre prečin vzhľadom na charakter spáchaného
skutku (ide o drogovú trestnú činnosť), pred ktorou je potrebné spoločnosť chrániť, považuje závažnosť
tohto skutku za vyššiu ako nepatrnú.

Pokiaľ ide o výrok o treste, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu
na ustanovenie § 34 Trestného zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, keď uložený trest

zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom pri ukladaní trestu prihliadol
na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd I. stupňa správne zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v §

36 písm. j/ Tr. zák., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák.

Keďže prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, súd I. stupňa
správne obžalovanému ukladal trest postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., t. j.

znížením hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, teda pri ukladaní trestu vychádzal z rozpätia
trestnej sadzby 0 až 8 mesiacov.

Aj nadriadený súd zistil, že obžalovanému postačí na jeho nápravu trest mu uložený súdom I. stupňa pri
dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 mesiace, keďže v minulosti nebol súdne trestaný a priestupkovo

bol postihovaný iba za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré nemajú
žiadny súvis s trestnou činnosťou kladenou mu za vinu v tomto konaní. Z uvedených dôvodov takto
súdom I. stupňa uložený trest považuje aj krajský súd za zákonný, spravodlivý a primeraný. Súčasne aj
krajský súd má za to, že na prevýchovu obžalovaného a ochranu spoločnosti je možné tento trest uložiť
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Odvolací súd považuje takto uložený trest odňatia slobody obžalovanému rozsudkom súdu I. stupňa za
daných okolností zodpovedajúci požiadavke primeranosti – proporcionálnosti trestu, tento je spravodlivý
a vyjadruje objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že v prípade obžalovaného nezistil splnenie
zákonných podmienok na uloženie alternatívneho trestu, keďže nedisponoval aktuálnymi informáciami
o prípadnom zamestnaní a majetkových pomeroch obžalovaného vo vzťahu k teoretickému uloženiu
peňažného trestu alebo trestu povinnej práce a tieto skutočnosti obžalovaný žiadnym spôsobom
v konaní nepreukázal a na hlavnom pojednávaní vypovedať odmietol, pričom zo zápisnice o jeho

výsluchu z prípravného konania je zrejmé, že je nemajetný.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti, odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa
§ 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.