Uznesenie – Vydržanie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121204000
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:3121204000.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore navrhovateľky Y. X., narodenej XX. P. XXXX, M. X., Q.
Q. XXX, zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Miklóssym, Vráble, Hlavná 1221, proti osobe zapísanej
v katastri nehnuteľností Y. I., rodenej W., narodenej XX. T. XXXX, S., XX. E. XXXX/.XX, za účasti
Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, organizačná zložka OZ Považie, Trenčín, Hodžova 39, IČO:
36 038 351 a Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o potvrdenie

vydržania, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 19Vyd/1/2021, o dovolaní navrhovateľky
proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 27. októbra 2022 sp. zn. 19Co/73/2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 27. októbra 2022 sp. zn. 19Co/73/2022 z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 16. júna 2022 č. k.

19Vyd/1/2021-31 rozhodol tak, že:
Súd návrh navrhovateľky na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva zamieta (prvý výrok).
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).
1.1.Svojerozhodnutieodôvodniltým,žezaktuálnehovýpisuzLVč.XXXXprekat.územieM.X.vyplýva,
že na uvedenom liste vlastníctva je ako výlučná vlastníčka nehnuteľností zapísaných na tomto liste
vlastníctva ako: pozemok parc. registra „E“ č. 7913/1 - orná pôda o výmere 380 m2 a pozemok parc.

registra „E“ č. 7913/2 - orná pôda o výmere 541 m2, evidovaná Y. I., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XX. E. XXXX/XX, S.. Ako titul nadobudnutia je uvedená pod V-4002/2021 - Kúpna zmluva N 64/2021,
NZ 16162/202 zo dňa 03.06.2021 - zm.č. 284/21.
1.2. V predmetnej veci navrhovateľka uviedla, že jej matka B. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa
XX.XX.XXXX, nadobudla kúpou od Y. U., nar. XX.XX.XXXX pozemok s parc. č. 6500 v kat. území
M. X., vedený v pozemkovoknižnej vložke č. 706. Podľa navrhovateľky dokladom potvrdzujúcim kúpu

predmetného pozemku je Dotazník a čestné vyhlásenie na registráciu a spoplatnenie zmluvy zo dňa
29.12.1970. Podľa Identifikácie parciel č. j. 937/70 zo dňa 29.12.1970 časťou pozemku s parc. č. 6500 je
podľavtedajšiehostavuvevidenciinehnuteľnostípozemoksparc.č.7913-roľaovýmere929m2.Práve
tento pozemok mala matka navrhovateľky po jeho kúpe darovať navrhovateľke, ktorá ho od roku 1970
užíva a obhospodaruje. Navrhovateľka však v konaní nijako neosvedčila existenciu titulu, od ktorého
odvodzuje vydržanie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Darovanie zo strany svojej matky

navrhovateľka len tvrdí bez toho, aby uvádzala akékoľvek bližšie konkrétne okolnosti, za akých malo k
darovaniu dôjsť, či a kedy bola uzavretá darovacia zmluva, čím by sa tvrdenie navrhovateľky o darovaní
javiloakodôveryhodnejšie.Naosvedčenietohtosvojhotvrdenianavrhovateľkanepredložilasúdužiadne
dôkazy,zktorýchbysadalovyvodiť,žekuzatvoreniudarovacejzmluvy,atedakdarovaniupredmetného
pozemku skutočne došlo, a že vôbec je možné od takéhoto titulu odvodzovať vydržanie vlastníckeho
práva navrhovateľkou. Čestné prehlásenia navrhovateľky a jej blízkych osôb o tom, že navrhovateľka

dlhodobo a nerušene užíva pozemok, ktorý mala kúpiť jej matka a následne jej ho mala darovať, podľa
názorusúdusaméosebeniesúspôsobiléosvedčiťexistenciutitulu,odktoréhonavrhovateľkaodvodzujesvoje vlastnícke právo. Taktiež navrhovateľkou predložený Dotazník a čestné vyhlásenie na registráciu
a spoplatnenie zmluvy, podpísaný prevádzajúcou Y. U. a nadobúdateľkou B. W. dňa 29.12.1970, týkajúci
sa zamýšľaného prevodu pozemkov parc. č. 6500, parc. č. 6511 a parc. č. 6878 v kat. území M. X.,

nijako neosvedčuje, že medzi Y. U. a matkou navrhovateľky B. W. skutočne došlo k uzatvoreniu písomnej
zmluvy o prevode nehnuteľnosti, predmetom ktorej by bol pozemok s parc. č. 6500, a ani jej následnú
registráciu štátnym notárstvom tak, ako to vyžadoval Občiansky zákonník v ust. § 46 v spojení s ust.
§ 134. Požiadavka, aby zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti mali písomnú formu a aby boli
registrované štátnym notárstvom, bola pritom v Občianskom zákonníku upravená jasne. Súd v tejto

súvislosti poukazuje na to, že oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil na základe
zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.01.2015, sp. zn. 4Cdo/361/2012). Dobrá viera držiteľa sa musí
vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré
je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ niekto vstúpi

do držby nehnuteľnosti po 1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola
uzatvorená v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu nehnuteľnosť patrí a nemôže byť držiteľom oprávneným. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu
zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Cdo/137/2011). Pre úplnosť je potrebné ešte spomenúť rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej

republiky zo dňa 29.05.2012, sp. zn. 22Cdo/4173/2010 alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 4Cdo/283/2009, podľa ktorých držba nehnuteľnosti uchopená na
základe kúpnej zmluvy, ktorá nebola vložená do verejných kníh a pre nedostatok intabulácie sa tak
nestala účinnou, nie je oprávnená.
1.3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel súd konštatovať, že navrhovateľka jednoznačne

a hodnoverne neosvedčila, že splnila podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutým
nehnuteľnostiam vydržaním. Súd poukazuje na to, že na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva
postupom podľa § 359a a nasl. CMP musí byť vydržanie vlastníckeho práva riadne osvedčené, a to
nad akékoľvek rozumné pochybnosti, ktorá podmienka však v danej veci splnená nebola. Keďže nebolo
osvedčené splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním a

vydanie vyzývacieho uznesenia, súd návrh navrhovateľky na začatie konania o potvrdení vydržania v
súlade s ustanovením § 359e ods. 2 CMP zamietol.
1.4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, keďže súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v § 53 až 55 CMP,
v dôsledku ktorej by bolo odôvodnené priznať nárok na náhradu trov konania jednému účastníkovi

konania voči druhému. Napokon aj vzhľadom na skutočnosť, že návrh bol zamietnutý a podľa § 359e
ods. 3 CMP o zamietnutí návrhu súd rozhoduje bez potreby vyjadrenia ostatných účastníkov a bez
nariadenia pojednávania, pričom rozhodnutie o zamietnutí návrhu sa doručuje len navrhovateľovi,
dotknutávlastníčkaY.I.doposiaľnemávedomosťopodanomnávrhuažiadnetrovykonaniajejnevznikli.

2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 27. októbra 2022 sp. zn. 19Co/73/2022
rozhodol tak, že:
Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje (prvý výrok).
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).
2.1. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že navrhovateľka odvodzuje vydržanie vlastníckeho práva k

predmetným nehnuteľnostiam od darovacej zmluvy, na základe ktorej mala predmetné nehnuteľnosti
nadobudnúť od svojej matky. V konaní o potvrdení vydržania je potrebné skúmať najskôr právny titul,
od ktorého vydržanie vlastníckeho práva odvodzuje navrhovateľ, a až potom, pokiaľ sa takýto titul (hoci
domnelý) preukáže, je potrebné skúmať právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva jeho predchodcu.
2.2. Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa právnej úpravy účinnej od 1.4.1964,

rovnako ako v súčasnosti vyžadovalo existenciu titulu (zmluva) ako aj spôsobu nadobudnutia, a to (od
1.4.1964 do 31.12.1991) registráciu štátnym notárstvom (s výnimkou, v určitom období, prevodov do
tzv. socialistického vlastníctva, tu však zjavne nejde o takýto prípad). Zmluvy o prevode nehnuteľností
museli mať aj v relevantnom období písomnú formu (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Absencia
predpísanej písomnej formy viedla k absolútnej neplatnosti takých úkonov. Navrhovateľka pritom

neosvedčila existenciu písomnej darovacej zmluvy medzi jej matkou ako darkyňou a navrhovateľkou
ako obdarovanou.
2.3. Ústna darovacia zmluva k nehnuteľnosti mohla byť len domnelým titulom nadobudnutia vlastníckeho
práva. Avšak právna úprava nadobúdania vlastníckeho práva v čase, kedy malo dôjsť k darovacejzmluve, bola celkom jednoznačná a zrozumiteľná, obsahujúca konkrétne ustanovenia o písomnej forme
takéhoto úkonu a spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva (registrácia štátnym notárstvom). Pokiaľ
navrhovateľka predpokladala, že môže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe ústnej

darovacej zmluvy, išlo o jej právny omyl, vychádzajúci z neznalosti celkom jednoznačnej a zrozumiteľnej
právnej úpravy, ktorý je však omylom neospravedlniteľným. Súd prvej inštancie odkázal na niektoré
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, potvrdzujúce tento právny názor, a preto správne dospel k záveru, že
na strane navrhovateľky nebola osvedčená dobromyseľnosť jej držby (aj keď nepretržitosť a nerušenosť
držby nemusela byť sporná).

2.4. Vzhľadom na vyššie uvedené (neosvedčenie titulu dobromyseľnej držby na strane navrhovateľky)
nebolo potrebné ďalej skúmať titul držby na strane jej matky. Odvolací súd však považuje za potrebné
uviesť, že aj na vydržanie vlastníckeho práva matkou navrhovateľky by bolo potrebné aplikovať vyššie
uvedené zásady (vrátane existencie titulu nadobudnutia, ktorý môže síce byť domnelý, ale musí ísť o
dobromyseľnosť v zmysle ospravedlniteľného omylu, pričom neznalosť celkom jednoznačnej právnej
úpravy nemožno považovať za ospravedlniteľný omyl).

2.5. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo osvedčené, že navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, pričom táto skutočnosť nevyplývala ani zo šetrenia súdom
prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.
2.6.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdvzmysle§52CMPtak,žežiadenzúčastníkov

konania nemá nárok na ich náhradu. Osobám, ktoré označila navrhovateľka ako účastníkov konania ani
ostatným účastníkom konania (§ 359c ods. 2 CMP) nebol návrh doručený, teda im žiadne trovy nevznikli
a súd nezistil žiadne dôvody pre priznanie náhrady trov podľa ustanovení § 53 až § 55 CMP.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala navrhovateľka (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie.

Prípustnosť dovolania odôvodňovala ust. § 420 písm. f) CSP a ust. § 421 ods. 1 písm. c) CSP.
3.1. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP uviedla, že rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Za
uvedenú právnu otázku navrhovateľka považovala otázku „splnenia zákonom stanovených podmienok
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním“. Uviedla, že z hľadiska prípustnosti

dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP je relevantná právna otázka, ktorá už bola dovolacími
senátmi riešená, pri jej riešení sa ale vyskytla nejednotnosť navonok prejavená v prijatí odlišných
právnych názorov. Uvedená právna otázka splnenia zákonom stanovených podmienok nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
3.2. Poukázala na jednej strane na právne závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3Cdo/117/94 (R 44/96), v ktorom sa uvádza : „K oprávnenej držbe (pozemkov)
došlo po dohode o ich kúpe, o ktorej súdy nemali pochybnosti. Skutočnosť, že nedošlo k perfektnej,
teda k platnej kúpnej zmluve, na posudzovanie oprávnenosti tejto držby to nemalo podstatný vplyv.
Platnosť nadobúdacieho právneho titulu je rozhodujúci len pri prevode vlastníctva na základe právneho
úkonu. O takúto formu nadobudnutia vlastníctva v prejednávanej veci však nešlo, ako na to správne

poukázal už odvolací súd, ale nadobúdacím titulom bolo vydržanie. Pri posudzovaní nadobudnutia
vlastníctva vydržaním môže byť prípadný iný úkon ohľadne spornej veci iba okolnosťou, svedčiacou
o dobromyseľnosti (bona fidae) držiteľa veci. Na rozhodné okolnosti pre vydržanie vlastníctva
poukázala aj konštantná judikatúra súdov ešte pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka -
zákon č. 509/1991 Zb. konštatovaním, že „Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba,

aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len
okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a
ochranou držby“ (zbierka rozhodnutia č. 45, zoš. č. 9 - 10/1986 strana 193). K počiatku oprávnenej držby
(k prechodu od počiatočnej predchádzajúcej detencie predmetných pozemkov) u nadobúdateľov, ako to
vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, došlo podľa názoru dovolacieho súdu najneskôr 17. mája

1953, kedy došlo k prvej platbe. Preto treba považovať za správny právny záver prvostupňového súdu,
že už v roku 1953 začala plynúť 10 ročná vydržacia lehota nepretržitej držby, pôvodnou vlastníčkou
ničím nenarušovanej, ani spochybňovanej, ale ani inými tretími osobami.“
3.3. Na druhej strane stoja právne závery, že súčasťou všetkých okolností, na ktoré je pri
dobromyseľnosti potrebné brať zreteľ, aj právne podmienky prevodu nehnuteľnosti. Toto riešenie

právnej otázky splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním
je reprezentované rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/283/2009 (R
73/2015), 4Cdo/361/2012 (R 74/2015), 5Cdo/49/2010, 3Cdo/97/2009, 3MCdo/7/2010, 3MCdo/8/2010
a 6MCdo/5/2010.3.4 Posúdenie všetkých vyššie uvedených skutočností a okolností (aj pri neperfektnosti a neformálnosti
zmluvy) svedčí v prospech oprávnenej držby a poctivosti nadobudnutia na strane navrhovateľky. Potom
(za prípadného súčasného použitia právnej domnienky dobromyseľnosti držby v zmysle ust. § 130 ods.

1 Občianskeho zákonníka) vykonané dokazovanie potvrdzuje dôvodnosť návrhu. Dotknuté pozemky
poctivo a v súlade s dobrými mravmi oprávnene držala a nadobudla (a ako jediná nadobudnúť mohla)
navrhovateľka.
3.5. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľka uviedla, že uznesenie odvolacieho
súdu považuje za arbitrárne, respektíve porušenie práva na spravodlivý proces vidí v tom, že napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu (respektíve aj súdu prvej inštancie) nespĺňa zákonné kvalitatívne
požiadavky, keďže nedáva odpovede na podstatné a právne relevantné skutočnosti vyplývajúce z
vykonaného dokazovania.
3.6. V danom prípade má navrhovateľka za to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (respektíve
aj súdu prvej inštancie) neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (respektíve aj súdu prvej inštancie) absentuje posúdenie

všetkých podstatných skutkových tvrdení a podstatných skutočností vyplývajúcich z dôkazov, ktoré sú
uvedené vyššie a ktoré sa týkajú splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľkou
vydržaním k predmetným pozemkom.
3.7. Pokiaľ mal súd za to, že navrhovateľka dostatočne nepreukázala niektorú zo skutočností, na
základe ktorých nadobudla vydržaním vlastnícke právo k dotknutým pozemkom (napríklad darovanie

predmetných pozemkov), mal súd postupom podľa ust. § 359e ods. 1 CMP vyzvať navrhovateľku na
označenie ďalších dôkazov. Pokiaľ tak súd prvej inštancie neurobil, porušil právo navrhovateľky na
spravodlivý proces a nevykonal všetky dôkazy, ktoré vykonané mohli a mali byť. Poukazuje pritom na
povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci ako aj na vyšetrovací princíp, ktorým je konanie podľa CMP
vedené (článok 6 základných princípov, § 35 a 36 CMP).

3.8. Súd prvej inštancie konkrétne v danej súvislosti pochybil aj v tom, že v rámci šetrenia, ktoré
mohol a mal spraviť na základe ust. § 359e ods. 1 CMP, nezabezpečil dedičské rozhodnutie, na
základe ktorého mali nadobudnúť spoluvlastnícke podiely k dotknutým pozemkom predchádzajúcej
spoluvlastníčky Q. P., rodená P., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X. XXX (v podiele 1) a Y.
W., rodená U., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X., T. XXX (v podiele 1), ktoré boli zapísané

v údajoch katastra nehnuteľností (v liste vlastníctva č. 5215, ako s titulmi nadobudnutia uvádzanými
uzneseniami 29D/694/2007, respektíve 22D/994/2017), respektíve doklady, na základe ktorých mala
dotknuté pozemky nadobudnúť spoluvlastníčka Y. I.. V katastri nehnuteľností sa nachádzajú ďalšie
listiny týkajúce sa predmetných pozemkov, ktoré bolo dôvodné, aby súd v rámci šetrenia podľa § 359e
ods. 1 CMP vyžiadal. Súd prvej inštancie teda nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, keď z

katastra nehnuteľností nevyžiadal všetky právne, technické a mapové podklady týkajúce sa dotknutých
pozemkov. Poukazuje pritom opäť na povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci, ako aj na vyšetrovací
princíp, ktorým je konanie podľa CMP vedené (článok 6 základných princípov, § 35 a § 36 CMP).
Súd prvej inštancie tak nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, porušil právo navrhovateľky na
spravodlivý proces a toto pochybenie odvolací súd nenapravil.

3.9. Navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a zároveň aby aj zrušil
uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom

(§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie odvolacieho súdu vydané (§ 424 CSP), bez
nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je prípustné i dôvodné.

5. V podanom dovolaní dovolateľka uplatnila dovolacie dôvody v zmysle § 420 písm. f) CSP a § 421
ods. 1 písm. c) CSP, pričom vec prejednávajúci senát považoval v tomto prípade za opodstatnené dať

prednosť vecnému prieskumu napadnutého rozsudku odvolacieho súdu pred procesným prieskumom
(pozri obdobne rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/198/2019, 4Cdo/200/2019, 4Cdo/36/2020,
8Cdo/28/2017).

6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

7.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešeniaprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom
rozhodovaná rozdielne.

8. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

9. Podľa § 359e ods. 2 CMP súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

10. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v aktuálne účinnom znení, ak je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri

pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

11. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v aktuálne účinnom znení, oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

12.Dovolateľkanamieta,žerozhodnutieodvolaciehosúduvdanomsporezáviseloodvyriešeniaprávnej
otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, konkrétne „splnenie zákonom stanovených
podmienoknadobudnutiavlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvydržaním“.Poukázalanajednejstrane
naprávnezáveryobsiahnutévrozhodnutíNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo/117/1994

(R 44/96), v ktorom sa uvádza, že pri posudzovaní nadobudnutia vlastníctva vydržaním môže byť
prípadne iný úkon ohľadne spornej veci iba okolnosťou, svedčiacou o dobromyseľnosti (bona fidae)
držiteľa veci. Na rozhodné okolnosti pri vydržaní vlastníctva poukázala aj konštantná judikatúra súdov
ešte pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka - zákon č. 509/1991 Zb. konštatovaním, že „na
rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod

nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolností svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom
jezákladnýrozdielmedziochranouvlastníctvaaochranoudržby“.Ďalejuviedla,ženadruhejstranestoja
právne závery, že súčasťou všetkých okolností, na ktoré je pri dobromyseľnosti potrebné brať zreteľ sú
aj právne podmienky prevodu nehnuteľností. Toto riešenie právnej otázky je reprezentovaná viacerými
rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/283/2009 (R 73/2015), 4Cdo/361/2012 (R 74/2015),

5Cdo/49/2010, 3Cdo/97/2009, 3MCdo/7/2010, 3MCdo/8/2010, 6MCdo/5/2010.

13. Predmetnú dovolaciu otázku riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte
občianskoprávneho kolégia, keď v rozsudku zo dňa 13. mája 2024 sp. zn. 1VCdo/1/2024 vyslovil právnu
vetu „právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť

držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby.
Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda, napríklad či za držanú vec zaplatil dohodnutú
sumu,prípadneposkytolinédohodnutéplneniealebopreukázateľneišloodarakobezodplatnéplnenie.“

14. V kontexte horeuvedeného najvyšší súd uzatvára, že dovolaním napadnuté rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Z uvedených dôvodov preto dovolací súd
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§
450 CSP).

15. V súvislosti s námietkou dovolateľky o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia dovolací

súd uvádza že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu zodpovedá právnemu posúdeniu veci,
ku ktorému dospel odvolací súd. Vzhľadom na konštatované nesprávne právne riešenie podstaty
prejednávaného sporu odvolacím súdom považuje preto dovolací súd za nadbytočné zaoberať sa
kvalitou odôvodnenia jeho rozhodnutia, nakoľko vec bude znovu predmetom rozhodovania pred
odvolacím súdom, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie.

16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).17. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.