Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200408
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8020200408.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členov

senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu A. B. – I.B.+,
IČO: 32 937 776, miesto podnikania Prešov, Pavlovičovo námestie 3862/45, proti žalovanému Okresný
úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Prešove, Námestie Mieru 3, o preskúmanie
zákonnostipostupuarozhodnutiažalovanéhozodňa04.05.2020Č.j.:OU-PO-OOP2-2020/015571-005/
LIS v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií
zo dňa 10.12.2019 číslo: OU-PO-OCDPK-2019/018066-12, na základe správnej žaloby vo veciach
správneho trestania takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Závery správnych orgánov

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 04.05.2020 Č.j.: OU-PO-OOP2-2020/015571-005/LIS

ako príslušný orgán podľa § 4 ods. 2 písm. b) a § 4 ods. 4 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii
miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a podľa § 137 písm. e/ zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 106/2018 Z.z.“) a ako
odvolací orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodol o odvolaní účastníka konania Igora Bilanoviča – I.B.
+ (ďalej len účastník konania, žalobca) proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu tak, že

podľa § 59 ods .2 Správneho poriadku rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru cestnej dopravy
a pozemných komunikácií č. OU-PO-OCDPK-2019/018066-12 zo dňa 10.12.2019 o uložení pokuty
účastníkovi konania v zmysle § 148 ods. 14 písm. b/ bod 4. zákona č. 106/2018 Z.z. vo výške 165,- eur za
to, že ako prevádzkovateľ nepodrobil osobné vozidlo, kat. M1 zn. ŠKODA, obchodný názov: OCTAVIA,
ev.č. C., VIN: D. v ustanovenej lehote do 15.10.2016 technickej kontrole pravidelnej, čím sa dopustil
porušenia ust. § 45 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona č. 106/2018 Z.z. v spojení s ust. § 108 ods. 1 zákona
č. 106/2018 Z.z., potvrdil a odvolanie účastníka konania zo dňa 14.01.2020 zamietol.

2. Z dôkazu porušenia č. 2019-03-05-2044385972 zo dňa 05.03.2019, výstupu z Jednotného
informačného systému v cestnej doprave (JISCD), ktorý bol vygenerovaný a vydaný pod hlavičkou
Okresného úradu Prešov, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií, (prvostupňový správnyorgán) vyplýva, že osobné vozidlo, kat. M1, zn. ŠKODA, obchodný názov: OCTAVIA, ev. č. C., VIN:
D., bolo podrobené technickej kontrole pravidelnej dňa 15.10.2014 s jej platnosťou do 15.10.2016 (kód
protokolu: 7072-007-47435-151014175329). V uvedenom dôkaze porušenia sa ako vlastník vozidla

a držiteľ osvedčenia o evidencii predmetného vozidla uvádza: Igor BILANOVIČ - I.B.+, Pavlovičovo
námestie 3862/45, 080 01 Prešov.

3. Prvostupňový správny orgán rozkazom č. OU-PO-OCDPK-2019/018066 zo dňa 21.03.2019 uložil A.
B. - I.B. + podľa ustanovenia § 149 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z. v spojení s ustanovením § 148 ods. 14

písm. b) bod 4. zákona č. 106/2018 Z.z. pokutu vo výške 165,- eur za to, že ako prevádzkovateľ vozidla
porušil ustanovenie § 45 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 106/2018 Z. z. v spojení s ustanovením §
108 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z., t.j., že bez vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil v ustanovenej
lehote, do 15.10.2016, osobné vozidlo, kat. M1, zn. ŠKODA, obchodný názov: OCTAVIA, ev. č. C., VIN:
D., technickej kontrole pravidelnej.

4. Proti rozkazu č. OU-PO-OCDPK-2019/018066 zo dňa 21.03.2019 podal účastník konania v zákonom
stanovenej lehote odpor zo dňa 28.04.2019.

5. Rozhodnutím č. OU-PO-OCDPK-2019/018066-3-Šr zo dňa 06.05.2019 prvostupňový správny orgán
uložil A. B. - I.B. + ako prevádzkovateľovi vozidla pokutu vo výške 165,- eur za to, že nepodrobil v

ustanovenej lehote vozidlo, ev. č. C., VIN: D., technickej kontrole pravidelnej.

6. Proti rozhodnutiu č. OU-PO-OCDPK-2019/018066-3-Šr podal účastník konania v zákonom
stanovenej lehote odvolanie zo dňa 16.06.2019.

7. Prvostupňový správny orgán dňa 09.07.2019 predložil v zákonom stanovenej lehote predmetné
odvolanie spolu so svojím vyjadrením a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
Prvostupňový správny orgán nedal účastníkovi konania v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2
Správneho poriadku možnosť vyjadriť sa v určenej lehote pred vydaním rozhodnutia č. OU- PO-

OCDPK-2019/018066-3-Šr k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

8. Odvolací orgán zistil v konaní prvostupňového orgánu viacero nedostatkov a pochybení, pre ktoré
rozhodnutím č. OU-PO-OOP2-2019/037186-002/LIS zo dňa 03.09.2019 podľa § 59 ods. 3 Správneho
poriadku zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-PO-OCDPK-2019/018066-3-Šr

zo dňa 06.05.2019 a vec vrátil správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie.
Následne odvolací orgán dňa 03.10.2019 vrátil spisový materiál prvostupňovému orgánu správnemu .

9. Prvostupňový správny orgán prostredníctvom listu zo dňa 08.10.2019 dal účastníkovi konania, v
zmysle ustanovení § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, možnosť v určenej lehote (7 dní od

doručenia tejto výzvy) vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

10. Na vyššie uvedený list reagoval účastník konania zaslaním troch písomných vyjadrení, a to zo dňa
07.11.2019, zo dňa 08.11.2019 a zo dňa 09.11.2019.

Vo vyjadrení zo dňa 07.11.2019 účastník konania poukázal na ust. § 3 ods. 2, 4 a 5, § 27 ods. 1, § 33
ods. 2 Správneho poriadku a uviedol, že mu správny orgán neposkytol žiadnu pomoc a poučenie.
Vo vyjadrení zo dňa 08.11.2019 účastník konania poukázal na ust. § 40 ods. 1 Správneho poriadku a
požiadal, aby „z dôvodu nedostatku staníc STK bola ako predbežná otázka daná Ministerstvu dopravy
a to z dôvodu preukázania nevykonateľnosti pravidelnej technickej a emisnej kontroly čo je následkom

nedostatku staníc STK“.
Účastník konania vo svojom podaní zo dňa 08.11.2019 zároveň požiadal o predloženie certifikátu v
súladesozákonomč.142/2000Z.z.,pričomzároveňdodal,že„druhouotázkoupreMinisterstvodopravy
je predloženie certifikátov informačného systému v cestnej doprave na základe ktorých sa určuje dátum
a čas správneho deliktu.“

Listom zo dňa 09.11.2019 účastník konania požiadal o prerušenie konania do vyjadrenia Ministerstva
dopravy a výstavby Slovenskej republiky ku predbežnej otázke.11. Prvostupňový správny orgán prostredníctvom emailovej správy zo dňa 12.11.2019 požiadal
Ministerstvo dopravy a výstavby SR o usmernenie najmä vzhľadom na podanie zo dňa 08.11.2019
účastníka konania. Príslušné ministerstvo reagovalo zaslaním emailovej správy zo dňa 13.11.2019, v

ktorej uviedlo, že o žiadnu predbežnú otázku sa v tomto prípade nejedná.

12. Rozhodnutím č. OU-PO-OCDPK-2019/018066-12 zo dňa 10.12.2019 prvostupňový správny orgán
uložil A. B. - I.B. + ako prevádzkovateľovi vozidla ev. č. C. za správny delikt pokutu vo výške 165,- eur
v zmysle ustanovenia § 148 ods. 14 písm. b) bod 4. zákona č. 106/2018 Z. z., t. j. za to, že nepodrobil

vozidlo v ustanovenej lehote, do 15.10.2016, technickej kontrole pravidelnej podľa § 45 ods. 1 písm.
b) prvého bodu.

13. V odôvodnení rozhodnutia č. OU-PO-OCDPK-2019/018066-12 zo dňa 10.12.2019 prvostupňový
správny orgán upriamil pozornosť na rozhodujúcu skutočnosť pre uloženie pokuty, uvedenú vo výrokovej
časti rozkazu OU-PO-OCDPK- 2019/018066 a tiež v odôvodnení tohto rozkazu. Tou je nesplnenie si

povinnosti prevádzkovateľa vozidla, ktorý nepodrobil vozidlo technickej kontrole pravidelnej v lehote do
15.10.2016,pričom vozidlo bolo dočasne vyradené z evidencie až dňom 30.08.2017, a do tohto dňa
podliehalo technickej kontrole pravidelnej.
Prvostupňový orgán v odôvodnení predmetného rozhodnutia tiež uviedol, že podľa ust. § 47 ods. 1
písm. b) ôsmeho bodu vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 137/2018

Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti technickej kontroly: Technickej kontrole pravidelnej
v lehote do štyroch rokov po jeho prvom prihlásení do evidencie a potom periodicky v dvojročných
lehotách podlieha vozidlo kategórie M1. Určenie kategórie vozila v tomto prípade dokladajú aj údaje
z informačného systému JISCD. Nakoľko ostatná technická kontrola bola na vozidle vykonaná dňa
15.10.2014, v zmysle vyššie uvedeného sa správny orgán stotožnil s tým, že nasledujúca technická

kontrola mala byť vykonaná v lehote do dvoch rokov od tohto dátumu, teda do 15.10.2016.
Tiež poukázal na ust. § 148 ods. 26 zákona č. 106/2018 Z. z. a zároveň dodal, že k porušeniu povinnosti
v tomto prípade malo dôjsť odo dňa 15.10.2016, ako posledného dňa lehoty na vykonanie technickej
kontroly pravidelnej na predmetnom vozidle. Správny orgán považuje lehotu piatich rokov v zmysle
vyššie uvedeného ustanovenia za zachovanú. Rovnako považuje za zachovanú aj lehotu dvoch rokov,

nakoľko príslušný správny orgán sa dozvedel o porušení povinnosti až dňom vytvorenia Výstupu z
Jednotného informačného systému v cestnej doprave (dôkaz porušenia) č. 2019-03-05-2044385972 s
dátumom vytvorenia 05.03.2019 o 06:58 hod.

Argumentoval, že účastník konania sa v tomto konaní nedopustil priestupku, ale správneho deliktu (na

čo ho upozorňuje aj text rozkazu č. OU-PO-OCDPK-2019/018066) v zmysle ust. § 148 ods. 14 písm.
b) štvrtého bodu zákona č. 106/2018 Z.z.
Poukázal, že účastník konania nepredložil listinné dôkazy - akým je primárne protokol o vykonaní
technickej kontroly, ktorý by dokazoval, že k porušeniu povinnosti prevádzkovateľa vozidla nedošlo.
Zdôraznil, že Jednotný informačný systéme v cestnej doprave (JISCD) nie je meradlom v zmysle § 8

zákona č. 142/2000 Z.z. Poukázal, že podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 387/2015 Z.z. cestný informačný
systém je informačný systém verejnej správy na úseku cestnej dopravy podľa osobitných predpisov,
ktorý sa vedie na účely konaní orgánov verejnej moci, výkonu kontroly, evidencie údajov, vzdelávania a
nadobúdania odborných spôsobilostí na úseku cestnej dopravy.
Dôvodil, že správny orgán vydal toto rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa

vozidla podľa ust. § 148 ods. 14 písm. b) štvrtého bodu zákona č. 106/2018 Z.z. a na základe zisteného
a potvrdeného stavu veci mal za preukázané, že prevádzkovateľ vozidla nepodrobil vozidlo technickej
kontrole pravidelnej v zákonom určenej lehote.

14. Proti rozhodnutiu č. OU-PO-OCDPK-2019/018066-12 zo dňa 10.12.2019 podal účastník konania v

zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 14.01.2020.

15. V odvolaní zo dňa 14.01.2020 účastník konania namietal, že ustanovenie § 45 ods. 1 písm. b)
prvého bodu zákona č. 106/2018 Z. z. a z toho vyplývajúca povinnosť pre jeho osobu je z jeho strany
nevykonateľná a to z dôvodu, že štátne orgány nezabezpečili také podmienky aby vykonalsvojim

motorových vozidlom evidenčné číslo C. pravidelnú technickú kontrolu a to z dôvodu nedostatku
prevádzkovaných staníc technickej kontroly v mieste pobytu jeho osoby t.j. v meste Prešov ako
prevádzkovateľa motorového vozidla ev.č. C..16. K vyššie uvedenému tvrdeniu účastníka konania odvolací orgán konštatoval, že stanice technických
kontrol v Slovenskej republike tvoria tzv. sieť staníc technických kontrol. Zriadenie ďalšej stanice
technickej kontroly nad rámec existujúcej siete povoľuje Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej

republiky. Podmienky na zriadenie stanice technickej kontroly nad rámec existujúcej siete upravuje
Príloha č. 1 k zákonu č. 106/2018 Z.z. Ak ide o zriadenie stanice technickej kontroly v rámci existujúcej
siete, rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky nie je potrebné. Príslušný
okresný úrad v sídle kraja povoľuje zriadenie stanice technickej kontroly a neskôr aj rozhoduje o udelení
oprávnení na vykonávanie technickej kontroly [§ 137 písm. a) bod 1. a 2. zákona č. 106/2018 Z. z.].

Podmienky, za splnenia ktorých schvaľovací orgán udelí navrhovateľovi povolenie na zriadenie stanice
technickej kontroly, stanovuje § 83 zákona č. 106/2018 Z.z.
Navyše odvolací orgán k veci dodal, že od iných účastníkov konania neregistruje podnety v súvislosti s
údajným nedostatkom staníc technických kontrol v Prešove a s tým súvisiacim „neumožnením“ podrobiť
vozidlá v ustanovených lehotách technickým kontrolám pravidelným.

17. Účastník konania v odvolaní ďalej poukázal na ust. § 3 ods. 2, 4, 5, § 32 ods. 1, 3 a § 33 ods. 1,
§ 34 ods. 3, 4, § 40 ods. 1, § 46 Správneho poriadku, ktorých porušenia sa podľa názoru odvolacieho
orgánu prvostupňový orgán nedopustil.
Vodvolaníúčastníkkonaniauviedol,žesprávnyorgán rozhodnutieOU-PO-OCDPK-2019/018066-12zo
dňa 10.12.2019 prijal predčasne, nakoľko sa v ňom správny orgán nevysporiadal s predbežnou otázkou,

ktorú on ako účastník konania podal dňa 08.11.2019, a ani s jeho žiadosťou o prerušenie konania
zo dňa 09.11.2019. Tento postup správneho orgánu neumožnil jeho osobe vyjadriť sa k rozhodnutiu o
predbežnej otázke a rozhodnutiu o prerušení konania, a tým došlo k porušeniu § 3 ods. 2 Správneho
poriadku.
Účastník konania tiež namietal, že správny orgán nesplnil povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a to vyžiadaním si štatistických údajov z ministerstva dopravy.

18. Odvolací orgán k týmto odvolacím námietkam uviedol, že nie je pravda, že sa nimi prvostupňový
správny orgán nezaoberal. Poukázal na vyššie spomenutú emailovú správu zo dňa 12.11.2019
adresovanú na Ministerstvo dopravy a výstavby SR a odpoveď zo dňa 13.11.2019, v rámci ktorej

Ministerstvo dopravy a výstavby SR uviedlo, že sa nejedná o žiadnu predbežnú otázku v tomto prípade.
Odvolací orgán tiež poukázal, že v odôvodnení rozhodnutia č. OU-PO-OCDPK-2019/018066-12 zo
dňa 10.12.2019 prvostupňový správny orgán konštatoval : „Správny orgán zároveň nezistil v konaní
predbežnú otázku, tak ako ju navrhuje účastník konania, ani dôvod na začatie konania o predbežnej
otázke, a teda z toho vyplývajúce následné prerušenie konania. Účastník konania ani v tejto veci

nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by čo i len naznačovali tvrdenia, ako ich popisuje účastník
konania.“

19. Ďalej účastník konania v odvolaní vyjadril názor, že zákon mu neukladá vykonať emisnú a technickú
kontrolu mimo jeho bydliska.

20. Odvolací orgán k tomuto názoru účastníka konania argumentoval, že prevádzkovateľ vozidla
má možnosť vybrať si stanicu technickej kontroly, v ktorej svoje vozidlo podrobí technickej kontrole
pravidelnej. Ak sa však účastníkovi konania javí, že v Prešove je málo staníc technických kontrol, mohol
predmetné vozidlo podrobiť technickej kontrole pravidelnej v inom meste.

Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia č. OU-PO-OCDPK-2019/018066-12
argumentoval, že vozidlo je možné podrobiť príslušnej kontrole na akejkoľvek stanici technickej kontroly
a žiaden právny predpis neukladá povinnosť prevádzkovateľovi vozidla podrobiť vozidlo príslušnej
kontrole práve v oblasti miesta jeho bydliska.

21. Účastník konania sa v odvolaní vyjadril: „VNÍMAM EXTRÉMNE SANKCIE ZO STRANY ŠTÁTU AKO
ĎALŠIE ZDANENIE OBYVATEĽSTVA, KEĎŽE ŠTÁTNE ORGÁNY MALI VEDOMOSŤ O NEREÁLNOM
SPLNENÍ VYKONATEĽNOSTI TECHNICKEJ A EMISNEJ KONTROLY.“

22. Odvolací orgán uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu v danom prípade nemožno

hovoriť o tom, že prevádzkovateľ vozidla nemal reálnu možnosť včas vykonať - podrobiť predmetné
vozidlo technickej kontrole pravidelnej.
V odôvodnení rozhodnutia č. OU-PO-OCDPK-2019/018066-12 prvostupňový správny orgán upozornil
na to, že v súvislosti s účinnosťou zákona č. 106/2018 Z.z. nedošlo v rámci úpravy legislatívy k vzniku,ani zániku povinnosti prevádzkovateľa vozidla (účastníka konania) podrobiť vozidlo technickej kontrole
pravidelnej v lehotách a spôsobom v zmysle platných právnych predpisov. Nedošlo ani k zmene lehoty
na vykonanie príslušnej kontroly vzťahujúcej sa na vozidlo účastníka konania, a nedošlo ani k sprísneniu

sankcií ukladaných za porušenie uvedenej povinnosti. Naopak, z hľadiska výšky uloženej pokuty nastali
okolnosti priaznivejšie pre prevádzkovateľa vozidla s odvolaním sa na § 149 ods. 6 zákona č. 106/2018
Z.z., umožňujúce úhradu pokuty vo výške jednej tretiny z uloženej výšky pokuty za splnenia jednej z
podmienok v uvedenom ustanovení.

23. V odvolaní účastník konania tiež poukázal na skutočnosť dočasného vyradenia vozidla v súlade s
§ 119a zákona 8/2009 Z. z. v období od 30.08.2017 do 04.11.2017 a v období od 06.12.2017 do
31.05.2018. Na základe tejto skutočnosti došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu porušenia povinnosti v
čase od 15.10.2016 do 21.03.2019; pričom ďalej pokračoval, že zákon č.106/2018 Z. z. nebol účinný v
čase od 15.10.2016, tak ako už bolo konštatované, účinný je až od 20.05.2018.

24. Odvolací orgán k uvedenej námietke týkajúcej sa nesprávneho vyhodnotenia porušenia povinnosti
argumentoval, že vo výroku rozkazu č. OU-PO-OCDPK-2019/018066 zo dňa 21.03.2019 je uvedené:
„Ustanovená lehota na vykonanie technickej kontroly pravidelnej: do 15.10.2016, Lehota platnosti
poslednej technickej kontroly pravidelnej: od 15.10.2014 do 15.10.2016“. Takisto vo výroku rozhodnutia
č. OU-PO-OCDPK-2019/018066-12 zo dňa 10.12.2019 prvostupňový orgán správne uviedol: „ ...

nepodrobil v ustanovenej lehote do 15.10.2016 vozidlo technickej kontrole pravidelnej ...“.
Ďalej dôvodil, že z ustanovenia § 170 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z., ktoré znie: „Konania začaté
a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov“,
vyplýva, že prvostupňový orgán mal konať v zmysle zákona č. 106/2018 Z. z., čo aj urobil už od vydania
rozkazu č. OU-PO-OCDPK-2019/018066.

25. Účastník konania ďalej namietal, že na základe nepredloženia certifikátu v súlade so
zákonom 142/2000 Z. z. podľa § 8 ods. 1, 2 písmeno a),ods. 3 je dôkaz porušenia pod číslom
2019-03-05-2044385972, kde nie je dátum a čas výstupom z certifikovaného meracieho zariadenia,
právne nulitný.

26. Odvolací orgán k tejto námietke konštatoval, že z dôkazu porušenia č. 2019-03-05-2044385972,
výstupu z Jednotného informačného systému v cestnej doprave, ktorý bol vygenerovaný a vydaný pod
hlavičkou Okresného úradu Prešov, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií, vyplýva, že
osobné vozidlo, ev. č. C., VIN: D., bolo podrobené technickej kontrole pravidelnej dňa 15.10.2014 s

jej platnosťou do 15.10.2016 (kód protokolu: 7072-007-47435-151014-175329). V predmetnom dôkaze
porušenia je uvedený dátum vytvorenia 05.03.2019 s časom 06:58 hod.

Odvolací orgán vyššie zistený skutkový stav podporil následnou citáciou ustanovenia § 5 ods. 2
zákona č. 387/2015 Z.z. o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 142/2000 Z.z. o
metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

27. V odvolaní účastník konania ďalej namietal, že správny orgán svojvoľne a arbitrárne rozhodol o
jeho vyjadrení k upovedomeniu zo dňa 07.11.2019; že správny orgán neumožnil jeho osobe vyjadriť

sa k podkladu, i k spôsobu zistenia (skutkového stavu) a navrhnúť jeho doplnenie pred vydaním
rozhodnutia, a kde požadoval z dôvodu rozsiahlosti troch úkonov primeranú lehotu 21 dní.

28. V súvislosti s týmito odvolacími námietkami odvolací orgán poukázal na ust. § 34 ods. 5 Správneho
poriadku a dôvodil, že prostredníctvom listu č. OU-PO-OCDPK-2019/018066-008 zo dňa 08.10.2019

dal prvostupňový správny orgán účastníkovi konania v zmysle § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho
poriadku možnosť v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy vyjadriť sa k podkladom pred vydaním
rozhodnutia, v súlade s ustanovením § 27 ods. 1 Správneho poriadku.
Odvolací orgán má za to, že prvostupňový správny orgán určil účastníkovi konania primeranú lehotu
(7 dní) na vyjadrenie. Jeho troma vyjadreniami (zo dňa 07.11.2019, zo dňa 08.11.2019 a zo dňa

09.11.2019) sa zaoberal a bližšie ich rozpísal v rozhodnutí č. OU-PO-OCDPK- 2019/018066-12, navyše
k predmetnému konaniu sa už účastník konania vyjadroval aj predtým, či už v rámci podaného odporu
zo dňa 28.04.2019 i odvolania zo dňa 16.06.2019.Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 10.12.2019 uviedol, že má za to, že lehota 7 dní
nie je neprimerane krátka vzhľadom na dĺžku predmetného konania, vzhľadom na možnosti účastníka
konania, na vyjadrenie sa v rámci riadnych opravných prostriedkov (odpor, odvolanie) aj vzhľadom na

zo zákona poskytnuté poučenia účastníkovi konania, i vzhľadom na skutočnosť, že v prípade účastníka
nejde o prvé sankcionované porušenie predmetnej povinnosti, v rámci ktorého voči nemu bolo vedené
správne konanie. Ďalej prvostupňový orgán dodal, že podľa ust. § 4 ods. 1 Správneho poriadku účastníci
konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.

29. Účastník konania v odvolaní tvrdil, že správny orgán si voči nemu ako účastníkovi konania nesplnil
povinnosť poskytovať mu pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpela jeho
osoba v konaní ujmu.

30. Odvolací orgán k námietke týkajúcej sa postupu správneho orgánu voči účastníkovi konania dôvodil,
že účastník konania bol v priebehu predmetného konania poučovaný, a to prostredníctvom poučenia

v rozkaze zo dňa 21.03.2019 ( str. 4 a 5) i poučenia v rozhodnutí zo dňa 10.12.2019 (str. 10 ).

31. V závere odvolania účastník konania uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené odvolacie námietky
žiada rozhodnutie č. OU-PO-OCDPK- 2019/018066-12 zo dňa 10.12.2019 zrušiť.

32. Prvostupňový správny orgán sprievodným listom č. OU-PO-OCDPK-2020/003543 predložil v
zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 14.01.2020 spolu s predkladacou správou a so spisovým
materiálomOkresnémuúraduPrešov,odboruopravnýchprostriedkovakoodvolaciemuorgánunaďalšie
konanie a rozhodnutie.

33. V predkladacej správe prvostupňový správny orgán konštatoval, že účastník konania v priebehu
celého konania nepredložil ani jeden relevantný listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, že k porušeniu
predmetnej povinnosti prevádzkovateľa vozidla nedošlo. Jediným listinným dôkazom, ktorý pripojil
účastník konania k odporu voči rozkazu č. OU-PO-OCDPK- 2019/018066 zo dňa 21.03.2019, bolo
potvrdenie o odobratí tabuliek s evidenčným číslom a osvedčenia o evidencii vozidla, ktoré poukazuje na

dočasné vyradenie vozidla od 30.08.2017 do 04.11.2017. Táto skutočnosť však nemá žiadnu relevanciu
k tomu, že účastník konania (prevádzkovateľ vozidla) si nesplnil svoju povinnosť v zmysle zákona č.
106/2018 Z. z., podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej v ustanovenej lehote do dňa 15.10.2016.
Poukázal na ust. § 32 ods. 2 Správneho poriadku a podotkol, že vychádzal pred vydaním rozhodnutia č.
OU-PO-OCDPK-2019/018066-12 zo dňa 10.12.2019 zo spoľahlivo zisteného stavu veci; že má za to, že

porušením predmetnej povinnosti prevádzkovateľa vozidla môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti cestnej
premávky, užívaním vozidla bez platnej technickej resp. emisnej kontrole, ktoré nebolo podrobené
kontrole jeho technického stavu, čím teda aj k ohrozeniu verejného záujmu; že pokutu uložil v zmysle
zákona č. 106/2018 Z. z. a odvolaciemu orgánu navrhol odvolanie zamietnuť a rozhodnutie o uložení
pokuty potvrdiť.

Citoval ustanovenie § 45 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 106/2018 Z. z. a zdôraznil, že v ňom uvedená
povinnosť platí pre všetky vozidlá, ktoré sú v premávke na pozemných komunikáciách (v cestnej
premávke), to znamená, že táto povinnosť sa týka všetkých vozidiel, ktoré sú prihlásené do evidencie
vozidiel na orgáne Policajného zboru (na dopravnom inšpektoráte) a majú vydanú tabuľku s evidenčným
číslom. Ľahostajný prístup prevádzkovateľov vozidiel k vyššie uvedenej povinnosti predstavuje riziko na

cestách, lebo v takomto prípade po cestách jazdia vozidlá neprispôsobené podmienkam prevádzky v
cestnej premávke.
Zdôraznil, že v prípade zistenia porušenia tejto povinnosti je okresný úrad povinný konať a
prevádzkovateľovi vozidla uložiť pokutu 165,- eur za neplatnú technickú kontrolu pravidelnú.
Spomínanú povinnosť musela Slovenská republika do právneho systému implementovať na základe

smernice Európskej únie, podľa ktorej „v každom členskom štáte sa motorové vozidlá registrované v
tomto štáte a ich prívesy a návesy podrobia pravidelným kontrolám technického stavu vozidla“.
Citoval ust. § 148 ods. 14 písm. b) bod 4. zákona č. 106/2018 Z.z. a ust. § 47 ods. 1 písm. b)
bod 8. vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 137/2018 Z.z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti v oblasti technickej kontroly, a argumentoval, že A. B. - I.B. + ako prevádzkovateľ

predmetného vozidla má zodpovednosť za splnenie povinnosti podľa ust. § 45 ods. 1 písm. b) bod 1.
zákona č. 106/2018 Z. z.. V prípade, že prevádzkovateľ vozidla nepodrobí vozidlo v ustanovenej lehote
technickej kontrole pravidelnej podľa § 45 ods. 1 písm. b) bod 1., okresný úrad mu v súlade s ust.
§ 148 ods. 14 písm. b) bod 4. zákona č. 106/2018 Z.z. uloží pokutu 165,- eur, čo v danom prípadeprvostupňový správny orgán učinil prostredníctvom rozhodnutia č. OU-PO-OCDPK- 2019/018066-12
zo dňa 10.12.2019.
Konštatoval, že tvrdenia účastníka konania v odvolaní nemajú vplyv na výsledok daného konania. A.

B. - I.B. + sa správneho deliktu preukázateľne (dôkaz porušenia č. 2019-03-05-2044385972 zo dňa
05.03.2019, výstup z Jednotného informačného systému v cestnej doprave) dopustil, a to tým, že do
15.10.2016 nepodrobil predmetné vozidlo v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej.

34. Odvolací orgán poukázal na ustanovenie § 59 ods. 2 Správneho poriadku a na základe vyššie

uvedených skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.

II.
Žalobné dôvody

35. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

36. Žalobca namietal, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu záviselo od posúdenia

predbežnejotázkyadresovanejMinisterstvudopravyavýstavbySR,sktorousažalovanýnevysporiadal.
V tejto súvislosti citoval ust. § 3, 6 ods. 1 a § 32 ods. 3 Správneho poriadku. Poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžso/39/2016, z ktorého vyplýva, že aj keď Správny poriadok
pojem „predbežná otázka“ nedefinuje, zo súdnej praxe vyplýva, že ide o otázku, zodpovedanie
ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania, a súčasne je to

taká otázka, rozhodnutie ktorej nepatrí do kompetencie správneho orgánu, ktorý vo veci rozhoduje.
Zdôraznil, že dôvodnosť predbežnej otázky plynie zo štatútu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej
republiky. Následne citoval, že Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky bod 18. tvorí
štátnu dopravnú politiku v oblasti schvaľovania vozidiel, technických kontrol, emisných kontrol, kontrol
originality a montáže plynových zariadení, bod 19. vypracúva koncepcie a rozvojové programy v oblasti

schvaľovania vozidiel, technických kontrol, emisných kontrol, kontrol originality a montáže plynových
zariadení, bod 23. určuje sieť staníc technickej kontroly, pracovísk emisných kontrol a pracovísk kontroly
originality.
Na základe uvedeného štatútu ministerstva dopravy a výstavby ide o otázku, zodpovedanie ktorej
podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania a súčasne je to taká otázka,

rozhodnutie ktorej nepatrí do kompetencie správneho orgánu, ktorý vo veci rozhoduje.

37. Ďalej žalobca namietal, že nesprávnym postupom správneho orgánu jemu ako účastníkovi konania
sa odňala možnosť zúčastniť sa na konaní o predbežnej otázke, čo malo podstatný vplyv na rozhodnutie
a náprava sa nevykonala ani v odvolacom konaní. Poukázal na to, že samotný odvolací orgán priznal

komunikáciu medzi prvostupňovým správnym orgánom a Ministerstvom dopravy a výstavby SR, o ktorej
nebol upovedomený, nebolo mu umožnené sa k stanovisku ministerstva vyjadriť. Prvostupňový správny
orgán prostredníctvom emailovej správy zo dňa 12.11.2019 požiadal Ministerstvo dopravy a výstavby
SR o usmernenie najmä vzhľadom na podanie účastníka konania zo dňa 08.11.2019, na čo príslušné
ministerstvo reagovalo zaslaním mailovej správy zo dňa 13.11.2019, v ktorej uviedlo, že o žiadnu

predbežnú otázku sa v tomto prípade nejedná. Žalobca poukázal, že mu nebolo toto vyjadrenie
ministerstva k predbežnej otázke doručené, a tak nesprávnym postupom správneho orgánu sa mu ako
účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní a vyjadriť sa k všetkým skutočnostiam.
Podľa jeho názoru vyjadrenie ministerstva dopravy a výstavby malo podstatný vplyv na rozhodnutie, a
náprava nebola urobená ani v odvolacom konaní.

38. V bode 3. žaloby žalobca uviedol, že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako
nepravdivé. V tejto súvislosti poukázal na § 5 ods. 2 zákona č. 387/2015 Z.z.. Údaje evidované
v cestnom informačnom systéme sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je
preukázaný opak. Proti osobe, ktorá sa v dobrej viere spolieha na údaje v cestnom informačnom

systéme, nemôže iná osoba namietať, že tieto údaje nie sú úplné alebo nezodpovedajú skutočnosti. Zo
strany žalovaného ide o nepravdivý dôkaz a to z dôvodu, že ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č. 387/2015
Z.z. sa vzťahuje na údaje evidované v cestnom informačnom systéme a nevzťahuje sa na dátum a
čas výstupu z jednotného informačného systému v doprave, ktorý je údajným dôkazom porušenia č.2019-03-05-2044385972 s dátumom vytvorenia 05.03.2019 o 06:58 hod. Žalobca argumentoval, že
dátumačasvytvoreniavýstupujemeranáveličina,ktorámaväzbunazánikzodpovednostizapriestupok
v súlade s § 20 zákona 372/1990 Zb.. Orgán verejnej moci nepreukázal certifikátom, že dátum a čas

na výstupe č. 2019-03-05-2044385972 z jednotného informačného systému v cestnej doprave, je
pravdivý. Zákonodarca nezbavil orgány verejnej moci aplikovať zákon č. 142/2000 Z.z. pri vytváraní
výstupov z jednotného informačného systému vedeného v súlade so zákonom č. 387/2015 Z.z.. Ak by
zákonodarca považoval za potrebné, aby sa zákon č. 142/2000 Z.z nevzťahoval na zákon č. 387/2015
Z.z. a súčasne na zákon č. 372/1990 Zb., uviedol by to priamo v zákone, ako je to uvedené vo vzťahu

k osobitnému predpisu o sprístupnenie informácií - § 5 ods. 3 zákona č. 387/2015 Z.z., z ktorého
vyplýva, že na neverejné časti registrov cestného informačného systému sa nevzťahuje osobitný predpis
o sprístupňovaní informácií.

39. Žalobca zhrnul, že rozhodnutie správnych orgánov vo veci správneho deliktu a preukázateľne
dôkaz porušenia zo dňa 05.03.2019, výstup z Jednotného informačného systému v cestnej doprave

je nepravdivé, a to z dôvodu nepreukázania pravdivosti dátumu a času vytvorenia výstupu z
jednotného informačného systému v cestnej doprave certifikátom v súlade so zákonom č. 142/2000
Z.z.. Rozhodnutia správnych orgánov sa opierajú o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Žalobca
sa domnieva, že správne orgány sa snažili klamlivo navodiť situáciu údajného užívania vozidla bez
platnej technickej resp. emisnej kontroly, čo sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, a

to z dôvodu neexistencie takéhoto dôkazu, ba práve naopak nedostatok staníc technickej kontroly
žalobcovi neumožnilo používanie vozidla, a to z dôvodu neumožnenia zo strany orgánov verejnej moci
vykonanie technickej resp. emisnej kontroly a z toho plynúce nemožnosti využívania vozidla v cestnej
premávke. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Asan/3/2017 zo dňa
27.04.2018, z ktorého citoval. Zvlášť poukázal, že verejná správa je službou verejnosti a základné právo

konania uvedené v § 3 Správneho poriadku je potrebné interpretovať v duchu európskeho štandardu
všeobecných požiadaviek na kvalitu postupu a činnosti verejnej správy, súhrne označovaných ako
princípydobrejsprávy.Žalobcazastávanázor,ževrozhodnutížalovanéhoboliporušenéobaprincípy,t.j.
princíp dobrej štátnej správy, ako aj princíp legality štátnej moci, pričom odvolací orgán sa nevysporiadal
ani s porušovaním princípu dobrej štátnej správy, ako aj princípom legality štátnej moci v rozhodnutí

prvostupňového správneho orgánu, čo žalobca namietal už v odvolaní zo dňa 16.06.2019.

40. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domnieva, že žalovaný posúdil vec po právnej
stráne nesprávne. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

41. K podanej správnej žalobe sa žalovaný vyjadril písomným stanoviskom zo dňa 12.10.2020, v ktorom
zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Navrhol žalobu ako

nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania. Súhlasil s prejednaním veci
bez nariadenia pojednávania.

IV.
Replika žalobcu

42. K vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe zaslal žalobca repliku dňa 22.11.2020, v ktorej žiadal
prizvať znalca z príslušného odboru a odvetvia, ktorý by dal poveď na otázku „Ako dlho je nutné čakať na
vykonanie TECHNICKEJ KONTROLY PRI AKTUÁLNOM MNOŽSTVE VOZIDIEL PODLIEHAJÚCICH
TECHNICKEJ KONTROLE V OKRESE PREŠOV S PRIHLIADNUTÍM NA SKUTOČNOSŤ, ŽE MESTO

PREŠOV JE SPÁDOVE MESTO SO STANICAMI TECHNICKEJ KONTROLY PRE NÁKLADNE
VOZIDLÁ CELÉHO PREŠOVSKÉHO KRAJA“.
Ďalej žalobca uviedol, že v dôkaze porušenia je dátum vytvorenia 05.03.2019 s časom 06:58, ktorého
zákonnosť žalovaný na základe argumentácie žalobcu v žalobe o nezákonnosti daného dátumu
a času v predmetnom dôkaze porušenia nevyvrátil procesnou obranou, ale zopakoval argumentáciu

zo svojho rozhodnutia. Snahou žalovaného bolo poškodiť - diskreditovať žalobcu vyjadrením, že „Je
nemysliteľné, aby žalobca nepodrobil vozidlo technickej kontrole, kým nebudú zriadené ďalšie stanice
technických kontrol a dovtedy vozidlo riadne užíval v premávke na pozemných komunikáciách“. Žalobca
poukázal nech žalovaný predloží dôkaz o tom, že žalobca využíval vozidlo v premávke na pozemnýchkomunikáciách. Opak je pravdou, že žalobcovi zo strany štátnych orgánov bolo znemožnené využívať
vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách a to z dôvodu že štátne orgány neumožnili vznik
nových staníc technickej kontroly a vzniká otázka, prečo bola zvýhodnená skupina staníc technickej

kontroly do takej miery, že došlo k obmedzeniu práva využívať žalobcovi majetok, t.j. vozidlo a k zmene
došlo až prijatím nového zákona.
Je až sarkazmus ak žalovaný udáva, že žalobca mal vozidlo dočasne odhlásiť a prečo potom som
kupoval vozidlo, ktoré nemôže využívať. Žalovaný priznal nedostatok staníc technickej kontroly a
zároveň aj keď uvádza možnosť vykonať STK v inom meste , ale neuviedol kde, lebo žalovaný nemá

vedomosť o STK stanici na Slovensku, kde by bolo možne vykonať STK bez toho, aby žalobca v rade
čakal celú noc na vykonanie STK, s poukazom na tvrdenie žalovaného, že mohol predmetné vozidlo
podrobiť technickej kontrole pravidelnej v inom meste, keď sa žalobcovi javí, že v Prešove je málo staníc
technickej kontroly.

V.

Skutkové zistenia a právne závery správneho súdu

43. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 165/2015 Z.z. správny súdny poriadok, (ďalej len
SSP), podľa ktorého správny súd postupoval v predmetnom konaní.

44. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

45. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

46. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

47. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

48. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

49. Podľa § 114 SSP, ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie

nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu
prerušiť.

50.Spoukazomnavyššiecitovanézákonnéustanoveniasprávnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutia
a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vypočul poverenú

zástupkyňu žalovaného, konal v neprítomnosti žalobcu v súlade s § 114 SSP a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.

51. Predmetom preskúmania je rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 165,- eur žalobcovi
ako prevádzkovateľovi vozidla za porušenie ustanovení špecifikovaných vo výroku rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu.

52. Z administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán prvého stupňa dňa 21.03.2019 vydal rozkaz
o uložení pokuty číslo: OU-PO-OCDPK-2019/018066 za spáchanie správneho deliktu žalobcom podľa
§ 148 ods. 14 písm. b/ štvrtého bodu zákona č. 106/2018 Z.z., ktorý bol žalobcovi doručený dňa

15.04.2019. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odpor proti vyššie uvedenému rozkazu
o uložení pokuty. Správny orgán prvého stupňa posúdil podaný odpor a zistil, že v danom prípade
nenastali dôvody na odmietnutie odporu podľa § 149 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z.. V súlade s § 149
ods. 13 zákona č. 106/2018 Z.z. včas podaným odporom sa rozkaz zrušil v celom rozsahu a správnyorgán pokračoval v konaní o správnom delikte. Doručenie rozkazu žalobcovi sa považovalo za prvý úkon
v konaní o správnom delikte podľa § 148 zákona č. 106/2018 Z.z.. Správny orgán prvého stupňa vydal
rozhodnutie o uložení pokuty číslo: OU-PO-OCDPK-2019/018066-3-Šr zo dňa 06.05.2019, voči ktorému

sa žalobca odvolal. Správny orgán prvého stupňa odvolanie žalobcu odstúpil odvolaciemu orgánu, ktorý
v danej veci vydal rozhodnutie pod číslom: OU-PO-OOP2-2019/037186-002/LIS zo dňa 03.09.2019,
ktorým sa daná vec zrušila a vec sa vrátila prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Správny orgán prvého stupňa začal opätovné konanie vo veci, vyzval žalobcu upovedomením zo dňa
08.10.2019, aby sa v lehote do 7 dní od doručenia tejto výzvy písomne vyjadril k podkladom pred
vydaním rozhodnutia. Táto výzva bola žalobcovi doručená 04.11.2019. Dňa 11.11.2019 bolo správnemu
orgánu doručené vyjadrenie žalobcu. Správny orgán prvého stupňa dospel k záverom, že predmetom
konania je porušenie práve jednej zákonom uloženej povinnosti prevádzkovateľa vozidla podľa § 45
ods. 1 písm. b/ zákona č. 106/2018 Z.z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v stanovenej

lehotevozidlotechnickejkontrolepravidelnejspôsobomavrozsahuustanovenomvšeobecnezáväzným
právnym predpisom, a to zákonom č. 106/2018 Z.z..

Správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že nezistil v konaní predbežnú otázku, tak ako ju
navrhol žalobca, ani dôvod na začatie konania o predbežnej otázke a z toho vyplývajúce prerušenie

konania. Konštatoval, že žalobca v tejto veci nepredložil žiadne listinné dôkazy. Zdôraznil, že žiaden
právny predpis nestanovuje podrobenie vozidla príslušnej kontrole v posledný deň jej platnosti. Je
možné podrobiť príslušnej kontrole motorové vozidlo na akejkoľvek stanici technickej kontroly a žiaden
právny predpis neukladá povinnosť prevádzkovateľovi vozidla podrobiť vozidlo príslušnej kontrole práve
v oblasti miesta jeho bydliska. Žalobca nepredložil protokol o vykonaní technickej kontroly, ktorý by

dokazoval, že k porušeniu povinnosti prevádzkovateľovi vozidla nedošlo. Jediným listinným dôkazom,
ktorý pripojil žalobca k odporu proti rozkazu zo dňa 21.03.2019 bolo potvrdenie o odobratí tabuliek
s evidenčným číslom a osvedčenie o evidencii vozidla, ktoré poukazuje na dočasné vyradenie vozidla
od 30.08.2017 do 04.11.2017. Táto skutočnosť však nemá žiadnu relevanciu k tomu, že žalobca ako
prevádzkovateľ vozidla si nesplnil svoju povinnosť v zmysle zákona č. 106/2018 Z.z. podrobiť vozidlo

technickej kontrole pravidelnej v ustanovenej lehote do 15.10.2016.

53. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 106/2018 Z.z., prevádzkovateľ vozidla je povinný bez
vyzvania a na vlastné náklady vozidlo podrobiť technickej kontrole pravidelnej v lehotách, spôsobom
a v rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g/.

54. Podľa § 108 ods. 1 písm. a/ zákona č. 106/2018 Z.z., technickej kontrole pravidelnej podlieha vozidlo,
ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne vyradené z evidencie vozidiel; to neplatí pre
jednotlivo vyrobené vozidlo s obmedzenou prevádzkou schválené podľa § 26.

55. Podľa § 148 ods. 14 písm. b/ bod 4. zákona č. 106/2018 Z.z., okresný úrad uloží prevádzkovateľovi
vozidla pokutu 165,- eur za každé vozidlo, ak nepodrobí vozidlo v ustanovenej lehote technickej kontrole
pravidelnej podľa § 45 ods. 1 písm. b/ prvého alebo tretieho bodu.

56. Podľa § 148 ods. 24 zákona č. 106/2018 Z.z., o viacerých správnych deliktoch toho istého páchateľa

podľa odsekov 13 až 19 sa rozhodne a sankcia sa uloží vo viacerých samostatných konaniach
vedených podľa vozidla, v súvislosti s ktorým bol správny delikt spáchaný, a osobitne pre každé
porušenie povinnosti. Samostatné konania o správnych deliktoch podľa tohto odseku nemožno spojiť
do spoločného správneho konania, ani o takých správnych deliktoch rozhodnúť jedným rozhodnutím.

57. Podľa § 148 ods. 26 zákona č. 106/2018 Z.z., pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď
sa príslušný správny orgán dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa,
keď k porušeniu povinnosti došlo.

58. Podľa § 149 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z., ak je nepochybne zistené, že osoba sa dopustila

konania,ktorýmporušilapovinnosťpodľatohtozákona,správnyorgánbezďalšiehokonaniavydározkaz
o uložení pokuty podľa § 148 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ods. 2 písm. a) alebo písm. b), ods. 3 písm.
a), ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. a), ods. 6 písm. a), ods. 12 písm. a) alebo ods. 13 až 19.59. Podľa § 149 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z.z., podkladom pre vydanie rozkazu sú najmä výpisy
z informačného systému evidencie vozidiel, výpisy z cestného informačného systému, celoštátneho
informačného systému technických kontrol, celoštátneho informačného systému emisných kontrol,

celoštátneho informačného systému kontrol originality, celoštátneho informačného systému montáže
plynových zariadení, rozhodnutia okresného úradu o nariadení technickej kontroly, emisnej kontroly
alebo kontroly originality, oznámenia od orgánov vykonávajúcich dohľad nad bezpečnosťou a
plynulosťou cestnej premávky, protokoly o kontrole z vykonaného odborného dozoru alebo iné dôkazy,
ktoré nepochybne preukazujú, že osoba sa dopustila konania, ktorým porušila povinnosť podľa § 148

ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ods. 2 písm. a) alebo písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. a), ods. 5
písm. a), ods. 6 písm. a), ods. 12 písm. a) alebo ods. 13 až 19.

60. Podľa § 149 ods. 6 zákona č. 106/2018 Z.z., ak bola pokuta uložená za nepodrobenie vozidla
technickej kontrole, emisnej kontrole alebo kontrole originality, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej
výške, ak do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu je na platobný účet uvedený v rozkaze pripísaná jedna

tretina z uloženej výšky pokuty a zároveň v tejto lehote vozidlo je

a) podrobené príslušnej kontrole uvedenej v rozkaze,
b) vyradené z evidencie,
c) odhlásené do cudziny alebo

d) dočasne vyradené z evidencie.

61. Podľa § 149 ods. 10 zákona č. 106/2018 Z.z., účastník konania môže proti rozkazu podať do 15
dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa musí
odôvodniť; v odôvodnení sa uvedú rozhodujúce skutočnosti, o ktoré sa opiera obrana proti výroku

uvedenému v rozkaze a zároveň sa označia dôkazy na preukázanie tvrdení účastníka konania. K odporu
sa pripoja listinné dôkazy, ktorých sa účastník konania dovoláva. O tomto musí byť účastník konania v
rozkaze poučený. Ustanovenie § 19 ods. 3 Správneho poriadku sa nepoužije.

62. Podľa § 149 ods. 13 zákona č. 106/2018 Z.z., včas podaným odporom, ktorý nebol odmietnutý podľa

odseku11,sarozkazzrušujevcelomrozsahuasprávnyorgánpokračujevkonaníosprávnomdelikte,ak
odsek 14 neustanovuje inak. Ak pred vydaním rozkazu nebol proti účastníkovi rozkazného konania ako
účastníkovi konania o správnom delikte podľa § 148 urobený iný úkon, doručenie rozkazu účastníkovi
konania sa považuje za prvý úkon v konaní o správnom delikte podľa § 148.

63. Podľa § 157 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z., ak v tomto zákone alebo v osobitnom predpise nie je
ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje Správny poriadok.

64. Podľa § 47 ods. 1 písm. b/ bod 8. vyhlášky č. 137/2018 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
v oblasti technickej kontroly, technickej kontrole pravidelnej v lehote do štyroch rokov po jeho prvom

prihlásení do evidencie a potom periodicky v dvojročných lehotách podlieha vozidlo kategórie M1.

65. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

66. Podľa § 21 ods. 1 (veta prvá) Správneho poriadku, správny orgán nariadi pojednávanie, ak to
vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.

67. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

68. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky , ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

69. Podľa § 34 ods. 4, ods. 5 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti.70. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi,
musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí

obsahovať prepísané náležitosti.

71. Podľa § 47 ods. 1 veta prvá, ods. 2, ods. 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať
výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti

nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny
orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.

72. Správny súd považuje za potrebné uviesť a zdôrazniť, že správny súd preskúmava zákonnosť
právoplatných správnych rozhodnutí, to znamená, že súdne konanie nepredstavuje „predĺženie“, resp.
„pokračovanie“ správneho konania. Aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je v správnom
súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia a právomocí všeobecných súdov,

ktoré nie sú pri preskúmavaní postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale
súdmi, do právomocí ktorých patrí predovšetkým preskúmanie právnych otázok týkajúcich sa postupu
a rozhodnutia tohto orgánu (napr. I.ÚS 217/2015).

73. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno vyvodiť zo všeobecných ústavných

požiadaviek na uplatňovanie verejnej moci, zo všeobecných princípov demokratického a právneho štátu,
ako aj ustanovení Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

74. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v
rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené

v § 195 písm. a) až e) SSP. Žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom
žaloby, súd nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce
na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej lehoty, v ktorej
bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie

žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania
trestov.

75. Správny súd poukazuje, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného tvoria
jeden celok (viď rozsudok NS SR sp.zn. 2Asan/2/2016 zo dňa 27.03.2019).

76. Správny súd zdôrazňuje, že zodpovednosť prevádzkovateľa za správny delikt podľa § 148 ods. 14
písm. b/ bod 4. zákona č. 106/2018 Z.z. spočívajúci v nesplnení povinnosti podrobiť vozidlo pravidelnej
technickej kontrole, ktorej predmetné vozidlá ako vozidlá evidované v Slovenskej republike a z evidencie
ani dočasne nevyradené v zmysle § 108 ods. 1 písm. a/ a § 117 ods. 1 písm. a/ uvádzaného

zákona podliehajú, je zodpovednosťou objektívnou. Z hľadiska uplatnenia ktorej nie je významné, či
prevádzkovateľ má alebo nemá faktickú možnosť zabezpečiť podrobenie vozidiel predpísanej kontrole.
Zodpovednosť za správny delikt nepodrobenia motorového vozidla technickej kontrole pravidelnej je
budovaná na objektívnom princípe a preto zákonodarca mimo iného aj zjednodušením ukladania pokút
prostredníctvom rozkazného konania jasne zdôrazňuje zodpovednosť za výsledok. Otázka zavinenia,

ktorá sa rieši najmä v priestupkovom konaní je v tejto súvislosti irelevantná, pretože v tomto konaní
sa bude preukazovať len porušenie právnej povinnosti (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR
1Asan/34/2020 zo dňa 20.04.2022).

77. Na podporu svojho tvrdenia, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa

29.januára 2015, sp.zn.8Sžf/111/2013, publikovaný v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 10/2015,
z ktorého vyplýva tento právny názor:„I. Ak ide o zodpovednosť fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt, ide o objektívnu zodpovednosť
a subjektívna stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je
relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou fyzickej osoby

podnikateľa.

II. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti
fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej
uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje

potrestanie za správny delikt správnym orgánom“.

78. Z ustanovenia § 149 ods.6 písm. a/ zákona č.106/2018 Z.z. vyplýva, že ak bola pokuta uložená za
nepodrobenie vozidla technickej kontrole, emisnej kontrole alebo kontrole originality, pokuta sa považuje
za uhradenú v plnej výške, ak do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu je na platobný účet uvedený
v rozkaze pripísaná jedna tretina z uloženej výšky pokuty a zároveň v tejto lehote vozidlo je podrobené

príslušnej kontrole uvedenej v rozkaze.

Zobsahuadministratívnehospisunevyplýva,žežalobcavzmyslevyššieuvedenéhoustanoveniauhradil
na účet uvedený v rozkaze jednu tretinu z uloženej výšky pokuty a zároveň v tejto lehote vozidlo podrobil
príslušnej kontrole uvedenej v rozkaze, preto správny orgán nemohol v zmysle § 149 ods.7 písm.c/

zákona č.106/2018 Z.z. vec odložiť z dôvodu, že zanikla zodpovednosť žalobcu za porušenie povinnosti.

79. Žalobca z dôvodu údajnej nevykonateľnosti technickej kontroly pravidelnej pre nedostatok staníc
technických kontrol žiadal, aby sa Ministerstvo dopravy a výstavby SR zaoberalo jeho položenou
predbežnou otázkou. Správny orgán prvého stupňa požiadal Ministerstvo dopravy a výstavby SR

o usmernenie vzhľadom na podanie žalobcu zo dňa 08.11.2019, na čo príslušné ministerstvo reagovalo
zaslaním e-mailovej správy zo dňa 13.11.2019, v ktorej uviedlo, že o žiadnu predbežnú otázku sa v tomto
prípade nejedná. Zvlášť s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy
týkajúce sa položenia tejto predbežnej otázky.

80.Správnysúdsastotožnilsargumentáciousprávnychorgánov,žežalobcaakoprevádzkovateľvozidla
mal možnosť vybrať si stanicu technickej kontroly, v ktorej by svoje vozidlo podrobil technickej kontrole
pravidelnej, a to aj mimo miesta bydliska.

Správny súd dáva do pozornosti ustanovenie § 107 ods.4 zákona č.106/2018 Z.z. podľa ktorého,

technickú kontrolu podľa odseku 2 písm. a/ až f/ (technickú kontrolu pravidelnú, technickú kontrolu
zvláštnu, technickú kontrolu administratívnu, technickú kontrolu na prepravu nebezpečných vecí,
technickú kontrolu na vydanie prepravného povolenia, opakovanú technickú kontrolu, technickú
kontrolu vykonávanú v rámci cestnej technickej kontroly) možno vykonať podľa voľby prevádzkovateľa
vozidla v ktorejkoľvek stanici technickej kontroly, ktorá je oprávnená na jej vykonanie. Technická kontrola

podľa odseku 2 písm. g) sa vykonáva v stanici technickej kontroly podľa určenia orgánu Policajného
zboru.

Žalobca podľa názoru správneho súdu mal predložiť dôkazy, že práve z nedostatku kapacít staníc
technickej kontroly nemohol vykonať pravidelnú technickú kontrolu. Ani v administratívnom konaní,

ani v konaní pred správnym súdom žalobca nepreukázal listinným dôkazom, že bol na niektorej
stanici technickej kontroly a táto stanica technickej kontroly mu odmietla vykonať pravidelnú technickú
kontrolu, a to práve z tých dôvodov z akých tvrdí, t.j. že neboli dostatočné kapacity v čase, kedy mal
povinnosť podrobiť motorové vozidlo pravidelnej technickej kontrole. V zmysle § 34 ods. 3 Správneho
súdneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú

známe. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie správnych orgánov záviselo od
posúdenia predbežnej otázky, ktorú položil žalobca.

81.Zobsahuadministratívnehospisuďalej vyplýva,žežalobcapodalnávrhnaobnovukonaniavzmysle
§ 62 ods. 1 písm. b/ Správneho poriadku, podľa ktorého konanie pred správnym orgánom ukončené

rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak rozhodnutie záviselo od
posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Správny orgán si môže úsudok
urobiťopredbežnejotázke,ktorávecnepatrídopôsobnostiinéhoorgánu.Aksaneskôrzistí,žepríslušný
orgán o tejto otázke rozhodol inak, je to dôvod na obnovu konania. O takýto prípad pôjde vtedy, ak saposúdenie veci správnym orgánom podstatným spôsobom odchyľuje od riešenia, ku ktorému v tejto veci
dospel príslušný orgán, od posúdenia tejto otázky závisel aj obsah rozhodnutia v pôvodnom konaní.

Správny súd konštatuje, že v prílohe č.1 k zákonu č.106/2018 Z.z. sú podrobne uvedené podmienky
na zriadenie stanice technickej kontroly, pracoviska emisnej kontroly a pracoviska kontroly originality
nad rámec existujúcej siete.
Z uvedeného je zrejmé, že stanice technických kontrol v Slovenskej republike tvoria tzv. sieť staníc
technických kontrol. Zriadenie ďalšej stanice technickej kontroly nad rámec existujúcej siete povoľuje

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Ak Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej
republiky správnemu orgánu vo svojom vyjadrení uviedlo, že sa nejedná o žiadnu predbežnú otázku,
správny orgán postupoval v súlade so zákonom, a z jeho strany nedošlo k porušeniu procesných práv
žalobcu,akžalobcovinedalmožnosťvyjadriťsakodpovediMinisterstvadopravyavýstavbySR,nakoľko
to nepovažoval za potrebné. Taktiež nebol dôvod na prerušenie administratívneho konania.

82. V tejto súvislosti je potrebné dať do popredia význam zásady právnej istoty a zásady rovnosti, ktoré
súlimitomtakéhotopostupu,pretožeplatípožiadavka,abyorgányverejnejmocirozhodovaliorovnakých
otázkach v zásade rovnako. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 6S/85/2018-119 zo dňa 08.10.2020 (preskúmanie rozhodnutia o uložení pokuty za
obdobný správny delikt), ktorým bola zamietnutá žaloba žalobkyne a následne Najvyšší správny súd

Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne rozsudkom sp.zn. 1Asan/34/2020 zo dňa 20.04.2022
zamietol.

83. Žalobná námietka žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov sa opierajú o dôkazy, ktoré sa ukázali
ako nepravdivé, je nedôvodná. Namietal, že správne orgány nepreukázali certifikátom, že dátum a čas

na výstupe z Jednotného informačného systému v cestnej doprave je pravdivý.

84. Podľa § 2 os. 1 zákona č. 387/2015 Z.z., cestný informačný systém je informačný systém verejnej
správy na úsekoch cestnej dopravy podľa osobitných predpisov, ktorý sa vedie na účely konaní orgánov
verejnej moci, výkonu kontroly evidencie údajov, vzdelávania a nadobúdanie odborných spôsobilostí na

úseku cestnej dopravy.

85. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 387/2015 Z.z., údaje evidované v cestnom informačnom systéme sa
považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný opak. Proti osobe, ktorá sa
v dobrej viere spolieha na údaje v cestnom informačnom systéme nemôže iná osoba namietať, že tieto

údaje nie sú úplné alebo nezodpovedajú skutočnosti.

Správny súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca v priebehu administratívneho konania nepredložil ani
jeden relevantný listinný dôkaz, ktorý by preukázal, že k porušeniu predmetnej povinnosti žalobcu ako
prevádzkovateľa vozidla nedošlo. Žalobca nepreukázal, že nedostatok staníc technickej kontroly mu

znemožnilo používať motorové vozidlo, a to práve z dôvodu nemožnosti vykonania technickej kontroly
pravidelnej na území celej Slovenskej republiky.

86. Správny súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k námietke, v ktorej žalobca namietal uplynutie
subjektívnej lehoty na uloženie sankcie za správny delikt v zmysle § 148 ods. 26 zákona č. 106/2018

Z.z. resp. namietal, že údajného správneho deliktu sa mal dopustiť podľa výrokovej časti rozhodnutia
správnych orgánov (že sa nepodrobil v stanovenej lehote do 15.10.2016 pravidelnej technickej kontrole
s osobným motorovým vozidlom, ktorého je prevádzkovateľom), pričom v tom čase ešte zákon č.
106/2018 Z.z. nebol v platnosti, t.j. nebol účinný.

87. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie § 170 ods. 1 zákona č. 106/2018, podľa
ktorého konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 725/2004 Z.z. o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách. Tento zákon bol zrušený dňa 20.05.2018. Nový zákon o prevádzke vozidiel v cestnej
premávke č. 106/2018 Z.z. nadobudol platnosť a účinnosť od 13.04.2018.

Správny súd však dáva do pozornosti, že v zmysle ustálenej judikatúry rozhodujúcou skutočnosťou
pri začatí plynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie za správny delikt je skutočnosť, kedy sa
správny orgán dozvedel o porušení zákona. Príslušný správny orgán sa o porušení povinnosti dozvedelaž dňom vytvorenia výstupu z Jednotného informačného systému v cestnej doprave (dôkaz porušenia)
č. 2019-03-05-2044385972 s dátumom vytvorenia 05.03.2019 o 06:58 hod.
Prvým úkonom v konaní o správnom delikte podľa § 148 zákona č. 106/2018 Z.z. sa považuje doručenie

rozkazuúčastníkovikonania(žalobcovi).Rozkazbolžalobcovidoručenýdňa15.04.2019,t.j.zaúčinnosti
nového zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke.

88. K námietkam žalobcu, že boli porušené princípy dobrej správy a princíp legality štátnej moci správny

súd argumentuje, že sa týkali len ochrany práv na spravodlivý proces. Správny súd je toho názoru, že
procesné práva žalobcu neboli zo strany správnych orgánov porušené. V správnom konaní na základe
zistení správneho orgánu prvého stupňa bol vydaný rozkaz dňa 21.03.2019 o uložení pokuty žalobcovi
za spáchanie správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 a § 148 ods. 14 písm. b/ štvrtého bodu zákona č.
106/2018 Z.z. za to, že porušil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b/ prvého bodu v spojení s ust. § 108
ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených lehotách

vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným
právnym predpisom, t.j. podľa zákona č. 106/20018 Z.z..

89. Proti tomuto rozkazu podal žalobca odpor, následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa
06.05.2019 skoršie rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 165,- eur za spáchanie

správneho deliktu, ako je to uvedené v rozkaze po podaní odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu. Žalovaný vydal skoršie rozhodnutie dňa 03.09.2019, ktorým zrušil rozhodnutie
prvostupňovéhosprávnehoorgánuzodňa06.05.2019,vrátilvecsprávnemuorgánunanovéprejednanie
a rozhodnutie, v ktorom vytkol správnemu orgánu prvého stupňa, že nedal účastníkovi konania
(žalobcovi) možnosť vyjadriť sa v určenej lehote, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2

Správneho poriadku. Následne bol žalobca upovedomený o začatí správneho konania a vyzvaný na
vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia zo dňa 08.10.2019 a bola určená lehota 7 dní od
doručenia tejto výzvy.

90. Žalobca zaslal vyjadrenie k upovedomeniu zo dňa 08.10.2019, ktoré bolo doručené správnemu

orgánu prvého stupňa dňa 11.11.2019 spolu s predbežnou otázkou v súlade s § 40 Správneho poriadku
Ministerstvu dopravy a výstavby SR z dôvodu nevykonateľnosti pravidelnej technickej a pravidelnej
emisnej kontroly, čo je následkom nedostatku staníc STK . Správny orgán požiadal o súčinnosť
a usmernenie Ministerstvo dopravy a výstavby SR k uvedenej predbežnej otázke položenej žalobcom.
Následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 10.12.2019 rozhodnutie o uložení pokuty vo výške

165,- eur s tým, že v tomto rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. Proti
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca opätovne odvolanie; následne žalovaný
rozhodol o odvolaní a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu rozhodnutím zo dňa
04.05.2020.

91. Správny súd dáva do pozornosti ust. § 27 ods. 2 po bodkočiarku SSP, podľa ktorého pri rozhodnutí,
opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy alebo vykonal na základe zákonom povolenej
správnej úvahy správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

92. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná
právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom
stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy
musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu
(uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené (Najvyšší súd SR sp.zn.8Sžo/163/2010, R 90/2012).

93. Žalobca v replike doručenej správnemu súdu dňa 22.11.2020 žiadal, aby súd prizval znalca
z príslušného odboru a odvetvia, ktorý by zodpovedal otázku: „Ako dlho je nutné čakať na vykonanie
technickej kontroly pri aktuálnom množstve vozidiel podliehajúcich technickej kontrole v okres Prešov
s prihliadnutím na skutočnosť, že mesto Prešov je spádové mesto so stanicami technickej kontroly pre

nákladné autá celého prešovského kraja“?
Správnysúdnepovažovalspoukazomnavyššieuvedenéskutočnostizistenévadministratívnomkonaní
za dôvodné v súdnom konaní prizvať znalca, ktorý by zodpovedal túto žalobcom položenú otázku.
Správny súd zhodne ako správne orgány zastáva názor, že žalobca mal možnosť vykonať pravidelnútechnickú kontrolu nielen v okrese Prešov, ale aj v inom meste na území SR, navyše ak mal na to lehotu
dvoch rokov.

94. Žalobca zaslal dňa 27.04.2023 o 9:28hod. prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy
správnemu súdu Návrh na odročenie pojednávania veci z dôvodu, že včera ( dňa 26.04.2023) vo
večerných hodinách sa u neho prejavili klinické príznaky ochorenia, ktoré majú vplyv na obmedzenú
pohyblivosť jeho osoby, a ktoré nepominuli. Tieto skutočnosti sú podľa názoru žalobcu dostatočným
dôvodom na odročenie pojednávania.

Správny súd konštatuje, že vytýčil termín pojednávania na deň 27.04.2023 o 9:30 hod. Z registra
Krajského súdu v Prešove vyplýva, že návrh žalobcu na odročenie pojednávania bol správnemu súdu
doručený dňa 27.04.2023 až o 10:02:34 hod.

Správny súd na vysvetlenie dodáva, že podanie adresované súdu príde do schránky súdu vedenej

na ÚPVS (ústrednom portáli verejnej správy) a následne je spracovávané a vyberané elektronickými
– softvérovými nástrojmi a zasielané priamo už do elektronickej aplikácie súdneho manažmentu
konkrétneho súdu; a práve pri tomto procese vznikajú vzhľadom na množstvo doručovaných podaní
časové odstupy medzi doručením podania účastníkom do schránky súdu v ÚPVS a následným
doručením zásielky do podateľne konkrétneho súdu.

Žalobca tiež zaslal správnemu súdu návrh na odročenie pojednávania dňa 27.04.2023 aj
prostredníctvom e-mailu, avšak až o 10:07hod., tzn. až v čase, kedy sa už pojednávanie konalo.

Správny súd poukazuje, že žalobca tieto svoje všeobecné tvrdenia (o obmedzenej pohyblivosti)

nepreukázal zaslaním potvrdenia o lekárskom vyšetrení napr. na lekárskej pohotovosti vo večerných
hodinách, prípadneošetrenímvnasledujúcideňusvojhoobvodnéholekáraresp. dodatočnýmzaslaním
dokladu o PN, ktoré by jednoznačne preukázali nemožnosť žalobcu dostaviť sa na pojednávanie.

Správnysúddávadopozornosti,žeskoršítermínvtejtovecibolvytýčenýnadeň28.02.2023o10:00hod.

Aj v tomto prípade žalobca dňa 27.02.2023 o 19:23hod. prostredníctvom ÚPVS zaslal návrh na
odročenie pojednávania z dôvodu, že dňa 27.02.2023 vo večerných hodinách sa u neho prejavili
klinické príznaky ochorenia COVID 19. Ani v tomto prípade žalobca svoje tvrdenie nepreukázal aspoň
potvrdením svojho obvodného lekára resp. dôkazom o vykonaní testu. Správny súd však pojednávanie
odročil a žalobcovi zaslal nový termín pojednávania.

95. Z obsahu zápisnice z pojednávania vyplýva, že predsedníčka senátu pred začiatkom pojednávania
zisťovala u súdnej tajomníčky a tiež na sekretariáte Krajského súdu v Prešove, či žalobca
prostredníctvom ÚPVS svoju neprítomnosť neospravedlnil. V tom čase žiadne podanie od žalobcu
nebolo súdu doručené. Správny súd zastáva názor, že konal v súlade s § 114 SSP, ak konal

v neprítomnosti žalobcu.

96. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo
na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym
odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa
sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa
sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti
č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004,
III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III.ÚS 260/06 zo

dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď
a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí
byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu; súd je povinný dbať na to, aby jeho
rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení
svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy
potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.97. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

98. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP . Žalobca nebol v konaní
úspešný a správny súd nezistil mimoriadne okolnosti na priznanie trov žalovanému , preto náhradu trov
konania účastníkom nepriznal.

99. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.
2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebohozastupuje,vysokoškolsképrávnickévzdelanieII.stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).