Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. júl 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 40Ek/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124205015
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124205015.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXX, XXXXX C., zastúpeného: JUDr. Juraj Žemba, PhD., advokát, so sídlom advokátskej kancelárie
D. X, XXX XX C., IČO: 48 411 914, proti povinnej: C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X,
XXX XX F. G. H., o vymoženie 64 000 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr.
Žofia Žabková, so sídlom exekútorského úradu Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom,

pod sp. zn. 420EX 38/24, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
40Ek/25/2024 zo dňa 31.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/25/2024 zo dňa
31.05.2024 z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/25/2024 zo dňa 31.05.2024 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnenýsanávrhomnavykonanieexekúciedoručenýmsúdudňa29.12.2023domáhalodpovinnej
vymoženia pohľadávky vo výške 64 000 eur s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. BR-6C/14/2023-63 zo dňa 20.10.2023. 2.
Exekučný súd poverením zo dňa 12.01.2024 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Žofiu

Žabkovú, so sídlom exekútorského úradu Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom.

2. Dňa 12.02.2024 doručila povinná poverenej súdnej exekútorke návrh na zastavenie exekúcie, ktorý
bol podaný na poštovú prepravu dňa 09.02.2024. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej
doručené dňa 22.01.2024. Vzhľadom na uvedené podala povinná návrh na zastavenie exekúcie po
uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že

jej nebol doručený exekučný titul. Má za to, že pri vydaní súdneho rozhodnutia došlo k procesným
pochybeniam vo vzťahu k doručovaniu všetkých písomností súdom, a teda nie len samotného
rozhodnutia. Nakoľko nemala vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, ani o vydaní rozhodnutia
vo veci, neboli splnené podmienky na začatie exekúcie, keďže exekučný titul je protiprávny. Povinná
tiež uviedla, že súdne rozhodnutie, ktorým bol oprávnenému priznaný nárok na peňažné plnenie, v
celom rozsahu neuznáva. Tvrdenie oprávneného, že mu nebola vyplatená kúpna cena, sa nezakladá na

pravde, nakoľko mu bola kúpna cena riadne vyplatená., pričom uhradila celú sumu hypotekárneho úveru
na predmetnú nehnuteľnosť. Povinná je presvedčená, že výkon exekúcie je v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko výkon exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý vznikol na podklade mylných informácií
predložených oprávneným, a najmä pri ktorého vydaní došlo k nesprávnemu procesnému postupu, je
v rozpore s dobrými mravmi.

3. Uznesením sp. zn. 40Ek/25/2024 zo dňa 31.05.2024 súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie
zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že na podanienávrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom je zákonom stanovená 15-dňová lehota, ktorá
začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Návrhy na zastavenie exekúcie podané
po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty odkladný účinok nemajú. V posudzovanej veci mal súd za

preukázané, že povinná prevzala upovedomenie o začatí exekúcie dňa 22.01.2024 a s ohľadom na
zákonnú lehotu bol deň 06.02.2024 posledným dňom, kedy bolo možné podať návrh na zastavenie
exekúcie s odkladným účinkom. Nakoľko podala povinná návrh na zastavenie exekúcie dňa 09.02.2024,
stalo sa tak po uplynutí zákonnej lehoty, preto tento návrh odkladný účinok nemá a súd sa ním
zaoberal ako návrhom neskôr podaným v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Vo vzťahu k

samotnému obsahu návrhu povinnej súd poznamenal, že vzhľadom na podanie návrhu po uplynutí
zákonnej lehoty, bolo možné v návrhu namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty.
Nakoľko mohla povinná skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť už skôr, a to v
návrhu na zastavenie exekúcie podaným v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie,
je táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Nad rámec uvedeného
súd uviedol: Pokiaľ ide o tvrdenie povinnej, že jej nebol doručený exekučný titul ako aj všetky ďalšie

písomností, súd mal zo spisu v základnom konaní preukázané riadne doručovanie nielen exekučného
titulu, ale aj samotnej výzvy súdu na vyjadrenie sa k podanej žalobe, ktorá bola povinnej listinne
doručená dňa 16.08.2023. Na základe uvedeného teda nie je pravdou tvrdenie povinnej, že nemala
vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, v dôsledku čoho by bolo porušené jej právo na spravodlivý
súdny proces. Exekučný titul bol povinnej doručený dňa 11.12.2023 fikciou doručenia. Nakoľko povinná

si exekučný titul v odbernej lehote neprevzala, považuje sa takáto písomnosť za doručenú dňom
jej vrátenia súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie (§ 111 ods. 3 Civilného sporového
poriadku). Povinná tiež argumentovala tým, že exekučný titul bol vydaný nesprávnym procesným
postupom súdu a na podklade mylných informácií predložených oprávneným súdu. Súd v tomto
bode poukazuje na to, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp.

preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu súdu) vydaného v základnom konaní (tzv.
materiálna vykonateľnosť). Exekučný súd nemá vôbec žiadnu právomoc zasahovať do právoplatných
súdnych rozhodnutí, resp. posudzovať činnosť súdov v základnom konaní. Z tohto dôvodu súd nemôže
prihliadnuť na námietky povinnej týkajúce sa postupu súdu a vecnej správnosti rozhodnutia, nakoľko
exekučný súd nemá oprávnenie posudzovať či vydané rozhodnutie zodpovedá, resp. nezodpovedá

skutočnému hmotnoprávnemu vzťahu. Exekučný súd je súdnym rozhodnutím viazaný, nie je oprávnený
posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného
titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, čo vyplýva
z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných
rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. Inými slovami povedené

exekučný súd nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ani
preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať
do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnej v rozpore s výrokom
právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že v rámci exekučného
konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti,

ktoré existovali pred jeho vznikom. Pokiaľ ide o tvrdenie povinnej, že uhradila oprávnenému jeho nárok
vymáhanývpredmetnejexekúciiztitulunezaplatenejkúpnejceny,povinnávrámcinávrhunazastavenie
exekúcie nepredložila súdu dôkazy preukazujúce toto tvrdenie, v dôsledku čoho neuniesla dôkazné
bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu. Súd ďalej poznamenal, že ak by aj povinná preukázala zaplatenie
kúpnej ceny ešte pred podaním žaloby, dôvodom na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1

písm. a) Exekučného poriadku sú len také okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a ktoré
nastali až po vydaní exekučného titulu. To znamená, že pre exekučný súd sú relevantné len tie okolnosti,
ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Nakoľko povinná v rámci návrhu na zastavenie exekúcie
nepreukázala súdu žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jej návrh na zastavenie dôvodný, súd
preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

5. Proti uvedenému uzneseniu podala povinná sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že v danom prípade sa
jednáonárokvyplývajúcizprávoplatnéhosúdnehorozhodnutia,ktorévšakvžiadnomprípadeneuznáva
to z dôvodu, že rozhodnutie jej nebolo doručené. Zotrvala na tvrdí, že pri vydaní tohto rozhodnutia
došlo k procesným pochybeniam vo vzťahu k doručovaniu všetkých písomností súdom, a teda nie

len samotného rozhodnutia. Povinná nemala vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní ani o vydaní
rozhodnutia vo veci samej a je presvedčená, že neboli splnené podmienky na začatie exekúcie, keďže
už samotný exekučný titul je protiprávny. Rozhodnutie, ktorým bol oprávnenému priznaný nárok na
peňažné plnenie, z titulu údajne nezaplatenej kúpnej ceny z kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevodnehnuteľnosti vtedy zaťaženej hypotekárnym úverom v celom rozsahu neuznáva. Oprávnený vo svojej
žalobe uviedol, že mu nebola vyplatená kúpna cena, avšak toto tvrdenie sa nezakladá na pravde,
nakoľko mu kúpna cena bola riadne vyplatená, pričom ju uhradila celú sumu hypotekárneho úveru na

predmetnú nehnuteľnosť. Je presvedčená, že výkon tejto exekúcie je v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko výkon exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý vznikol na podklade mylných informácií,
ktoré súdu oprávnený predložil, a najmä pri ktorého vydaní došlo k nesprávnemu procesnému postupcu,
a teda bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces, je v rozpore s dobrými mravmi, pričom
takéto konanie zo strany oprávneného, z ktorého vzniká podozrenie aj z naplnenia znakov skutkovej

podstaty niektorého trestného činu, nemôže ožívať právnu ochranu.

6. Predmetnú sťažnosť súd oprávnenému na vyjadrenie nezasielal z dôvodu procesnej ekonómie
(nenavyšovania trov exekúcie), nakoľko povinná v predmetnej sťažnosti neuviedla žiadne nové
skutočnosti a argumenty ako tie, ktoré boli uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie a ku ktorým
skutočnostiam sa oprávnený vyjadril v podaní zo dňa 28.02.2024.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa § 121 ods. 1 až 5 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní,
týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala

skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia
uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca
začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu
alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je
zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý

má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené
súdu mimopracovného času.

13. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

14. Podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP ak sa právne vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

15. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

16. Pred samotným preskúmaním napadnutého uznesenia musí súd skúmať včasnosť podanej
sťažnosti povinného. Lehota na podanie sťažnosti je 15 dní od doručenia napadnutého uznesenia
(§ 242 CSP). Súd v napadnutom rozhodnutí poučil povinnú o možnosti podať sťažnosť a ako aj o

lehote na jej podanie. Sťažnosťou napadnuté uznesenie zo dňa 31.05.2024 bolo povinnej doručené
dňa 06.06.2024 (uvedená skutočnosť vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise), čo
znamená, že od nasledujúceho dňa začala povinnej plynúť pätnásťdňová lehota na podanie sťažnosti
a posledným dňom na podanie sťažnosti bol deň 21.06.2024. Z exekučného spisu vypláva, že povinnápodala sťažnosť listom zo dňa 22.06.2024, doručeným súdu dňa 01.07.2024 a odoslaným na poštovú
prepravu dňa 28.06.2024, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti. Sudca konštatuje, že
včasnosť podania sťažnosti je zákonnou podmienkou jej prípustnosti, pretože márnym uplynutím lehoty

na podanie sťažnosti nadobúda uznesenie právoplatnosť. Lehota na podanie sťažnosti je zákonnou
procesnou lehotou, ktorej uplynutím dochádza k procesnej preklúzii pôvodného procesného práva,
uplatniťsťažnosť.Sťažnosťpodanápouplynutízákonnejlehotyjepretoneprípustná.Súdpretosťažnosť
povinného ani nezasielal oprávnenému na vyjadrenie. Keďže CSP samostatne neupravuje riešenie
oneskorene podanej sťažnosti, pri rozhodovaní bolo potrebné postupovať podľa čl. 4 ods. 1 základných

princípov CSP a preto súd vec posúdil podľa ust. § 250 ods. 1 CSP a sťažnosť povinnej voči uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/25/2024 zo dňa 31.05.2024 s použitím právnej analógie
ako oneskorene podanú zamietol.

17. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam súd udáva že s otázkou náležitého doručenia exekučných
titulu a písomností v základnom konaní sa vyšší súdny úradník náležite vysporiadal a svoje rozhodnutie

presvedčivo a náležite odôvodnil. Pokiaľ ide o skutočnosť, že povinná neuznáva oprávneným uplatnený
nárok vyplývajúci z exekučného titulu súd v tejto súvislosti udáva nasledovné

18. V ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania
o návrhu na zastavenie exekúcie t.z,. že procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej

lehote. Povinný je pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky relevantné
tvrdenia v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá oneskorene napr.
tvrdenie, či dôkazný návrh, súd na ne neprihliadne. Tým sa zvyšuje aj zodpovednosť účastníkov za
svoje správanie v exekúcii. Zákonodárca v novej úprave exekučného konania a to najmä v návrhoch
na zastavenie exekúcie zvýraznil, že exekučné konanie nemá byť konaním v ktorom sa riešia spory,

ale v ktorom sa má primárne vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom. Tento nárok má
byť vymožený čo najskôr v súlade s článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, a preto, ak chce povinný iniciovať
exekučný spor, zákonodarca mu na to stanovil určité limity a pre prípadné prekročenia nedodržania
týchto medzí zároveň stanovil, ako má súd ( 61 k ods. 2 Exekučného poriadku), resp. povinný (61l
ods. 3 posledná vec Exekučného poriadku) postupovať. V súlade s ust. § 61k ods. 3 EP môže povinný

v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí
lehoty podľa odseku 3. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len
skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia
podľaprvejadruhejvetysaneuplatnia,akideotakéskutočnosti,ktorépovinnýbezvlastnejvinynemohol
skôr uplatniť.

19. Súd ďalej poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31,
kde Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú
námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného

na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený
preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych
záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal
pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na
zastavenieexekúciebolzákonomzavedenýakoprocesnáobranapovinnéhoprotineprípustnejexekúcii,

ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne
ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie
je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na
vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým
možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému

titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného
alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom
nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd
už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Povinný nemôže v
návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň

nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná
inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia vydaného v základnom konaní,
do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním
viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah,musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej
vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného,
presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu

na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie
slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený
na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne
a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.
Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva

a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd
je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na
splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek
na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať.

20. Na záver súd poukazuje na zásadu, to „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá platila už v rímskom

práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv,
aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva
majetkové, osobné, satisfakčné a podobne.

21. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa ust. §
262 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že konaní sťažnosti
povinného úspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď v súvislosti s podanou sťažnosťou
povinnej mu žiadne náklady nevnikli a o podanej sťažnosti ani nemal vedomosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).