Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/122/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121219217
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6121219217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu FACTOR ASSET MANAGEMENT
GROUP, a.s., Čelakovského 2, Bratislava 811 03, IČO: 35 851 996, práv. zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava 811 08, IČO: 36 862 711, proti žalovanému Bytová agentúra rezortu
ministerstva obrany, Pri Šajbách 7518/12, Bratislava - mestská časť Rača 831 06, IČO: 34 000 666,
práv. zast. Mgr. Tomášom Szabom, advokátom, Blumentálska 2735/20, Bratislava 821 07, o zaplatenie
80.464,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k.
26Cb/95/2021-234 zo dňa 26.10.2022 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/95/2021-234 zo dňa
26.10.2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania vo výške 100%.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia istiny vo výške 80.464,- EUR s príslušenstvom. Žalovaná istina pozostáva z nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14.1.2017 do 3.4.2020, vo výške denného obvyklého
nájomného, vychádzajúc zo znaleckého posudku, ktorý žalobca založil do spisu. Žalovaný ako správca
majetku štátu užíval pozemok bez právneho dôvodu počnúc 17.12.2012. Počiatok lehoty na vydanie
bezdôvodného obohatenia žalobca určil od podania žaloby 14.1.2021 (spätne 4 roky) a vychádza z tej
skutočnosti, že na daný záväzkový vzťah treba použiť ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní.
Žalobca mal vlastníctvo potvrdené rozsudkom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod
spisovou značkou 7C/41/2013-222 zo dňa 17.9.2018, predmetom ktorého bolo posúdenie platnosti

nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku.
3. Súd prvej inštancie v konaní ustálil, že medzi stranami sporu nie je sporné, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľnosti, nie je sporné, že žalovaný je správcom stavby, ktorá je vo vlastníctve štátu. Nie je sporné,
že daný nárok žalobcu treba posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Medzi stranami
sporu nebola uzatvorená nájomná zmluva. Pre posúdenie nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie
nie je rozhodujúce, či žalovaný stavbu využíval, akým spôsobom, že jedná sa o príspevkovú organizáciu.
4. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný správne poukázal na nedostatok svojej legitimácie byť

stranou predmetného sporu. Žalobca vo svojom návrhu (žalobe) označil ako žalovaný subjekt Bytová
agentúra rezortu ministerstva obrany. V konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti
na ktorej je postavená budova vo vlastníctve štátu, ktorú má žalovaný v správe. Predmetom sporu je
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúce v tom, že žalovaný ako správcanemal uzatvorenú nájomnú zmluvu na predmetný pozemok, že žalovaný využíval pozemok (obdobie od
14.1.2017 do 3.4.2020) bez existencie zmluvy a bez poskytnutia protiplnenia, čím sa bezdôvodne
obohatil na úkor žalobcu. V prejedávanom prípade žalovaný správne namietal nedostatok pasívnej

vecnej legitimácie na jeho strane, keď uvádzal, že je správcom nehnuteľnosti. Na základe vyššie
uvedenéhojesúdtohonázoru,žežalovanýmsubjektommalbyťvdanomprípadejedineštát-Slovenská
republika ako vlastník, v mene ktorého koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými
predpismi (§ 135, §73 CSP, resp.). Inú kategóriu tvorí zase označenie správneho štátneho orgánu v
žalobe, ktorý koná za štát v rozsahu svojej pôsobnosti. V súlade s rozhodnutím NS SR sp.zn. 4Cdo

93/2008 zo dňa 30.9.2008 správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci
predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa zákona, udržiavať ho v riadnom stave,
využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu,
strate, zničeniu alebo zmenšeniu. Štát ako vlastník hmotného majetku (vecí) je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, a jeho
vlastnícke právo požíva rovnakú ochranu ako vlastníckych práv ostatných vlastníkov. Správca koná v

mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktoré spravuje, alebo
sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.
Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný
vydať získané bezdôvodné obohatenie), je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma bez právneho
dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho

majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať
nehnuteľnosť. Príjemcom takéhoto plnenia je vlastník v prejednávanom prípade štát, žalovaný je len
správcom majetku. Žalovaný má právnu subjektivitu, má teda spôsobilosť byť účastníkom občianskeho
súdneho konania. Ako správca majetku štátu môže vymáhať pohľadávky štátu vo vlastnom mene. Kto
je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný (kto je obohatený), vyplýva

priamo z ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je nim ten, ktorého majetok sa na úkor
druhého neoprávnene zväčšil, alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade
s právom dôjsť. Súd žalobu vzhľadom na absenciu pasívnej legitimáciu žalovaného v konaní uvedené
dôvody zamietol.
5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p..

Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé akým spôsobom sa súd vysporiadal s argumentmi a
tvrdeniami žalobcu, ktoré sa týkali postavenia žalovaného ako pasívne legitimovaného subjektu v danom
prípade. Súd nijakým spôsobom nerozvinul a taktiež z ostatných úvah súdu nevyplýva skutočnosť prečo
by sa na úkor vlastníka pozemku mohol užívaním pozemku bez právneho titulu bezdôvodne obohatiť
práve a iba jedine vlastník stavby, ktorá na pozemku stojí. Neoprávnený majetkový prospech žalovaného

spočíva v užívaní pozemku vo výlučnom vlastníctve Žalobcu bez právneho dôvodu a bez zaplatenia
odplaty za jeho užívanie (vo vzťahu k Žalobcovi) počnúc dňom 17.12.2012 až do účinnosti Nájomnej
zmluvy, t.j. dňa 4.4.2020 kedy sa stal účinný právny titul na základe ktorého je možné užívať Pozemok
žalobcu počas dohodnutej doby a za dohodnutú odplatu. V situácii keď žalovaný uzatvorí zmluvu s
osobou, či už s fyzickou alebo právnickou resp. spoločnosťou tak uzatvára zmluvu ako samostatná

právnická osoba a v tomto postavení nevystupuje iba ako správca majetku štátu. V takejto situácii
zmluvu neuzatvára Slovenská republika, za ktorú koná žalovaný, ale z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je
bezdôvodné obohatenie záväzkovo - právnym vzťahom, tak žalovaný logicky samostatne zodpovedá za
vzniknutébezdôvodnéobohatenie,nakoľkosamotnébezdôvodnéobohatenievzniklodefactoprivýkone
činnosti zo strany žalovaného a teda žalovaný má samostatnú a plnú záväzkovo - právnu subjektivitu.

6. Žalobca poukázal na súdne spory o zaplatenie, v ktorých žalovaný vystupuje na strane žalobcu a
v týchto prípadoch sa „neskrýva“ za skutočnosť, že nie je aktívne vecne legitimovaný, resp. nenamieta
svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný v obdobných záväzkovo - právnych vzťahoch vystupuje ako
žalobca a teda je aktívne vecne legitimovaný. Štát ako vlastník hmotného majetku (vecí) je v medziach
zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s

ním, a jeho vlastnícke právo požíva rovnakú ochranu ako vlastnícke právo ostatných vlastníkov. Svoje
oprávnenia vlastníka však nevykonáva priamo. Je zrejmé, že správca majetku štátu, nie je vlastníkom
majetku, ktorý spravuje, a teda v rámci akéhokoľvek nakladania s týmto majetkom správca vždy koná
v mene štátu, ako vlastníka majetku. Ako správca však koná v záujme a v mene vlastníka, pričom
právo konať za štát, ako vlastníka spravovaného majetku zahŕňa aj hájenie tohto práva v konaní pred

súdmi.Navyše,pokiaľjesprávcamajetkuštátuoprávnenýaspôsobilývstupovaťdoprávnychvzťahovvo
vlastnom mene a brať na seba zodpovednosť vyplývajúcu z týchto právnych vzťahov, neexistuje dôvod
na to, aby nemohol konať vo vlastnom mene v súdnom konaní. Skutočnosť, že správca majetku štátu
koná v mene štátu, ktorého majetok spravuje, vyplýva bez ďalšieho priamo zo zákona o správe majetkuštátu. Ide o notorietu ustanovenú priamo zákonom. Akýkoľvek iný výklad je neprijateľný a predstavuje
prílišný formalizmus zo strany súdu a má za následok porušovanie ústavného práva žalobcu na prístup
k súdu. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2008, sp, zn. 4Cdo/93/2008

z ktorého odôvodnenia vyplýva, že správa majetku štátu nie je konštruovaná ako samostatné právo
a s prihliadnutím na systematický výklad, zohľadňujúci osobitnú povahu štátu ako právnickej osoby a
ustanovenia zákona o správe majetku štátu, a tiež s prihliadnutím na účel ochrany vlastníctva, možno
v prípade neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva štátu vykladať § 126 ods. 1 Obč. zákonníka
rozširujúcim spôsobom, t.j. vyvodiť aktívnu legitimáciu správcu domáhať sa ochrany proti takémuto

zásahu priamo z tohto ustanovenia. Z predmetného má Žalobca za to, že ak správca majetku štátu
má aktívnu legitimáciu automaticky má aj pasívnu legitimáciu. Žalobca považuje zamietnutie žaloby z
dôvodu, že správca majetku štátu nie je pasívne vecne legitimovaný za prílišný formalizmus zo strany
súdu. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.
7. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 31.3.2023 vyjadril žalovaný tak, že žalovaný sa stotožňuje

so závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v rozsudku a s jeho odôvodnením. Žalobca v podanom
odvolanízodňa26.10.2022vprevažnejčastiopakujesvojepredchádzajúcevyjadreniaa/alebopísomné
podania a/alebo ústne prednesy pred prvostupňovým súdom. V prípade súdneho sporu, v ktorom
majetok štátu vystupuje na strane žalovaného (t.j. žaloba smeruje voči žalovanému správcovi majetku
štátu, ktorý má byť pasívne vecne legitimovaný), musí byť žalovaný vždy označený ako konkrétny štát

- Slovenská republika v zastúpení príslušného správcu majetku štátu, a to s odkazom na ustanovenie
§ 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o práve majetku štátu, podľa ktorého Slovenská republika, ako
právnická osoba, vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s
týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva
štátu. Žalovaný, ako správca majetku štátu môže vymáhať pohľadávky štátu vo vlastnom mene, avšak v

predmetnom súdnom spore nie je pasívne vecne legitimovaný. Podľa názoru žalovaného je napadnutý
rozsudok vecne správny, preto navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci rozsudok Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 26.10.2022, sp. zn. 26Cb/95/2021 - 234 potvrdil.
8. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 11.5.2023 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že
z hľadiska prezentovaných tvrdení žalovaného sa žalobcovi dôvodne javí, že žalovaný nedisponuje

zrejmým uceleným právnym názorom k predmetnej otázke posúdenia jeho pasívnej vecnej legitimácie,
jeho argumentácia je rozporná, nepodložená akýmkoľvek relevantným vlastným právnym názorom
a/alebo akýmkoľvek právnym názorom vyplývajúcim z judikatúry súdov a/alebo odbornej literatúry.
Má za to, že pri zohľadnení zmätočnej, rozpornej a nelogickej argumentácie Žalovaného je možné
dospieť k záveru, že žalovaný nedokázal prezentovať akékoľvek relevantné závery spochybňujúce

odvolaciu argumentáciu žalobcu. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva, že
by tohto vlastníka (štát - SR) bol povinný označovať na svojich podaniach. Skutočnosť, že sa tak v
niektorých konaniach deje je podľa názoru žalobcu právne irelevantná a nie je spôsobilá meniť právnu
úpravu zákona o správe majetku štátu, ktorá celkom jednoznačne upravuje postavenie správcu majetku
štátu v konaní pred súdmi a inými orgánmi. Akýkoľvek iný výklad predstavuje prílišný formalizmus zo

strany súdu a taktiež nesprávnu interpretáciu zákonných ustanovení zo strany žalovaného spôsobujúcu
odopriete prístupu žalujúcej strany sporu k súdu a spravodlivosti ako takej. Akceptovaním súdom prvého
stupňa vyjadreného neprimeraného formalizmu v posudzovaní označenia strany sporu (žalovaného)
by, podľa názoru žalobcu, došlo k porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae, následkom čoho by
došlo k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR. Žalobca sa v celom rozsahu

pridržiava argumentácie uvedenej v odvolaní a tiež v tomto vyjadrení.
V ďalších vyjadreniach strany zotrvali na svojich dôvodoch už skôr uvedených.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa18.6.2024.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,

svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie v tom, že súd prvej inštancie správne
posúdil pasívnu legitimáciu žalovaného.
12. V konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti na ktorej je postavená budova

vo vlastníctve štátu, ktorú má žalovaný v správe. Predmetom sporu je nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia,spočívajúcevtom,že vrozhodnomčase(od14.1.2017do3.4.2020) nebola
uzatvorená nájomná zmluvu na predmetný pozemok na ktorom je postavená budova vo vlastníctve štátu
a teda užívaním pozemku žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu.
13. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že štát ako vlastník hmotného majetku
(vecí) je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a

úžitky a nakladať s ním, a jeho vlastnícke právo požíva rovnakú ochranu ako vlastníckych práv ostatných
vlastníkov. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku
štátu, ktoré spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa zákona alebo podľa
osobitnéhopredpisu.Prevyriešenieotázky,ktovprípadetakéhotoplneniazískavamajetkovúhodnotu(a
kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie), je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma

bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez
toho,abysajehomajetokzmenšiloprostriedkyvynaloženévsúvislostisprávnymvzťahomzakladajúcim
právo užívať nehnuteľnosť.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu je príjemcom takéhoto plnenia vlastník v prejednávanom prípade
štát ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, žalovaný je len jeho správcom majetku. Žalovaný má

právnu subjektivitu, má teda spôsobilosť byť stranou sporu v súdnom konaní. Ako správca majetku
štátu žalovaný na ktorého sa komplexne vzťahuje úprava zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku
štátu môže vymáhať pohľadávky štátu vo vlastnom mene ale len v rozsahu zvereného výkonu správy
(vstupuje do právnych vzťahov týkajúcich sa prevádzky predmetnej nehnuteľnosti). Predmetom konania
je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúci v užívaní nehnuteľnosti (pozemku) žalobcu

stavbou, ktorá je vo vlastníctve štátu a teda uplatnený nárok nemôže smerovať voči povinnostiam
a oprávneniam správcu majetku v rozsahu zverenej správy ale voči vlastníkovi nehnuteľnosti. Podľa
názoru odvolacieho súdu žaloba, podľa rozsahu a dôvodov uplatneného nároku, nemôže smerovať
voči správcovi majetku štátu a nie je teda daná pasívne legitimácia žalovaného v tomto konaní. Zo
strany súdu sa pri určení pasívnej legitimácie nejedná o prílišný formalizmus, ale o podstatnú náležitosť

súdneho konania. Súd prvej inštancie logicky, zrozumiteľne a vecne správne posúdil nedostatok
pasívnej legitimácie žalovaného v konaní. Odvolacie námietky žalobcu sú podľa názoru odvolacieho
súdu nedôvodné. Na základe uvedeného nie je žalovaný v tomto konaní pasívne legitimovaný čo malo
za následok zamietnutie žaloby.
15. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1
Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby
na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa

povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6
ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné
odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.
16. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške týchto trov súd prvej
inštancie samostatným uznesením.18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).