Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/138/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200773
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michala
Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ASSESSOR o.z., so sídlom Holländerova
12605/19, Prešov, IČO: 42 036 909, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Karabaš, advokát so
sídlom Ružová 10, Sabinov, IČO: 42 029 759, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, IČO: 42?499?500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102189231/2019 zo dňa 18. septembra 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/83/2019-73 zo dňa 2. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Prešov (ďalej „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101096913/2019 zo dňa 10.05.2019
(ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku v účinnom znení (ďalej
„daňový poriadok“) žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej „DPH“) v sume 2.745,- €
za zdaňovacie obdobie december 2015. Podľa názoru správcu dane si žalobca neoprávnene uplatnil
odpočítanie dane z faktúry č. 201542 zo dňa 31.12.2015, predmet fakturácie - na základe zmluvy z 30.

decembra 2013 vytriedené vrecia big bag, dodávateľ - XADRAK, s.r.o.
2. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 102189231/2019 zo dňa
18. septembra 2019 (ďalej „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie
správcu dane potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Prešove
(ďalej „správny súd“). Navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím

správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
4. Správny súd rozsudkom č. k. 1S/83/2019-73 z 2. júna 2022 (ďalej „rozsudok správneho súdu“) žalobu
zamietol. V odôvodnení v zmysle § 140 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej „SSP“)
poukázal v plnom rozsahu na svoj rozsudok sp. zn. 5S/78/2019, týkajúci sa totožných účastníkov,
totožného predmetu konania (rovnaký zmluvný základ a rovnaký odberateľ služieb) a totožných
žalobných námietok.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

5. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak,
že zruší rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne, aby kasačnýsúd zrušil rozsudok správneho súdu a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Žalobca namietol,
že:
· správny súd v odôvodnení svojho rozsudku odkázal podľa § 140 SSP na jeho rozsudok sp. zn.

5S/78/2019. V danom prípade však v obchodnom vzťahu vystupoval iný subdodávateľ, a preto sa vec
mala posudzovať podľa názoru žalobcu samostatne;
· materiálnu existenciu plnenia nespochybnila finančná práva. Skutočnosť, že dodávateľ nepreukázal
dodanie služieb od subdodávateľov, nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Služby boli riadne poskytnuté a
žalobca za ne zaplatil dodávateľovi faktúry;

· správny súd nevyhodnotil žiaden dôkaz, ktorý bol v prospech žalobcu;
· záver správneho súdu, že plnenie big bagov vykonali zamestnanci spoločnosti ASSESS s.r.o., ktorá je
personálne prepojená so žalobcom, pričom medzi touto spoločnosťou a dodávateľom neexistuje žiaden
fakturačný vzťah, je arbitrárny. Nie je podporený zisteným skutkovým stavom;
· žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno na preukázanie nároku na odpočítanie dane, pričom
prípadné nezrovnalosti a pochybnosti na strane tretích daňových subjektov nemôžu predstavovať

priťažujúcu okolnosť (nález Ústavného súdu SR I. ÚS 30/2018 z 30. januára 2019);
· správca dane vykonal miestne zisťovanie v Technické služby mesta Prešov a.s., pričom namiesto
miestneho zisťovania malo byť vykonané ústne pojednávanie;
· rozsudok správneho súdu je rámcový, arbitrárny, nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a
nedostatočne sa vysporiadal so žalobnými námietkami.

6. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom správneho súdu a kasačnú
sťažnosť navrhol zamietnuť.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej „kasačný súd“)
preskúmal rozsudok správneho súdu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

8. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už
len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. Kasačný súd už rozhodol
vo viacerých veciach, ktoré boli súčasťou spoločne podanej žaloby. Tieto veci sa týkajú rovnakých
účastníkov konania, totožných právnych problémov, rovnakého dodávateľa i totožného predmetu

plnenia. Rozdiel je len v zdaňovacom období. Kasačný súd tu rozhodoval o totožných kasačných
námietkach týkajúcich sa aplikácie § 140 SSP pri odôvodnení, pochybností správcu dane a žalovaného
aj obchádzaniu inštitútu ústneho pojednávania miestnym zisťovaním.
9. V zmysle § 464 ods. 1 SSP preto kasačný súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku sp. zn.
5Sfk/114/2022 z 21. novembra 2023, týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia august 2015, nasledovne:

IV.A K námietke nesprávnej aplikácie § 140 SSP
39. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
40. K ustanoveniu § 140 SSP kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol (rozhodnutie

kasačného súdu sp. zn. 1Sžfk 117/2020 zo dňa 25. mája 2022, bod 55):
„Sledujúc záujem na hospodárnosti súdneho konania zákonodarca v ustanovení § 140 SSP upravil
výnimku z povinnosti správneho súdu v plnom rozsahu odôvodniť svoje rozhodnutie možnosťou použiť
skrátenú formu odôvodnenia odkazom na už vydané predchádzajúce rozhodnutie správneho súdu.
Zmyslom tohto ustanovenia je, aby pri opakujúcich sa totožných žalobách toho istého žalobcu správny

súd nemusel opakovať identické dôvody rozhodnutia. Oba účely odôvodnenia rozhodnutia - či už
dovnútra alebo navonok - sú už totiž naplnené predchádzajúcim rozhodnutím, ktoré má poskytovať
náležité odpovede na všetky sporné otázky, ktoré mali byť riešené aj v odkazujúcom rozhodnutí. Z
takéhoto poňatia následne vyplývajú podmienky pre uplatnenie skráteného odôvodnenia rozhodnutia
súdu podľa § 140 SSP. Ide o (i) totožnosť žalobcu a (ii) totožnosť predmetu konania. O totožnosť

(obdobnosť) predmetu konania pritom ide, ak sa obe súdne konania týkajú rovnakého právneho
problému a vo svojej podstate sa formálne líšia „iba“ spisovou značkou (mutatis mutandis rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk 68/2019 zo dňa 4. novembra 2020).“
41.Kasačnýsúdpoukazujúcnavyššieuvedenéúvahykonštatuje,žeskrátenúformuodôvodneniapodľa
§ 140 SSP v zásade možno použiť vtedy, ak v prípade totožného žalobcu ide o obdobné veci vo vzťahu

k svojmu predmetu a žalobným námietkam, nemusí ísť však o nevyhnutne identické súdne konania.
Odlišnosti medzi vedenými súdnymi konaniami môžu byť v zásade len technického, teda pre vec nie
významného, charakteru a odôvodnenie hlavného/odkazovaného rozsudku musí poskytovať odpovede
na všetky relevantné námietky nastolené aj v odkazujúcej veci.42. Kasačný súd sa podrobne oboznámil s napadnutým rozsudkom a jemu predchádzajúcou žalobou
ako aj s odkazovaným rozsudkom a jemu predchádzajúcou žalobou. V tomto smere konštatuje, že ide
o veci totožných účastníkov, ktoré sa týkajú obdobného/totožného predmetu súdneho konania. V oboch

prípadoch ide o rozsudky vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného vo veci neuznania
uplatneného práva na odpočítanie dane sťažovateľom (žalobca) z faktúr od spoločnosti XADRAK, s.r.o.
v súvislosti s triedením odpadu. Odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí a pochybnosti žalovaného a
správcu dane sú formulované v zásade obdobne. Rovnako modus operandi obchodovania sťažovateľa
bol v oboch prípadoch zvolený obdobne. I keď obe rozhodnutia stoja na dvoch číselne rozdielnych

protokoloch, tieto oba vychádzajú z rovnakých/obdobných vykonaných dôkazov. Rovnako správne
žaloby v oboch porovnávaných prípadoch sú formulované obdobne, nastolené boli rovnaké relevantné
žalobné námietky. Odlišnosť medzi predmetnými prípadmi tak v podstatnom naozaj spočíva len
v uvedení dátumu zdaňovacieho obdobia, spisových značkách a v časti sporného obchodného
reťazca. Konkrétne v tom, že zatiaľ čo v napadnutom rozsudku je druhým zisteným, deklarovaným
subdodávateľom spoločnosť SER - MAR, s.r.o., v prípade odkazovaného rozsudku sú druhí zistení,

deklarovaní subdodávatelia spoločnosti JK&OŠ s.r.o./W.I.S. CONTROL s.r.o.
43. Pri posudzovaní tejto odlišnosti kasačný súd zdôrazňuje, že nejde o odlišnosť týkajúcu sa
priameho dodávateľa (XADRAK, s.r.o.) a ani prvého subdodávateľa (MARFI, s.r.o.), títo sú v oboch
veciach identickí. Zistenia týkajúce sa druhých subdodávateľov neboli pre predmetné veci rozhodujúce,
rozhodujúcou bola skutočnosť, že k faktúram od sťažovateľa pre Technické služby mesta Prešov, a.s. bol

priložený zoznam zamestnancov, ktorí boli prihlásení v Sociálnej poisťovni ako zamestnanci spoločnosti
ASSESS, s.r.o. V oboch prípadoch správca dane cez Sociálnu poisťovňu zistil obdobné skutočnosti,
a teda že deklarovaná dodávateľská, subdodávateľská a druhé subdodávateľské spoločnosti nemali
prihlásených žiadnych zamestnancov (prípadne vlastných zamestnancov v takom množstve), ktorí by
mohlivykonávaťdeklarovanéprácepresťažovateľa.Tiežvýpovedekonateľovazástupcovpredmetných

spoločností boli len všeobecné, nekonkrétne a bez potenciálu preukázať reálnosť deklarovaných
obchodných reťazcov. Kasačný súd poukazuje aj na skutočnosť, že ani samotný sťažovateľ, či už v
podaných správnych žalobách (v oboch) alebo v kasačnej sťažnosti, neargumentuje, že by niektoré
zo zistení týkajúce sa druhých subdodávateľov boli relevantné či zle vyhodnotené. Práve naopak, s
odkazom na ustálenú rozhodovaciu činnosť sťažovateľ len vo všeobecnosti namieta, že rozhodnutia

žalovaného nemôžu byť postavené na pochybnostiach týkajúcich sa subdodávateľov a tieto pochybnosti
ani nemožno zohľadňovať. Inými slovami, sám relativizuje zistenia týkajúce sa druhých subdodávateľov
v predmetných veciach.
44. Po zvážení vyššie uvedených skutočností, najmä (i) identity reťazca pri dodávateľovi a prvom
subdodávateľovi, (ii) povahy a rozsahu pochybností správcu dane a žalovaného, (iii) rozsahu žalobných

námietok a (iv) charakteru argumentácie sťažovateľa v správnej žalobe, kasačný súd zastáva názor,
že odlišnosť napadnutého a odkazovaného rozsudku v zistených obchodných reťazcov vo vzťahu
k identite druhých subdodávateľov je len nevýznamnou technickou odlišnosťou. Nejde teda o takú
zásadnú odlišnosť, ktorá by si vyžadovala osobitnú argumentáciu správneho súdu a vo vzťahu ku ktorej
by bolo možné konštatovať, že napadnutý a odkazujúci rozsudok nie sú obdobné, a teda ani dostatočne

odôvodnené.Kasačnýsúdpretouzatvára,ževpredmetnejveciboli(naprieksťažovateľomakcentovanej
odlišnosti) splnené podmienky pre aplikáciu § 140 SSP a kasačná sťažnosť je v tejto časti nedôvodná.
IV.B K pochybnostiam správcu dane a žalovaného
45. Kasačný súd konštatuje, že podstatou v predmetnej veci bolo spochybnenie skutočného dodávateľa
služieb/prác (triedenia odpadu do big bagov) pre sťažovateľa, resp. pre jej konečného odberateľa -

Technické služby mesta Prešov, a.s. Správca dane a žalovaný v podstatnom tvrdia, že skutočným
dodávateľom prác pre sťažovateľa bola personálne spriaznená spoločnosť ASSESS, s.r.o., nie
deklarovanýdodávateľXADRAK,s.r.o.Sťažovateľvsprávnejžalobeavkasačnejsťažnostispochybňuje
v zásade len tento záver a tvrdí, že skutočným dodávateľom bola spoločnosť XADRAK, s.r.o.
46. Súc viazaný vymedzením spornej právnej otázky zo strany sťažovateľa kasačný súd konštatuje, že

pochybnosť správcu dane a žalovaného je postavená na tom, že zamestnanci uvedení na zozname,
ktorý bol prílohou faktúry od sťažovateľa pre spoločnosť Technické služby mesta Prešov, a.s., boli
podľa evidencie Sociálnej poisťovne vedení ako zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o. ... Skutočnosť,
že práce mali vykonávať práve osoby uvedené na prílohe odberateľskej faktúry potvrdil vo svojom
vyjadrení aj konateľ sťažovateľa ... . Pochybnosť správcu dane a žalovaného je posilnená tiež zistením,

že spoločnosti XADRAK, s.r.o., MARFI, s.r.o. a SER - MAR, s.r.o. nemali evidovaných žiadnych
zamestnancov, ktorými by mohli deklarované práce vykonávať...
47. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľa, že takto formulovanú pochybnosť vyvrátil.
Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na vyjadrenia konateľov spoločností XADRAK, s.r.o. a MARFI, s.r.o.kasačný súd v zhode so správcom dane a žalovaným uvádza, že tieto sú príliš všeobecné a
nie sú podporené účtovníctvom predmetných spoločností. I keď konatelia predmetných spoločností
potvrdzovali dodávanie deklarovaných plnení, nevedeli uviesť zamestnancov, ktorí tieto plnenia

vykonávali, v akom type pracovného pomeru (či obdobného pomeru), kto im zabezpečoval materiálne
a technické podmienky pre výkon práce či osoby, ktoré nad pracovníkmi vykonávali dohľad. Nešlo
pritom o veľké spoločnosti, pri ktorých by bola pochopiteľná delegácia pracovných úloh a zástupcovia
predmetných spoločností ani neuviedli iné osoby, ktoré by mali na zodpovednosti predmetné obchodné
vzťahy.

48. Pochybnosti správcu dane a žalovaného nebolo spôsobilé vyvrátiť ani vyjadrenie vedúcej prevádzky
Technických služieb mesta Prešov, a.s., že triedenie odpadu do big bagov vykonávali zamestnanci
sťažovateľa. Zo zistení a údajov od Sociálnej poisťovne totiž vyplýva, že osoby vykonávajúce práce
podľa prílohy odberateľskej faktúry neboli zamestnanci sťažovateľa, ale zamestnanci spoločnosti
ASSESS, s.r.o.
49. Kasačný súd dáva do pozornosti, že „daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:

povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že
daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však
správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,

pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie

kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn.
III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie
listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení
deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods.

5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných
pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017
zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).
50. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na

odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku;
rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžf/10/2015zodňa3.februára2016,sp.zn.
6Sžfk/7/2016zodňa27.septembra2018,sp.zn.5Sžfk/15/2018zodňa30.apríla2019ainé).Obchodné
transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou),
predloženédokladymusiabyťodrazomreálnehoplnenia,ktorévprípadevznikupochybnostípreukazuje

daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa
11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).
51. V súlade s vyššie uvedeným kasačný súd konštatuje, že pokiaľ správca dane a žalovaný v daňovom
konaní vzniesli pochybnosti o splnení podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane (bod 46
tohto rozsudku), bolo dôkazným bremenom sťažovateľa tieto dôkazy vyvrátiť buď priamo predložením
relevantných dôkazov alebo návrhom vykonania ďalších dôkazov.

52. Podľa názoru kasačného súdu pochybnosti správcu dane nevyvracia ani sťažovateľom akcentovaný
dôkaz - rekapitulácia miezd zamestnancov spoločnosti ASSESS, s.r.o. za rok 2015. Kasačný súd
dáva do pozornosti, že k nezrovnalostiam ohľadne formálne deklarovaných odpracovaných hodín
zamestnancami pre spoločnosť ASSESS, s.r.o. a reálne vykonanými prácami môže dôjsť z rôznych
dôvodov, napr. z dôvodu administratívnej chyby či z dôvodu tzv. „čiernej práce“ alebo z dôvodu porušenia

pracovnoprávnych predpisov (vyplácanie mzdy „na ruku“, odpracovanie väčšieho množstva hodín,
ako je deklarované na výplatnej páske a pod.). Samotná rekapitulácia miezd spoločnosťou ASSESS,
s.r.o. preto podľa názoru kasačného súdu bez ďalšieho nedokazuje faktické množstvo vykonanej
práce a ani to, či boli práce vykonané dotknutými osobami uskutočnené pre spoločnosť ASSESS,s.r.o. ako oficiálneho, legálneho zamestnávateľa alebo pre inú spoločnosť. Takýto dôkaz preto bez
ďalšieho nemá potenciál vyvrátiť pochybnosť správcu dane a žalovaného v tejto veci postavenú na
(i) zozname zamestnancov, ktorý tvorí prílohu odberateľskej faktúry, (ii) o ktorých konateľ sťažovateľa

vyhlásil, že vykonali práce, ktoré mali byť dodávané spoločnosťou XADRAK, s.r.o., (iii) pričom boli
evidovaní ako zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o. a (iv) deklarovaní dodávatelia a subdodávatelia
nemali evidovaných v Sociálnej poisťovni žiadnych zamestnancov. Rekapitulácia miezd predložená
sťažovateľom teda nie je dôkazom, ktorým by sťažovateľ uniesla svoje dôkazné bremeno a vyvrátil
relevantné pochybnosti/nezrovnalosti zistené správcom dane.

53. Kasačný súd si uvedomuje, že samotná skutočnosť, že určité osoby sú evidované ako zamestnanci
spoločnosti ASSESS, s.r.o. bez ďalšieho neznamená, že nemohli vykonávať aj ďalšie práce pre iný
subjekt, ktorý si nemusel plniť svoje zákonné povinnosti k Sociálnej poisťovni. V tomto smere by preto
nepochybne mohli byť ako dôkaz relevantné svedecké výpovede zúčastnených pracovníkov, ktorí by
najlepšie vedeli popísať, s kým mali uzatvorené dohody, pre koho vykonávali práce, kto im zabezpečoval
materiálnepodmienky(ochrannéainépracovnéprostriedky),prípadevýpoveďosobyvykonávajúcejnad

nimi dohľad. Takýto dôkaz však sťažovateľ na obhajobu ňou uplatneného nároku nenavrhol vykonať. Nie
je pritom úlohou administratívnych orgánov, správneho súdu a ani kasačného súdu nahrádzať procesnú
pasivitu sťažovateľa, na ktorej ležalo dôkazné bremeno - teda procesnú zodpovednosť za vysvetlenie
relevantných nezrovnalostí zistených správcom dane a žalovaným.
54. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že pochybnosti správcu dane a žalovaného nie sú postavené len

na skutočnostiach týkajúcich sa subdodávateľov sťažovateľa. Pochybnosti správcu dane a žalovaného
sú postavené na zisteniach týkajúcich sa priamo vyjadrení a dôkazov predkladaných sťažovateľom -
odberateľské faktúry pre Technické služby mesta Prešov, a.s. a ich príloha (zoznam zamestnancov),
vyjadreniachkonateľasťažovateľaazisteniach,žeosoby,ktorémalivykonávaťprácesúzamestnancami
spoločnosti ASSESS, s.r.o., s ktorou sťažovateľ nemal zmluvný vzťah. V záujme objektívneho

zistenia skutkového stavu správca dane rozšíril svoje zisťovanie aj na dodávateľov a subdodávateľov
sťažovateľa, v snahe obnoviť hodnovernosť jeho tvrdení. Avšak žiadne zo zistení týkajúce sa jeho
dodávateľa (spoločnosti XADRAK, s.r.o.) a jeho subdodávateľov (spoločnosti MARFI, s.r.o. a SER -
MAR, s.r.o.) nemalo potenciál vyvrátiť správcom dane zadefinované pochybnosti, skôr tieto pochybnosti
posilnili (body 46 až 48 tohto rozsudku).

55. Aj v tejto časti bola preto kasačná sťažnosť sťažovateľa nedôvodná.

IV.C K relevancii námietky týkajúcej sa obchádzania inštitútu ústneho pojednávania miestnym
zisťovaním

56. Ostatnou námietkou sťažovateľa bolo, že správca dane vykonaním miestneho zisťovania v
priestoroch odberateľa Technických služieb mesta Prešov, a.s. a kladením otázok prítomným
zamestnankyniam obchádzal inštitút ústneho pojednávania a neprizval naň sťažovateľa.
57. Sťažovateľ v tejto časti namieta procesné pochybenie. Reflektujúc zmysel a význam procesných
pravidiel je na mieste zdôrazniť, že procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť

dôvodom na zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť.
Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych
nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre
účastníkakonania(rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Sž98-102/02zodňa17.
decembra 2002, publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované

ako R 103/2011 a iné).
58. Kasačný súd dáva v súvislosti s nastolenou námietkou do pozornosti, že správca dane a žalovaný
nespochybnili reálnosť vykonaných služieb/prác pre Technické služby mesta Prešov, a.s. Pochybnosti
správcu dane a žalovaného sa v predmetnej veci vôbec netýkali Technických služieb mesta Prešov, a.s.
a v podstatnom neboli postavené ani na zisteniach správcu dane zo sporného miestneho zisťovania.

Pochybnosti správcu dane v predmetnej veci boli založené na skutočnostiach zistených z podkladov
priamo od sťažovateľa a na zisteniach týkajúcich sa evidencie konkrétnych zamestnancov (bod 46 tohto
rozsudku).
59. Zohľadňujúc už uvedené východiská týkajúce sa procesných nedostatkov, bez záveru o tom, či
spochybnené miestne zisťovanie bolo alebo nebolo zákonným dôkazom, kasačný súd konštatuje, že

nejde o rozhodujúci dôkaz v predmetnom konaní. Aj po jeho vylúčení by naďalej v plnom rozsahu
obstáli závery správcu dane a žalovaného, ako aj podstatné skutkové zistenia, na ktorých sú ich závery
postavené (týmto zisteniam sa kasačný súd venoval bližšie v časti IV.B tohto rozsudku). Podľa názoru
kasačného súdu preto nejde o takú vadu, ktorá by mala negatívny dopad na právnu situáciu sťažovateľaa mohla by mu, v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia, priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Kasačný súd preto aj v tejto časti považoval kasačnú sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú.
10. Kasačný súd obdobne rozhodol aj v rozsudkoch sp. zn. 3Sfk/137/2022 z 21.11.2023 (zdaňovacie

obdobie 09/2015), sp. zn. 4Sfk/134/2022 z 31.01.2024 (zdaňovacie obdobie 10/2015), sp. zn.
2Sfk/114/2022 z 29.01.2024 (zdaňovacie obdobie 07/2015), sp. zn. 5Sfk/69/2022 z 30.11.2023
(zdaňovacie obdobie 07/2016).
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
11. Kasačný súd vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné a preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť

zamietol.
12. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a §
168 druhej vety SSP tak, že žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom
konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní
úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné
dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané (§ 168 druhá veta SSP).

13. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.