Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. september 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622010323
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:5622010323.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 22.

9. 2023 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B. C. D. C. E. , nar. X. X. XXXX v F. D., trvale bytom G. H. XXX, I. F. D.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
dňa 23. 3. 2022 v čase asi o 7.15 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Honda CRV, evidenčné
číslo LM 288DO, po štátnej ceste I/18, po Palúčanskej ulici v meste Liptovský Mikuláš, v smere z centra
mesta Liptovský Mikuláš na mestskú časť Palúdzka, kde plne nesledoval situáciu v cestnej premávke a
neskoro zareagoval na to, že cez priechod pre chodcov, nachádzajúci sa v km: 548,29, v tom čase zľava
doprava prechádzala v jeho smere jazdy chodkyňa D. J., následkom čoho došlo v jazdnom pruhu jeho
smerujazdykstretupravejprednejčastiosobnéhomotorovéhovozidlaapravejčastitelachodkyneD.J.,

ktorá po náraze dopadla na vozovku a utrpela v dôsledku dopravnej nehody zlomeninu druhého krčného
stavca, zlomeninu krížovej kosti vpravo, zlomeninu jamky bedrového kĺbu vpravo, zlomeninu lonovej
kosti vpravo, zlomeninu sedacej kosti, zlomeninu posledného článku palca ľavej ruky, pohmoždenie
pravej čelovej oblasti a pohmoždenie pravého kolena, čo ju obmedzovalo v obvyklom spôsobe života
po dobu najmenej 16 týždňov, pričom A. B. sa tohto konania dopustil tak, že porušil zákon č. 8/2009 Z.
z o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanoveniach § 3 ods. 2 písm. a),
§ 4 ods. 1 písm. c, e/ a § 137 ods. 2 písm. c, r/,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. h/
Trestného zákona.

Za to sao d s u d z u j e

podľa § 157 ods. 2, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. l/) a § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona na peňažný trest vo výmere
800,- /osemsto/ eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený,súd ustanovuje obžalovanémunáhradnýtrestodňatiaslobodyvovýmere2/dva/mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona súd u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá vo výmere 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 10. 8. 2022 obžalobu na A. B., stíhaného

za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. h/
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe opísanom vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. po poučení podľa § 257 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257
ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Obžalovaný odpovedal áno na otázky
podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu, podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Tr. poriadku, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä
o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol

radiť o spôsobe obhajoby,
podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. h/ Trestného zákona,
podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. poriadku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu a

podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku, či sa obžalovaný priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný
skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/
Trestného zákona s použitím § 138 písm. h/ Trestného zákona.

Prokurátoraobhajcanavrhliprijaťvyhlásenieobžalovaného,žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedeného

v obžalobe. Súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy
zadovážené v prípravnom konaní a to predovšetkým výpoveď svedkyne – poškodenej, zápisnica
o ohliadke miesta dopravnej nehody, záznam o dopravnej nehode a znalecký posudok D. K. F. z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia. Z dôkazov zadovážených v prípravnom konaní vyplýva,
že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

Vyhlásením o tom, že obžalovaný je vinný zo spáchania skutku, ktoré súd prijal, obžalovaný nenamietal
skutkové závery obžaloby ani právne posúdenie skutku, čím sa vzdal práva na dokazovanie viny. Súd
zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom a vykoná dôkazy súvisiace
s výrokom o treste.

Vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, súd ho uznal vinným zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. h/ Trestného
zákona.

Podľa evidenčnej karty vodiča obžalovaný má udelené vodičské oprávnenie od roku 1980 pre kategóriu

A, B, C, E, A/50 a T. V evidenčnej karte (vyhotovenej dňa 27. 6. 2022) má za obdobie od roku 2008 do
roku2019evidovaných15priestupkovspáchanýchnaúsekucestnejpremávky,ktorébolivždyvybavené
v blokovom konaní uložením pokuty od 10,- eur do 150,- eur. Priestupok z roku 2017 bol spáchaný
závažnejším spôsobom konania so spôsobením dopravnej nehody. V evidenčnej karte (vyhotovenej dňa
11. 9. 2023) má za obdobie od roku 2008 do roku 2019 evidovaných 9 priestupkov spáchaných na úseku

cestnej premávky, ktoré boli vždy vybavené v blokovom konaní uložením pokuty od 10,- eur do 50,- eur.V registri trestov má obžalovaný tri záznamy o odsúdení z rokov 1983, 1991 a 2012. V roku 1983 bol
A. B. odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 223 ods. 1, 2 Tr. zákona (účinného do 31. 12.

2005), v roku 1991 bol odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zákona
(účinného do 31. 12. 2005). Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok
sp. zn. 8T/122/2012 zo dňa 5. 12. 2012, právoplatným dňa 21. 12. 2012 za prečin usmrtenia podľa §
149 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne
odložený s určením skúšobnej doby vo výmere 24 mesiacov. Všetky odsúdenia sú takej povahy, že sa

na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. l/ Trestného zákona, t. j. priznanie sa obžalovaného k trestnej činnosti a jej úprimné oľutovanie,
žiadna priťažujúca okolnosť nebola zistená.

Obžalovaný od potrestania v roku 2012 stojí pred trestným súdom prvýkrát, v uvedenom období
trvajúcom viac ako 10 rokov sa spôsobom svojho života nedostal do rozporu so zákonom
v trestnoprávnej rovine. Obžalovaný sa od začiatku trestného konania priznáva ku spáchaniu skutku,
snahu o jeho nápravu možno vnímať aj dobrovoľným nahradením škody v sume 200,- eur nad rámec
poistného plnenia. Negatívne poznatky o osobe obžalovaného neboli zistené ani v mieste jeho trvalého

bydliska. Obžalovaný sa dopustil súdeným skutkom nedbanlivostnej trestnej činnosti. Nemožno tiež
prehliadnuť, že nielen obžalovaný, ale aj poškodená, ktorá utrpela v dôsledku trestného činu ťažkú
ujmu na zdraví, prejavili záujem o zmierne vyriešenie prejednávanej trestnej veci. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti, osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, postoj k súdenej trestnej
činnosti, ako aj význam záujmu chráneného Tr. zákonom, ktorý bol konaním obžalovaného dotknutý,

je na naplnenie účelu trestu z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie postačujúci peňažný trest
vymeraný v prvej polovici sadzby s náhradným trestom odňatia slobody (ustanoveného pre prípad
zmarenia výkonu peňažného trestu) vymeraného rovnako v prvej polovici sadzby. Neuniklo pozornosti
súdu, že obžalovaný má celkovo 3 záznamy o odsúdení v registri trestov, pričom ako už bolo vyššie
uvedené, všetky odsúdenia sú takej povahy, že sa na obžalovaného hľadí ako na neodsúdeného. Len

od posledného odsúdenia v roku 2012 uplynula dlhá doba, počas ktorej sa obžalovaný spôsobom
svojho života nedostal do rozporu s normami trestného práva. Výrazný časový odstup je o to viac
evidentný v prípade odsúdenia v roku 1991, odkedy uplynula doba viac ako 30 rokov, ktorá predstavuje
významný časový úsek v živote samotného obžalovaného. Z pohľadu spravodlivého ukladania trestu
nie je možné prehliadnuť, že obžalovaný od odsúdenia v roku 1991 viedol v podstate bezúhonný

život počas 20 rokov svojho života, t. j. odsúdenie malo výchovný účinok na osobu obžalovaného.
Logickým následkom uplynutia dlhšej doby od predchádzajúceho odsúdenia je úmerné znižovanie
významu predchádzajúceho odsúdenia pre potreby rozhodovania súdu o treste. V opačnom prípade by
súd negoval v každej sfére života odsúdeného pozitívne právne dôsledky vyplývajúce zo zahladenia
odsúdenia, ako aj z vedenia riadneho života počas dlhého obdobia. Z uvedených dôvodov všetky

odsúdenia obžalovaného nemôžu mať rozhodujúci význam pri úvahách súdu o druhu a výmere trestu.
V súvislosti s posudzovaním otázky, či sú u obžalovaného prítomné sklony k trestnej činnosti, súd
dáva do pozornosti, že obžalovaný sa nikdy nedopustil úmyselnej trestnej činnosti, ale vždy len
nedbanlivostného trestného činu, t. j. u obžalovaného v každom súdenom prípade absentovala vôľová
zložka zavinenia. V nadväznosti na uvedené skutočnosti pre naplnenie účelu trestu nie je potrebné

ukladať prísnejší trest ako je trest peňažný.

Obžalovaný spáchal stíhaný skutok v súvislosti s vedením motorového vozidla, preto mu bol uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. V súvislosti s predchádzajúcimi odsúdeniami obžalovaného
aj pri rozhodovaní o výmere trestu zákazu činnosti sa súd spravoval rovnakými úvahami, ako pri

ukladaní peňažného trestu. Je neprípustné ukladať obžalovanému v prebiehajúcom konaní prísnejší
trest zákazu činnosti výlučne z toho dôvodu, že súčasťou posledného odsúdenia v roku 2012 (pri
ktorom bol v dôsledku nedbanlivostného trestného činu spôsobený smrteľný následok) nebol trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Je výlučne vecou súdu rozhodujúceho o podanej obžalobe,
aké dôvody viedli súd k neuloženiu trestu zákazu činnosti, pričom súd rozhodujúci o aktuálne podanej

obžalobe nie je oprávnený preskúmavať správnosť záverov rozhodnutia súdu v inej trestnej veci
obžalovaného a už vôbec nie ukladať prísnejší trest zákazu činnosti výlučne na tom základe, že
nebol obžalovanému uložený v jeho predchádzajúcej trestnej veci. Súd tiež dáva do pozornosti, že za
obdobie posledných dvoch rokov pred spáchaním súdeného skutku sa obžalovaný nedopustil žiadnychdopravných priestupkov. Od vyššie uvádzaného odsúdenia v roku 2012 uplynula doba viac ako 10 rokov,
počas ktorej sa dopustil celkovo 11 dopravných priestupkov, pričom naposledy spáchal priestupok dňa
20. 9. 2019. Počet záznamov o spáchaní dopravných priestupkov je potrebné hodnotiť aj v tom kontexte,

že priestupky (v celkovom počte 15) spáchal za obdobie od roku 2008 do roku 2019, t. j. za 11 rokov,
pričomobžalovanýnadobudolprvévodičskéoprávnenieužvroku1980atedauž42rokovjeúčastníkom
cestnej premávky. V uvedenom ohľade sa nejaví počet záznamov o dopravných priestupkoch ako
neprimerane vysoký, ktorý vyžaduje uloženie trestu zákazu činnosti v prísnejšej výmere. Súd tiež
upriamuje pozornosť, že obžalovaný doposiaľ nemá evidované žiadne zadržanie vodičského preukazu

ani zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Nie je preto spravodlivé pre rozhodovanie o výmere trestu, aby
hodnotenie osoby obžalovaného ako účastníka cestnej premávky bolo obmedzené iba na okolnosť jeho
predchádzajúceho odsúdenia, resp. počet evidovaných záznamov o priestupkoch v evidenčnej karte
vodiča, ale je potrebné skúmať celkový spôsob života menovaného.