Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. jún 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122200023
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5122200023.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci žalobkyne: A.
B., C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., práv. zast.: JUDr. Katarína Kováčová,
advokátka, so sídlom Drieňová 650/16, 010 04 Žilina, proti žalovaným: 1/ E. F. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s. r. o.,
so sídlom Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, JUDr. Václav Jaroščiak, advokát, so

sídlom M. Rázusa 1240/14, 010 01 Žilina, IČO 10 955 500, 2/ I. J., C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. C. XXXX/XX, XXX XX D., 3/ A. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. C. XXXX/XX, XXX XX D.,
žalovaní v rade 2/ a 3/ práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s. r. o., so sídlom Sládkovičova
167/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 17 801,37,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v rade 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 1.440,- eur,
spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 25.5.2022 do zaplatenia a to do 3 dní po právoplatnosti

rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 83,84 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.1.2020 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným v rade 1/
až 3/ zaplatenia sumy 14 040,- Eur a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa vo svoje žalobe poukazovala na to, že proti žalovaným podala žalobu, ktorá je vedená
pod sp.zn. 46C 1/2020, kde sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaných v rade 1/, 2/
a 3/ za obdobie od 3.1.2018 do 2.1.2020. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že v období od 3.1.2018 do
2.1.2020 bola evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako výlučná vlastníčka nehnuteľností, a to na základe

rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 30.11.2016, č.k. 17C 159/2008-758 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Žilina zo dňa 25.10.2017, č. konania 7Co/172/2017-841, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 30.11.2017 a vykonateľnosť dňa 2.1.2018, a ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne
a žalovaného 1/ a K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C. XXXX/XX, XXX XX D. (ďalej len „K. G.“)
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. D., zapísaných na okresnom úrade D., katastrálny
odbor pre okres D., L. D., kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXXX, a to stavba - dom súp. č. XXXX

na pozemku KNC pare. č. XXXX/X s príslušenstvom a pozemok KNC pare. č. XXXX/X o výmere 630
m2 zastavené plochy a nádvoria, uvedené nehnuteľnosti v celosti prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne v podiele 1/1 a žalobkyni uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ a K.G. výplatu náhrady za ich spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach sumu 59 750,- Eur
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Na základe dovolania žalovaného1/ a K. G. proti rozsudku
Krajského súdu Žilina zo dňa 7Co/172/2017-841 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo

dňa 14.4.2021 spis. zn. 3Cdo/90/2018 právoplatný dňa 11.5.2021 rozhodol, že v dovolacom konaní
pokračuje na strane žalovaných s dedičmi pôvodne žalovanej neb. K. G., zomretej dňa 5.7.2019 a to
s F. G. a žalovanou v rade 2/ a zároveň rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.10.2017 sp.zn. 7Co
172/2017 a rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 30.11.2016 č.k. 17C 159/2008-754 zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vec je vedená na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 7C

34/2021. Vzhľadom na zrušenie predmetných rozsudkov okresného a krajského súdu Najvyšším súdom
SR došlo k obnoveniu spoluvlastníctva nehnuteľností nachádzajúcich v kat. úz. D. na LV XXXX a to
stavba - dom súp. č. XXXX na pozemku KNC parc. č. XXXX/X s príslušenstvom a pozemok KNC pare.
č. XXXX/X o výmere 630 m2 zastavené plochy a nádvoria a aktuálne sú ako podieloví spoluvlastníci
týchto nehnuteľností evidovaní v katastri nehnuteľností žalobkyňa o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
3 a žalovaný v rade 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. Vlastnícke právo k pozemku KNC parc.č.

XXXX/XX a k pozemku KNC parc.č. XXXX/X, k.ú. D. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/1 ostalo nedotknuté. Žalovaní 1/,2/,3/ aj naďalej po 3.1.2020 spoločne
užívajúčasťdomu–stavba–doms.č.XXXXnaparc.č.XXXX/XzapísanénaLVXXXX,k.ú.D.pričomide
o časť zodpovedajúcu bytu č.X o celkovej výmere podlahovej plochy 167,92m2 a nebytovému priestoru
č.1 ( garáži ) o celkovej výmere podlahovej plochy 15,14m2, t.j. spolu o celkovej výmere 183,06m2.

Bytová jednotka pozostávaz : I.PP: chodba so schodiskom o výmere 9,17 m2, sauna o výmere 2,64 m2,
ochladzovacia nádrž o výmere 2,17 m2, plynomerňa o výmere 3,98 m2, kotolňa o výmere 4,53 m2, sklad
o výmere 2,70 m2; I.NP: zádverie o výmere 5,76 m2, chodba o výmere 12,84 m2, WC o výmere 1,39
m2, schodisko o výmere 7,12 m2, nebytový priestor o výmere 15,14 m2; II.NP: schodisko o výmere 8,10
m2, predsieň o výmere 5,54 m2, chodba o výmere 20,34 m2, izba o výmere 10,64 m2, izba o výmere

23,65 m2, izba o výmere 18,56 m , izba o výmere 12,53 m , kuchyňa o výmere 9,71 m2, komora o výmere
1,17 m2, kúpeľňa o výmere 4,09 m2, WC o výmere 1,29 m2 vrátane rozvodov elektrickej inštalácie
od rozvodnej skrine vrátane, rozvodov ústredného kúrenia od kotlovej jednotky, rozvodov vody (SV a
TÚV) od HÚV, rozvodov plynu od plynomeru, rozvodov kanalizácie od sanitných zariadení vodovodných
batérií a k nim príslušné zriaďovacie predmety. Žalobkyňa túto časť domu vôbec neužíva. Žalovaní tak

túto časť domu užívajú nad rozsah podielu žalovaného 1/ ( 1), a to bez akejkoľvek nájomnej alebo inej
zmluvy. Žalovaný v rade 1/ sa teda podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere,
než zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu bez toho, aby on alebo žalovaní 2/ a 3/ žalobkyni za
užívanie platili nejakú finančnú náhradu. Okrem toho žalovaní 1/, 2/, 3/ užívajú v celom rozsahu pozemok
KNC par.č. XXXX/XX o výmere130m2, zast. plocha a nádvorie zapísaný na lV č. XXXX, k.ú. D. vo

výlučnomvlastníctvežalobkyne,cezktorývedieprístup(prejazd)donebytovéhopriestoruč.1(garáže),
ktorá je prístavbou rodinného domu s.č. 2342, pričom túto prístavbu užívajú výlučne žalovaní 1/, 2/, 3/
a zároveň tento pozemok užívajú na parkovanie áut, skladovanie dreva a iného materiálu. tiež sa oň
starajú, keď ho pravidelne kosia a odpratávajú z neho sneh. Taktiež užívajú časť pozemku KNC par.č..
XXXX/X o výmere 216m2 záhrada zapísaný na LV XXXX, k.ú. D. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne,

a to časť cez ktorú vedie prístup k vchodovým dverám do predmetnej bytovej jednotky ( bytu č. X ). Bez
užívania týchto pozemkov nie je možné užívanie tejto bytovej jednotky a nebytového priestoru. Samotná
žalobkyňa pozemok KNC parc.č. XXXX/XX vôbec neužíva a z pozemku KNC parc.č. XXXX/X užíva len
tú časť, ktorú nevyužívajú žalovaní 1/, 2/, 3/. Ani za užívanie týchto nehnuteľností ( ich časti ) žalovaní
žalobkyni neplatia žiadnu finančnú náhradu. Žalovaní 1/, 2/, 3/ užívajú tieto nehnuteľnosti ( ich časti) bez

právnehodôvodu,vdôsledkučohozískavajúmajetkovúhodnotunaúkoržalobkyneabezdôvodnesatak
obohacujú. Podľa realitných webových portálov priemerná cena nájmu porovnateľného bytu v D. B. I. H.
blízkom okolí v období roku 2021 pohybovala v rozmedzí 6,25 € - 11,00 € / mesiac /1 m2 predmetu nájmu
bez garáže a spotreby energií, čo pri výmere podlahovej plochy 167,92 m2 (obytná plocha) + 15,14 m2
(nebytový priestor), t.j spolu 183,06 m2, z ktorej úžitková obytná plocha predstavuje cca 120 m2 (bez

sauny, kotolne, plynomerne, schodišťa, ...) predstavuje nájomné v rozpätí 750,- € - 1320,- € mesačne.
Vzhľadom na aktuálny technický stav predmetných nehnuteľností a amortizáciu vybavenosti považuje
žalobkyňa za primerané nájomné za užívanie časti rodinného domu - stavba - dom súp. č. XXXX na
parcele č. XXXX/X s príslušenstvom a časti pozemku KNC pare. č. XXXX/X o výmere 216m2 záhrada
nájomné, resp. finančnú náhradu vo výške 700€ mesačne bez energií, ktoré žalovaní hradia priamo ich

dodávateľom, a teda náhrada za neužívanie tejto spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
žalobkyneoveľkosti3predstavuje525€mesačne.Požadovanánáhradatakprestavujesumu5,83€/1m2
úžitkovej plochy. Za obdobie od 3.1.2020 do 2.1.2022 tak vznikol žalobkyni voči žalovaným 1/, 2/, 3/
nárok na náhradu za neužívanie spoločnej veci ( časti rodinného domu ) v rozsahu spoluvlastníckehopodielu žalobkyne 3 vo výške 12.600€. Za užívanie celého rozsahu pozemku KNC pare. č. XXXX/XX
o výmere 130 m2 zastavená plocha a nádvorie zapísané na okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor
pre okres D., obec D., kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXXX žalovanými 1/, 2/, a 3/ na účel parkovania

2 osobných motorových vozidiel považuje žalobkyňa za primerané nájomné, resp. finančnú náhradu
sumu vo výške 60€ mesačne, a teda za obdobie od 3.1.2020 do 2.1.2022 tak žalovaní 1/, 2/ a 3/ získali
na úkor žalobkyne majetkovú hodnotu vo výške 1440,-€.
3. Žalovaní v rade 1/ až 3/ sa k podanej žalobe vyjadrili spoločným podaním, prostredníctvom
svojho 1. práv. zástupcu, doručeným súdu dňa 30.5.2022, v ktorom uviedli, že návrh žalobkyne

považujú za neopodstatnený, žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia ako podielová
spoluvlastníčka v podiele 3 k bytovej jednotke č. 2 vbudovanej na poschodí rodinného domu s.č.
XXXX, ktorý byt užívajú žalovaní 1/, 2/, 3/, žalobkyňa takýto spoluvlastnícky podiel nikdy nenadobudla.
Poukazovali na to, že pôvodný rodinný dom s.č. XXXX pozostával len z jednej bytovej jednotky
vybudovanej na prízemí domu, jeho vlastníci boli F. A. s manželkou M. A. ( právni predchodcovia
účastníkov). V roku 1980 sa žalovaný 1/ s manželkou K. G., C. A. ( dcérou vlastníka domu ) rozhodli

so súhlasom vlastníkov domu postaviť nadstavbu, samostatnú bytovú jednotku pre účely svojho
bývania. Pre tieto účely, z dôvodu vydania stavebného povolenia, ako aj poskytnutia úveru a príspevku
zo štátneho fondu rozvoja bývania, E. G. s manželkou kúpnou zmluvou odkúpili spoluvlastnícky
podiel 1 s príslušnými pozemkami. Po vydaní stavebného povolenia bola bytová jednotka – byt B.X
skolaudovaná v roku 1984 a od toho času ju E. G. s manželkou pokojne a nerušene užívali ako svoje

vlastníctvo.Predmetnábytovájednotkanebolazapísanávkatastrinehnuteľnosti.Vroku2005žalobkyňa
nadobudla od svojich rodičov F. A. a M. A. spoluvlastnícky podiel 3 k rodinnému domu s.č. XXXX
pozostávajúceho z bytovej jednotky č.1 na prízemí domu a bytovej jednotky č.X na poschodí domu, ktorú
vybudovali a užívali E. G. s manželkou. Keďže žalobkyňa nemienila nehnuteľnosti v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu užívať, ale tieto odpredať, žalobným návrhom žiadala zrušiť a vyporiadať

podielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že tieto budú prikázané do jej výlučného vlastníctva za
primeranú náhradu. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo začaté
a vedené pod sp.zn. 17C 159/2008. Ďalej žalovaní 1/, 2/, 3/ popisovali priebeh uvedeného konania,
závery a rozhodovanie okresného a krajského súdu a rozhodnutie NS SR č.k. 3Cdo 90/2018-890 zo dňa
14.4.2021, ktorým bol rozsudok krajského súdu ako okresného súdu, ktorým bolo zrušené a vyporiadené

podielové spoluvlastníctvo strán konania, zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.
Poukázali na závery uvedené v predmetnom rozhodnutí NS SR, z ktorých vyplýva, že dovolací súd
sa nestotožnil s názorom oboch súdov v tom, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, naopak podľa
priloženého znaleckého posudku, podľa názoru dovolacieho súdu sú bytové jednotky č.1 a 2. reálne
deliteľné a bytová jednotka č.2 patrí do vlastníctva žalovaných 1/ -3/ a keďže túto nápravu je možné

vykonať len v prvostupňovom konaní dovolací súd vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktorý ďalšie konanie viedol pod sp.zn.7C 34/2021. Po vrátení veci do konania súdu prvej
inštancie sa dňa 23.3.2022 uskutočnilo prvé nové pojednávanie, na ktorom súd vyslovil právny záver,
že skutkový stav veci bol zistený spoľahlivo v konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 17C 159/2008,
od podania žalobného návrhu do vyhlásenia rozsudku zo dňa 18.11.2013, ktorým bolo preukázané, že

žalobkyňa nie je podielovou spoluvlastníčkou bytovej jednotky č.X, na ktorom základe súd citovaným
rozsudkom prikázal bytovú jednotku B.X do výlučného vlastníctva žalobkyne a bytovú jednotku č.X do
podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ -3/. Z uvedených skutočností súd uviedol, že po vypracovaní
znaleckého posudku k hodnote nehnuteľnosti rozhodne v súlade so zisteným skutkovým stavom
a právnym záverom dovolacieho súdu. K bezdôvodnému obohateniu ďalej žalovaní 1/, 2/, 3/ poukázali

na konanie vedené pred tunajším súdom pos sp.zn. 46C 1/2020, kde sa žalobkyňa žalobou zo dňa
3.1.2020 domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 15.600,- €, pričom poukazovali na svoje
vyjadrenia v tomto konaní. Žalovaní 1/, 2/, 3/ zdôraznili, že nadobudli vlastnícke právo k bytovej jednotke
č.X originálnym spôsobom, jej výstavbou v roku 1984 a túto pokojne a nerušene ako vlastníci užívali až
do žalobného návrhu žalobkyne v roku 2008 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Žalobkyňa nie je a ani nebola spoluvlastníčkou samostatnej bytovej jednotky č.X, o ktorej skutočnosti
rozhodne súd po vrátení veci rozsudkom, súd nemá dôvod zrušovať neexistujúce spoluvlastníctvo, ale
len potvrdiť, že žalovaní 1/ -3/ sú výluční vlastníci tejto bytovej jednotky s derivačným účinkom odo
dňa jej výstavby. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 14.040 € za obdobie od 3.1.2020 do 2.1.2022 z tých istých dôvodov ako v konaní vedenom pod

sp.zn. 46C 1/2020, kde sú aktuálne vedení účastníci ako podieloví spoluvlastníci v podiele 1 žalovaní
a 3 žalobkyňa. Tento návrh žalobkyne považujú za nepochopiteľný.4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaných v rade 1/, 2/ a 3/ vyjadrila písomne podaním doručeným súdu
dňa 6.7.2022, v ktorom doplnila skutočnosti odôvodňujúce jej nárok a zároveň navrhla aby súd pripustil
zmenu žaloby tak, že : „žalovaní 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu

17.801,37€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 14.040,- € odo dňa doručenia žaloby zo
dňa 3.1.2022 žalovaným v rade 1/ až 3/ a s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 3761,37,-€ odo
dňa rozhodnutia súdu o pripustení zmeny žaloby ( rozšírenie uplatneného nároku zo sumy 14.040,-€ na
sumu 17.801,37€ a o úrok z omeškania ) do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných.“

5. V doplnených skutočnostiach poukazovala opätovne na konanie vedené pred tunajším súdom pod
sp.zn. 17C 159/2008, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom na základe
rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 30.11.2016 č.k. 17C 158/2008-758 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.10.2017 č.k. 7Co 172/2017-841, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 30.11.2017 sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV XXXX a to predmetného

domu a pozemku. Následne na základe dovolania žalovaného 1/ a K. G. proti rozsudku krajského
súdu NS SR uznesením zo dňa 14.4.2021 sp.zn. 3Cdo 90/2018 právoplatným dňa 11.5.2021 rozhodol,
že v dovolacom konaní pokračuje na strane žalovaných s dedičmi pôvodne žalovanej neb. K. G.,
zomretej dňa 5.7.2019 a to s F. G. a žalovanou v rade 2/ a zároveň rozsudok Krajského súdu v
Žiline zo dňa 25.10.2017 sp.zn. 7Co 172/2017 a rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 30.11.2016

č.k. 17C 159/2008-754 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôsledku zrušenia
uvedených rozsudkov došlo k obnoveniu podielového spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností
zapísaných na LV XXXX, k.ú. D.. Aktuálne sú ako podieloví spoluvlastníci evidovaní žalobkyňa o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 3 a žalovaný 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. Stavba rodinného
domu s.č.XXXXjeabolapodľadruhustavbyrodinnýmdomom,ktorýpovykonanínadstavbyaprístavby

k pôvodnej stavbe pozostáva z 2 častí so samostatným vchodmi – byt č. X H. I. B. X v zmysle
znaleckého posudku. Evidenčne však ide stále o rodinný dom a nie o samostatné byty ako predmet
občianskoprávnych vzťahov v zmysle ust. § 118 ods. 2 OZ. Súčasťou domu ako jeho prístavba je aj
nebytový priestor č.1 ( garáž ), ktorý takisto nie je predmetom občiansko právnych vzťahov. Medzi
stranami sporu je nesporné, že žalobkyňa užíva pôvodnú časť domu zodpovedajúcu bytu č. 1 v zmysle

Znaleckého posudku a žalovaný X/ H. X/ užívajú nadstavbu a prístavbu domu zodpovedajúcu bytu
č. 2 a nebytovému priestoru č. X (garáži) v zmysle Znaleckého posudku. Z podlahovej plochy domu
293,84 m2 pripadá na spoluvlastnícky podiel žalobkyne na dome o veľkosti 3 plocha 220,38 m2 a na
spoluvlastnícky podiel žalovaného v rade 1/ na dome o veľkosti 1 plocha 73,46 m2. Žalobkyňa ako
podielová spoluvlastníčka domu o veľkosti 3 užívala v období rokov 2020 a 2021 a ďalej užíva len byt č.

X, reálne tak užívala a užíva z domu len plochu 110,78 m2, t.j. o 109,60 m2 (220,38 – 110,78 ) plochy
menej ako zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu na dome. Žalovaný v rade 1/ ako spoluvlastník
domu o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 spolu so žalovaným v rade 2/ a 3/ užívali v období rokov
2020 a 2021 a ďalej užívajú byt č. X a spolu s ním aj nebytový priestor č. X (garáž) o celkovej podlahovej
výmere 183,06 m2 t.j. o 109,60 m2 (183,06 – 73,46) plochy viac ako zodpovedá spoluvlastníckemu

podielu žalovaného v rade 1/ na dome. Poplatky za energie a služby spojené s užívaním domu hradia
strany sporu každá samostatne. Ak podlahová plocha doma 293,84 m2 predstavuje 100% plochy domu,
žalobkyňa reálne užívala a ďalej užíva podlahovú plochu domu 110,78 m2, ktorá predstavuje 37,70 %
plochy domu a žalovaný v rade 1/ spolu so žalovanými v rade 2/ a 3/ užívali a ďalej užívajú podlahovú
plochu domu 183,06 m2, ktorá predstavuje 62,30 % plochy domu. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne

predstavuje 75% plochy domu a spoluvlastnícky podiel žalovaného v rade 1/ na dome predstavuje
25% plochy domu, žalobkyňa tak užívala a užíva o 37,30% (75 – 37,70) plochy domu menej ako
zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu na dome a žalovaný v rade 1/ spolu so žalovaným v rade
2/ a 3/ užívajú o 37,30 % plochy domu viac ako zodpovedá spoluvlastníckemu podielu žalovaného
v rade 1/ na dome. Nakoľko dom je stále spoločnou vecou v podielovom spoluvlastníctve, vzhľadom na

vyššie uvedené žalovaný v rade 1/ spolu so žalovanými v rade 2/ a 3/ užívajú celý spoločný dom nad
rámec spoluvlastníckeho podielu žalovaného v rade 1/ na celom dome a to v rozsahu 37,30 % plochy
domu, čím zasahujú do práva druhého spoluvlastníka žalovanej vlastniť majetok a vzniká im na jej úkor
bezdôvodnéobohatenie,ktorésújejpovinnívydaťpodľapravidielobezdôvodnomobohatení.Žalobkyňa
ma zároveň nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získali žalovaní 1/, 2/ a 3/ užívaním

celého rozsahu pozemku KNC parcela č. XXXX/XX o výmere 130m2-zastavaná plocha a nádvorie
a časti pozemku KNC parcela č. XXXX/X o výmere 216m2- záhrada, zapísaných na LV XXXX k.ú. D.
vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bez akejkoľvek nájomnej zmluvy alebo inej zmluvy. Podľa realitných
webových portálov priemerná cena nájmu porovnateľného rodinného domu v D. sa v období rokov 2020a 2021 pohybovala v rozmedzí 6,70 eur – 12,30/1 m2 predmetu nájmu/mesiac bez potreby energií,
čo pri výmere celkovej podlahovej plochy domu 293,84 m2 predstavuje nájomné v rozpätí 1.968,73
eur – 3.614,23 eur mesačne. Uvedené žalobkyňa preukazovala aj stanovením trhovej ceny k prenájmu

nehnuteľnosti realitnou kanceláriou Bubi reality, s.r.o. zo dňa 14.1.2022, v zmysle ktorého realitná
kancelária odhaduje trhovú cenu prenájmu domu pre roky 2020 a 2021 vo výške 2.500,-eur/mesiac, čo
predstavuje 8,51 eur za m2 plochy domu/mesiac. Vzhľadom na aktuálny technický stav domu žalobkyňa
pri určení výšky nároku za užívanie spoločného domu žalovaným 1/ až 3/ nad rozsah spoluvlastníckeho
podielu žalovaného 1/ za roky 2020 a 2021 berie do úvahy ako primerané nájomné spodnú hranicu

priemernéhonájomného,t.j.6,70eurza1m2plochydomu/mesiac,ktoréprivýmerecelkovejpodlahovej
plochy domu 293,84 m2 predstavuje nájomné 1.968,73 eur mesačne nad rozsah užívania spoločného
domu žalovanými v rade 1/, 2/ a 3/ vo výšky 37,30 % zodpovedá z tohto nájomného suma 734,34 eur
mesačne a za obdobie od 3.1.2020 do 2.1.2022 teda suma vo výške 17.624,16 eur. Za užívanie celého
rozsahu pozemku KNC parcela č. XXXX/XX o výmere 130 m2 prevažne na účel parkovania dvoch
osobných motorových vozidiel považuje žalobkyňa za primerane nájomné, resp. finančnú náhradu sumu

vo výške 60,- eur mesačne ako vyplýva z ustanovenia trhovej ceny prenájmu nehnuteľnosti realitnou
kanceláriou Bubi reality, s.r.o. a teda za obdobie od 3.1.2020 do 2.1.2022, tak žalovaní 1/, 2/ a 3/
získali užívaním tohto pozemku na úkor žalobkyne majetkovú hodnotu vo výške 1.440,- eur. Vzhľadom
na povahu plnenia (užívateľské oprávnenie spoločného domu nad rozsah spoluvlastníckeho podielu
žalovaného 1/ a užívanie pozemku KNC parcela č. XXXX/XX I. právneho dôvodu) získaného žalovanými

1/, 2/ a 3/ v období od 3.1.2020 do 2.1.2022 žalovaní 1/ až 3/ by boli povinní získané bezdôvodné
obohatenie vydať žalobkyni vo forme peňažnej náhrady a to spolu vo výške 19.064,16 eur (17.624,16
eur za užívanie spoločného domu nad rozsah spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ a 1.440,- eur
za užívanie pozemku KNC parcela č. XXXX/XX). Žalobkyňa si žalobou zo dňa 3.1.2022 uplatnila voči
žalovaným 1/, 2/ a 3/ bezdôvodné obohatenie nad rozsah spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ vo

výške 525,- eur mesačne, t.j. 12.600,- eur za obdobie od 3.1.2020 do 2.1.2022, požadovaná náhrada
tak predstavovala sumu 5,83 eur/1m2 úžitkovej plochy/mesiac. Nakoľko nárok na náhradu za užívanie
spoločného domu nad rozsah spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ vo výške 734,34 eur mesačne za
obdobie od 3.1.2020 do 3.7.2020 je nad sumu 525,- eur mesačne premlčaný, žalobkyňa si za obdobie
od 3.1.2020 do 3.7.2020 uplatňuje nárok vo výške 3.166,94 eur (525 x 6 + 525/31 x 1) a za obdobie

od 4.7.2020 do 2.1.2022 si uplatňuje nárok vo výške 13.194,43 eur (734,34 /31 x 30 + 734,34 x 17) t.j.
za obdobie od 3.1.2020 do 2.1.2022 spolu vo výške 16.361,37 eur. Nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia aj za užívanie pozemku KNC parcela č. XXXX/XX o výmere 130 m2 ostáva nezmenený vo
výške 60,- eur mesačne, t.j. 1.440,- eur za obdobie od 3.1.2020 do 2.1.2022, žalobkyňa si tak uplatňuje
nárok v celkovej výške 17.801,37 eur, t.j. o 3.761,37 eur viac ako si uplatnila v žalobe zo dňa 3.1.2022.

Žalobkyňa si zároveň uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy 14.040,- eur od doručenia
žaloby zo dňa 3.1.2022 žalovaným v rade 1/ až 3/ a úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 3.761,37
eur od doručenia rozhodnutia súdu o pripustení zmeny žaloby žalovaným 1/ až 3/.

6. K samotnému vyjadreniu žalovaných v rade 1/ až 3/ k žalobe žalobkyňa uviedla, že žalovaní 1/ až

3/ nespochybňujú že užívajú časť rodinného domu a to časť, ktorá vznikla prístavbou a nadstavbou
pôvodného rod. domu a zodpovedá bytu č. X a nebytovému priestoru č. X (garáži) v zmysle znaleckého
posudku. Pri realizácii prístavby a nadstavby pôvodného rodinného domu sa pôvodný podielový
spoluvlastníci v rámci hospodárenia so spoločnou vecou dohodli, ktorú reálnu časť domu je oprávnený
užívať ktorý spoluvlastník, t.j. došlo k zreálneniu ideálneho spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkov.

Takáto dohoda platí len medzi spoluvlastníkmi a nemá vplyv na rozdelenie ideálnych podielov podľa
zákona, t.j. veľkosť spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov na dome po jeho prístavbe a nadstavbe
ostala nezmenená a žalobkyňa sa nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu svojich predchodcov stala
a je stále podielovou spoluvlastníčkou celého rod. domu, všetkých jeho častí, t.j. aj častí, ktorú užívajú
žalovaní 1/ až 3/ a pozemku KNC parcela č. XXXX/X o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3, touto

dohodou pôvodných spoluvlastníkov nedošlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva predmetných
nehnuteľností a k jeho vyporiadaniu tak, žeby sa žalovaný 1/ a K. G. stali vlastníkmi samostatnej časti
domu bytu č. X, ktorú vybudovali a pôvodná časť domu – byt č. X by ostala naďalej v podielovom
spoluvlastníctve pôvodných spoluvlastníkov a žalovaného 1/ a K. G.. Nadstavbou a prístavbou
pôvodného domu nevznikla samostatná vec ale došlo k zhodnoteniu spoločnej veci, žalovaný 1/ a K. G.

tak nemohli nadobudnúť vlastníctvo k nadstavbe a prístavbe ako samostatnej časti domu výstavbou ako
to tvrdia vo svojom vyjadrení žalovaní 1/ až 3/. Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel na dome
a pozemku zastavaným domom v období po vykonaní prístavby a nadstavby, t.j. po jeho zhodnotení
žalovaným 1/ a K. G. a to darovaním od svojich rodičov (v roku 1997 podiel 1 a v roku 2005 podiel 1),pričom titul nadobudnutia nemá vplyv na samotné podielové spoluvlastníctvo jednej spoločnej veci. Titul
nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na dome nebol medzi stranami sporu sporný a bol preukázaný
vkonanívedenomnaOSŽilinapodspis.zn.7C/34/2021.NajvyššísúdSRvUznesenízodňa14.4.2021,

spis. zn. 3Cdo/90/2018 vyslovil, že na základe znaleckého dokazovania vykonaného v konaní o zrušenie
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rodinný dom je reálne deliteľný na dve samostatné časti
v rovine horizontálnej a teda že prichádza do úvahy prvý spôsob vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1/ OZ. Nevyslovil však žiadny záver, že žalovaní 1/ až 3/, resp.
žalovaný 1/ a K. G. sa stali od vybudovania bytovej jednotky č. 2 jej výlučnými vlastníkmi a žiadna

takátoskutočnosťnebolapreukázanáanivkonaníozrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva.
Žalovaný 1/ sa stane vlastníkom samostatnej veci, ktorú aktuálne užíva so žalovanými 2/ a 3/ až
zrušením podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaním rozdelením domu na samostatné veci.
O zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva stále prebieha súdne konanie vedené na OS Žilina
pod spis. zn. 7C/34/2021, do jeho právoplatného skončenia platí právny stav evidovaný na LV č. XXXX
pre k.ú. D. a to, že rod. dom je jednou samostatnou vecou v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne

a aktuálne žalovaného v rade 1/. K samotnej výške nároku za užívanie nad rozsahu spoluvlastníckeho
podielu žalovaného v rade 1/ na spoločnom dome žalovanými v rade 1/ až 3/ ani k užívaniu pozemku
KNC parcela č. XXXX/XX vo vlastníctve žalobkyne sa žalovaní 1/ až 3/ nevyjadrili a nespochybnili ju.

7. Podaním doručeným súdu dňa 12.7.2022 druhý práv. zástupca doplnil vyjadrenie žalovaného v rade

1/ k žalobe a podaním doručeným súdu dňa 16.8.2022 v mene žalovaného 1/ sa vyjadril k zmene žaloby
a k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 4.7.2022.

8. V doplnení vyjadrenia uviedol, že žalobou uplatnený nárok titulom práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia nie je bezdôvodným obohatením a to predovšetkým v prvom rade z dôvodu absencie

akéhokoľvek majetkového prospechu ktorý žalovaní 1/ až 3/ získali na úkor žalobkyne. Žalovaný v rade
1/ na rozdiel od svojho prvotného vyjadrenia k žalobe, ktoré podal prostredníctvom predchádzajúceho
práv. zástupcu zastáva názor, že stavba rodinný dom súp. číslo XXXX s prísl. zapísanej na LV č.
XXXX k.ú. D. je aj v tomto čase spoločnou vecou v podielovom spoluvlastníctve. Stále tomu svedčí
stav evidencie v katastrálnom operáte, výsledky dokazovania v konaní vedenom pred OS Žilina, spis.

zn. 7C/34/2021, ale predovšetkým Uzn. NS SR spis. zn. 3Cdo 90/2018 zo dňa 14.4.2021 vydanom
v dovolacom konaní v právnej veci vedenej pred OS Žilina pod spis. zn. 7C/34/2021 o zrušenie
avyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva.Pokiaľmedzispoluvlastníkmivzniknesporprevýkonpráva
hospodárenia so spoločnou vecou, zákon cez ust. § 139 ods. 2 a 3 OZ dáva usmernenie ako taký spor
riešiť. Ak žalobkyňa zastáva názor, že vzhľadom na veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu podľa LV č.

XXXX (3/4) a veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaného v rade 1/ vo výške 1 (v tomto čase) a rozsah
užívania stavby jednotlivými spoluvlastníkmi by jej mala patriť nejaká odplata – finančné vyrovnanie
od žalovaného za nadužívanie, mala na vyriešenie tejto otázky aplikovať postup podľa § 139 OZ,
samozrejme iba za podmienky, ak tieto otázky neboli medzi spoluvlastníkmi už vyriešené vzájomnou
dohodou. Žalovaný v rade 1/ tvrdí, že vo veci hospodárenia so spoločnou vecou – rodinným domom

súp. č. XXXX N. prísl., zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D. vznikla a existuje dohoda o tom, ktorý so
spoluvlastníkov stavby bude oprávnený ktorú reálnu jej časť užívať ako spoluvlastník. Takú dohodu
uzavreli ešte v roku 1984 medzi sebou pôvodní spoluvlastníci pri realizácii prístavby a nadstavby stavby
žalovaný 1/, jeho manželka K. na jednej strane a F. A., nar. XX.XX.XXXX a M. A., nar. XX.X.XXXX,
rodičia a právni predchodcovia žalobkyne. Obsahom tejto dohody bolo dojednanie spoluvlastníkov, že

realizovanú prístavbu a nadstavbu rod. domu, ktorá predstavuje samostatnú bytovú jednotku (byt č.
X) spolu s pristavenou garážou (nebytový priestor) bude užívať rodina žalovaného 1/ E. F. G. a jeho
manželka K. G. a prízemnú časť pôvodnej stavby, ktorá predstavuje samostatnú bytovú jednotku (byt
č. 1) budú užívať manželia F. A. a M. A.. Obsahom dohody bola tiež skutočnosť, že titulom rozsahu
užívania spoločnej veci nemá žiadny z vlastníkov spoluvlastníckeho podielu právo ani povinnosť na

finančné plnenie voči inému vlastníkovi spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastníci túto dohodu uzavreli,
jej obsah akceptovali, plnili a nikdy nespochybňovali, v plnom rozsahu sa podľa nej správali, otázku
nároku na nejakú odplatu za údajné nadužívanie predložila žalobkyňa až v konaní vedenom pred OS
Žilinapodspis.zn.46C/1/20anáslednevtomtokonaní.Existenciatakejdohodyjepreukázanáavyplýva
z výsledkov dokazovania skutkového stavu v konaní vednom pred OS Žilina pod spis. zn. 17C/159/2008,

teraz 7C/34/2021 a jej existencia i obsah je potvrdená i Uzn. NS SR č. 3Cdo 90/2018 zo dňa 23.5.2022
v ods. 15 jeho odôvodnenia. Zmena v osobe vlastníka spoluvlastníckeho podielu nespôsobuje zmenu
v obsahu práv a povinnosti vlastníka tohto spoluvlastníckeho podielu, žalobkyňa ako nový vlastník
spoluvlastníckeho podielu vo výške 3 vstúpila v plnom rozsahu do práv a povinností svojich právnychpredchodcov, ktoré boli založené existujúcou dohodou o právach a povinnostiach pri užívaní spoločnej
nehnuteľnosti. Žalobkyňa o tejto dohode vedela, bola o nej uzrozumená od svojich práv. predchodcov
a sama ju v celom rozsahu ako nová spoluvlastníčka akceptovala a dlhé roky plnila a nespochybňovala,

sama nadobudla spoluvlastnícke podiely v roku 1997 vo výške 1 a v roku 2006 vo výške 1, teda od
roku 2006 je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo výške 3. Na základe uvedeného navrhol, aby súd
žalobu zamietol.

9. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 4.7.2022 k zmene žaloby práv. zástupca uviedol,

že k otázke zmeny žaloby navýšením požadovaného vydania bezdôvodného obohatenia užívaním
spoločného domu nad rozsah spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/, žalovaný v rade 1/ zotrváva
na svojom vyjadrení zo dňa 11.7.2022 v tom, že rod. dom súp. č. XXXX je spoločnou vecou, že
medzi spoluvlastníkmi existuje dohoda o tom, ktorý zo spoluvlastníkov stavby bude oprávnený ktorú
reálnu časť užívať ako spoluvlastník. Takúto dohodu uzavreli ešte v roku 1984 medzi sebou pôvodní
spoluvlastníci pri realizácii prístavby a nadstavby žalovaný 1/ a jeho manželka. Obsahom tejto dohody

bolo dojednanie spoluvlastníkov, že realizovanú prístavbu a nadstavbu rod. domu, ktorá predstavuje
samostatnú bytovú jednotku spolu s pristavenou garážou bude užívať rodina žalovaného v rade 1/
a prízemnú časť pôvodnej stavby, ktorá predstavuje samostatnú bytovú jednotku budú užívať manželia
F. A. a M. A.. Obsahom dohody bola tiež skutočnosť, že titulom rozsah užívania spoločnej veci nemá
žiadny z vlastníkov spoluvlastníckeho podielu právo ani povinnosť na finančné plnenie voči inému.

Spoluvlastníci túto dohodu uzavreli, obsah akceptovali, plnili a nikdy nespochybňovali, v plnom rozsahu
sa podľa nej správali, za takto dojednaných podmienok bola nehnuteľnosť užívaná od roku 1984
a je tak užívaná doposiaľ, preto nemožno hovoriť, že užívanie rod. domu žalovanými v existujúcom
rozsahu je jeho protiprávnym nadužívaním. Ďalej poukázal na vyjadrenie zo dňa 11.7.2022, v ktorom
poukázal na skutočnosť, že existencia takej dohody je preukázaná a vyplýva z výsledkov dokazovania,

skutkového stavu v konaní vedenom pred OS Žilina pod sp. značkou 17C/159/2008, teraz 7C/34/2021,
keď jej existenciu i obsah potvrdil i NS SR vo svojom Uznesení spis. zn. 3Cdo/90/2018 v ods.
15 jeho odôvodnenia. Existenciu tejto dohody je preukázaná tiež priamo svedeckou výpoveďou
práv. predchodkyne žalobkyne M. A., ktorú urobila pred OS Žilina v konaní vedenom pod spis. zn.
17C/159/2008, teraz 7C/34/2021 dňa 26.11.2012 (strana 3 a 4 zápisnice o pojednávaní zo dňa

26.11.2012), kde práv. zástupca odcitoval časť výpovede menovanej M. A.. K otázke zmeny žaloby
navýšením požadovaného vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania pozemku KNC parcely
XXXX/XX o výmere 130m2 evidovaný na LV XXXX, k.ú. D. ako výlučné vlastníctvo žalobkyne práv.
zástupca uviedol, že v tejto veci treba dať do pozornosti, že pozemok parcela XXXX/XX vznikol
oddelením od parcely XXXX/X, pôvodne to bola jedna parcela XXXX/X. Aj v tomto prípade od roku 1984

existuje dohoda uzavretá medzi E. F. G. a jeho manželkou K. a pôvodnými spoluvlastníkmi, manželmi F.
A. a M. A. a bezodplatnom práve vecného bremena spočívajúce v práve umiestnenia pristavenej garáže
a práve prechodu a prejazdu do prístavby garáže a prístavby a nadstavby rod. domu. Žalovaná ako práv.
nástupcamanželovA.dotejtodohodyvstúpilaaaždoposiaľjuplnerešpektovalaapodľanejsasprávala.
Aj keď išlo iba o ústnu dohodu, jej existencia bez akýchkoľvek pochybností preukázaná umiestnením

prístavby garáže a hlavného vchodu do časti prístavby a nadstavby rod. domu a vybudovaným
novým prístupom z hlavnej cesty so samostatnou bránou a spevnenou plochou k pristavenej garáži.
Žalovaný 1/ tvrdí, že zo strany žalobkyne ide o šikanózny výkon práva so zneužívaním faktu, že
v katastrálnom operáte zapísané spoluvlastnícke podiely nezodpovedajú skutočnosti. Nesporným
faktom je, že žalovaný 1/ fakticky v stavebnej časti neužíva nič, čo by výlučne sám so svojou manželkou

na stavbe rod. domu nezrealizovať výlučne na svoje náklady, naopak, možno povedať a tvrdiť, že ak
niekto užíva niečo z toho druhého je žalobkyňa, žalovaný 1/ bol spoluvlastníkom starej pôvodnej časti
rod. domu v podiele 1, stará pôvodná časť rod. domu teraz predstavuje jej časť v konaní označovanú
ako byt č. 1 a túto časť výlučne užíva žalobkyňa a výlučne ju užívali aj jej práv. predchodcovia. Na
druhej strane žalobkyňa užíva výlučne zastavenú časť spoločného pozemku, parcela č. XXXX/X, v tejto

situácii nepociťuje potrebu sa nejako vyrovnať z tohto nadužívania spoločného majetku so žalovaným.
Žalovaný opakovane tvrdí, že zmena v osobe vlastnícka spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnosti
nespôsobuje zmenu v obsahu práv a povinností vlastníka tohto spoluvlastníckeho podielu ktoré existujú
vo vzťahu k tretím osobám. Žalobkyňa ako nový vlastník pozemku registra KNC, parcela č. XXXX/
XX o výmere 130m2 evidovaný na LV č. XXXX, k.ú. D. spoluvlastníckeho podielu vo výške 3 vstúpila

v plnom rozsahu do práv a povinnosti svojich práv. predchodcov v časti dojednaného bezplatného práva
vecného bremena spočívajúce v práve umiestnenia pristavenej garáže a práve prechodu a prejazdu do
prístavby, garáže a prístavby a nadstavby rod. domu. Z opatrnosti žalovaný v rade 1/ namietol výšku
uplatnených nárokov, predložené podklady z realitných kancelárii nie sú ani nemôžu byť podkladompre súd pri riešení otázky výšky náhrady bezdôvodného obohatenia ak by žalobou uplatnený nárok bol
bezdôvodným obohatením.

10. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaní v rade 2/ a 3/ vyjadrili prostredníctvom svojho práv. zástupcu
podaním doručeným súdu dňa 25.8.2022, v ktorom uviedli, že bez ohľadu na rozdielnosť uplatnenia
výšky bezdôvodného obohatenia žalobkyňou, ktorého podstatu popierajú, ak by takýto nárok bol
opodstatnený pri určení výšky bezdôvodného obohatenia by sa musela zohľadniť, že výstavba bytu č.
X bola financovaná z výlučných prostriedkov žalovaných vzhľadom na jeho nepomerne vysokú hodnotu

oproti bytu č. X na prízemí domu. Ak žalobkyňa považuje oba byty za spoločnú nehnuteľnosť rod.
domu s podielmi 3 žalobkyne a vychádza z týchto podielov pri určení výšky bezdôvodného obohatenia,
hodnota reálneho spoluvlastníckeho podielu žalobkyne sa podstatným spôsobom zvýšila výstavbou
bytu č. X z prostriedkov žalovaných, čo by muselo byť zohľadnené pri stanovení výšky bezdôvodného
obohatenia. Žalobcovia popierali aj výpočet ceny nájmu nehnuteľností nezodpovedajúci reálnemu stavu,
rovnako popierali, žeby užívali pozemky priľahlé k rod. domu ako to uvádza žalobkyňa. Zároveň vzniesli

námietku premlčania z dôvodu, že zmena žaloby bola doručená súdu dňa 4.7.2022 a žalobkyňa žaluje
bezdôvodné obohatenie za obdobie od 3.1.2020 do 3.7.2022, teda v tejto časti po uplynutí 2-ročnej
premlčacej lehoty. V ďalšej časti svojho vyjadrenia uviedli, že k vyjadreniu žalobkyne, že nadstavbou
a prístavbou rod. domu č. súp. XXXX nevznikla samostatná vec, ale došlo k zhodnoteniu spoločnej veci,
z dôvodu ktorého žalovaní nemohli nadobudnúť k nadstavbe a prístavbe vlastnícke právo výstavbou,

žalovaní uviedli, že sa nepovažujú za potrebné sa podrobnejšie vyjadrovať, nakoľko je toto tvrdenie
v rozpore s doterajším skutkovým stavom vyplývajúcich z listinných dôkazov a súdnych rozhodnutí
v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a opätovne poukazovali na priebeh
tohto konania. Ak žalobkyňa tvrdí, že byt č. X užívajú žalovaní od jeho výstavby nad rámec ich
spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 a tým dochádza k bezdôvodnému obohateniu žalovaných, je

prekvapujúce, prečo pôvodní vlastníci s podielom 1 a to žalobkyňa s podielom 1 sa od roku 1984 až
do roku 2005 nedomáhali vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu č. X F. žalovaným nad
rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, žalobkyňa takto urobila až potom, čo nadobudla od pôvodných
vlastníkovu darovacou zmluvou ich podiel 1 a stala sa podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3 , za
uplynulých 21 rokov od výstavby bytu č. X užívali žalovaní tento byt pokojne, nerušene a dobromyseľne

ako jeho vlastníci, čím zároveň splnili podmienky vlastníckeho práva vydržaním. Pokiaľ nárok žalobkyne
o vydanie bezdôvodného obohatenia opiera o spoluvlastnícke podiely podľa ich zápisu v katastri
nehnuteľnosti uviedli, že takýto zápis na liste vlastníctva nie je pre súd záväzný. Tvrdenie žalobkyne,
že nadstavbou a prístavbou pôvodného domu nevznikla samostatná vec, ale o zhodnotenie spoločnej
veci a nie o samostatnú bytovú jednotku vo vlastníctve žalovaných je v rozpore so skutkovým stavom.

Poukázali na kolaudačné rozhodnutie z roku 1984, v ktorom je uvedené, že ide o samostatnú bytovú
jednotku, opätovne poukázali na Uznesenie NS SR zo dňa 14.4.2021, ktorým potvrdil, že predmetný
rod. dom pozostávajúci z bytu č. X H. I. B. X K. reálne deliteľný, táto reálna deliteľnosť vznikla až po
vybudovaní bytu č. X F. roku 1984, pričom z neznalosti práva žalovaní nepožiadali o zápis vlastníckeho
práva k bytu č. X na katastrálnom odbore. K tvrdeniu žalobkyne, že až konanie o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva dôjde k rozdeleniu domu na dve samostatné bytové jednotky a od tohto
rozhodnutia nadobudnú žalovaní vlastnícke právo k bytu B. X, nakoľko toto rozhodnutie má konštitutívny
charakter uviedli, že toto rozhodnutie bude mať deklaratórne účinky, keďže od roku 1984 nadobudli
byt č. X do svojho vlastníctva, spoluvlastnícke podiely k tomuto bytu preukázateľne neboli pôvodnými
vlastníkmi a žalovanými pri výstavbe bytu č. X založené.

11. Práv. zástupca žalovaných v rade 2/ a 3/ podaním doručeným súdu dňa 18.1.2023 zaslal súdu právny
rozbor predmetnej veci, v ktorom okrem iného namietol pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v rade
2/ a 3/, žalovaná v rade 2/ mala v čase vybudovania bytu č. X v roku 1984 vek 11 rokov, ako dcéra
E. G. a K. G. tvorila so svojimi rodičmi spoločnú domácnosť. V roku 1993 uzatvorila manželstvo so

žalovaným v rade 3/, ktorý od toho času užíval túto nehnuteľnosť tiež ako člen spoločnej domácnosti
E. K. G. a K. G. spoluvlastníkov rod. domu súp. č. XXXX v podiele 1, ktorý byt č. 2 užívali spoločne
a nerozdielne. Žalovaní 2/ a 3/ neboli tzv. tretími osobami ako to uvádza žalobkyňa, ktorým by boli
podieloví spoluvlastníci umožnili samostatné bývanie v časti bytu B. X, či už odplatne alebo bezodplatne.
Poukázal na judikatúru, podľa ktorej ak podielový spoluvlastník dá súhlas k užívaniu nehnuteľnosti alebo

jej časti tretím osobám bez súhlasu druhého spoluvlastníka, zodpovedá za vzniknutú protiprávny stav.
Oprávnený spoluvlastník nemôže uplatňovať vydanie bezdôvodného obohatenia voči tretím osobám
ale len voči podielovému spoluvlastníkovi. K nadobudnutiu spoluvlastníckych podielov žalobkyne vo
výške 3 zaujali stanovisko v dvoch doterajších vyjadreniach s tým, že tieto sa nevzťahujú k bytu č. X.K tvrdeniu žalobkyne že po zrušujúcom Uznesení NS SR zo dňa 14.4.2021 bola vec vrátená súdu prvej
inštancie k spis. zn. 7C/34/2021, v ktorom konaní sa rozhodne o spoluvlastníckych podielov a rozdelenie
nehnuteľnosti na dve bytové jednotky uviedli, že súd v tejto veci určil termín pojednávania na deň

23.3.2022, na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že má záujem na uzatvorení dohody so žalovanými
a v rámci tejto dohody chce v rámci širšieho vysporiadania vysporiadať zároveň aj spoluvlastníctvo
k priľahlým pozemkom a navrhla, aby súd za týmto účelom konanie prerušil. Žalovaní s návrhom na
prerušenie konania s dôvodov uvedených žalobkyňou súhlasili a súd konanie prerušil, po prerušení
konania žalobkyňa neprodukovala žiadny návrh dohody, ani súdu ani žalovaným, po uplynutí 6 mesiacov

od prerušenia konania súd Uznesením zo dňa 3.10.2022 konanie zastavil z dôvodu, že v tejto lehote
nepodal žiadny z účastníkov návrh na pokračovanie v konaní. Zároveň poukázal na to, že už vo
vyjadrení zo dňa 23.8.2022 žalovaní uviedli, že byt č. 2 užívali pokojne, nerušene a dobromyseľne od
roku 1984 a splnili podmienky vydržania. Vzhľadom na zastavenie konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva zavinením žalobkyne rozhodli sa žalovaní domáhať určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vydržaním, konanie je vedené na OS Žilina pod spis. zn. 51C/3/2023. Čo sa

týka vedeného na OS v Žiline pod spis. zn. 46C/1/2020 o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
15.600,- eur, táto vec je v štádiu odvolacieho konania.

12. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na termín 12.4.2023, ku ktorému na vedomie zaslal aj dupliky
žalovaných. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaných opätovne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa

4.4.2023, v ktorom okrem iného k dohode o hospodárení so spoločnou vecou, na ktorú sa odvoláva
žalovaný v rade 1/ a to z roku 1984 medzi práv. predchodcami žalobkyne a žalovaným v rade 1/
jeho manželkou uviedla, že malo ísť o ústne uzavretú dohodu v súvislosti s nadstavbou a prístavbou
pôvodného rod. domu, obsahom ktorej mala byť dohoda o tom, ktorý zo spoluvlastníkov bude oprávnený
užívať reálnu časť spoločnej veci ako jej spoluvlastník. Práv. predchodcovia žalobkyne a žalovaný v rade

1/ a jeho manželka, sa dohodli na prístavbe a nadstavbe pôvodného rod. domu, aby žalovaný v rade
1/ a jeho manželka mohli bývať pri práv. predchodcoch žalobkyne. Práv. predchodcovia žalobkyne
na základe tejto dohody uzavreli so žalovaným v rade 1/ a jeho manželkou dňa 22.10.1980 Kúpnu
zmluvu na spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 pôvodného rod. domu a k pozemku parcela č. 4719/2 za
účelom jeho nadstavby a prístavby s vytvorením bytovej jednotky, avšak s tým, že žalovaný v rade 1/

a jeho manželka dochovajú práv. predchodcov žalobkyne a poskytnú im pomoc v starobe a chorobe.
Po zrealizovaní prístavby a nadstavby začali žalovaní v rade 1/ a jeho manželka užívať pristavenú
a nadstavanú časť a práv. predchodcovia žalobkyne naďalej užívali pôvodnú časť rod. domu. Ak
dohoda o užívaní spoločnej veci bola, tak bola uzavretá mlčky a na neurčitý čas, t.j. nebol určený
aj čas jej trvania a teda viaže účastníkov len dovtedy, kým nedôjde ku zmene pomerov. Podstatnou

zmenou pomerov je vznik okolností objektívnych aj subjektívnych, o ktorých možno odôvodnene
predpokladať, žeby boli mali za následok inú úpravu spoločného užívania, ak by sa v tom čase boli
vyskytli. V predmetnej veci došlo k zmene pomerov, keď žalovaný v rade 1/ a jeho manželka sa prestali
zaujímať o práv. predchodcov žalobkyne, dochádzalo medzi nimi ku konfliktom, slovným vulgárnym
útokom a k fyzickým napadnutiam a k iným rozporom a teda narušeniu vzájomného spoluužívania,

v dôsledku čoho právni predchodcovia žalobkyne postupne podarovali svoj spoluvlastnícky podiel na
rod. dome žalobkyni. Aj po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu na rod. dome žalobkyňou až dodnes
pretrvávajú narušené vzťahy medzi spoluvlastníkmi a rod. príslušníkmi spoluvlastníkov. Narušené
vzťahy a viaznuca komunikácia viedli žalobkyňu k podaniu žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva a vzhľadom na uvedené skutočnosti, s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že spoločná

nehnuteľnosť vyžaduje opravy, na ktorých z dôvodu nemožnosti dohody spoluvlastníkov sa podieľa
prevažne žalobkyňa, prestala trpieť dlhodobý fakticky stav užívania spoločnej veci, ktorý porušuje jej
práva ako spoluvlastníka a uplatnila si náhradu za užívanie nad rozsahu spoluvlastníckeho podielu
žalovaného v rade 1/ na spoločnej veci. K šikanóznemu výkonu práva zo strany žalobkyne v súvislosti so
zneužívaním skutočnosti, že v katastrálnom operáte zapísané spoluvlastnícke podiely nezodpovedajú

skutočnostiuviedla,želistvlastníctvaavlastníckeprávonaňomevidovanénebolidoterazspochybnené.
Pokiaľ žalovaný v rade 1/ namieta výšku uplatneného nároku, žalobkyňa považuje vyjadrenie realitnej
kancelárie za odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby, uplatnená výška bezdôvodného obohatenia
k spojitosti so zmenou žaloby zo dňa 14.7.2022 vychádzala z prepočtu podlahovej plochy spoločnej
nehnuteľnosti podľa Znaleckého posudku vypracovaného v konaní vedenom na OS Žilina pod spis.

zn. 17C/159/2008. Priľahlým pozemkom je pozemok CKN parc. č. XXXX/XX o výmere 130m2, ktorý
využívajú aj žalovaní v rade 2/ a 3/ na prístup k časti rod. domu a do nebytového priestoru garáže,
bez prechodu a prejazdu do tohto pozemku by sa ku garáži nedostali. Nad rámec samotného prechodu
a prejazdu však žalovaní 1/, 2/ a 3/ využívajú časť tohto pozemku na parkovanie motorových vozidiela na odkladanie vecí. Opätovne zdôraznila, že spoluvlastníkom predmetného rod. domu sa stala
až v roku 1997 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1., t.j. až po vykonaní prístavby a nadstavby.
V čase realizovania prístavby a nadstavby nebola spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ani sa

nezúčastňovala dohôd medzi práv. predchodcami žalobkyne a žalovaným v rade 1/ a jeho manželkou.
Žalobkyňa sa začala domáhať vydania bezdôvodného obohatenia až na základe zmeny pomerov
v dôsledku narušených vzťahov medzi spoluvlastníkmi a ich rodinnými príslušníkmi, v dôsledku ktorých
spoluvlastníci od roku 1990 prestali spolu komunikovať, kontakt udržiavali sporadicky len písomne
s obsahom vzájomného napádania, dochádzalo aj k verbálnym slovným útokom ako aj fyzickým útokom,

žalovaný v rade 1/ a jeho rodina neposkytli žiadnu pomoc práv. predchodcom žalobkyne v starobe
a chorobe ako sa dohodli pred výstavbou nadstavby a prestavby a neprichádza do úvahy žiadna dohoda
o hospodárení so spoločnou vecou v súvislosti s potrebou vykonať opravy spoločnej veci, keď spoločná
vec je zanedbávaná a stráca na hodnote. Z týchto dôvodov neúnosného spolunažívania sa žalobkyňa
domáhala aj zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Opätovne poukázala na obsah
svojichpredchádzajúcichvyjadrení,žežalovanývrade1/spolusosvojourodinouužívačasťspoločného

rod. domu, nie samostatnú vec, aj keď v zmysle kolaudačného rozhodnutia išlo o samostatnú bytovú
jednotku, podľa žalobkyne nešlo o samostatnú vec a byt v zmysle práv. predpisov platných v tom čase
ako aj v súčasnosti. K práv. rozboru práv. zástupcu uviedla, že pokiaľ ide o to, že žalovaní v rade 2/
a 3/ nemajú pasívnu legitimáciu v tomto spore poukázala na to, že si uplatňuje bezdôvodné obohatenie
aj za užívanie pozemku KNC parcela XXXX/XX o výmere 130m2, ktorého žalovaný v rade 1/ nie je

spoluvlastník, čiže min. vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia za užívanie tohto pozemku
sú žalovaní v rade 2/ a 3/ pasívne legitimovaní. Žalovaní 2/ a 3/ majú vedomosť, že nehnuteľnosť,
rod. dom je v podielovom spoluvlastníctve, pričom žalovaný v rade 1/, ktorý im umožňuje užívať jeho
spoluvlastníckypodieljespoluvlastníkomoveľkostispoluvlastníckehopodielu1,nemôžutakbyťvdobrej
viere, že žalovaný v rade 1/ je spoluvlastníkom v rozsahu oprávňujúcom ho užívať celú časť spoločnej

veci, ktorú fakticky užívajú.

13. Pojednávanie vytýčené súdom na deň 12.4.2023 bolo odročené z dôvodu nahlásenia bomby na
tunajšomsúdenadeň5.6.2023,naktoromsporovéstranyzotrvalivcelomrozsahunasvojichpísomných
stanoviskách a vyjadreniach.

14. Súd na pojednávaní zároveň pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobkyne doručeného súdu
dňa 4.7.2022 uvedeného v bode 4. tohto odôvodnenia.

15. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

16. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. D. zo dňa 2.1.2022 súd zistil, že je na ňom evidovaná parcela
CKN XXXX/X-XXXXXXXXX plocha a nádvorie o výmere 630 m2 a stavba súp. č. XXXX na pozemku
XXXX/X-XXX a ako podieloví spoluvlastníci sú na ňom evidovaní žalobkyňa v podiele 3 a žalovaný
v rade 1/ v podiele 1, ako tituly nadobudnutia sú u žalobkyne uvedené Darovacia zmluva č. V XXXX/

XX, Darovacia zmluva zo dňa 21.11.2005, V XXXX/XX, u žalovaného v rade 1/ je ako titul nadobudnutia
uvedené Z XXXX/XX, Žiadosť o zápis vlastníckeho práva.

17. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. D. zo dňa 2.1.2022 (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č.l. 7 spisu)
súd zistil, že sú na ňom evidované CKN parcely č. XXXX/X-XXXXXXX o výmere 216m2, XXXX/XX-

XXXXXXXXX plocha a nádvoria o výmere 130 m2 a ako vlastníčka v podiele 1 a 3, teda v celosti je
evidovaná žalobkyňa. Pri podiele 1 je ako titul nadobudnutia uvedená Darovacia zmluva č. F. XXXX/XX
a pri podiele 3 ako titul nadobudnutia je uvedené Darovacia zmluva č. V XXXX/XX zo dňa 21.11.2005.

18. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že predmetný dom pozostáva z dvoch bytových

jednotiek, z bytovej jednotky označovanej stranami konania ako č. X nachádzajúcej sa na prízemí
predmetného rod. domu, ktorý je v užívaní žalobkyne a z bytovej jednotky č. X označenej stranami
konania nachádzajúcej sa na X.poschodí domu a z nebytového priestoru garáže, ktoré boli vybudované
ako prístavba a nadstavba predmetného rod. domu žalovaným v rade 1/ a jeho manželkou K. G.,
skolaudovaná v roku 1984.

19. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že z podlahovej plochy domu 293,84m2 podlahová
plocha bytu č.X zahŕňa plochu všetkých miestností bytu č.X a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo
bytu a predstavuje 110,78m2 a podlahová plocha bytu B.X zahŕňa plochu všetkých miestností bytu č.Xa miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu č.X a predstavuje 167,92m2 a nebytový priestor – garáž
predstavuje 15,14m2.

20. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa užíva I..X vo výmere 110,78m2 a žalovaní
v rade 1/ až 3/ užívajú byt B.X a nebytový priestor ( garáž ) o celkovej podlahovej výmere 183,06m2.

21. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalovaní 1/ - 3/ užívajú KNC parc.č. XXXX/XX o výmere
130m2 vo výlučnom vlastníctve žalobkyne ako prístup k bytovej jednotke B. X a na parkovanie 2

osobných motorových vozidiel.

22. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalovaný v rade 1/ spolu so svojou manželkou K.
nadobudli podiel 1 rodinného domu č.s. XXXX L. právnych predchodcov žalobkyne kúpnou zmluvou
v roku 1980 za účelom nadstavby rodinného domu č.s. XXXX, ktorý nadstavili o bytovú jednotku č. X
a pristavili garáž a roku v 1984 bola nadstavba skolaudovaná ako jedna bytová jednotka. Od nadstavby

a prístavby tejto bytovej jednotky ju užívali spolu s dcérou – žalovanou v rade 2/ a od jej vydaja a smrti
manželky žalovaného v rade 1/ ju spoločne užívajú aj so žalovaným v rade 3/ - manželom žalovanej
v rade 2/. V čase vybudovania nadstavby a prístavby rodinného domu žalobkyňa nebola podielovou
spoluvlastníčkou. Podiel 1 nadobudla od právnych predchodcov na základe darovacej zmluvy v roku
1997 a podiel 1 nadobudla od právnych predchodcov na základe darovacej zmluvy z roku 2005.

23. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že po vybudovaní nadstaby a prístavby predmetného
rodinného domu existovala medzi spoluvlastníkmi dohoda, že žalovaný v rade 1/ spolu so svojou rodinou
budú užívať byt č. X a právni predchodcovia žalobkyne budú užívať byt B.X bez toho aby si niečo
vyplácali. Táto dohoda vyplýva aj z výpovede právnej predchodkyne žalobkyne v konaní vedenom

pôvode pod sp.zn. 17C 158/2008 na pojednávaní dňa 26.11.2016 / str. 3 a 4 zápisnice ), v ktorej uviedla:
„Na otázku súdu, či v čase kedy malo dôjsť k nadstavbe a prístavbe pôvodného rodinného domu, či a
aká bola medzi nimi dohoda? Svedkyňa udáva: Odporcovia bývali na F., dobre sme vychádzali a chodili
k nám na záhradu a vtedy hovorila dcére, že treba im urobiť strechu, lebo bola zlá a jej povedala: „Mami,
my by sme si tu mohli pristaviť a vás dochováme“, a tak sme sa dohodli s jej mužom, že si nadstavia

samostatne byt, aby mohli u nás bývať. Dali si robiť plán nadstavby a dohoda bola s inžinierom, ktorý
robil plán nadstavby podľa nich a tá nadstavba bola taká, že vzadu bolo dosť miesta a robil im prístavbu,
že garáž do pivnice a hneď vedľa vchod na vrch a bolo kopu miesta, ktoré sme im to nepovolili. Na
otázkusúdu:Bolamedzivamidohodaakosiusporiadatespoluvlastníckyvzťahknadstavbeakohobude
nová bytová jednotka, ktorá bola nadstavovaná? Na otázku súdu: Po vyhotovení nadstavby a prístavby

usporiadali ste si nejakou dohodou tieto vaše spoluvlastnícke vzťahy? Svedkyňa udáva: Oni mali svoju
stavbu a my svoju stavbu. Na otázku súdu: Môžete konkrétne uviesť, ktorú stavbu máte na mysli, že oni
mali svoju stavbu? Svedkyňa udáva: Bola to prístavba a my sme mali svoju stavbu, bola to tá pôvodná
stará a to bolo naše. Na otázku: S dcérou a zaťom ste sa o prístavbe bavili o bývaní, o užívaní alebo
o tom, že sa zmení spoluvlastníctvo? Svedkyňa udáva: Nič takého, žiadne dohody neboli. Oni si robili

svoje a my sme si bývali v svojom a pristavoval si, čo nemali, lebo tá garáž mala byť v pivnici. Prišiel
architekt, ktorý robil plán a hovorí, že vy ste to zmenili, sa začudovali a zať si postavil garáž už nie na
jeho pozemku, lebo bol pozemok náš.“

24. .Medzi stranami konania nebolo sporné a vyplýva to aj z pripojeného spisu sp.zn. 7C 34/2021

( pôvodne sp.zn. 17C 159/2008), na ktoré konanie poukazovali strany konania, že žalobkyňa podala na
tunajšomsúdedňa1.8.2008žalobuozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvakrodinnému
domu č.s. XXXX H. k CKN parc.č. XXXX/X L. výmere 630m2 zast. plocha a nádvorie zapísaného na LV
č. XXXX, k.ú. D., ktoré konanie bolo pred tunajším súdom vedené pod pôvodnou sp.zn. 17C 159/2008.
Priebehkonaniatakakohopopisovalažalobkyňavosvojichvyjadreniachzodpovedápripojenémuspisu.

25. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 17C/159/2008-758 zo dňa 30.11.2016, v poradí treťom,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina zo dňa 25.10.2017, č. konania 7Co/172/2017-841, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2017 súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného
1/ a K. G., nar. XX.XX.XXXX, k predmetným nehnuteľnostiam a vyporiadal tak, že predmetné

nehnuteľnosti v celosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1 a žalobkyni uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ a K. G. výplatu náhrady za ich spoluvlastnícky
podiel na predmetných nehnuteľnostiach sumu 59 750,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2017. Vo veci bolo podané dovolanie, o ktorom rozhodolNajvyšší súd NS SR uznesením sp.zn. 3Cdo/90/2018 zo dňa 14.4.2021 tak, že rozsudky súdov prvej
a druhej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia
rozhodnutia dovolacieho súdu vyplývajú závery, na ktoré poukázala žalobkyňa vo svojich vyjadreniach.

NS SR v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že je možné a potrebné v súlade s poznatkami
praxe v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu,
v ktorom sa nachádzajú bytové a nebytové jednotky ( najmä ak došlo k zreálneniu ideálneho podielu,
v záujme spravodlivého usporiadania veci ) rozdeliť takúto stavbu aj v rovine horizontálnej, ak sú splnené
predpoklady pre ich samostatnú existenciu v závislosti od okolnosti prípadu ( za pomoci odborného

znaleckého posúdenia ) a reálnym rozdelením veci sa vyrieši celková spôsobilosť domu prejsť do
režimu vlastníctva bytov a nebytových priestorov podľa zák.č. 183/1993 Zz, vrátane spôsobilosti zápisu
novovzniknutého právneho stavu do katastra nehnuteľností s tým, že spoločné časti či zariadenia stavby
zostanúvspoluvlastníctvevlastníkovbytovanebytovýchpriestorov.Odvolacísúdanisúdprvejinštancie
vec z vyššie uvedených hľadísk zjavne neposudzovali a ich rozhodnutie preto nemôže obstáť z hľadiska
správnosti.

26. Po vrátení veci dovolacím súdom na okresný súd bola veci pridelená nová sp.zn.7C 34/2021. Na
pojednávaní dňa 23.2.2020 strany konania zhodne navrhli prerušenie konania za účelom mimosúdneho
rokovania. Súd uznesením č.k. 7C 34/2020-944 zo dňa 3.10.2022 predmetné konanie zastavil
s poukazom na ust. § 163 ods. 2 CSP, nakoľko ani jedna zo sporových strán nepodala návrh na

pokračovanie v konaní do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Na odvolanie
žalovaného v rade 1/ Krajský súd v Žiline uznesením 7Co 181/2022-969 zo dňa 10.1.2023 predmetné
uznesenie okresného súdu potvrdil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.1.2023.

27. Zo žalobkyňou predložených vyjadrení realitných kancelárii a inzercie týkajúcej sa nájmu

nehnuteľnosti v lokalite D. – I. (B. X, X-XX,XX,XX-XX,XXX) vyplýva, že cenu nájmu X izbovej bytovej
jednotky o výmere 120m2 nachádzajúcej sa v dome č.s. XXXX odhadla realitná kancelária BuBy reality,
s.r.o. pre rok 2000 -2021 vo výške 800 eur mesačne/m2 a prenájom parkovacieho miesta pre 2 osobné
autá na pozemku CKN parc.č. XXXX/XX zast.plocha a nádvorie o výmere 130m2 vo výške 60 eur
mesačne, cenu prenájmu rodinného domu s.č. XXXX odhadla bez poplatkov za energie vo výške 2400

eur za mesiac. Z inzercie z www.topreality vyplýva, že cena nájmu 2 izbového bytu v lokalite I. v roku
2021 sa pohybovala v rozmedzí od 7,83 eur mesačne/m2 do 11 eur mesačnu/m2.

28. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach
zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s

ním.“

29. Podľa § 132 ods. 1 a 2 OZ:
(1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom
určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

30. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

31. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci..

32. Podľa § 451 ods. 1 a 2:
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

34. Podľa § 458 ods. 1 až 3 OZ:(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä
preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie

získal, nekonal dobromyseľne.
(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov,
ktoré na vec vynaložil.

35. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ:

(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa § 563 OZ, ak časť splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal

37. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa

svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

39. So zreteľom na to ako a čím žalobkyňa skutkovo odôvodňovala svoju žalobu je zrejmé, že pre

uplatnený nárok, žalované plnenie, považovala za rozhodné, že žalovaní v rade 1/ až 3/ v žalovanom
období od 3.1.2020 do 2.1.2022 ( „rozhodné obdobie“) užívajú rodinný dom s.č. XXXX O. rozsah
spoluvlastníckeho podielu 1/4 a pozemok parcelu KN-C č. XXXX/XX o výmere 130m2, ktorého výlučnou
vlastníčkou je žalobkyňa na prechod k rodinnému domu a najmä na parkovanie dvoch motorových
vozidiel bez toho aby mali so žalobkyňou uzatvorenú nájomnú, alebo inú zmluvu. Súd preto uplatnený

nárok žalobkyne posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho
dôvodu v zmysle ust. § 451 ods. 1, ods. 2 OZ. V časti užívania predmetného rodinného domu z dôvodu
nadužívania spoluvlastníckeho podielu a v časti užívania predmetného pozemku bez uzatvorenia
akejkoľvek nájomnej, alebo inej zmluvy.

40. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v časti
o zaplatenie 1.440,- Eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania skutkovo a právne dôvodná.

41. Súd nepovažoval za sporné, že pozemok KNC parc. č. XXXX/XX o výmere 130m2, ktorý bol
v rozhodnej dobe vo výlučnom vlastníctve žalobkyne žalovaní v rade 1/ až 3/ užívajú na prechod

k rodinnému domu s.č.XXXX a na parkovanie 2 motorových vozidiel, z ktorého hlavného dôvodu si
žalobkyňa uplatňovala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to bez akéhokoľvek právneho
vzťahu založeného či už zmluvou alebo zákonom a bez toho že by žalobkyni zaplatili akúkoľvek náhradu.
Pokiaľ žalovaný v rade 1/ prostredníctvom svojho druhého právneho zástupcu tvrdil, že právo prechodu
bolo založené na základe ústnej dohody s právnymi predchodcami žalobkyne o bezodplatnom práve

vecného bremena a žalobkyňa do tejto dohody vstúpila a doposiaľ ju plne rešpektovala a podľa nej
sa správala, existenciu tejto dohody žalobkyňa popierala. Žalovaný v rade 1/ existenciu takejto dohody
nepreukázal a na jej preukázanie ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Žalobkyňa potvrdila, že
jej právni predchodcovia umožňovali prechod a prejazd žalovanému v rade 1/ po tomto pozemku v
súvislosti s užívaním nadstavby a prístavby pôvodného rodinného domu. Súd zvažoval situáciu keď

niekto vykonáva právo k cudzej veci z dôvodu, že vlastník veci to z nejakých dôvodov trpí, od prípadu,
keď niekto vykonáva právo k cudzej veci odvodené od toho, že je naozaj v dobrej viere, že takéto
právo nadobudol. Za zisteného stavu súd dospel k záveru, že užívanie cudzej veci nevlastníkom,
t.j. žalovanými v rade 1/ až 3/ sa odvíjalo od vôle pôvodného vlastníka ( právnych predchodcovžalobkyne ) a neskôr žalobkyne takýto stav znášať, avšak niet dôvodu z vecnoprávneho hľadiska
z tejto okolnosti nevlastníkovi niečo viac dovodzovať, nakoľko samotná skutočnosť, že niekto koná
spôsobom zodpovedajúcim obsahu vecného bremena prechádzať cez pozemok, nemôže viesť k záveru

o oprávnenej držbe zodpovedajúcej vecnému bremenu. K tomu aby bolo možné hovoriť o vzniku
vecného bremena na základe vydržania ( § 151o ods. 1 OZ ) musia byť splnené predpoklady a nestačí
len preukázanie skutočnosti, že žalovaným v rade 1/ až 3/ po celý čas nikto nebránil v práve prechodu
a prejazdu, navyše žalobkyňa uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odvodzovala
najmä v súvislosti s parkovaním 2 motorových vozidiel na predmetnom pozemku. Žalobkyňa má preto

právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme peňažnej náhrady, ktoré žalovaným v rade 1/ až
3/ na jej úkor vzniklo tým, že žalovaní v rozhodnom období užívali predmetné nehnuteľností, ktoré sú
vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia, ktorej dôsledkom je povinnosť vydať všetko čo bolo plnením pri
absencii právneho titulu nadobudnuté. V danom prípade má plnenie charakter nehmotný, takže ho
nemožno vydať, v takomto prípade sa poskytuje peňažná náhrada, ktorá musí zodpovedať peňažnému

oceneniu získaného obohatenia. Súd preto ďalej posudzoval výšku uplatneného nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorú žalobkyňa odvodzovala od hodnoty obvyklého nájomného v danom
mieste a čase za prenájom predmetného pozemku na parkovanie 2 osobných motorových vozidiel, ktorú
si uplatňovala vo výške 60,-- Eur mesačne a preukazovala vyjadrením realitnej kancelárie BuBy reality,
s.r.o..Zpotvrdeniarealitnejkanceláriepredloženéhožalobkyňou,uvedenéhovbode...vyplýva,ževýška

nájomného v rozhodnom období pri obdobných nehnuteľnostiach sa mohla pohybovať 60,- eur/mesiac.
Žalovaní v rade len z opatrnosti 1/ namietal uvedenú výšku avšak vlastné skutkové tvrdenia ohľadom
jej výšky neuvádzal a ani nenavrhol v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie. Žalovaní v rade 2/ a 3/
sa k uplatnenej výške nevyjadrili a nerozporovali ju, keď vo svojich vyjadreniach namietali dôvodnosť
žaloby. Súd preto súd vychádzal zo žalobkyňou tvrdenej a preukázanej výšky nájmu nehnuteľnosti a v

ďalšom z nej vychádzal a dospel k záveru, že v takejto výške by žalobkyňa mohla požadovať nájomné
za užívanie predmetnej nehnuteľnosti na parkovanie 2 osobných motorových vozidiel, ktorá je v jej
vlastníctve. Pri takejto výške potom bezdôvodné obohatenie za užívanie predmetnej nehnuteľností za
rozhodné obdobie 3.1.2020 do 2.1.2022 predstavuje sumu 1.440,- Eur.

42. Zároveň si žalobkyňa v tejto časti uplatnila úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení
žaloby. Žaloba bola žalovaným v rade 1/ až 3/ doručená dňa 23.5.2022

43. V danom prípade sa žalobkyňou požadované úroky z omeškania ako príslušenstvo viaže k
pohľadávke vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu ( bezdôvodného obohatenia), ktorý podlieha režimu

ustanovenia § 451 v spojení s § 456 Občianskeho zákonníka. Pri určení času splnenia ( splatnosti) dlhu
a ku skutočnosti rozhodujúcej z hľadiska určenia momentu, kedy sa dlžník dostáva do omeškania, bolo
preto potrebné vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka upravujúceho prípady, kedy
čas plnenia nie je vôbec stanovený. Splatnosť záväzku a teda začiatok omeškania dlžníka nastáva v
takomto prípade nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný veriteľom k plneniu. Žalobkyňa pred

podaním žaloby žalovaných v rade 1/ až 3/ nevyzvala na plnenie za rozhodné obdobie. Žaloba, v
ktorej si žalobkyňa uplatnila bezdôvodné obohatenie v uvedenej časti za rozhodné obdobie bola
žalovaným v rade 1/ až 3/ doručená dňa 23.5.2022, ktorý deň považoval súd za výzvu na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia za rozhodné obdobie . Dňom nasledujúcim po doručení tejto výzvy sa stalo
splatné bezdôvodné obohatenie za uvedené obdobie a dňom nasledujúcom po tomto dni sa žalovaní

v rade 1/ až 3/ dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd preto nárok na zaplatenie
zákonného úroku z omeškania z dlžnej ceny v zmysle § 517 ods. 2 OZ vyhodnotil ako dôvodný, nakoľko
žalovanívrade1/až3/sasplnenímzáväzkuvočižalobkynidostalidoomeškaniadňomnasledujúcimpo
doručení žaloby. Požadovaný úrok z omeškania bol uplatnený v súlade s ust. § 3 Vyhl. MS SR 87/1995
Z.z.

44. Súd z dôvodov uvedených v bode 41. a 43. súd priznal žalobkyni voči žalovaným v rade 1/ až 3/
nároknazaplateniebezdôvodnéhoobohateniavsume1440,- Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške
5% ročne od 25.5.2022 do zaplatenia, ktoré sú povinní uvedené plnenie zaplatiť žalobkyni spoločne
a nerozdielne tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

45. Vo zvyšku žalobkyňou uplatneného nároku za nadužívanie rodinného domu č.s.2342 súd žalobu
zamietol z nižšie uvedených dôvodov.46. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že spoluvlastníkmi predmetného
domu sú žalobkyňa v podiele 3 a žalovaný v rade 1/ v podiele 1. K vzniku podielového spoluvlastníctva
k predmetnému rodinnému domu došlo v roku 1980, keď právni predchodcovia žalobkyne podiel 1

previedli kúpnou zmluvou na žalovaného v rade 1/ s jeho manželkou. Medzi stranami nebolo sporné,
že po uzatvorení kúpnej zmluvy sa právni predchodcovia žalobkyne a žalovaný v rade 1/ so svojou
manželkou dohodli na nadstavbe a prístavbe rodinného domu za účelom vybudovania bytovej jednotky
pre žalovaného v rade 1/ s manželkou, ku kolaudácii ktorej došlo v roku 1984. Medzi stranami nebolo
sporné, že právni predchodcovia žalobkyne a žalovaný v rade 1/ s manželkou sa dohodli, ktorú časť

rodinného domu po jeho nadstavbe a prístavbe budú užívať. Medzi stranami nebolo sporné , že od
kolaudácie v roku 1984 právni predchodcovia žalobkyne, po ich smrti žalobkyňa a žalovaný 1/ s rodinou
užívali predmetný dom tak, že právni predchodcovia žalobkyne a neskôr žalobkyňa užívali pôvodnú
časť rodinného domu a žalovaný v rade 1/ s rodinou nadstavbu a prístavbu, ktoré strany konania zhodne
označovali ako byt č. X H. I. B. X H. P.. Súd zdôrazňuje, že v čase rozhodovania súdu nie je predmetný
dom rozdelený na dve bytové jednotky aj keď je reálne takto užívaný. Predmetný dom je na príslušnom

LV vedený ako dom, nie ako bytový dom v zmysle zák.č. 182/ 1993 Z.z..

47. Súd vzhľadom na obranu žalovaných, že zápis na LV nie je pre súd záväzný a k vzniku
spoluvlastníctva nedošlo a že žalovaní sú vlastníkom nadstavby, predstavujúcej samostatnú bytovú
jednotku a prístavbu garáže, ktoré boli vybudované orignálnym spôsobom a k tomuto bytu neboli

založené žiadne spoluvlastnícke vzťahy a žalovaný v rade 1/ s manželkou boli výluční vlastníci
novovybudovaného bytu a garáže prejudiciálne skúmal či sa žalovaný v rade 1/ spolu s manželkou sa
stali výlučnými vlastníkmi označovaného bytu č. X a garáže z dôvodov uvádzaných prvým právnym
zástupcom aj keď argumentácia druhého právneho zástupcu je opačná.

48. Súd uvádza, že realizáciou stavby ä prístavby a nadstavby rodinného domu so vznikom samostatnej
bytovej jednotky aj keď v súlade so stavebným povolením došlo len k vybudovaniu nadstavby a prístavby
existujúceho rodinného domu, ktorá sa tak stala súčasťou existujúcej stavby ( v súlade s ust. § 120 ods.
1 OZ ), t.j. pôvodného rodinného domu. Rodinný dom v čase nadstavby a prístavby existoval, pozostával
s jednej bytovej jednotky, bol v podielovom spoluvlastníctve právnych predchodcov žalobkyne v podiele

3/4 a žalovaného v rade 1/ s manželkou v podiele 1. Realizovaním nadstavby a prístavby nedošlo
k vzniku celkom novej stavby odlišnej od pôvodnej tak, že by súd mohol konštatovať, že zo strany
žalovaného v rade 1/ s manželkou došlo k vzniku novej veci. Tak ako súd uviedol , dom nebol evidovaný
ako bytový dom , takéto znaky ani nevykazoval, u ktorého by sa mohlo konštatovať že vybudovaním
nového bytu došlo k vzniku samostanej veci – samotného bytu ako samostatného predmetu občiansko

právnych vzťahov. Z ust. § 120 OZ potom treba vyvodiť, že prístavba, nadstavba ani iné zmeny zásadne
ničnemenianavlastníctvenehnuteľnejveci.Súdpoukazujenaustálenújudikatúrupodľaktorejprístavby
a nadstavby a iné zmeny zásadne nič nemenia na vlastníctve nehnuteľnej veci, pričom za stavebnú
zmenu sa považuje i prístavba, ktorá spravidla má za následok i zmenu technických parametrov alebo
aj funkcie a účelu stavby. K vykonaniu prestavby sú potrebné práce investičného charakteru; tieto

investície však sami neovplyvňujú vlastníctvo stavby. Preto ak nebolo dohodnuté nič iné, do vlastníctva
toho, komu patrila stavba pôvodná, pripadne aj prístavba vykonaná na základe stavebných úprav,
pričom nie je rozhodné, kto bol stavebníkom. V tomto smere argumentácia žalovaných s poukazom
na rozhodnutie dovolacieho súdu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán
konania je nesprávne interpretovaná. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí nevyslovil žiadne závery

ohľadom nadobudnutia výlučného vlastníckeho práva k bytu označovanému ako byt.č. X žalovaným
v rade 1/ s jeho manželkou, ale poukázal na to, že je možné a potrebné v súlade s poznatkami
praxe v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, v
ktorom sa nachádzajú bytové a nebytové jednotky ( najmä ak došlo k zreálneniu ideálneho podielu, v
záujme spravodlivého usporiadania veci ) rozdeliť takúto stavbu aj v rovine horizontálnej, ak sú splnené

predpoklady pre ich samostatnú existenciu v závislosti od okolnosti prípadu ( za pomoci odborného
znaleckého posúdenia ) a reálnym rozdelením veci sa vyrieši celková spôsobilosť domu prejsť do
režimu vlastníctva bytov a nebytových priestorov podľa zák.č. 183/1993 Zz, vrátane spôsobilosti zápisu
novovzniknutého právneho stavu do katastra nehnuteľností s tým, že spoločné časti či zariadenia
stavby zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. NS SR teda vychádzal z

toho, že v predmetnom dome sa nachádzajú bytové a nebytové priestory a až reálnym rozdelením
stavby sa vyrieši celková spôsobilosť domu prejsť do režimu vlastníctva bytov a nebytových priestorov
podľa zák.č. 183/1993 Zz, Predmetná prístavba a nadstavba nebola zapísaná na LV ako samostatná
stavba ( byt, nebytový priestor – garáž) a predmet vlastníctva; vlastníctvo stavby rodinného domu s.č.XXXX zostalo rovnaké podiel 3 pôvodní vlastníci a 1 žalovaný v rade 2/ s manželkou. Súd nemal
v konaní za preukázané, že medzi podielovými spoluvlastníkmi bola uzatvorená nejaká dohoda o výške
spoluvlastníckych podielov, ktorá by založila nové spoluvlastníctvo, preto platí zápis v katastri. V tejto

súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že zrušením pôvodného rozsudku o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam dovolacím súdom došlo k právnemu
stavu obnovenia pôvodného podielového spoluvlastníctva od jeho začiatku, žalobkyňa sa teda nikdy
nestala výlučnou vlastníčkou predmetného domu. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva strán konania po vrátení veci okresnému súdu na nové konanie bolo uznesením súdu

uvedenom v bode 26. zastavené.

49. Súd potom ďalej vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa a žalovaný v rade 1/ sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti rodinného domu tak ako sú tieto zapísané na LV č. XXXX,
k.ú. D.. V konaní nebolo sporné, že celková podlahová plocha predmetného domu je spolu 293,84
m2. Z tejto plochy pripadá na spoluvlastnícky podiel na žalobkyne o veľkosti 3 plocha 220,38 m2

a na spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ na dome o veľkosti 1, plocha 73,46 m2. Žalobkyňa z
celkovej plochy rodinného domu 293,84 m2, ktorá predstavuje 100% plochy reálne užívala a užíva
podlahovú plochu domu ( označovanú ako byt č. X ) vo výmere 110,78 m2; čo predstavuje 37,7 %
plochy domu a žalovaný v rade 1/ spolu so žalovanými v rade 2/ a 3/ užívali a ďalej užívajú podlahovú
plochu domu 185,06 m2 ( označovanú ako byt č. X H. nebytový priestor – garáž ) čo predstavuje

62,30% plochy domu, pričom žalovaní v rade 2/ a 3/ nie sú vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu a
odvodzujú užívanie rodinného domu v rozsahu stranami uvádzaného bytu č. X L. rodinnoprávneho
vzťahu so žalovaným v rade 1/ ako podielového spoluvlastníka v 1. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
v rade 1/ spolu so žalovanými v rade 2/ a 3/ ako jeho rodinnými príslušníkmi užívajú rodinný dom
nad rozsah spoluvlastníckeho podielu žalovaného v rade 1/. V tomto smere sa súd stotožnil s obranou

žalovaných, že žalovaní 2/ a 3/ nie sú v danej veci pasívne vecne legitimovaní z dôvodu, že ak podielový
spoluvlastník dá súhlas k užívaniu nehnuteľnosti alebo jej časti tretím osobám bez súhlasu druhého
spoluvlastníka, zodpovedá za vzniknutú protiprávny stav. Oprávnený spoluvlastník nemôže uplatňovať
vydanie bezdôvodného obohatenia voči tretím osobám ale len voči podielovému spoluvlastníkovi.

50. Podiel v zmysle § 137 OZ vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Spoluvlastníkovi prislúchajú práva
a povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu k podielom ostatných spoluvlastníkov. Vec,
ktorá je predmetom spoluvlastníctva, sa počas trvania spoluvlastníctva medzi spoluvlastníkov reálne
(fakticky)nerozdeľuje,alenerozdelenázostávaspoločnouprevšetkýchspoluvlastníkov.Spoluvlastnícky

podiel na nehnuteľnosti neznamená, že by sa vlastnícke právo spoluvlastníka vzťahovalo len na
určitú konkrétnu časť tejto nehnuteľnosti. Podielovému spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad
rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, vzniká bezdôvodné obohatenie, za ktoré musí ostatným
spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť
vrátené. Vznik bezdôvodného obohatenia nie je viazaný na dohodu spoluvlastníkov o užívaní spoločnej

veci, resp. rozhodnutie o užívaní veci. Užívanie spoločnej veci je podľa platnej úpravy podradené
pod pojem hospodárenie so spoločnou vecou, ktoré je upravené v ust. § 139 ods. 1 OZ. Možno
uzatvoriť, že bezdôvodné obohatenie podielového spoluvlastníka, ktorý užíva vec nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu vzniká bez ohľadu na to, či o užívaní rozhodla väčšina spoluvlastníkov
počítaná podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov alebo bolo upravené dohodou spoluvlastníkov,

alebo o užívaní rozhodol súd, pokiaľ by hoci aj z konkludentne uzavretej dohody nevyplývalo niečo iné,
napr. že si za užívanie nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu nebudú nič hradiť. Uvedené
závery boli vyslovené v rozhodnutí NS ČR 22Cdo 2624/2003 z 28.4.2004, ktoré pri totožnej právnej
úprave v uvedenom období s právnou úpravou v SR možné použiť aj na danú vec a s ktorými sa súd
stotožnil.

51. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi pôvodnými podielovými
spoluvlastníkmi, právnymi predchodcami žalobkyne, do ktorých právneho postavenia vstúpila žalobkyňa
prevodom ich spoluvlastníckeho podielu a žalovaným v rade 1/ a jeho manželkou došlo k uzatvoreniu
ústnej dohody čo do rozsahu užívania spoločnej veci v rozsahu výlučného užívania bytu č. X. V obsahu

tejtodohodysúdzároveňvidel ajkonkludentnúdohodu,žezaužívanietohtobytuB.X,ktorýjesúčasťou
spoločnej veci, žalovaný 1/ s manželkou nebudú nič vyplácať, potvrdila to právna predchodkyňa
žalobkyne tak ako je to uvedené v bode 22. tohto odôvodnenia. Obsah tejto dohody nespochybňovala
ani žalobkyňa. Od roku 1984, kedy došlo ku kolaudácii bytovej jednotky B. X Q. spoluvlastníci sav rámci tejto dohody aj správali, predmetný dom užívali spôsobom ako sa dohodli a ani právni
predchodcovia žalobkyne a ani žalobkyňa po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu nepožadovala
od žalovaného v rade 1/ s jeho manželkou žiadnu finančnú náhradu. Žalobkyňa poukazovala na to,

že už medzi jej právnymi predchodcami a žalovaným v rade 1/ s jeho manželkou v priebehu času
došlo k zmene pomerov, dochádzalo medzi nimi ku konfliktom a narušeniu vzájomného spolunažívania
a aj po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome žalobkyňou pretrvávajú narušené
vzťahy, čo ju viedlo aj k podaniu žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Tvrdenú intenzitu narušenia vzťahov, ktorá mala viesť k zmene predmetnej dohody, žalobkyňa

žiadnym spôsobom nepreukázala a na jej preukázanie ani nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie a
nadužívanie rodinného domu začala uplatňovať až v tomto konaní. Podanie žaloby žalobkyne v roku
2020 o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je vedené pod sp.zn. 46C 1/2020, bolo uplatnené
na základe iných skutkových dôvodov s poukázaním na to, že v období od 3.1.2018 do 2.1.2020
bola na základe rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva evidovaná
v katastri nehnuteľnosti ako výlučná vlastníčka predmetného domu. Predmetné konanie doposiaľ nie je

právoplatne skončené.

52. Súd vzhľadom na vyslovený právny záver ohľadom dohody o užívaní predmetného rodinného domu,
súčasťou, ktorej bola aj dohoda o tom, že si spoluvlastníci nebudú v súvislosti s týmto užívaním nič
vyplácať, nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v rade 2/ a 3/, ako aj vzhľadom na všetky

zistené okolnosti, z ktorých vyplývalo, že túto dohodu všetci spoluvlastníci vrátane žalobkyne od roku
1984 až do podania predmetnej žaloby teda počas takmer 38 rokov rešpektovali a v zmysle nej sa aj
správali,dospelkzáveru,ženiejedôvodnépriznaťžalobkyniuplatnenýnároknavydaniebezdôvodného
obohatenia za nadužívanie rodinného domu nad rozsah podielu žalovaného v rade 1/ v uplatnenej
výške 16.361,37 Eur.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1CSP.

Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila nárok vo výške 17.801,37 Eur. Súd žalobe vyhovel v rozsahu
1440,- Eur, vo zvyšku žalobu zamietol. Pri perecentuálnom vyjadrení úspech žalobkyne prestavuje 8,08
%, neúspech predstavuje 91,92%, čo je úspech žalovaných v rade 1/ až 3/. Čistý úspech žalobkyňa
nemala, čistý úspech žalovaných v rade 1/ až 3/ predstavuje 83,84% ( od úspechu 91,92% odpočítaný
neúspech 8,08 Eur ), v ktorej výške súd priznal žalovaným v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania

protižalobkynitakakojeuvedenévovýrokutohtorozsudku.Osamotnejvýšketejtonáhradytrovkonania
rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.