Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123202785
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:2123202785.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu ČSOB Poisťovňa, a.s.,
Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, práv. zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.
r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému BMX
Slovensko, s.r.o. v likvidácii, (predtým BRALO, s.r.o.) 920 55 Bojničky 462, IČO: 36 742 252, práv. zast.
AdvokátskakanceláriaJUDr.PeterPeružek,s.r.o.Hollého20,92001Hlohovec,IČO:47256371,adresa
na doručovanie Podzámska 41/A, 920 01 Hlohovec, o zaplatenie 649,61,-EUR s príslušenstvom titulom
regresného nároku poškodeného T. A. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava

č.k. 36Cb/97/2023-133 zo dňa 24.11.2023 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 36Cb/97/2023 - 133 zo dňa
24.11.2023 v napadnutom výroku I. a III. potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného voči výroku II. rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
č. k. 36Cb/97/2023 - 133 zo dňa 24.11.2023 odmieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 487,21,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 487,21,-EUR
od 19.2.2017 do zaplatenia, druhým výrokom vo zvyšku istiny a prislúchajúceho úroku z omeškania súd
žalobu zamietol a tretím výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
vo výške 50 % z celkových trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 10.10.2017
domáhal zaplatenia sumy 76.721,51,-EUR s prísl. od žalovaného titulom regresného nároku na náhradu
škody. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so spoločnosťou KTP Group s.r.o. poistnú zmluvu č.
8003052505, predmetom ktorej bolo poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Spoločnosť KTP
Group s.r.o. vykonávala rekonštrukčné práce na zákazke „Lávka pre peších ponad železničnú trať na
pozemku", súčasťou ktorých boli práce vykonané prostredníctvom subdodávateľov. Spoločnosť KTP
Group s.r.o. objednala lešenárske, pieskovacie a natieracie práce u žalovaného. Počas rekonštrukcie

lávky dňa 12.4.2016 prišlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodených 123 vozidiel farbou.
Následným šetrením bolo zistené, že uvedená udalosť bola spôsobená zavinením zamestnancov
žalovaného. Spoločnosť KTP Group s.r.o., ako hlavný dodávateľ rekonštrukčných prác zodpovedala
za škodu spôsobenú subdodávateľmi. Náklady na čistiace práce na odstránenie následkov škodypredstavovali sumu v celkovej výške 76.721,51,-EUR. Žalobca ako poisťovateľ na základe poistnej
zmluvy vyplatil poistné plnenie poškodeným v celkovej výške 76.721,51,-EUR. Vyplatením poistného
plnenia prešlo na žalobcu právo na postih voči žalovanému s poukazom na § 415 a § 813 ods. 1 zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 76.721,51,-
EUR do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú žalovaný prevzal dňa 3.2.2017.

3. Žalovaný odmietol zodpovednosť za protiprávne konanie, uviedol, že na základe písomnej
objednávky mal uzatvorenú so spoločnosťou KTP Group, s.r.o. ústnu zmluvu o dielo, z ktorých nevyplýva

žiaden záväzok, ktorý by garantoval zodpovednosť žalovaného za akékoľvek poistné udalosti. Žalovaný
nebol so spoločnosťou Bekaert Hlohovec, a.s. v zmluvnom vzťahu, zúčastnil sa na rokovaní dňa
15.1.2016,kdeboliuvedenépovinnostidodávateľaKTPGroup,s.r.o.vočispoločnostiBekaertHlohovec,
a.s., ktorá mala zabezpečiť komunikáciu voči tretím osobám. Žalovaný je toho názoru, že naplnil
závery rokovania, prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka a poukázal na elektronickú
komunikáciu s KTP Group, s.r.o. zo dňa 16.03.2016, ktorou oznámil KTP Group, s.r.o. riadne,

včas a zrozumiteľne začatie prác nasledovne: „Dobrý deň. Chcem Vás požiadať, aby ste zabezpečili
preparkovanie aut počas pieskovania a striekania „Lávky“. Práce spočívajúce v pieskovaní, striekaní
a maľovaní začali dňa 21.3.2016. Emailom zo dňa 8.4.2016 žalovaný oznámil KTP Group, s.r.o.
nasledovné: „Oznamujeme Vám, že dňa 12.4.2016 prídeme aplikovať ďalšiu vrstvu náteru na lávke, za
predpokladu, že bude pekné počasie“, uvedené pripomenul aj v emailoch zo dňa 11.4.2016 a 20.4.2016.

Ďalej žalovaný rozporoval rozsah (výšku) vzniknutej škody, teda primeranosť výšky odplaty za očistenie
vozidiel, mal za to, že žalobca musí zdôvodniť, akým spôsobom určil výšku očistenia, nakoľko nie je
zrejmé, či všetky vozidlá boli znečistené rovnako, či hodnota vozidiel nie je nižšia ako hodnota čistenia.
Ďalejnamietal,žesúčasťoupoistnéhospisunebolnáčrt,kdesavozidlonachádzalo,čikonkrétnivlastníci
motorových vozidiel dodržali, že bolo opáskované miesto, kde žalovaný vykonával činnosť, namietal

chýbajúce fotografie, ktoré by preukázali, na akých miestach a čím bolo vozidlo znečistené. Mnohé
vozidlá boli očistené po uplynutí dvoch týždňov, preto namietal, či v období od údajného zistenia škody
do očistenia nemohlo dôjsť aj k inému poškodeniu (zastriekaniu).

4. Medzitýmnym rozsudkom č.k. 36Cb/196/2017-273 zo dňa 20.11.2019 (v poradí prvý rozsudkom

vydaným v základnom konaní) súd prvej inštancie rozhodol tak, že základ žaloby o náhradu škody je
opodstatnený, pričom o výške nároku a o náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.
Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave uznesením č.k.
31Cob/13/2020-321 zo dňa 6.10.2021 rozhodol tak, že napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vzhľadom na právny názor odvolacieho

súdu o potrebe preukázať zvlášť príčinnú súvislosť medzi zavinením žalovaného a vznikom škody na
každom motorovom vozidle, ako aj prípadné spoluzavinenie každého jedného vodiča poškodeného
motorového vozidla, súd uznesením č.k.36Cb/196/2017-349 zo dňa 18.4.2023 žalobu žalobcu proti
žalovanému o zaplatenie regresného nároku na náhradu škody spôsobenej poškodenému T. A. vylúčil
spolusďalšími123poškodenýminasamostatnékonaniezozákladnéhokonaniasp.zn.36Cb/196/2017.

5. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 18.1.2016
uzatvorila spoločnosť Bekaert Hlohovec a.s. ako objednávateľ a KTP Group s.r.o. ako zhotoviteľ
písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie diela - rekonštrukcia lávky pre peších
ponad železničnú trať v Hlohovci. Spoločnosť KTP Group s.r.o. ako generálny dodávateľ následne

už vo vzťahu k žalovanému ako objednávateľ uzatvorila dňa 21.1.2016 so spoločnosťou žalovaného
ako subdodávateľom ústnu zmluvu o dielo, ako to vyplýva z písomných objednávok, ktoré žalovaný
akceptoval. Predmetom zmluvy o dielo boli predovšetkým pieskovacie a natieracie práce na lávke, ale aj
s tým súvisiace lešenárske práce. Žalovaný práce riadne realizoval, začo vyfakturoval objednávateľovi
KTP Group s.r.o. odplatu jednotlivými faktúrami. Počas realizácie prác došlo k škodovej udalosti

spočívajúcej v tom, že pri striekaní náteru na lávku boli farbou znečistené, poškodené v blízkosti
zaparkovanémotorovévozidlá.Ďalejnebolospornéažalovanýtonenamietal,žespoločnosťKTPGroup
s.r.o. uzatvorila so žalobcom poistnú zmluvu č. 8003052505, predmetom ktorej je poistenie všeobecnej
zodpovednosti za škodu. Spoločnosť KTP Group s.r.o. ako generálny dodávateľ rekonštrukčných prác
na zákazke zodpovedá podľa článku 5 bod. 5.5 zmluvy o dielo za akúkoľvek škodu, ktorá tretím osobám

vznikne, a to aj a za škodu spôsobenú konaním subdodávateľov, ktoré konanie je podľa zmluvy (bod
5.29) akoby jej konaním. Náklady na čistiace práce na odstránenie následkov poškodených motorových
vozidiel si žalobca uplatnil v celkovom súhrne vo výške 76.721,51,-EUR. Žalobca ako poisťovateľ na
základe poistnej zmluvy vyplatil poistné plnenie poškodeným v celkovej výške nákladov, pričom v zmysle§ 813 ods.1 Obč. zák. /ďalej len OZ/ na žalobcu prešlo právo poisteného spoločnosti KTP Group na
náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Vyplatením poistného plnenia prešlo na žalobcu právo
na postih voči žalovanému.

6. Žalobca v konaní tvrdil, že pri realizácii prác vinou žalovaného došlo k vzniku škody na motorových
vozidlách zaparkovaných v blízkosti stavby a žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu v zmysle §
420 OZ, keďže škodu spôsobil porušením prevenčnej povinnosti obsiahnutej v § 415 OZ. Žalovaný
sa v konaní bránil tým, že vynaložil všetko úsilie na to, aby zabránil vzniku škody, konal s odbornou

starostlivosťou a neporušil ani žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť. Súd mal za to, že vykonané
dokazovanie vedie k inému záveru a bolo povinnosťou žalovaného predvídať, že ak motorové vozidlá
parkovali v takej vzdialenosti, v ktorej objektívne mohlo prísť k ich znečisteniu, tak ak žalovaný začne,
resp. bude realizovať špecifickú činnosť, ktorou je možné motorové vozidlá znečistiť, môže dôjsť
k ich poškodeniu. Žalovaný sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že k škode nedôjde, prípadne
bol k tomu ľahostajný, nakoľko mal subjektívne za to, že vozidlá sa do zóny znečistenia dostali

výlučne z dôvodu porušenia zmluvných povinnosti investora (Bekaert Hlohovec, a.s.) a generálneho
dodávateľa (KTP Group s.r.o.), ktorí nedostatočne zabezpečili priestor a nie z dôvodu porušenia jeho
povinností, či už zmluvných alebo zákonných (prevenčnej). Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že
vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia bolo výlučne povinnosťou spoločnosti KTP Group s.r.o., príp.
spoločnosti Bekaert Hlohovec a.s., ako to podľa jeho názoru vyplýva z obsahu osobného stretnutia

zástupcov jednotlivých strán zo dňa 15.1.2016 a písomného zápisu zo stretnutia. Podľa písomného
zápisu „Dodávateľ zabezpečí pred začiatkom takýchto prác okrem iného aj vyznačenie oblasti s rizikom
poškodenia, vrátane viditeľného označenia (pásky, textové oznámenie)“. Nebolo sporné, že stretnutia
sa okrem objednávateľa (zástupca Bekeart Hlohovec, s.r.o.) zúčastnili nielen ako dodávateľ (zástupca
KTP Group s.r.o.) tak aj sub/dodávateľ (zástupca BRALO, s.r.o), čiže žalovaný. Žalovaný jednoznačne

vystupoval na stretnutí v pozícii dodávateľa (konečného zhotoviteľa časti diela), logicky preto bol aj
účastný stretnutia, a preto na stretnutí všetkými stranami nie len neformálne, ale aj písomne dohodnuté
a odsúhlasené povinnosti každej so strán sa bezpochyby vzťahujú aj na žalovaného. Žalovaný mal spolu
sospoločnosťouKTPGroups.r.o.(akododávatelia)zmluvnúpovinnosť„zabezpečiťpredzačiatkomprác
okrem iného aj vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia, vrátane viditeľného označenia (pásky, textové

oznámenie)“. So svedeckej výpovede /svedka T. A., pozn. odvolacieho súdu/ bolo však preukázané,
že obaja si túto zmluvnú povinnosť riadne a svedomito nesplnili. Svedok sa jednoznačne vyjadril, že
poškodené motorové vozidlo parkoval na mieste, ktoré nebolo vyznačené zákazom parkovania, t.j. na
mieste s rizikom jeho poškodenia.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že ak si spoločnosť KTP Group s.r.o. a ani žalovaný
nesplnili riadne svoju zmluvnú povinnosť (vyznačiť oblasť s rizikom poškodenia), tak si mal žalovaný
ako konečný dodávateľ, subjekt, ktorý reálne vykonával nástrek farbou splniť riadne aspoň zákonnú
prevenčnú povinnosť. Žalovaný z dôvodu generálnej prevencie nemal začať so striekaním lávky. V
prípade, ak hrozila škoda (čo sám nepopiera a potvrdil) nemal práce začať, prípadne ich mal prerušiť,

odmietnuť ich vykonanie, a to až do doby nápravy. Rozhodujúce bolo, že žalovaný bol nositeľom nie
len zmluvnej povinnosti, ale ako reálny zhotoviteľ, vykonávateľ prác bol zároveň nositeľ aj zákonnej
povinnosti predchádzať škodám v zmysle § 415 OZ, porušením ktorej došlo podľa súdu k vzniku škody.
Ku škode došlo výlučne reálnou činnosťou žalovaného a žiadneho iného subjektu (ani spoločnosti KTP
Group s.r.o. ani spoločnosti Bekeart Hlohovec, s.r.o.). Žalovaný vzniku škody nepredišiel, hoci podľa

názoru súdu mohol a mal tak urobiť vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto nesie väčší diel
zodpovednosti za vznik škody ako spoluškodca spoločnosti KTP Group s.r.o.

8. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalovaný konal správne, ak pred začiatkom výkonu prác
ešte dodatočne upozornil mailom spoločnosť KTP Group s.r.o. a požiadal ich o to, aby zabezpečila

preparkovanie áut počas pieskovania a striekania. Bolo však zároveň nesporné, že spoločnosť KTP
Group s.r.o. nevykonala také účinné opatrenia, ktoré by zabránili zaparkovaniu vozidiel v oblasti s
rizikom poškodenia a nezabezpečila ani preparkovanie týchto vozidiel, o ktoré žiadal mailom žalovaný.
Súd mal za to, že v prípade ak to nezabezpečila KTP Group s.r.o., ak si nesplnila túto zmluvnú
povinnosť, tak to bolo povinnosťou žalovaného, či už zmluvnou vyplývajúcou zo stretnutia a dohody

strán, tak zároveň povinnosťou zákonnou vyplývajúcou mu z ustanovenia § 415 OZ. Nebolo však
primeraným opatrením, aby nedošlo, predchádzalo sa škode „len“ formálne zaslanie mailu zo strany
žalovaného spoločnosti KTP Group s.r.o. Išlo len o jedno z opatrení a evidentne nie dostatočné,
aby k škode nedošlo, aby sa jej predchádzalo. Ďalším opatrením malo byť podľa súdu to, že akpriestor dostatočne (napr. veľkosťou vyhradenej oblasti, spôsobom) a riadne (napr. kontrolou pások)
nezabezpečila spoločnosť KTP Group s.r.o., tak mal povinnosť rizikový priestor riadne zabezpečiť
žalovaný. To by súd pokladal za dostatočné opatrenie žalovaného, ktoré mohlo zamedziť vzniku škody.

Splnenie tejto povinnosti v konaní preukázané nebolo. Žalovaný tak nekonal s dostatočnou odbornou
starostlivosťou, ktorú bolo možné od neho očakávať. Taktiež samotné „zaplachtovanie“ lávky sa ukázalo
ako nedostatočné a nezabránilo tomu, aby nástrek farby nezasiahol aj motorové vozidlá odparkované
v jej blízkosti. Nebolo možné sa rozumne uspokojiť s tým, že ak KTP Group aj na základe mailového
upozornenia žalovaného priestor dostatočne nezabezpečila, tak je možné aj napriek tomu realizovať

natieračské, striekacie práce. Žalovaný mal zabezpečiť priestor okolo stavby v takom rozsahu, aby
bol dostatočný vzhľadom na spôsob, charakter prevádzanej špecifickej činnosti a ďalšie konkrétne
okolnosti a zabezpečiť mal priestor takým spôsobom, aby zabránil vjazdu, odstaveniu a zaparkovaniu
motorových vozidiel v danom priestore. Je samozrejme pravda, že žalovaný by nezodpovedal zato, ak
byniektorývodičinerešpektovalioznačeniepriestorupáskou.Vkonanívypočutýsvedokvšaktotopoprel
a uviedol, že poškodené vozidlo parkoval na mieste, kde žiaden zákaz parkovať nebol. Naviac sám

žalovaný priznal, že zvolený spôsob vyznačenia rizikového priestoru bol neúčinný, bezpečnostná páska
(ak bola na parkovisku vôbec osadená, čo z vykonaného dokazovania bez pochybností nevyplýva a je
len tvrdením, obranou žalovaného) bola podľa jeho tvrdení často odstránená, pretrhaná, neplnila účel
oznámiť prichádzajúcim vozidlám zákaz vjazdu a parkovania vo vyhradenom priestore. Sám žalovaný
pokladal za nedostatočné vyhradenie a označenie priestoru iba bezpečnostnou páskou, ktorá neplnila

svoj účel a preto navrhol napr. osadenie transparentu s oznámením striekania na lávku. Sám však takéto
opatrenie nerealizoval a opäť sa spoliehal na to, že to vykoná niekto iný. Podľa súdu bolo vhodné priestor
dočasne v nevyhnutnej miere vymedziť dočasnými mobilnými zábranami, plotom, vyčleniť pracovníka,
ktorý by osobne dohliadal na mieste, aby v čase nástreku tam vozidlá neboli odparkované a podobne,
proste spôsobom, ktorý by bol účinný na to, aby zabránil (zakázal) parkovaniu a vjazdu motorových

vozidiel, aby zabránil ich poškodeniu. V konaní nebolo tvrdené, že by sa na danom mieste okrem pások
nachádzalo, napr. aj dočasné dopravné značenie, ktoré by zakazovalo parkovanie. Bolo nesporné, že
všetky opatrenia boli nedostatočné a neúčinné. A mali byť realizované také opatrenia, ktoré by zabránili,
zakázali vjazdu a parkovaniu motorových vozidiel a v prípade porušenia ktorých opatrení by sa žalovaný
zodpovednosti zbavil (napr. ak by vozidlá parkovali napriek zákazu v zmysle dopravného značenia,

parkovali by ak by násilne prekonali dočasné mobilné zábrany, nerešpektovali by pokyny obsluhy a
pod.). Takéto opatrenia by súd vzhľadom na konkrétne okolnosti považoval za vhodné, dostačujúce a
zbavujúce žalovaného zodpovednosti.

9. V odôvodnení súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný sa bránil aj tým, že k realizácii

nástrekových prác musel, bol povinný pristúpiť vzhľadom na dohodnutý termín realizácie diela, ktorý
nechcel porušiť a v dôsledku ktorého prerušenia by bol sankcionovaný. Súd mal ale za to, že toto
neboli dôvody na porušenie prevenčnej povinnosti obsiahnutej v § 415 OZ. V prípade ak by žalovaný
odmietol začať, resp. pokračovať vo vykonávaní prác, tak by mu to nikdy nebolo na ťarchu a neniesol
by zodpovednosť za porušenie zmluvnej povinnosti vykonať dielo včas. Žalovaný mal do doby pokiaľ

by nebol priestor dostatočne zabezpečený odmietnuť realizáciu natieračských prác. V tejto súvislosti
bolo nutné poukázať na ustanovenie § 551 ods. 1 a 2 Obch. zák.. V prípade, ak mal žalovaný za to, že
mu objednávateľ KTP Group s.r.o. odovzdal stavenisko v nevhodnej povahe, t.j. nezabezpečenej tak,
aby nemohlo prísť k škode, tak bol povinný objednávateľa na to upozorniť a po dobu dokedy by nebola
dostatočne zabezpečená oblasť, by sa predĺžila lehota určená na vykonanie diela, teda žalovaný by sa

nedostal do omeškania a nemohli by byť voči nemu uplatnené žiadne sankcie. Zároveň by mal nárok na
všetky zvýšené náklady s tým spojené (na pracovníkov, nájomné za lešenie atď.), nakoľko sám nezavinil
toto omeškanie. Súd mal za to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil povinnosť obsiahnutú
v § 415 OZ. Sú tak podľa súdu u žalovaného dané a preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za
škodu, ktorej náhrady ako regresného nároku sa domáha. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru,

že predpoklady zodpovednosti za škodu sú rovnako ako u žalovaného dané zároveň aj u spoločnosti
KTP Group, s.r.o. z dôvodu porušenia jej zmluvnej povinnosti zabezpečiť riadne rizikový priestor. Preto
aj táto spoločnosť je spoluzodpovedná za vznik škody. Podľa § 438 ods.2 OZ v odôvodnených prípadoch
môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení
škody. Práve daný konkrétny prípad bol podľa názoru súdu taký, že odôvodňuje rozhodnutie o tom, že

žalovaný ale spolu s ním aj spoločnosť KTP Group, s.r.o., t.j. tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za
ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Súd dospel k záveru, že žalovaný porušil okrem zmluvnej
povinnosti aj prevenčnú povinnosť ako priamy vykonávateľ činností, s ktorými v príčinnej súvislosti
došlo k vzniku škody, tak jeho účasť na spôsobení škody je ďaleko väčšia ako u spoločnosti KTPGroup, s.r.o., ktorá podľa preukázaného stavu porušila len zmluvnú povinnosť. Podľa názoru súdu bolo
primerané rozsahu účasti jednotlivých škodcov na vzniku škody pomerné rozdelenie zodpovednosti, a
to tak, že žalovaný zodpovedá za škodu vo výške 75 % a spoločnosť KTP Group, s.r.o., 25%. Pomer

zodpovednosti za vniknutú škodu a účasti na spôsobení škody odôvodnil súd prvej inštancie tým, že ku
vzniku škody prišlo porušením zmluvnej aj zákonnej povinnosti. Bolo preukázané, že zmluvnú povinnosť
porušili oba subjekty, teda ich spoluzodpovednosť, účasť pri porušení zmluvnej povinnosti je u každej
spoločnosti 1 (25% z 50%). Zákonnú povinnosť porušil iba žalovaný, za porušenie zákonnej povinnosti
zodpovedá výlučne iba žalovaný (50 %), spolu je tak účasť žalovaného na porušení zmluvnej povinnosti

(25%) a zákonnej povinnosti (50%) vo výške 75 %, čo predstavuje aj jeho účasť na spôsobenej škode.

10. Žalovaný v konaní tvrdil, že nakoľko žalobca v žalobe uviedol ako deň poškodenia motorových
vozidiel (poistnej udalosti) dátum 12.4.2016, tak poistné udalosti sa mali podľa žalobcu stať iba v tento
deň, a preto poistné udalosti z iných dní nie sú predmetom tohto konania. Súd sa s týmto názorom
nestotožnil a poukázal na to, že až v priebehu konania sa z vykonaného dokazovania podarilo ustáliť a

preukázať, že k poškodeniu (poistnej udalosti) motorových vozidiel nemuselo prísť iba v deň 12.4.2016,
alevrozmedzíniekoľkýchdní,kedyžalovanýrealizoval,aplikovalfarbu.Akžalobcaidentifikovalškodovú
udalosť v žalobe iba dňom 12.4.2016, tak to absolútne neznamená, ako zavádzajúco tvrdí žalovaný, že
poškodenia z iných dní nie sú predmetom konania. Žalobca poškodenia, t.j. poistné udalosti, ktoré sú
predmetomvsúčasnostiužsamostatnýchsúdnychkonaníšpecifikovalokremdátumu12.4.2016ajinými

konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi (napr. hlásenie o škodovej udalosti a pod.) tak, že je nepochybné,
že ide o poistné udalosti z viacerých nielen jedného dňa, že ide o poškodenia, z obdobia kedy žalovaný
vykonával práce na lávke, čo potvrdil v konaní aj vypočutý svedok. Žalovaný tvrdil, že nezrovnalosti
sú aj v dátumoch hlásenia škody, nakoľko sú v intervaloch od 26.4.2016 až 14.7.2017, prípadne až
september2016tým,niejepreukázané,žeznečisteniespôsobilžalovaný.Súdsasnázoromžalovaného

nestotožnil, keďže ak aj u niekoho nastala poistná udalosť po 10.5.2016 (po ukončení diela a jeho
odovzdaní), tak to nevylučuje, že k poškodeniu došlo skôr, a to v čase, kedy boli reálne vykonávané
striekacie práce.

11. Súdprvejinštancieuviedol,žežalovanýpoukázalnato,ženajviacškôdjeasizodňa11.4.2016,kedy

žalovaný striekal šedou epoxidovou farbou a 12.4.2016, kedy striekal polyuretánovou modrou farbou.
Podľa žalovaného je zvláštne, že nikde v hláseniach o škodovej udalosti sa nekonkretizuje odtieň, akým
boli škvrny od farby, preto žiadal preukázať akou farbou boli vozidlá postriekané, a to nie len odtieňom,
ale aj s chemickým rozborom jednotlivých škvŕn na vozidlách, ktorý by sa dal porovnať s farbou, ktorú
používal žalovaný. Súd mal zato, že bolo bez pochybností preukázané, že k poškodeniu vozidiel došlo

činnosťou žalovaného. Touto činnosťou bolo konkrétne pieskovanie a striekanie farbou. Ďalej nebolo
tvrdené a už vôbec nie preukázané (žalovaným), žeby v rozhodnom čase na danom mieste ktokoľvek iný
vykonával nástrek farbou. Preto bolo jednoznačne preukázané, že znečistenie vozidiel bolo zapríčinené
výlučnenástrekomfarbyaplikovanejžalovaným.Potomužniejerozhodujúceazásadné,žefarbaniejev
hláseniach bližšie špecifikovaná , že išlo konkrétne o farbu modrú či šedú. Rovnako tak nie je podstatné,

ak bola farba prípadne nesprávne identifikovaná v niektorých faktúrach ako „cementové škvrny“ a
preto podľa žalovaného za toto znečistenie nezodpovedá. Poškodenie, znečistenie je dostatočne
identifikované spôsobom a preukázané najmä svedeckou výpoveďou, tak, že je vysoko pravdepodobné,
hraničiace s istotou, že bolo spôsobené žalovaným a naopak vylučuje, že mohlo byť spôsobené
kýmkoľvek iným. Žalovaný vzniesol pochybnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody

a jeho konaním. Niektoré motorové vozidlá mohli byť zaparkované vo väčšej vzdialenosti od lávky. K
ozrejmeniubližšiehomiestapoistnejudalostibolvypočutýsvedok,ktorýjednoznačneavýslovneuviedol,
že parkoval na mieste a vo vzdialenosti /len niekoľko desiatok metrov/ od lávky, na ktorej sa realizoval
nástrek. V tejto súvislosti preto neboli dané žiadne pochybnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi
vznikom škody (poškodenie laku, skla karosérie vozidla) a konaním žalovaného (rekonštrukčné práce

na lávke). Žalovaný v konaní tvrdil, že súd nezobral do úvahy žiadne poveternostné vplyvy. Žalovaný
však nepredložil žiaden dôkaz, že by došlo v čase poškodenia k nejakej mimoriadnej udalosti (živelná
pohroma, hurikán a pod.). Konajúci súd zdôraznil, že žalovaný v konaní ani nepreukázal, že by došlo
k zhoršeniu počasia, poveternostných vplyvov, nie je to napríklad zachytené ani v stavebnom denníku.
Žalovaný v konaní taktiež tvrdil, že niektorí vodiči poškodených motorových vozidiel nerešpektovali

zákaz parkovania na vyhradenom mieste v blízkosti lávky, ktoré bolo vyhradené a označené práve preto,
aby nedošlo k poškodeniu zaparkovaných vozidiel, a preto spoluzavinili vznik škody. Uvedené tvrdenia
žalovaného sa v konaní však opäť nepreukázali.12. Záverom žalovaný namietol v konaní aj výšku škody, resp. jej primeranosť. Súd mal však z listinného
dôkazu - „tabuľový“ sumár realizovaných čistiacich prác a spotrebovaného materiálu vydaný čistiacou
spoločnosťouSANAC,s.r.o.položkovitoapodrobnepreukázané,akékonkrétnečistiacepráceamateriál

bol pri čistení použitý. V Tabuľke je uvedená cena jednotlivých položiek, pričom zhotoviteľom bola
poskytnutá dokonca zľava z ceny diela (čistenia). Celková cena čistenia predstavuje sumu 649,61 EUR,
čosúpodľalistinnéhodôkazuvyhotovenéhočistiacouspoločnosťoureálneaúčelnevynaloženénáklady
na odstránenie škody. Z Tabuľky je taktiež zrejmé prečo sa môže výška ceny čistenia pri niektorých
motorových vozidlách líšiť. Ak žalovaný spochybňoval ich výšku, tak nestačilo iba toto všeobecne

namietať, mal k tomu označiť, predložiť relevantný dôkaz, ktorý by vyvrátil preukázanú výšku škody.
Nakoľko sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 649,61 EUR a súd mu priznal
náhradu škody iba vo výške 487,21 EUR, zodpovedajúce vyššie uvedeným zákonným hľadiskám, súd
vo zvyšku istiny 162,40 EUR a prislúchajúceho úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nepriznanej
istiny od 19.2.2017 do zaplatenia žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s
poukazom na ust. § 255 ods.1, ods.2 C.s.p., tak, že procesne čiastočne úspešnému žalobcovi priznal

nárok na pomernú časť náhrady trov konania vo výške 50%.

13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý ohľadom nesprávneho právneho
posúdenia uviedol, že súd nesprávne posúdil zodpovednosť žalovaného na spôsobenej škode na
aute osoby T. A.. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne posúdil spoluzodpovednosť žalovaného, keď

spoločnosť žalovaného síce vykonávala predmetnú činnosť, ale nebola priamym partnerom hlavného
objednávateľa, a to spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. Súd prvej inštancie ustálil spoluzodpovednosť
žalovaného vo výške 75 %, ale nevykonal žiadne dokazovanie k tomu smerujúce, zároveň ani určenie
tejto spoluzodpovednosti náležite v odôvodnení nevysvetlil. Súd prvej inštancie mal predsa k dispozícii
zápis z rokovania z 15.1.2016. Žalovaný sa zúčastnil ako subdodávateľ zhotoviteľa KTP Group, s.r.o.

(voči spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu) na rokovaní dňa 15.1.2016,
kde boli uvedené povinnosti dodávateľa (spoločnosti KTP Group, s.r.o.) voči spoločnosti Bekaert
Hlohovec, a.s., ktorá mala zabezpečiť komunikáciu voči tretím osobám. Žalovaný oznámil KTP Group,
s.r.o. ako objednávateľovi riadne, včas a zrozumiteľne dňa 16.3.2016 email nasledovného znenia:
„Dobrý deň. Chcem Vás požiadať, aby ste zabezpečili preparkovanie áut počas pieskovania a striekania

"Lávky"“. Práce spočívajúce v pieskovaní, striekaní a maľovaní začali dňa 21.3.2016. V emaile zo dňa
11.4.2016 žalovaný uviedol spoločnosti KTP Group, s.r.o. nasledovné: „Oznamujeme Vám, že dňa
12.4.2016 prídeme aplikovať ďalšiu vrstvu náteru na lávke, za predpokladu, že bude pekné počasie“.
Z tohto dôvodu má žalovaný za to, že nevie detailne akými úvahami sa súd prvej inštancie pri určení
zodpovednosti spoločnosti KTP Group, s.r.o. vo výške 25% riadil. Súd prvej inštancie zároveň nevykonal

žiadne dôkazy, ktoré boli navrhnuté, a ktoré by odôvodnili zbavenie zodpovednosti žalovaného, prípadne
iný pomer spoluzodpovednosti za spôsobenú škodu.

14. Podľa žalovaného súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vôbec nezdôvodnil tú
okolnosť, že predmetný svedok- poškodený si nepamätal podrobnosti o čistení, ale vedel uviesť, že

len z činnosti žalovaného na lávke k tomu mohlo dôjsť. Rovnako súd neriešil ani nezrovnalosti v
dátume hlásenia škody. Žalovaný aj spochybnil, z ktorej strany boli autá zašpinené, nakoľko nie sú
doložené fotografie a táto okolnosť ani nie je zaznamenaná v hlásení škodovej udalosti. Pokiaľ boli autá
zaparkované vedľa seba, ťažko by sa auto zašpinilo zo strán ako sú dvere a blatníky. Podľa žalovaného
súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj použitie iného obdobného prípadu - rozhodnutie

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/112/2015 zo dňa 23.2.2017. Na základe vyššie uvedeného
navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa nestotožňuje so závermi žalovaného a
má za to, že dôvodnosť nároku bola jednoznačne preukázaná. Poukázal na ust. § 551 ods. 1 a

ods. 2 Obch. zák.. Žalobcovi nie je zrejmé, v čom vidí žalovaný nesprávne právne posúdenie, keď je
zrejmé, že súd aplikoval ustanovenie, ktoré sa týka zisteného skutkového stavu. Žalovaný bol povinný
trvať na písomnom potvrdení pokynu objednávateľa diela. V tejto súvislosti podotkol, že samotná
skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv
na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia.

Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného
jednoznačne vyplynulo, že striekacie práce boli realizované po dobu niekoľkých dní mnoho hodín
denne. Žalobca dáva na zreteľ, že autá parkujúce na parkovisku predstavujú množinu objektov, ktorýchrozostavenie sa každý jeden deň mení. V takomto prípade bolo na žalovanom, aby každý jeden deň
vyhodnotil,čimôževykonávaťstriekaciepráce,čovšakopomenul.Uvedenédávadopriamehokontrastu
so správaním žalovaného vo vzťahu k počasiu, keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný

podmieňoval vykonávanie prác každý jeden deň počasím. Týmto je v zásade vyvrátená i argumentácia
žalovaného o tom, že on bol povinný pokračovať v prácach kvôli výluke na trati, avšak je zrejmé, že
v prípade nepriaznivého počasia práce nevykonával. Žalobca zdôraznil, že v konaní bol vykonaný
výsluch svedeckou výpoveďou pôvodného poškodeného. Svedok potvrdil (rovnako ako aj všetci ďalší
svedkovia v jednotlivých konaniach), že na mieste nebolo žiadne označenie ani zábrana, aby tam

vozidlá neparkovali. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že medzi poškodenými neboli len zamestnanci
spoločnosti BEKAERT HLOHOVEC, ale aj zamestnanci iných spoločností sídliacich vo vedľajších
priestoroch. Argumentácia žalovaného o tom, že poškodený neskúmal spôsob čistenia je podľa žalobcu
zavádzajúca, nakoľko pre poškodeného je smerodajný práve výsledok vedúci k odstráneniu škody.
Žalovaný počas celého konania nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo možné čo i len
spochybniť technické a logistické riešenie odstraňovania škôd spôsobených práve konaním žalovaného.

S ohľadom na vyššie uvedené má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Navrhol
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa22.7.2024.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

17. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

18. K napadnutému výroku II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku istiny a prislúchajúceho
úroku z omeškania žalobu zamietol, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia

odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 C.s.p. Podľa § 359 C.s.p,
odvolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané.Civilnýsporovýporiadoktak
právo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva
strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Súd prvej inštancie druhým
výrokom žalobu vo zvyšku zamietol. Ako je zrejmé zo znenia uvedeného výroku, neznie v neprospech

žalovaného, teda žalovaný nie je osobou oprávnenou podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie, z
dôvodu nedostatku jeho subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá mu
nebolavneprospech.OdvolacísúdspoukazomnavyššieuvedenéodvolaniežalovanéhovočiII.výroku,
odmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou.

19. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

21. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého výroku I. a III. rozsudku a uvádza, že súd
prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to,

že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a
preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol
žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými

dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam
žalovaného uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s
otázkou preukázania predpokladov zodpovednosti za škodu žalovaného.22. Je nesporné, že predmetom konania je regresný nárok na náhradu škody. Škoda mala vzniknúť
tým, že spoločnosť KTP Group s.r.o. si objednala lešenárske, pieskovacie a natieracie práce u

žalovaného, pričom počas rekonštrukcie lávky bol poškodený majetok vlastníkov motorových vozidiel
farbou. Uvedená škodová udalosť bola spôsobená zavinením zamestnancov žalovaného. Spoločnosť
KTP Group s.r.o. ako hlavný dodávateľ rekonštrukčných prác na zákazke zodpovedala za škodu
spôsobenú konaním subdodávateľov. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a správne
posudzoval nárok na náhradu škody podľa § 420 OZ, keďže v danom prípade žalovaný porušil povinnosť

obsiahnutú v ust. § 415 OZ, a teda žalovaný nekonal tak, aby nedošlo ku škode na majetku.

23. Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobu alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

24. O všeobecnú zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne
naplnené tieto predpoklady:
1. vznik škody

2. protiprávnosť konania
3. zavinenie škodcu (ktoré je podľa zákona predpokladané)
4. príčinná súvislosť medzi škodou a konaním.

25. Bez zreteľa na to, v akej právnej úprave je obsiahnutá zodpovednosť za škodu, predpokladom tejto

zodpovednostijevždyexistenciaškody.Vovšeobecnostijepojem„škoda“vprávnejteóriiakoajvsúdnej
praxi ustálený a považuje sa za ňu majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Za
protiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore
s objektívny právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. Vo vzťahu k zodpovednosti za
škodu je potrebné poukázať na to, že aj nesplnenie prevenčných povinností (tzv. generálne prevencia)

v ustanoveniach § 415 OZ, je považované za protiprávne konanie. O protiprávne konanie môže ísť len
vtedy, ak konanie je v rozpore s existujúcou hmotnoprávnou úpravou spoločenských vzťahov, alebo je
v rozpore so zmluvným dojednaním.

26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal

naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu na motorových vozidlách, pretože
predovšetkým preukázal vznik škody ako nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Súd
prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vyčerpávajúco odôvodnil aká škoda je predmetom
konania, kto škodu spôsobil a teda koho konaním a porušením prevenčnej povinnosti škoda vznikla.

27. V prípade odvolacej námietky nesprávneho posúdenia spoluzodpovednosti žalovaného, keď podľa
žalovaného súd prvej inštancie ustálil jeho spoluzodpovednosť vo výške 75 %, ale nevykonal žiadne
dokazovanie k tomu smerujúce a určenie tejto spoluzodpovednosti náležite v odôvodnení nevysvetlil, je
uplatnená námietka v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie rozhodnutie o
delenej zodpovednosti viacerých škodcov, a to žalovaného a spoločnosti KTP Group, s.r.o., odôvodnil

v bode 58 napadnutého rozsudku. Žalovaný ako škodca má vzťah nielen k vlastnému protiprávnemu
konaniu a škode, keď svojím konaním a porušením zákonnej prevenčnej povinnosti priamo škodlivý
účinok vyvolal, ale má vzťah aj ku konaniu ostatných osôb, ktoré sa zúčastnili na vzniku škody, t. j.
v tejto veci spoločnosť KTP Group, s.r.o., ktorá porušila svoju zmluvnú povinnosť zabezpečiť riadne
rizikový priestor. S aplikáciou delenej zodpovednosti podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako

aj s určením podielu jednotlivých škodcov na škode tak ako ich ustálil súd prvej inštancie, sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vznesená odvolacia námietka žalovaného je teda podľa odvolacieho
súdu nedôvodná.

28. Žalovaný ďalej v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam, keď vôbec nezdôvodnil, že svedok si nepamätal podrobnosti o procese čistenia, ale vedel
uviesť, že len z činnosti žalovaného na lávke k tomu mohlo dôjsť. Rovnako súd neriešil ani nezrovnalosti
v dátume hlásenia škody. Žalovaný spochybnil , z ktorej strany boli autá zašpinené, nakoľko nie sú
doložené fotografie a táto okolnosť ani nie je zaznamenaná v hlásení škodovej udalosti. Odvolací súdkonštatuje, že s uvedenými námietkami žalovaného sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
vysporiadal a žiadna z týchto námietok nie je spôsobilá privodiť vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného
za škodu iný záver, ako ten, ku ktorému dospel súd prvej inštancie. Odvolaciemu súdu sa javí, že

námietky žalovaného sú uplatnené ako všeobecné špekulácie, bez väzby na konkrétnu vec. Odvolateľ
síce uplatnil námietku, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym
skutkovým zisteniam, ale konkrétnu nesprávnosť neuvádza, obsahom odvolacích námietok sú tak len
púhe dohady odvolateľa, aký prípadne iný skutkový záver prichádza do úvahy, avšak bez uvedenia
konkrétneho dôkazu, z ktorého by mal vyplývať a ktorý súd prvej inštancie podľa odvolateľa nesprávne

vyhodnotil.

29. Žalovaný ani podľa odvolacieho súdu nepreukázal okolnosti, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti
za škodu. Žalovaný v odvolaní poukázal na emaily zo dňa 15.1.2016, 16.3.2016, 21.3.2016,
11.4.2016, pričom odvolací súd k uvedenému dodáva, že ak potrebné opatrenia na zabezpečenie
areálu nezabezpečila spoločnosť KTP Group s.r.o., tak bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť

predchádzanie škodám v zmysle ust. § 415 OZ ako aj povinnosť vyplývajúca z dohody zmluvných
strán a teda uvedené zaslanie emailov spoločnosti KTP Group s.r.o., nebolo dostatočným opatrením
žalovaného. Žalovaný ako subdodávateľ diela mal povinnosť sám prijať opatrenia na odvrátenie
hroziacej škody alebo odmietnuť vykonanie diela do času, kým objednávateľ neprijme zodpovedajúce
opatrenia. V prípade, ak hrozilo poškodenie zaparkovaných motorových vozidiel, žalovaný nemal začať

so striekaním lávky s prihliadnutím na jeho predpokladanú odbornú starostlivosť, ktorú ako spoločnosť
s predmetom takýchto činností mal mať. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom tak ako ho
ustálil súd prvej inštancie a to na základe vykonaného dokazovania.

30. K námietkam žalovaného týkajúce sa vzniku a rozsahu škody na motorovom vozidle žalovaný

nepredložil žiadne dôkazy a ani vykonanie dôkazov ktoré by preukázali spôsob vzniku a rozsah
poškodenia nenavrhol a preto tieto námietky sú len nepreukázaným tvrdením žalovaného a súd na ne
nemôže prihliadať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, a to
na bod 60. - 66. rozsudku, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje. Žalovaný namietal výšku škody v
rozsahunákladovnačisteniepoškodenéhovozidlaavšakneuviedolvčom(vktorýchpoložkách)jevýška

nákladov neprimeraná a v konaní nepredložil dôkazy, ktoré by spochybnili výšku žalobcom uplatneného
regresného nároku.

31. Odvolací súd má za to, že nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, podľa ktorej súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil aj použitie záverov rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. 3Cob/112/2015 zo dňa 23.2.2017, nakoľko v predmetnom rozhodnutí sa jedná o odlišný skutkový
stav, kedy došlo k poškodeniu motorového vozidla parkujúceho na mieste, kde bol zákaz vjazdu
parkovania na pešej zóne s obmedzením vjazdu, ktorý bol označený pevne osadenou dopravnou
značkou. Skutkové okolnosti vo veci sp. zn. 3Cob/112/2015 boli teda odlišné od posudzovanej veci a
preto závery uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach nie je možné na túto sporovú vec

aplikovať.

32. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v celom rozsahu
nedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch I. a III. vecne správny, preto ho
podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na
ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).