Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/122/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200291
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200291.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: NEMCO s.r.o.,
so sídlom Ľudovíta Fullu 1641/2, 901 01 Malacky, IČO: 47 367 733, právne zastúpený: TAX LAW,
s. r. o., so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100419589/2022 zo dňa 04.
marca 2022, č. 100418861/2022 zo dňa 04. marca 2022, č. 100419091/2022 zo dňa 04. marca
2022, č. 100418643/2022 zo dňa 04. marca 2022, č. 100420051/2022 zo dňa 04. marca 2022 a č.

100420275/2022 zo dňa 04. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100418643/2022 zo dňa 04.03.2022 z a m i e t a.
II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100418861/2022 zo dňa
04.03.2022 z a m i e t a.
III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100419091/2022 zo dňa
04.03.2022 z a m i e t a.
IV. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100419589/2022 zo dňa

04.03.2022 z a m i e t a.
V. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100420051/2022 zo dňa
04.03.2022 z a m i e t a.
VI. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100420275/2022 zo dňa
04.03.2022 z a m i e t a.
VII. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal
u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) na zistenie oprávnenosti nároku

na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobia apríl 2017, máj 2017, august
2017, september 2017, október 2017, november 2017. Daňová kontrola začala dňa 29.07.2020, t.j.
dňomuvedenomvoznámeníodaňovejkontroleč.101107937/2020zodňa01.07.2020.Daňovákontrola
bola vykonávaná v období od 29.07.2020 do 06.07.2021. O výsledku daňovej kontroly správca dane
vyhotovil protokol č. 101124669/2021 zo dňa 30.06.2021, ktorého súčasťou bola výzva na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole. Vo výzve správca dane stanovil žalobcovi lehotu 30 pracovných dní
od dňa doručenia protokolu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Protokol bol doručený

žalobcovi dňa 06.07.2021 a týmto dňom bola daňová kontrola ukončená. Z dôvodu, že správcovi
dane sa nepodarilo dohodnúť so žalobcom termín prerokovania pripomienok k protokolu správca dane
písomnosťou č. 101904262/2021 zo dňa 11.10.2021 určil žalobcovi dátum prerokovania pripomienok
k protokolu na deň 28.10.2021. Dňa 28.10.2021 sa nikto za stranu žalobcu nezúčastnil ústnehopojednávania za účelom prerokovania pripomienok k protokolu. Správca dane o tejto skutočnosti spísal
dňa 02.11.2021 úradný záznam č. 102061058/2021 (§ 61 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového
poriadku).

2. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane vydal nasledujúce rozhodnutia,
ktorými určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl 2017, máj 2017,
august 2017, september 2017, október 2017, november 2017:
- rozhodnutie č. 102241981/2021 zo dňa 11.11.2021, ktorým Daňový úrad Žilina podľa § 68 ods. 5
a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu NEMCO, s.r.o., DIČ XXXXXXXXXX,
IČO 47367733, IČ DPH A., B. C. XXXX/X, XXX XX D. rozdiel v sume 5 000,00 eur, slovom: päťtisíc eur
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017, nadmerný odpočet nepriznáva v sume
472,85 eur, slovom štyristosedemdesiatdva eur a osemdesiatpäť eurocentov a vyrubuje daň v sume
4527,15 eur, slovom štyritisícpäťstodvadsaťsedem eur a pätnásť eurocentov,

- rozhodnutie č. 102242939/2021 zo dňa 11.11.2021, ktorým Daňový úrad Žilina podľa § 68 ods. 5
a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu NEMCO, s.r.o., DIČ XXXXXXXXXX,
IČO 47367733, IČ DPH A., B. C. XXXX/X, XXX XX D. rozdiel v sume 5 000,00 eur, slovom: päťtisíc eur
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017, nadmerný odpočet nepriznáva v sume

1 737,16 eur, slovom tisícsedemstotridsaťsedem eur a šestnásť eurocentov a vyrubuje daň v sume 3
262,84 eur, slovom tritisícdvestošesťdesiatdva eur a osemdesiatštyri eurocentov,

- rozhodnutie č. 102244010/2021 zo dňa 11.11.2021, ktorým Daňový úrad Žilina podľa § 68 ods. 5
a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu NEMCO, s.r.o., DIČ XXXXXXXXXX,
IČO 47367733, IČ DPH A., B. C. XXXX/X, XXX XX D. rozdiel v sume 5 000,00 eur, slovom: päťtisíc
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017, nadmerný odpočet nepriznáva
v sume 3 115,69 eur, slovom tritisícstopätnásť eur a šesťdesiatdeväť eurocentov a vyrubuje daň v sume
1 884,31 eur, slovom tisícosemstoosemdesiatštyri eur a tridsaťjeden eurocentov,

- rozhodnutie č. 102244490/2021 zo dňa 11.11.2021, ktorým Daňový úrad Žilina podľa § 68 ods. 5
a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu NEMCO, s.r.o., DIČ XXXXXXXXXX, IČO
47367733, IČ DPH A., B. C. XXXX/X, XXX XX D. rozdiel v sume 5 000,00 eur, slovom: päťtisíc eur na

dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017, nadmerný odpočet nepriznáva v sume
86,37 eur, slovom osemdesiatšesť eur a tridsaťsedem eurocentov a vyrubuje daň v sume 4 913,63 eur,
slovom štyritisícdeväťstotrinásť eur a šesťdesiattri eurocentov,

- rozhodnutie č. 102245018/2021 zo dňa 11.11.2021, ktorým Daňový úrad Žilina podľa § 68 ods. 5

a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu NEMCO, s.r.o., DIČ XXXXXXXXXX,
IČO 47367733, IČ DPH A., B. C. XXXX/X, XXX XX D. rozdiel v sume 5 000,00 eur, slovom: päťtisíc
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017, nadmerný odpočet nepriznáva
v sume 677,30 eur, slovom šesťstosedemdesiatsedem eur a tridsať eurocentov a vyrubuje daň v sume

4 322,70 eur, slovom štyritisíctristodvadsaťdva eur a sedemdesiat eurocentov,

- rozhodnutie č. 102245544/2021 zo dňa 11.11.2021, ktorým Daňový úrad Žilina podľa § 68 ods. 5
a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu NEMCO, s.r.o., DIČ XXXXXXXXXX,

IČO 47367733, IČ DPH A., B. C. XXXX/X, XXX XX D. rozdiel v sume 5 000,00 eur, slovom: päťtisíc
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017, nadmerný odpočet nepriznáva
v sume 348,29 eur, slovom tristoštyridsaťosem eur a dvadsaťdeväť eurocentov a vyrubuje daň v sume
4 651,71 eur, slovom štyritisícšesťstopäťdesiatjeden eur a sedemdesiatjeden eurocentov,

3. Správca dane založil dôvody svojich rozhodnutí na skutočnosti, že žalobcovi ako platiteľovi nevzniklo
v zdaňovacom období apríl 2017, máj 2017, august 2017, september 2017, október 2017, november
2017 právo na odpočítanie dane z faktúr č. 1704080, č. 1705114, č. 1708212, č. 1709248, č. 1710283,
č. 1711328, nakoľko nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona č. 22/2004Z. z. o DPH u dodávateľa SARCO, s.r.o. uvedeného na faktúre. Správca dane na základe zistení
neuznal daňovému subjektu (žalobcovi – NEMCO, s.r.o.) v uvedených zdaňovacích obdobiach právo
na odpočítanie dane uplatnené v rozpore s § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm.

a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH.

4. Proti predmetným rozhodnutiam podal žalobca včas odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný
predmetnými rozhodnutiami:
- rozhodnutie č. 100418643/2022 zo dňa 04.03.2022, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu
Žilna číslo 102241981/2021 zo dňa 11.11.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov určený rozdiel dane v sume 5 000,00 eur, slovom: päťtisíc eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie apríl 2017 daňovému subjektu NEMCO, s.r.o., DIČ XXXXXXXXXX, IČO 47367733,
IČ DPH A., B. C. XXXX/X, XXX XX D. potvrdilo,

- rozhodnutie č. 100418861/2022 zo dňa 04.03.2022, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu
Žilna číslo 102242939/2021 zo dňa 11.11.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov určený rozdiel dane v sume 5 000,00 eur, slovom: päťtisíc eur na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie máj 2017 daňovému subjektu NEMCO, s.r.o., DIČ XXXXXXXXXX, IČO 47367733,
IČ DPH A., B. C. XXXX/X, XXX XX D. potvrdilo,

- rozhodnutie č. 100419091/2022 zo dňa 04.03.2022, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu

Žilna číslo 102244010/2021 zo dňa 11.11.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov určený rozdiel dane v sume 5 000,00 eur, slovom: päťtisíc eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 daňovému subjektu NEMCO, s.r.o., DIČ XXXXXXXXXX,
IČO 47367733, IČ DPH A., B. C. XXXX/X, XXX XX D. potvrdilo,

- rozhodnutie č. 100419589/2022 zo dňa 04.03.2022, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu
Žilna číslo 102244490/2021 zo dňa 11.11.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov určený rozdiel dane v sume 5 000,00 eur, slovom: päťtisíc eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie september 2017 daňovému subjektu NEMCO, s.r.o., DIČ XXXXXXXXXX, IČO
47367733, IČ DPH A., B. C. XXXX/X, XXX XX D. potvrdilo,

- rozhodnutie č. 100420051/2022 zo dňa 04.03.2022, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu
Žilna číslo 102245018/2021 zo dňa 11.11.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov určený rozdiel dane v sume 5 000,00 eur, slovom: päťtisíc eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie október 2017 daňovému subjektu NEMCO, s.r.o., DIČ XXXXXXXXXX, IČO

47367733, IČ DPH A., B. C. XXXX/X, XXX XX D. potvrdilo,

- rozhodnutie č. 100420275/2022 zo dňa 04.03.2022, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu
Žilna číslo 102245544/2021 zo dňa 11.11.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009

Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov určený rozdiel dane v sume 5 000,00 eur, slovom: päťtisíc eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie november 2017 daňovému subjektu NEMCO, s.r.o., DIČ XXXXXXXXXX, IČO
47367733, IČ DPH A., B. C. XXXX/X, XXX XX D. potvrdilo.

5. Žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach stotožnil so správcom dane a v odôvodnení uvedených
rozhodnutí uviedol, že žalobca nepoužil sporné plnenie v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, pričom
bol taktiež preukázateľne spochybnený vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcoma deklarovaným dodávateľom SARCO s.r.o., ktorý nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle § 49
ods. 1 zákona o DPH.

Správne žaloby a žalobné body
6. Žalobca sa správnymi žalobami podanými v zákonnom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutí žalovaného a správcu dane z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci
a z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej

správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.
7. Uznesením sp. zn. ZA-30S/122/2022 zo dňa 13.03.2024 správny súd rozhodol tak, že spojil
na spoločné konanie veci, ktoré boli vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.
ZA-31S/89/2022, sp. zn. ZA-30S/120/2022, sp. zn. ZA-30S/121/2022, sp. zn. ZA-30S/122/2022, sp. zn.
ZA-30S/123/2022 a sp. zn. ZA-30S/124/2022 s tým, že veci budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod
spoločnou spisovou značkou ZA-30S/122/2022.

8. K námietke nesprávneho právneho posúdenia žalobca uviedol, že prvostupňový správny orgán a
zároveň aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach odôvodnili nepriznanie nadmerného odpočtu daňovému
subjektu nekontaktnosťou dodávateľa daňového subjektu, ktorým bola spoločnosť SARCO s.r.o., resp.
dôvodnou pochybnosťou o reálnej ekonomickej činnosti deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o..
Žalovaný ďalej uviedol, že spoločnosť SARCO s.r.o. je nespolupracujúcou spoločnosťou a že jej

konateľom je občan Kolumbijskej republiky. K tejto súvislosti žalobca uviedol, že prečo správca dane
počas daňovej kontroly vypočúval pána E. F., ktorý bol konateľom spoločnosti v rozhodnom čase, keď
následne jeho výpoveď absolútne ignoruje, napriek skutočnosti, že tento sám potvrdil spoluprácu s
daňovým subjektom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20
Kemwater ProChemie s.r.o. so sídlom v Českej republike pro Finančnému riaditeľstvu ČR (ďalej len

„C-154/20“).

9. Ďalej poukázal na rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 32.
a uviedol, že na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ má žalobca za to, že
konštatovanie žalovaného ohľadom hlavného dodávateľa SARCO s.r.o. nemôže byť dôvodom na

nepriznanie nadmerného odpočtu žalobcom.
10. K posudzovaniu naplnenia znakov reklamy, ako služby, za zaplatenie ktorej si žalobca, ako daňový
subjekt, uplatnil nadmerný odpočet, uviedol, že má za to, že v prípade žalobcu a zaplatenej reklamy boli
splnené všetky znaky reklamy a rovnako bol aj naplnený jej účel.
11. K námietke ohľadom podstatného porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,

ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia žalobca uviedol, že v rámci preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia, je potrebné zohľadniť, či kompetentné orgány pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne
predpisy, čo je v súlade s požiadavkou „plnej jurisdikcie“ v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

12. Poukázal na námietku uplatnenú už v administratívnom konaní v odvolaní ohľadom právomoci
konaniaarozhodovaniavovecip.G.D.H.,vsúvislostisktoroužalovanýuviedol,žeojejnevylúčeníbolo
rozhodnuté pani G. I. D. dňa 20.05.2021 rozhodnutím č. 100870582/2021, ktorá bola poverená výkonom
dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, námestníka riaditeľa úseku kontroly a analýz Daňového úradu
Žilina. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že toto obsahuje však len rozhodnutie o zaujatosti pani

G. D. H. podľa ustanovenia § 60 ods. 1 Daňového poriadku ale nie o zaujatosti podľa ustanovenia §
60 ods. 2 Daňového poriadku. Na základe uvedeného, považuje odôvodnenie a argumentáciu v tomto
smere za nedostatočné a rozhodnutia správcu dane za nulitné. Nulitu rozhodnutí odôvodnil tým, že boli
vydané osobami, ktoré na to nemali zákonné poverenie, a teda nebola splnená podmienka zákonnosti
vyplývajúca nie len zo základných zásad daňového konania, ale aj zo základných materiálnych

požiadaviek na vydanie zákonného rozhodnutia, resp. rozhodnutia, ktorého obsahu bude zaväzovať
daňový subjekt tak, ako to predpokladá § 3 ods. 1 písm. b) SSP.
13. Žalobca ďalej poukázal na to , že správca dane teda na jednu stranu v konaní o daňovej kontrole
namieta vágnosť a nejasnosť prezentácie akou sa daňový subjekt rozhodol prezentovať a na druhej
strane namieta doplnenie textu TECHNICAL SUPPORT v logu subjektu, ktoré bližšie špecifikuje daňový

subjekt a jeho činnosť.14. Ďalej poukázal na dôkaz získaný a použitý prvostupňovým orgánom, a to je vyjadrenie a svedecká
výpoveď A. J. , konateľky SILVI PRODUCTION s.r.o., ktorý správca dane vykonal bez akejkoľvek
možnosti participácie daňového subjektu a kladenia otázok.

15. Tiež uviedol, že samotný správca dane v celom oznámení popisuje reťazec dodávok. Správca dane
žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil dodanie služieb. Je podnikateľským úsudkom každého
podnikateľa, či dodá služby subdodávateľsky a či vstúpi do obchodného vzťahu. Prípadné nároky si
medzi sebou môžu a majú možnosť riešiť vzájomne. Správca dane nemá dôvod zasahovať do zmluvnej

voľnosti, pričom únik na dani nevznikol.

16. Z výpovede bývalého konateľa spoločnosti SARCO s.r.o. vyplýva akým spôsobom spolupracovala
spoločnosť SARCO s.r.o. so spoločnosťou SILVI PRODUCTION s.r.o. a na základe čoho vystavovali
faktúry pre kontrolovaný daňový subjekt.

17. Podľa žalobcu správca dane absolútne chybne viedol celé dokazovanie v prejednávanej veci.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám žalobcu
18. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k jednotlivým správnym žalobám v úvode zopakoval zistenia

týkajúce sa predmetnej veci, pričom poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-334/20 Amper Metal
Kft. bod 39, z ktorého vyplýva, že je potrebné predovšetkým posúdiť, či na podujatí s cieľom umiestnenia
nálepiek na automobily pri príležitosti majstrovstiev automobilových pretekov bola propagácia tovarov
a služieb uvádzaných na trh spoločnosťou Amper Metal Kft. a z tohto dôvodu by ho bolo možné
zaradiť medzi všeobecné náklady podniku, alebo či výdavky vynaložené v tomto smere nepatrili medzi

podnikateľské výdavky, resp. neboli nijako spojené s hospodárskou činnosťou podniku. Z uvedeného
vyplýva, že bolo potrebné spornú transakciu predovšetkým posudzovať z pohľadu zákona o DPH, tzn.
posúdiť, či je transakcia službou – dvojstranným právnym vzťahom za protihodnotu v zmysle zákona
o DPH (§ 2) a či propagovala hospodársku činnosť žalobcu (§ 49 ods. 2). Žalovaný uviedol, že zo
zmluvy predloženej žalobcom nevyplýva, že na reklamných plochách bude propagovaná konkrétna

hospodárska činnosť žalobcu (tovary a služby). Taktiež bolo zistené, že na podujatí bolo propagované
len logo žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že nebola splnená podmienka vyplývajúca z § 49 ods. 2 zákona
oDPH.Okremtohosprávcadanezistil,žedeklarovanýdodávateľSARCO,s.r.o.nepotvrdilvierohodnosť
sporných faktúr v zmysle § 71 ods. 1, písm. c) zákona o DPH. Z Obchodného registra SR vyplýva, že
odo dňa 8.2.2019 je konateľom deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o. občan Kolumbijskej republiky.

Poukázal na zistenia správcu dane a uviedol, že na základe zistených skutočností vznikli dôvodné
pochybnosti o dodaní služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa SARCO, s.r.o. Skutočným
dodávateľom komplexných reklamných služieb bola spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o., pričom
deklarovaný dodávateľ SARCO, s.r.o. bol do obchodného reťazca vložený účelovo, bez riadneho
podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia. Dôvodom pre obmedzenie práva žalobcu na

odpočítanie dane bolo porušenie § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH. Správca dane spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu, medzi deklarovaným
dodávateľom SARCO, s.r.o., ktorý reálne nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť a žalobcom, a taktiež
zistil, že na podujatí neboli propagované výrobky a služby dodávané žalobcom.
19.Ďalejsažalovanývyjadrilkjednotlivýmžalobnýmnámietkamžalobcu,ktorépovažovalzanedôvodné

a navrhol správne žaloby zamietnuť a žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania
20. K námietke použitia svedeckých výpovedí bez participácie žalobcu na ústnom pojednávaní žalovaný
uviedol,žeuvedenánámietkajeneopodstatnenáanemávplyvnazákonnosťrozhodnutia.Správcadane
nevykonal dokazovanie formou svedeckej výpovede A. J., konateľky spoločnosti SILVI PRODUCTION,
s.r.o. Správca dane zaslal daňovému subjektu SILVI PRODUCTION, s.r.o. výzvu č. 100264916/2021

v súlade s ustanovením § 26 ods. 7 Daňového poriadku. Z písomného vyjadrenia A. J., konateľky
spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o. vyplývajú informácie súvisiace s ekonomickou činnosťou
spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o., pričom A. J. sa nevyjadrovala k žalobcovi, s ktorým nemala
žiaden obchodný vzťah.
21.BývalýkonateľdeklarovanéhododávateľaE.F.,ktorýkonalzadodávateľavčaserealizáciesporného

plnenia vo svedeckej výpovedi potvrdil vystavenie sporných faktúr a uviedol, že v súvislosti s muzikálom
Čas ruží -Prvý muzikál s piesňami K. F.ta si spoločnosť SARCO s.r.o. kúpila od spoločnosti SILVI
PRODUCTION, s.r.o. reklamný priestor, pričom realizáciu všetkých činností si rozdelili so spoločnosťou
Azaria service s.r.o. Svedok E. F. sa vyjadroval len všeobecne: „na každom podujatí to bolo inak“, „opodujatiach boli vypracované hodnotiace správy“, pričom svedok neidentifikoval spracovateľa, „boli tam
záznamy o odvysielaných spotoch“, avšak neuviedol žiadne konkrétne okolnosti súvisiace s realizáciou
spotov. Svedok tiež uviedol, že väčšinu prezentácií zabezpečila spoločnosť SILVI PRODUCTION,

s.r.o. v rámci zmluvy o zakúpení práv na podujatie. Zo súvisiacej hodnotiacej správy vyplýva, že
mediálna kampaň sa realizovala na LED obrazovkách spoločnosti medias medias, s.r.o., pričom
objednávateľom bola spoločnosť JK Media s.r.o. a nie deklarovaný dodávateľ SARCO s.r.o. Súčasťou
hodnotiacej správy boli tabuľky deklarujúce odvysielanie reklamných spotov propagujúcich muzikál v
RTVS, TA3, pričom zadávateľom bola spoločnosť JK Media s.r.o. a nie deklarovaný dodávateľ SARCO

s.r.o. V dokumentácii sa nenachádzala žiadna zmienka o deklarovanom dodávateľovi SARCO s.r.o.,
pričom v ľavom hornom rohu plagátov, billbordov atď., bolo zverejnené logo Silvi PRODUCTION.
Spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o. bola hlavným organizátorom podujatia Čas ruží-Prvý muzikál
s piesňami K. F.ta, pričom sa zaviazala na vlastné náklady zabezpečiť výber a prenájom priestorov
podujatia, zabezpečiť služby spojené s prenájmom miesta podujatia, získanie produktových partnerov
pre účely podujatia, komunikáciu s umelcami a samotnú produkciu muzikálu, zabezpečiť reklamnú

kampaň v rozsahu uvedenom v zmluve. Spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o. zabezpečila hostesky
pre účely podujatia a pomoc pri organizačnom a technickom zabezpečení podujatia prostredníctvom
spoločnosti K- production, s.r.o.; produkciu muzikálu a jej umeleckej časti prostredníctvom spoločnosti
LL Production, s.r.o. (Pruhonice, Česká republika); prenájom Zimného štadióna Ondreja Nepelu
vrátane služieb (prenajímateľ Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR

Bratislava); bezpečnostné služby prostredníctvom spoločnosti Ares security, s.r.o.; sprostredkovanie
predaja vstupeniek prostredníctvom spoločnosti Madwire, s.r.o.; prenájom rádiostaníc od spoločnosti
Technopol, s.r.o.;, požiarny projekt k podujatiu spoločnosťou Jk Event, s.r.o.; zabezpečenie reklamnej
kampane prostredníctvom spoločnosti JK Media, s.r.o., ktorá objednala reklamné spoty a zverejnenia
v jednotlivých médiách. Spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o. uviedla, že spoločnosť SARCO s.r.o.

zabezpečovalatechnickéaorganizačnézáležitosti,ktorébolipotrebnépriorganizovaníkoncertu,pričom
v zmysle zmluvy spoločnosť SARCO s.r.o. získala právo ponúkať za odplatu iným osobám (reklamným
partnerom) možnosť propagácie ich loga, alebo obchodného mena či tovaru alebo služby v rámci
spoločnej reklamnej kampane k podujatiu. Za prevod reklamného priestoru a súvisiacich práv v vystavila
spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o. pre odberateľa SARCO s.r.o. faktúru v celkovej sume 39.000,00

eur, z toho základ dane v sume 32.500,00 eur, 20% DPH v sume 6.500,00 eur. V zmysle súvisiacej
zmluvy sa poskytovateľ SILVI PRODUCTION, s.r.o. zaviazal na vlastné náklady zabezpečiť reklamné
služby, reklamnú a mediálnu kampaň, grafické služby, výrobu audio a video nosičov k podujatiu vo
forme prezentácie obchodného mena alebo loga objednávateľa v reklamných spotoch odvysielaných
v televíziách RTVS, Markíza, Doma, Dajto, TA 3, na billboardoch, na LED obrazovkách OC Centrál

v Bratislave, v prezentácii obchodného mena alebo loga objednávateľa prostredníctvom inzercie v
týždenníkoch Nový čas pre ženy, Život, v dvojtýždenníku Exkluziv. Porovnaním bolo zistené, že celkové
priame náklady na uskutočnenie podujatia, ktoré zaplatila spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o. boli
v sume 153.864,00 eur, pričom spoločnosť SARCO s.r.o. fakturovala odvolávajúcemu sa za reklamné
partnerstvo (zverejnenie loga) celkovo sumu 150.000,00 eur, ktorá predstavovala základ dane, čo je

neobvyklé a neštandardné.
22. K námietke nulity rozhodnutí žalovaný uviedol, že splnomocnený zástupca žalobcu počas daňovej
kontroly aj vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobia október 2016 a november 2016 podal dňa
03.05.2021 podnet na vylúčenie zamestnancov podľa § 60 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 563/2009
Z.z. Daňového poriadku a disciplinárny podnet, ktorý bol u správcu dane zaevidovaný pod č.

6/05580219/2021. Podnet smeroval voči zamestnancom správcu dane G. D. H., vedúcej oddelenia
daňovej kontroly 8 Daňového úradu Žilina a voči jej podriadeným zamestnancom G. K. D. a G. D.
L.. Rozhodnutím číslo 100870582/2021 zo dňa 20.05.2021 vydaným podľa § 60 ods. 6 Daňového
poriadku G. I. D., poverená výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, námestníka riaditeľa
úseku kontroly a analýz Daňového úradu Žilina rozhodla o nevylúčení G. D. H., vedúcej oddelenia

daňovej kontroly Daňového úradu Žilina z daňového konania u daňového subjektu NEMCO s.r.o.
začatého dňa 02.02.2021 po doručení protokolu č. 100115022/2021 z daňovej kontroly dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia október 2016 a november 2016. G. D. H., vedúca oddelenia daňovej
kontroly Daňového úradu Žilina rozhodla o nevylúčení zamestnancov G. K. D. a G. D. L. rozhodnutiami
číslo 100880845/2021 zo dňa 21.05.2021 a číslo 100880920/2021 zo dňa 21.05.2021, ktoré boli

doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Splnomocnený zástupca žalobcu považoval vyššie
uvedené rozhodnutia vydané podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku za nezákonné, pričom opakovane
poukazoval na skutočnosť, že o G. D. H. nebolo rozhodnuté zákonne, nakoľko jej bezprostredne
nadriadený neposúdil námietku zaujatosti podľa § 60 ods. 2 Daňového poriadku a venoval sa výlučnenámietke zaujatosti podľa § 60 ods. 1 tohto zákona. Žalobca zotrváva v názore, že G. D. H. je ex lege
vylúčená z rozhodovania vo vzťahu k žalobcovi a vychádzajúc z tohto tvrdenia považuje za nezákonné
všetky úkony z daňovej kontroly vykonanej za zdaňovacie obdobia apríl 2017, máj 2017, august

2017, september 2017, október 2017, november 2017 a následného vyrubovacieho konania. Žalobca
považuje za nulitné všetky rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe protokolu č. 101124669/2021
zo dňa 30.06.2021 a na základe neho vydané rozhodnutia považuje za nulitné podľa § 64 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Dňa 28.07.2021 bola podaná zo strany splnomocneného zástupcu
žalobcu námietka zaujatosti evidovaná pod č. 6/08559098/2021. K námietke zaujatosti zaslal správca

dane splnomocnenému zástupcovi žalobcu písomné stanovisko listom č. 101488774/2021 zo dňa
13.08.2021, v ktorom oboznámil žalobcu, že v zmysle § 60 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového
poriadku proti námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné opravné prostriedky a na opakovanú
námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté, sa neprihliada. Žalovaný
uviedol, že žalobca neuviedol čo spôsobilo nulitu rozhodnutia v zmysle konkrétneho ustanovenia §
64 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku, ktorý taxatívne vymedzuje podmienky za ktorých sa

považuje rozhodnutie za nulitné, preto žalovaný považuje uvedenú námietku za neopodstatnenú.

23. V rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 (Vikingo Fóvállalkozó Kft.) spoločnosť
Vikingo, ktorej hlavnou činnosťou je veľkoobchod s cukrovinkami uzatvorila zmluvy o dodaní baliacich a
plniacich strojov so spoločnosťou Freest Kft, ktoré umožňovali využitie subdodávateľov. Bolo nesporné,

že došlo k dodaniu strojov, ktoré boli predmetom zmlúv. V predmetnom prípade boli spochybnení
subdodávatelia nachádzajúci sa na predchádzajúcom stupni dodávateľského reťazca a daňový orgán
dospel k záveru, že osoba, ktorá skutočne stroje dodala bola neznáma a transakcie sa neuskutočnili
ani medzi osobami uvedenými na faktúrach ani v nich uvedeným spôsobom. Z uvedeného prípadu
vyplývalo, že dodania tovaru, o ktoré išlo v konaní vo veci samej sa reálne skutočne uskutočnili a

spoločnosť Vikingo tieto tovary použila na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií.
V prejednávanej veci boli hmotnoprávne aj formálne podmienky vo veci samej splnené, pričom právo
na odpočítanie dane bolo spoločnosti Vikingo zamietnuté z dôvodu, že obsah faktúr nebol hodnoverný
a daňový orgán považoval túto skutočnosť za daňový podvod. Daňový orgán sa domnieval, že tovar
nevyrobil ani nedodal priamy dodávateľ Freest, ktorý vyhotovil faktúry, ani jeho subdodávateľ, keďže

nemali potrebné materiálne a ľudské zdroje, pričom tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby,
ktorej totožnosť nebola určená.
24. V posudzovanom prípade bolo zamietnuté právo na odpočítanie dane z dôvodu porušenia
hmotnoprávneho predpisu, ktorým je zákon o DPH. Deklarovaná služba na podujatí ,,Čas ruží“
nepropagovalahospodárskučinnosť(tovaryaslužby)dodávanéaposkytovanéžalobcom,atedanebola

splnená podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH. Okrem toho správca dane
tiež spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom
SARCO, s.r.o., ktorý nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.
25. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie a uviedol,
že pochybnosť pokiaľ ide o totožnosť dodávateľa, by sama o sebe nemala dovoliť daňovému úradu

nepriznať právo na odpočítanie dane. Žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil len dodávateľa
deklarovaných služieb, ale aj samotné použite deklarovaných služieb na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľa, čo je porušením § 49 ods. 2 zákona o DPH.
26. Žalovaný uviedol, že rozhodnutia správcu dane sú v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku,
obsahujú odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutí, vysporiadanie sa s návrhmi a

námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa
ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver, pričom postupoval
v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Záver správcu dane vychádza zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že

žalobca nepoužil sporné plnenie v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, pričom bol taktiež preukázateľne
spochybnený vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom,
ktorý nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.

Repliky žalobcu

27. Žalobca vo svojich replikách uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojich doterajších
argumentoch voči rozhodnutiu žalovaného, či už z hmotnoprávnej, alebo procesnoprávnej stránky,
prezentovaných nielen v samotnej správnej žalobe ale aj v predošlých podaniach žalobcu, spočívajúcev jeho obrane. Opätovne poukázal na rozhodnutie súdneho dvora EÚ vo veci Amper Metal C 334/20
– bod. 35, 39, 40.

28. V tejto súvislosti zhodnotil postoj správcu dane a ponímanie hmotnoprávnych otázok, čo zároveň
v jeho neprospech podporili aj procesné pochybenia v rámci daňového konania, špecifikované v
správnej žalobe. Podľa žalobcu správca dane neskúmal celkovú situáciu v časových súvislostiach
uskutočňovania sporných zdaniteľných obchodov, ale naopak z pohľadu množiny informácií, ktoré
sa stali dostupnými až dodatočne a ktoré vo svojej komplexnosti utvárali správcovi dane iný obraz

o sporných otázkach, než aký si mohol vytvoriť žalobca, ktorý bol navyše v čase uskutočňovania
zdaniteľných plnení limitovaný absenciou tých kompetencií a vyhľadávacích oprávnení, ktorý má k
dispozícii správca dane.

29. Rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu trpia navyše vadou, keď neaplikoval záver súdneho dovar
v rozhodnutí C154/20 Kemwater ProChemie s.r.o, na ktoré sa žalobca odvoláva v žalobe, keď žalovaný

spochybňuje dodávateľa, resp. a jeho ekonomickú činnosť. Uvedeným dochádza k naplneniu dôvodu
na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

Dupliky žalovaného

30. Žalovaný s argumentáciou žalobcu nesúhlasí a v celom rozsahu zotrváva na skutkovej a právnej
argumentácii uvedenej vo svojich rozhodnutiach. Vyjadrenia žalovaného k žalobám a rovnako aj
potvrdzujúce rozhodnutie sú odrazom administratívneho spisu a relevantných dôkazov, ktoré sú v ňom
obsiahnuté. Podľa správcu dane ako aj žalovaného bolo v predmetnej veci spochybnené použitie

prijatého plnenia na uskutočňovanie zdaniteľných plnení žalobcom. Na podujatí „Čas ruží – PRVÝ
MUZIKÁL S PIESŇAMI KARLA GOTTA“, nebola propagovaná hospodárska činnosť žalobcu ani jeho
produkty či služby a propagácia činnosti odvolávajúceho sa nevyplývala ani zo zmluvy, ktorú uzatvoril
žalobca s dodávateľom SARCO s.r.o. Okrem toho bol spochybnený aj deklarovaný dodávateľ SARCO
s.r.o, ktorý reálne nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. Získanými dôkazmi bolo jednoznačne

spochybnené, že na podujatí boli propagované výrobky a služby dodávané žalobcom, žalobca nepoužil
sporné plnenie v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., pričom bol taktiež preukázateľne
spochybnený vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom
SARCO s.r.o., ktorý nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z.z Žalovaný má za to, že skutkový stav veci bol správcom dane dostatočne zistený, pri daňovej

kontrole zachovával práva žalobcu a ostatných zúčastnených v daňovom konaní a rovnako na základe
vykonaného dokazovania mal k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho rozhodnutia.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
31. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol

zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
32. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom

pojednávaní dňa 30. mája 2024, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108
ods. 2 SSP. Správny súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Po
preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených v správnych žalobách správny súd dospel
k záveru, že správne žaloby sú nedôvodné.

33. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa plne pridržiavame podaných žalôb
a všetkých vyjadrení. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Žilina pod sp. zn. 30S/107/2021, ktoré
predložil do spisu 31S/89/2022. Má za to, že ide v danom prípade o identické právne posúdenie.
Tiež poukázal na to, že nahliadnutím do spisov súdu a administratívnych spisov dospel k záveru, že
zo strany žalovaného neboli predložené kompletné administratívne spisy, nakoľko tieto spisy nemajú

žiadne číslo konania, nie sú riadne žurnalizované, a teda nie je tu záruka, že súdu boli predložené
kompletné administratívne spisy a či s týmito administratívnymi spismi nebolo nejakým spôsobom
manipulované, predtým ako boli predložené súdu. Má pochybnosti o tom, že či súd má k dispozíciíkompletný administratívny spis, a preto aj v tomto vidí dôvod na to, aby žalobám bolo vyhovené a všetky
rozhodnutia, tak žalovaného ako aj správcu dane boli zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.
34. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

35.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je

ustanovené inak.

37. Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej
zákonom na podanie žaloby na správny súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musia okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
„žalobné body“).

39. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

40. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

41. Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,
rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,

c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu;33) ak ide o

zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto
právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o

náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej

pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

42. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo

prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.43. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

44.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

45. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

46. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

47. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

48. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

49. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti

uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

50. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

51.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

52. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

53. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

54. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo

úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.55. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

56. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom sú správnou žalobou napadnuté rozhodnutia
žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane (špecifikované bližšie v bode 2. a bode 4. tohto

rozsudku). Správca dane napadnutými rozhodnutiami určil rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobia
apríl, máj, august, september, október, november 2017 z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona
o DPH, konkrétne nepreukázal, akým spôsobom súviseli plnenia fakturované od dodávateľa SARCO
s.r.o. s celkovou hospodárskou činnosťou žalobcu a ani to, akým spôsobom použil tieto služby na
výstupe pre potreby svojich zdaniteľných plnení. Zároveň správca dane spochybnil dodanie služieb

deklarovaným dodávateľom SARCO s.r.o. z dôvodu, že dodávateľ neposkytol správcovi dane žiadne
dôkazy, ktorými by potvrdil uskutočnenie reklamných služieb, ktoré fakturoval žalobcovi. Správca
dane vyslovil oprávnené pochybnosti o realizácii predmetného obchodu, pretože predložené faktúry
neodrážali reálne nadobudnutie služby od deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o. Podľa správcu dane
tak nebola potvrdená totožnosť dodávateľa služby. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach stotožnil

so záverom správcu dane a rozhodnutia správcu dane potvrdil.

57. Za podstatné na úvod považuje správny súd uviesť, že preskúmal napadnuté rozhodnutia
žalovaného a správcu dane vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, výlučne v rozsahu,
ktorý bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnych žalobách. Správne súdnictvo

je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho
súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi
nezákonnosti, ktoré boli v správnych žalobách uplatnené. Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote
uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1,

písm. e) SSP. Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t. j. v lehote dvoch
mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Správny
súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci
a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich

činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej
správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové
závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a
procesnými predpismi. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania
a úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy,

ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí (prípadne iných správnych aktov a postupov) orgánov verejnej
správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom.

58. Správny súd tiež upriamuje pozornosť, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl.
Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je

neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných
osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré
nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému
dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena

dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane
z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností
bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené
Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne
na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí

byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce
alebo nasledujúce transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).
Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä vprípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo
k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva.

59. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom plnenia
(deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného
dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna
existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho
ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú

splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia
podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

60. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň: dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49
ods. 1 zákona o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo
služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu

uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§
49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého
mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou
podmienkou na odpočítanie dane.

61. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej
základnýmpredpokladompreodpočetDPH.Splneniepodmienokpre odpočítaniedanevovšeobecnosti
preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane,
a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie

dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená
v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov
nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre
neuznanieodpočítaniadaneajeprinichodlišnýobsaharozsahdôkaznéhobremenadaňovéhosubjektu

a správcu dane.

62. Zákon o DPH, ktorý prevzal právnu úpravu smernice o DPH stanovuje podmienky, za ktorých si
daňový subjekt môže uplatniť právo na odpočítanie dane, pričom tieto sú vymedzené kumulatívne a
nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok je dôvodom pre neuznanie odpočtu DPH pre nesplnenie

hmotnoprávnych podmienok. Splnenie týchto kumulatívne vymedzených podmienok nemožno odpustiť.
Na preukázanie nároku na odpočítanie dane nestačí len predloženie faktúry a ostatných účtovných
dokladov preukazujúcich formálnu stránku deklarovaného plnenia - v tomto prípade poskytnutia služby.
Zákonodarca pri uplatnení nároku na odpočet DPH požaduje aj preukázanie materiálnej stránky
- preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia. Z uvedeného vyplýva,

že je potrebné preukázať skutočné/reálne dodanie tovaru resp. poskytnutie služby deklarovaným
dodávateľom a zároveň, že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho
ekonomickej činnosti.

63. V nadväznosti na dispozičnú zásadu, ktorou je ovládané správne súdnictvo vo vzťahu k správnym

žalobám žalobcu, správny súd uvádza, že žalobca ako uviedol pre prehľadnosť rozčlenil žaloby:
prípustnosť žaloby, chronológia správneho konania, skutkové a právne vymedzenie dôvodnosti žaloby
(žalobné body) a žalobný návrh. Podľa názoru správneho súdu je práve ,,gro“ správnych žalôb - časť:
skutkové a právne vymedzenie dôvodnosti žaloby (žalobné body) z veľkej časti všeobecná, popisná a
bez uvedenia konkrétnych žalobných námietok zakladajúcich nezákonnosť rozhodnutí alebo postupu

správcu dane a žalovaného. Správny súd prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby,
pokiaľ nejde o prípady vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávaná vec taktiež nespadá.
Správny súd zároveň dodáva, že pri všeobecnej správnej žalobe, akou sú i správne žaloby žalobcu,
nie je oprávnený nahrádzať oprávnenie (povinnosť) žalobcu uvádzať a rozširovať žalobné námietky,
konkretizovať žalobné námietky alebo vyhľadávať nezákonnosti v postupe a rozhodnutiach orgánov

verejnej správy nad rozsah žalobných námietok. Nie je úlohou ani povinnosťou správneho súdu si
vyvodzovať alebo konkretizovať žalobné body, nakoľko dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z
akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutia alebo
opatrenia za nezákonné (žalobné body) sú náležitosťou správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP).64. K námietke žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, ktorú žalobcu uplatnil v rámci
správnej žaloby - bod. IV. písm. A), správny súd uvádza, že predmetnú žalobnú námietku žalobca

formuloval natoľko všeobecne, že správny súd nemohol vykonať v tomto ohľade súdny prieskum
napadnutých rozhodní žalovaného a správcu dane. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca
v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť
zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky
rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne

tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie
toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu
verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP
je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov preto
musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza na podporu svojich

tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto
žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené
dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný
prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Ak by tak správny súd urobil, nebol
by už nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo
v hrubom rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady
podľa§5ods.2SSP,podľaktorej„konaniepredsprávnymsúdomjejednouzozárukochranyzákladných
ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania,“

ale predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorej „v konaní pred správnym súdom majú
účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať
úkony v lehote určenej správnym súdom,“ najmä však čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“

V prípade, ak by správny súd za žalobcu sám dopĺňal všeobecne uplatnené žalobné dôvody, resp.
ich sám konkretizoval a proaktívne vyhľadával z obsahu administratívneho spisu dôvody nezákonnosti
rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy, porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a negoval by princíp materiálneho právneho štátu, ktorý je povinná presadzovať a chrániť predovšetkým
súdna moc. Správny súd tiež upozorňuje na skutočnosť, že podľa § 178 ods. 1 SSP je potrebné

považovať za osobitnú náležitosť správnej žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený
na svojich právach nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, pričom musí ísť o subjektívne
práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, resp.
že žalobca sa so záverom orgánu verejnej správy nestotožňuje. Žalobca je povinný poukázať na
konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať

ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré mal orgán verejnej správy porušiť, a rovnako ani poukaz,
resp. citáciu rozhodnutí súdov bez toho, aby závery vyplývajúce z citovaných rozhodnutí súdov boli
konkretizované na daný prípad s jasnou a zrozumiteľnou argumentáciou vychádzajúcou z celkového
kontextu citovaných rozhodnutí súdov (nemožno teda považovať za prípustné vytrhávať z kontextu
rozhodnutí súdov len vybrané vety, ktoré sa samé o sebe môžu žalobcovi argumentačne hodiť, ak je

celkový kontext poukazovaného rozhodnutia iný). Je pravda, že vymedzenie pojmu „žalobný bod,“ resp.
„žalobná námietka“ nemožno chápať príliš zužujúco, avšak pre správny súd musí byť aspoň v hrubých
rysoch možné dovodiť, prečo žalobca považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné.
Dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia musia byť vymedzené aspoň tak, aby správny súd pri
aplikácii všeobecného pravidla, že súd pozná právo (curia novit iura), mohol dostatočne určiť, akým

smerom bude zameraný jeho súdny prieskum.

65. Takto formulovaná žalobná námietka neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum
zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalobcu a správcu dane. Nepostačuje len skonštatovať, že

napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia, ale
žalobca bol povinný uviesť, v čom konkrétne táto vada spočíva a ktoré konkrétne právne závery správcu
dane a žalovaného sú v rozpore so zákonom. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobca uviedol
viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa zásady neutrality DPH, s ktorými sasprávnysúdmôželenstotožniť,avšakbeztoho,abyzáveryznichvyplývajúcekonkretizovalnaokolnosti
daného prípadu.

66. K námietke žalobcu ohľadom prenosu dôkazného bremena, správny súd uvádza, že žalobca však
v správnych žalobách len skonštatoval, že svoju dôkaznú povinnosť si splnil a správca dane mu
pričítal dôkaznú núdzu ohľadom skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, bez toho, aby ich
konkretizoval. Správny súd tak nemohol bez toho, aby tieto dôvody za žalobcu sám doplnil, preskúmať
v tomto ohľade napadnuté rozhodnutia správcu dane. Správny súd podotýka, že môže preskúmať

napadnuté rozhodnutie alebo postup orgánu verejnej správy nad rozsah žalobcom uplatnených
žalobných bodov tak, ako ich v správnej žalobe vymedzil, len v prípadoch podľa § 134 ods. 2 SSP,
pričom pri predmetnej žalobnej námietke nie je daný žiadny z dôvodov na takýto postup správneho
súdu. Rovnako z vyššie uvedených dôvodov nemožno vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodní
orgánov verejnej správy ani na základe tvrdení žalobcu v správnych žalobách, že nemožno prihliadnuť
naargumentáciusprávcudanespochybňujúcusubdodávateľskédodávkyoddodávateľovplatiteľadane,

prípadne dôkazné bremeno platiteľa dane ohľadne týchto vzťahov, pričom taktiež správca dane žiadnym
relevantnýmspôsobomnespochybnil,žebyuvedenéslužbyposkytnuténeboli,keďžesaopätovnejedná
len o všeobecné a nedostatočne konkrétne tvrdenia žalobcu, ktoré bez riadnej argumentácie vo vzťahu
k jasne určiteľným skutkovým a právnym okolnostiam vyplývajúcim z napadnutých rozhodnutí orgánov
verejnej správy majú skôr charakter hodnotiaceho úsudku žalobcu.

67. K výsluchu bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa pána E. F. správny súd uvádza, že
správca dane a žalovaný nepochybne vzniesli dôvodné pochybnosti o materiálnej podmienke práva
na odpočítanie dane - dodanie tovaru osobou so statusom platiteľa dane. A to tým, že spochybnili
identitu deklarovaného dodávateľa a z vykonaného dokazovania nevyplývali také skutočnosti, ktoré by

nasvedčovali tomu, že skutočný dodávateľ nevyhnutne musel byť osobou so statusom platiteľa dane.
Za rozhodujúce pochybnosti v tomto smere správny súd považoval všeobecnosť a nedostatočnosť
výpovede bývalého konateľa spoločnosti SARCO, s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov.
Bývalý konateľ potvrdil vystavenie faktúr avšak uskutočnenie zdaniteľných obchodov výslovne
nepotvrdil. Z administratívneho spisu vyplýva, že bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa E. F. sa

vyjadroval len všeobecne: „na každom podujatí to bolo inak“, „o podujatiach boli vypracované hodnotiace
správy“,pričomsvedokneidentifikovalspracovateľa,„bolitamzáznamyoodvysielanýchspotoch“,avšak
neuviedol žiadne konkrétne okolnosti súvisiace s realizáciou spotov. Tiež uviedol, že väčšinu prezentácií
zabezpečila spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o. v rámci zmluvy o zakúpení práv na podujatie.
Zo súvisiacej hodnotiacej správy vyplýva, že mediálna kampaň sa realizovala na LED obrazovkách

spoločnosti medias medias, s.r.o., pričom objednávateľom bola spoločnosť JK Media s.r.o. a nie
deklarovaný dodávateľ SARCO s.r.o. Súčasťou hodnotiacej správy boli tabuľky deklarujúce odvysielanie
reklamných spotov propagujúcich muzikál v RTVS, TA3, pričom zadávateľom bola spoločnosť JK
Media s.r.o. a nie deklarovaný dodávateľ SARCO s.r.o. V dokumentácii sa nenachádzala žiadna
zmienka o deklarovanom dodávateľovi SARCO s.r.o., pričom v ľavom hornom rohu plagátov, billbordov

atď., bolo zverejnené logo Silvi PRODUCTION. Spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o. bola hlavným
organizátorom podujatia Čas ruží-Prvý muzikál s piesňami K. F.ta, pričom sa zaviazala na vlastné
náklady zabezpečiť výber a prenájom priestorov podujatia, zabezpečiť služby spojené s prenájmom
miesta podujatia, získanie produktových partnerov pre účely podujatia, komunikáciu s umelcami a
samotnú produkciu muzikálu, zabezpečiť reklamnú kampaň v rozsahu uvedenom v zmluve. Spoločnosť

SILVI PRODUCTION, s.r.o. zabezpečila hostesky pre účely podujatia a pomoc pri organizačnom a
technickomzabezpečenípodujatiaprostredníctvomspoločnostiK-production,s.r.o.;produkciumuzikálu
a jej umeleckej časti prostredníctvom spoločnosti LL Production, s.r.o. (Pruhonice, Česká republika);
prenájom Zimného štadióna Ondreja Nepelu vrátane služieb (prenajímateľ Správa telovýchovných
a rekreačných zariadení hlavného mesta SR Bratislava); bezpečnostné služby prostredníctvom

spoločnosti Ares security, s.r.o.; sprostredkovanie predaja vstupeniek prostredníctvom spoločnosti
Madwire, s.r.o.; prenájom rádiostaníc od spoločnosti Technopol, s.r.o.;, požiarny projekt k podujatiu
spoločnosťou Jk Event, s.r.o.; zabezpečenie reklamnej kampane prostredníctvom spoločnosti JK
Media, s.r.o., ktorá objednala reklamné spoty a zverejnenia v jednotlivých médiách. Spoločnosť SILVI
PRODUCTION, s.r.o. uviedla, že spoločnosť SARCO s.r.o. zabezpečovala technické a organizačné

záležitosti, ktoré boli potrebné pri organizovaní koncertu, pričom v zmysle zmluvy spoločnosť SARCO
s.r.o. získala právo ponúkať za odplatu iným osobám (reklamným partnerom) možnosť propagácie ich
loga, alebo obchodného mena či tovaru alebo služby v rámci spoločnej reklamnej kampane k podujatiu.68. Správny súd v tejto súvislosti ale zdôrazňuje, že uvedené skutočnosti – týkajúce spoločnosti,
SILVI PRODUCTION s.r.o. neboli pripísané na ťarchu žalobcu. Ich výsledkom však je, že sa ani z
iných zdrojov (z ďalších článkov obchodného reťazca) nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by, aj

napriek dôkaznej núdzi a pasivite žalobcu, boli spôsobilé prispieť k obnoveniu hodnovernosti dôkazov
ním predložených. Táto, ako už bolo uvedené, bola pritom spochybnená najmä výpoveďou bývalého
konateľaspoločnostiSARCO,s.r.o.,anedostatkompodstatnýchinformáciíadôkazovnastranežalobcu.
Správca dane a žalovaný v potrebnom rozsahu zistili a pomenovali pochybnosti týkajúce sa splnenia
materiálnych/hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov žalobcu.

Žalobca tieto dôvodné pochybnosti nevyvrátil, neoznačil žiadne ďalšie dôkazy, resp. návrhy na ich
vykonanie, s potenciálom na ich vyvrátenie, a preto je dôvodný záver, že neuniesol v daňovom konaní
svoje dôkazné bremeno. Dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho
deklarovaným dodávateľom SARCO, s.r.o.. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére
žalobcu. V tomto rozsahu bolo od žalobcu potrebné pochybnosti správcu dane vyvrátiť. Od žalobcu
možno spravodlivo požadovať, aby okrem faktúry preukázal alebo označil aj dôkazy na podporu svojich

tvrdení. Správny súd sa preto nestotožnil s názorom žalobcu, že bol neprimerane zaťažený dôkazným
bremenom. Žalobcom predložené dôkazy nemožno považovať za dostatočné na účely preukázania
ich reálnej dodávky dodávateľom, keď uvedené preukazuje nanajvýš iba existenciu tohto tovaru, ktorá
však nie je spôsobilá preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu DPH žalobcovi,
pretože predmetom preverovania existencie resp. neexistencie práva žalobcu na odpočet DPH nie je

samotná existencia dodanej služby, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre
vrátanemateriálnejpodmienky-dodaniaslužbydodávateľomuvedenýmnafaktúre.Preúplnosťsprávny
súd dodáva, že v predmetnej veci došlo k odmietnutiu priznania práva na odpočítane dane zo sporných
obchodov z dôvodu, že žalobca nepreukázal hmotnoprávne/materiálne podmienky predmetného práva.
Argumentácia žalobcu aj s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ viažucu sa k daňovému podvodu

či vedomej účasti žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom je preto v tomto
smere bezpredmetná. Správny súd mal za to, že daňové orgány zistili skutkový stav veci v dostatočnom
rozsahu, v odôvodnení svojich rozhodnutí zrozumiteľným spôsobom popísali skutočnosti, z ktorých pri
formulovaní svojich záverov (o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane) vychádzali,
resp. ako ich vyhodnotili, pričom ich rozhodnutia obsahovali náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového

poriadku.

69. K námietke ,,použitia svedeckej výpovede“ A. J., konateľky SILVI PRODUCTIO s.r.o. bez participácie
žalobcu, správny súd uvádza, že z administratívneho spisu má preukázané, že správca dane nevykonal
dokazovanie formou svedeckej výpovede A. J., konateľky spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o.

Správca dane zaslal daňovému subjektu SILVI PRODUCTION, s.r.o. výzvu č. 100264916/2021 v súlade
s ustanovením § 26 ods. 7 Daňového poriadku. Z písomného vyjadrenia A. J., konateľky spoločnosti
SILVI PRODUCTION, s.r.o. vyplývajú informácie súvisiace s ekonomickou činnosťou spoločnosti SILVI
PRODUCTION, s.r.o., pričom A. J. sa nevyjadrovala k žalobcovi, s ktorým nemala žiaden obchodný
vzťah.

70. Pokiaľ žalobca poukazoval na nulitu rozhodnutí súvisiacich s nevylúčením zamestnankýň správcu
dane, treba uviesť, že v ust. § 64 ods. 2 Daňového poriadku sú uvedené konkrétne rozhodnutia, ktoré
sa považujú za nulitné a z akých dôvodov, pričom v tejto veci nejde o prípad vymedzený v uvedenom
ustanovení Daňového poriadku. Okrem citovania zákonných ustanovení § 60 ods. 1 a 2 Daňového

poriadku žalobca nekonkretizoval, prečo mala byť G. H. vylúčená z daňovej kontroly, keďže nebolo
preukázané, že sa v tej istej veci zúčastnila daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.
Žalobca opakovane uviedol, že G. H. mala byť ex lege vylúčená a považoval za nezákonné, že
táto zamestnankyňa rozhodla sama o svojom nevylúčení. Z administratívnych spisov mal správny
súd preukázané, že rozhodnutím č. 100870582/2021 zo dňa 20.05.2021 vydaným podľa § 60 ods. 6

Daňového poriadku G. I. D., poverená výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, námestníka
riaditeľa úseku kontroly a analýz Daňového úradu Žilina, rozhodla o nevylúčení G. D. H., vedúcej
oddelenia daňovej kontroly Daňového úradu Žilina z daňového konania u daňového subjektu NEMCO,
s.r.o. začatého dňa 02.02.2021 po doručení protokolu č. 100115022/2021 z daňovej kontroly dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia október 2016 a november 2016. Správny súd tak nemal

preukázanú dôvodnosť ani tejto žalobnej námietky žalobcu, keďže nebolo preukázané, že by G.
H. rozhodla sama o svojom nevylúčení. Keďže G. H. nebola vylúčená, mohla následne rozhodnúť
rozhodnutiami č. 100880845/2021 zo dňa 21.05.2021 a č. 100880920/2021 zo dňa 21.05.2021 o
nevylúčení zamestnancov G. K. D. a G. D. L.. Nebolo preukázané, že by sa G. H. zúčastnila úkonuv rámci daňovej kontroly ako zamestnanec orgánu iného stupňa, tak ako predpokladá § 60 ods. 2
Daňového poriadku.

71. Ohľadom skupiny nových námietok žalobcu vznesených v replikách (bod 29. tohto rozsudku)
a na pojednávaní (bod 33. tohto rozsudku), správny súd upriamuje pozornosť na § 183 SSP, podľa
ktorého môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh
alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Správny súd v tomto ohľade

uvádza, že žalobca môže namietať v správnom súdnom konaní nezákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánu verejnej správy len za zákonom stanovených podmienok. K zákonným obmedzeniam žalobcu v
uplatňovanídôvodovnezákonnostirozhodnutíapostupovorgánovverejnejsprávydochádzazavedením
tzv. koncentračného princípu, podľa ktorého je žalobca povinný sústrediť svoje žalobné dôvody v
určitom časovom úseku stanovenom priamo zákonom, pričom po uplynutí takto stanovenej lehoty
už nie je možné na uplatnené dôvody nezákonnosti prihliadnuť. V zmysle koncentračnej zásady je

uvádzanie žalobných dôvodov (námietok) časovo obmedzené až na výnimky stanovené zákonom
uplynutím lehoty na podanie správnej žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania
pred správnym súdom vznášať ďalšie námietky, resp. skôr uplatnené námietky dodatočne dopĺňať
a rozširovať, a to ani v replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe a ani na pojednávaní pred
správnym súdom. Ustanovenie § 183 SSP nemožno podľa správneho súdu vykladať ani tak, že postačí,

keď žalobca v lehote na podanie správnej žaloby vznesie len všeobecné námietky, prípadne blanketné
námietky (uvedením len samotných slovných formulácií žalobných dôvodov) a tieto po uplynutí lehoty
následne „iba argumentačne“ doplní, keďže by tak dochádzalo k obchádzaniu účelu a zmyslu zákonnej
koncentrácie uplatňovania žalobných dôvodov.

72. Ako obiter dictum správny súd uvádza, že nemal pochybnosti o predložených administratívnych
spisoch zo strany žalovaného, ktoré boli na základe výzvy súdu žalovaným predložené spolu
s vyjadreniami k správnym žalobám žalobcu. Administratívny spis orgánu verejnej správy predstavuje
základný dôkaz o priebehu celého správneho konania, podkladoch rozhodnutia a spôsobe ich

obstarania. Má preto zásadný význam v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy a
nepochybne aj v kontexte realizácie procesných práv účastníka konania. I prípadné formálne nedostatky
administratívneho spisu, pokiaľ netvoria prekážku pre súdny prieskum a nie je relevantným spôsobom
spochybnená úplnosť spisu, nezakladajú zásadnú vadu konania odôvodňujúcu zrušenie vydaného
rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžk/27/2020 zo dňa 16.12.2021, bod

53 a 54, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 8/2019 zo dňa 26. februára
2020, bod 98).

73. Správny súd sa vysporiadal s podstatnými žalobnými námietkami správnych žalôb žalobcu, pričom

za rozhodujúce považoval spochybnenie aj tretej hmotnoprávnej podmienky stanovenej zákonom pre
odpočet DPH a to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by reklamné služby priamo
a bezprostredne súviseli s transakciou žalobcu na výstupe, ktorá by zakladala právo na odpočítanie
DPH. Hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH sú vymedzené kumulatívne
a nesplnenie čo len jednej z nich má za následok nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie

práva na odpočet DPH. Žalobca namietal len nesprávnosť záverov napadnutých rozhodnutí správcu
dane i žalovaného vo vzťahu k druhej hmotnoprávnej podmienke, pričom závery daňových orgánov
vo vzťahu k nesplneniu tretej hmotnoprávnej podmienky nerozporoval, a preto závery prvostupňového
rozhodnutia i rozhodnutia žalovaného v rámci správnych žalôb žalobcu obstoja. Z uvedených dôvodov
dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti správnych žalôb, a preto ich podľa § 190 SSP zamietol

v znení, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.

74. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom
alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov

konania účastníkom konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady
trov konania žalovanému.

75. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).