Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5604898268
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5604898268.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkynespravodajkyne)ačlenovsenátuJUDr.JanyKotrčovejaJUDr.JozefaŠuleka,vsporežalobcov:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, E. F., 2/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/
X, E. F., žalobcovia 1/ a 2/ zastúpení JUDr. Miloslav Hricko, advokát, Advokátska kancelária, so sídlom
Ulica 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 219 361, proti žalovanému: C. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom E. F., H. XXX/XX, zastúpený Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom 1. mája 697/26, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 391 059, o uloženie povinnosti uzatvoriť zmluvu o
prevode vlastníctva bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.

13C/131/2004-400 zo dňa 9.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/, 2/ m a j ú voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcami 1/
a 2/ zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku č. I. uvedeného
rozsudku; žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.); a

konštatoval, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením (výrok III.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobcovia domáhali
nahradenia prejavu vôle žalovaného ako vlastníka bytového domu uzatvoriť so žalobcami ako
nájomcami zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZoVB“). Súd prvej inštancie mal zo Zápisu o dohode a prevzatí

bytu zo dňa 1.3.1977 preukázané, že týmto dňom bol zo strany štátneho podniku Interhotel Ružomberok
odovzdaný žalobcom 1/, 2/ do užívania byt v 30 bj pri hoteli C. na C. D.. Predmetný bytový dom
a prislúchajúce pozemky nadobudol do vlastníctva I. J. K. – B and MK TRADING CORPORATION
(pôvodný nadobúdateľ) Zmluvou o predaji časti majetku podniku č. 16/1993 z 20.9.1993 od pôvodného
vlastníka – Interhotel Ružmberok, š.p. v likvidácii, uzatvorenou podľa príslušných ustanovení o predaji
časti podnikov v zmysle Obchodného zákonník na základe verejnej súťaže a po súhlase príslušného
orgánu. Listom zo dňa 01.12.1999, ktorý bol doručovaný pôvodnému nadobúdateľovi dňa 02.12.1999,

tohto žalobcovia požiadali o prevod vlastníctva bytu v zmysle ustanovení ZoVB. Pôvodný nadobúdateľ
následnedňa03.03.2003uzatvorilsožalovanýmKúpnuzmluvu,ktorouI.J.K.akoživnostníkpodnikajúci
pod obchodným menom B and MK TRADING CORPORATION odpredal žalovanému v celosti bytový
dom súpisné číslo XXXX, postavený na KN C parcele č. 392/3 o výmere 388m2 a ako fyzická osobaodpredal žalovanému pozemok parc. č. 392/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 388m2, KN
C parcela č. 392/12 - zastavané plochy a nádvorie o výmere 2361m2 nachádzajúce sa v k.ú. E.
F.. Správa katastra Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. V 685/2003 zo dňa 11.04.2003 povolila vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na žalovaného. Proti rozhodnutiu V 685/2003 zo dňa
11. 04. 2003 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš protest a následne sa na návrh
žalovaného viedli správne konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky, Bratislava č. PO-6160/2011/SI zo dňa 15. 09. 2011. Správny súd
– Krajský súd v Bratislave vo svojom poslednom rozhodnutí č. k. 1S/37/2018-282 zo dňa 18. 03.

2021 (č. l. 839 pripojeného dedičského spisu) žalobu žalobcu (v tomto súdnom spore žalovaného) o
preskúmanie rozhodnutia uvedeného v bode 19. odôvodnenia tohto rozsudku zamietol. V odôvodnení
svojho rozhodnutia konštatoval, že pôvodný nadobúdateľ I. J. K. ako predávajúci previedol predmetný
bytový dom na žalobcu (v tomto súdnom spore žalovaného) ako kupujúceho, pričom sa nejednalo o
osobu uvedenú v § 29 ods. 5 ZoVB v nadväznosti na § 17 ods. 3 tohto zákona a z tohto dôvodu
bolo nakladanie s predmetným bytovým domom obmedzené, čoho dôsledkom je absolútna neplatnosť

zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Rovnako správny súd konštatoval pri odôvodnení prípadnej
čiastočnej neplatnosti právneho úkonu ustanovením § 41 Občianskeho zákonníka a otázku možnosti, či
nemožnosti oddelenia právneho úkonu posudzoval z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu
a nielen z hľadiska oddeľovanej časti. Pretože v zmysle § 18a a § 23 ZoVB vyplýva, že s vlastníctvom
bytového alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné

spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený a k priľahlému pozemku, v danom prípade
sa nejedná o časť právneho úkonu obsahovo oddeliteľnú, nakoľko v nej zmluvné strany jednoznačne
prejavili svoju vôľu, že boli prevádzané predmetné nehnuteľnosti (bytový dom a pozemky) v celosti.
Ďalej bolo zistené, že Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn. 3Svk/7/2021 zo dňa 26. 04. 2023
(č. l. 315 spisu) konanie o kasačnej sťažnosti žalobcu (v tomto súdnom spore žalovaného) zastavil pre

späťvzatie. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6D/157/2011
mal ďalej súd preukázané, že súd uznesením č. k. 6D/157/2011-1088 zo dňa 22. 02. 2023 podľa §
175q ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku potvrdil nadobudnutie dedičstva, okrem iného
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, a to obytný dom súpisné číslo XXXX G. E. F. spolu s vonkajšími
úpravami (oplotenie za bytovým domom, oplotenie do ulice, vodovodná prípojka, vodomerná šachta,

kanalizačná prípojka, kanalizačná šachta, plynová prípojka, asfaltové a betónové chodníky, okapový
betónovýchodník)spozemkamiparcelyregistra„C“,číslo392/3,392/12,392/14,392/15(stavba:obytný
dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele 392/3) podľa Znaleckého posudku č. 71/2019 zo dňa 18.
06. 2019 v spojení s jeho Doplnením č. 1 a č. 2, vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline, v cene 545.000 eur, z titulu odúmrte v celosti – Slovenskej republike a štát podľa § 472

ods. 2 Občianskeho zákonníka za účelom uhradenia peňažného dlhu poručiteľa vo výške 191.704,29
eur prenechal celé dedičstvo veriteľovi – žalovanému, ktorý dedičstvo prijal a zaviazal sa zaplatiť štátu
rozdiel medzi všeobecnou hodnotou majetku a výškou svojej pohľadávky v úhrnnej sume 363.731,95 eur
v dvoch splátkach, a to v prvej splátke vo výške 50.000 eur v lehote do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia o dedičstve a v druhej splátke vo výške 313.731,95 eur v lehote do 9 mesiacov

od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o dedičstve. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
14. 03. 2023. Zo správy Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor (č. l. 243 spisu) mal súd
preukázané, že konanie vedené na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pod č. k. V
685/2003 bolo právoplatne ukončené dňa 19. 04. 2023.

3. Po citácii ust. § 13 ods. 1, § 18 ods. 1, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1, § 29 ods. 7, 8 ZoVB, súd prvej inštancie
konštatoval, že prípady, v ktorých je zmluvná voľnosť pri prevode bytu obmedzená a vlastník domu má
zo zákona povinnosť predať byt doterajším nájomcom, ak o kúpu prejavia záujem, ustanovuje § 29 ods.
8 ZoVB. Povinnosť rešpektovať výlučné právo nájomcu na prevod vlastníctva ním užívaného bytu majú
všetci vlastníci domov, resp. bytov bez ohľadu na formu vlastníctva. Oprávnenou osobou, ktorá ako

jediná má možnosť nadobudnúť užívaný byt do vlastníctva, je nájomca bytu. ZoVB v ustanovení § 16
ods. 1 umožňuje prenajatý byt previesť jedine do vlastníctva nájomcu bytu, ak je ním fyzická osoba, a to
bez ohľadu na to, či sa jedná o nájom dojednaný na dobu určitú alebo na dobu neurčitú. Pri posudzovaní
otázky, kto je nájomcom (spoločným nájomcom) bytu, je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení
Občianskehozákonníka.Nájomcombytujeosoba,ktoráužívabytnazákladenájomnejzmluvyuzavretej

s prenajímateľom (§ 685 a 686 a § 700 ods. 2 Občianskeho zákonníka) alebo osoba, ktorej nájom bytu
vznikol priamo zo zákona, bez uzavretia nájomnej zmluvy, na základe iných právnych skutočností, s
ktorými Občiansky zákonník spája vznik právneho vzťahu k nájmu bytu, napr. uzavretie manželstva,
prechod nájmu a pod., alebo osoba, ktorá je nájomcom bytu na základe dohody rozvedených manželovo zrušení práva k spoločnému nájmu bytu a o ďalšom nájme bytu (§ 705 ods. 2 OZ) alebo na základe
rozhodnutia súdu o zrušení práva spoločného nájmu bytu (§ 702 ods. 2, § 705 ods. 1, 2 OZ). Za nájomcu
bytu sa považuje aj osoba, ktorej podľa predpisov platných do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. (novela

Občianskeho zákonníka), t. j. do 31. 12. 1991 vzniklo právo osobného užívania bytu za predpokladu,
že toto právo ku dňu účinnosti novely Občianskeho zákonníka trvalo (§ 871 ods. 1 a 4 Občianskeho
zákonníka). Postavenie nájomcu bytu ZoVB v § 26 priznáva aj bývalým užívateľom bytov trvale určených
na ubytovanie pracovníkov organizácie (tzv. podnikové byty), ktorým právo osobného užívania zaniklo
súdnym rozhodnutím podľa predpisov platných do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. za predpokladu, že

dôvodom zániku práva osobného užívania bytu bolo skončenie pracovného pomeru a nájomca k 01. 09.
1993 byt bez prerušenia užíval. Ak právo nájmu k tomu istému bytu patrí viacerým osobám – spoločným
nájomcom, sú osobami oprávnenými nadobudnúť byt do vlastníctva všetci spoloční nájomcovia. Pri
prevode bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vyžaduje súhlasný prejav vôle všetkých
spoločných nájomcov a zmluvu o prevode musia uzavrieť všetci spoloční nájomcovia.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia 1/, 2/ uniesli dôkazné bremeno a preukázali, že ku dňu
vzniku povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu (aj v súčasnej dobe) boli/sú nájomcami
bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX, keď súdu predložili Zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí
bytu zo dňa 01. 03. 1997 a evidenčné listy pre výpočet úhrady za užívanie bytu, od pridelenia bytu v roku
1977 tento doposiaľ nerušene užívajú. Na základe rozhodnutia o pridelení bytu a dohody o odovzdaní

a prevzatí bytu vzniklo žalobcom právo osobného užívania predmetného bytu podľa ustanovení § 153
a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Novelou Občianskeho zákonníka zákonom č.
509/1991 Zb. došlo podľa § 871 ods. 1 zo zákona k transformácii práva užívania na nájom, teda právo
osobného užívania predmetného bytu sa transformovalo na nájom podľa § 663 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Súd mal tak preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov na podanie predmetnej žaloby.

5.Žalobcovia1/a2/,akonájomcoviapredmetnéhobytu,listomzodňa01.12.1999požiadalivtedajšieho
vlastníka - pôvodného nadobúdateľa o uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Ako bolo uvedené
vyššie, povinnosť rešpektovať výlučné právo nájomcu na prevod vlastníctva ním užívaného bytu majú
všetci vlastníci domov bez ohľadu na formu vlastníctva, tzn. táto povinnosť sa vzťahuje na všetky

právnické a fyzické osoby, ktoré sú vlastníkmi domov. ZoVB v znení novely zákonom č. 173/1999
Z. z. ukladá povinnosť vlastníkom domov uzatvoriť s nájomcom bytu zmluvu o prevode vlastníctva
bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu. Inak povedané,
povinnosti vlastníka domu previesť byt do vlastníctva nájomcu zodpovedá právny nárok nájomcu bytu
na prevod ním užívaného bytu do vlastníctva. Márnym uplynutím zákonom stanovenej 2-ročnej lehoty

vznikne nájomcovi bytu právo domáhať sa súdnou cestou splnenia povinnosti vlastníka previesť mu
byt do vlastníctva. Medzi stranami sporu nebolo sporné a žalovaný túto skutočnosť nespochybnil, že
povinnosťou pôvodného nadobúdateľa bytového domu bolo uzatvoriť so žalobcami ako nájomcami bytu
zmluvu o prevode vlastníctva ním užívaného bytu, žalovaný namietal len nedostatok svojej pasívnej
vecnej legitimácie, keď tvrdil, že nie je právny nástupca pôvodného nadobúdateľa.

6.Vovzťahukpôvodnémunadobúdateľoviajehopovinnostivyplývajúcejz§16ZoVBsúdprvejinštancie
poukazuje aj na odôvodnenie v bode 83. rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/37/2018-282
zo dňa 18. 03. 2021, ktorý uviedol, že účelom ust. § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. v znení novely
zákona č. 17/1993 Z. z. je prevod majetku štátu na iné osoby v zmysle ust. § 1 zákona č. 92/1991

Zb., ktoré upravuje aj ďalší spôsob prevodu majetku štátu na základe ktorého, likvidátor pri likvidácii
organizácií speňaží majetok iným spôsobom ako vo verejnej dražbe, a to so súhlasom príslušného
orgánu, preto nie je potrebné vytvárať privatizačný projekt, pretože už zo samotnej podstaty likvidácie
vyplýva, že privatizovaná osoba nebude pokračovať v činnosti. Zákon č. 92/1991 Zb. nie je definovaný
privatizačnými projektmi, ale prevodom majetku štátu na iné fyzické a právnické osoby. Možno preto

jednoznačne skonštatovať, že pôvodný nadobúdateľ mal povinnosť ako osoba uvedená v § 17 ods. 3
ZoVB previesť byt vrátane príslušenstva do vlastníctva nájomcom – žalobcom za cenu regulovanú.

7. Z pripojeného dedičského spisu mal súd prvej inštancie zistené, že dedičia dedičstvo po neb. I. J. K.,
zomr. XX. XX. XXXX odmietli a súd v zmysle § 175q ods. 1 písm. d) vtedy platného OSP s poukazom

na ust. § 396 ods. 1 CMP potvrdil nadobudnutie dedičstva štátu, ktorý zároveň v zmysle § 472 ods. 2
Občianskeho zákonníka za účelom uhradenia peňažného dlhu poručiteľa prenechal dedičstvo veriteľovi
– žalovanému. Právoplatnosťou uznesenia o potvrdení nadobudnutí dedičstva a prenechaní dedičstvaveriteľovi sa konanie o dedičstve končí a veriteľ sa stáva rozhodnutím štátneho orgánu vlastníkom vecí
patriacich do dedičstva.

8. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na ust. § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
pri zmene vlastníctva k prenajatej veci vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa.
Zmyslom tohto zákonného ustanovenia je zaistiť kontinuitu nájomného vzťahu na strane prenajímateľa
pre prípad, ak nastane právna skutočnosť – zmena vlastníctva k prenajatej veci. Právnym následkom
zmeny vlastníctva k prenajatej veci je prechod práv a povinností prenajímateľa na nadobúdateľa tejto

veci; ide o zvláštny prípad právneho nástupníctva ku ktorému dochádza priamo zo zákona (ex lege).
Nadobúdateľ prenajatej veci vstupuje do pôvodného nájomného vzťahu so všetkými jeho základnými
obsahovými atribútmi (pozri rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26Cdo/493/2001), s výnimkou tých práv a
povinností, ktoré majú samostatný právny režim daný právnym dôvodom ich vzniku (napr. peňažné
pohľadávky a dlhy prenajímateľa vzniknuté za trvania pôvodného nájomného vzťahu). So vstupom
nadobúdateľa do nájomného vzťahu preto nemôže byť spojený ten dôsledok, aby naňho prešiel taký

záväzok jeho právneho predchodcu, ktorý uvedený rámec presahuje (pozri rozhodnutie NS ČR sp. zn.
26Cdo/652/2013).

9. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že ak povinnosť uzatvoriť s nájomcami zmluvu o prevode
vlastníctva bytu vznikla (a táto skutočnosť rozporovaná nebola) pôvodnému nadobúdateľovi - právnemu

predchodcovi žalobcu a táto povinnosť nebola viazaná na konkrétnu povinnú osobu, ale na vlastníka
predmetnej nehnuteľnosti (bytového domu s príslušenstvom), nadobudnutím vlastníctva k bytovému
domu táto povinnosť prešla na žalovaného. Inak povedané, povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode
vlastníctva bytu nie je spojená s konkrétnou osobou vlastníka, ale s vlastníctvom bytového domu a jeho
príslušenstva. Súd prvej inštancie mal tak preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného.

10. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 13 ods. 1, § 19 ods. 1 a § 23 ods. 1 ZoVB, konštatoval, že
s vlastníctvom bytu je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na
ktorom je dom postavený a k priľahlému pozemku. Aj keď v právnom poriadku platí princíp, že stavba nie
je súčasťou pozemku, je nevyhnutné, aby vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome mali vyriešené

aj práva k pozemku, na ktorom dom stojí. Právo na spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom sa
nachádza bytový dom s bytmi a priľahlý pozemok, je príslušenstvom vlastníckeho práva k bytu alebo
nebytovému priestoru. Toto spoluvlastníctvo má akcesorickú povahu, z ktorej vyplýva jeho viazanosť
na vlastníctvo bytu v dome. Pri prevode vlastníctva bytu prechádza preto na nadobúdateľa aj príslušný
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, jeho príslušenstve,

príp. pozemku. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu k spoločným častiam a spoločným
zariadeniam domu, k príslušenstvu a k pozemku sa určí podielom podlahovej plochy bytu k úhrnu
podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. Definíciu pojmu „priľahlý pozemok“
upravuje ZoVB v ustanovení § 2 ods. 6 ako oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia a prístrešky,
oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu. Výsluchom strán sporu a

listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že predmetný pozemok KN-C parcela č. 392/12, KN-C parcela
č. 392/14 a KN-C parcela č. 392/15 spĺňa požiadavku na definíciu priľahlého pozemku, a to z týchto
dôvodov: Od realizácie výstavby bytového domu v roku 1977 do roku 2003 (kedy ho mal neplatne
nadobudnúť žalovaný), bol predmetný pozemok využívaný obyvateľmi bytového domu a ich potomkami
na oddych, na hranie sa detí a vykonávanie prác ako napr. čistenie kobercov. Pozemok bol určený

na spoločné užívanie jednotlivým obyvateľom bytového domu. Nachádzali sa tu preliezky, pieskovisko,
stojan na prášenie kobercov, pozemok bol oplotený (hoci oplotenie bolo v roku 2003 v zlom stave, ktorá
skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná), v oplotení bola umiestnená bránička, nachádzala sa
tu topoľová alej. Z výsluchu žalobcu 1./ nebolo zistené, že by bol tento pozemok v minulosti užívaný
iným spôsobom. Jedná sa o pozemok, ktorý bol fakticky a právne priľahlý k bytovému domu, s bytovým

domom susedí a obyvatelia bytovky ho dlhodobo užívali, starali sa oň minimálne do tej doby, kým sa jeho
vlastníkom nestal pôvodný nadobúdateľ. Táto plocha bola vedená v súvislosti s výstavbou a neskôr s
užívaním bytového domu a bola ohraničená z južnej strany hotelom C., zo severnej strany autoservisom
(v súčasnej dobe Gastroglass Tatry), zo západnej časti riekou Váh a z východnej strany pozemnou
komunikáciou Liptovský Mikuláš – Liptovská Ondrašová, ako to vyplýva zo štúdie plánovacieho odboru

ONV Liptovský Mikuláš z 09. 11. 1973 (č. l. 504 dedičského spisu) a takto bol pozemok oplotený. To,
že aj po právnej stránke sa jednalo o priľahlý pozemok, vyplýva zo zápisu v katastra nehnuteľností, v
ktorom je vedený ako – zastavané plochy a nádvoria.11. Naopak, bol to žalovaný, ktorý pozemok po tom, ako ho nadobudol na základe neplatného právneho
úkonu v roku 2003, oplotil, takže znemožnil obyvateľom bytovky prístup k nemu. Na predmetnom
pozemku žalovaný vybudoval stavby: oplotenie, parkovacie miesta, objekt autobazáru CRYSTAL,

s.r.o., čerpaciu stanicu LPG, stavbu autoumyvárne Jánošíkovo nábrežie Liptovský Mikuláš (stavebné
povolenia, kolaudačné rozhodnutia v spise na č. l. 364 - 379 spisu). Nemôže byť predsa na ťarchu
žalobcom, že v súčasnej dobe je priľahlý pozemok zastavaný stavbami a tým odôvodňovať, že prestal
spĺňať definíciu priľahlého pozemku. V podstate tým, že sa žalovaný stal vlastníkom predmetného
pozemku až v roku 2023 na základe dedičského rozhodnutia, legalizoval svoje stavby postavené

na cudzom pozemku. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ žalovaný namietol, že v roku 2003
vlastník bytového domu a vlastník priľahlého pozemku boli dve odlišné osoby, pre rozhodnutie súdu
bol rozhodujúci faktický a právny stav v roku 2001, kedy vznikla povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode
vlastníctva bytu. Naviac podľa ust. § 29 ods. 5 ZoVB vlastník domu uvedený v § 17 ods. 3 (pôvodný
nadobúdateľ) môže previesť vlastníctvo domu alebo jeho časti podľa osobitného predpisu len do
vlastníctva štátu vrátane Slovenského pozemkového fondu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou

štátu alebo obce alebo s účasťou Fondu národného majetku SR. Teda ak aj došlo k prevodu priľahlého
pozemku na inú osobu, ide o neplatný právny úkon. Napokon z rovnakého dôvodu bola konštatovaná
aj absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi pôvodným nadobúdateľom a žalovaným.

12. Súd prvej inštancie sa nestotožnil so skutkovými tvrdeniami žalovaného, že budova súpisné číslo

XXXX, v čase vzniku povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu nebola bytovým domom
v súlade so ZoVB a že byt č. XX na 5. poschodí v rozhodnom čase neexistoval. Definícia bytu podľa
ZoVB je uvedená v § 2 ods. 1, v zmysle ktorej sa bytom na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo
súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento
účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Vymedzenie pojmu bytu je dané predovšetkým rozhodnutím

stavebného úradu o určení miestnosti na trvalé bývanie a vymedzenie možnosti slúžiť tomuto účelu ako
samostatná bytová jednotka. Z kolaudačného rozhodnutia, ktoré je súčasťou Znaleckého posudku č.
71/2019 (č. l. 609 dedičského spisu), jednoznačne vyplýva, že sa jedná o bytový dom.

13. Súd prvej inštancie vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania za strany žalovaného uviedol, že

majetkovéprávonaprevodvlastníctvabytupodľaZoVBsapremlčujevovšeobecnej3-ročnejpremlčacej
dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy tento nárok mohol byť uplatnený po prvýkrát (pozri rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Cdo/273/2021 zo dňa 28. 02. 2023, prípadne rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/37/2010
z 21. 12. 2010). Pretože si pôvodný nadobúdateľ nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 29 ods. 8 ZoVB,
a to povinnosť uzavrieť s nájomcami zmluvu o prevode vlastníctva bytu v lehote do 2 rokov od podania

žiadosti, t. j. do dňa 01. 12. 2001, začala týmto dňom žalobcom plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia
lehota na podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle. Pretože žaloba bola podaná na súd dňa 04. 05.
2004, bola podaná včas. Priľahlé pozemky sú nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu v bytovom dome.
Inak povedané, bez ohľadu na to, či priľahlé pozemky ne/boli uvedené v pôvodnom žalobnom návrhu,
nie je možné previesť len vlastníctvo bytu bez spoluvlastníckeho práva k pozemku, na ktorom je dom

postavený a k priľahlému pozemku. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie preto podanie žalobcov,
doručené súdu dňa 04. 10. 2023, neposúdil ako kvantitatívnu zmenu žaloby, ale len ako jej upresnenie.

14. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval vo vzťahu ku kúpnej cene, vo všeobecnosti, že cenu bytu
a jeho príslušenstva, cena pozemku zastavaného domom a cena priľahlého pozemku sa dojednáva

dohodou zmluvných strán – prevádzajúceho a nadobúdateľa bytu. Pokiaľ ide o cenu spoločných častí
a spoločných zariadení domu, resp. spoluvlastníckeho podielu, táto je na rozdiel od ceny pozemku a
príslušenstva domu zahrnutá priamo v cene bytu a osobitne sa nedojednáva. Z dôvodu amortizácie
domu sa obstarávacia cena domu zníži o 2 % za každý, aj začatý rok veku domu. Toto zníženie je
však limitované hornou 80 % sadzbou, o ktorú možno obstarávaciu cenu maximálne znížiť. Suma, o

ktorú sa v konkrétnom prípade obstarávacia cena zníži, závisí teda vždy od veku domu. Na určenie
veku domu je rozhodujúci rok, v ktorom bola výstavba domu dokončená a dom bol skolaudovaný a
odovzdaný do užívania. Iné skutočnosti ako vek domu nemajú na amortizáciu domu, a teda ani na
zníženie obstarávacej ceny domu, žiaden vplyv. V cene sa nezohľadňuje napr. stavebno-technický stav
domu, ani skutočnosť, či dom bol počas jeho užívania rekonštruovaný, modernizovaný a pod. Cena bytu

predstavuje súčin podlahovej plochy bytu a ceny za 1 m2 podlahovej plochy bytu. Ustanovením § 18a
ZoVB sa sleduje úprava ceny pozemkov tak, aby cena zastavaného pozemku nebola vyššia ako cena
určená vyhláškou č. 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Cena pozemkov je stanovená v § 15
ods. 1 vyhlášky č. 465/1991 Zb. a cena za 1 m2 pozemku, alebo jeho časti, určeného na stavbu alebo nazriadenie záhrady alebo pozemku, vedeného v evidencii nehnuteľností ako zastavaná plocha, nádvorie,
záhrada a pozemkov, zastavaných líniovými stavbami, je v Liptovskom Mikuláši 500 Sk.

15. Žalobcovia vyčíslili cenu bytu, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu, spoločného príslušenstva, pozemku zastavaného bytovým domom a
priľahléhopozemkuvsúlades§ 17a§18 ZoVBatokudňu,kedymalabyťzmluvaoprevodevlastníctva
bytu uzatvorená. Ako pomôcka im slúžil Znalecký posudok č. 71/2019 Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline. Na účely vyčíslenia ceny bytov znalecký ústav určil výmeru podlahových

plôch jednotlivých bytov uvedených v dokladoch o odovzdaní bytov do nájmu, čo v prípade žalobcov
1/ a 2/ predstavuje výmera bytu - 74,18 m2, pivnice - 2,35 m2, spolu 76,53 m2. Obstarávacia cena
domu k roku 1977 bola vyčíslená spolu na 3.216.710 Kčs, cena bytu v roku, kedy boli byty odovzdané
do užívania nájomcom v prípade bytu žalobcov predstavovala sumu 170.374,99 Kčs. Pretože právny
predchodca žalovaného si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 29 ods. 8 ZoVB uzavrieť so
žalobcami zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorú povinnosť mal ku dňu 01. 12. 2001, k tomuto dátumu

bola vypočítaná hodnota bytu a hodnota spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch ako jednotková cena
bytu k roku 2001 tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočítalo pri byte 2 % opotrebenia za každý
začatý rok veku domu a vydelila sa súčtom podlahovej plochy bytov v dome; výpočet spoluvlastníckych
podielov na pozemkoch prislúchajúcich k jednotlivým bytom bol stanovený z pomeru celkovej plochy
pozemkov prislúchajúcej k bytovému domu (2.749 m2) a plochy bytu žalobcov (spoluvlastnícky podiel na

pozemkoch prislúchajúcich k bytu 145,90 m2). Pokiaľ žalovaný namietal takto vypočítanú kúpnu cenu za
prevod bytu vrátane príslušenstva, súd takéto popretie skutkových tvrdení bez súčasného predloženia
iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach nepovažuje za účinné.

16. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcov na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne C.

L. M., zamestnankyne Okresného úradu Žilina na okolnosti, či bol žalovaný upozornený na povinnosť
uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu a či bol oboznámený s obsahom znaleckého posudku,
ani návrhu žalovaného na výsluch svedka B. B. – brata žalovaného k okolnostiam uzavretia kúpnej
zmluvy medzi p. K. a žalovaným a k okolnostiam, či v danom čase pozemky právne a fakticky boli
priľahlými pozemkami k bytovému domu. V danej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 31.03.2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019, nevyhovenie dôkaznému návrhu strany
sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej
overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším
je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie
nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa

ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším
konanímbezdôvodnýchpochybnostíoverenéalebovyvrátené.Súdvýsluchstranamisporunavrhnutých
svedkov považoval za nadbytočný.

17. Súd prvej inštancie z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn.

6D/157/2011 mal preukázané, že žalovaný v zmysle § 472 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijal
dedičstvo po neb. J. K. a zaviazal sa zaplatiť štátu rozdiel medzi všeobecnou hodnotou majetku a výškou
svojej pohľadávky, pričom hodnota bytového domu, vrátane príslušenstva bola stanovená Znaleckým
posudkom č. 71/2019 zo dňa 18. 06. 2019 v spojení s jeho Doplnením č. 1 a 2, ktorý vypracoval Ústav
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Žalovaný mal preto vedomosť o hodnote bytového

domuvrátanepozemkov,pretožetakútodohoduuzatvoril.Rovnakomalžalovanývedomosťotom,žena
Okresnom súde Liptovský Mikuláš od 04. 05. 2004 prebieha konanie o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť
zmluvu o prevode vlastníctva bytu, pretože pôvodne bol žalovaným 2./ a žaloba spolu s prílohami mu
bola doručená dňa 21. 01. 2005 (č. l. 50 spisu).

18. Záverom súd prvej inštancie ozrejmil, že za nadbytočné považoval aj vykonanie dôkazu – výsluch B.
B.. V zmysle ustanovenia § 199 Civilného sporového poriadku výpoveď svedka nemôže byť ovplyvnená
jeho prítomnosťou na pojednávaní. Žalovaný navrhol výsluch svedka až na pojednávaní dňa 09. 11.
2023, hoci sa svedok zúčastnil pojednávania, ktoré sa konalo dňa 05. 10. 2023 (č. l. 349 spisu).
Upresnenie žalobného návrhu o priľahlé pozemky podaním zo dňa 04. 10. 2023 (č. l. 332 spisu) bolo

zasielané na vedomie právnemu zástupcovi žalovaného, ktorému nič nebránilo, aby výsluch tohto
svedka navrhol skôr a zamedzil tak jeho účasti na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 05. 10. 2023.
Pokiaľ sa týka okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy z roku 2003, ku ktorej overeniu bol navrhnutý tento
dôkaz, tieto mal súd preukázané výsluchom samotného žalovaného, ako aj z listinného dôkazu – kúpnejzmluvy a uvedené skutočnosti zo strany žalobcov ani neboli rozporované alebo spochybňované (§ 186
ods. 2 CSP). Pokiaľ sa týka okolností, či pozemky boli fakticky a právne priľahlým pozemkom, jedná sa o
otázku právnu, ktorú je oprávnený riešiť súd. Napokon faktický stav týchto pozemkov v roku 2003 nebol

medzi stranami sporu sporný. Inak povedané, výsluch aj tohto svedka by bol bez vplyvu na rozhodnutie
súdu.

19. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcom
ktorí mali plný úspech vo veci, plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny

úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

20. Včas podaným odvolaním domáha sa žalovaný zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd
žalobu žalobcov 1/, 2/ v celom rozsahu zamietne, alternatívne, napadnutý rozsudok zruší a vec vráti
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. Žalovaný predovšetkým namieta, že nie je v postavení právneho nástupcu poručiteľa, nakoľko tento
po poručiteľovi nededil, a teda na neho neprešli žiadne majetkové práva a povinnosti z titulu dedenia.
Podľa právnej teórie, veritelia, ktorí nadobudli dedičstvo podľa § 471 Občianskeho zákonníka nie sú
právnymi ani procesnými nástupcami poručiteľa a nemožno s nimi ďalej konať.
22. Žalovaný ďalej namieta, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil námietku absencie pasívne

vecnej legitimácie, podľa ktorej žalovaný nebol nositeľom povinnosti vyplývajúcej z ust. § 29 ods.
7, 8 ZoVB. Žalovaný zdôrazňuje, že právna povinnosť plynúca z § 29 ods. 8 ZoVB, od ktorého
žalobcovia 1/, 2/ odvodzujú svoj uplatnený nárok, je povinnosť vzťahujúca sa výlučne na osoby uvedené
v § 29 ods. 7, 8 ZoVB. Ak teda došlo k platnému prevodu bytu alebo bytového domu na základe
odplatného právneho úkonu na tretiu osobu, táto tretia osoba nemôže byť ďalej nositeľom povinnosti,

vzťahujúcej sa výlučne na osoby, uvedené v § 29 ods. 7, 8 ZoVB. Pokiaľ ide o ust. § 680 Občianskeho
zákonníka, tento upravuje výlučne kontinuitu nájomného vzťahu na strane prenajímateľa, pre prípad,
ak nastane zmena vlastníctva prenajatej veci. So vstupom nadobúdateľa do nájomného vzťahu však
nemôže byť za žiadnych okolností spojený ten dôsledok, že by naňho prešli záväzky jeho právneho
predchodcu, ktoré presahujú základný rámec nájomného vzťahu (obdobne rozhodnutie NS ČR sp.zn.

26Cdo/652/2013). Žalovaný ďalej namieta záver súdu prvej inštancie, že povinnosť uzatvoriť zmluvu
o prevode vlastníctva bytu nie je spojená s konkrétnou osobou vlastníka, ale s vlastníctvom bytového
domu a jeho príslušenstva. Žalovaný akcentuje, že ust. § 29 ods. 7, 8 ZoVB zaväzuje výlučne konkrétne
osoby vlastníkov bytov, uvedené v týchto ustanoveniach.
23. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, žalovaný zastáva názor, že podaním žaloby žalobcov

zo dňa 5.10.2023 došlo k zmene žaloby, nakoľko žalobcovia úplne zmenili obsah žalobného návrhu.
Žalobcovia si popri pôvodne uplatnenému nároku na prevod vlastníctva k bytu uplatnili aj nárok na
prevod vlastníctva k pozemku zastavaného bytovým domom (KNC 392/3) a k pozemkom, ktoré sú
podľa tvrdenia žalobcov priľahlými pozemkami (KNC 392/12, 392/14, 392/15). Toto právo si žalobcovia
doposiaľ neuplatňovali a teda došlo k rozšíreniu pôvodne uplatneného nároku. Názor súdu prvej

inštancie, že priľahlé pozemky sú nerozlučne spojené s vlastníctvom bytov v bytovom dome, neobstojí,
vzhľadomnaskutočnosť,žeopomenutiezahrnutiatýchtopozemkovnapr.vkúpnejzmluvepodľaprávnej
teórie a súdnej praxe nespôsobuje absolútnu neplatnosť takejto kúpnej zmluvy. Žalobcovia sa výslovne
v žalobe rozhodli, že si tento nárok vedome neuplatnia. Napokon v pôvodnej žalobe uvádzajú, že
žalovaný nie je vlastníkom zastavaného pozemku, a teda k pozemku vzniká zákonné vecné bremeno

podľa § 23 ods. 5 ZoVB. Vzhľadom na uvedené nie je možné podanie žalobcov zo dňa 5.10.2023
považovať len za upresnenie žaloby, ale aj za jej zmenu. Žalovaný zastáva názor, že súd prvej inštancie,
pokiaľ by mienil vyhovieť žalobe, musel by vyhovieť žalobe aj v prípade, ak by predmetom zmluvy
o prevode vlastníctva bytu neboli priľahlé pozemky a zastavaný pozemok.
24. Za nesprávne považuje žalovaný aj posúdenie pozemkov KNC 392/12, 392/14, 392/15 ako

pozemkov priľahlých k bytovému podľa zákonnej definície § 2 ods. 6 ZoVB. Žalobcovia nepredložili
žiaden dôkaz, ktorým by preukázali, že predmetné pozemky tvorili súčasť bytového domu a že ich
vlastníci bytového domu užívali, resp. že by na týchto pozemkoch boli zhotovené akékoľvek spoločné
zariadenia (prašiaky, lavičky a pod.) resp. stavby. Toto tvrdenie vyplýva výlučne z výpovede žalobcu,
ktorú výpoveď žalovaný skutkovo poprel. Do pozornosti žalovaný dáva, že súd prvej inštancie odmietol

vypočuť svedka B. B., navrhnutého žalovaným, ktorý by sa vyjadril okrem iného, aj k stavu „priľahlých
pozemkov“ v čase uzatvárania kúpnej zmluvy medzi p. K. a žalovaným. Súd prvej inštancie odôvodnil
odmietnutie výsluchu svedka tým, že tento bol prítomný na pojednávaní (kde sa ale neprejednávali
skutkové okolnosti týkajúce sa priľahlých pozemkov) a tým, že jeho výsluch by bol pre rozhodnutie súdunepodstatný (aj keď svedok sa mal vyjadriť k tomu, ako a či boli priľahlé pozemky užívané žalobcami
ako priľahlé). Žalovaný tvrdí, že pozemky KNC 392/12, 392/14, 392/15 v čase splatnosti povinnosti p. K.
na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu so žalobcami netvorili priľahlé pozemky, nakoľko tieto

pozemky boli fakticky a právne oddelené od bytového domu. Ako vyplýva z kúpnej zmluvy, pozemky
vdanomčasemaliinéhomajiteľa,akobytovýdom.KýmbytovýdomvlastnilI.J.K.–BandMKTRADING
CORPORATION (teda podnikateľský subjekt) pozemky vlastnil I. J. K. ako fyzická osoba. Žalovaný si
predmetné pozemky vyhľadal prostredníctvom inzerátu a v prvom počiatku rokoval s p. K. iba o kúpe
pozemku. Bytový dom kupovať nechcel, až následne po opakovaných rokovaniach s p. K. prišlo aj ku

dohode o kúpe bytového domu. Nakoľko predmetné pozemky v čase splatnosti povinnosti p. K. voči
žalobcom netvorili faktickú súčasť bytového domu, neslúžili potrebám obyvateľov bytového domu a mali
slúžiť na podnikateľskú činnosť, nemožno ich posudzovať za priľahlé pozemky k bytovému domu podľa
§ 2 ods. 6 ZoVB.

25. Žalobcovia 1/, 2/ v súdom stanovenej lehote vyjadrenie k odvolaniu nepodali.

26. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie podal subjektívne
legitimovaný účastník konania (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal
rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie pri aplikácii § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

27. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj
rozhodnutiu predchádzajúceho konania, konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie vrátane výroku

o náhrade trov konania náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie (tak ako je v podrobnostiach uvedené
v bodoch 2. až 19. tohto rozsudku odvolacieho súdu), a preto naň poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
Žalovaný v odvolacom konaní nevzniesol žiadne nové námietky, s ktorými by sa už súd prvej inštancie
nebol vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre

rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia
poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia.

28. Nad bezprostredný rámec odôvodnenia, len pre zdôraznenie správnosti posúdenia veci súdom prvej
inštancie, odvolací súd na dôvažok dodáva nasledovné.

29. Pokiaľ odvolateľ namietal pochybenie súdu prvej inštancie, spočívajúce v nevykonaní výsluchu
svedka B. B. (brata odvolateľa), ktorý sa mal (podľa tvrdení odvolateľa) vyjadriť „okrem iného k stavu
priľahlých pozemkov v čase uzatvárania kúpnej zmluvy medzi K. a žalovaným“ odvolací súd uvádza,
že súd prvej inštancie nevykonanie tohto dôkazu riadne zdôvodnil v bode 52. napadnutého rozsudku,

s ktorým zdôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje a na dôvažok dodáva, že do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (obdobne sp.zn. IV. ÚS 252/04). Je na uvážení súdu,
ktoré dôkazy sa budú v rámci dokazovania vykonávať. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na
vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy (obdobne uznesenie NS

SR sp.zn. 4Cdo/262/2009). Súd spravidla nevykoná dôkazy, ktoré nemôžu smerovať k preukázaniu
spornej skutočnosti, preto, lebo túto skutočnosť možno preukázať iným dôkazom (sudca vyberá, ktorý
z viacerých dôkazov je vhodný, pričom vždy prihliadne na hospodárnosť konania) alebo sa týkajú
skutočností právne bezvýznamných.

30. V danej veci je potrebné akcentovať fakt, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom
dňa 9.11.2023 nenavrhol vypočuť svedka k „stavu“ pozemkov (ako tvrdí až v odvolaní) ale za účelom
posúdenia, či „tvorili alebo boli fakticky právne priľahlými pozemkami k bytovému domu“. Súd prvej
inštancie správne ustálil, že otázka, či pozemky boli fakticky a právne priľahlým pozemkom, je otázkou
právnou, ktorú je oprávnený posúdiť súd a nie svedok. Odhliadnuc od uvedeného ani žalovaným až

v odvolaní prezentovaný „stav“ pozemkov, v čase uzatvárania kúpnej zmluvy medzi K. a žalovaným –
odvolateľom, t.j. stav v roku 2003, nie je pre posúdenie veci relevantný. V danom prípade bolo potrebné
posúdiť charakter pozemkov k momentu uplatnenia práva žalobcov na uzavretie kúpnej zmluvy, teda
k obdobiu roku 1999, resp. splatnosti povinnosti I. J. K. v roku 2001.31. Je potrebné na dôvažok zdôrazniť, že stav v roku 2003 a nasledovné roky (zastavanie priľahlých
pozemkov) bol stavom protiprávnym, a preto ani hypoteticky nemôže byť braný na zreteľ na úkor

žalobcov (nájomcov). I. J. K. miesto splnenia zákonnej povinnosti podľa § 29 ods. 7 ZoVB – povinnosti
previesť nájomcom byty a spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku, resp. priľahlých pozemkov
k bytovému domu, bytový dom a pozemky previedol zmluvou zo dňa 3.3.2003 na žalovaného. Zmluva
všaknikdynenadobudlaprávneúčinky,nakoľkobolaabsolútneneplatnávzmysleust.§39Občianskeho
zákonníka (viď rozsudok správneho súdu - Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/37/2018-282 zo dňa

18.3.2021). V konaní žalovaný nerozporoval, že bolo odstránené existujúce oplotenie a pozemky
sčasti zastavané, a to autoservisom, pneuservisom, autoumyvárňou, čerpacou stanicou LPG. Žalovaný
napokon ani nerozporoval tvrdenie žalobcov, že priestor bytového domu, ktorý slúžil ako kočikáreň,
alebo spoločenská miestnosť žalovaný zabral tak, že doň vybúral dieru a tento priestor užíval pre
účely pneuservisu. Stalo sa tiež, že autobazár bol napojený na elektrickú energiu (ohrev vody pre
zamestnancov), cena ktorej bola následne vyúčtovaná medzi nájomcov bytového domu.

32. Žalovaný ďalej namieta, že žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz, ktorým by preukázali, že sporné
pozemky tvorili priľahlý pozemok k bytovému domu. Uvádza, že žalovaný poprel skutkové tvrdenie
žalobcov, že pozemky tvorili súčasť bytového domu a že ich vlastníci bytového domu užívali, resp. že
na týchto pozemkoch boli zhotovené spoločné zariadenia (prachár, lavičky a pod.).

33. Odvolací súd k uvedenému argumentu východiskovo uvádza, že podľa relevantnej úpravy v čase
vzniku povinnosti vlastníka bytového domu podľa § 29 ods. 7 ZoVB legálna definícia „priľahlého
pozemku“ v zmysle § 2 ods. 6 ZoVB predpokladala naplnenie troch atribútov:
Ad a) pozemok/pozemky sú určené na spoločné užívanie

Ad b) pozemok/pozemky slúžia výlučne tomuto domu
Ad c) ide o pozemok patriaci k bytovému domu, na ktorom je oplotená záhrada a stavby (najmä
prístrešky...).
Napokon zákonodarca obdobne aj v aktuálnej právnej úprave priľahlého pozemku (§ 2 ods. 1 písm. j)
ZoVB) tento definuje ako oplotený pozemok susediaci s domom, ktorý slúži výlučne tomuto domu).

34. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno o svojom právne relevantnom
(substancovanom) tvrdení, že sporné pozemky v rozhodnom období boli spoločne užívané obyvateľmi
domu, slúžili výlučne tomuto domu a boli naviac aj oplotené. V podrobnostiach odkazuje odvolací súd
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 20. + 39. – 43. rozsudku súdu prvej inštancie.

35. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné akcentovať, že otázku, či sporné pozemky
(KN č. 392/3 /zodpovedajúci CKN 392/3/, KN č. 392/12 /zodpovedajúci CKN 392/12 + CKN 392/14 +
CKN 392/15/) tvoria „priľahlé pozemky“ k bytovému domu, bola už ako otázka predbežná vyriešená
v rámci konania vedeného pred správnym súdom - Krajským súdom v Bratislave, ktorý v rámci

posudzovania zákonnosti rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. PO-6160/2011/SI
zo dňa 15.9.2011 (na podklade žaloby C. B. voči danému rozhodnutiu) ustálil, že sporné pozemky
(a to pozemok, na ktorom je bytový dom postavený a priľahlé pozemky) nemajú samostatný právny
režim ale s vlastníctvom bytového domu je nerozlučne spojené aj spoluvlastnícke právo k pozemku,
na ktorom je bytový dom postavený (v danom prípade KN č. 392/3) a priľahlému pozemku (v danom

prípade tento predstavoval KN č. 392/12). Správny súd danú vec posudzoval už v kontexte záverov
vyslovených v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 193/2017-43 zo dňa 4.7.2017, ako
aj záverov uvedených v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžr/24/2017 zo dňa
24.1.2018. Je potrebné akcentovať, že žalovaný (C. B.) kasačnú sťažnosť podanú proti uvedenému
rozsudku správneho súdu vzal späť. Najvyšší správny súd SR uznesením sp.zn. 3Svk/7/2021 zo dňa

26.4.2023 konanie o kasačnej sťažnosti C. B. zastavil. Žalovanému pokiaľ by nesúhlasil so závermi
správneho súdu ohľadne statusu sporných pozemkov (ktoré mali vplyv aj na posúdenie absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 3.3.2003 ako celku) nič nebránilo, aby vyčkal rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR o tomto ním podanom mimoriadnom opravnom prostriedku. Odvolací súd podotýka,
že uvedené správne súdne konanie trvalo cca 12 rokov. Žalovaný C. B. (v správnom súdnom konaní

v postavení žalobcu) mal teda dostatočný časový priestor pre prezentovanie tvrdení/dôkazov o tom, že
sporné pozemky požívajú samostatný právny režim.
36. Na dôvažok odvolací súd k uvedenej námietke dopĺňa, že žalobca účinne nepoprel substancované
tvrdenia žalobcov relevantné pre posúdenie sporných pozemkov, ako de iure pozemkov priľahlých.Žalovaný tvrdil, že sporné pozemky nie sú súčasťou bytového domu a neslúžia obyvateľom bytového
domu. Jeho „popretie“ (popretie prezentované právnym zástupcom žalovaného) však v konkrétnostiach
pred súdom prvej inštancie (str. 2 zápisnice o pojednávaní zo dňa 5.10.2023 č.l. 350 spisu) totiž

spočívalo v tvrdení, že na pozemku CKN č. 392/12 je postavená odstavná plocha, autobazár, prístupová
komunikácia k predajni; na pozemku CKN č. 392/14 predajňa a pneuservis; na pozemku CKN
č. 392/15 autoumyváreň a teda tieto netvoria faktický celok s bytovým domom a vôbec neslúžia
potrebám obyvateľom bytového domu. Odvolací súd však pripomína, že pre posúdenie statusu
priľahlého pozemku nie je relevantný stav, ktorý vznikol až v období irelevantnom pre posúdenie veci.

Pokiaľ žalovaný v rámci výsluchu na pojednávaní (č.l. 390 spisu, str. 6 zápisnice o pojednávaní zo
dňa 9.11.2023) uviedol, že na sporných pozemkoch pieskovisko ani preliezky nevidel, odvolací súd
poznamenáva, že je otázne, či ich objektívne vidieť bolo, keďže ako ďalej žalovaný v rámci výsluchu
uviedol, bol pozemok „zarastený“. Svedok na pojednávaní uviedol, že išlo o „obdobie, v ktorom pozemok
kupovali“ (zvuková nahrávka z pojednávania zo dňa 9.11.2023). Možno teda predpokladať, že sa
nevyjadroval k rozhodnému obdobiu (1999-2001), keďže kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 3.3.2003.

37. Na margo odvolacieho argumentu žalovaného, že v čase splatnosti povinnosti I. J. K. na uzavretie
zmluvy o prevode vlastníctva bytu so žalobcami boli pozemky fakticky aj právne oddelené od bytového
domu, keďže podľa kúpnej zmluvy (zo dňa 3.3.2003 – poznámka odvolacieho súdu) mali v danom čase
iného majiteľa, ako bytový dom (bytový dom vlastnil I. J. K. – B and MK TRADING CORPORATION

a priľahlé pozemky fyzická osoba I. J. K.) odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody uvedené
súdom prvej inštancie v bode 43. odvolaním napadnutého rozsudku. Na dôvažok nad bezprostredne
potrebný rámec odvolacieho konania odvolací súd k uvedenej námietke dodáva, že v kúpnej zmluve zo
dňa 3.3.2003 označený predávajúci Ad 1) „I. J. K. – B and MK TRADING CORPORATION a v kúpnej
zmluve označený predávajúci Ad 2) I. J. K. predstavuje de iure jeden a ten istý subjekt práva – a to

fyzickú osobu I. J. K.. Označenie I. J. K. – B and MK TRADING CORPORATION predstavovalo len
obchodné meno žalovaného na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Nemožno sa preto stotožniť
ani s obranou žalovaného, že pozemky mali „iného majiteľa“ ako bytový dom. Napokon faktický a právny
stavpozemkovvčaseuzavretiakúpnejzmluvyzodňa3.3.2003jepreprávneposúdenieveciirelevantný.

38. Vo vzťahu k námietke premlčania práva žalobcov na prevod spoluvlastníckeho podielu k sporným
pozemkom a súvisiacej otázke upresnenia, resp. zmeny žaloby odvolací súd jednak poukazuje v celom
rozsahu na závery súdu prvej inštancie k tejto otázke obsiahnuté v bode 45. rozsudku súdu prvej
inštancie a na zdôraznenie správnosti súdu prvej inštancie nad rámec potrebného odôvodnenia dopĺňa
nasledovné.

39. Podľa § 13 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, s vlastníctvom bytu a
nebytovéhopriestoruvdomejenerozlučnespojenéspoluvlastníctvospoločnýchčastídomu,spoločných
zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.

40. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, s vlastníctvom bytu alebo
nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k
pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom
pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

41. Podľa § 29 ods. 8 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci domov uvedení
v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode
vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. To platí aj o
vlastníkoch domov uvedených v § 17 ods. 3 písm. g) a h). Ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník domu je povinný s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu
o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca
môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Cena bytu a cena
pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1.

42. Zmenou žaloby nie je (vo všeobecnosti) úkon žalobcu, ktorým upravuje taký nárok, ktorého
rozhodnutie závisí od spôsobu usporiadania vzťahov, ktorý plynie z osobitného právneho predpisu.
Určitým spôsobom usporiadania vzťahov medzi stranami sporu je mienená taká úprava, ktorá vyplýva
z hmotného práva. Ide o prípady kogentných ustanovení hmotného práva, ktoré účastníci právnehovzťahu nemôžu vylúčiť a kde aj procesný postup súdu musí napomáhať ich realizácii. Presne o taký
prípad išlo aj v prejednávanej veci.

43. Z citovaných ustanovení § 23 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 13 ods. 1 a ust. § 29 ods. 8
ZoVB plynie určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi prenajímateľom (vlastníkom bytového domu)
a nájomcom (záujemcom o odkúpenie bytu). Ide o právnu úpravu kogentnú, ukladajúcu povinnosť
uzatvoriť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorej imanentnou súčasťou musí byť aj
z kogentnej úpravy plynúci záväzok vlastníka domu previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu

aj spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je dom postavený a k priľahlému pozemku. Zákon
nepripúšťa možnosť strán od tejto úpravy sa odchýliť. Zákon priznáva nájomcovi právo domáhať sa
súdneho nahradenia prejavu vôle v prípade, že nedôjde zo strany vlastníka bytového domu v stanovenej
lehote k splneniu povinnosti.

44. Odhliadnuc od uvedenej pre rozhodnutie veci, relevantnej argumentácie odvolací súd mimo rámca

potrebného odôvodnenia dodáva, že uplatnená námietka premlčania by bola aj v rozpore s dobrými
mravmi. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s prezentovanou argumentáciou žalobcov o rozpore
vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi pred súdom prvej inštancie a dodáva nasledovné.
Ad 1) Žalovaný sám priznal, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy zo dňa 3.3.2003 videl oplotenie
sporných pozemkov (hoc bolo v zlom stave). Pri minimálnej opatrnosti mala v ňom skrsnúť aspoň

pochybnosť ohľadne charakteru týchto pozemkov, t.j. že nemajú samostatný právny režim, ale prináležia
k bytovému domu.
Ad 2) Žalovanému muselo byť zrejmé, pokiaľ nadobúdal zmluvou od p. K. a následne od štátu bytový
dom a sporné pozemky, že bytový dom obývajú nájomcovia a vo vzťahu k nim si musel byť vedomý aj
zo zákona (kogentných ustanovení) plynúcich povinností, vrátane povinnosti previesť vlastníctvo k bytu

spoločne so spoluvlastníckym podielom k zastavanému a priľahlému pozemku. Uvedené vychádza
z predpokladu znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov.
Ad 3) Podstatným v danej veci je aj žalobcami dôvodne tvrdená neistota, voči komu si v konaní vlastne
majú uplatňovať svoje práva, keďže (najmä z podnetu žalovaného) prebiehalo viacero konaní v rámci
prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v podstate o otázke, či sa stal žalovaný (C.

B.) vlastníkom bytového domu, zastavaného pozemku a priľahlých pozemkov na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 3.3.2003, resp. je táto neplatná podľa § 39 OZ pre rozpor s § 29 ods. 7 ZoVB, a teda nemôže
byť povolený vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností.
Z obsahu pripojeného rozhodnutia správneho súdu - Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/37/2018-282 zo
dňa 18.3.2021 odvolací súd zistil vo vzťahu k prebiehajúcim administratívnym, resp. súdnym konaniam

k podstatnej otázke nasledovné. Správa katastra Liptovský Mikuláš (ďalej len „SK Liptovský Mikuláš“)
rozhodnutímč.V-685/2003zodňa11.4.2003povolilavkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľností
v prospech kupujúceho C. B. k prevádzaným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa
3.3.2003. Uvedené rozhodnutie napadol protestom dňa 13.7.2003 prokurátor Okresnej prokuratúry
Liptovský Mikuláš, namietajúc, že rozhodnutím o povolení vkladu boli porušené ust. § 31 ods. 1 a ods.

2 Katastrálneho zákona v spojení s ust. § 29 ods. 5 a 7 zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Katastrálny úrad v Žiline (ďalej len „KÚ v Žiline“) rozhodnutím č. Vo 34/03-SI (Pd) z 23.9.2003
protestu prokurátora nevyhovel. Na základe protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa
10.3.2004rozhodovalÚradgeodézie,kartografieakatastraSlovenskejrepubliky(ďalejlen„ÚGKaKSR“)
rozhodnutím č. LPO-1533/2004/SI z 19.7.2004, ktorým protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina

vyhovel a rozhodnutie KÚ v Žiline č. Vo-34/03-SI (Pd) zo dňa 23.9.2003 zrušil a vec vrátil úradu na nové
konanie a rozhodnutie. Rozhodnutím č. Vo-34/2003-SI (Pd) z 29.12.2004 KÚ v Žiline vyhovel protestu
prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš zo 17.7.2003 a zrušil rozhodnutie SK Liptovský
Mikuláš č. V-685/2003 zo dňa 11.4.2003. Na základe odvolania C. B. proti uvedenému rozhodnutiu
ÚGKaK SR rozhodnutím č. LPO-1421/2005/SI zo dňa 6.4.2005 potvrdil rozhodnutie KÚ v Žiline č.

Vo-34/2003-SI (Pd) zo dňa 29.12.2004. Dňa 18.9.2006 vydala predsedníčka ÚGKaK SR rozhodnutie
č. P-4564/2006, ktorým potvrdila rozhodnutie ÚGKaK SR č. LPO-1533/2004/SI zo dňa 19.7.2004.
Následne KÚ v Žiline rozhodnutím č. Vo-34/2003-SI (Pd) zo dňa 1.7.2011 vyhovel protestu prokurátora
OP Liptovský Mikuláš zo dňa 14.7.2003 a právoplatné rozhodnutie SK Liptovský Mikuláš č. V 685/2003
zo dňa 11.4.2003 zrušil a vec vrátil SK Liptovský Mikuláš na ďalšie konanie. KÚ v Žiline dospel k záveru,

že nakladanie s bytovým domom súp. č. XXXX v k.ú. E. F. bolo v čase uzatvorenia zmluvy zo dňa
3.3.2003 obmedzené v zmysle ust. § 29 ods. 5 zákona ZoVB, a preto SK Liptovský Mikuláš konala
v rozpore s týmto ustanovením zákona, čoho dôsledkom je neplatnosť zmluvy v zmysle ust. § 39 OZ. Na
základe odvolania C. B. proti rozhodnutiu KÚ v Žiline č. Vo-34/2003-SI (Pd) zo dňa 1.7.2011 ÚGKaK SRrozhodnutím č. PO-6160/2011/SI zo dňa 15.9.2011 zamietol odvolanie kupujúceho C. B. a rozhodnutie
KÚ v Žiline č. Vo-34/2003-SI (Pd) zo dňa 1.7.2011 potvrdil.
Kupujúci C. B. sa následne žalobou zo dňa 25.10.2011 domáhal na správnom súde – Krajskom

súde v Bratislave preskúmania zákonnosti rozhodnutia ÚGKaK SR zo dňa 15.9.2011. O danej
žalobe správny súd rozhodol právoplatne rozsudkom č.k. 1S/37/2018-282 zo dňa 18.3.2021, ktorému
rozhodnutiu predchádzali rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/209/2011-126 zo dňa
3.6.2014, Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžr/134/2014 zo dňa 30.11.2015, Ústavného súdu SR sp.zn.
III. ÚS 193/2017-43 zo dňa 4.7.2017 a Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžr/24/2017 zo dňa 24.1.2018.

45. Pokiaľ ďalej žalovaný namieta, že naň neprešli žiadne majetkové práva a povinnosti z titulu dedenia,
s tým, že súd prvej inštancie preto nemohol pri aplikácii ust. § 63 ods. 2 CSP pokračovať v konaní so
žalovaným ako univerzálnym právnym nástupcom, odvolací súd dodáva nasledovné.

46. Súd prvej inštancie nepokračoval v konaní so žalovaným ako univerzálnym právnym nástupcom

(dedičom) neb. K.. Takýto záver z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vôbec nevyplýva.
Súd prvej inštancie (dôvodne) pokračoval v konaní so žalovaným, nakoľko naň preukázateľne prešla
povinnosť, o ktorú v konaní išlo. Aplikácia ust. § 63 ods. 2 CSP neprichádza do úvahy len v prípade
sukcesie univerzálnej, ale aj v prípade sukcesie singulárnej.

47. V konaní nebolo sporu o tom, že I. J. K. bol nositeľom povinnosti podľa § 29 ods. 7 ZoVB
(napokon uvedená skutočnosť plynie aj z rozsudku správneho súdu Krajského súdu v Bratislave č.k.
1S/37/2018-282 zo dňa 18.3.2021). Túto povinnosť si za svojho života I. J. K. nesplnil. Odvolací súd
uvádza, že smrťou I. J. K., keďže dedičia dedičstvo odmietli, prešlo vlastnícke právo (okrem iného)
k bytovému domu, zastavanému pozemku a priľahlým pozemkom na štát, nie titulom dedenia, ale titulom

osobitného ustanovenia, a to ust. § 462 OZ, podľa ktorého dedičstvo, ktoré nenadobudne žiaden dedič,
pripadne štátu. S vlastníckym právom k bytovému domu a súvisiacim pozemkom, prešla na štát v zmysle
ust. § 680 ods. 2 OZ aj povinnosť podľa § 29 ods. 7 ZoVB. Žalovaný stal sa vlastníkom bytového domu
a súvisiacich pozemkov titulom zmluvy uzatvorenej so štátom podľa ust. § 472 ods. 2 OZ. Je irelevantné,
že v zmluve medzi Slovenskou republikou a žalovaným, nebola označená uvedená povinnosť. Táto totiž

neprešla na žalovaného titulom zmluvy uzatvorenej podľa § 472 ods. 2 OZ, ale momentom nadobudnutia
vlastníctva k bytovému domu a súvisiacim pozemkom titulom zákona, a to ust. § 680 ods. 2 OZ.

48. Ust. § 680 ods. 2 OZ rieši právne dôsledky spojené so zmenou prenajímateľa počas trvania
nájomného pomeru. K tomu môže dôjsť prevodom (na základe scudzovacej zmluvy) alebo prechodom

vlastníckeho práva k predmetu nájmu, keď sa právnym zástupcom pôvodného prenajímateľa stáva nový
prenajímateľ. Ust. § 680 ods. 2 OZ vychádza zo zásady, že zmena v osobe prenajímateľa nemá sama
osebe vplyv na trvanie právneho vzťahu nájmu a ani na jeho obsah. Konflikt medzi novým právom
nového vlastníka predmetu nájmu a obligačným právom nájomcu zákonodarca vyriešil v prospech
nájomcu.

Ust. § 680 ods. 2 OZ upravuje osobitný prípad právneho nástupníctva (sukcesie), s ktorým je spojený
ten dôsledok, že na nadobúdateľa bytu (bytového domu) prechádzajú práva a povinnosti prenajímateľa
z nájomného vzťahu priamo zo zákona (ex lege), ak nastane skutočnosť, s ktorou zákon spája uvedený
dôsledok, t.j. nadobudnutie vlastníckeho práva k prenajatej veci. Je irelevantné na účely aplikácie tohto
ustanovenia, akým titulom došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva.

49. Nadobúdateľ vlastníckeho práva k bytu (bytovému domu) vstupuje do pôvodného nájomného vzťahu
so všetkými jeho obsahovými atribútmi, akými sú predmet nájmu a práva a povinnosti subjektu daného
vzťahu vyplývajúcimi nielen z nájomnej zmluvy ale aj zo zákona, a to bezvýhradne, pokiaľ ide o kogentné
normatívne ustanovenia, akým v danom prípade je aj ust. § 29 ods. 8 ZoVB.

50. Odvolací súd nemôže súhlasiť s obranou žalovaného, keďže podľa mienky odvolacieho súdu,
do obsahového rámca nájomného vzťahu musia patriť vždy kogentné ustanovenia právneho poriadku
upravujúce práva nájomcu a povinnosti prenajímateľa (ktorý v danom prípade mal status vlastníka
bytového domu).

51. Zákonodarca v právnej úprave ZoVB považoval právo nájomcu na prevod vlastníctva k prenajatému
bytu v zmysle § 29 ods. 8 ZoVB (za splnenia zákonných podmienok) za tak významné, že jeho porušenie
zo strany prenajímateľa (vlastníka bytu/bytového domu) v dôsledku prevodu vlastníctva bytového domunatretísubjektspájasnásledkomabsolútnejneplatnostitakéhotoúkonupodľa§39OZ,keďžeformuluje
v ust. § 29 ods. 7 de facto zákonný zákaz prevodu vlastníctva bytového domu na tretiu osobu pre prípad
uplatnenia práva nájomcu v podobe konštituovania obligatórnej povinnosti prenajímateľa.

52. Cieľom úpravy § 29 ods. 8 ZoVB sledovaný zákonodarcom bolo (mimo iné) aj zabrániť diskriminácii
určitej skupiny nájomcov (ktorých prenajímatelia nadobudli vlastnícke právo k bytovému domu podľa
osobitného predpisu) oproti inej skupine nájomcov (ktorých prenajímatelia sú obce, štátne podniky, resp.
štátne podniky v likvidácii).

53. Je z hľadiska aplikácie relevantnej úpravy a rozumného usporiadania veci neprípustné, ak by
nájomcovia bytového domu „stratili“ zákonom garantované právo, lebo mali tú „smolu“ oproti iným
nájomcom, že zrovna ich prenajímateľ (vlastník bytového domu) zomrel.

54. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, ktoré súd prvej inštancie ozrejmil pri

zdôvodňovaní danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako nositeľa povinnosti podľa § 29 ods.
8 ZoVB a v podrobnostiach na ne odkazuje.

55. Mimo rámca potrebného odôvodnenia, len na podporu záveru o danosti povinnosti podľa § 29 ods.

8 odvolací súd upriamuje pozornosť na fakt, že žalovaného nielenže možno považovať za nástupcu
právnej povinnosti podľa § 29 ods. 8, ktorá prešla z I. J. K. (tak ako bolo v podrobnostiach rozvedené
v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku) ale aj za „originálneho“ resp. pôvodného nositeľa
tejto povinnosti, bez ohľadu na zmieňované právne nástupníctvo.

56. Podľa § 29 ods. 7 ZoVB, vlastník domu, ktorý nadobudol dom do vlastníctva podľa osobitného
predpisu 34) z vlastníctva štátu, Slovenského pozemkového fondu, obce, bytového družstva, obchodnej
spoločnosti s účasťou obce, štátu alebo bytového družstva, alebo Fondu národného majetku Slovenskej
republiky alebo z vlastníctva družstva alebo z vlastníctva obchodnej spoločnosti uvedenej v § 17 ods.
3 písm. e), alebo ak ide o byty alebo o ateliéry v domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu,

22) nemôže previesť vlastníctvo domu podľa osobitného predpisu, 23a) ak v dome požiadal nájomca o
prevod vlastníctva bytu. Cena bytu nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1.

57. Podľa § 29 ods. 8 ZoVB, vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) sú povinní
s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca

požiada o prevod vlastníctva bytu. To platí aj o vlastníkoch domov uvedených v § 17 ods. 3 písm. g) a
h). Ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník
domu je povinný s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby
uložil splnenie tejto povinnosti. Cena bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18

ods. 1 a v § 18a ods. 1.

58. Podľa § 29 ods. 9 ZoVB, ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na služobné byty 31) a na byty
nadobudnuté do vlastníctva podľa § 4 ods. 1 písm. a) a na byty v rodinných domoch.

59. Žalovaný totiž nadobudol bytový dom:
Ad 1) z vlastníctva štátu – štát sa stal vlastníkom bytového domu a sporných pozemkov ku dňu smrti I.
J. K., nakoľko dedičia poručiteľa dedičstvo odmietli (§ 462 OZ).
Ad 2) podľa osobitného predpisu – takýmto osobitným predpisom v zmysle ust. § 29 ods. 7 bolo ust. §
472 ods. 2 veta prvá OZ, ktoré umožňuje štátu za účelom vysporiadania dlhov poručiteľa (ak nemožno

uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva) použiť na úhradu dlhov aj veci, ktoré sú
predmetom dedičstva.
Zákonodarca v ust. § 29 ods. 7 nezvolil pri právnej úprave § 29 ods. 7 ZoVB taxatívny výpočet osobitných
predpisov, na základe ktorých môže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k bytovému domu od
štátu, keďže nemohol (logicky) predvídať všetky možné situácie, pri ktorých môže dôjsť k nadobudnutiu

vlastníckeho práva. Z uvedených dôvodov je výpočet osobitných predpisov v odkaze 34 k ust. § 29 ods.
7 ZoVB len demonštratívny (zákonodarca príkladmo poukazuje na zákon č. 233/1995 Z.z., resp. zákon
č. 37/2005 Z.z.). Napokon možno poznamenať, že úprava § 472 ods. 2 OZ má istú paralelu/spoločnú
črtu práve so zákonodarcom príkladmo zmieňovanými zákonmi 7/2005 Z.z. resp. 233/1995 Z.z., účelomktorých je v konečnom dôsledku tiež usporiadanie majetkových pomerov dlžníka a uspokojenie veriteľov
dlžníka, resp. úhrada dlhov.
Ad 3) v konaní nebolo preukázané, že by žalobca nadobudol vlastníctvo k bytovému domu/bytu podľa

§ 4 ods. 1 písm. a) ZoVB.

60. Žalovaný výslovne napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách prvoinštančného
konania, avšak výlučne v súvislosti s namietanou správnosťou rozhodnutia vo veci samej (t.j. vo vzťahu
k trovám neformuloval žiadnu konkrétnu odvolaciu námietku). Nadväzne potvrdil odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie aj v od meritórneho rozhodnutia závislom výroku o trovách prvoinštančného
konania:

61. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný ani v časti, preto úspešnej protistrane – žalobcovi
patrí voči nemu nárok na náhradu trov konania tohto štádia konania v plnom rozsahu. O konkrétnej

výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

62. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)