Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 13C/131/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5604898268
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:5604898268.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej žalobcov: 1./ A. B.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/X, E. F., 2./ G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/X, E.
F., žalobcovia 1./ a 2./ zastúpení JUDr. Miloslav Hricko, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Ulica
1. mája 709, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 219 361, proti žalovanému: C. B., nar. XX. X. XXXX, bytom E.
F., H. XXX/XX, zastúpený Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
1. mája 697/26, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 391 059, o uloženie povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode
vlastníctva bytu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcami 1./ a 2./ zmluvu o prevode vlastníckeho

práva nasledujúceho znenia, čím sa nahrádza vyhlásenie vôle žalovaného:
ZMLUVA
o prevode vlastníctva bytu e. 26

El. I
Zmluvné strany

1. Predávajúci:
C. B., H. B.
nar. XX. XX. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX
H. XXX/XX, XXX XX E. F.
štátny občan SR

2. Kupujúci:

a/ A. B., H. B.
nar. XX. XX. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX
C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F. – I. F.
štátny občan SR

b/ G. B., H. J.
nar. XX. XX. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX

C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F. – I. F.
štátny občan SR

Čl. II
Predmet zmluvy

1. Predmetom zmluvy je odplatný prevod vlastníckeho práva k:a. byt č. 26 na 5. poschodí vo vchode č. 3 bytového domu súpisné číslo XXXX, k. ú. E. F., vrátane jeho
príslušenstva,
b. spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s. č. 1885

vo veľkosti 7653/155980,
c. spoluvlastnícky podiel 7653/155980 na pozemku parcela KNC č. 392/3 o výmere 388 m2, zastavaná
plocha a nádvorie,
d.spoluvlastníckypodiel7653/155980napozemkuparcelaKNCč.392/12ovýmere2119m2,zastavaná
plocha a nádvorie,

e. spoluvlastnícky podiel 7653/155980 na pozemku parcela KNC č. 392/14 o výmere 166 m2, zastavaná
plocha a nádvorie,
f. spoluvlastnícky podiel 7653/155980 na pozemku parcela KNC č. 392/15 o výmere 76 m2, zastavaná
plocha a nádvorie.

2. Nehnuteľnosti podľa odseku 1 písm. a) až c) sú zapísané na LV č. XXXX a nehnuteľnosti podľa

odseku 1 písm. d) až f) sú zapísané na LV č. XXXX katastrálneho odboru Okresného úradu Liptovský
Mikuláš pre katastrálne územie E. F..

3. Predávajúci predáva kupujúcemu nehnuteľnosti označené v čl. II ods. 1 tejto zmluvy za kúpnu cenu
podľa čl. VI tejto zmluvy.

Čl. III
Popis bytu a príslušenstva bytu

1. Byt č. 26, ktorý je predmetom prevodu podľa čl. II ods. 1 písm. a) tejto zmluvy, sa nachádza na 5.
poschodí vo vchode č. 3 bytového domu. Byt pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva.

2. Príslušenstvom bytu je kuchyňa, predsieň, kúpeľňa, WC nachádzajúce sa v byte, a pivnica o výmere
2,35 m2 nachádzajúca sa na prízemí bytového domu.

3. Súčasťou bytu je jeho vnútorné vybavenie a to balkón, vodovodné, kanalizačné, elektrické a
teplonosné bytové prípojky, okrem tých, ktoré sú určené na spoločné užívanie, domový telefón s
elektrickým vrátnikom, vstavaná skriňa nachádzajúca sa v chodbe a zvonček.

4. Celková výmera podlahovej plochy bytu je 76,53 m2.

Čl. IV
Určenie a popis spoločných častí a spoločných zariadení domu

1. S vlastníctvom bytu je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení,
príslušenstva bytového domu, pozemku zastavaného bytovým domom a priľahlého pozemku.

2. Spoločnými časťami domu sú základy domu, zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, deliace

konštrukcie, vodorovné konštrukcie, strecha, vchody, priečelia, chodby vrátane schodíšť, vodorovné a
zvislé nosné a izolačné konštrukcie.

3. Spoločnými zariadeniami bytového domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne
tomuto domu sú: bleskozvody, vodovodné, kanalizačné, elektrické a teplonosné prípojky a rozvody

s uzavieracími ventilmi, šachty na technické zariadenie budov, odpadové potrubia vrátane odbočiek,
elektrické rozvody do skríň merania po ističe, osvetlenie spoločných priestorov, elektrický vrátnik vrátane
rozvodov, miestnosť pre bicykle, miestnosť na meranie spotreby vody, elektriny, WC, miestnosť pre
upratovačku, plynová kotolňa, kočikáreň a spoločné televízne antény.

4. Priľahlým pozemkom sú pozemky označené v čl. II ods. 1 písm. d) až f) tejto zmluvy.5. Predávajúci s bytom prevádza na kupujúcich spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach domu, príslušenstve, zastavanom a priľahlom pozemku. Veľkosť tohto
spoluvlastníckeho podielu je 7653/155980-in.

Čl. V
Technický stav domu a bytu

1. Predávajúci vyhlasuje, že mu nie sú známe také vady a poškodenia bytu a jeho vybavenia, spoločných

časti a spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu, na ktoré by mal kupujúcich osobitne
upozorniť.

2. Kupujúci vyhlasujú, že pred uzavretím tejto zmluvy sa oboznámili s technickým stavom bytu a
bytového domu. Stav domu a bytu ako aj spoločných časti a spoločných zariadení bytového domu je
bežný vo vzťahu k opotrebovaniu za čas od výstavby bytového domu a v tomto stave vrátane spo-

luvlastníckeho podielu ho preberajú a kupujú.

Čl. VI
Úprava práv k pozemku

1. Spoluvlastnícky podiel 7653/155980 na pozemku parcela KNC č. 392/3 o výmere 388 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, k. ú. E. F., na ktorom je bytový dom postavený, je predmetom prevodu podľa čl. II
ods. 1 písm. c) tejto zmluvy.

2. Spoluvlastnícky podiel 7653/155980 na priľahlom pozemku je predmetom prevodu podľa čl. II ods.
1 písm. d) až f) tejto zmluvy.

Čl. VII

Cena bytu a pozemku

1. Predávajúci predmet kúpy podľa čl. II ods. 1 a ods. 2 tejto zmluvy predáva kupujúcim za kúpnu cenu
5.599,02 eur (päťtisíc päťsto deväťdesiatdeväť eur a dva ceny), ktorá pozostáva z:
a. ceny bytu s spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu podľa

čl. I ods. 1 písm. a) a b) tejto zmluvy vo výške 2.940,81 eur,
b. ceny spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch podľa čl. II ods. 1 písm. c) až f) tejto zmluvy vo výške
2.658,21 eur.

2. Kúpna cena je splatná v lehote 10 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy (právoplatnosti rozsudku

nahradzujúceho prejav vôle predávajúceho).

Čl. VIII
Správa domu

1. Kupujúci vyhlasujú, že na správu domu zriadia spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome (ďalej len „spoločenstvo“) ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone
správy s inou právnickou osobou. Predávajúci je povinný bez zbytočného odkladu odovzdať správcovi
alebo spoločenstvu technickú dokumentáciu k bytovému domu.

II. Žalobcom 1./, 2./ sa voči žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobou, podanou na súd prvej inštancie dňa 04. 05. 2004, doplnenou podaním doručeným súdu
dňa 03. 10. 2023 (č. l. 342 spisu), žalobcovia pôvodne proti žalovanému 1./ Ing. Františkovi Bajnokovi
– B and M TRADING CORPORATION, s miestom podnikania Námestie osloboditeľov 41, Liptovský

Mikuláš a žalovanému 2./ C. B. domáhali uloženia povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva
bytu, bližšie špecifikovaného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný 1./
bol vlastníkom bytového domu súpisné číslo XXXX, nachádzajúceho sa na C. D. G. E. F. a žalobcovia
1./, 2./ sú nájomcovia X-XXXXXXXX K. L. XX, D. I. D. X. M. uvedeného bytového domu. Žalobcovia
listom zo dňa 01. 02. 1999 požiadali žalovaného 1./ o odkúpenie bytu v zmysle § 29 ods. 8 zákona

č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZoVB“). Žalovaný 1./ súhlasil
s odpredajom bytu žalovaným, avšak nie za cenu určenú v § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1 ZoVB, ale za
cenu trhovú. Na osobnom stretnutí sa žalovaný 1./ bránil tým, že bytový dom nenadobudol v privatizácii,
ale v dražbe a že sa na neho povinnosť odpredať byty nájomcom nevzťahuje. Na ďalšom stretnutí
žalovaný 1./ nájomcom oznámil, že bytovku predal a novým vlastníkom je žalovaný 2./, v súčasnosti ako
vlastník bytového domu zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. E. F.. Žalovaný 1./ nemohol previesť vlastníctvo

bytového domu na žalovaného 2./ v zmysle ustanovenia § 29 ods. 5 ZoVB. Právna zástupkyňa žalobcov
podala dňa 22. 05. 2003 na Okresnú prokuratúru v Liptovskom Mikuláši oznámenie o porušení zákona,
na základe ktorého prokurátor okresnej prokuratúry rozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš
o povolení vkladu vlastníckeho práva napadol protestom. Žalovaný 2./ sa správa ako vlastník bytového
domu, hoci má vedomosť o podaných protestoch prokurátora, opakovane žalobcom zvýšil nájomné,

niektorým nájomcom písomne oznámil, že sa z bytov majú vysťahovať.

2. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 13C/131/2004-50 zo dňa 28. 12. 2004 konanie voči
žalovanému 2./ zastavil pre späťvzatie podľa vtedy platného ustanovenia § 96 ods. 1 OSP, ktoré
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10. 06. 2005.

3. Žalovaný 1./ vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (č. l. 56 spisu) uviedol, že so žalobou nesúhlasí.
Uviedol, že Kúpnou zmluvou zo dňa 21. 02. 2003 odpredal predmetný bytový dom C. B.. Ani on, ani
C. B. nie sú povinní uzavrieť predmetnú zmluvu o prevode vlastníctva, pretože žalovaný nenadobudol
obytný dom spôsobom podľa zákona č. 92/1991 Zb.

4.OkresnýsúdLiptovskýMikulášuznesenímč.k.13C/131/2004-91zodňa06.03.2008konanieprerušil
do právoplatného rozhodnutia Správy katastra Liptovský Mikuláš o návrhu na vklad vlastníckeho práva
vedeného pod sp. zn. V 685/2003, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10. 04. 2008. Pretože
žalovaný 1./ N. K. zomrel dňa XX. XX. XXXX, konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva bolo

prerušené do právoplatného skončenia dedičského konania po nebohom O. N. K. (č. l. 119 spisu).

5. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 13C/131/2004-237 zo dňa 06. 06. 2023 rozhodol
o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalovaného C. B., ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 09. 06. 2023, a to v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej

„CSP“).

6. Žalobcovia 1./, 2./ v podanej duplike (č. l. 254 spisu) uviedli, že nadobudnutie vlastníckeho práva
k obytnému domu O. N. K. sa uskutočnilo na základe zákona č. 92/1991 Zb., ako aj na základe
Obchodného zákonníka. Bez existencie zákona č. 92/1991 Zb. by nikdy nemohlo dôjsť k uzavretiu

zmluvy o predaji časti majetku podniku č. 16/1993 zo dňa 20. 09. 1993, žalovaný bol teda povinný
uzatvoriť so žalobcami zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorého sú nájomcami, a to za zákonom
regulovanú cenu.

7. Žalovaný v podanej replike (č. l. 289) spisu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,

že žaloba je nedôvodná. Žalovaný nie je nositeľ pasívnej vecnej legitimácie, pretože nie je „právnym
nástupcom“ poručiteľa. Žalovaný nadobudol do vlastníctva bytový dom v dedičskom konaní, nie
ako dedič v dôsledku univerzálnej sukcesie, ale ako veriteľ na základe dohody s dedičom (štátom)
o prenechaní majetkovej podstaty patriacej do dedičstva veriteľovi za účelom uhradenia peňažného dlhu
poručiteľa, teda na základe odplatného právneho úkonu. Žalovaný nie je v právnom postavení právneho

nástupcu poručiteľa, nakoľko tento po poručiteľovi nededil, teda na neho neprešli žiadne majetkové
práva a povinnosti z titulu dedenia, preto mal súd konanie zastaviť podľa § 64 CSP. Právna povinnosť
vyplývajúca z ustanovenia § 29 ods. 8 ZoVB, je povinnosť vzťahujúca sa výlučne na osoby uvedené
v predmetnom ustanovení zákona. Tento záväzok je záväzok osobnej povahy, pričom v žiadnom prípadenemá vecnoprávnu povahu. Ak teda došlo k platnému prevodu bytu alebo bytového domu na tretiu
osobu, táto tretia osoba nemôže byť ďalej nositeľom povinnosti, vzťahujúcej sa výlučne na osoby
uvedené v § 17 ods. 3 písm. c) až f) zákona. Pretože pôvodný nositeľ tejto povinnosti zomrel a žiaden

dedič nevstúpil do jeho práv a povinností, povinnosť podľa § 29 ods. 8 ZoVB zanikla smrťou. Okrem
tohto žalobcovia nepreukázali existenciu nájomného vzťahu. Budova súpisné číslo 1885 v danom čase
nebola bytovým domom v súlade so ZoVB, jednotlivé byty v danom čase z právneho neexistovali.
Žalobcovia nepreukázali správnosť výpočtu kúpnej ceny bytu. Uplatnený nárok je v rozpore s dobrými
mravmi, žalobcovia majú záujem špekulatívnym spôsobom nadobudnúť vlastníctvo k bytu, ktorého

trhová hodnota môže dosahovať 180.000 eur, za cenu 870 eur. Žalovaný musel bytový dom kúpiť,
zaplatiť zaň kúpnu cenu vo výške 555.436,24 eur. Ak by žalovaný bytový dom nekúpil, žalobcovia by
sa nemali voči komu domáhať svojho nároku.

8. Právny zástupca žalobcov na pojednávaniach trval na podanej žalobe. Uviedol, že čo sa týka výpočtu
kúpnej ceny, vychádzali z opotrebenia, ako bolo stanovené na strane 31 znaleckého posudku, v trvaní

34 rokov s tým, že ubrali 10 rokov, čiže opotrebenie je 24 rokov za roky 1977 – 2001. Kúpna cena bola
vypočítaná v súlade s § 18 ZoVB, znalecký posudok bol len pomôckou na zistenie potrebných údajov na
určenie takejto ceny. Táto bola zistená z obstarávacej ceny bytového domu, za každý rok veku domu do
roku 2001 bolo odpočítané opotrebenie vo výške 2 %. Výsledná suma bola jednotková cena, ktorá bola
podelená výmerou plochy všetkých bytov v bytovom dome, teda číslom 1.444,90 m2 a takto bola určená

jednotková cena za 1 m2 bytu a následne vynásobená podlahovou plochou bytu žalobcov, čo je 76,53
m2. Pokiaľ sa týka otázky univerzálnej alebo singulárnej sukcesie žalovaného, rozhodnutia, na ktoré
poukázal právny zástupca žalovaného, nie sú použiteľné na prejednávanú vec, ale týkajú sa dohody
dedičov o vyporiadanie dedičstva medzi sebou, alebo ak poručiteľ nezanechal žiadneho právneho
nástupcu. Ak by súd považoval námietku premlčania žalovaného za dôvodnú, poukazujú na rozhodnutie

NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 43/2022, ktoré hovorí, že ak sa žaloba o uložení
povinnosti uzavrieť zmluvu, resp. nahradenie prejavu vôle týka viacerých nehnuteľností, tieto nemusia
podliehať spoločnému režimu. Pokiaľ žalovaný namieta, že nejde o priľahlý pozemok, rozhodujúci stav
je v čase, kedy táto povinnosť žalovanému vznikla, teda v roku 1999, resp. stav, v akom pozemok bol
v čase, kedy sa povinnosť stala splatnou, teda v roku 2011. V oboch rokoch bol skutkový právny stav

taký, že pozemok spĺňal všetky parametre priľahlého pozemku k stavbe bytového domu a zodpovedal
definícii ako ustanovuje § 2 ods. 6 ZoVB, jednalo sa o oplotenú záhradu, na ktorej boli drobné stavby,
ktoré mali slúžiť k užívaniu vlastníkom bytového domu. V súčasnosti sú tam síce postavené stavby a je
plotom oddelený od bytového domu, ale k tomu došlo až po roku 2001. Z najstaršieho geometrického
plánu v roku 2005 vyplýva, že tam žiadne stavby neboli. Nesúhlasia s tým, že tam bola len tráva, bolo

tam pieskovisko, preliezky, pracher, pozemok bol oplotený od Gastroglassu, bývalého autoservisu, od
Váhu, aj keď plot bol v zlom stave, ale aj od cesty od prvého objazdu na Ondrašovú. Vstup na tento
pozemok bol možný cez bráničku pri bytovom dome. Pokiaľ sa týka otázky premlčania, v prvom rade je
tu otázka, či ide o zmenu žaloby kvantitatívnu alebo kvalitatívnu, alebo nie. Domnievajú sa, že povinnosť
previesť spoluvlastnícky podiel na priľahlom pozemku k bytovému domu je povinná náležitosť zmluvy

o prevode vlastníctva bytov podľa § 5 ZoVB, preto môže ísť len spresnenie petitu žaloby. Ak by aj súd
s týmto záverom nesúhlasil, námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho
zákonníka. Žalobcovia boli 20 rokov držaní v neistote, kto je vlastníkom bytového domu, kto je povinnou
osobou na prevod vlastníctva a voči komu majú smerovať úkony smerujúce k prevodu vlastníctva alebo
iné úkony. Ten, kto tieto spory „živil“, bol žalovaný, ktorý podával správne žaloby, žaloby na Ústavný

súd SR, aj tak v týchto konaniach neuspel. Bolo by nefér, aby teraz z takéhoto konania ťažil. Čo sa
týka tvrdení, že v časti bola nehnuteľnosť evidovaná na O. N. K., živnostníka a v časti na O. N. K.,
fyzickú osobu, je to stále tá istá osoba, nie je to rozdielny subjekt. Zmyslom ustanovenia ZoVB, ktorý
počíta s vecným bremenom, bolo vysporiadať sa s otázkou živelnej výstavby za socializmu, keď sa
neriešilaotázkavlastníctvapozemkovpodbytovýmidomamiadochádzaloksituácii,žebytovédomyboli

postavené na pozemkoch, ktoré boli vo vlastníctve iných osôb. Žalovaný si musel byť vedomý toho, že
boli podané žiadosti o prevod vlastníctva bytu a bude povinný previesť vlastníctvo k bytom tým osobám,
ktoré na to majú právo. Bol na to upozornený aj v Znaleckom posudku č. 71/2019 a je nedôveryhodná
tá časť jeho výpovede keď tvrdil, že so znaleckým posudkom oboznámený nebol, pretože nešlo o malý
obchod.

9. Žalobca 1./ na pojednávaní uviedol, že sa s manželkou a deťmi nasťahovali do predmetnej bytovky
v roku 1977. V roku 1995 došlo k podvodnému predaju bytovky z Interhotelov na p. K., čo napadli
na okresnej prokuratúre. Ide o dom, ktorý bol vybudovaný v rámci združenej výstavby s tým, že oni,ako zamestnanci, mali stabilizačnú zmluvu s tým, že po 10 rokoch majú právo si byty odkúpiť. V roku
1999 podali žiadosť p. K. o odpredaj bytu, ktorú ignoroval a byty predal p. B.. M. B. im bol ochotný
predať byty, ale za cenu trhovú. Pokiaľ sa týka priľahlých pozemkov, v podstate až po Gastroglass

Tatry bol pozemok oplotený, hrávali sa tam ich deti, bolo tam pieskovisko, preliezky, stojan na prášenie
kobercov. Tento plot zváľal žalovaný a začal to užívať. Uskutočnili sa rôzne stretnutia. Až 23. 06. 2023
sa dozvedeli, že majiteľom je žalovaný. Žiadali SBD, aby vyrúbil daň žalovanému za to, že neoprávnene
užíva nebytové priestory, že tieto priľahlé pozemky si zastaval. Stalo sa, že autobazár bol napojený na
elektriku, ktorú platili oni za ich spoločné priestory, a to ohrievač vody pre zamestnancov, ktorá cena

sa potom vyúčtovala medzi nich ako nájomcov. Súčasný stav je taký, že majú zmluvu s SBD podľa
Občianskehozákonníka,niepodľaZoVB.Oninájomneplatia.Momentálnepriľahlýpozemoknemajúako
užívať, keďže je oplotený. Takisto spoločný priestor, predtým kočikáreň alebo spoločenskú miestnosť,
žalovaný zabral tak, že vybúral dieru a užíva to z tej strany priľahlého pozemku pre účely pneuservisu.
Zamestnanci tam majú záchod a umyvárku. V budove Gastroglass Tatry bol v minulosti autoservis Volga
a Lada. Pokiaľ sa týka plota, nachádza sa tam ešte 8 pôvodných dielcov, plot zo strany Váhu bol zničený.

Kým pozemok nenadobudol p K., tak si svojpomocne kosili kosou, autom sa tam nedalo dostať, jedine
po obrubník ako bolo pieskovisko. Popri ceste na Ondrašovú bola topoľová alej, asi 6 ks topoľov na
pozemku, čo patril k bytovke.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach zotrvával na stanovisku, že nie je daná pasívna

vecná legitimácia žalovaného, pretože práva na neho neprešli na základe dedičského konania, ale na
základe uspokojenia záväzkov poručiteľa. Podľa slovenského právneho poriadku sa právny nástupca
môže stať len v dôsledku univerzálnej sukcesie. Ak súd vysloví právny názor, že žalovaný je nositeľom
povinnosti, ktorej nositeľom bol poručiteľ, tak musí byť nositeľom tejto povinnosti ku dňu smrti p. K.. Od
dňa smrti p. K. mal tento povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu za podmienok, ktoré boli platné ku dňu,

kedy mu uplynula lehota podľa § 28 ods. 9 ZoVB. Ak žalovaný nadobudol ako právny nástupca p. K.
túto povinnosť, tak tvrdia, že kúpna cena mala byť vypočítaná týmto spôsobom, pretože nemôže sa
kúpna cena určovať spôsobom, resp. z obstarávacej ceny, ktorá bola zrejmá až po smrti poručiteľa.
Ak by teda kúpna cena mala byť určovaná podľa obstarávacej ceny určenej znaleckým posudkom po
smrti p. K., nemožno hovoriť o právnom nástupníctve, ale jednalo by sa o prevod vlastníctva bytu na

základe právneho úkonu a v prípade, že sa jedná o prevod vlastníctva bytu na základe právneho úkonu,
tak zákon ZoVB predsa v § 18 ods. 5 zrejme a jasne špecifikuje, že ustanovenia, na základe ktorých
žalobcovia určili cenu, sa nepoužijú na zistenie ceny bytu, ak vlastník, ktorý je uvedený v odseku 1,
nadobudolbytdovlastníctvapodľa§4ods.1písm.a)zákona.Vtýchtoprípadochpriprevodevlastníctva
bytu na nájomcu nemôže byť dohodnutá cena bytu nižšia, než za akú ju vlastník, uvedený v odseku 1,

nadobudol do vlastníctva. Ak pripustíme, že žalovaný nadobudol bytový dom a vlastníctvo na základe
právneho úkonu v dedičskom konaní, cena bola určená dohodou so štátom, s dedičom, potom sa
nemôže použiť ustanovenie § 18 ods. 1 a 4 pre určenie kúpnej ceny. Má za to, že uznesenie, ktorým súd
rozhodol o pokračovaní v konaní podľa § 63 ods. 2 CSP, je nezákonné a vnáša zmätočnosť do konania.
Toto uznesenie je možné vydať len a výlučne v prípade univerzálnej sukcesie a nie v prípade prevodu

vlastníckeho práva. Podľa slovenského právneho poriadku univerzálna sukcesia je v prípade fyzickej
osoby prípustná len v prípade dedenia, nijak inak. Fyzická osoba môže byť univerzálny sukcesor len ako
dedič po fyzickej osobe. Zároveň upriamil pozornosť na rozhodnutia MS ČR zo dňa 25. 06. 2007, sp. zn.
32Cdo/2028/2007, uznesenie Krajského súdu Hradec Králové sp. zn. 26Co/131/2001, uznesenie NS
ČR sp. zn. 21Cdo/3185/2007 a rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho

súdu SR R 34/1976. Neskôr pripustil, že uznáva, že citované súdne rozhodnutia sa nevzťahujú výlučné
na prejednávaný prípad, ale tieto citoval z dôvodu, že je možné z nich analogicky odvodiť situáciu,
ktorá je predmetom tohto sporu, a to najmä vo vzťahu k univerzálnej sukcesii, pretože tieto rozhodnutia
poskytujú odpoveď na otázku, ako je potrebné vnímať z právneho hľadiska dediča, resp. inú osobu,
ako veriteľa, ktorá je účastníkom dedičského konania, ale nadobúda alebo preberá majetok patriaci

do dedičstva. Taktiež dávajú odpoveď na otázku, ako je potrebné vnímať po právnej stránke dohodu,
uzatvorenú medzi dedičom a medzi veriteľom v prípade prenechania majetku patriaceho do majetkovej
podstaty dedenia v tom zmysle, že je to dohoda ako každá iná, ako odplatný právny úkon. Sú to
pravdepodobne jediné súdne rozhodnutia, ktoré dávajú odpoveď na viacero otázok. Pokiaľ sa týka
podania žalobcov zo dňa 02. 10. 2023, žalobcovia si uplatňujú nárok, ktorý doposiaľ uplatnený nebol.

Táto skutočnosť doposiaľ nebola predmetom konania. Rozporujú, že pozemky parcelné číslo 292/12,
292/14 a 292/15 tvoria priľahlé pozemky, resp. boli priľahlými pozemkami k bytovému domu podľa
zákonnej definície § 2 ods. 6 ZoVB. Priľahlým pozemkom je len ten pozemok, ktorý tvorí faktickú
súčasť bytového domu a je určený pre vlastníkov domu na spoločné užívanie tohto pozemku a ďalšímdefiničným kritériom je, že nemôžu byť zriadené nijaké budovy, ktoré patria vlastníkom a ktoré títo
vlastníci užívajú. Ak by mohol byť pozemok považovaný za priľahlý, muselo by to vyplývať jednak
z projektu realizácie bytového domu, ako aj z riešenia tohto územia na základe územného plánu, pričom

v rámci územného plánu a územného rozhodnutia by musel tento pozemok byť zakomponovaný ako
priľahlý pozemok. Onitvrdia, že pozemky, uvedené v žalobnom návrhu, netvoria faktický celok s bytovým
domom, pretože na pozemku č. 392/12 je postavená odstavná plocha, autobazár, je tam prístupová
komunikácia k predajni vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Fakticky ani právne neslúži potrebám
bytového domu. Na pozemku parcela č. 392/14 je umiestnená predajňa – Pneuservis vo výlučnom

vlastníctve žalovaného a na pozemku č. 392/15 je umiestnená autoumyváreň, ktorá slúži výhradne
na podnikateľské účely žalovaného. Podľa názoru žalovaného sa jedná o kvantitatívnu zmenu žaloby,
teda žalobca si uplatnil viac, ako si uplatňoval pôvodnou žalobou v roku 2004. Právo na uzatvorenie
dohody o prevode vlastníctva bytu sa premlčuje ako každé iné majetkové právo vo všeobecnej 3-
ročne premlčacej dobe, ktorá začína plynúť nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty, v ktorej bol vlastník
povinný uzavrieť takúto zmluvu. Vo vzťahu k priľahlým pozemkom a zároveň k zastavanému pozemku

vznášajúnámietkupremlčania.Pôvodnýžalobnýnávrhupravoval,ževlastníkbytujezároveňvlastníkom
pozemku a zároveň je v žalobnom návrhu upravené vecné bremeno. Kúpna cena nemôže byť určená
tak, ako ju určujú žalobcovia. M. K. bol povinný uzatvoriť kúpnu zmluvu za kúpnu cenu, ktorá bola
určená spôsobom a v rozsahu ku dňu, kedy mu vznikla táto povinnosť zo zákona. Bytový dom nadobudol
žalovaný na základe odplatného právneho úkonu, cena bola určená dohodou so štátom, preto sa

nemôžupoužiťustanovenia§18ods.1a4ZoVB.Pokiaľbudesúdvychádzaťzkúpnejzmluvy,ktorábola
uzavretá medzi p. K. a žalovaným, z tejto kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že vlastníkom bytového
domu bol p. K. ako podnikateľ, čiže vlastníkom pozemkov bol p. K. - fyzická osoba. Jedná sa o dva
samostatné a odlišné právne subjekty. Pôvodná výzva žalobcu z roku 1999 smerovala len k prevodu
vlastníckeho práva k bytu, nie k priľahlým pozemkom. Aj v podanej žalobe si žalobcovia uplatnili právo

na vklad vlastníckeho práva len k bytovému domu, nie k zastavanému pozemku a priľahlým pozemkom.
V podanej žalobe označili žalobcovia ako žalovaného 1./ Ing. František Bajnok - B and MK TRADING
CORPORATION, nie N. K. ako fyzickú osobu. Pokiaľ ide o argumentáciu právneho zástupcu žalobcu,
že prevod vlastníckeho práva k priľahlému pozemku a zastavenému pozemku je imanentnou súčasťou
zmluvy o prevode vlastníctva bytu, to je síce pravda, ale zákon v prípade, ak tieto pozemky nie sú

súčasťou takejto zmluvy nevyslovuje alebo nepredpokladá neplatnosť zmluvy. Naopak, zákon počíta
s tým, že vlastník bytu nie je zároveň vlastníkom zastavaného pozemku a z toho dôvodu ZoVB upravuje
v § 23 ods. 5 zákonné vecné bremeno v prospech vlastníka bytu, pokiaľ nie je vlastníkom zastaveného
pozemku. Žalobcovia po celú dobu trvania súdneho sporu si toto právo neuplatnili, hoci si museli byť
vedomí, že podlieha premlčaniu. Nemôže byť na ťarchu žalovaného, že počas celého trvania súdneho

konania využíval všetky procesné práva a procesné inštitúty, ktoré mu osobitné zákony priznávajú.
Povinnosť vyporiadať sa s § 29 ods. 1 ZoVB nemá povahu vecného práva, je to povinnosť osobného
charakteru, je to osobný záväzok, preto nemôže prejsť na nadobúdateľa bytového domu alebo vlastníka
bytového domu, ktorý je univerzálnym sukcesorom, teda univerzálnym nástupcom vlastníka. Štát sa
mal vysporiadať s touto povinnosťou tak, že mal uspokojiť veriteľa v dedičskom konaní, ktorý si prihlásil

pohľadávku a mal ako univerzálny sukcesor previesť vlastníctvo na jednotlivých žalobcov. Toto by bolo
spravodlivé a zákonné. Toto však štát neurobil, a teda nie ich vinou došlo k pretrhnutiu a zániku tejto
povinnosti,ktorejnositeľomsanemoholstaťžalovaný.Žalovanýstáleavždybolochotnýdohodnúťsaso
žalobcami na normálnom, slušnom a dôstojnom užívaní nehnuteľnosti akýmkoľvek právnym spôsobom,
ktorý by bol dojednaný. Žalovaný v dobrej viere na dvakrát kúpil nehnuteľnosť, prvýkrát za ňu zaplatil 3

milióny slovenských korún, ktoré mu nikdy nikto nevrátil, druhýkrát ju kúpil, zaplatil za ňu 500.000 eur
po zápočte prvej časti.

11. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že už pred rokom 2003 chceli cez realitku kúpiť pozemok na
naplnenie ich podnikateľskej činnosti, pretože si chceli otvoriť autobazár. Na mestskom úrade zisťoval,

či sa tam dá stavať, či sú tam nejaké siete. On žiadne pieskoviská a preliezky nevidel, pozemok
bol zarastený, bola tam rozbitá psia búda, nepokosená tráva, plot od Gastroglass Tatry bol zničený,
nikto sa o to nestaral. Neskôr ich p. K. presvedčil, aby kúpili bytový dom, že má s tým len starosti.
Bytový dom bol v zlom stave, zo stupačiek tieklo, strecha bola rozbitá. Oni vymenili stupačky v roku
2004, keď pri rekonštrukcii Hotela Jánošík ich tento odmietol vykurovať, vybavil stavebné povolenie na

prípojky, vybudovala sa plynová kotolňa. V roku 2003, keď to kúpili, začal vykonávať úpravy. V roku
2005 získali stavebné povolenie na stavbu budovy servisu a garáže, pozemok kúpili v dobrej viere,
že tam idú podnikať. V roku 2008 mestský úrad povolil stavbu autoumyvárky, neskôr čerpacej stanice
LPG. Pozemok oplotili smerom od Váhu po Gastroglass Tatry, urobili výjazd na pozemok, stiahli ornicu,vysypali štrk. Hneď v roku 2003 vybudovaný stavbu autobazáru. Po kúpe bytového domu opravil
strechu, vymenil stupačky, potom bol problém v platení, nájomcovia odmietali platiť nájomné, tak prestal
investovať do bytového domu. Na bytovom podniku rastie dlh. V decembri by chcel vybudovať merače

tepla, bytovku zatepliť, vymeniť okná, opraviť balkóny, zo strany obyvateľov nedochádza k úhrade
žiadnej sumy. Tým, ktorí tam dlhodobo bývajú a požiadali o odkúpenie bytu navrhol, aby platili aspoň
fond alebo nájomné vo výške fondu. On bol jediný veriteľ, bol pozvaný do jednania, pre nich bolo
najjednoduchšie prevziať dedičstvo. Na pozemok sa dalo dostať cez bráničku, či tam bol prejazd autom,
k tomu sa vyjadriť nevedel, plot bol v dezolátnom stave, bránička bola pri bytovom dome. Nevie sa

vyjadriť kedy videl znalecký posudok, možno neskôr mu bol predložený. V dohode bola vyčíslená
hodnota bytového domu. Jemu nikdy počas dedičského konania nebolo povedané, že musí uzavrieť
takého zmluvy.

12. Okrem výsluchu strán sporu súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín
založených v spise, a to so Zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 01. 03. 1977 (č. l. 324

spisu), s evidenčnými listami pre výpočet úhrady za užívanie bytu (č. l. 325 - 327 spisu), so Žiadosťou
o odpredaj bytu zo dňa 01. 12. 1999 (č. l. 15 spisu), so Zmluvou o predaji časti majetku podniku č.
16/1993 zo dňa 20. 09. 1993 (č. l. 257 spisu), s Kúpnou zmluvou zo dňa 03. 03. 2003 (č. l. 381 spisu),
v výpisom LV č. XXXX, k. ú. E. F. (č. l. 380 spisu), s obsahom pripojeného dedičského spisu Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6D/157/2011.

13. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo
v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

14. So Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 01. 03. 1977 mal súd preukázané, že bol

týmtodňomzostranyštátnehopodnikuInterhotelRužomberokodovzdanýžalobcom1./a2./doužívania
byt v XX b. j. pri hoteli Jánošík na C. nábreží.

15. Predmetný bytový dom a prislúchajúce pozemky nadobudol do vlastníctva Ing. František Bajnok – B
and MK TRADING CORPORATION (pôvodný nadobúdateľ) Zmluvou o predaji časti majetku podniku č.

16/1993 z 20. 09. 1993 od pôvodného vlastníka - Interhotel Ružomberok, š. p. v likvidácii uzatvorenou
podľa príslušných ustanovení o predaji časti podnikov v zmysle Obchodného zákonníka na základe
verejnej súťaže a po súhlase príslušného orgánu.

16. Listom zo dňa 01. 12. 1999, ktorý bol doručený pôvodnému nadobúdateľovi dňa 02. 12. 1999, tohto

žalobcovia požiadali o prevod vlastníctva bytu v zmysle ustanovení ZoVB.

17. Pôvodný nadobúdateľ následne dňa 03. 03. 2003 uzatvoril so žalovaným Kúpnu zmluvu, ktorou
O. N. K. ako živnostník podnikajúci pod obchodným menom B and MK TRADING CORPORATION
odpredal žalovanému v celosti bytový dom súpisné číslo XXXX, postavený na KN C parcele č. 392/3

o výmere 388 m2 a ako fyzická osoba odpredal žalovanému pozemok parc. č. 392/3 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 388 m2, KN C parcela č. 392/12 - zastavané plochy a nádvorie o výmere 2361
m2 nachádzajúce sa v k. ú. E. F..

18. Správa katastra Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. V 685/2003 zo dňa 11. 04. 2003 povolila vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na žalovaného.

19. Proti rozhodnutiu V 685/2003 zo dňa 11. 04. 2003 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský
Mikuláš protest a následne sa na návrh žalovaného viedli správne konania o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Bratislava č. PO-6160/2011/

SI zo dňa 15. 09. 2011.

20.Správnysúd–KrajskýsúdvBratislavevosvojomposlednomrozhodnutíč.k.1S/37/2018-282zodňa
18.03.2021(č.l.839pripojenéhodedičskéhospisu)žalobužalobcu(vtomtosúdnomsporežalovaného)
o preskúmanie rozhodnutia uvedeného v bode 19. odôvodnenia tohto rozsudku zamietol. V odôvodnení

svojho rozhodnutia konštatoval, že pôvodný nadobúdateľ O. N. K. ako predávajúci previedol predmetný
bytový dom na žalobcu (v tomto súdnom spore žalovaného) ako kupujúceho, pričom sa nejednalo
o osobu uvedenú v § 29 ods. 5 ZoVB v nadväznosti na § 17 ods. 3 tohto zákona a z tohto dôvodu
bolo nakladanie s predmetným bytovým domom obmedzené, čoho dôsledkom je absolútna neplatnosťzmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Rovnako správny súd konštatoval pri odôvodnení prípadnej
čiastočnej neplatnosti právneho úkonu ustanovením § 41 Občianskeho zákonníka a otázku možnosti, či
nemožnosti oddelenia právneho úkonu posudzoval z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu

a nielen z hľadiska oddeľovanej časti. Pretože v zmysle § 18a a § 23 ZoVB vyplýva, že s vlastníctvom
bytového alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné
spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený a k priľahlému pozemku, v danom prípade
sa nejedná o časť právneho úkonu obsahovo oddeliteľnú, nakoľko v nej zmluvné strany jednoznačne
prejavili svoju vôľu, že boli prevádzané predmetné nehnuteľnosti (bytový dom a pozemky) v celosti.

21. Ďalej bolo zistené, že Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn. 3Svk/7/2021 zo dňa 26. 04. 2023
(č. l. 315 spisu) konanie o kasačnej sťažnosti žalobcu (v tomto súdnom spore žalovaného) zastavil pre
späťvzatie.

22. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6D/157/2011 mal ďalej

súd preukázané, že súd uznesením č. k. 6D/157/2011-1088 zo dňa 22. 02. 2023 podľa § 175q ods. 1
písm. b) Občianskeho súdneho poriadku potvrdil nadobudnutie dedičstva, okrem iného nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX, a to obytný dom súpisné číslo XXXX G. E. F. spolu s vonkajšími úpravami
(oplotenie za bytovým domom, oplotenie do ulice, vodovodná prípojka, vodomerná šachta, kanalizačná
prípojka, kanalizačná šachta, plynová prípojka, asfaltové a betónové chodníky, okapový betónový

chodník) s pozemkami parcely registra „C“, číslo 392/3, 392/12, 392/14, 392/15 (stavba: obytný dom
súpisné číslo 1885 postavený na parcele 392/3) podľa Znaleckého posudku č. 71/2019 zo dňa 18. 06.
2019 v spojení s jeho Doplnením č. 1 a č. 2, vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline, v cene 545.000 eur, z titulu odúmrte v celosti – Slovenskej republike a štát podľa § 472
ods. 2 Občianskeho zákonníka za účelom uhradenia peňažného dlhu poručiteľa vo výške 191.704,29

eur prenechal celé dedičstvo veriteľovi – žalovanému, ktorý dedičstvo prijal a zaviazal sa zaplatiť štátu
rozdiel medzi všeobecnou hodnotou majetku a výškou svojej pohľadávky v úhrnnej sume 363.731,95 eur
v dvoch splátkach, a to v prvej splátke vo výške 50.000 eur v lehote do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia o dedičstve a v druhej splátke vo výške 313.731,95 eur v lehote do 9 mesiacov
od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o dedičstve. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

14. 03. 2023.

23. Zo správy Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor (č. l. 243 spisu) mal súd
preukázané, že konanie vedené na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pod č. k.
V 685/2003 bolo právoplatne ukončené dňa 19. 04. 2023.

24. Podľa § 29 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platného
v čase, kedy mala byť zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorená (ďalej ZoVB), vlastník domu,
ktorý nadobudol dom do vlastníctva podľa osobitného predpisu 34) z vlastníctva štátu, Slovenského
pozemkového fondu, obce, bytového družstva, obchodnej spoločnosti s účasťou obce, štátu alebo

bytového družstva, alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo z vlastníctva družstva
alebo z vlastníctva obchodnej spoločnosti uvedenej v § 17 ods. 3 písm. e), alebo ak ide o byty alebo
o ateliéry v domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu, 22) nemôže previesť vlastníctvo domu
podľa osobitného predpisu, 23a) ak v dome požiadal nájomca o prevod vlastníctva bytu. Cena bytu
nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1.

25. Podľa § 29 ods. 8 ZoVB, vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) sú povinní
s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca
požiada o prevod vlastníctva bytu. Ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím
účinnostitohtozákona,vlastníkdomujepovinnýsnájomcombytuuzatvoriťzmluvuoprevodevlastníctva

bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto
lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Cena bytu a cena pozemku nesmie
presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1.

26. Podľa § 13 ods. 1 ZoVB, s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené

spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo
alebo iné spoločné práva k pozemku.27. Podľa § 19 ods. 1 ZoVB, spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo
sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú vlastníci
inak. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza

aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj
spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s
vlastníctvom bytu a nebytového priestoru.

28. Podľa § 23 ods. 1 ZoVB, s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne

spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k
priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode
vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel
na pozemku a na priľahlom pozemku.

29. Podľa § 18 ods. 1 ZoVB, cena za 1 m2 podlahovej plochy bytu alebo ateliéru, ktorý sa prevádza do

vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré sú uvedené
v § 17 ods. 3, sa zisťuje tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta
a) pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia
výstavby domu,
b) pri byte 2% a pri ateliéri 0,5% opotrebenia za každý začatý rok veku domu,

a vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu cenu
domu, určí ju Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

30. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaného ako vlastníka
bytového domu uzatvoriť so žalobcami ako nájomcami zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa

ustanovení ZoVB. Po právnej stránke súd vznik práva na prevod vlastníctva bytu posúdil podľa právnej
úpravy platnej v čase, kedy mala byť zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorená.

31. Prípady, v ktorých je zmluvná voľnosť pre prevode bytu obmedzená a vlastník domu má zo zákona
povinnosť predať byt doterajším nájomcom, ak o kúpu prejavia záujem, ustanovuje § 29 ods. 8 ZoVB.

Povinnosť rešpektovať výlučné právo nájomcu na prevod vlastníctva ním užívaného bytu majú všetci
vlastníci domov, resp. bytov bez ohľadu na formu vlastníctva. Oprávnenou osobou, ktorá ako jediná
má možnosť nadobudnúť užívaný byt do vlastníctva, je nájomca bytu. ZoVB v ustanovení § 16 ods. 1
umožňuje prenajatý byt previesť jedine do vlastníctva nájomcu bytu, ak je ním fyzická osoba, a to bez
ohľadu na to, či sa jedná o nájom dojednaný na dobu určitú alebo na dobu neurčitú. Pri posudzovaní

otázky, kto je nájomcom (spoločným nájomcom) bytu, je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení
Občianskehozákonníka.Nájomcombytujeosoba,ktoráužívabytnazákladenájomnejzmluvyuzavretej
s prenajímateľom (§ 685 a 686 a § 700 ods. 2 Občianskeho zákonníka) alebo osoba, ktorej nájom
bytu vznikol priamo zo zákona, bez uzavretia nájomnej zmluvy, na základe iných právnych skutočností,
s ktorými Občiansky zákonník spája vznik právneho vzťahu k nájmu bytu, napr. uzavretie manželstva,

prechod nájmu a pod., alebo osoba, ktorá je nájomcom bytu na základe dohody rozvedených manželov
o zrušení práva k spoločnému nájmu bytu a o ďalšom nájme bytu (§ 705 ods. 2 OZ) alebo na základe
rozhodnutia súdu o zrušení práva spoločného nájmu bytu (§ 702 ods. 2, § 705 ods. 1, 2 OZ). Za nájomcu
bytu sa považuje aj osoba, ktorej podľa predpisov platných do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. (novela
Občianskeho zákonníka), t. j. do 31. 12. 1991 vzniklo právo osobného užívania bytu za predpokladu,

že toto právo ku dňu účinnosti novely Občianskeho zákonníka trvalo (§ 871 ods. 1 a 4 Občianskeho
zákonníka). Postavenie nájomcu bytu ZoVB v § 26 priznáva aj bývalým užívateľom bytov trvale určených
na ubytovanie pracovníkov organizácie (tzv. podnikové byty), ktorým právo osobného užívania zaniklo
súdnym rozhodnutím podľa predpisov platných do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. za predpokladu, že
dôvodom zániku práva osobného užívania bytu bolo skončenie pracovného pomeru a nájomca k 01. 09.

1993 byt bez prerušenia užíval. Ak právo nájmu k tomu istému bytu patrí viacerým osobám – spoločným
nájomcom, sú osobami oprávnenými nadobudnúť byt do vlastníctva všetci spoloční nájomcovia. Pri
prevode bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vyžaduje súhlasný prejav vôle všetkých
spoločných nájomcov a zmluvu o prevode musia uzavrieť všetci spoloční nájomcovia.

32. Žalobcovia 1./ a 2./ uniesli dôkazné bremeno a preukázali, že ku dňu vzniku povinnosti uzatvoriť
zmluvu o prevode vlastníctva bytu (aj v súčasnej dobe) boli/sú nájomcami bytu č. 26 v bytovom dome
súp. č. 1885, keď súdu predložili Zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 01. 03. 1997
a evidenčné listy pre výpočet úhrady za užívanie bytu, od pridelenia bytu v roku 1977 tento doposiaľnerušene užívajú. Na základe rozhodnutia o pridelení bytu a dohody o odovzdaní a prevzatí bytu
vzniklo žalobcom právo osobného užívania predmetného bytu podľa ustanovení § 153 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb. došlo

podľa § 871 ods. 1 zo zákona k transformácii práva užívania na nájom, teda právo osobného užívania
predmetného bytu sa transformovalo na nájom podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd mal
tak preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov na podanie predmetnej žaloby.

33. Žalobcovia 1./ a 2./, ako nájomcovia predmetného bytu, listom zo dňa 01. 12. 1999 požiadali

vtedajšiehovlastníka-pôvodnéhonadobúdateľaouzavretiezmluvyoprevodevlastníctvabytu.Akobolo
uvedené vyššie, povinnosť rešpektovať výlučné právo nájomcu na prevod vlastníctva ním užívaného
bytu majú všetci vlastníci domov bez ohľadu na formu vlastníctva, tzn. táto povinnosť sa vzťahuje na
všetky právnické a fyzické osoby, ktoré sú vlastníkmi domov. ZoVB v znení novely zákonom č. 173/1999
Z. z. ukladá povinnosť vlastníkom domov uzatvoriť s nájomcom bytu zmluvu o prevode vlastníctva bytu
do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu. Inak povedané, povinnosti

vlastníka domu previesť byt do vlastníctva nájomcu zodpovedá právny nárok nájomcu bytu na prevod
ním užívaného bytu do vlastníctva. Márnym uplynutím zákonom stanovenej 2-ročnej lehoty vznikne
nájomcovi bytu právo domáhať sa súdnou cestou splnenia povinnosti vlastníka previesť mu byt do
vlastníctva.

34. Medzi stranami sporu nebolo sporné a žalovaný túto skutočnosť nespochybnil, že povinnosťou
pôvodného nadobúdateľa bytového domu bolo uzatvoriť so žalobcami ako nájomcami bytu zmluvu
o prevode vlastníctva ním užívaného bytu, žalovaný namietal len nedostatok svojej pasívnej vecnej
legitimácie, keď tvrdil, že nie je právny nástupca pôvodného nadobúdateľa.

35. Vo vzťahu k pôvodnému nadobúdateľovi a jeho povinnosti vyplývajúcej z § 16 ZoVB súd poukazuje aj
na odôvodnenie v bode 83. rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/37/2018-282 zo dňa 18. 03.
2021, ktorý uviedol, že účelom ust. § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. v znení novely zákona č. 17/1993
Z. z. je prevod majetku štátu na iné osoby v zmysle ust. § 1 zákona č. 92/1991 Zb., ktoré upravuje aj ďalší
spôsob prevodu majetku štátu na základe ktorého, likvidátor pri likvidácii organizácií speňaží majetok

iným spôsobom ako vo verejnej dražbe, a to so súhlasom príslušného orgánu, preto nie je potrebné
vytvárať privatizačný projekt, pretože už zo samotnej podstaty likvidácie vyplýva, že privatizovaná osoba
nebude pokračovať v činnosti. Zákon č. 92/1991 Zb. nie je definovaný privatizačnými projektmi, ale
prevodom majetku štátu na iné fyzické a právnické osoby. Možno preto jednoznačne skonštatovať, že
pôvodný nadobúdateľ mal povinnosť ako osoba uvedené v § 17 ods. 3 ZoVB previesť byt vrátane

príslušenstva do vlastníctva nájomcom – žalobcom za cenu regulovanú.

36. Z pripojeného dedičského spisu bolo zistené, že dedičia dedičstvo po neb. O. N. K., zomr. 02.
02. 2011 odmietli a súd v zmysle § 175q ods. 1 písm. d) vtedy platného OSP s poukazom na
ust. § 396 ods. 1 CMP potvrdil nadobudnutie dedičstva štátu, ktorý zároveň v zmysle § 472 ods. 2

Občianskeho zákonníka za účelom uhradenia peňažného dlhu poručiteľa prenechal dedičstvo veriteľovi
– žalovanému. Právoplatnosťou uznesenia o potvrdení nadobudnutí dedičstva a prenechaní dedičstva
veriteľovi sa konanie o dedičstve končí a veriteľ sa stáva rozhodnutím štátneho orgánu vlastníkom vecí
patriacich do dedičstva.

37. Podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri zmene vlastníctva k prenajatej veci vstupuje
nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa. Zmyslom tohto zákonného ustanovenia je zaistiť
kontinuitunájomnéhovzťahunastraneprenajímateľapreprípad,aknastaneprávnaskutočnosť–zmena
vlastníctva k prenajatej veci. Právnym následkom zmeny vlastníctva k prenajatej veci je prechod práv
a povinností prenajímateľa na nadobúdateľa tejto veci; ide o zvláštny prípad právneho nástupníctva ku

ktorému dochádza priamo zo zákona (ex lege). Nadobúdateľ prenajatej veci vstupuje do pôvodného
nájomného vzťahu so všetkými jeho základnými obsahovými atribútmi (pozri rozhodnutie NS ČR sp. zn.
26Cdo/493/2001),svýnimkoutýchprávapovinností,ktorémajúsamostatnýprávnyrežimdanýprávnym
dôvodom ich vzniku (napr. peňažné pohľadávky a dlhy prenajímateľa vzniknuté za trvania pôvodného
nájomného vzťahu). So vstupom nadobúdateľa do nájomného vzťahu preto nemôže byť spojený ten

dôsledok, aby naňho prešiel taký záväzok jeho právneho predchodcu, ktorý uvedený rámec presahuje
(pozri rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26Cdo/652/2013).38. Súd je toho názoru, že ak povinnosť uzatvoriť s nájomcami zmluvu o prevode vlastníctva bytu vznikla
(a táto skutočnosť rozporovaná nebola) pôvodnému nadobúdateľovi - právnemu predchodcovi žalobcu
a táto povinnosť nebola viazaná na konkrétnu povinnú osobu, ale na vlastníka predmetnej nehnuteľnosti

(bytového domu s príslušenstvom), nadobudnutím vlastníctva k bytovému domu táto povinnosť prešla
na žalovaného. Inak povedané, povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu nie je spojená
s konkrétnou osobou vlastníka, ale s vlastníctvom bytového domu a jeho príslušenstva. Súd mal tak
preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného.

39. V zmysle ustanovenia § 13 ods. 1, § 19 ods. 1 a § 23 ods. 1 ZoVB, s vlastníctvom bytu
je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom
postavený a k priľahlému pozemku. Aj keď v právnom poriadku platí princíp, že stavba nie je súčasťou
pozemku, je nevyhnutné, aby vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome mali vyriešené aj práva
k pozemku, na ktorom dom stojí. Právo na spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom sa nachádza
bytový dom s bytmi a priľahlý pozemok, je príslušenstvom vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému

priestoru. Toto spoluvlastníctvo má akcesorickú povahu, z ktorej vyplýva jeho viazanosť na vlastníctvo
bytu v dome. Pri prevode vlastníctva bytu prechádza preto na nadobúdateľa aj príslušný spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, jeho príslušenstve, príp. pozemku.
Veľkosť spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu,
k príslušenstvu a k pozemku sa určí podielom podlahovej plochy bytu k úhrnu podlahových plôch

všetkých bytov a nebytových priestorov v dome.

40. Definíciu pojmu „priľahlý pozemok“ upravuje ZoVB v ustanovení § 2 ods. 6 ako oplotené záhrady
a stavby, najmä oplotenia a prístrešky, oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom
k domu. Výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že predmetný pozemok KN-

C parcela č. 392/12, KN-C parcela č. 392/14 a KN-C parcela č. 392/15 spĺňa požiadavku na definíciu
priľahlého pozemku, a to z týchto dôvodov:

41. Od realizácie výstavby bytového domu v roku 1977 do roku 2003 (kedy ho mal neplatne nadobudnúť
žalovaný), bol predmetný pozemok využívaný obyvateľmi bytového domu a ich potomkami na oddych,

na hranie sa detí a vykonávanie prác ako napr. čistenie kobercov. Pozemok bol určený na spoločné
užívanie jednotlivým obyvateľom bytového domu. Nachádzali sa tu preliezky, pieskovisko, stojan na
prášeniekobercov,pozemokboloplotený(hocioploteniebolovroku2003vzlomstave,ktoráskutočnosť
medzi stranami sporu nebola sporná), v oplotení bola umiestnená bránička, nachádzala sa tu topoľová
alej. Z výsluchu žalobcu 1./ nebolo zistené, že by bol tento pozemok v minulosti užívaný iným spôsobom.

Jedná sa o pozemok, ktorý bol fakticky a právne priľahlý k bytovému domu, s bytovým domom susedí
a obyvatelia bytovky ho dlhodobo užívali, starali sa oň minimálne do tej doby, kým sa jeho vlastníkom
nestal pôvodný nadobúdateľ. Táto plocha bola vedená v súvislosti s výstavbou a neskôr s užívaním
bytového domu a bola ohraničená z južnej strany hotelom Jánošík, zo severnej strany autoservisom
(v súčasnej dobe Gastroglass Tatry), zo západnej časti riekou Váh a z východnej strany pozemnou

komunikáciou Liptovský Mikuláš – Liptovská Ondrašová, ako to vyplýva zo štúdie plánovacieho odboru
ONV Liptovský Mikuláš z 09. 11. 1973 (č. l. 504 dedičského spisu) a takto bol pozemok oplotený. To,
že aj po právnej stránke sa jednalo o priľahlý pozemok, vyplýva zo zápisu v katastra nehnuteľností, v
ktorom je vedený ako – zastavané plochy a nádvoria.

42. Naopak, bol to žalovaný, ktorý pozemok po tom, ako ho nadobudol na základe neplatného právneho
úkonu v roku 2003, oplotil, takže znemožnil obyvateľom bytovky prístup k nemu. Na predmetnom
pozemku žalovaný vybudoval stavby: oplotenie, parkovacie miesta, objekt autobazáru CRYSTAL,
s.r.o., čerpaciu stanicu LPG, stavbu autoumyvárne Jánošíkovo nábrežie Liptovský Mikuláš (stavebné
povolenia, kolaudačné rozhodnutia v spise na č. l. 364 - 379 spisu). Nemôže byť predsa na ťarchu

žalobcom, že v súčasnej dobe je priľahlý pozemok zastavaný stavbami a tým odôvodňovať, že prestal
spĺňať definíciu priľahlého pozemku. V podstate tým, že sa žalovaný stal vlastníkom predmetného
pozemku až v roku 2023 na základe dedičského rozhodnutia, legalizoval svoje stavby postavené na
cudzom pozemku.

43. Pokiaľ žalovaný namietol, že v roku 2003 vlastník bytového domu a vlastník priľahlého pozemku boli
dve odlišné osoby, pre rozhodnutie súdu bol rozhodujúci faktický a právny stav v roku 2001, kedy vznikla
povinnosťuzatvoriťzmluvuoprevodevlastníctvabytu.Naviacpodľaust.§29ods.5ZoVBvlastníkdomu
uvedený v § 17 ods. 3 (pôvodný nadobúdateľ) môže previesť vlastníctvo domu alebo jeho časti podľaosobitnéhopredpisulendovlastníctvaštátuvrátaneSlovenskéhopozemkovéhofondu,obce,obchodnej
spoločnosti s účasťou štátu alebo obce alebo s účasťou Fondu národného majetku SR. Teda ak aj došlo
k prevodu priľahlého pozemku na inú osobu, ide o neplatný právny úkon. Napokon z rovnakého dôvodu

bola konštatovaná aj absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi pôvodným nadobúdateľom
a žalovaným.

44. Súd sa nestotožnil so skutkovými tvrdeniami žalovaného, že budova súpisné číslo 1885, v čase
vzniku povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu nebola bytovým domom v súlade so ZoVB

a že byt č. 26 na 5. poschodí v rozhodnom čase neexistoval. Definícia bytu podľa ZoVB je uvedená v
§ 2 ods. 1, v zmysle ktorej sa bytom na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností,
ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako
samostatné bytové jednotky. Vymedzenie pojmu bytu je dané predovšetkým rozhodnutím stavebného
úradu o určení miestnosti na trvalé bývanie a vymedzenie možnosti slúžiť tomuto účelu ako samostatná
bytová jednotka. Z kolaudačného rozhodnutia, ktoré je súčasťou Znaleckého posudku č. 71/2019 (č. l.

609 dedičského spisu), jednoznačne vyplýva, že sa jedná o bytový dom.

45. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania za strany žalovaného je potrebné uviesť nasledovné:
MajetkovéprávonaprevodvlastníctvabytupodľaZoVBsapremlčujevovšeobecnej3-ročnejpremlčacej
dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy tento nárok mohol byť uplatnený po prvýkrát (pozri rozhodnutie

NS SR sp. zn. 4Cdo/273/2021 zo dňa 28. 02. 2023, prípadne rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/37/2010
z 21. 12. 2010). Pretože si pôvodný nadobúdateľ nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 29 ods. 8
ZoVB, a to povinnosť uzavrieť s nájomcami zmluvu o prevode vlastníctva bytu v lehote do 2 rokov od
podania žiadosti, t. j. do dňa 01. 12. 2001, začala týmto dňom žalobcom plynúť všeobecná 3-ročná
premlčacia lehota na podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle. Pretože žaloba bola podaná na súd dňa

04. 05. 2004, bola podaná včas. Ako bolo konštatované v bode 39. odôvodnenia tohto rozsudku, priľahlé
pozemky sú nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu v bytovom dome. Inak povedané, bez ohľadu na to,
či priľahlé pozemky ne/boli uvedené v pôvodnom žalobnom návrhu, nie je možné previesť len vlastníctvo
bytu bez spoluvlastníckeho práva k pozemku, na ktorom je dom postavený a k priľahlému pozemku.
Z uvedených dôvodov súd preto podanie žalobcov, doručené súdu dňa 04. 10. 2023, neposúdil ako

kvantitatívnu zmenu žaloby, ale len ako jej upresnenie.

46. Pokiaľ sa týka kúpnej ceny, všeobecne platí, že cenu bytu a jeho príslušenstva, cena
pozemku zastavaného domom a cena priľahlého pozemku sa dojednáva dohodou zmluvných strán –
prevádzajúceho a nadobúdateľa bytu. Pokiaľ ide o cenu spoločných častí a spoločných zariadení domu,

resp. spoluvlastníckeho podielu, táto je na rozdiel od ceny pozemku a príslušenstva domu zahrnutá
priamo v cene bytu a osobitne sa nedojednáva. Z dôvodu amortizácie domu sa obstarávacia cena domu
zníži o 2 % za každý, aj začatý rok veku domu. Toto zníženie je však limitované hornou 80 % sadzbou,
oktorúmožnoobstarávaciucenumaximálneznížiť.Suma,oktorúsavkonkrétnomprípadeobstarávacia
cena zníži, závisí teda vždy od veku domu. Na určenie veku domu je rozhodujúci rok, v ktorom bola

výstavba domu dokončená a dom bol skolaudovaný a odovzdaný do užívania. Iné skutočnosti ako vek
domunemajúnaamortizáciudomu,atedaaninazníženieobstarávacejcenydomu,žiadenvplyv.Vcene
sa nezohľadňuje napr. stavebno-technický stav domu, ani skutočnosť, či dom bol počas jeho užívania
rekonštruovaný, modernizovaný a pod. Cena bytu predstavuje súčin podlahovej plochy bytu a ceny za 1
m2 podlahovej plochy bytu. Ustanovením § 18a ZoVB sa sleduje úprava ceny pozemkov tak, aby cena

zastavaného pozemku nebola vyššia ako cena určená vyhláškou č. 465/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov.Cenapozemkovjestanovenáv§15ods.1vyhláškyč.465/1991Zb.acenaza1m2pozemku,
alebo jeho časti, určeného na stavbu alebo na zriadenie záhrady alebo pozemku, vedeného v evidencii
nehnuteľností ako zastavaná plocha, nádvorie, záhrada a pozemkov, zastavaných líniovými stavbami,
je v Liptovskom Mikuláši 500 Sk.

47. Žalobcovia vyčíslili cenu bytu, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu, spoločného príslušenstva, pozemku zastavaného bytovým domom
a priľahlého pozemku v súlade s § 17 a § 18 ZoVB a to ku dňu, kedy mala byť zmluva o prevode
vlastníctva bytu uzatvorená. Ako pomôcka im slúžil Znalecký posudok č. 71/2019 Ústavu súdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Na účely vyčíslenia ceny bytov znalecký ústav určil výmeru
podlahových plôch jednotlivých bytov uvedených v dokladoch o odovzdaní bytov do nájmu, čo v prípade
žalobcov 1./ a 2./ predstavuje výmera bytu - 74,18 m2, pivnice - 2,35 m2, spolu 76,53 m2. Obstarávacia
cena domu k roku 1977 bola vyčíslená spolu na 3.216.710 Kčs, cena bytu v roku, kedy boli bytyodovzdanédoužívanianájomcomvprípadebytužalobcovpredstavovalasumu170.374,99Kčs.Pretože
právny predchodca žalovaného si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 29 ods. 8 ZoVB
uzavrieť so žalobcami zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorú povinnosť mal ku dňu 01. 12. 2001,

k tomuto dátumu bola vypočítaná hodnota bytu a hodnota spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch
ako jednotková cena bytu k roku 2001 tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočítalo pri byte 2 %
opotrebenia za každý začatý rok veku domu a vydelila sa súčtom podlahovej plochy bytov v dome;
výpočet spoluvlastníckych podielov na pozemkoch prislúchajúcich k jednotlivým bytom bol stanovený
z pomeru celkovej plochy pozemkov prislúchajúcej k bytovému domu (2.749 m2) a plochy bytu žalobcov

(spoluvlastnícky podiel na pozemkoch prislúchajúcich k bytu 145,90 m2).

48. Pokiaľ žalovaný namietal takto vypočítanú kúpnu cenu za prevod bytu vrátane príslušenstva,
súd takéto popretie skutkových tvrdení bez súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach nepovažuje za účinné.

49. Súd nevyhovel návrhu žalobcov na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne C. P. I.,
zamestnankyne Okresného úradu Žilina na okolnosti, či bol žalovaný upozornený na povinnosť uzavrieť
zmluvu o prevode vlastníctva bytu a či bol oboznámený s obsahom znaleckého posudku, ani návrhu
žalovaného na výsluch svedka B. B. – brata žalovaného k okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy medzi p.
K. a žalovaným a k okolnostiam, či v danom čase pozemky právne a fakticky boli priľahlými pozemkami

k bytovému domu.

50. Ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 31. 03. 2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019, nevyhovenie
dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého
tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti

s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť,
čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť
dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz
navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Súd
výsluch stranami sporu navrhnutých svedkov považuj za nadbytočný.

51. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6D/157/2011 mal súd
preukázané, že žalovaný v zmysle § 472 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijal dedičstvo po neb. N. K.
a zaviazal sa zaplatiť štátu rozdiel medzi všeobecnou hodnotou majetku a výškou svojej pohľadávky,
pričom hodnota bytového domu, vrátane príslušenstva bola stanovená Znaleckým posudkom č. 71/2019

zo dňa 18. 06. 2019 v spojení s jeho Doplnením č. 1 a 2, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline. Žalovaný mal preto vedomosť o hodnote bytového domu vrátane pozemkov,
pretože takúto dohodu uzatvoril. Rovnako mal žalovaný vedomosť o tom, že na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš od 04. 05. 2004 prebieha konanie o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť zmluvu
o prevode vlastníctva bytu, pretože pôvodne bol žalovaným 2./ a žaloba spolu s prílohami mu bola

doručená dňa 21. 01. 2005 (č. l. 50 spisu).

52. Rovnako súd za nadbytočné považoval vykonanie dôkazu – výsluch B. B.. V zmysle ustanovenia
§ 199 Civilného sporového poriadku výpoveď svedka nemôže byť ovplyvnená jeho prítomnosťou na
pojednávaní. Žalovaný navrhol výsluch svedka až na pojednávaní dňa 09. 11. 2023, hoci sa svedok

zúčastnil pojednávania, ktoré sa konalo dňa 05. 10. 2023 (č. l. 349 spisu). Upresnenie žalobného návrhu
o priľahlé pozemky podaním zo dňa 04. 10. 2023 (č. l. 332 spisu) bolo zasielané na vedomie právnemu
zástupcovi žalovaného, ktorému nič nebránilo, aby výsluch tohto svedka navrhol skôr a zamedzili tak
jeho účasti na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 05. 10. 2023. Pokiaľ sa týka okolnosti uzavretia
kúpnej zmluvy z roku 2003, ku ktorej overeniu bol navrhnutý tento dôkaz, tieto mal súd preukázané

výsluchom samotného žalovaného, ako aj z listinného dôkazu – kúpnej zmluvy a uvedené skutočnosti
zo strany žalobcov ani neboli rozporované alebo spochybňované (§ 186 ods. 2 CSP). Pokiaľ sa týka
okolností, či pozemky boli fakticky a právne priľahlým pozemkom, jedná sa o otázku právnu, ktorú je
oprávnený riešiť súd. Napokon faktický stav týchto pozemkov v roku 2003 nebol medzi stranami sporu
sporný. Inak povedané, výsluch aj tohto svedka by bol bez vplyvu na rozhodnutie súdu.

53. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a žalobe žalobcov v celom
rozsahu vyhovel.54. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcom ktorí mali plný
úspech vo veci, plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov.