Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. december 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9T/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123011020
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Jakubčo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123011020.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno samosudcom JUDr. Matejom Jakubčom, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 21.12.2023, v trestnej veci obžalovaného A. B., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalo bytom D. XXXX/X,

Brezno, zamestnaného v JZ Financie Zvolen,

s a u z n á v a z a v i n n é h o

z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.,
.
p r e t o ž e
dňa 19.07.2023 o 16.45 hod. vo Valaskej, po ceste III/2391, na ulici Cesta osloboditeľov, viedol pod
vplyvom metamfetamínu v koncentrácii 340 ng/ml v krvi a amfetamínu v koncentrácii 38 ng/ml v krvi,
osobné motorové vozidlo zn. VW Passat, ev.č. C.,

teda

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo
inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na
majetku,
za to sa odsudzuje

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 8 Tr. zák., na trest

odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 8 Tr. zák. na trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal pod č. 2Pv/215/2023 dňa 19.10.2023 na tunajší súd
obžalobu na A. B. pre podozrenie zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je v nej uvedený.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 21.12.2023 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Následne obžalovaný na samosudcom položené otázky odpovedal

-či rozumie, čo tvorí podstata skutku, ktorý sa mu kladie za vinu - áno

-či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby - áno

-či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu - áno
-či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu
- áno

-či sa dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikoval ako určitý
trestný čin - áno

Na to súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania
uvedenéhoskutkuazároveňvyhlásil,ževzmysle§257ods.8Tr.por.sadokazovanievrozsahu,vakom
obžalovaný priznal spáchanie tohto skutku nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom

o treste.

Obhajca obžalovaného v záverečnej reči poukázal na pomery obžalovaného a to najmä na skutočnosť,
že je jediným živiteľom domácnosti, v ktorej žije so svojou tehotnou družkou, ktorá je na neho úplne

odkázaná a výkon nepodmienečného trestu vyvolá zásadný negatívny dopad nielen na obžalovaného,
ale aj na jeho rodinu. Uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody by tak bola porušená zásada
ukladania trestov v § 34 ods. 3 Tr. zák. Ako najlepší spôsob nápravy obžalovaného vidí nie vo výkone
trestu odňatia slobody, ale vo využití inštitútu ochranného liečenia obžalovaného, kde sa zabezpečí jeho
liečba zo vzniknutej závislosti v spojení s uplatnením trestu povinnej práce. Taktiež požiadal, aby súd pri

rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere vzal do úvahy poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n)
Tr. zák. Záverom taktiež požiadal súd, aby pri rozhodovaní zohľadnil aj možnosť aplikácie ustanovenia
§ 44 Tr. zák. na daný prípad.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ohrozenia

pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorý spáchal tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia, pretože vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom
návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí,
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následky,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovaného, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný konal v tzv. nepriamom úmysle (§ 15 písm. b) Tr. zák.), keďže
spôsobom uvedeným v trestnom zákone v stave vylučujúcom spôsobilosť viedol motorové vozidlo pod
vplyvom návykovej látky, pričom pri tejto činnosti mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť

značnú škodu na majetku.

Obžalovaný je slobodný, s priateľkou E. F. čakajú dieťa, pričom priateľka je vedená od 21.09.2023
v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 11.09.2023 je obžalovaný zamestnaný v spoločnosti JZ
Financie.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vplýva, že obžalovaný doposiaľ bol uznaný vinným zo
spáchania celkovo 6 priestupkov za obdobie od 28.01.2023 do 06.07.2023 proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, za čo mu boli uložené v blokovom konaní pokuty vo výške 10,- Eur. Súdom bol
obžalovaný celkom 2 krát uznaný vinným z trestnoprávneho konania.

V rámci konania vedeného na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 1T/96/2015 bol obžalovaný trestným
rozkazom zo dňa 16.07.2015, právoplatným dňa 17.09.2015 uznaný vinným zo spáchania zločinu
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1,ods. 3 písm. a) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. V zmysle odpisu z registra trestov bol
nariadený výkon trestu odňatia slobody dňa 14.03.2019 v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia.

V rámci konania vedeného na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 3T/89/2017 bol obžalovaný rozsudkom
zo dňa 05.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4To/80/2018 zo
dňa 04.10.2018 uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 172 ods.
1 písm. c), ods. 1 písm. d), § 20 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov
a 4 mesiace, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením Okresného súdu Martin sp.zn. 3Pp/28/2022 zo dňa 25.08.2022 bol obžalovaný
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého trestným rozkazom Okresného

súdu Brezno sp.zn. 1T/96/2015 zo dňa 16.07.2015 a rozsudkom Okresného súdu Brezno sp.zn.
3T/89/2017 zo dňa 05.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
4To/80/2018 zo dňa 04.10.2018, so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov za uloženia probačného dohľadu
nad jeho správaním vo výmere 3 roky, uloženým obmedzením spočívajúcom v zákaze požívania
alkoholu a návykových látok, povinnosť sa zamestnať alebo uchádzať sa o zamestnanie.

Súd hodnotil aj pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr.
zák. Obžalovanému poľahčuje, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval (§ 36
písm. l) Tr. zák.). Na druhej strane mu priťažuje mu, že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr.
zák.). Uvedené znamená, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je v rovnováhe, a preto sa
horná ani dolná hranica príslušnej trestnej sadzby nemení. Za daný prečin teda obžalovanému možno

uložiť trest odňatia slobody až na 1 rok.

Súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom (§ 36 písm. n) Tr. zák.), keďže v súlade s ustálenou judikatúrou ako aj
výkladom príslušného ustanovenia Trestného zákona vyššie uvedenú poľahčujúcu okolnosť možno

priznať obžalovanému v dobre len v takej situácii, ak by objasňovanie trestného činu bez súčinnosti
obžalovaného/páchateľa bolo značne sťažené, ak nie takmer nemožné. Rozhodne nemôže ísť
o situácie, kde aj bez priznania obžalovaného/páchateľa je jeho vina zo skutku, ktorý je mu obžalobou
kladený za vinu natoľko jednoznačne preukázaná, že priznanie obžalovaného je pre účely zistenie
páchateľa skutku a následného rozhodnutia o vine takmer bezvýznamné.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom
návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a
závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia

slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu,
pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov
takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami
prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej
podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.

S ohľadom na zistený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, už uložené tresty odňatia slobody
uložené v konaniach vedených na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 3T/89/2017, 1T/96/2015,
výkon ktorých bude s najväčšou pravdepodobnosťou nariadený, ako aj s poukazom na doterajší život
asprávanieobžalovaného,musúduložiltrestodňatiaslobodyvovýmere4mesiacov.Taktouloženýtrest

je podľa názoru súdu dostatočný na zabezpečenie dosiahnutia účelu trestu, v potrebnej miere obsahuje
prvok represie a taktiež aj prvky individuálnej a generálnej prevencie.
Vzhľadom na to, že obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním súdeného
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, súd obžalovaného zaradil navýkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia aplikujúc v danom prípade § 48
ods. 1 Tr. zák., § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Súd v danom prípade nemohol obžalovanému podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, či
už s probačným dohľadom alebo bez neho. Podmienečnému odloženiu výkonu trestu odňatia slobody
bráni ustanovenie §
49 ods. 2 Tr. zák., ktoré neumožňuje (s výslovným konštatovaním v texte paragrafu „Ustanovenie

odseku 1 sa nepoužije“) podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody v prípade, ak súd odsudzuje
páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody, k čomu v danom prípade došlo. Súd páchateľa v rámci predmetného konania
uznal vinným zo spáchania úmyselného trestného činu – ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil v rámci skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu
trestov odňatia slobody uložených v rámci konaní vedených na Okresnom súde Brezno pod sp.zn.

3T/89/2017, 1T/96/2015.

V rámci predmetného konania súd rovnako nemohol obžalovanému uložiť tzv. alternatívne tresty (t.j.
peňažný trest, trest domáceho väzenia, trest povinnej práce). Uloženie alternatívnych trestov okrem

splnenia podmienok uvedených v príslušnom ustanovení trestného zákona predpokladá, že účel trestu
ako je definovaný v § 34 ods. 1 Tr. zák. možno v prípade obžalovaného dosiahnuť aj bez uloženia
nepodmienečného trestu odňatia slobody. V prípade obžalovaného, s ohľadom na jeho doterajšie
správanie, keď napriek tomu, že bol podmienečne prepustený z výkonov trestov odňatia slobody
uloženýchvkonaniachvedenýchnaOkresnomsúdeBreznopodsp.zn.3T/89/2017,1T/96/2015,vrámci

skúšobnej doby podmienečného prepustenia

a)spáchal ďalší úmyselný trestný čin,

b)dopustil sa 6 priestupkov na úseku dopravy,

c)porušil súdom uložený zákaz požívania návykových látok;

možno konštatovať, že ponechanie obžalovaného na slobode s využitím alternatívnych trestov nemôže
naplniť účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný aj napriek poskytnutej možnosti a prejavenej

dôvere zo strany súdu, možnosť viesť riadny život a dokázať tak, že na jeho nápravu nie je potrebný
nepodmienečný trest odňatia slobody nevyužil a naopak preukázal, že jeho ponechanie v súčasnej
situácii na slobode by nezabezpečilo jeho nápravu, nepôsobilo by odstrašujúco na ďalších možných
páchateľov trestných činov a nezabezpečilo by ochranu spoločnosti. Taktiež súd považoval za potrebné
poznamenať, že nie je možné svojvoľné uloženie ochranného liečenia obžalovanému bez odporúčania

od odborníkov v príslušnom odbore.

Pri ukladaní predmetného trestu súd rovnako bral do úvahy ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák., t.j.
trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu

blízke osoby. S ohľadom na doterajšie správanie obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, na ktoré už súd v predmetnom rozsudku opakovane
poukázal, avšak aj napriek skutočnosti, že výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody nepriaznivo
zasiahne družku, ktorá je v súčasnosti nezamestnaná ako aj jeho budúce, zatiaľ nenarodené dieťa,
nemohol súd rozhodnúť inak a uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Ustanovenie

§ 34 ods. 3 Tr. zák. nebráni súdu uložiť jediným živiteľom rodín nepodmienečné tresty odňatia slobody,
ak to ich doterajšie správanie, ako aj závažnosť skutku odôvodňuje, ale ukladá súdu povinnosť, aby sa
v prípade takéhoto obžalovaného pokúsil nájsť aj iné riešenie, ak je to možné. V prípade obžalovaného,
ako to už súd uviedol, iné riešenie situácie, do ktorej sa obžalovaný dostal vlastným konaním, možné nie
je, s ohľadom na jeho správanie v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody, keďže pred povinnosťou uloženou súdu v rámci § 34 ods. 3 Tr. zák. prevyšuje povinnosť súdu
zabezpečiť ako ochranu spoločnosti pred ďalším možným konaním obžalovaného, tak aj zabezpečiť
možnosť jeho nápravy inou formou, keďže doterajšie spôsoby nedosiahli sledovaný účel.Ohľadom návrhu obžalovaného, aby súd aplikoval § 44 Tr. zák. a upustil od ďalšieho trestu je potrebné
konštatovať, že v súlade so znením rozsudku Najvyššieho súdu ČSSR sp.zn. 4Tz/42/1965 z

15.07.1965 (publikovaného pod R 48/1965) by na prípad obžalovaného bolo možné teoreticky aplikovať
ustanovenie § 44 Tr. zák. a upustiť tak od uloženia ďalšieho trestu, ak by došlo k naplneniu podmienky,
že súd považuje trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za
dostatočný. V predmetnom konaní s ohľadom na zmienené správanie sa obžalovaného v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia, ako aj s ohľadom na charakter trestného činu prejednávaného

v predmetnom konaní – úmyselného trestného činu, nemožno tvrdiť, že na nápravu páchateľa sú
už uložené tresty, ktorých výkon bude s najväčšou pravdepodobnosťou nariadený, dostačujúce, a je
potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v súlade so zásadami ukladania trestov.

Súd rovnako považuje za potrebné uviesť, že na rozdiel od právneho názoru vysloveného v rámci
rozsudku Najvyššieho súdu ČSSR sp.zn. 4Tz/42/1965 z 15.07.1965, by aj v prípade, ak by súd

považoval trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný,
nemohol aplikovať na predmetný prípad ustanovenie § 44 Tr. zák. Aplikácia § 44 Tr. zák. tak, ako je to
uvedené v rámci vyššie uvedeného rozsudku by si vyžadovala, aby tunajší súd ako predbežnú otázku
v zmysle § 7 Tr. por. posúdil aj to, ako rozhodne Okresný súd Martin v rámci konania vedeného pod
sp.zn.3Pp/28/2022oosvedčení,resp.neosvedčenísaobžalovanéhovskúšobnejdobepodmienečného

prepustenia z výkonov trestu odňatia slobody, čo sa tunajšiemu súdu javí ako predčasné a tiež ako
neoprávnený zásah do rozhodovacej činnosti iného súdu.

S ohľadom na charakter trestnej činnosti – ohrozenie pod vplyvom návykovej látky v súvislosti s vedením
motorového vozidla, ktorej sa obžalovaný dopustil, považuje súd za potrebné na zabezpečenie nápravy

páchateľa a na ochranu spoločnosti obžalovanému uložiť v zmysle § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. aj trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu, výmeru ktorého súd určil v dolnej časti tohto
trestu, teda na 24 mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Brezno, 21. decembra 2023

JUDr. Matej Jakubčo
samosudca

Za správnosť vyhotovenia: Alexandra Struhárová