Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-14S/111/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200318
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2021200318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr.

Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Hrašnovej v právnej veci žalobcu: UP SPED, s. r. o. v likvidácii, Stará
Vajnorská 3338/17, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 44 690 614, zastúpeného spoločnosťou
Weis & Partners, s. r. o., Priemyselná 1/A, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776,
proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101849700/2021 zo dňa 04.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 04.10.2021,
ktorýmžalovanýakoodvolacíorgánpodľa§74ods.4daňovéhoporiadkupotvrdilrozhodnutieDaňového
úradu Trnava č. 100827500/2021 zo dňa 13.05.2021 o určení rozdielu dane v sume 2.482,50 eur
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017 vychádzajúce zo záveru, že daňový
subjekt nepredložil faktúry dodávateľa služieb s obsahom zodpovedajúcim požiadavkám ustanovenia §
74 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

2. Žalobca namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že zistenie
skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

3. Podľa žalobcu bola špecifikácia poskytnutých služieb, tak ako bola uvedená na faktúrach, dostatočná.

4. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádzal, že na sporných faktúrach nebola konkretizácia
prác a miesta, kde mali byť vykonané, žalobca poukazoval na skutočnosť, že podľa znenia § 74 ods. 1

písm. f) DPH faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej
služby, ale nie miesta, kde boli vykonané.

5. Podľa žalobcu zákon nešpecifikuje, ako má byť rozsah a druh poskytnutej služby na faktúre uvedený,
pričom na predložených faktúrach bol druh služieb špecifikovaný a rozsah uvedený ako 1 ks, čo zákon
nevylučuje.

6. Ani metodický pokyn Ministerstva financií SR k fakturácii podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (účinný k 01.01.2018) zverejnený na portáli Finančnej
správy SR vo štvrtom oddiele týkajúcom sa obsahu faktúry neurčuje, ako má byť rozsah a druh
poskytnutých služieb na faktúre špecifikovaný.7. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 zo dňa 31.08.2017 konštatoval, že „Orgánom verejnej

moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení
prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne
viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona,
história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a
aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v

slovách a vetách.“

8. Žalobca namietal, že žalovaný ako ani prvostupňový orgán neskúmali reálnosť poskytnutých služieb,
nevykonali žalobcom navrhované dokazovanie, a tým nezistili skutkový stav veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že nikto nerozporoval poskytnutie služieb, ktoré boli predmetom fakturácie zo
strany spoločnosti VORITO, s. r. o., konateľka žalobcu nemala dôvod riešiť detailne kto služby vykonal.

V prípade námietok, resp. výhrad k poskytnutým službám by prostredníctvom konateľky VORITO, s.
r. o. bolo zisťované kto predmetnú službu vykonal. Pri bezproblémovom priebehu spolupráce takéto
informácie nie sú pre podnikateľov nevyhnutné. Pokiaľ sú dodávky služieb realizované prostredníctvom
subdodávateľov s analogickým využitím § 538 Obchodného zákonníka podľa ktorého „Zhotoviteľ diela
môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri

vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.“ zodpovednosť
voči objednávateľovi (v tomto prípade voči žalobcovi) má len jeho dodávateľ (v tomto prípade VORITO,
s. r. o.), ktorý zodpovedá za dodanie služieb v požadovanom množstve a kvalite. Informácie o
dodávateľových subdodávateľoch nie sú pre objednávateľa relevantné, keďže tento je v priamom
právnom vzťahu len so svojim dodávateľom, v tomto prípade s VORITO, s. r. o.

9. Žalobca v odpovedi na výzvu zo dňa 20.12.2019 navrhol vypočutie svedkov -
a) Tamása Orsósa - konateľa dodávateľa VORITO s.r.o.,
b) László Ákos Bodó - konateľ spoločnosti Xelson s. r. o.,
c) odberateľa A. B.,

d) C. D. - osobu konajúcu za dodávateľa Xelson s. r. o..,
e) odberateľa A. E.
Ďalej navrhol prezistenie rozhodných skutočností u odberateľa:
i. MARDUK s.r.o. (miestne zisťovanie, výsluchy, ...);
ii. MJ SERVICE, s. r. o. (miestne zisťovanie, výsluchy, ...);

iii. AGORDA s.r.o. (miestne zisťovanie, výsluchy, ...);
iv. Intel Control Systems s.r.o. (miestne zisťovanie, výsluchy, ...);
v. ILSYS s.r.o. (miestne zisťovanie, výsluchy, ...).

10. Žalobca pritom pri všetkých návrhoch na výsluch svedkov uviedol v rámci svojich vyjadrení ich
kontaktné/identifikačné údaje, prípadne uviedol, kde a ako by správca dane tieto údaje mohol a mal
získať (vo výpise z obchodného registra, dopytom na obchodných partnerov žalobcu a pod.) tak, aby
týchto svedkov mohol správca dane predvolať na výsluch za účelom vypočutia týchto osôb zahraničným
správcom dane. Návrh na využitie medzinárodnej výmeny informácii bol predložený len za účelom

uľahčenia dosiahnutia sledovaného cieľa, ktorým bolo získanie svedeckých výpovedí od týchto osôb.

11. Žalobca v súvislosti s tvrdenou nedostatočnosťou zistenia skutkového stavu veci poukazoval na
právny názor Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v
rozhodnutí sp. zn. 1 Vs/1/2020, ako aj na právny názor tunajšieho krajského súdu vyslovený v rozsudku

sp. zn. 14 S/17/2016 a Ústavného súdu SR vyslovený v Náleze sp. zn. I. ÚS 314/2015.

12. Má za to, že ním navrhnuté dôkazy mohli objasniť skutkový stav veci a mohli privodiť pre daňový
subjekt priaznivejšiu dôkaznú situáciu. Avšak tým, že správca dane navrhované dôkazy nevykonal
a žalovaný neuskutočnil nápravu vo forme zrušenia prvostupňového rozhodnutia, porušil nasledovné

ustanovenia daňového poriadku:
- podľa § 3 ods. 1 má správca dane povinnosť dbať na práva a právom chránené záujmy daňových
subjektov,- podľa § 3 ods. 2 je správca dane povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní
a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane,
- podľa § 3 ods. 3 má správca dane povinnosť prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo,

- podľa § 24 ods. 2 má správca dane povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy
daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Uvádzal, že daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca si v zdaňovacom období október 2017
uplatnil odpočítanie dane vo výške 2.482,50 eur z faktúr (ďalej len „sporné faktúry“) vystavených
deklarovaným dodávateľom VORITO s. r. o., IČO 50437755, DIČ 2120325636, IČ DPH SK2120325636,
B. Bartóka 1048/24, 979 01 Rimavská Sobota, ktoré sú podrobne uvedené v žalovanom rozhodnutí.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania prvostupňový orgán skonštatoval, že sporné faktúry
vystavené deklarovaným dodávateľom VORITO s. r. o. za zdaňovacie obdobie október 2017 predložené

žalobcom neobsahujú náležitosti uvedené v § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH v znení účinnom ku
dňu dodania služieb, podľa ktorého faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo
a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Nárok na odpočítanie dane je podľa § 51
ods. 1 písm. a) zákona o DPH viazaný na formálnu existenciu faktúry platiteľa, ktorá má mať náležitosti
podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. Samotné nedostatky vo formálnom vyhotovení faktúry

neumožňujú uplatniť právo na odpočítanie dane aj keby bola materiálna podstata plnenia preukázaná.
Svoje argumenty prvostupňový orgán oprel o rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 8Sžf/9/2014 zo dňa
21.05.2015.
Žalovaný sa s názorom prvostupňového orgánu stotožnil, pretože žalobca okrem sporných faktúr žiadne
iné doklady, z ktorých by bol jasný rozsah dodaných služieb a ktorými by osvedčil svoje tvrdenia

nepredložil. Žalobca ani neposkytol žiadne dodatočné informácie, ktoré by prvostupňový orgán mohol
zohľadniť.

15. Žalovaný odmieta ako neodôvodnené všetky žalobné body, ktoré žalobca vzniesol v žalobe, teda,
že postup žalovaného bol nesprávny a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie

skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
Žalovaný konštatuje, že odôvodnenie žaloby v podstate obsahovo zodpovedá odvolacím námietkam,
ktoré tvorili obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa žalovaný
vyčerpávajúco vysporiadal v odôvodnení žalovaného rozhodnutia, a preto z toho dôvodu žalovaný v
súvislosti so žalobnými dôvodmi odkazuje na obsah odôvodnenia žalovaného rozhodnutia. Žalovaný

v danej súvislosti zdôrazňuje, že prvostupňový orgán vo veci riadne a spoľahlivo zistil skutkový stav
veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 3 ods.
3 daňového poriadku, prihliadal na práva žalobcu ako účastníka konania predovšetkým tým, že mu
vytvoril dostatočný časový priestor na predkladanie dôkazov a vyjadrení a rešpektoval jeho procesné
oprávnenia, a na zistený skutkový stav správne aplikoval právne predpisy.

V súvislosti s náležitosťami faktúr žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že v kontexte s rozsudkom Súdneho
dvora EÚ vo veci C-516/14 Barlis, v ktorom Súdny dvor EÚ judikoval, že článok 226 ods. 6 smernice
č. 2006/112 (ktorá bola transponovaná zákonom o DPH) vyžaduje, aby faktúra obsahovala aj údaj o
rozsahu a druhu poskytovaných služieb, pričom ale neuvádza, že je nevyhnutné vyčerpávajúco opísať
poskytnuté služby, uvádza, že je vytrhnuté z kontextu predmetného rozsudku, pretože v ňom Súdny

dvor EÚ prišiel zároveň k záveru, že faktúry, ktoré obsahujú iba údaje „právne služby poskytnuté od
- určitého dátumu do dnešného dňa“, a faktúry, ktoré obsahujú iba údaje „právne služby poskytnuté
do dnešného dňa“, nie sú a priori v súlade s požiadavkami, kladenými na obsah faktúr a takýto pojem
dostatočne podrobne neoznačuje druh dotknutých služieb a nie je v súlade so smernicou 2006/112.
Žalovaný okrem Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/22/2018 zo dňa 21.11.2018, o ktorý svoje

argumenty oprel prvostupňový orgán, poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-516/14
Barlis najmä v tom zmysle, že daňové orgány by nemali odmietnuť právo na odpočítanie dane iba
z dôvodu, že zdaniteľná osoba má faktúru, ktorá nespĺňa podmienky, pokiaľ ide o obsah údajov na
faktúre, hoci príslušné orgány majú k dispozícii všetky informácie nevyhnutné na overenie, že sú vecné
podmienky týkajúce sa vykonania tohto práva splnené, avšak z predloženého administratívneho spisu

vyplýva, že žalobca okrem sporných faktúr žiadne iné doklady, z ktorých by bol jasný rozsah dodaných
služieb a ktorými by osvedčil svoje tvrdenia nepredložil. Je povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu,
na ktorom leží dôkazné bremeno, predkladať správcovi dane záznamy, evidencie, dôkazy preukazujúcejeho tvrdenia o dodávke služby, o okolnostiach uskutočnenia dodávky, ale žalobca neposkytol ani žiadne
dodatočné informácie, ktoré by prvostupňový orgán mohol zohľadniť.
Rozsah poskytnutých služieb uvedený na sporných faktúrach nespĺňa požiadavky ustanovenia § 74 ods.

1 písm. f) zákona o DPH a následne nespĺňa ani podmienku pre odpočítanie dane vyplývajúcu z § 51
ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V kontexte s uvedeným nie je preto možné považovať sporné faktúry za
vyhotovené v súlade so zákonom o DPH, resp. smernicou 2006/112. V kontexte uvedeného žalovaný
nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že postupoval príliš formalisticky a nezákonne.

16. V súvislosti s namietaným nedostatočne zisteným skutkovým stavom a nevykonaním žalobcom
navrhovaného dokazovania, žalovaný uvádzal, že žalobca bol prvostupňovým orgánom vyzvaný na
predloženie dôkazov, na predloženie relevantných dôkazov preukazujúcich použitie služieb a tiež na
preukázanie rozsahu a druhu dodaných služieb.
Žalobcaposkytolvyjadrenielenvtomzmysle,žedodávateľomVORITOs.r.o.bolvyslanýsubdodávateľ,
ktorý v kancelárii žalobcu vykonal periodickú bezpečnostnú prehliadku mailov a vykonal ich archiváciu,

ako aj vyjadrenia v tom zmysle, že subdodávateľ vyslaný deklarovaným dodávateľom v kancelárii
žalobcu kontroloval založené doklady predošlých období podľa zoznamov, alebo že služby boli
objednané u deklarovaného dodávateľa a pod.
Z vyjadrení žalobcu nie je zrejmá konkretizácia prác a miesta, kde, kým a v akom rozsahu mali byť
služby poskytnuté. Dožadovanie sa výsluchu navrhnutých svedkov je neopodstatnené, pretože ani

sám žalobca nevie, kto mu služby vlastne poskytol (v prípade námietok, resp. výhrad k poskytnutým
službám, by prostredníctvom konateľky deklarovaného dodávateľa zisťoval, kto predmetné služby
vykonal) a neuviedol ani rozsah poskytnutých služieb. Vyjadrenia žalobcu nie je možné považovať za
podrobný popis spôsobu a miesta výkonu služieb, pretože vyjadrenia sú všeobecné, resp. reprodukciou
predmetu dodania len tak, ako to vyplýva zo sporných faktúr. Zásada materiálnej pravdy nemá charakter

„absolútny“, t.j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“
spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Pri daňovom konaní sa
uplatňuje zásada prejednacia a nie zásada vyhľadávacia, teda prvostupňový orgán nie je povinný
vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, ale prejednáva dôkazy predložené žalobcom. Nie je
preto pravdivé tvrdenie, že žalovaný a prvostupňový orgán neskúmali materiálne plnenie, resp., že ho

odmietli skúmať a to aj nevykonaním navrhnutých dôkazov.

17.Vnáslednomstanoviskukvyjadreniužalovanéhožalobcazotrvalnaargumentáciiuvedenejvžalobe.

18. Podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok)

§ 2
(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

§ 6 ods. 1
(1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom.

§ 134 ods. 1
(1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (o DPH)
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na

dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (o DPH)
(1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH
(1) Na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej

forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek
elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,
c)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,
e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH

(1) Faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,

19. Za splnenia procesných podmienok (§ 107 SSP) súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho

orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

20. Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu
dane zo dňa 13.05.2021 o vyrubení rozdielu dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vo výške
2.482,50 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017 majúce základ v neuznaní

práva na odpočítanie dane na základe faktúr neobsahujúcich náležitosti uvedené v § 74 ods. 1 písm.
f) zákona o DPH vystavených žalobcovi spoločnosťou VORITO s. r. o. za dodávky služieb: dodanie
admin.výpomoc–triedenieazakladaniedokladov,organizačnéslužbyvovnútroštátnejamedzinárodnej
preprave, organizácia logistiky prepravy tovaru v dohodnutej cene, služby IT, organ. služby v oblasti
vnútroštátnej a medzinárodnej prepravy a periodická prehliadka stavu IT, zálohovanie dát.

21. Podľa záverov správcu dane, ktorý v súlade s logikou veci i stanoviskom žalobcu vo faktúrach inak
nekonkretizovanú mernú jednotku identifikoval ako 1 ks, takéto označenie neumožňuje určiť rozsah
poskytnutej služby, pričom rozsah služby nie je možné určiť ani na základe iných dokladov nakoľko
faktúry neobsahujú prílohy, ktoré by rozsah služieb preukazovali.

22. V súlade s tvrdením žalobcu, ktorý sám nevysvetlil, ako je možné z údajov obsiahnutých na
faktúrach stanoviť rozsah dodaných služieb, možno konštatovať, že zákon o DPH ani iný právny predpis
nekonkretizuje, ako má byť rozsah poskytnutej služby vo faktúre uvedený.
Na strane druhej je však nepochybné, že pokiaľ požiadavkou zákona je určenie rozsahu služby, ide

o požiadavku na určenie zodpovedajúce reálnemu rozsahu služby umožňujúce daňovým orgánom
vykonať kontrolné zistenia vo vzťahu k daňovej povinnosti daňového subjektu, teda určenie spôsobom
logickým, zaužívaným, či stanoveným právnymi alebo technickými normami, pokiaľ v osobitých
prípadoch plnenia právny predpis alebo technická norma charakteristiku plnenia z hľadiska jeho rozsahu
(množstva) stanovuje.

23.Uvedeniepočtumernýchjednotiek1či1kus,akotourobildeklarovanýdodávateľžalobcuVORITOs.
r. o. na sporných faktúrach, vzťahujúcich sa ( merných jednotiek) logicky na množstvo dodaného tovaru
(pri ktorom do úvahy neprichádzajú merné jednotky váhové, objemové alebo iné), pri dodávke služby
neposkytuje žiadnu predstavu o jej reálnom rozsahu a preto má rovnaký následok, ako neuvedenie

žiadneho údaju a v súvislosti s tým aj nesplnenie požiadavky zákona na obsahové náležitosti faktúry.
(Pre informáciu žalobcu - do úvahy by tu prichádzalo určenie rozsahu služby napr. uvedením počtu osôb,
ktoré služby realizovali, a počtu nimi odpracovaných hodín).24. Požiadavka na zrozumiteľný údaj o rozsahu dodanej služby vyplývajúca z rozhodnutí daňových
orgánov pritom nie je prejavom ich formalistického postupu vo veci, ako to namietal žalobca, ale
legitímnym zotrvaním na naplnení jednej zo základných požiadaviek zákona, ktorej nesplnenie nemôže

pre žalobcu privodiť iný následok, ako neuznanie uplatneného odpočítania dane.

25. V súvislosti s dôvodom neuznania odpočítania dane opodstatnenie nemá žalobcom navrhované
doplnenie dokazovania výsluchom štatutárneho zástupcu dodávateľskej spoločnosti, výsluchom, či
miestnym zisťovaním týkajúcim sa subdodávateľov dodávateľa či odberateľov žalobcu, ktorého

vykonanie ( dokazovania) nie je spôsobilé privodiť pre žalobcu výhodnejšie posudzovanie obsahových
náležitostí faktúr, pre záver o nedostatku ktorých boli zistenia skutkového stavu veci nepochybne
postačujúce.

26. Súd tak dôvodnosť žalobných námietok, ktorými bol v tomto konaní viazaný, nezistil, a žalobu preto
§ 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

27. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému
správnemu orgánu žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.