Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. marec 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-20C/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121217300
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Bardač PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:6121217300.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobkyne: Ľ. G., nar.

XX. F. XXXX, bytom Z. XXXX/XX, I., právne zastúpená: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o.
so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o zaplatenie 2.360 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou proti žalovanému na Okresnom súde Banská Bystrica, neskôr

postúpenou Okresnému súdu Bratislava I, domáhala zaplatenia sumy 2.360 € s príslušenstvom. Tvrdila,
že je výlučnou vlastníčkou pozemku s parcelným číslom XXXX/XX o výmere 76 m2 nachádzajúceho sa
v I., okres Bratislava U., kat. úz. X., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor, pričom na tomto pozemku je postavená verejná komunikácia
III. triedy využívaná A.C. Č. I. - X.. Žalobkyňa chcela situáciu riešiť, ponúkla žalovanému uzatvorenie
nájomnej zmluvy. Nesúhlasila ale s navrhnutým nájomným a žiadala jeho určenie znalcom. Žalobkyňa si
dala zhotoviť znalecké posudky, podľa ktorých hodnota nájomného za užívanie jej pozemku bola určená

na 1.120 € za rok 2019 a 1.240 € za rok 2020. Žalovaná istina preto predstavuje súčet týchto súm za
užívanie pozemku za roky 2019 a 2020, spolu 2.360 € (vo formulári na č. l. 2 je uvedená chybná suma
2.630 €, no v textovej časti formulára a v podaní žalobkyne na č. l. 2 a 32 je uvedená správna suma
2.360 €) a tohto nároku sa žalobkyňa domáha, pretože žalovaný jej za užívanie jej pozemku neposkytol
žiadne plnenie. Žalobkyňa sa tiež domáhala zaplatenia úroku z omeškania zo žalovanej sumy 5 % ročne
od 3. decembra 2020 do zaplatenia, nákladov na znalecké posudky 450 € a náhrady trov konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd vydal na žalovanú sumu platobný rozkaz dňa 29.
januára 2021, sp. zn. XUp/XX/XXXX. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odporu. V odpore tvrdil
žalovaný, že má vzťah k pozemku žalobkyne usporiadaný vecným bremenom, ktoré vzniklo § 1 ods. 1, §
4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov
pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“) ku dňu účinnosti
týchto ustanovení k 1. júlu 2009. Tieto skutočnosti žalovaný oznámil žalobkyni. Poukázal na to, že zákon

č. 66/2009 Z. z. neupravuje problém náhrady za takého nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Tvrdil,
že žalovaný nárok je premlčaný, lebo nebol uplatnený včas. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov,
podľa ktorých náhrada za takéto vecné bremená sa poskytujú jednorazovo. Tiež namietol, že náhraduza zákonné vecné bremeno nemožno zamieňať s náhradou vo výške obvyklého nájmu. Žiadal preto
žalobu zamietnuť.

3. Žalobkyňa v replike, ktorou reagovala na podaný odpor, zotrvala na žalobe. Nesúhlasila s názorom
žalovaného, že plnenie titulom náhrady za užívanie vecného bremena je jednorazové a poukázala na
rozhodnutie tunajšieho súdu v inej veci so sp. zn. 18C/23/2013. Ak by bola táto odplata jednorazová,
len ťažko by ju bolo možné kvalifikovane stanoviť aj do budúcnosti, nakoľko nie je zrejmý čas trvania
pozemkových úprav. Nie je možné dopredu stanoviť spravodlivú finančnú náhradu za takéto zákonné

vecné bremeno, práve naopak, došlo by k nespravodlivému zásahu do vlastníckych práv, čo by bolo
v rozpore s čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pri jednorazovej náhrade nie je možné hovoriť
o primeranej náhrade. Poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„NS SR“) vo veci so sp. zn. 4 MCdo 2/2014 z 12. marca 2013. Žalovaný si zrejme uvedomuje, že za
užívanie patrí žalobkyni náhrada, inak by žalobkyni neponúkal uzatvorenie nájomnej zmluvy. Poukázala
aj na to, že za nehnuteľnosť platí daň z nehnuteľnosti. Výkon práv musí byť v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný na repliku nereagoval.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi navrhnutými žalobkyňou, ktorými sú: listy žalobkyne z
24. mája 2017 a 30. novembra 2020 (č. l. 6-7), list žalovaného z 12. septembra 2017 a 2. decembra
2020 (č. l. 8-9), znalecký posudok č. 272/2020 (č. l. 10-18), znalecký posudok č. 231/2020 (č. l. 19-28),

vyúčtovania znalečného (č. l. 29-30), list - Register obnovenej evidencie pozemkov č. 1 (č. l. 49-50),
mailová komunikácia (č. l. 51), rozhodnutie o miestnej dani (č. l. 52), návrh zmluvy o nájme pozemku (č.
l. 53-54), ako aj listinnými dôkazmi navrhnutými žalovaným, ktorými sú: list žalovaného z 26. mája 2020
(č. l. 39), a z takto vykonaného dokazovanie súd zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Zo znaleckého posudku č. 272/2020, vypracovaného U.. O. D., Z.., dňa 31. decembra 2020 je
preukázané, že všeobecná hodnota nájmu pozemku žalobkyne za rok 2019 v sume 1.120 €. Zo
znaleckého posudku č. 231/2020, vypracovaného U.. O. D., Z.., dňa 10. novembra 2020 je preukázané,
že všeobecná hodnota nájmu pozemku žalobkyne za rok 2020 v sume 1.240 €. Prílohou oboch týchto
posudkov je aj list vlastníctva č. XXXX vedený k 5. novembru 2020 pre kat. úz. X., okres I. U.I, z ktorého

vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku s parc. č. XXXX/XX o výmere 76 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, parcela registra T.. Žalobkyňa nadobudla pozemok rozhodnutím Okresného úradu
Bratislava, katastrálny odbor, č. X/XXXX/X. z 12. marca 2014 v rámci registra obnovenej evidencie
pozemkov, čo korešponduje s obsahom listu - Register obnovenej evidencie pozemkov, ktorý predložila
žalobkyňa. Prílohou oboch znaleckých posudkov je aj informatívna kópia katastrálnej mapy a zobrazenie

ortofoto mapy, z ktorých vyplýva umiestnenie pozemku v katastrálnom území a tiež, že na pozemku sa
nachádza miestna komunikácia. Z vyúčtovaní znalca U.. O. D., Z.. z 10. novembra 2020 a 31. decembra
2020 je preukázané, že žalobkyni účtoval za zhotovenie znaleckého posudku č. XXX/XXXX sumu 350
€ a za zhotovenie znaleckého posudku č. XXX/XXXX sumu 100 €. Medzi stranami nebolo sporné,
že od r. 1977 sa na pozemkoch žalobkyne nachádza stavba verejnej komunikácie III. triedy, ktorá je

využívaná A. Č. I. - X.. Z listu žalobkyne z 24. mája 2017, doručeného v rovnaký deň žalovanému, je
preukázané, že žalobkyňa mala záujem o urovnanie právneho vzťahu k predmetnému pozemku. Z listu
žalovaného z 12. septembra 2017 je preukázané, že žalovaný má právny vzťah k pozemku žalobkyne
založený zákonom č. 66/2009 Z. z. a nerealizuje zámeny v zmysle § 2 zákona č. 66/2009 Z. z. Z návrhu
zmluvy o nájme pozemku č. 0888.....2000 a z mailovej komunikácie žalovaného z 23. apríla 2020 je

preukázaný návrh žalovaného nájomného za užívanie predmetného pozemku 0,33 €/m2/rok. Zmluva
uzatvorená nebola. Z listu žalobkyne z 30. novembra 2020, doručeného v rovnaký deň žalovanému, je
preukázané, že ponúka žalobkyňa žalovanému možnosť odkúpenia pozemku alebo jeho nájmu za 1.240
€/rok, eventuálne ponúka súhlas s jednorazovou odplatou za obmedzenie užívania pozemku vecným
bremenom za 13.000 €. Odpoveď očakáva do 10. januára 2021. Na to reagoval žalovaný v liste z 2.

decembra 2020, z ktorého je preukázané, že žalovaný sa riadi schváleným uznesením, ktoré mu inú
výšku nájmu než 0,33 €/m2/rok neumožňuje akceptovať. Túto informáciu poskytol žalovaný žalobkyni aj
v liste z 26. mája 2020, čo je preukázané z tohto listu, ktorý predložil žalovaný. Z rozhodnutia žalovaného
z 29. mája 2020, č. k. X/XX/XXXXXX-XX-XX/XXXXXX je preukázané, že žalovaný ako správca dane
vyrubil žalobkyni za predmetný pozemok miestnu daň z nehnuteľnosti za rok 2020 vo výške 5,21 €. Takto

zistený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke nasledovne.

6. Podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkomochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje (ods. 1). Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu (ods. 4).

7. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

8. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa

im rovnaká právna ochrana.

9. Podľa § 128 Občianskeho zákonníka vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom
verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel
nemožno dosiahnuť inak (ods. 1). Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo
obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu

(ods. 2).

10. Podľa § 151n ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať.

11. Podľa § 151o ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

12. Podľa § 2 zákona č. 66/2009 Z. z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných
predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania
vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi
pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej
výmere,bonitearovnakéhodruhu,akobolpôvodnepozemokpredzastavaním,poskytnevlastníkstavby

v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok
sa poskytne v rámci územia obce (ods. 1). Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o pozemkových úpravách podľa
osobitného predpisu (ods. 2).

13. Podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k
pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych

predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu (ods. 1). Vlastník pozemku pod
stavboujepovinnýstrpieťvýkonprávazodpovedajúcehovecnémubremenudovykonaniapozemkových
úprav v príslušnom katastrálnom území (ods. 2).

14. Podľa § 100 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov právo sa
premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať (ods. 1). Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je

dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka (ods.
2). Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá (ods. 3).

15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Z dokazovania vyplynulo, že k predmetnému pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne vzniklo
právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. v spojení s § 151oods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, pretože miestna komunikácia III. triedy na pozemku žalobkyne
prešla do vlastníctva žalovaného zo štátu v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., pričom žalobkyňa
je povinná toto zákonné vecné bremeno trpieť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. v spojení s §

151n ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka a súčasne dosiaľ nedošlo k usporiadaniu vlastníckych
vzťahov k pozemkom žalobkyne, čo predpokladá § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. Nie je preto dôvod,
aby žalovaný poskytoval žalobkyni náhradu za užívanie predmetného pozemku titulom bezdôvodného
obohatenia, pretože nejde zo strany žalovaného o neoprávnené užívanie, ale o výkon práva vyplývajúci
z obmedzenia podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podstatou veci teda bola otázka, či žalovaný

nárok patrí žalobkyni titulom náhrady za užívanie predmetného vecného bremena za obdobie roka 2019
a 2020 podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Citované ustanovenia zákona č. 66/2009 Z. z. upravili oprávnenie obcí a vyšších územných celkov
držať a užívať pozemky pod stavbami, ktoré sú v ich vlastníctve, ako vecné bremeno a v poznámkach
podčiarouodkazujena§151naž§151pObčianskehozákonníka.Idevšakoverejnoprávneobmedzenie

vlastníckeho práva, pretože oprávnenie držať a užívať pozemok neprislúcha konkrétnej osobe, ale
druhovo vymedzenému subjektu - obci alebo vyššiemu územnému celku a obmedzenie vlastníckeho
práva je odôvodnené verejným záujmom. Stavbami sú predovšetkým cestné komunikácie, materské
školy, cintoríny, parky a ďalšie všeobecne prospešné zariadenia, ktoré boli vybudované pred rokom
1989. Ich výstavbe mohlo dôjsť aj bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva stavby s pozemkom

pod ňou. Zriadenie vecného bremena predstavuje spôsob, ako vyriešiť dlhodobo neusporiadané vzťahy
k pozemkom vo vlastníctve iných osôb, na ktorých sa nachádzajú povolené stavby, ktoré boli pôvodne vo
vlastníctve štátu a podľa osobitných predpisov prešli na obce a vyššie územné celky. Ide o nedoriešené
právne vzťahy z predchádzajúceho spoločenského režimu a zákonodarca prijatím zákona č. 66/2009 Z.
z. ustanovil mechanizmy, akými možno usporiadať medzery vo vlastníckych vzťahoch.

18. Výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu viaznuceho na nehnuteľnosti zo zákona podľa
§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti vo výkone práv podľa § 123
Občianskeho zákonníka. Za to patrí vlastníkovi nehnuteľnosti, v danom prípade žalobkyni, primeraná
náhradapodľačl.20ods.4ÚstavySlovenskejrepublikyvspojenís§128ods.2Občianskehozákonníka.

Vlastníkom pod stavbami patriacimi obci alebo vyššiemu územnému celku teda patrí primeraná náhrada
podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena determinovaná proporcionalitou a
vyvažovaním hodnoty vlastníckeho práva a hodnoty verejného záujmu. Žalobkyňa tvrdila, že má nárok
na opakovanú náhradu (za r. 2019 a 2020), pretože iba jednorazová náhrada by nebola primeraná,
kým žalovaný oponoval, že pri vzniku vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. možno žiadať

primeranú náhradu len jednorazovo, čo žalobkyňa nestihla a preto je jej nárok premlčaný.

19. Súd pri určení, či má ísť o náhradu jednorazovú alebo „opakovanú“ vychádzal zo záverov, ktoré
uplatnil NS SR v prípade posúdenia primeranej náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena
podľa zákona č. 182/1993 Z. z. (napr. v rozsudku z 24. marca 2015, sp. zn. 7Cdo/26/2014, ako aj v

rozsudku zo 14. apríla 2016, sp. zn. 3Cdo/49/2014, ktoré rozhodnutie bolo uverejnené aj v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 8/2016 pod R 73/2016). Vyslovil právny záver,
že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. je
nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné
bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na

spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého
nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne
jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia a v súdnom konaní ho môže vlastník úspešne
uplatniť iba v zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od účinnosti citovaného
zákona. Tieto závery sú plne použiteľné aj na priznávanie primeranej náhrady za zriadenie vecného

bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z.

20. Aj obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. patrí k zákonným
vecným bremenám, čiže k verejnoprávnym obmedzeniam vlastníckeho práva, ktoré zahŕňa oprávnenia
podľa § 123 Občianskeho zákonníka. Toto vecné bremeno má verejnoprávny charakter. Finančná

náhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. je majetkovým právom
osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Finančná náhrada za vznik vecného bremena
je jednorazová; nemá charakter opakovaného plnenia. Nárok na finančnú náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva vecným bremenom zriadeným zákonom a „in rem“ má iba pôvodný vlastník pozemku(tým žalobkyňa v čase vzniku vecného bremena ani nebola) a v súdnom konaní ho môže úspešne
uplatniť iba v zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od účinnosti zákona, ktorým
sa vecné bremeno zriaďuje. Ďalšiemu vlastníkovi pozemku, ktorým je práve žalobkyňa, už takýto nárok

nevznikne. Žalobkyňa nadobudla predmetný pozemok v čase, kedy už predmetné vecné bremeno bolo
k danému pozemku zriadené. Ak by však aj žalobkyňa bola oprávnená na predmetný nárok, nárok
na finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe, ktorá začala plynúť odkedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, t. j. od účinnosti zákona č. 66/2009
Z. z. (porov. uznesene NS SR z 30. novembra 2020, sp. zn. 8Cdo/17/2019, publ. v časopise Zo súdnej

praxe, 1/2022). Takýto výklad je ústavne konformný a nie je dôvodné uvažovať o tom, že by takýto výklad
zasahoval do základného práva podľa čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky (porov. uznesenie
IV. ÚS 264/2018). Za nedôvodný preto súd považoval odkaz žalobkyne na rozhodnutie NS SR so sp.
zn. 4 MCdo 2/2014, pretože toto zrušujúce rozhodnutie NS SR vyčítalo súdom nižšej inštancie, že
„nevysvetlili, akými úvahami dospeli k záveru, že žalobcom nevznikol nárok na náhradu za obmedzenie
ich vlastníckeho práva k pozemku, ktoré v súčasnosti trvá už viac ako päť rokov“. Dôvodom je, že v

danom prípade súd jednak dospel k záveru, že žalobkyni náhrada za užívanie vecného bremena patrí a
jednak tento záver zdôvodnil vyššie aj s poukazom na ustálenú súdnu prax, ktorá sa vytvorila od vydania
citovaného rozhodnutia so sp. zn. 4 MCdo 2/2014. S poukazom na medzičasom vytvorenú a citovanú
súdnu prax súd považoval za nedôvodný aj odkaz na rozsudok tunajšieho súdu z 27. októbra 2016, sp.
zn. 18C/23/2013.

21. Podľa uvedeného teda nárok žalobkyne na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku sa
ako majetkové právo s poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka premlčalo vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe, ktorá začala plynúť odkedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, t. j. od 1. júla 2009,
kedy nadobudol účinnosť zákon č. 66/2009 Z. z. a uplynula dňom 1. júla 2012. Nie je daná žiadna

výnimka podľa § 100 ods. 2 alebo 3 Občianskeho zákonníka. Predmetná žaloba bola súdu doručená
po uplynutí premlčacej lehoty. Námietku premlčania vznesenú žalovaným preto treba pokladať za
dôvodnú a premlčané právo nie je možné priznať. Vzhľadom na to nebolo možné žalobkyni priznať ani
príslušenstvo, ktorými boli úrok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (náklady na
znalecké posudky). Súd preto žalobu zamietol a ostatnou argumentáciou strán sa v záujme zachovania

hospodárnosti nezaoberal.

22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný, žalovanému by preto v súlade so zásadou úspechu
§ 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov konania v rozsahu 100%. Vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva,

že žalovanému žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP súd podľa § 262 ods.
1 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (R 72/2018, uznesenie NS SR z
28. februára 2018, sp. zn. 7 Cdo 14/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava I do 15 dní odo dňa jeho

doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane
uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.