Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. júl 2022

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-16Sa/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200570
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5021200570.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci

žalobkyne: L.. et L.. T. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom U. P. XXX/X, XXX XX C. L., proti žalovanému:
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Žilina, Obvodné oddelenie Policajného zboru Bytča, so sídlom
Ul. 1. mája, 014 01 Bytča, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - blok na pokutu Séria L,
Blok č.: 0044415 zo dňa 22.10.2021

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

preskúmania zákonnosti rozhodnutia Obvodného oddelenia Policajného zboru Bytča, č. Séria: L, Blok

č. 0044415 zo dňa 22.10.2021 o blokovej pokute v priestupkovej veci s návrhom na jeho zrušenie. V
dôvodoch žaloby uviedla, že Obvodné oddelenie policajného zboru Bytča rozhodnutím Séria: L, Blok
č. 0044415 zo dňa 22.10.2021 jej uložilo blokovú pokutu vo výške 10 Eur za spáchanie priestupku
na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a ktoré jej bolo oznámené dňa 22.10.2021, a tým
dňom nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa 22.10.2021 okolo
17:00 hod. viedla po ceste v Bytči smerom na Malú Bytču osobné motorové vozidlo továrenskej značky
Mercedes - Benz, ŠPZ Českej republiky XAAXXXX, ktorého vlastníkom a držiteľom je L. B., bytom Q.,

okres F., N. republika a ktoré vozidla používa s jeho súhlasom. S. bola zastavená hliadkou Obvodného
oddelenia PZ Bytča a predložila doklady, a to občiansky preukaz, vodičský preukaz, potvrdenie o
povinnom zmluvnom poistení vozidla, osvedčenie o registrácii vozidla I. časť, podrobila sa dychovej
skúške na alkohol, ktorá bola negatívna. Ďalej bola vyzvaná na predloženie dokladu o vykonaní emisnej
kontroly vozidla, pričom vysvetlila policajtovi, že motorové vozidlo má na zadnej štátnej poznávacej
značke červenú známku o vykonaní technickej kontroly aj emisnej kontroly, avšak aj tak mala predložiť
doklad o emisnej kontrole. Z dôvodu vážnosti situácie a naviac, že vo vozidle viezla dve maloleté deti,

z ktorých jedno bolo choré, okamžite telefonovala vlastníkovi vozidla, ktorý sa nachádzal od miesta
zastavenia vozidla cca 15 km, bol ochotný a schopný na ďalšom vozidle priamo na miesto zastavenia
ihneď priviesť osvedčenie o registrácii vozidla II. časť k nahliadnutiu policajtovi, na čo jej bolo vysvetlené,
že netreba priviesť doklad o emisnej kontrole, pretože je povinná ho mať pri sebe. Bolo jej uložené
napomenutie a bloková pokuta Séria: L, Blok č. 0044415 vo výške 10 Eur, ktorú zaplatila priamo na
mieste a pokračovala ďalej v jazde. Žalobkyňa zistila, že označené motorové vozidlo vyhovuje všetkým
podmienkamuvedenýchvplatnejprávnejúpraveaženebolapovinnápreukazovaťpolicajtovi,ževozidlo

má platnú emisnú kontrolu, a teda nespáchala žiadny priestupok. Predpokladá, že jej bola uložená
pokuta podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch s poukazom na ust. § 4
ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Uviedla, že z veľkého technického preukazu vozidla vyplýva, že vozidlo je pravidelne podrobovanétechnickej kontrole a emisnej kontrole v Českej republike, a to v rokoch 2012, 2014, 2016, 2018,
2020, keď posledná technická kontrola a emisná kontrola boli vykonané dňa 25.11.2020 sú platné do
25.11.2022. Vozidlo je riadne opatrené známkou červenej farby na zadnej štátnej poznávacej značke,

druhé miesto na známku je bielej farby, ako to upravuje platná právna úprava Českej republiky. Vo
vzťahu k osvedčeniu o registrácii vozidla II. časť je všeobecne známe, že takéto osvedčenie nie je
vodič povinný mať pri sebe vo vozidle. Vodič vozidla evidovaného v Českej republike sa preukazuje
platným osvedčením o technickej spôsobilosti vozidla a ničím iným. V Českej republike platí iný právny
režim. Vozidlá sa neoznačujú technickou kontrolou ani emisnou kontrolou, ale označujú sa platným

osvedčením o technickej spôsobilosti, čo vozidlo, ktoré viedla, spĺňalo a spĺňa. Dôkazom o platnosti
takéhoto osvedčenia je známka červenej farby, ktorá má účinky voči tretím osobám, teda aj voči
hliadkeObvodnéhooddeleniaPZBytča.PodľažalobkyneštátneorgánySlovenskejrepublikysúpovinné
rešpektovať platnú právnu úpravu Českej republiky, a teda rešpektovať označenie motorových vozidiel
známkou červenej farby. Štátne orgány nie sú oprávnené ukladať a vyžadovať od občanov povinnosti,
ktoré nie sú uložené a upravené v platnej právnej úprave. Poukázala na Smernicu EÚ parlamentu a

Rady 2014/45/EÚ zo dňa 3.4.2014 o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a iných
pripojených vozidiel a o zrušení Smernice 2009/40/ES a jej článok 10 ods. 1 a 3, § 84 ods. 1 a 2, §
22 ods. 4 zákona
č. 372/1990 Zb.. Mala za to, že neboli splnené podmienky podľa § 84 ods. 1, pretože priestupok nebol
spoľahlivo zistený, a preto nemohol byť prejednaný v blokovom konaní a rozhodnutie je nezákonné.

Podľa žalobkyne nie je možné vybaviť priestupok napomenutím a zároveň aj uložením blokovej pokuty,
pretože oba spôsoby predstavujú dva rôzne spôsoby vybavenia veci. V tomto prípade neboli splnené
podmienky na uloženie blokovej pokuty, pretože v tomto prípade nebol vôbec spoľahlivo zistený
priestupok, pretože sa nedopustila žiadneho konania, ktoré by naplňovalo nejakú skutkovú podstatu
priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a preto bola bloková pokuta uložená

nezákonne. Poukázala na to, že aj na blokové konanie sa vzťahujú zásady správneho konania a
rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci tak, ako
to ukladá § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Ďalej žalobkyňa poukázala na
ust. § 2 ods. 1, § 22 ods. 1 písm. m), § 22 ods. 3 písm. f) zákona
č. 372/1990 Zb.bv spojení s § 4 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 8/2009 Z.z., § 3 ods. 1 zákona

č. 71/1967 Zb.. Keďže sa žiadneho priestupku nedopustila, bola porušená aj zásada legality, t.j.
zákonnosti a boli porušené jej subjektívne práva tým, že policajt nedodržal všetky zásady správneho
konania. Podľa žalobkyne bolo porušené jej subjektívne právo na rozhodovanie o vine a treste len
rozhodnutím zákonným za dodržania základnej zásady správneho konania, t.j. materiálnej pravdy.
Správnu žalobu podala vo veci správneho trestania a uloženia blokovej pokuty. Na okraj uviedla, že niet

pochybnosti o tom, že bloková pokuta podlieha súdnemu prieskumu s odkazom na Nález Ústavného
súdu SR sp.zn. III. ÚS 366/2012. Mala za to, že uložením blokovej pokuty bol nielen porušený zákon, ale
cíti krivdu a najmä bola vystavená právnej neistote, a to nielen ona, ale aj vlastník a držiteľ označeného
vozidla, aj ďalších vozidiel a v extenzívnom výklade všetci vlastníci a držitelia motorových vozidiel z
Českej republiky. Nežiadala nariadiť pojednávanie vo veci.

2. K doručenej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Žiline v podaní zo dňa 18.02.2022 (č.l. 41-42 spisu). Žalovaný poukázal na to, že dňa 22.10.2021
v čase od 08.00 hod. do 22.10.2021 do 20.00 hod. bola vykonávaná obchôdzková služba v služobnom
obvode OO PZ Bytča v zložení npráp. D. B. a stržm. Mgr. T. B.. V čase o 16.40 hod. na ceste

II/507 v Bytči bolo predpísaným spôsobom zastavené vozidlo zn. Merecedes, EČV XAAXXXX, ktoré
viedla vodička L.. et. L.. T. U., bytom C. L.. F. bola podrobená dychovej skúške na zistenie požitia
alkoholických nápojov, ktorá bola negatívna. Pani U. bola vyzvaná, aby predložila doklady potrebné
na vedenie a premávku motorového vozidla, na čo predložila občiansky preukaz, vodičský preukaz,
osvedčenie o registrácii vozidla časť I. a potvrdenie o uzatvorení povinného zmluvného poistenia. Na

výzvu, aby predložila doklad o vykonaní technickej a emisnej kontroly, odpovedala, že taký doklad nemá.
Konaním p. U. bolo zjavné, že sa dopustila priestupku proti BaPCP podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím naplnila skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm.
m) zákona č. 372/1990 Zb., podľa ktorého je vodič vozidla povinný mať pri sebe doklady potrebné
na vedenie a premávku vozidla. Bola jej uložená sankcia - bloková pokuta vo výške 10 Eur, s ktorou

pani U. súhlasila a túto na mieste zaplatila, čo potvrdila podpisom. Žalobkyni nebolo udelené žiadne
napomenutie, vec bola vyriešená v blokovom konaní. Žalovaný poukázal na to, že podstatou blokového
konania je akási „dohoda“ o vine za spáchaný priestupok medzi správnym orgánom - policajtom a
priestupcom, v tomto prípade vodičom. Ochota zaplatiť pokutu predstavuje určitý súhlas so skutkovýmstavom veci tak, ako ho opisuje správny orgán. Svojím prejavom podrobiť sa prejednaniu priestupku
v blokovom konaní, ktorý musí obsahovať aj súhlas s výškou uloženej pokuty, vyjadruje páchateľ
priestupku to, že berie na vedomie nemožnosť odvolať sa. V tomto prípade žalobkyňa dobrovoľne

uhradila blokovú pokutu, ktorá jej bola uložená. Žalobkyňa ako osoba obvinená z priestupku nemala
právnu povinnosť predmetnú blokovú pokutu zaplatiť. Pokiaľ by nebola ochotná pokutu zaplatiť, vec
sa na mieste ukončí vyhotovením správy o výsledku objasňovania priestupku a následne sa prejedná
v rámci priestupkového konania príslušným správnym orgánom. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal
na závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo 19/2009 zo dňa

13. mája 2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo 198/2010 zo dňa 20. júla 2011, pričom
mal za to, že boli splnené podmienky blokového konania. Podľa žalovaného zo strany príslušníka
policajného zboru bol náležite zistený skutkový stav, ktorý posúdil priamo na mieste a vychádzal z
vtedy na mieste zistených skutočností, ktoré vyhodnotil ako porušenie § 4 ods. 1 písm. b) zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím bola naplnená podstata priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. m)
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Tvrdenia žalobkyne považoval za účelové, s úmyslom vyhnúť

sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. Žalovaný ďalej poukázal na to, že pokiaľ páchateľ priestupku
nesúhlasísvýsledkomblokovéhokonania,jeoprávnenýpodaťpodnetnaprokuratúru.Žalobkyňapodala
v predmetnej veci podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ Bytča v
blokovom konaní. Okresná prokuratúra listom zo dňa 08.11.2021 požiadala o zapožičanie spisových
podkladov, ktoré súvisia s rozhodnutím v blokovom konaní a na základe predložených materiálov podnet

Mgr. T. U. preskúmala a ako nedôvodný odložila. Už pri vybavovaní predmetného podnetu sa podľa
žalovaného nepreukázalo, že došlo k nezákonnému vydaniu rozhodnutia v blokovom konaní zo strany
policajta. Žalovaný upozornil na to, že v predmetnom konaní nedošlo k vyčerpaniu všetkých možných
opravných prostriedkov voči napadnutému rozhodnutiu, v ktorej súvislosti poukázal na záver vyjadrený v
uzneseníNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Sžo/198/2010zodňa20.júla2011.Pokiaľžalobkyňadobrovoľne

uhradila výšku pokuty v blokovom konaní, bola oboznámená so skutkovým stavom veci a súhlasila s
blokovým konaním, tak z tohto dôvodu nie je prípustné, aby predkladala dôkazy a svoje tvrdenia po
ukončení blokového konania. Na predloženie dôkazov v blokovom konaní mala možnosť pred jeho
ukončením, pričom mala rovnako možnosť nepristúpiť na vybavenie veci v blokovom konaní a domáhať
sa konania pred správnym orgánom. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na záver vyjadrený v uznesení

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/22/2015 zo dňa 30.03.2017. Žalovaný bol názoru, že preukázal všetky
zákonné predpoklady vzniku zodpovednostného vzťahu a s tvrdeniami žalobkyne nesúhlasil. Navrhol
žalobu zamietnuť. Nežiadal o nariadenie pojednávania.

3. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 3.5.2022 (č.l.

60-61 spisu). Namietala tvrdenia v odpovedi „na výzvu, aby predložila doklad o vykonaní technickej a
emisnej kontroly, odpovedala, že takýto doklad nemá“. Pripomenula, že policajt do záznamu uviedol, že
jejkladiezavinu,žeakovodičkaprivedenívozidlanemalaprisebedokladovykonanítechnickejkontroly
vozidla. To je rozdiel medzi tým, čo je uvedené vo vyjadrení zo dňa 18.02.2022. Tvrdila, že policajt tvrdil,
že nemá vykonanú emisnú kontrolu vozidla, keď telefonovala s vlastníkom vozidla, ten ju informoval, že

vykonanie emisnej kontroly v Českej republike je podmienkou vykonania technickej kontroly vozidla a
vozidlo je opatrené zalomenou červenou známkou o vykonaní oboch kontrol a je dôkazom o platnom
osvedčení o technickej spôsobilosti vozidla, o čom policajta na mieste hneď informovala a až vtedy
začal policajt tvrdiť, že má mať doklad pri sebe a ako vzor jej ukazoval osvedčenia v papierovej forme o
vykonaní oboch kontrol zaliate v celuloide, ktoré majú vozidlá v Slovenskej republike. Je jej jasné, že sa

jej neverí a v tomto svetle sú aj jej tvrdenia o napomenutí a odobratí štátnych poznávacích značiek, ale
namieta rôzne tvrdenia policajta priamo na mieste zastavenia vozidla a iné tvrdenia v administratívnom
spise, iné v odpovedi. Považovala za neprípustné, aby raz od nej žiadali doklad o vykonaní kontroly a
potom jej kládli za vinu, že doklad nemá pri sebe. Podľa žalobkyne v odpovedi absentuje vyjadrenie k
spoľahlivo zistenému skutkovému stavu. Považovala za namieste prijať záver, že nikto nespochybňuje,

že označené vozidlo bolo a je riadne opatrené zalomenou červenou známkou technickej spôsobilosti
vozidla platnou až do novembra 2022, a preto je povinnosťou všetkých štátnych orgánov Slovenskej
republiky toto rešpektovať a nežiadať od vodiča osvedčenie vydané v Slovenskej republike, pretože toto
vozidlo je evidované v Českej republike a nie je rozhodné, aký občan a akého štátu také vozidlo vedie.
Známka červenej farby sa nevzťahuje k osobe vozidla, ale týka sa technických parametrov vozidla.

Mala za to, že je jasné a nespochybniteľné, že sa žiadneho priestupku nedopustila, že vozidlo bolo a
je opatrené zalomenou červenou známkou, že vozidlo má platnú technickú kontrolu a emisnú kontrolu
až do novembra 2022 a rozhodnutie o blokovej pokute je nezákonné. Tvrdenie vo vyjadrení o ochote
zaplatiť pokutu je mylné, nesprávne a nemá oporu v zákone, pretože ust.§ 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. obsahuje súčasne dve kumulatívne a rovnocenné podmienky, a to:
priestupok je spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Podľa žalobkyne nič
nedovoľuje štátnym orgánom sa skrývať pri vydávaní nezákonných rozhodnutí za ochotu vodiča zaplatiť

pokutu, naviac o ochote sú vážne pochybnosti, pretože z Liptovského Mikuláša viezla dve maloleté
deti, ktoré bolo jedno choré, z miesta zastavenia telefonovala s vlastníkom vozidla, prostredníctvom
neho bolo vysvetlené policajtovi, že vozidlo má vykonané obe platné kontroly a vlastník bol ochotný a
schopný doviesť na miesto veľký technický preukaz pre prípad, že by policajt vozidlo nevylustroval v
evidencii vozidiel a keď policajt videl červenú známku na vozidle, tak začal tvrdiť, že má mať doklad

pri sebe. Tvrdil, že môže odňať štátnu poznávaciu značku vozidla, mienil jej uložiť napomenutie,
ukazoval jej vzor osvedčenia o kontrole, ale týkajúce sa vozidiel evidovaných v Slovenskej republike.
Snažila sa policajta presvedčiť o jeho nesprávnom konaní, čo sa jej nepodarilo. Tvrdenia o odložení
podnetu Okresnou prokuratúrou v Žiline považovala za bez právneho významu pre rozhodovanie súdu.
Rovnako tvrdenia vo vyjadrení žalovaného o neprípustnosti predkladania dôkazov a tvrdení sa javia
zásadnýmnepochopenímuplatňovaniaprávanasúdnuochranu.Poukázalanato,ževšetkyrozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citované žalovaným sú prekonané, pokiaľ sa týka realizácie
základného práva na súdnu ochranu.

4. K doručenému vyjadreniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 16.06.2022 (č.l. 71
spisu). Uviedol, že s tvrdeniami žalobkyne nesúhlasí, trvá na svojich vyjadreniach a stanoviskách. Podľa

žalovaného tento preukázal všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednostného vzťahu. Navrhol
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods.
2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) za dodržania ust. § 137 ods. 4

SSP a po preskúmaní rozhodnutia žalovaného na základe podanej žaloby žalobkyne, žalobu zamietol
ako nedôvodnú. Na termíne dňa 13.07.2022 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci a o jeho
vyhlásení bola spísaná zápisnica.

6. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného, sa

poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 16Sa/28/2021-76 zo dňa 06.07.2022, keď miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu
v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského súdu dňa
06.07.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k
verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

7. Správny súd nepovažoval za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie, nakoľko v danej veci žalobkyňa
nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie a žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nežiada, aby bolo vo
veci nariadené pojednávanie, preto krajský súd v zhrňujúcom závere k svojmu postupu uvádza, že
mal splnené podmienky k tomu, aby vec prejednal postupom bez nariadenia pojednávania, verejným

vyhlásením rozsudku.

8. Krajský súd primárne konštatuje, že mal splnené podmienky na konanie, medzi ktoré patrí aj včasnosť
podanej žaloby žalobkyňou. Z pripojeného administratívneho spisu bolo preukázané, že rozhodnutie
žalovaného - blok na pokutu bolo oznámené a žalobkyňou prebraté 22.10.2021 a k odoslaniu žaloby

na krajský súd podľa ,,Potvrdenie o odoslaní podania“ na č.l. 12 spisu došlo dňa 17.12.2021, t.j. žaloba
žalobkyne bola podaná v lehote podľa ust. § 181 ods. 1 SSP.

9. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len ,,SSP“) v správnom súdnictve poskytuje
správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby

aprávnickejosobyvoblastiverejnejsprávyarozhodujevďalšíchveciachustanovenýchtýmtozákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávnekonanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

11. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

12. Podľa § 84 ods. 1 (ďalej len ,,zákon č. 372/1990 Zb.“ alebo ,,zákon

o priestupkoch“) za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo
zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.

13. Podľa § 84 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa
tohto zákona nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci alebo ak nejde o priestupok podľa
§ 22 ods. 1 písm. h) druhého bodu. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu.

14. Podľa § 84 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno
ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania.

15. Podľa § 84 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať

správne orgány, v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej orgány
ustanovené týmto alebo iným zákonom.

16. Podľa § 86 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb., v blokovom konaní môžu prejednávať orgány
Policajného zboru priestupky podľa § 30, § 46 až 50, alebo ďalšie priestupky, ak tak ustanoví osobitný

zákon.

17. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 8/2009 Z.z“) vodič je povinný mať pri sebe platné
doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

18. Podľa § 111 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel
v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 106/2018 Z.z.“)
dokladom o vykonaní technickej kontroly pravidelnej a technickej kontroly administratívnej vozidla, ktoré
jeprihlásenédoevidencievozidielvSlovenskejrepublike,sú:vyznačenýprotokolokontroletechnického

stavu časť A - technická kontrola.

19. Podľa § 111 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z.z. dokladom o vykonaní technickej kontroly pravidelnej
vozidla, ktoré nie je prihlásené do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, je doklad podľa odseku 1
písm. a).

20. Podľa § 111 ods. 10 zákona č. 106/2018 Z.z. vyznačeným osvedčením o kontrole technického stavu
časť A - technická kontrola preukazuje vodič vozidla kontrolným orgánom vykonávajúcim dohľad nad
bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky splnenie podmienok ustanovených v § 45 ods. 1 písm.
b) prvom a treťom bode a písm. c) a § 108 ods. 1; ak ide

o vozidlo evidované v inom členskom štáte alebo zmluvnom štáte, dokladmi o vykonaní technickej
kontroly sú rovnocenné doklady vydané v tomto členskom štáte alebo zmluvnom štáte.

21. Podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách

a) až l), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

22. Podľa § 22 ods. 3 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. v blokovom konaní alebo
v rozkaznom konaní za priestupok podľa odseku 1 písm. m) možno uložiť pokutu do 50 eur.

23.Zobsahupripojenéhoadministratívnehospisu(Úradnýzáznam)vyplývalo,žedňa22.10.2021včase
o 16.40 hod. na ceste II/507 v Bytči bolo predpísaným spôsobom zastavené vozidlo značky Mercedes,
EČ XAAXXXX, ktoré viedla vodička L.. T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. P. č. XXX/X, C. L.. Vodička
bola podrobená dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov, ktorá bola negatívna. PaniU. bola vyzvaná, aby predložila doklady potrebné na vedenie a premávku motorového vozidla, na čo
predložila občiansky preukaz, vodičský preukaz a osvedčenie o registrácii vozidla časť I. a potvrdenie o
uzavretí povinného zmluvného poistenia. Na výzvu, aby predložila doklad o vykonaní technickej kontroly,

na túto výzvu odpovedala, že taký doklad nemá. Konaním p. U. bolo zjavné, že sa dopustila priestupku
proti BaPCP podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím naplnila skutkovú
podstatu § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého je vodič vozidla
povinný mať pri sebe doklady potrebné na vedenie a premávku vozidla. Bola jej uložená sankcia -
bloková pokuta vo výške 10 Eur, s ktorou p. U. súhlasila a túto zaplatila na mieste, čo potvrdila aj jej

podpisom. Bloková pokuta bola p. U. uložená s odvolaním sa na § 111 ods. 1 písm. a) a § 111 ods. 2,
10 zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

24. V administratívnom spise sa nenachádza žiaden záznam, resp. vyjadrenie žalobkyne, že by mala
výhrady voči zisteným nedostatkom pri vykonanej kontrole dňa 22.10.2021.

25. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplývalo, že Okresná prokuratúra Žilina listom zo dňa
13.01.2022 Obvodnému oddeleniu PZ Bytča vo veci L.. T. U., podnet - vrátenie spisových podkladov,
oznámila, že podnet Mgr. T. U. bol ako nedôvodný odložený.

26. Správny súd v prvom rade vzhľadom na žalobné dôvody žalobkyne, riešil otázku, či je možné
rozhodnutiu vydanému v blokovom konaní priznať nárok na súdnu ochranu garantovanú najmä
prostredníctvom článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. Je nepochybné, že zákonodarca včlenil do
priestupkového konania popri rozkaznom konaní aj inštitút blokového konania ako autonómny spôsob
riešenia zodpovednosti jednotlivca za porušenie administratívno-právnych predpisov prostredníctvom

konania upraveného predovšetkým ustanoveniami §§ 84 až 86 zákona č. 372/1990 Zb..

27. V zmysle zásady logického výkladu argumentum a minori ad maius uvedené ustanovenia zákona
o priestupkoch implicitne nepripúšťajú subsidiárny účinok zvyšných ustanovení obsiahnutých v III. časti
(Konanie o priestupkoch) zákona č. 372/1990 Zb. na blokové konanie, to znamená autonómny charakter

blokového konania sa s výnimkou zásady subsidiarity (§ 51), ustanovení o príslušnosti (§§ 52 až 57),
objasňovania priestupkov (§§ 58 až 60) a priestupkových exempcií (§ 66), potvrdzuje.

28. V súvislosti s týmto poukazom na charakter blokového konania sa zvýrazňuje to, že hlavným
úmyslom zákonodarcu pri navrhovaní mechanizmu riešenia priestupku prostredníctvom blokového

konania (teleologická metóda výkladu právnej normy) je uprednostnenie dohody o vine a sankcií medzi
orgánom verejnej moci (§ 86) a domnelým páchateľom priestupku, ktorá vychádza z vedomého a
súčasne prejaveného presvedčenia tohto páchateľa, že vie čoho sa svojim konaním dopustil, a že
je sankcionovaný iba prostredníctvom pokuty (väčšinou v nižšej sadzbe) pred zdĺhavejším procesom
s nutnosťou vykonať dokazovanie s možným ústnym pojednávaním, doručovaním relevantných

listín účastníkom vrátane písomného a odôvodneného rozhodnutia s pripustením práva na riadne
a mimoriadne opravné prostriedky, pričom nejde o návrhový priestupok (§ 84 ods. 5 zákona o
priestupkoch).

29. Je nepochybné, že ovládajúcou zásadou v blokovom konaní je koncentračná zásada. Koncentračná

zásada je mimoriadnou procesnou zásadou, ktorá účastníkovi zabraňuje, aby svoje návrhy, nové
tvrdenia, resp. dôkazy prednášal kedykoľvek po začatí blokového konania, ale iba do jeho začatia.
Koncentračná zásada je logickým dôsledkom dohody o riadne zistenom skutkovom stave, a uvedená
riadnosť sa spája s presvedčením páchateľa, že pri uvedených skutočnostiach uznáva, že je páchateľom
takéhoto skutku a že je ochotný priznať si svoje zavinenie. Oprávnenosť koncentračnej zásady a najmä

striktné stanovenie časového limitu, aby sa jednotlivec priamo na mieste rozhodol, či zvolí spôsob
existujúcej situácie formou blokového konania alebo klasického priestupkového konania, vychádza zo
snahy zvýšiť efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť priestupkového konania, a tiež pedagogicky
motivovať účastníkov konania uvedomením si svojich chýb.

30. Vyššie uvedený charakter zaraďuje blokové konanie do skupiny skrátených správnych konaní.
Súhlas páchateľa prelamuje zásady správneho konania (najmä § 3 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v spojení s § 51 zákona č. 372/1990 Zb.), a to najmä zásadu materiálnej pravdy, v
prospech dohodnutej, a tým aj nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch prvkov skutkovejpodstaty priestupku (to znamená subjektu, subjektívnej stránky, objektu ako aj objektívnej stránky),
vrátane posúdenia charakteru skutku, riadneho zistenia skutkového stavu, osoby páchateľa a riadnosti
uloženej sankcie prostredníctvom pokuty.

31. Práve citovaná domnienka navyše nepochybne potvrdzuje zákonnosť blokového konania, lebo
pochybnosti o uvedených prvkoch, to znamená posúdenie skutku ako priestupku, riadneho zistenia
skutkového stavu vrátane osoby páchateľa tvoria v zmysle § 76 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. zákonné
prekážky na ďalšie pokračovanie priestupkového konania.

32. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že blokové konanie je založené na ústnej dohode, t.j., že
v tomto prípade ide o právno-realizačné akty, ktoré teória správneho práva (napr. Hendrych, D. a kol.,
Správneprávo,všeobecnáčasť,6.vydanie,str.237anasl.)zaraďujedoskupinyverejnoprávnychzmlúv.
Verejnoprávnymi zmluvami je potom potrebné rozumieť dvoj alebo viacstranné správne úkony, ktoré
zakladajú, menia alebo rušia administratívnoprávne vzťahy, pričom najmenej jednou zmluvnou stranou

je vždy subjekt správneho práva.

33. Práve zrozumiteľný prejav vôle páchateľa vykonaný dobrovoľne, to znamená bez prvkov donútenia
(nátlak fyzickou hrozbou, či tieseň ako dôsledok psychického nátlaku), po uvedomení si svojej právnej
situácie a po zvážení právnych možností a s nimi spojených výhod a nevýhod, to znamená realizácia

práva výberu z dvoch zákonných foriem konania, je hlavnou podmienkou pre platnosť dohody o vine a
sankcii a pre riadne začatie blokového konania oprávneným správnym orgánom.

34. Ďalšou logickou výnimkou z priestupkového konania založenou na súhlase páchateľa je to, že ústny
prejav páchateľa správny orgán nezaznamenáva prostredníctvom zápisnice a obsah hore uvedenej

ústnej dohody nie je ani zachytený prostredníctvom písomnej listiny. Naopak úradným potvrdením o tom,
že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre začatie blokového konania, je pokutový blok alebo blok
na pokutu na mieste nezaplatenú.

35. Pri prvej forme rozhodnutia v blokovom konaní páchateľ svoj súhlas s blokovým konaním, to

znamenáochotupokutuzaplatiť,požadovanývzmysle§84ods.1zákona č.372/1990Zb.,vyjadruje
konkludentne aktom zaplatenia samotnej pokuty. V druhom prípade svoj súhlas páchateľ priestupku
písomne prejaví prostredníctvom podpisu vydaného bloku na pokutu na mieste nezaplatenia.

36. Obidve formy rozhodnutia neobsahujú ani výrokovú časť spolu so skutkovou vetou ani odôvodnenie

a čiastočne ani poučenie. Na rozdiel od minimálneho rozsahu náležitostí rozhodnutia vydaného v
priestupkovom konaní, ktoré je vymedzené prostredníctvom § 77 v spojení s § 51 zákona č. 372/1990
Zb. a § 47 Správneho poriadku, pokutové bloky v zmysle § 85 ods. 4 obsahujú iba opisné údaje o
osobe páchateľa, o čase spáchania skutku, právnej kvalifikácii priestupku a samotnej pokute. Následne
logickým dôsledkom absencie zápisnice, absencie odôvodnenia na pokutovom bloku, ako aj hore

uvedenej koncentračnej zásady je to, že zákon prostredníctvom ustanovenia § 84 nepripustil možnosť
správnych opravných prostriedkov.

37. Otázku súdneho prieskumu rozhodnutí o priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. rieši iba
prostredníctvom § 83, ktoré vzhľadom na svoje zaradenia do systematiky právneho predpisu, to

znamená mimo časť označenú ako blokové konanie, sa na prieskum pokutových blokov v zmysle § 83
ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. (implicitne: zakotvenie nesplniteľnej podmienky) nevzťahuje.

38.ÚstavaSlovenskejrepublikyumožňujeprostredníctvomčlánku51ods.1,abyzákonodarcavymedzil,
resp. obmedzil prieskumnú pôsobnosť správneho súdnictva. Avšak z čl. 46 ods. 2 veta druhá ústavy

nado všetku pochybnosť vyplýva záver (výkladové pravidlo čl. 152 ods. 4 ústavy), že žiadne rozhodnutie
správneho orgánu týkajúce sa základných práv
a slobôd (či už hmotnoprávnej alebo procesnej povahy) z právomoci správneho súdnictva nesmie byť
vylúčené.

39. Je nepochybné, že rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva v zmysle čl. 46 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 154c ods. 1 a čl.144 ods. 1 ústavy nemajú
priamy dopad na iné súdne spory, ako tie konania, v medziach ktorých boli vyhlásené. Avšak na druhej
strane minimálne predstavujú veľmi významný zdroj poznania rozsahu a obsahu základných práv aľudských slobôd, a to najmä čl. 46 ods. 2 ústavy, a sú návodom pre súdy na aplikáciu právnych predpisov
v medziach legitímneho očakávania jednotlivcov v demokratickej spoločnosti.

40. Prostredníctvom svojho rozsudku Lauko v. Slovenská republika a Kadubec
v. Slovenská republika (obidva z 02.09.1998) Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval porušenie
práva na prístup k súdu z dôvodu, že o priestupku sťažovateľov rozhodli správne orgány, ktorých
rozhodnutia neboli súdne preskúmateľné (predmetná právna úprava stratila účinnosť 23.10.1998).
Pritom okolnosti riešenia priestupkov

- v prípade Lauko v. Slovensko išlo o to, že Obvodný úrad v Dubnici nad Váhom na základe zákona č.
372/1990 Zb. uložil v roku 1994 uvedenému slovenskému občanovi pokutu 300,00 Sk z titulu priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu spolu s povinnosťou nahradiť trovy konania v sume 150,00 Sk,
- v prípade Kadubec v. Slovensko predmetom sťažnosti bolo správne konanie pred obecným a okresným
úradom, výsledkom ktorého bolo uznanie viny sťažovateľa zo spáchania priestupku proti verejnému
poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) a c) zák. č. 372/1990 Zb., osvedčujú správnosť záveru, že sankcie

neboli ani v jednom z uvedených prípadov uložené
blokovom konaní.

41. Na základe uvedených zistení, ako aj právnych záverov Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade
s čl. 152 ods. 4 ústavy vyslovil právny názor, že ani čl. 46 ods. 2 ani iné články ústavy nebránia tomu,

aby sa v správnom súdnictve nepreskúmavali rozhodnutia
o priestupku riadne vydané v blokovom konaní (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci 10Sžo/1/2016, 8Sžo/22/2015).

42. Pri uvedenom právnom názore je nutné zdôrazniť podmienku riadnosti, to znamená legálnosti

a legitímnosti blokového konania. Preto, ak správny súd na základe tvrdenia žalobcu alebo iného
účastníka súdneho prieskumu v súvislosti s aplikáciou čl. 46 ods. 2 ústavy nadobudne opodstatnené
pochybnosti o riadnosti rozhodnutia vydaného
v blokovom konaní, je jeho povinnosťou tento prieskum vykonať.

43. Žalobkyňa v žalobe nenamietala, že by rozhodnutie vydané v blokovom konaní trpelo závažnými
vadami a napokon z v administratívnom spise nachádzajúceho sa bloku na pokutu zaplatenú na
miesto nevyplýva, že by neobsahoval všetky náležitostí, ktoré má mať, pretože je tam rozhodnutie
opatrené pečiatkou správneho orgánu (Obvodné oddelenie Policajného zboru Bytča), je tam odtlačok
okrúhlej pečiatky oprávneného orgánu, je označená osoba páchateľa podľa predlohy, je označená výška

uloženej pokuty, dátum, čas, miesto a druh priestupku ustanovením § zákona, ktoré mal páchateľ porušiť
a ustanovenie aj
§ a zákona akého priestupku sa dopustil. Blok na pokutu zaplatenú na mieste žalobkyňa podpísala. Tak
isto je podpísaná osoba ukladajúca pokutu. Je tam tak isto uvedené poučenie
o možnosti, že toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom.

44. Žalobkyňa ani v žalobe nijak neuvádza a netvrdí, že dňa 22.10.2021 nebola kontrolovaná policajnou
hliadkou, ani to, že jej bola uložená bloková pokuta, ktorú na mieste zaplatila, len tvrdí a namieta, že
neboli splnené podmienky na uloženie blokovej pokuty, pretože nebolo spoľahlivo zistené spáchanie
priestupku. Žalobkyňa tvrdila, že bola vyzvaná na predloženie dokladu o vykonaní emisnej kontroly

vozidla, pričom ide o vozidlo ŠPZ Českej republiky, ktoré je pravidelne podrobované technickej a emisnej
kontrole v Českej republike, pričom posledná technická kontrola a emisná kontrola boli vykonané dňa
25.11.2020 a sú platné do 25.11.2022, že vozidlo je opatrené značkou červenej farby na zadnej štátnej
poznávacej značke ako upravuje platná právna úprava Českej republiky. Vozidlo má platné osvedčenie
o technickej spôsobilosti do 25.11.2022 tak, ako je uvedené v osvedčení o registrácii vozidla časť II.

Žalobkyňa tvrdila,žebolapodtlakom,pričomnáslednezistila,ževozidlovyhovujevšetkýmpodmienkam
uvedeným v právnej úprave.

45. K uvedeným námietkam, tvrdeniam žalobkyne, správny súd uvádza, že pri zastavení osobného
motorového vozidla policajnou hliadkou, títo sú povinní a oprávnení zo zákona vykonať administratívnu

kontrolu vodiča a auta (vyžiadať si príslušné doklady) a tak isto sú oprávnení vykonať kontrolu technickej
spôsobilosti vozidla a stav jeho výstroje
a povinnej výbavy v zmysle zákona č. 134/2018 Z.z.. Preto, ak pri kontrole na požiadanie policajnej
hliadky žalobkyňa nepredložila všetky požadované doklady, čím porušila povinnosť podľa § 4 ods. 1písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z., dopustila sa priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona č.
372/1990 Zb., z ktorého dôvodu jej bolo možné v blokovom konaní podľa § 22 ods. 3 písm. f) zákona č.
372/1990 Zb. uložiť pokutu do 50 Eur. V danom prípade žalobkyňa s touto formou riešenia priestupku

v blokovom konaní súhlasila, blok podpísala a uloženú pokutu 10 Eur v prítomnosti správneho orgánu
zaplatila na mieste.

46. Správny súd však vo vzťahu k žalobným bodom považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že
blokové konanie je založené na ústnej dohode, ako aj, že práve zrozumiteľný prejav vôle páchateľa

vykonaný dobrovoľne je hlavnou podmienkou pre platnosť dohody
o vine a sankcii. Úradným potvrdením o tom, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre začatie
blokového konania je, tak ako v danom prípade, blok na pokutu na mieste zaplatenú.
Z bloku na pokutu nachádzajúcom sa v administratívnom spise, jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa
sa so zistenými skutočnosťami stotožnila, pretože blok na pokutu na mieste zaplatila a blok aj
vlastnoručnepodpísala.Vsúvislostistvrdeniamiadôkazmidoloženýmikžalobesprávnysúdzvýrazňuje

koncentračnú zásadu, ktorá ovláda blokové konanie a ktorá účastníkovi zabraňuje, aby svoje návrhy,
nové tvrdenia, resp. dôkazy prednášal kedykoľvek po začatí blokového konania, ale iba do jeho začatia.
Námietky uvádzané žalobkyňou až v podanej žalobe sú tak v rozpore s tým, čo bolo obsahom ústnej
dohody a potvrdením o tom, že boli naplnené všetky znaky štyroch prvkov skutkovej podstaty priestupky,
t.j. subjektu, subjektívnej stránky, objektu, ako aj objektívnej stránky a sú uvedené iba v bloku na pokutu

na mieste zaplatenej. Ak žalobkyňa na mieste samom bola presvedčená a bola si istá, že sa nedopustila
žiadneho priestupku, pretože predložila všetky platné doklady predpísané zákonom k motorovému
vozidlu, nemusela /- nemala s pokutou súhlasiť, blok na pokutu na mieste zaplatiť - podpísať a prevziať.
Právenámietky,ktoréžalobkyňavznieslavžalobe,mohlauplatniťnamiesteprejednávanéhopriestupku,
najmä mohla odmietnuť zaplatenie pokuty a riešiť vec v blokovom konaní, k čomu z jej strany nedošlo.

47. Predsa, ak by žalobkyňa nepovažovala priestupok za spoľahlivo zistený, prípadne by z iného dôvodu
nebola ochotná pokutu zaplatiť, teda, ak v žalobe tvrdila, že jej ochota nebola jednoznačná, nasledovalo
by riadne priestupkové konanie, ktorého súčasťou by bolo aj dokazovanie. Začatím takého správneho
priestupkového konania teda fakticky disponuje osoba, ktorá sa mala priestupku dopustiť. Priestupca,

teda buď považuje priestupok za spoľahlivo zistený, nechce sa ďalšiemu konaniu podrobiť a súhlasí so
sankciou uloženou
v blokovom konaní alebo priestupok nemá za preukázaný, nesúhlasí so zaplatením pokuty
a využije svoje právo na začatie správneho konania o priestupku. Ak by žalobkyňa - nepovažovala
priestupok za náležite zistený, mala zákonnú možnosť prejaviť nesúhlas a vec tak mohla pokračovať

riadnym priestupkovým konaním. Nesúhlas musí byť vyjadrený kvalifikovane, aby v prípade vyjadrenia
súhlasu so zaplatením blokovej pokuty nebol popretý zmysel blokového konania, ktoré je rýchle,
efektívne a nastoľujúce okamžitú istotu.
V predmetnej právnej veci žalobkyňa toto svoje právo nevyužila.

48. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto podľa
§ 190 SSP ju ako nedôvodnú zamietol.

49. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá v konaní
úspešná nebola, nepriznal právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia.
Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach
azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.