Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-7Csp/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118216856
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Bardač PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1118216856.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: V. Ď., K.. XX. Q.
XXXX, O. Š. XX, Bratislava, o zaplatenie 4.593,42 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.593,42 € spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
4.593,42 € od 20. marca 2019 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Úver poskytnutý žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX,
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10. júna 2017, je bezúročný a bez poplatkov.

IV. Vo zvyšku sa vzájomná žaloba žalovaného zamieta.

V. Žalobcovi sa náhrada trov konania o žalobe nepriznáva.

VI. Žalovanému sa náhrada trov konania o vzájomnej žalobe nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobu doručenou súdu dňa 19. októbra 2018 domáhal proti žalovanému zaplatenia
4.593,42 € s úrokom 129,46 €, úrokom 1,80 €, úrokom v sadzbe 8,9% ročne z istiny 4.593,42 € od
18. septembra 2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania v sadzbe 5% ročne z 4.593,42 € od 18.
septembra 2018 do zaplatenia a zo sumy 129,46 € od 18. septembra 2018 do zaplatenia, poplatku za
poistenie 3,60 €, a náhrady trov konania, pričom tvrdil, že so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere, pričom
žalovaný úver riadne nesplácal.

2. Súd vydal na žalovaný nárok platobný rozkaz, ktorý bol zrušený, pretože žalovaný proti nemu podal
odpor. V odpore žalovaný tvrdil, že platobný rozkaz nie je prípustný, pretože ide o spotrebiteľskú
zmluvu a zmluva dojednaná so žalobcom obsahuje neprijateľnú podmienku. Nárok žalobcu považuje
za bezdôvodné obohatenie a nárok žalobcovi nevznikol. Tvrdil, že zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky, napríklad vyhlásenie všeobecných obchodných podmienok o tom, že sa oboznámil s
VOP, resp. ustanovenie o voľbe Obchodného zákonníka. Žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou,
nevysvetlil žalovanému dôsledky rozhodcovského konania. V zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba

RPMN, ročná úroková sadzba je sporná, celková suma na zaplatenie je sporná, doba trvania zmluvy
a termín konečnej splatnosti, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa
žalovaného v zmluve chýbajú. Ide o neplatný právny úkon. Nárok považuje za premlčaný. Postúpenie
nároku je podľa žalobcu neplatné. Žalobu žiada zamietnuť.3. Žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Bíroová, C-42/15.
Tvrdil, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú neprijateľné zmluvné podmienky a že formulárová

predtlač nie je zakázaná. Zmluva má podľa žalobcu všetky náležitosti. Nárok nepovažuje za premlčaný.
Na to reagoval žalovaný podaním, ktoré súd vyhodnotil podľa obsahu ako vzájomnú žalobu, v ktorej
žiada rozhodnúť o neprijateľnosti zmluvných podmienok, o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, o tom,
že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná. Vo
vyjadrení žalobca poukázal na dojednania zmluvy, na dojednanie poistenia, ako aj na to, že zmluva

o spotrebiteľskom úvere neobsahuje žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku a obsahuje rozčlenenie
splátok v súlade s právnou úpravou.

4. Na pojednávanie sa žalobca nedostavil, ospravedlnil sa skorším podaním (č. l. 197 spisu). Nedostavil
sa ani žalovaný; požiadal o odročenie z dôvodov, že prebieha pandémia, čo súd nevyhodnotil ako
dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania (žalovaný nepreukázal, že by on sám bol postihnutý touto

nákazou v čase pojednávania, poukazoval iba na výskyt pandémie a z tohto dôvodu už súd raz
pojednávanie odročoval). Súd preto prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti strán sporu.

5. Pri zistení skutkového stavu súd vychádzal z dôkazov predložených žalobcom, a to: zmluva o
spotrebiteľskom úvere s prílohou č. 1 (č. l. 6-7, 120-121), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 8-17),

obchodné podmienky pre úvery občanom (č. l. 18-25), sadzobník poplatkov (č. l. 26-29), opakované
upozornenie (č. l. 30), výzva na predčasné splatenie (čl. 31), prehľad splácania (č. l. 32-34), doklady o
overovaní bonity žalovaného (č. l. 35-60), všeobecné podmienky pre poistenie schopnosti splácať úver
(č. l. 112-115), základné informácie o sprostredkovaní poistenia schopnosti splácať úver (č. l. 116-117),
štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (č. l. 118-119), výpis z účtu (č. l. 122-128),

rámcová poistná zmluva pre poistenie schopnosti splácať úver s prílohami č. 1-5 (č. l. 129-139) z ktorých
bol zistený nasledovný skutkový stav veci.

6. Žalobca ako banka uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 10. júna 2017 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 5.000 €, ktorý

sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v sadzbe 8,9% ročne v 96 mesačných splátkach po
73,36 €, a to prvej splatnej 13. júla 2017 a poslednej splatnej 13. júna 2025. Výška RPMN bola
deklarovaná na 11,01%. Žalovaný žalobcovi zaplatil svojimi splátkami na istinu spolu 406,58 €, čo
žalovaným rozporované nebolo. Žalobca v dôsledku nesplácania úveru žalovaného 17. septembra 2018
vyzval na predčasné splatenie úveru, pričom nezaplatený úrok za obdobie od poskytnutia úveru do

jednorazového vyhlásenia splatnosti predstavoval 129,46 € a úrok z omeškania z jednotlivých splátok
1,80 €. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení súd k záveru, že žaloba je z väčšej časti dôvodná
a vzájomná žaloba dôvodná z týchto dôvodov.

7. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

8.Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9. Podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo
ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný

vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

12. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

13. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra
2017 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi

spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a
náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím
bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľ.

16. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa
použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia
súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru
poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovenýchvzmluveospotrebiteľskomúvere;náklady

na vedenie platobného účtu na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na
používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom

spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady
spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť
predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa
operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

17. Predmetom konania bol nárok žalobcu zo zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravený v
Obchodnom zákonníku. Na vzťah účastníkov sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a v úprave výhodnejšej pre žalovaného ako
spotrebiteľa sa aplikuje Občiansky zákonník s poukazom na § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho
zákonníka.

18. Súd v tomto kontexte najprv posudzoval dôvodnosť vzájomnej žaloby, ktorou sa domáhal žalovaný
určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože išlo o otázku majúcu povahu
predbežnej otázky k nároku žalobcu. Určenia, či je úver bezúročný a bez poplatkov je žalovaný
oprávnený domáhať sa v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.

Súd pritom dospel k záveru, že úver poskytnutý žalovanému je bezúročný a bez poplatkov v zmysle §
11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., pretože je v zmluve uvedená nesprávne ročná percentuálna
miera nákladov (RPMN) v neprospech spotrebiteľa.19. Z vykonaného dokazovania je totiž súd názoru, že do jej výpočtu mali byť zahrnuté aj náklady
na doplnkovú službu - poistenie, ktoré žalovaný využila. Súd vychádza z toho, že v zmluve o
spotrebiteľskom úvere je priamo predtlačená informácia, že zmluva sa uzatvára so súborom poistenia:

„Súbor A“ (v sume 1,80 €/mesačne), ktorá nepredpokladá nevyužitie poistenia. Možnosť nepoistiť
schopnosť splácať úver zo zmluvy nevyplýva, teda žalovaný nemal možnosť si vybrať úver nepoistiť.
S platbou za poistenie žalobca automaticky počítal, čo vyplýva aj z prehľadu (napr. na č. l. 32 spisu).
Uvedené korešponduje s obsahom sadzobníka poplatkov (č. l. 28 spisu), z ktorých vyplýva výška
poistného mesačne pre daný typ úveru (2,45% zo splátky 73,36 €, čiže 1,80 €). Ak by niektoré z

uvedených poistení nebolo podmienkou získania úveru alebo jeho získania za ponúkaných podmienok,
nie je zrejmé, prečo by vôbec žalobca uvedené poistenie zahŕňal do svojho sadzobníka, ak by nebolo
podmienkou pre získanie daného úveru za daných podmienok. Ak by mal žalovaný, resp. spotrebiteľ
slobodnú možnosť zvoliť si poistenie (ak by mal o to záujem), mohol by tak urobiť v ktorejkoľvek poisťovni
a v takom prípade by ani nebol dôvod, aby explicitne údaje o poistnom boli súčasťou sadzobníka
žalobcu, ani by nebol dôvod pre to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa priamo počítalo s využitím

súboru poistenia A, čiže bez možnosti „bez poistenia“, ani by žalobca nevykonával realizáciu splácania
poistného spolu so splátkou úveru tak, že kalkuloval pri splácaní aj s poistným. Hoci žalobca tvrdil
opak (č. l. 109 spisu), súd dospel k záveru, že poistné ako náklad na doplnkovú službu bol nákladom,
ktorý s poukazom na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. bolo v danom prípade takou doplnkovou
službou, ktorú žalovaný navyše musel uzavrieť, aby získal daný úver alebo aby ho získal za ponúkaných

podmienok.

20. V predloženej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená ročná percentuálna miera nákladov
(RPMN)žalobcuvovýške11,01%.Tentoúdajsúdpovažujezanesprávnyatovneprospechspotrebiteľa.
RPMN má byť žalobcom ako bankou uvedená presne a určito, nakoľko táto predstavuje celkové náklady

spojenésúverom,atedadojejvýpočtubolopotrebnézahrnúťpodľa§19ods.2zákonač.129/2010Z.z.
nielen zmluvný úrok, ale v danom prípade v kontexte konkrétnych okolností aj dojednané poistenie. Pre
spotrebiteľa ide o najdôležitejší údaj, keďže mu umožňuje najjednoduchšie porovnanie ceny jednotlivých
spotrebiteľských úverov. Aj Súdny dvor zdôraznil, že informovanie spotrebiteľa v jednotnom formáte,
vypočítanom pomocou matematického vzorca má zásadný význam, pretože umožňuje spotrebiteľovi

posúdiť rozsah jeho záväzku a porovnať ho s inými úvermi (rozsudok zo 4. marca 2004, Cofinoga
Mérignac SA, C-264/02, EU:C:2004:127, bod 26). Vzhľadom k tomu, že náklady na poistenie žalobca do
výpočtu RPMN nezahrnul, RPMN tak, ako je uvedená v uzavretej zmluve, nie je možné rešpektovať. Ak
byžalobcanákladynapoistnévdanomprípadedovýpočtuRPMNzahrnul,čoaleneurobil,bolabyvýška
RPMN daného úveru vyššia než je hodnota deklarovaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Je teda

zrejmé, že RPMN bola v danej zmluve vypočítaná nižšie a teda nesprávne v neprospech žalovaného ako
spotrebiteľa. To s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. vedie súd k záveru, že úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzájomná žaloba žalovaného je preto dôvodná.

21. Žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi na základe zmluvy úver 5.000 €, ktorý sa

žalovaný zaviazal splatiť v 96 splátkach po 73,36 €. Vzhľadom na to, že predmetný úver je bezúročný a
bez poplatkov, pričom došlo k jeho zosplatneniu, je dôvodný nárok žalobcu proti žalovanému len v časti
o zaplatenie istiny 4.593,42 €, čo je rozdiel medzi poskytnutým úverom 5.000 € a platbami žalovaného,
ktoré boli započítané na istinu 406,58 €, a to podľa § 497 Obchodného zákonníka. Aj v prípade, že
úver je bezúročný a bez poplatkov je dlžník povinný veriteľovi plniť, zmluvný vzťah je v takomto prípade

založený relevantným právnym titulom, na základe ktorého sú zmluvné strany povinné si navzájom plniť
(aj keď zo strany spotrebiteľa v obmedzenom rozsahu, nekorešpondujúcom s ustanoveniami zmluvy o
úrokoch, poplatkoch) (nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. III. ÚS 43/2020). Žalovaný
nie je povinný žalobcovi dohodnutý zmluvný úrok, ani náklady na poistenie, keďže dojednaný úver je
bezúročný a bez poplatkov. V tejto časti preto súd žalobu zamietol.

22. Súd zamietol vzájomnú žalobu vo zvyšku, čiže v časti, v ktorej sa domáhal určenia neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami, nakoľko uzatvorenie takejto zmluvy nebolo
preukázané (v bod 3.1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere na č. l. 7 sa zreteľne uvádza, že žalovaný
nemá záujem o uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy). Rovnako nedôvodná je výhrada, že postúpenie

pohľadávky je nedôvodné vzhľadom na to, že k žiadnemu postúpeniu pohľadávky v danom prípade
nedošlo. Súčasne zamietol súd žalobu vo zvyšku o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, resp. jej časti v namietaných zmluvných dojednaniach týkajúcich sa neprijateľných podmienok,
pretože súd nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce záver, že táto zmluva je neplatná. Zmluva ospotrebiteľskom úvere obsahuje zákonom vyžadované náležitosti (odhliadnuc od toho, že údaj o RPMN
bol uvedený v zlej výške, čo má vyššie spomenuté následky, že úver je bez poplatkov a bezúročný). Súd
poukazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého že v zmluvách uzatváraných

podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a
poplatky) (uznesenie z 22. februára 2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017). Z dokazovania vyplýva, že žalobca
nekonal v rozpore s odbornou starostlivosťou. Z listín na č. l. 35-60 spisu vyplýva, že žalobca zisťoval v
príslušných registroch okolnosti týkajúce sa bonity osoby žalovaného a žalobca teda zachoval odbornú

starostlivosť pri poskytovaní úveru.

23. V zmluve o spotrebiteľskom úvere neidentifikoval súd žiadne neprijateľné podmienky, čiže také
zmluvné podmienky, ktoré by vyvolávali v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Samotná predtlač
zmluvy nezakladá prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok. Súd nemôže v tomto smere

akceptovať tvrdenia žalovaného len vo všeobecnej rovine. Vyhlásenie o oboznámení s podmienkami
zmluvy, či jej podpisom tiež nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a to ani podľa § 53 ods. 4 písm.
l) Občianskeho zákonníka, pretože takéto dojednanie nepresúva dôkazné bremeno na žalovaného,
toto dôkazné bremeno zostáva rovnaké akoby bolo aj bez takejto zmluvnej doložky. Rovnako nie
je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka dojednanie, podľa ktorého

sa na daný právny vzťah aplikuje Obchodný zákonník, pretože v zmysle § 52 ods. 2 posledná
veta Občianskeho zákonníka, aj pri použití Obchodného zákonníka sa prednostne použije úprava
Občianskeho zákonníka a takto to súd aj aplikoval v tých otázkach, ktoré nie sú riešené Obchodným
zákonníkom. Súd na otázky, ktoré sú riešené len Obchodným zákonníkom aplikoval Obchodný zákonník
v spojení so osobitnou úpravou zákona č. 129/2010 Z. z. Tiež sa súd stotožnil s názorom, že žalovaný

nárok nie je premlčaný. Predmetný úver bol poskytnutý žalovanému dňa 10. júna 2017, pričom k
mimoriadnej splatnosti došlo 17. septembra 2018 a žaloba bola na súd podaná 19. októbra 2018. Je
zrejmé, že v žiadnom prípade nedošlo k uplynutiu trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho
zákonníka. Námietka žalovaného preto nie je dôvodná.

24.Okremistinynárokusúdžalobevyhovelivčastiozaplatenieúrokuzomeškania,pretožežalovanýsa
omeškal so zaplatením svojej povinnosti vrátiť žalobcovi istinu. Preto je žalovaný povinný okrem úroku
povinný žalobcovi zaplatiť i uplatnený úrok z omeškania a to podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka
v spojení § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Nebolo preukázané, že by žalobca niektorú z výziev, pripojených k žalobe, žalovanému aj

preukázateľne doručil. Podľa súdnej praxe splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol
dlžník vyzvaný veriteľom k plneniu. Zákon neobmedzuje veriteľa v tom, kedy má dlžníka o splnenie dlhu
požiadať. Forma výzvy k splneniu dlhu nie je predpísaná, postačí preto aj ústny prejav. Za kvalifikovanú
výzvu sa považuje aj žaloba, v ktorom prípade splatnosť nastáva prvý deň po doručení žaloby dlžníkovi
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 22/2011). Žalovaný záväzok bol

preto splatný až dňom nasledujúcim po dni, kedy bola žalovanému doručená žaloba (k tomu došlo 19.
marca 2019; č. l. 76 spisu). Preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi okrem istiny úrok z omeškania
v sadzbe 5% ročne až od 20. marca 2019 do zaplatenia. Vo zvyšku požadovaného príslušenstva preto
súd žalobu zamietol.

25. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanej týmto rozsudkom určil v súlade s § 232 ods.
3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

26. Súd nevykonal výsluch strán sporu, pretože sa to súdu javilo ako nadbytočné a je podľa § 195 ods. 1
CSP namieste jeho nariadenie len ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak a podľa súdu tvrdené

skutočnosti bolo možné preukázať inak, čiže predloženými listinami.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2).29. Žalobca bola v konaní o žalobe v celom rozsahu úspešný, žalobcovi by preto v súlade so zásadou
úspechu § 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov konania v rozsahu 100%. Rovnako tak aj žalovaný bol v
celom rozsahu úspešný v časti konania o vzájomnej žalobe, žalovanému by preto v súlade so zásadou

úspechu § 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov konania v rozsahu 100%. Vzhľadom na to, že zo spisu
vyplýva, že vo vzťahu k žalobe, ako aj vo vzťahu k vzájomnej žalobe ani žalobcovi, ani žalovanému
žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že ani žalobcovi, ani žalovanému sa nepriznáva náhrada trov
konania za tú časť konania, v ktorej boli úspešní (R 72/2018, uznesenie NS SR z 28. februára 2018,

sp. zn. 7 Cdo 14/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane
uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho

sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.