Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 65Csp/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123293424
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michaela Janečková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6123293424.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou Mgr. Michaelou Janečkovou v spore žalobcu: L. F., W..

XX.XX.XXXX, M. F. R. XXX, XXX XX V.Ľ., zastúpeného: POPOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom
Mojmírova 8, 040 01 Košice, IČO: 53 669 177 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 289,06
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania Okresného súdu Žilina, sp. zn.
2C/58/2021 z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.04.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 289,06 EUR s príslušenstvom.

2.Žalobuodôvodniltým,žedňa13.01.2021došlokvznikupoistnejudalosti-dopravnejnehody,ktorejbol
žalobca účastníkom. V rámci tejto dopravnej nehody bol žalobca v postavení poškodeného (dopravnú

nehodu zavinila manželka poisteného). Nejednalo sa teda o poistnú udalosť v zmysle zmluvného
vzťahu žalobcu so žalovaným, ale o poistnú udalosť vyvolanú v súvislosti s príčinným pôsobením
druhého účastníka dopravnej nehody a zmluvného vzťahu druhého účastníka dopravnej nehody s jeho
poisťovňou (poistený U. V.) - KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. V nadväznosti
na uvedené si žalobca v rozhodnom období uplatnil nárok na poistné plnenie u poisťovateľa škodcu
- KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ktoré mu bolo po riadne zrealizovaných
šetreniach a po likvidácii poistnej udalosti vyplatené. Od 18.08.2021 prebiehalo na Okresnom súde

Žilina konanie o zaplatenie 1.128,62 EUR s príslušenstvom vedené pod sp. zn. 2C/58/2021, v ktorom
sa žalobca KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group domáhal voči žalobcovi vrátenia
poistného plnenia z predmetnej dopravnej nehody z dôvodu, že tento mal byť vinníkom nehody. V
septembri 2022 žalobca obdržal od žalovaného list s označením Výzva na zaplatenie náhrady poistného
plnenia alebo jeho časti, ktoré za Vás vyplatil poisťovateľ poškodenému v dôsledku škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla zo dňa 07.09.2022, ktorým žalovaný požiadal žalobcu okrem iného „o
zaplatenie náhrady poisteného plnenia alebo jeho časti vo výške 371,43 EUR v lehote 15 dní“. Podľa

článku VII. bodu 4 písm. c) Všeobecných poistných podmienok platí, že: „Ďalej je poisťovňa povinná:
prejednať s poistníkom alebo s poisteným výsledky šetrenia nutného k zisteniu rozsahu plnenia alebo
mu ich oznámiť.“ Túto náhradu žalovaný vyplatil poistenému - U. V. (manželovi účastníčky a vinníčky
dopravnej nehody - Ľ. V.). Pri tom nedodržal postup vyžadovaný v súlade s cit. článkom VII. bodom 4písm. c) a súv. Všeobecných poistných podmienok tak, aby prejednal priebeh poistnej udalosti. Uvedené
predstavovalo porušenie práv žalobcu z poistnej zmluvy. Zároveň je nutné uviesť, že prešetrenie poistnej
udalosti bolo z tohto dôvodu ukončené s nesprávnym záverom. Po takomto nesprávnom vyplatení

poistného plnenia žalovaným si následne žalovaný aktívne voči žalobcovi uplatňoval tým vzniknutú
neexistujúcu pohľadávku (regres). V dôsledku uvedeného sa žalobca aktívne voči takémuto postupu
žalovaného musel kvalifikovane brániť. Žalobca zastúpený právnym zástupcom sa k vyššie uvedenej
výzve vyjadril listom zo dňa 29.09.2022, v rámci ktorého uviedol, že sa uplatnenému nároku žalovaného
vyjadrí až po riadnom doručení požadovaných údajov a dokumentov. K uvedenému bol žalobca nútený

z toho dôvodu, že žalovaný mu v rámci vyššie uvedenej výzvy nezaslal žiadne poklady a svoj uplatnený
nárok riadne neozrejmil. Žalovaný zaslal následne žalobcovi email, v ktorom mu zaslal Všeobecné
poistné podmienky poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č.
XXX/Xplatnéaúčinnékudňu01.01.2019akrátkuinformáciuodôvodeuplatneniadomnelejpohľadávky.
Žalobca v reakcii na doručený email zaslal žalovanému list, v ktorom rozporoval skutočnosť, že žalovaný
stále žalobcovi neoznámil presné označenie ustanovení poistnej zmluvy/Všeobecných poistných

podmienokvzťahujúcichsananímuplatnenýdomnelýnárokaneuviedolanipresnéozrejmeniespôsobu
výpočtu uplatneného nároku. Žalobca žalovanému oznámil, že z uvedených dôvodov stále nie je
zrejmý právny základ a výška uplatneného nároku je naďalej sporná. Okrem toho žalobca žalovanému
podrobne uviedol ďalšie skutočnosti súvisiace s neexistenciou ním uplatneného nároku a požiadal ho
o predloženie dokladov a ďalších informácií. Žalovaný odmietol poskytnúť dokumenty a informácie

požadované žalobcom elektronicky. Z dôvodu pasivity na strane žalovaného bol žalobca nútený
opakovane kontaktovať žalovaného a opätovne ho požiadať o zaslanie požadovaných dokumentov
a informácií, ktoré by ozrejmili rozsah zodpovednosti a mieru porušenia povinností žalovaného pri
uplatňovaní ním uplatnenej domnelej pohľadávke. Žalovaný opakovane odmietol poskytnúť požadované
dokumenty a informácie elektronicky s nedôvodným odvolaním sa na nariadenie GDPR. Aj s ohľadom

na uvedený nesprávny postup žalovaného žalobcovi vznikala škoda spočívajúca v nákladoch na
právne zastúpenie. Žalobca dňa 03.02.2023 žalovaného opakovane požiadal o zaslanie požadovaných
dokumentov a informácií a komplexne sa vysporiadal s jeho nedôvodnými tvrdeniami o nemožnosti
zaslať požadované dokumenty a informácie elektronicky vyhovárajúc sa na nariadenie GDPR. Žalovaný
dňa 07.02.2023 až na základe opakovaných žiadostí zaslal žalobcovi časť požadovaných dokumentov,

pričom požadované informácie žalovaný neposkytol. Dňa 15.02.2023 zaujal žalobca voči domnelej
pohľadávke uplatnenej žalovaným komplexné stanovisko. Dňa 14.03.2023 žalovaný zaslal žalobcovi
stručnú odpoveď, v ktorej iba uviedol, že „pri prešetrovaní boli zistené protichodné skutočnosti, na
základe ktorých nie je zrejmé, kto škodu spôsobil. Na to, aby mohol byť regresný nárok korektne
prešetrený, je potrebné doložiť rozhodnutie súdu, ktoré preukazuje klientovu nevinu“. Žalobcovi hrozila

v súvislosti s aktivitami žalovaného smerujúcimi k uplatňovaniu takejto neexistujúcej pohľadávky škoda
v priamej príčinnej súvislosti s hroziacim majetkovým úbytkom vyvolaným uplatnením neexistujúceho
práva, ktorého sa žalovaný domáhal. Konanie žalovaného vykazovalo znaky porušenia prevenčnej
povinnosti. Žalobca sa musel za účelom ochrany svojich práv (najmä ochrany vlastníckeho práva)
aktívne kvalifikovane brániť z dôvodu odvrátenia majetkovej ujmy, ktorá mu takto hrozila. Zo strany

žalovaného došlo k porušeniu jeho povinnosti prejednať priebeh škodovej udalosti so žalobcom
pred vyplatením poistného plnenia U. V.. Následne došlo zo strany žalovaného k opakovanému
porušeniu povinností označenia a sprístupnenia dokladov vzťahujúcich sa na základ a výšku žalovaným
uplatňovaného regresného nároku. Žalobcovi s ohľadom na postup žalovaného odôvodnene vznikli
dodatočné náklady spočívajúce v účelne vynaložených nákladoch na úkony právnej služby v súvislosti

právnou pomocou, ktorá mu musela byť z tohto dôvodu poskytnutá. Žalobca má právo na náhradu
svojich nákladov, keďže tieto predstavujú účelne vynaložené náklady na odvrátenie vyššie uvedenej
škody. Pri výpočte nákladov vynaložených na právne zastúpenie žalobca postupoval primerane podľa
ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. Žalovaná suma pozostáva z
náhrady za šesť úkonov právnej služby a 28,22 EUR s režijným paušálom a DPH.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nie každý úkon poskytnutej právnej služby je účelne
vynaloženýaleboodôvodnený,obzvlášťaksižalobcauplatňujenáhradutrovprávnehozastúpenia,ktoré
vznikli mimo konania tak, ako to uvádza ust. § 251 C. s .p. Mal za to, že úkony právnej služby neboli
vynaložené účelne a nutne. Úkony právnej služby boli spojené s bežnou výzvou žalovaného žalobcovi,

túto výzvu nemožno považovať za predžalobnú. Komunikáciu žalobcu prostredníctvom jeho právneho
zástupcu so žalovaným nie je možné pokladať za účelne poskytnuté úkony právnej služby podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z.z, nakoľko tieto neboli poskytnuté v priamej súvislosti s konaním, ktoré požaduje
ust. 251 C.s.p. Konanie ako také v čase poskytnutia právnych služieb žalobcovi prakticky neexistovalo.Zaslaním výzvy na zaplatenie žalobcovi žalovaný chránil svoje záujmy. Zaslanie výzvy žalovaným teda
nezakladá nárok žalobcu na náhradu škody za využitie právnych služieb. Išlo o žalobcovu slobodnú vôľu
a rozhodnutie si zmluvne dojednať právne poradenstvo, resp. využitie právnych služieb v mimosúdnom

konaní/pred začatím súdneho konania. Neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a
nárokom na náhradu škody spočívajúcej vo využití právnych služieb žalobcom mimo súdneho konania.
V zmysle uvedeného žalovaný zastával názor, že výdavky na ktorýkoľvek úkon, hoci bezprostredne
súvisiaci s konaním, ktorý bol realizovaný pred začatím súdneho konania, nemôžu byt' v zmysle §
251 C.s.p. priznané ako trovy konania. Rozhodnutie žalobcu využiť právne služby mimo konania pred

súdom nemôže byť na ťarchu žalovaného. Uvedené podporuje aj vyjadrenie/rozhodnutie žalovaného
o pozastavení vymáhania regresného nároku (viď. vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.02.2023), a teda
žalovaný si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom
prostredí podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zároveň navrhol prerušiť konanie do času
rozhodnutia Okresného súdu Žilina v právnej veci vedenej pod sp. zn. 2C/58/2021.

4. Žalobca prostredníctvom vyjadrenia doručeného súdu dňa 13.07.2023 uviedol, že žalovaný v situácii,
kedy nemal hodnoverným spôsobom preukázané, že žalobca je vinníkom poistnej udalosti, nemal vôbec
pristúpiť k vyplateniu poistného plnenia vlastníkovi druhého vozidla a túto skutočnosť mal v zmysle
článku VII. bodu 4 písm. c) Všeobecných poistných podmienok prejednať so žalobcom, k čomu nedošlo
a čo predstavovalo zásadné porušenie zmluvných povinností žalovaného. Pokiaľ žalovaný následne

zistil pochybenia na jeho strane v posúdení poistnej udalosti a vyplatení poistného plnenia, mal pristúpiť
k vymáhaniu sumy zodpovedajúcej vyplatenému plneniu. Vo fáze, kedy nebolo pozitívnym spôsobom
ustálené, že žalobca je vinníkom dopravnej nehody, bol regresný nárok od žalobcu uplatňovaný
protiprávne a v rozpore so zmluvným vzťahom medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný zamieňa inštitúty
škody vzniknutej na strane žalobcu (žalovaný nárok) vo výške 289,06 EUR spolu s príslušenstvom z

dôvodu porušovania zmluvných a zákonných povinností žalovaného a náhradu trov konania (vrátane
trov právneho zastúpenia). Zo strany žalovaného opakovane dochádzalo ku konaniu bez právneho
základu, na ktoré musel žalobca aktívne reagovať a brániť svoje práva. Žalobcovi s ohľadom na
postup žalovaného, ktorý bol v rozpore s poistnou zmluvou a Všeobecnými poistnými podmienkami,
odôvodnene vznikli aktívnou kvalifikovanou obranou jeho práv dodatočné náklady spočívajúce v účelne

vynaložených nákladoch na úkony právnej služby v súvislosti s právnou pomocou, ktorá mu musela
byť z tohto dôvodu poskytnutá. Žalobca si žalobou neuplatňuje „náhradu trov konania“ podľa § 155 a
nasl. CSP. V prejednávanej veci sa domáha priznania vzniknutej škody spočívajúcej v preukázateľne
vynaložených nákladoch na právne zastúpenie, ktoré bol nútený vynaložiť v záujme bránenia práva
v dôsledku porušenia právnych povinností žalovaného. Pokiaľ by žalovaný postupoval s dostatočnou

starostlivosťou a predvídavosťou, nedošlo by vôbec k vyplateniu poistného plnenia na neoprávnenom
základe a v konečnom dôsledku by nedošlo ani k vzniku a uplatňovaniu nákladov na právne zastúpenie
žalobcu voči žalovanému súdnou cestou.

5. Súd prejednal spor v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť na

pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil ani z vážnych dôvodov nepožiadal o odročenie pojednávania.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: hlásenie o spôsobenej škode zo dňa 13.01.2021,
vyjadrenie žalobcu k uplatnenému nároku žalovaného zo dňa 29.02.2022, poistka č. X XXX XXX

XXX, oznámenie o výške poistného zo dňa 17.05.2021, e-mail zo dňa 09.11.2022, všeobecné poistné
podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vyjadrenie žalobcu a
odpoveď na email zo dňa 09.11.2022, e-mailová komunikácia medzi stranami, vyjadrenie k doručeným
dokladom a výzva na náhradu škody s podacím lístkom a doručenkou, faktúra č. XXXXXXXX na sumu
289,06 EUR, potvrdenia o platbe zo dňa 15.02.2023, rozhodnutie H.Ú. V. o pridelení DIČ pre DPH,

vyjadrenie žalovaného zo dňa 03.03.2023 a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Začiatok poistenia bol stanovený na deň 05.08.2019.
Poistenie bolo uzavreté na dobu neurčitú.

8.Dňa13.01.2021došlokdopravnejnehode,účastníkmiktorejboližalobcaap.Ľ.V.,manželkavlastníka
druhého motorového vozidla.9. Žalobca listom zo dňa 29.09.2022 reagoval na výzvu žalovaného zo dňa 07.09.2022, ktorou žalobcu
žiadal o zaplatenie náhrady poistného plnenia vo výške 371,43 EUR. Žalobca žiadal, aby žalovaný
označil príslušné ustanovenia zmluvy/VPP a požiadal o zaslanie Všeobecných poistných podmienok.

10.Medzistranamisporunásledneprebehlae-mailovákomunikácia,vrámciktorejsažalobcavyjadroval
k výzve na zaplatenie regresného plnenia, požadoval zaslanie relevantných dokumentov a pod., pričom
v mene žalobcu komunikoval so žalovaným právny zástupca.

11. Žalovaný prostredníctvom listu zo dňa 03.03.2023 uviedol, že vymáhanie regresného nároku
pozastavil, keďže boli zistené protichodné skutočnosti, na základe ktorých nebolo zrejmé, kto škodu
spôsobil.

12. Právny zástupca vystavil žalobcovi faktúru na sumu 289,06 EUR za poskytnutie právnych služieb.
Podľa potvrdení Fio Banky, a.s. bola cena právnych služieb uhradená dňa 15.02.2023.

13. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

14. Podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd
rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

15. Žalovaný navrhol prerušiť konanie do skončenia konania vedeného Okresným súdom Žilina pod
sp. zn. 2C/58/2021, v ktorom sa o.i. riešila otázka zavinenia dopravnej nehody, ktorej bol žalobca

účastníkom. Konanie Okresného súdu Žilina bolo skončené rozsudkom, č.k. 2C/58/2021-161, zo dňa
12.10.2023, právoplatným dňa 11.11.2023, ktorým súd žalobu zamietol. Návrh na prerušenie konania je
tak bezpredmetným, keďže neprebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

16. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

17. Podľa § 419 Občianskeho zákonníka, kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne
vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a

to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.

18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

19. Podľa článku VII, bodu 4 písm. c) Všeobecných podmienok poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je poisťovňa povinná prejednať s poistníkom alebo s
poisteným výsledky šetrenia nutného k zisteniu rozsahu plnenia alebo mu ich oznámiť.

20. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi nimi vznikol zmluvný vzťah z poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ďalej nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode,
ktorejbolžalobcaúčastníkom,pričomžalovanýposkytolpoistnéplnenievlastníkovidruhéhomotorového
vozidla, ktoré bolo rovnako účastné predmetnej dopravnej nehody. Žalovaný následne vyzval žalobcu
na náhradu časti poistného plnenia. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia sumy 289,06 EUR
s príslušenstvom, ktorú vynaložil na právne služby advokáta v súvislosti s komunikáciou so žalovaným

týkajúcou sa uplatneného nároku žalovaného ako poisťovne na regresné plnenie zo strany žalobcu
ako poistníka. Žalobcom uplatnený nárok súd posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o
náhrade škody a nie titulom náhrady trov konania, keďže úkony právnej služby boli žalobcovi poskytnuté
mimo súdneho konania.

21. K vzniku škody (nákladov na právne zastúpenie) malo dôjsť porušením právnej povinnosti
žalovaného, a to konkrétne porušením zmluvnej podmienky, podľa ktorej mal so žalobcom prejednať
výsledkyšetrenianutnéhokzisteniurozsahuplneniaanáslednýmodmietnutímposkytnutiarelevantných
dokumentov vzťahujúcich sa k uplatňovanému regresnému nároku v rámci emailovej komunikácie.Žalobca tiež uvádzal, že splnomocnením právneho zástupcu odvracal škodu hroziacu v priamej príčinnej
súvislosti s hroziacim majetkovým úbytkom vyvolaným uplatnením neexistujúceho práva, ktorého sa
žalovaný domáhal. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu sú

porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich nemôže na strane žalovaného vzniknúť
zodpovednosť za škodu. Pokiaľ ide o právo na náhradu škody podľa § 419 Občianskeho zákonníka,
musí tu byť príčinná súvislosť medzi konaním pri odvracaní hroziacej škody a škodou, ktorú konajúci

pri odvracaní škody utrpel.

22. Žalovaný nepopieral, že v rozpore s článkom VII, bodom 4, písm. c) Všeobecných podmienok
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalobcom neprejednal
výsledky šetrenia nutného k zisteniu rozsahu plnenia, následkom čoho bez zistenia relevantných
skutočností poskytol poistné plnenie vlastníkovi druhého motorového vozidla. Obrana žalovaného

spočívala v tom, že náklady na úkony právnej služby neboli vynaložené účelne a nutne. Úkony právnej
služby boli spojené s bežnou výzvou žalobcovi, túto výzvu nebolo možné považovať za predžalobnú.
Podľa názoru žalovaného išlo o žalobcovu slobodnú vôľu a rozhodnutie zmluvne si dojednať právne
poradenstvo. Skutočnosť, že žalobca uhradil právnemu zástupcovi sumu 289,06 EUR rovnako nebola
v konaní sporná a súd ju považuje za riadne preukázanú.

23. Medzi porušením právnej povinnosti žalovaného, resp. medzi konaním odvracajúcim vznik hroziacej
škody a vznikom majetkovej ujmy na strane žalobcu však musí existovať priama príčinná súvislosť. Vo
všeobecnosti sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti

ide, ak je medzi porušením právnej povinnosti a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou
vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť
len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením

je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má
byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný
význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná.
Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu
(ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať

zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové
hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní
vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti

je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či
v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s
ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5

Cdo 126/2009).

24. Podľa názoru súdu medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom majetkovej ujmy na strane
žalobcu spočívajúcej vo vynaložení nákladov na právne zastúpenie nie je príčinná súvislosť. Žalovaný
porušil všeobecné poistné podmienky, keď so žalobcom vopred neprejednal výsledky šetrenia nutného

k zisteniu rozsahu poistného plnenia poskytnutého vlastníkovi druhého motorového vozidla, následkom
čoho žalobcu vyzval na regresné plnenie. Žalobca na účely mimosúdnej komunikácie so žalovaným
udelil plnomocenstvo advokátovi, v súvislosti s čím vynaložil finančné prostriedky za poskytnuté právne
služby. Konanie žalovaného však bezprostredne nespôsobilo vznik majetkovej ujmy na strane žalobcu.
Nazákladesamotnejvýzvynaregresnéplnenieaporušeniavšeobecnýchpoistnýchpodmienoknedošlo

priamokzmenšeniumajetkužalobcu.Žalobcasanazákladevlastnejvôlenechalprávnezastúpiť.Pokiaľ
žalobca tvrdí, že náklady na právne zastúpenie vynaložil za účelom odvrátenia hroziacej škody, s týmto
tiež nemožno súhlasiť. Len samotné porušenie všeobecných poistných podmienok, následná výzva
na vrátenie regresného plnenia a nesprístupnenie požadovaných dokladov nebolo priamo spôsobilévyvolať vznik majetkovej škody na strane žalobcu. Žalovaný ako poisťovňa nemá právomoc napr.
vydať rozhodnutie predstavujúce exekučný titul ani priamo siahnuť na finančné prostriedky, prípadne
iný majetok žalobcu. Medzi konaním, prípadne opomenutím žalovaného a vznikom majetkovej ujmy na

strane žalobcu nie je príčinná súvislosť v tom smere, že by jeden jav (príčina ) bezprostredne vyvolával
druhý jav (následok). Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí
a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody bola totiž
slobodná vôľa žalobcu nechať sa právne zastúpiť. Hypoteticky, keby zostal žalobca nečinný, a teda
žiadne náklady na právne služby by nevynaložil, aj tak by mu priamo vznik žiadnej škody nehrozil.

Žalovanýbysasvojhonárokumoholdomáhaťjedinenasúde,výsledkomktoréhobymoholbyťexekučný
titul, na základe ktorého by mal žalobca plniť, a teda mohlo by dôjsť k zmenšeniu jeho majetku. V takom
prípade je dôvodné nechať sa právne zastúpiť. Avšak náhradu takto vynaložených nákladov už upravuje
Civilný sporový poriadok, pričom ide o titul náhrady trov konania a nie náhradu škody.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k názoru, že porušenie všeobecných poistných

podmienok zo strany žalovaného, následná výzva na regresné plnenie a neposkytnutie požadovaných
dokumentov priamo a bezprostredne nevyvolalo vznik majetkovej ujmy na strane žalobcu. Uvedeným
konaním žalovaného ani priamo nehrozil vznik škody na strane žalobcu, preto neobstojí ani názor, že
vynaložením nákladov na právne služby žalobca odvracal vznik hroziacej škody, a preto by mu mal
vzniknúť nárok na ich náhradu. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia

tak súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, a preto ju zamietol.

26. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, a to - individuálna poistná zmluva uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným, oznámenie U. V. o poistnej udalosti, žiadosť U. V. o vyplatenie poistného
plnenia,dôkazyovyplatenípoistnéhoplneniaU.V.,spisovázložkatýkajúcasavybaveniavecivyplatenia

poistného plnenia U.. V., protokol o dopravnej nehode, správa o dopravnej udalosti č. XXXXXXXXXX,
správa o dopravnej udalosti č. XXXXXXXXXX, pripojenie súdneho spisu Okresného súdu Žilina
sp.zn. 2C/58/2021. Poistnú zmluvu mal v prvom rade predložiť žalobca ako zmluvná strana, pričom
neuviedol dôvody, ktoré mu bránili v predložení tohto dôkazu. Navyše existencia poistného vzťahu medzi
stranami nebola sporná, v spise je založená poistka, ktorá predstavuje potvrdenie o uzavretí poistnej

zmluvy. Ostatné navrhnuté dôkazy súd nevykonal z dôvodu, že predmetom sporu bola náhrada škody
spočívajúca v porušení povinnosti žalovaného podľa čl. VII. bodu 4 písm. c) Všeobecných poistných
podmienok. Navrhnuté dôkazy nemajú súvis s porušením uvedenej poistnej podmienky zo strany
žalovaného, porušenie tejto podmienky žalovaný ani nerozporoval. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný
vlastníkovi druhého motorového vozidla poskytol poistné plnenie bez predchádzajúceho prejednania

veci so žalobcom a ani to, že žalobca vynaložil náklady na právnej služby v súvislosti s mimosúdnou
komunikáciou so žalovaným. Vykonanie týchto dôkazov bolo nadbytočné a nesúvisiace s uplatneným
nárokom. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať, či v priamej príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti žalovaného došlo k vzniku škody na strane žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný porušil zmluvnú
povinnosť, čím malo dôjsť ku škode, bola nesporná a riešenie poistnej udalosti zo strany vlastníka

druhého motorového vozidla, prípadne zistenie, ktorý z účastníkov nehody bol jej skutočným vinníkom,
nemá na uvedené vplyv.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal vo veci úspech, a preto by
mu prislúchal nárok na náhradu trov konania. Keďže žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu ich
náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.