Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 12Sas/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106144
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106144.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej

veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX D., právne zastúpená: Advokátska
kancelária JUDr. Ondrej Polák, s.r.o., so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO:
47248432,protižalovanému:Ústrediepráce,sociálnychvecíarodiny,oddeleniepeňažnýchpríspevkov
na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, pracovisko Žilina, J.M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/9814 zo dňa
10. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných

príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, pracovisko Žilina č. UPS/US7/
SSVODPPKPC1/SOC/2023/9814 zo dňa 10. júla 2023 a prvostupňové rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica č. PB2/APPKŤZPPČ/SOC/2023/22609-102 zo dňa 15. mája
2023 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynináhradudôvodnevynaloženýchtrovkonaniavúplnomrozsahu
(100%), v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto

rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a administratívne rozhodnutia

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, ako prvostupňový orgán verejnej správy
(ďalej aj len „Úrad“), rozhodnutím č. PB2/APPKŤZPPČ/SOC/2023/22609-102 zo dňa 15.05.2023 uložil
žalobkyni povinnosť vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie, podľa § 40 ods. 1, ods. 13, § 48 a § 58 ods.
1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č.

447/2008 Z. z.“ alebo „Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“) za obdobie od 01.04.2020
do 30.04.2020, za obdobie od 01.06.2020 do 31.08.2020, za obdobie od 01.10.2020 do 30.06.2021,
za obdobie od 01.09.2021 do 28.02.2022, spolu v sume 9 155,48 Eur, do 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia na účet Úradu.

2. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyni bol vyplácaný peňažný
príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - dcéry A. B., nar.

XX.XX.XXXX aj v čase, kedy jej príjem zo zamestnania bol vyšší ako dvojnásobok sumy životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, čo je v rozpore
s ustanovením § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z., nakoľko na základe potvrdenia oddelenia
aktívnych opatrení trhu práce a poradenstva Úradu zo dňa 13.09.2022 bol žalobkyni poskytovanýpeňažný príspevok podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v rámci
opatrení č. 2 projektu „Prvá pomoc“, ktoré sa považujú za príjem fyzickej osoby s ŤZP podľa § 18 zákona
č. 447/2008 Z. z. a taktiež za príjem fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie zo zamestnania na účely

§ 40 ods. 13 tohto zákona. Žalobkyni v uvedenom období nepatril peňažný príspevok na opatrovanie
vôbec, teda jej bol vyplácaný neoprávnene, preto za uvedené obdobie vznikol preplatok peňažného
príspevku na opatrovanie vo výške 9 155,48 Eur, ktorý je žalobkyňa povinná vrátiť. Neoddeliteľnou
súčasťou rozhodnutia bol prepočet nároku na peňažný príspevok na opatrovanie, v ktorom Úrad uviedol
jednotlivo za každý mesiac: výšku peňažného príspevku na opatrovanie, výšku príspevku v rámci „Prvej

pomoci“, príjem zo živnosti; ďalej príjem spolu, hranicu príjmu a preplatok peňažného príspevku na
opatrovanie.

3. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je príjmom
samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“) príjem prijatý (uhradený na účet, v hotovosti
alebo inak uhradený) v kalendárnom roku. Takisto sa posudzujú výdavky súvisiace s prevádzkovaním

samostatnej činnosti. Uvádzala, že v rozpore so zákonom o dani z príjmov je aj tvrdenie Úradu, že
finančné plnenia v rámci projektu „Prvá pomoc“ sú síce oslobodené od dane, ale sa považujú za
príjem fyzickej osoby zo zamestnania/živnosti. Poukázala na účel poskytnutia finančnej pomoci štátom
podnikateľom počas pandémie COVID-19, a to udržanie pracovného miesta, na vykrytie chýbajúcich
príjmov, z ktorých bežne platí výdavky pre výpadok príjmov počas pandémie, keď nedokázala

platiť všetky výdavky súvisiace s podnikateľskou činnosťou a živnosť by musela ukončiť. Väčšinu
poskytnutých peňazí z projektu použila na úhradu výdajov pri výkone živnosti: odvody – sociálne
a zdravotné, prenájom priestorov, nákup materiálu a iné výdavky.

4. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP

a posudkových činností, pracovisko Žilina, ako odvolací orgán (ďalej „žalovaný“), rozhodnutím č. UPS/
US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/9814 zo dňa 10.07.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa §
59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších zmien
a doplnkov (ďalej v texte len „Správny poriadok“ alebo „zákon č. 71/1967 Zb.“) zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vydané Úradom.

5. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil so záverom Úradu o povinnosti žalobkyne vrátiť poskytovaný
peňažný príspevok na opatrovanie za vyššie uvedené mesiace, nakoľko v uvedenom období jej nemal
byť poskytovaný vôbec, s odkazom na § 40 ods. 13 a § 58 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu, pretože jej príjem zo zamestnania (dotácia štátu „Prvá pomoc“ a príjem z podnikania)

bol vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného
osobitným predpisom. K odvolacím námietkam uviedol, že podľa § 18 ods. 1 písm. c) zákona č.
447/2008 Z. z. sa za príjem považujú aj príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb uvedené s
§ 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až h) a k) až t) a § 5 ods. 7 písm. f) až j) zákona č. 595/2003 Z. z.. Podľa § 9
ods.2písm.d)zákonač.595/2003Z.z.vzneníúčinnomod01.01.2021sazapríjmyoslobodenéoddane

z príjmov považujú aj plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce, aj v rámci opatrenia č. 2
a č. 4 projektu „Prvá pomoc“ s odkazom na znenie § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. Uvedené
plnenia teda nevstupujú medzi príjmy ovplyvňujúce základ dane z príjmov fyzickej osoby. Podotkol, že
finančné plnenia poskytované v rámci opatrenia č. 2 a č. 4 projektu „Prvá pomoc“ sa považuje za príjem
fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie zo zamestnania na účely § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.

z.. Ďalej citoval ustanovenie § 58 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z., § 45
ods. 8, § 45 ods. 13, § 45 ods.1 5 a § 48 tohto zákona.

6. Uzavrel, že odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané v súlade
s príslušnými platnými právnymi predpismi a nenašiel dôvod pre jeho zmenu alebo zrušenie a preto

zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vydané Úradom.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobkyne

7. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa na tunajšom správnom súde správnu žalobu,

ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového
rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica a vrátenia veci prvostupňovému
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobkyňa vytýkala žalovanému, že pri rozhodovaní o jej
odvolaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), že napadnutérozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm.
d) SSP) a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP).

8. Žalobkyňa nesúhlasila so záverom žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy,
že v uvedenom relevantnom období bol jej mesačný príjem vyšší ako dvojnásobok sumy životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Tvrdila, že už v odvolaní dôvodne namietala, že Úrad od
jej príjmov neodpočítal oprávnené výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných

príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaných v účtovníctve daňovníka, použité
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, pretože pre podnikateľa je zdrojom
príjmov a živobytia čistý príjem, teda celkový príjem z podnikateľskej činnosti znížený o oprávnené
výdavky použité na podnikateľskú činnosť. V rozhodujúcich obdobiach podnikala ako fyzická osoba,
vykonávala činnosť zubnej techničky. Jej podnikanie bolo v rokoch 2020 – 2022 negatívne ovplyvnené
pandémiou COVID-19. Štát jej poskytoval príspevky v rámci projektu „Prvá pomoc“ na podporu udržania

zamestnanosti v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu
aodstránenímichnásledkovpodľa§54ods.1písm.e)zákonač.5/2004Z.z.oslužbáchzamestnanosti.

9. Žalobkyňa poukázala na znenie ustanovení § 2 písm. h), písm. i), písm. j) a písm. l) zákona č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov a tvrdila, že žalovaný sa jej odvolacími námietkami v tomto smere vôbec

nezaoberal, úplne ich ignoroval. Úrad, aj žalovaný, do jej príjmov započítali všetky príjmy, ale výdavky
neodpočítali žiadne. Takýmto protiprávnym postupom žalovaný za niektoré mesiace vykázal hrubý
príjem z podnikania plus príspevky – „Prvá pomoc“ v sume, ktorá bola vyššia ako výška dvojnásobku
životnéhominima,vdôsledkučohojejzatietomesiacebolauloženápovinnosťvrátiťposkytnutýpeňažný
príspevok na opatrovanie jej ťažko zdravotne postihnutej dcéry. Podľa žalobkyne ani jediný krát v rokoch

2020 – 2022 nebol jej priemerný čistý mesačný príjem vyšší ako dvojnásobok životného minima. Príjmy
a výdavky vyčíslila za zdaňovacie obdobie, ktorým je v zmysle § 2 písm. l) zákona o dani z príjmov,
kalendárny rok. Preto pravdivo v rokoch 2020 – 2022 každý mesiac podávala čestné vyhlásenie, že jej
príjem nie je vyšší ako dvojnásobok životného minima.

10. Tvrdila, s poukazom na § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z., že jej nebolo preukázané, že
prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu, aj keď vedela, alebo musela z okolností predpokladať, že
sa jej vypláca príspevok neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril.

11. Uvádzala, že už k odvolaniu pripojila aj potvrdenie vystavené účtovníčkou, pričom uvádzala,

že výdavky, ktoré uplatnila v účtovníctve sú výdavky obvyklé, nevyhnuté pre živnosť zubnej
techničky a priamo súvisia s jej podnikateľskou činnosťou. Ide o odvody do sociálnej a zdravotnej
poisťovne, výdavky za prenájom priestorov na podnikanie, materiál spotrebovaný na výrobky zubnej
techniky a poplatky do Komory zubných technikov. Vytýkala žalovanému, že sa týmito záležitosťami
vôbec nezaoberal. V odôvodnení rozhodnutia ich vôbec nespomenul, a preto je jeho rozhodnutie

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a zároveň zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci. Podľa žalobkyne bolo povinnosťou žalovaného, aby sa základnou a zásadnou
námietkou jej odvolania zaoberal, mal si vyžiadať listiny z účtovníctva týkajúce sa výdavkov spojených
s jej podnikateľskou činnosťou a ňou namietané skutočnosti preveriť, vyhodnotiť a závery odôvodniť.

12. Žalobkyňa k žalobe pripojila kompletné účtovníctvo za kalendárne roky 2020 až 2022 tak, ako bolo
spracované v daňových priznaniach. Navrhla, aby správny súd v prípade potreby predvolal a vypočul
jej účtovníčku, resp. aby si vyžiadal odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby alebo aby súd
nariadil na posúdenie namietaných skutočností znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonomiky
a účtovníctva.

Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré považoval za
vecne správne, preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v napadnutom rozhodnutí

dôsledne, logicky a zrozumiteľne odôvodnil svoj záver, prečo bola žalobkyni uložená povinnosť vrátiť
peňažný príspevok na opatrovanie za predmetné obdobia. Trval na tom, že pri svojej rozhodovacej
činnosti tak žalovaný, ako aj Úrad, vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci a preto žalobné
námietky považoval za neopodstatnené.14. Uviedol, že podľa predložených čestných vyhlásení žalobkyne, ktoré sú súčasťou priloženej spisovej
dokumentácie, jej čistý mesačný príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti nepresahoval dvojnásobok

sumy životného minima. Po predložení troch potvrdení o podaní daňového priznania za rok 2020, za
rok 2021 a za rok 2022 a zistení skutočnosti, že menovanej v roku 2020, 2021 a 2022 bol poskytovaný
príspevok v rámci opatrení č. 2 a č. 4 projektu „Prvá pomoc“, prvostupňový správny orgán na základe
nových rozhodných skutočností prehodnotil peňažný príspevok na opatrovanie a dňa 15.05.2023 vydal
rozhodnutie, ktorým jej uložil povinnosť vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie za uvedené mesiace

v sume 9 155,48 Eura. Svoje rozhodnutie oprel o skutočnosť, že žalobkyňa mala čistý príjem zo
zamestnania (živnosti), ktorý presahoval dvojnásobok sumy životného minima a vzhľadom k tomu
peňažný príspevok na opatrovanie jej za tieto mesiace nepatril. Podľa žalovaného došlo k naplneniu
ustanovenia § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z.

15. Z „Potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 na účely

poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu a peňažného príspevku na opatrovanie“ zo dňa
13. 05. 2021, predloženého žalobkyňou dňa 02.06.2021 vyplýva, že príjem z daňového priznania za
rok 2020 uvedený v riadku č. 5 je vo výške 1 347,49 Eura. Jedná sa o tzv. „čistý príjem“ zo zamestnania
(živnosti), teda priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania (živnosti) za rok 2020 bol v sume 112,29
Eur (1 347,49 Eur : 12 mesiacov). Dňa 08.04.2022 predložila „Potvrdenie o podaní daňového priznania k

dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2021 na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu
a peňažného príspevku na opatrovanie“ zo dňa 16. 03. 2022, z ktorého vyplýva, že príjem z daňového
priznania za rok 2021 uvedený v riadku č. 5 je vo výške 2 302,51 Eura. Jedná sa o tzv. „čistý príjem“
zo zamestnania (živnosti), teda priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania (živnosti) za rok 2021
bol v sume 191,88 Eur (2 302,51 Eur : 12 mesiacov). Dňa 24.03.2023 predložila „Potvrdenie o podaní

daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2022 na účely poskytovania peňažného
príspevku na kompenzáciu a peňažného príspevku na opatrovanie“ zo dňa 21. 03. 2023, z ktorého
vyplýva, že príjem z daňového priznania za rok 2021 uvedený v riadku č. 5 je vo výške 1 084,37
Eura. Jedná sa o tzv. „čistý príjem“ zo zamestnania (živnosti), teda priemerný čistý mesačný príjem
zo zamestnania (živnosti) za rok 2022 bol v sume 90,36 Eur (1 084,37 Eur : 12 mesiacov). Podľa

žalovaného týmito dokladmi žalobkyňa hodnoverne preukázala svoj príjem zo zamestnania/živnosti (tzn.
sa na čistý príjem).

16. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, odboru služieb
zamestnanosti, oddelenia aktívnych opatrení trhu práce a poradenstva, zo dňa 13. 09. 2022, vyplýva, že

žalobkyni bol poskytnutý príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“ na podporu udržania zamestnanosti
v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich
následkov podľa § 54 ods. 1, písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z., a to v zmysle dohody č. 20/11/54E/66 –
opatrenie č. 2, mesačne v sumách uvedených v potvrdení.

17. Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica zverejnilo v mesiaci marec 2021 na svojej internetovej
stránke Usmernenie číslo: 22/DzPaU/2021/MU, vydané odborom daňovej metodiky, k zisťovaniu
základu dane alebo daňovej straty v súvislosti s prijatými plneniami podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č.
5/2004 Z. z. , z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu daňovníkov pri zisťovaní základu dane alebo
daňovej straty u daňovníka. Žalovaný uviedol, že konkrétne v bode 3. tohto Usmernenia je uvedené, že

ak je prijatá dotácia, podpora, príspevok oslobodená od dane, prijaté plnenie sa nezahŕňa do základu
dane. Nadväzne na definíciu pojmu daňový výdavok vymedzenú v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a znenie § 21 ods. 1 písm. j) vyššie citovaného zákona je
z daňových výdavkov potrebné vylúčiť výdavky vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane – t.
j. výdavky hradené z prijatého plnenia, ktoré je oslobodené od dane z príjmov. Ide o zachovanie princípu

neutrálneho vplyvu uvedených platieb (plnení) na základ dane.

18. Ekonómka žalobkyne v odvolaní uvádzala, že pri podávania daňového priznania za roky 2020, 2021
a 2022 vychádzala z tohto usmernenia. Žalovaný konštatoval, že nie je oprávnený hodnotiť správnosť
podaného daňového priznania a ani správnosť účtovníctva žalobkyne. Má za to, že finančné plnenia

poskytované v rámci opatrenia č. 2 projektu „Prvá pomoc“ boli v roku 2020, 2021 2022 oslobodené
od dane z príjmov fyzickej osoby, a preto nemali byť súčasťou príjmu uvedeného v predmetných
potvrdeniach zo dňa 13.05.2021, 16.03.2002 dňa 21.03.2023.19. Žalovaný uviedol, že podľa prijatého záveru sa finančné plnenia poskytované v rámci opatrení č. 2 a
č. 4 projektu „Prvá pomoc“ považujú za príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa §
18zákonač.447/2008Z.z.ataktiežzapríjemfyzickejosobyvykonávajúcejopatrovaniezozamestnania

na účely § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. Úrad postupoval správne, keď pri výpočte čistého
mesačného príjmu žalobkyne za rok 2020 na účely peňažného príspevku na opatrovanie v zmysle § 40
ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. vychádzal zo sumy uvedenej v predmetnom potvrdení zo dňa 13. 05.
2021 (1 347,49 Eura – priemerného mesačného príjmu vo výške 112,29 Eura, za rok 2021 vychádzal zo
sumy uvedenej v predmetnom potvrdení zo dňa 16. 03. 2022 (2 302,51 Eura – priemerného mesačného

príjmu vo výške 191,88 Eura a za rok 2022 vychádzal zo sumy uvedenej v predmetnom potvrdení zo
dňa 21. 03. 2023 (1 084,37 Eura – priemerného mesačného príjmu vo výške 90,36 Eura, ku ktorým
pripočítal mesačnú sumu plnenia poskytovanú v rámci opatrenia č. 2 a č. 4 projektu „Prvá pomoc“.

20. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením v žalobe že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a uviedol, že pokiaľ má žalobkyňa iný názor na posúdenie veci, neznamená to,

že bola ukrátená na svojich právach, a že napadnuté rozhodnutie žalovaného aj Úradu boli nesprávne.

Replika žalobkyne

21. Žalobkyňa uviedla, že podstatou žaloby je námietka žalobkyne v tom smere, že žalovaný nevzal do

úvahy a neodpočítal od príjmov žalobkyne v rozhodných obdobiach oprávnené výdavky na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaloženými daňovníkom, zaúčtovaných
v účtovníctve daňovníka a použité na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Je
pravdou, že žalobkyňa v jednotlivých daňových priznaniach za roky 2020, 2021 a 2022 neuplatnila
a neuviedla oprávnené výdavky, ktoré jej objektívne pri podnikaní vznikli, ktoré skutočne vynaložila a

zaúčtovala v účtovníctve. K takémuto konaniu došlo z toho dôvodu, že ani bez odpočítania oprávnených
výdavkov jej nevznikla žiadna daňová povinnosť, čo sa týka dane z príjmu a preto ona, resp. jej
účtovníčka výdavky do daňového priznania neuvádzala, pretože by nijako neovplyvnili jej povinnosť
platiť daň z príjmu. Namietala, že žalovaný sa v odvolacom konaní s touto námietkou nevysporiadal,
jej argumentáciu neuznal a odvolal sa jedine na predložené daňové priznania a odmietol skúmať

a zahrnúť do jej príjmov výdavky, resp. tieto výdavky z jej príjmov odpočítať. Takýto postup považuje za
nesprávny a protiprávny, pretože ju objektívne poškodil. To, že výdavky chybne neuplatnila v daňovom
priznaní je formálny a administratívny nedostatok. Skutočnosť je taká, že výdavky objektívne vznikli,
tieto fyzicky zaplatila a o sumu týchto výdavkov sa jej čistý príjem znížil. Zotrvala na návrhu, aby bolo
správnymsúdomvykonanédokazovanie,ktorénavrhlavžalobeaabyvkonečnomdôsledkuboložalobe

vyhovené.

Duplika žalovaného

22. Žalovaný po doručení mu repliky žalobkyne, ďalšie vyjadrenie vo veci nepodal.

Konanie správneho súdu

23. Návrhom obsiahnutým v žalobe žiadala žalobkyňa priznať žalobe odkladný účinok. Správny súd
v Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Sas/5/2023-66 zo dňa 14.12.2023, právoplatným dňa 18.12.2023

zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP, a to z dôvodov bližšie
uvedených v predmetnom uznesení. Zohľadnil najmä, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalobkyni nehrozí závažná ujma, resp. a finančná škoda, ak sumu, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná
preskúmavaným rozhodnutím, spláca na základe dohody o splátkach.

24. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie, na návrh žalobkyne (§ 107 ods. 1 písm.
a) SSP). Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a keďže nežiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie pojednávania, súd ospravedlnenie akceptoval a pokračoval v konaní. Na pojednávaní sa
právny zástupca žalobkyne vyjadril v zhode s písomnými podaniami. Vypočutá bola aj žalobkyňa, ktorá
vyslovila presvedčenie, že peňažný príspevok na opatrovanie jej patril, že tento jej nebol v uvedených

mesiacoch vyplatený neprávom, pretože peňažnú pomoc, ktorú prijala od štátu v rámci opatrenia č. 2
projektu „Prvá pomoc“ použila práve na účel, na ktorý boli tieto peniaze určené, na výdavky v podnikaní.
V súvislosti so zákazom pohybu počas pandémie jej klesli tržby, pretože pacienti nechodili. Po zmiernení
opatrení mala zvýšené náklady na hygienu, na rôzne dezinfekčné prípravky a ochranné pomôcky. Lenvďaka „Prvej pomoci“ mohla prevádzkovať živnosť, inak by ju musela ukončiť. Podľa žalobkyne ak
Úrad vedel už v čase poskytovania príspevku na opatrovanie, že do jej príjmu bude započítaná "Prvá
pomoc" a že výdavky, ktoré vynaložila z týchto prostriedkov nebude možné zohľadňovať, nemal jej už

vtedy príspevok na opatrovanie vyplácať. Pokiaľ by bola o tom vtedy informovaná, zariadila by sa inak,
starala by sa len o dcéru a nesnažila by sa pracovať, v tom prípade by ale musela živnosť ukončiť.
Zastávala názor, že peňažný príspevok na opatrovanie jej patril, pretože v uvedených mesiacoch jej
čistý príjem nepresiahol zákonný limit a poskytnutá „Prvá pomoc“ naplnila predpokladaný účel, vďaka
čomu zachovala živnosť, udržala pracovné miesto.

Posúdenie veci správnym súdom

25. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 SSP a § 13
ods. 3 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad

rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby,
kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2
písm. d) SSP. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože zistil
dôvodyprezrušenienapadnutéhorozhodnutiažalovanéhoaajjemupredchádzajúcehoprvostupňového
rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP - zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy

bolonedostačujúcenariadneposúdenieveciapodľa§191ods.1písm.d)SSP-napadnutérozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj
rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
na ďalšie konanie, aplikujúc tieto ustanovenia v spojení s ustanoveniami § 191 odsek 3 písm. a) a ods. 4
SSP.

26. Predmetom tohto súdneho konania je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/
US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/9814 zo dňa 10.07.2023, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a
potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica č. PB2/
APPKŤZPPČ/SOC/2023/22609-102 zo dňa 15.05.2023, ktorým bola žalobkyni podľa § 58 ods. 1

písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. uložená povinnosť za uvedené mesiace vrátiť neprávom poberaný
peňažný príspevok na opatrovanie, pretože v týchto mesiacoch bol jej mesačný príjem zo zamestnania
(konkrétne z podnikania s pripočítaním poskytnutej finančnej pomoci štátom v rámci projektu „Prvá
pomoc“ v súvislosti s pandémiou COVID-19) vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu, teda nespĺňala zákonnú podmienku pre jeho vyplácanie v zmysle § 40 ods. 13

zákona č. 447/2008 Z. z.

27.Podľa§1ods.1a2zákonač.447/2008Z.z.;(1)Tentozákonupravujeprávnevzťahypriposkytovaní
peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne
vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu

fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho
preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy
na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. (2)
Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej

dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z.; za príjem sa na účely poskytovania peňažných
príspevkov na kompenzáciu považujú príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa
osobitného predpisu, 15) ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Odkaz 15) znie: § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až h) a k) až t) a § 5 ods. 7 písm. f) až j) zákona č.
595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

30. Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z.; od dane sú oslobodené aj plnenia poskytované

v rámci aktívnej politiky trhu práce 46) okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých
plynú príjmy podľa § 6, ak nejde o plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce, 46a)31. Podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti; za aktívne opatrenia
na trhu práce sa považujú aj
e) projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva

alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v
súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením
ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej
republiky a realizuje ústredie alebo úrad.

32. Podľa § 2 písm. h), písm. i) a písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov; na účely tohto
zákona sa rozumie
h)zdaniteľnýmpríjmompríjem,ktorýjepredmetomdaneaniejeoslobodenýoddanepodľatohtozákona
ani medzinárodnej zmluvy,
i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov
preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v

evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej
potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa
§ 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
ak tento zákon neustanovuje inak,
j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní

vecnej a časovej súvislosti 1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom
období, ak tento zákon neustanovuje inak,

33. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.; pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty
sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo u daňovníka, ktorý

vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

34. Podľa § 18 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z.; pri zisťovaní príjmu, pri prehodnocovaní príjmu a
pri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa použijú ustanovenia podľa osobitného
predpisu 29) platné v čase rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu alebo v čase

prehodnocovania príjmu u opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak § 45 ods. 9 až
11 neustanovuje inak.

35. Podľa § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z.; peňažný príspevok na opatrovanie možno
poskytnúť aj vtedy, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,

vykonáva zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok
sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom; 29)
vykonávanie zamestnania nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím.

36. Podľa § 41 ods. 2 písm. a) a e) zákona č. 447/2008 Z. z.; (2) Zamestnanie na účely poskytovania
peňažných príspevkov na kompenzáciu je
a) výkon práce v pracovnoprávnom vzťahu, 41)
e) činnosť, z ktorej plynú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu. 47)

37. Podľa § 45 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.; peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne
spätne prizná, odníme, odníme a zastaví sa jeho výplata, zvýši, zníži, doplatí, obnoví sa jeho výplata,
dodatočne spätne sa rozhodne o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť
alebo sa rozhodne o zrušení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, ak

príslušný orgán dodatočne zistí, že
a) peňažný príspevok na kompenzáciu nepriznal, aj keď priznať mal,
b) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal neprávom,
c) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal v nižšej sume ako patril,
d) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal vo vyššej sume ako patril,

e) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal od neskoršieho dňa ako patril,
f) peňažný príspevok na kompenzáciu odňal, aj keď odňať nemal,
g) peňažný príspevok na kompenzáciu odňal a zastavil jeho výplatu, aj keď odňať a zastaviť jeho výplatu
nemal,h) zastavil výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu, aj keď jeho výplatu zastaviť nemal, alebo
i) rozhodol o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď túto povinnosť
uložiť nemal.

38. Podľa § 45 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z.; za príslušný orgán podľa odseku 9 sa považuje
správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Pri dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie
vychádza príslušný orgán zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného
rozhodnutia. Proti novému rozhodnutiu sa môže fyzická osoba odvolať. Nárok na dodatočné poskytnutie

a vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím
troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril. Povinnosť fyzickej osoby vrátiť
peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého
peňažný príspevok nepatril alebo patril v nižšej sume.

39. Podľa § 45 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z.; ak príslušný orgán rozhodne o povinnosti fyzickej

osoby vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho pomernú časť, môže fyzická osoba tento
peňažný príspevok vrátiť aj v splátkach, ak sa o tom dohodne s príslušným úradom. Lehota na vrátenie
peňažného príspevku alebo jeho pomernej časti podľa prvej vety je najviac tri roky od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti fyzickej osoby vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu.

40. Podľa § 48 zákona č. 447/2008 Z. z.; právo na vrátenie peňažného príspevku na kompenzáciu
vyplateného neprávom, alebo vo vyššej sume ako patril zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď
príslušný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa peňažný
príspevoknakompenzáciuvyplatil;tietolehotyneplynúpočasvýkonurozhodnutiaaleboaksanaúhradu
preplatku vykonávajú zrážky z peňažného príspevku na kompenzáciu.

41. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.; (1) Fyzická osoba, ktorej sa poskytol alebo sa poskytuje
peňažný príspevok na kompenzáciu, je povinná vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho
časť odo dňa, od ktorého nepatril vôbec alebo v poskytovanej výške, ak
a) nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu alebo

jeho časť, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej
sume, ako patril,
b) vedome spôsobila, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť sa vyplatil neprávom alebo
vo vyššej sume, ako patril,
c) jej bol peňažný príspevok na kompenzáciu znížený alebo odňatý a jeho výplata zastavená z dôvodu

zmeny rozhodujúcich skutočností.

42. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.; povinnosť vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu
vyplatený neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď príslušný
orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa peňažný príspevok

na kompenzáciu vyplatil.

43. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení platnom od 01.07.2019
(Opatrenie MPSVR SR č. 183/2019 Z. z.); za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb,
ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 210,20 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu.

44. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení platnom od 01.07.2020
(Opatrenie MPSVR SR č. 174/2020 Z. z.); za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb,
ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 214,83 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu.

45. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení platnom od 01.07.2021
(Opatrenie MPSVR SR č. 244/2021 Z. z.); za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb,
ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 218,06 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu.46. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.; na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o
preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50)
s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

47. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb.;
(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností.

(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

48. Podľa čl. 2 ods. 2 úst. zákona č. 460/1992 Zb.; štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v

jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

49. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica, priznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím – dcéry A. B., nar. XX.XX.XXXX rozhodnutím č. PB2/PP/SOC/2019/38612-3

zo dňa 02.12.2019 vo výške 430,35 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2019. Prvostupňový správny
orgán výšku peňažného príspevku na opatrovanie upravoval v zmysle platných legislatívnych a
príjmových zmien a na základe účastníčkou konania preukázaných jej príjmov, a to od 01.07.2020 na
sumu 476,74 eur a od 01.07.2021 na sumu 508,44 eur. Žalobkyňa bola od 01.07.2005 samostatne
zárobkovo činná osoba, ako vyplýva zo živnostenského listu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu,

vykonávala ohlasovanú živnosť - zubná technika. Úradu pravidelne predkladala čestné vyhlásenia, že
jej čistý mesačný príjem z podnikania nepresahoval dvojnásobok sumy životného minima. Súčasťou
administratívneho spisu sú potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2020, za rok 2021 za
rok 2022, z ktorých vyplýva priemerná výška príjmu z podnikania 112,29 eur mesačne v roku 2020,
191,88 eur mesačne v roku 2021 a 90,36 mesačne v roku 2022. Vydaniu rozhodnutia Úradu o vrátení

peňažného príspevku na opatrovanie za uvedené obdobia, ktorý podľa žalovaného žalobkyni nepatril,
predchádzalo prehodnotenie poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie, ako uvádza žalovaný
aj vo vyjadrení, na základe zistení skutočnosti, že menovanej bol v roku 2020, 2021 a 2022 poskytovaný
príspevok v rámci opatrení č. 2 a č. 4 projektu „Prvá pomoc“, čo označil za nové rozhodné skutočnosti
(strana 4 prvý odsek vyjadrenia).

50. Je zrejmé, že žalobkyňa ako poberateľka peňažného príspevku na opatrovanie musí spĺňať zákonnú
podmienku ustanovenú v § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z., t. j. mesačný príjem zo zamestnania
nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného
osobitným predpisom. V zmysle § 41 ods. 2 písm. e) zákona č. 447/2008 Z. z. zamestnaním na účely

poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu je aj činnosť, z ktorej plynú príjmy z podnikania.
Spornou otázkou je, či žalovaný postupoval správne, ak do príjmu žalobkyne započítal peňažnú pomoc
v rámci opatrenia č. 2 projektu „Prvá pomoc“ bez zohľadnenia na aké výdavky bola použitá. Druhou
otázkou je, či po zistení Úradu, že peňažný príspevok na opatrovanie nepatril, vzhľadom na to kedy tak
zistil, na základe akých skutočností a na konanie žalobkyne, použil pri rozhodovaní o uložení povinnosti

žalobkyni vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie správny právny predpis, ak Úrad rozhodnutie oprel
o § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z..51. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia Úradu vyplýva, že Úrad uložil povinnosť
žalobkyni vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z.,
podľaktorého„Fyzickáosoba,ktorejsaposkytolalebosaposkytujepeňažnýpríspevoknakompenzáciu,

je povinná vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť odo dňa, od ktorého nepatril vôbec
alebo v poskytovanej výške, ak nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný
príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že
sa vypláca neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril“. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia
citoval celé znenie § 58 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., teda vrátane všetkých jeho písmen a) až c),

pričom výslovne neuviedol, podľa ktorého písmena vec posúdil. Ak by to malo vyplývať len zo záhlavia,
avšak bez bližšieho odôvodnenia, potom ale správny súd má za to, že vykonané dokazovanie orgánom
verejnej správy a z neho zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný aj Úrad vychádzal, neumožňoval
podriadiť vec pod písm. a) citovaného ustanovenia, keďže nebola preukázaná zákonom predpokladaná
skutočnosť, že žalobkyňa prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu, aj keď vedela alebo musela z
okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuvádza ani to,

akú povinnosť ustanovenú týmto zákonom žalobkyňa nesplnila. Ani Úrad a ani žalovaný neuvádzajú na
základe akej úvahy dospeli k záveru, že žalobkyňa poberala príspevok aj keď vedela alebo musela z
okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom.

52.Správnysúdzastávanázor,ževobdobípoberaniapeňažnéhopríspevkunaopatrovaniežalobkyňou,

ktorý bolo uložené žalobkyni vrátiť, spočiatku ani samotná štátna správa v čase vyplácania predmetných
príspevkov nepostupovala jednotne, v záujme čoho bolo prijaté usmernenie Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny SR, následne rozposlané žalovaným jednotlivým úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny. Z rozhodovacej činnosti správneho súdu mu je známa skutočnosť o existencii Usmernenia
k príjmu na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu zo dňa 21.01.2022 pod č. UPS/US1/

SSVOPPPKPČ/10278, podľa ktorého sa finančné plnenia poskytované v rámci opatrení č. 2 a č. 4
projektu „Prvá pomoc“ považujú za príjem fyzickej osoby s ŤZP podľa § 18 Zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu a taktiež za príjem fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie zo
zamestnania na účely § 40 ods. 13 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Žalovaný vo
vyjadreníkžalobeokreminéhouviedol,žeFinančnériaditeľstvoSRBanskáBystricazverejnilovmesiaci

marec 2021 na svojej internetovej stránke Usmernenie číslo: 22/DzPaU/2021/MU, vydané odborom
daňovej metodiky, k zisťovaniu základu dane alebo daňovej straty v súvislosti s prijatými plneniami podľa
§ 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z., z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu daňovníkov pri
zisťovaní základu dane alebo daňovej straty u daňovníka.

53. Nie je spornou skutočnosťou, že žalobkyňa peňažnú pomoc v rámci opatrenia projektu „Prvá pomoc“
počas pandémie COVID-19 poberala, že jej príjem bol mesačne o túto sumu zvýšený, avšak tento príjem
vkonečnomdôsledkubynezvyšovalčistýpríjemžalobkynevprípade,akbypreukázateľnebolapeňažná
pomoc použitá na účel, na ktorý bola v rámci projektu „Prvá pomoc“ určená. Správny súd zastáva názor,
že žalobkyňa o tom, že jej príspevok na opatrovanie nepatrí nevedela a vzhľadom na okolnosti ani

nemusela vedieť. Aj na pojednávaní sa vyjadrovala, že je presvedčená, že tento príspevok jej patril,
teda, že ho poberala oprávnene. Podľa správneho súdu, ak štát - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a
rodiny a Ministerstvo financií až následne posudzuje povahu finančnej pomoci v rámci opatrení COVID-
u a jeho vplyv na posudzovanie príjmu poberateľov kompenzačných príspevkov v zmysle § 18 a § 45
zákona 447/2008 Z. z. svedčí to len o tom, že v čase poberania príspevku na opatrovanie a súčasne

peňažnej pomoci „Prvá pomoc“ nebola naplnená hypotéza právnej normy ustanovenia § 58 ods. 1 písm.
a) zákona č. 447/2008 Z. z., čo žalobkyňa oprávnene namietala v žalobe.

54. Preto použitá právna norma § 58 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, vzhľadom na doteraz zistený
skutkový stav, neobstojí. Rovnako aj § 58 ods. 1 písm. c) zákona 447/2008 Z. z. keďže hypotéza nebola

naplnená tiež, lebo absentuje rozhodnutie o tom, že peňažný príspevok na kompenzáciu bol znížený
alebo odňatý a jeho výplata zastavená z dôvodu zmeny rozhodujúcich skutočností, pričom situácia
odôvodňujúca takýto postup ani nenastala. Jednoznačne neprichádza do úvahy ani ustanovenie § 58
ods. 1 písm. b) zákona 447/2008 Z. z., pretože nebolo preukázané, že by žalobkyňa vedome spôsobila,
že peňažný príspevok na kompenzáciu sa vyplatil neprávom.

55. Nešlo o prípad, že by žalobkyňa konala v nie dobrej viere, naopak, možno dôvodne predpokladať
jej dobromyseľnosť, presvedčenie, že v čase poberania peňažného príspevku na opatrovanie jej tento
patril. O to viac, že jej príjem bol zvýšený osobitnou štátnou peňažnou pomocou - príspevkom, ktorýbol poskytnutý za účelom podpory SZČO, ktorej v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového
stavu alebo výnimočného stavu na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR poklesli tržby,
a to v rámci projektu „Prvá pomoc“ v zmysle § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z.. Išlo o

dočasnú pomoc udržania zamestnanosti a podporu samostatne zárobkovo činných osôb v období
situácie spôsobenej nákazou COVID-19. Podľa vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní práve na tento
účel bola peňažná pomoc aj použitá, a teda sa to neodrazilo na jej vyššom čistom príjme, ale išlo len o
kompenzovaniefinančnýchstrátvdôsledkupoklesutržieb,najmävčasezákazuvychádzaniaaneskôro
kompenzovaniezvýšenýchvýdavkovvsúvislostisozabezpečenímvyžadovanýchhygienickýchopatrení

a zaobstaraním potrebných dezinfekčných prostriedkov. Správny súd uvádza že išlo o opatrenia štátu v
dôsledku vzniknutej situácie vis maior, ktoré nebyť pandémie, by neboli vôbec prijaté.

56. Z doteraz vykonaného dokazovania nevyplýva, že by spôsobila práve žalobkyňa, že peňažný
príspevok jej bol poskytovaný neprávom a ani to, že príspevok poberala aj keď vedela alebo
musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom. Nárok na vrátenie vyplateného peňažného

príspevku na opatrovanie sa z pohľadu Úradu a žalovaného ukázal ako daný, až po prijatí vyššie
uvedených usmernení. Pokiaľ bol peňažný príspevok na opatrovanie poskytovaný, dialo sa tak konaním/
rozhodovaním pracovníkov Úradu, majúc za to, že v čase jeho vyplácania žalobkyňa bola oprávnená
túto dávku poberať. Zmena rozhodujúcich skutočností nemôže byť daná usmernením ako posudzovať
tento osobitný príspevok - peňažnú pomoc v rámci projektu „Prvá pomoc“, čo je na strane poskytovateľa

príspevku. Zmena, ktorú mala povinnosť žalobkyňa oznámiť je zmenou na jej strane, a k takejto nedošlo.
Úrad je totiž ten istý orgán verejnej správy, ktorý vyplácal oba príspevky, teda peňažný príspevok na
opatrovanie, ako aj príspevok v rámci „Prvej pomoci“, teda vedel o tejto skutočnosti a žalobkyňa nič
nezamlčala.

57. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe podporne poukázal na usmernenie Ministerstva financií
SR, správny súd k použiteľnosti usmernení pri právnom posúdení veci, poukazuje na právny názor
Najvyššieho správneho súdu SR vyplývajúci z rozsudku sp. zn. 6Ssk/31/2022 zo dňa 29.06.2023 (bod
37), z ktorého vyplýva, že usmernenie je vnútorný akt verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra určitého
systému orgánov verejnej správy. Zaväzuje len podriadené subjekty, prípadne adresátov, pričom pre súd

nie je záväzný. Správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sžso 14/2012 zo
dňa 29.05.2013 (R54/2015), podľa ktorého „Stanovisko Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR
je interným normatívnym aktom orgánu verejnej správy, ktorý nemôže založiť vznik právnej povinnosti
pre sociálne odkázanú osobu. Obsah stanoviska nebol publikovaný v Zbierke zákonov a nezakladá
preto sociálne odkázanej osobe práva ani povinnosti a jeho dodržanie od nej nemožno vynucovať a

vyvodzovať z jej konania protiprávnosť.“.

58. Za relevantné považuje správny súd to, či bol naplnený účel prijatej peňažnej pomoci, teda či
príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“ bol použitý na určený účel, čo je ale potrebné preukázať a v
tomto smere doplniť dokazovanie. Preto je potrebné zaoberať sa aj výdavkami SZČO, teda kompletným

účtovníctvom, a nielen daňovým priznaním. Postup orgánu verejnej správy je prísne formalistický,
nezohľadňujúci konkrétne okolnosti predmetnej veci, čo je v rozpore so sledovaným účelom pri
poskytovaní štátnej pomoci na preklenutie obdobia pandémie COVID-u. Každý z poskytovaných
príspevkov žalobkyni sleduje svoj účel a nie v každom prípade príjem z titulu „Prvej pomoci“, „Prvej
pomoci+“, resp. „Prvej pomoci++“, najmä ak preukázateľne bol použitý výlučne na účel, na ktorý

použitý mal byť, znamená zvýšenie čistého príjmu poberateľa peňažného príspevku na opatrovanie.
Neznamená totiž zvýšenie príjmu, ak bol skonzumovaný na to, na čo bol určený a bol v podstate len
kompenzáciou za zníženie tržieb, za zvýšené náklady na hygienické opatrenia a dezinfekčné prostriedky
a len vďaka osobitnej pomoci došlo k udržaniu pracovného miesta a žalobkyňa neukončila živnosť.
Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne a v prvom rade sa zaoberať aj výdavkami samostatne

zárobkovo činnej osoby a tým, na čo bol skutočne použitý príspevok poskytnutý v rámci projektu „Prvá
pomoc“. Pokiaľ by bol tento príspevok skonzumovaný na to, na čo bol určený, v zásade akoby nebol
poskytnutý a riešil len danú mimoriadnu situáciu v súvislosti s COVID-om. Žalobkyni uložená povinnosť
vrátiť za daných okolností zároveň prijímaný peňažný príspevok na opatrovanie, a to napriek tomu, že
vykonávala opatrovanie zdravotne ťažko postihnutej dcéry, je nielen v rozpore so sledovaným účelom

poberania peňažného príspevku na opatrovanie v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., ale
takýto postup orgánu verejnej správy nie je ani spravodlivý. Nad každým rozhodnutím sa nesie imperatív
zákonnosti aj spravodlivosti. Odhliadnuc od toho, že v danom prípade bola vec aj nesprávne právne
posúdená, keďže z doposiaľ vykonaného dokazovania nebol preukázaný taký skutkový stav, ktorý bybolo možné subsumovať pod aplikované ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z.,
rozhodnutie žalovaného (aj Úradu) vyznieva aj nespravodlivo, pričom spravodlivosť ako hodnotový
činiteľ musí byť prítomná vždy v každom procese, ktorým sa interpretuje a aplikuje právo (rozsudok

NS SR sp. zn. 9Sžsk/123/2017 zo dňa 26.09.2018). Z nálezu Ústavného súdu Českej republiky zo dňa
17.12.1997 sp. zn. Pl. ÚS 33/97 vyplýva, že jazykový výklad môže zásadne slúžiť na prvotné uchopenie
príslušnej normy právneho predpisu, nie však na porozumenie jeho zmyslu a účelu. Mechanická
aplikácia abstrahujúca zmysel a účel právnej normy, robí z práva nástroj odcudzenia a absurdity.

59. Správny súd vyhodnotil za opodstatnenú žalobnú námietku, že rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ak z rozhodnutia nevyplýva ako žalovaný vyhodnotil
konkrétne odvolacie námietky, že neboli zohľadnené výdavky, ktoré žalobkyňa uplatnila v účtovníctve,
pričom ide o výdavky obvyklé, nevyhnutné pre živnosť zubnej technicky, priamo súvisiace s jej
podnikateľskou činnosťou, a to odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, výdavky za prenájom
priestorov na podnikanie, materiál spotrebovaný na výrobky zubnej techniky a poplatky do komory

zubných technikov, ktoré vzhľadom na zníženie tržieb počas pandémie hradila práve z príspevkov „Prvej
pomoci“. Porovnajúc odvolacie námietky a odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný
sa nimi dostatočne nezaoberal. Zo všeobecne známej judikatúry súdov vyššej autority vyplýva, že
odvolací orgán nemusí dať poveď na všetky namietané otázky, len na podstatné a k veci sa vzťahujúce.
Ak žalovaný nepovažoval v odvolaní uvádzanú argumentáciu žalobkyne za relevantnú, aj v takom

prípadesamalstýmvysporiadaťauviesť,prečoargumentáciažalobkynenemávýznamprerozhodnutie
v danej veci.

60. Správny súd nevykonal dokazovanie na návrh žalobkyne, aby vypočul jej účtovníčku, resp. aby
si vyžiadal odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby alebo aby súd nariadil na posúdenie

namietaných skutočností znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonomiky a účtovníctva. Potreba
dokazovania vo vyššie uvedenom smere presahuje účel konania pred správnym súdom. V zmysle § 119
SSP správne súdy vychádzajú zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Dokazovanie
má správny súd možnosť vykonať, ak to považuje za nevyhnutné. Dokazovanie vykonávané správnym
súdom je potrebné chápať ako právo správneho súdu, a nie ako jeho povinnosť. Správne súdy sú

súdmi preskúmavacími a nie skutkovými, a preto nevykonávajú dokazovanie ako súdy v civilnom
sporovom konaní. Dokazovanie je povinný vykonať správny orgán, ktorý preskúmavané rozhodnutie
vydal. Pokiaľ tak neurobí, rozhodnutie správneho orgánu nie je vydané na základe spoľahlivo zisteného
skutočného stavu, čo je dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia správnym súdom. Je tomu tak preto,
že pokiaľ by správny súd pristúpil k dokazovaniu, teda v danom prípade vypočul účtovníčku žalobkyne,

vyhodnotil kompletné účtovníctvo žalobkyne, resp. nariadil znalecké dokazovanie, v konečnom dôsledku
by správny súd na základe nového zisteného skutkového stavu ustáleného jeho dokazovaním nahradil
úvahu orgánu verejnej správy pri rozhodovaní, čo nie je v rámci správneho súdnictva účelom konania
pred správnym súdom.

61. Správny súd preskúmaním veci zistil, že orgán verejnej správy nevykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu, keď zistený skutkový stav neumožňoval orgánu verejnej správy vyvodiť záver k
akému dospel žalovaný aj Úrad. Správny súd môže pristúpiť k dokazovaniu aj sám, ale v tomto prípade
by to nebolo účelné, lebo zmyslom správneho súdnictva nie je nahrádzať samotné konanie a právne
posúdenie veci orgánom verejnej správy. Preto orgán verejnej správy nanovo vykoná, resp. doplní

dokazovanie, ktoré vyhodnotí a vec právne posúdi, pričom vydané rozhodnutie náležite odôvodní tak,
aby spĺňalo atribúty preskúmateľnosti. Pri právnom posúdení veci, pokiaľ žalovaný (aj Úrad) zotrvá na
aplikácii ustanovenia § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008Z. z., musí žalobkyni preukázať, že
nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na opatrovanie, aj keď
vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom. Pri rozhodovaní musí ex offo

prihliadať na preklúziu povinnosti poberateľky príspevku na opatrovanie tento vrátiť v zmysle § 58 ods.
2 citovaného zákona.

62. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
nie je v súlade so zákonom, lebo zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce

na riadne posúdenie veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto rozhodnutie žalovaného
aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Úradu podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP v spojení s §
191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konaniepodľa § 191 ods. 4 SSP. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán
verejnej správy v ďalšom konaní v zmysle § 191 ods. 6 SSP viazaný.

63. Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd priznal právo na náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).