Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322010109
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8322010109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa
31.07.2024, v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm.
c/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného A. B. a
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 18.05.2022, sp. zn. 1T/17/2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
vo vzťahu k obž. A. B..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. D., F. C. G. XXX/X,

u k l a d á

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. d/, j/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38
ods. 2, 3 Tr. zákona, v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zákona, úhrnný trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 18.05.2022, sp. zn. 1T/17/2022 boli obžalovaní A. B.,

ml. D. H., ml. D. I. a ml. F. I. uznaní za vinných a to obžalovaný A. B. za v bode 1 prečin krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona ako spolupáchateľ podľa § 20 Tr. zákona, v bode 3/ zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona ako spolupáchateľ podľa § 20 Tr. zákona, v bode 4/ prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, obžalovaný ml. D. H. za v bode 1/, 2/ prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona ako spolupáchateľ podľa § 20 Tr. zákona pokračovacím
spôsobom podľa § 122 ods. 10 Tr. zákona, v bode 3/ zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona v

jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona
ako spolupáchateľ podľa § 20 Tr. zákona, obžalovaný ml. D. I. za v bode 1/, 2/ prečin krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona ako spolupáchateľ podľa § 20 Tr. zákona pokračovacím spôsobom podľa§ 122 ods. 10 Tr. zákona a obžalovaný ml. F. I. za v bode 2/ prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
b/ Tr. zákona ako spolupáchateľ podľa § 20 Tr. zákona.

Za to súd uložil obžalovanému A. B. podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods.
2, 3 Tr. zákona na § 36 písm. d/, j/ Tr. zákona, podľa § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia
slobody na 3 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň

určil probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovil skúšobnú dobu na 2 roky a 6 mesiacov a zároveň uložil
obžalovanému povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu spočívajúce v príkaze v zmysle §
51 ods. 4 písm. a/ Tr. zákona nepriblížiť sa úmyselne k poškodenému E. C. na vzdialenosť menšiu
ako 5 metrov a v zmysle § 51 ods. 4 písm. l/ Tr. zákona v príkaze dostaviť sa na príslušný útvar

Policajného zboru určený podľa miesta pobytu a to v čase určenom probačným a mediačným úradníkom
aj opakovane podľa pokynov probačného a mediačného úradníka.

Proti uvedenému rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku podal odvolanie obžalovaný A. B. a to proti výroku o vine a treste pre skutok pod bodom 3/ a

v neprospech obžalovaného B. aj prokurátor podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 20.05.2022
proti výroku o vine a treste týkajúceho sa skutku č. 3/.

Prokurátor odôvodnil ním podané odvolanie podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 08.06.2022.
Namietal, že Okresný súd Humenné, na rozdiel od obžaloby, v prípade obžalovaných A. B. a ml. H.

skutok č. 3/ upravil nepodstatným spôsobom, keď zo skutkovej vety vypustil záverečnú časť týkajúcu sa
spôsobunaloženiasulúpenoumotorovoupílouznačkyStihl,alezároveňvtomtobodesrozsudkomsúdu
nesúhlasí, nakoľko pri nezmenených skutkových zisteniach tento právne kvalifikoval ako zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona. Súd tak, na rozdiel od

obžaloby,kvalifikačnýmomentspáchaniaskutkuvlámanímvzmysle§122ods.4Tr.zákonasubsumoval
ku skutkovej podstate v jednočinnom súbehu spáchaného prečinu porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona nie ku skutku lúpeže, ako to správne kvalifikoval v podanej obžalobe.
Dovolí si nesúhlasiť s právnym názorom a právnym hodnotením skutku č. 3/ napadnutého rozsudku.
V danom prípade ide o atypický spôsob spáchania zločinu lúpeže, keď k nemu nedošlo na voľnom

priestranstve, či verejne voľne dostupnom priestore, ako vo väčšine týchto prípadov, ale samotnej lúpeži
v skutkovom deji predchádzalo násilné vniknutie oboch obžalovaných do obydlia poškodeného E. C.
a skutok bol dokonaný až v obydlí. Obaja obžalovaní už vopred vedeli, že keď v nočných hodinách
prídu za poškodeným, tak sa nevyhnutne budú musieť dostať aj do jeho obydlia. V tomto sa utvrdili po
príchode k domu poškodeného, ktorý bol vo vnútri a ku ktorému sa museli nejakým spôsobom dostať.

Pri prvom kontakte s poškodeným, mu tvrdili, že prišli len na cigaretu, pofajčia a pôjdu preč. Zo strany
oboch obžalovaných išlo o formu ľsti, keď sa nejakým spôsobom jednoducho potrebovali dostať do
vnútorných priestorov rodinného domu poškodeného nie v úmysle narušiť nedotknuteľnosť jeho obydlia,
ale za každú cenu zmocniť sa nejakej majetkovej hodnoty a to aj s použitím násilia vedeného voči osobe
poškodeného. V danom prípade bol skutok spáchaný vlámaním nielen použitím sily pre odstránenie

zabezpečovacej prekážky, ale zároveň aj ľsťou. Osobitne zreteľa hodným je fakt, že obžalovaní konali
už s vopred pojatým uzrozumeným úmyslom takto zmocniť sa cudzej veci, k čomu v konečnom dôsledku
aj došlo. Ak by obaja páchatelia nekonali spôsobom uvedeným v § 122 ods. 4 Tr. zákona, tak by
nedošlo ani k dokonaniu skutku lúpeže. Zastáva názor, že zákonu zodpovedajúcim postupom zo strany
prvostupňového súdu malo byť subsumovanie kvalifikačného pojmu vlámania ku skutkovej podstate

zločinu lúpeže podľa § 188 Tr. zákona v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa ods. 2 písm. c/
Tr. zákona. Opakovaná a ustálená rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR poukazuje, že ak bol
čin spáchaný vlámaním a tento znak je zákonným znakom jedného zo zbiehajúcich sa trestných činov
a jednak okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby u druhého z týchto trestných
činov, použije sa dotknutá skutočnosť, teda vlámanie len raz a to v rámci právnej kvalifikácie, ktorá

so znakom vlámania spája použitie prísnejšej trestnej sadzby. Prísnejšia trestná sadzba je v tomto
prípade determinantom vzťahu špeciality. Berúc v úvahu aj túto doktrínu mal potom prvostupňový
súd dotknutú okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby,
keďže ide o ten istý čin a tú istú skutkovú okolnosť, aplikovať podľa kritéria výšky trestnej sadzby vzmysle uvedeného citovaného stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Na základe
uvedeného preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove na podklade tohto odvolania napadnutý rozsudok
zrušil a pri zachovaných skutkových zisteniach sám rozhodol tak, že obžalovaných A. B. a ml. D. H.

uzná za vinných zo spáchania skutku pod bodom 3/ právne kvalifikovaného ako zločin lúpeže podľa §
188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s
prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20
Tr. zákona a uloží im tresty v zmysle návrhu prokuratúry predneseného na hlavnom pojednávaní dňa
18.05.2022. Odvolanie obžalovaného A. B. navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný A. B. ním podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 01.06.2022. Poukázal na ustanovenia § 285 písm. a/ a písm. c/ Tr. poriadku,
pričom uviedol, že poukazuje na úplne rozporuplné, priam protirečivé výpovede poškodeného C. a
spoluobvineného H. pokiaľ ide o skutok č. 3/, z ktorých nemožno ustáliť skutkový stav, ako je popísaný
v obžalobe v rámci skutku č. 3/. V ďalšom poukázal na rozpory vo výpovediach poškodeného E. C., z

ktorých v ďalšom rozsiahlo citoval, pričom uviedol, že poškodený C. počas celého trestného konania
si stále domýšľal niečo nové, čo vo svojej predchádzajúcej výpovedi ani nespomenul. Poškodený
na hlavnom pojednávaní uviedol, že zápisnicu o svojich výpovediach v prípravnom konaní si vôbec
neprečítal, pričom tiež potvrdil, že manipuloval s dôkazmi a to nožom a kladivom. Zo zápisnice, resp.
záznamu o obhliadke rodinného domu poškodeného v obci Čertižné vyplýva, že nôž bez rukoväte

skutočne našli OČTK v kúpeľni, takže pri takomto náleze noža bez rukoväte nasledujúcom až po
manipulovaní zo strany poškodeného C. s uvedeným dôkazom nie je možné nepochybne preukázať,
ako malo dôjsť k údajnému útoku s predmetným nožom bez rukoväte a či vôbec k takému došlo.
Tvrdenie v bode 3/ obžaloby, že mala byť násilím odstránená jedna drevená látka, v žiadnom prípade
neobstojí, resp. nie je preukázané. Napokon poškodený si neuplatnil žiadnu náhradu škody, pokiaľ ide

o poškodenie vchodových dverí. Z hľadiska vierohodnosti, resp. skôr nevierohodnosti obžalovaného H.
chce uviesť, že tento počas celého trestného konania vypovedal účelovo a tendenčne, aby pomohol
sebe a to aj za cenu, že ho poškodí. Je tiež podivuhodné, prečo za skutok č. 4/ nebol odsúdený
ako spolupáchateľ aj obžalovaný ml. H., keď bol preukázateľne usvedčovaný J. K. za napomáhanie
k trestnému činu popísanému v bode 4/ obžaloby. Tento vo vzťahu k obžalovanému ml. H. veľmi

zhovievavý, no najmä nezákonný postup prokurátora, ktorý má predsa stíhať všetky trestné činy, o
ktorých sa dozvedel, a teda akési kupčenie s hore uvedeným, v záujme len aby ho ml. H. za každú
cenu usvedčoval, nie je namieste a prieči sa základným princípom trestného konania. Rozporuplné sú
tiež výpovede spoluobžalovaného ml. D. H., pričom z týchto v ďalšom rozsahu rozsiahlo cituje. Ďalej
poukazuje na rozpory medzi výpoveďami spoluobžalovaného H. a poškodeného C. a z týchto rozsiahlo

cituje. Podotýka, že ml. H. sa mal priznať v prípade lúpeže k niečomu, čo sa preukázateľne nestalo,
resp. poškodený C. mal povedať o niečom, čo sa preukázateľne nestalo, keďže žiaden polystyrén sa
ani na fotodokumentácii z miesta činu, ani na mieste činu nenašiel. Nafotený je akurát styrodur, ktorý
odhliadnuc od skutočnosti, že je nehorľavý a nemá žiadne známky po pálení, sa nenašiel na mieste
činu v podobe úlomkov a nie je preukázané, že bol zlomený, resp. vylomený. Na nožíku ani na kladive

skúmanom KEÚ PZ sa nenašli žiadne ani daktyloskopické, ani iné stopy údajných páchateľov, akurát
tak stopy patriace poškodenému. Skóre lži je podľa záverov znaleckých posudkov psychologičky vysoké
tak u poškodeného C., ako aj spoluobvineného ml. H.. Poukázal aj na chronológiu celého prípadu, keď
členovia hliadky OO PZ Medzilaborce spisovali úradný záznam o výjazde hliadky dňa 06.07.2021, v
ktorom o. i. uviedli, že poškodenému C. neznámi páchatelia hodili do hlavy ventilátor, teda nie ohrievač,

lebo im odmietol dať cigarety a niečo vypiť. V tomto úradnom zázname nie je ani zmienka o nejakom
vlámaní sa a ani zmienka o inej forme útoku na poškodeného C.. Okrem toho je tu hrubý rozpor aj
pokiaľ ide o deň spáchania skutku, keďže skutok sa mal stať podľa horeuvedeného úradného záznamu
dňa 06.07.2021 a obžalovaní sú stíhaní za zločin lúpeže, ktorý sa mal stať podľa bodu 3/ obžaloby
dňa 06.08.2021. Príslušník OR PZ Humenné, vyšetrovateľ D. L. K. vydal uznesenie o začatí trestného

stíhania, no nie pre zločin lúpeže, ale pre prečin krádeže. Po pochybnom, resp. nezákonnom výsluchu
poškodeného C., ako aj následnom pochybnom, resp. nezákonnom zadržaní obvineného B. jediným
dôvodom, resp. účelom zadržania, ktorý zákon neuvádza, resp. nepredpokladá, bolo urobiť na neho a
najmäml.H.nátlak,keďžeužsamotnéumiestneniedoCPZzaistežiadnejosobepsychickyneprospieva.
Dňa 11.08.2021 bol vydaný úradný záznam o zmene právnej kvalifikácie, na základe ktorého bol skutok

dovtedy stíhaný ako prečin krádeže prekvalifikovaný na zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona,
v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.
zákona. Čo sa týka viny, pokiaľ ide o skutok č. 3/ obžaloby, vinu popiera, resp. odmieta, keďže v
predmetnej trestnej veci sa k zločinu lúpeže priznal len preto, že mu príslušníci OR PZ prisľúbili, žeho pustia z CPZ v Humennom, po tom čo mu povedali, že spoluobvinený ml. H. sa priznal. Cíti sa byť
príslušníkmi OR PZ oklamaný. Rovnako jeho zadržanie dňa 09.08.2021 bolo nezákonné. Policajti mu
sľubovali, že keď sa prizná, tak ho pustia. Ml. D. H. na otázku, či si prečítal listiny, ktoré mu dali policajti

podpísať, keď ho vypočúvali alebo ich len podpísal, uviedol, že si ich neprečítal. Tiež je minimálne
pochybné, prečo bolo uznesenie o vznesení obvinenia doručené prokurátorovi až dňa 17.08.2021,
keď bolo vydané už 11.08.2021. Kým on počas celého trestného konania reálne bez prikrášľovania
popisuje, čo sa v inkriminovaný deň stalo, obvinený ml. H. o závažných skutočnostiach preukázateľne
klame. Napriek doslova kvetnatému opisu zo strany tak poškodeného C., ako aj spoluobvineného

ml. H., ako malo dôjsť k doslova brutálnej lúpeži, sa v úplnom kontraste s uvedenými výpoveďami v
celom dome poškodeného C. nenašla čo i len jedna daktyloskopická, prípadne iná biologická stopa
preukazujúca uvedené účelové tvrdenia, čo jednoznačne preukazuje, že predmetná lúpež je doslova
výmyslom. Horeuvedené skutočnosti preukazujú práve to, že obžalovaný ml. H. jednoducho len okradol
poškodeného C.. Pokiaľ by bolo pravdou, že skutok lúpeže mali spáchať údajne dvaja páchatelia, je
vylúčené, aby skutok spáchal popri obvinenom ml. H. ešte aj on, keďže poškodený uviedol na adresu

páchateľov, že ich nepoznal, nikdy u neho neboli, lebo do neho cigáni nechodia, čím vlastne sám vylúčil
jeho osobu na páchaní lúpeže. Keďže rekognícia, napriek žiadosti obhajoby vykonaná nebola, sú tu
dôvodné pochybnosti, či druhým páchateľom popri ml. H. je on. Za páchateľa a obvinenú osobu, pokiaľ
ide o zločin lúpeže, ho účelovo určili len OČTK, ktoré ho zatiahli do trestného konania, keď poškodenému
C. účelovo predložili 2 fotografie nejakých dvoch im neznámych osôb, a teda poškodený nevyberal z

viacerýchakodvochosôb.Aksapredmetnýzločinlúpežeskutočnestal,jedinýmnespornýmpáchateľom
je ml. H. a druhým páchateľom musela byť tiež osoba, ktorá sa pred skutkom s poškodeným C. sa
nepoznala, čo nepochybne nie je on. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby Krajský súd v
Prešove zrušil rozsudok okresného súdu, vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, prípadne, aby
rozhodol tak, že ho spod obžaloby pre skutok pod bodom 3/ oslobodí.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia
podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoréneboliodvolaniamivytýkané,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.poriadku

a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné a odvolanie obžalovaného B. nie je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaniami napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že prokurátor v konaní pred súdom
ako subjekt zastupujúci obžalobu uniesol dôkazné bremeno a preukázal spáchanie skutku pod bodom
3/, tak ako je uvedený v obžalobe, ako sa premietol do výroku o vine tohto rozsudku. Obžalovaný ml.

H. sa k skutku priznal a svojou výpoveďou usvedčil aj spoluobžalovaného A. B., ktorý bol usvedčovaný
aj výpoveďou poškodeného E. C.. V neposlednom rade A. B. bol usvedčovaný aj vlastnou výpoveďou
z prípravného konania, kde pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie pri rozhodovaní o väzbe
uviedol, že pred vyšetrovateľom vypovedal pravdu, k trestnej činnosti sa priznal s tým, že nebolo proti
nemu použité žiadne násilie, vypovedal dobrovoľne a ľutoval to, čo spravil. Na hlavnom pojednávaní

sa k prečítanému dôkazu vyjadril, že nechcel hovoriť nič a sudca si napísal svoju verziu. Vysvetlenie
obžalovaného B., že sa k skutku priznal pod nátlakom a že nebolo dobrovoľné, pred súdom neobstálo.
Súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by sa na jeho výpovede nemohlo prihliadať, i keď výrok o vine je
primárne založený na výpovedi poškodeného C. a spoluobžalovaného ml. H.. Obsahu týchto výpovedí
zodpovedá aj obsah prečítaných listinných dôkazov, zápisníc z rekonštrukcie a ohliadky miesta činu. K

spornej právnej kvalifikácii skutku pod bodom 3/ vyslovil názor, že právna kvalifikácia skutku uvedeného
v obžalobe pod bodom 3/ ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na §
138 písm. e/ Tr. zákona, teda závažnejším spôsobom konania vlámaním, nie je správna, pretože tento
závažnejší spôsob konania nie je možné aplikovať pre trestný čin lúpeže. Súd za správnu kvalifikáciu
pod bodom 3/ považuje zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona. Osobitné kvalifikačné pojmy
upravené v ustanovení § 138 Tr. zákona nie je možné aplikovať bez rozdielu na všetky trestné činy
uvedené v osobitnej časti Tr. zákona. Pokiaľ páchateľ spôsobom predpokladaným v § 122 ods. 4 Tr.
zákona vnikne do obydlia iného, v úmysle zmocniť sa cudzej veci, hoc aj s úmyslom použiť násilie, je
možné vzťahovať toto primárne a výlučne iba na trestný čin, s ktorým sa vlámanie v tomto prípade spája

a to je prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zákona.

Krajský súd konštatuje, že v predmetnej trestnej veci už jedenkrát rozhodol, keď rozsudkom zo dňa
21.07.2022, sp. zn. 4To/22/2022 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine pod bodom 3/ a celý výroko treste vo vzťahu k obžalovanému A. B. rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 18.05.2022, sp.
zn. 1T/17/2022 a obžalovaného B. uznal za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.
zákona, s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s § 194 ods. 1 Tr. zákona, vo

forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, za čo mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 7 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe dovolania obžalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 23.05.2024,
sp. zn. 5Tdo/29/2004 vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.07.2022, sp. zn.

4To/22/2022 bol porušený zákon v neprospech obvineného A. B., podľa § 386 ods. 2 Tr. poriadku zrušil
rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.07.2022, sp. zn. 4To/22/2022 vo výrokoch týkajúcich sa
obvineného A. B., ako aj rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 14.09.2022, sp. zn. 3T/2/2021 vo
výrokuoupusteníoduloženiasúhrnnéhotrestuuobvinenéhoA.B.,akoajďalšierozhodnutianazrušené
rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad
a Krajskému súdu v Prešove prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Z

odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že Najvyšší súd SR sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou
skutku pod bodom 3/ u obžalovaného A. B. a uviedol, že toto konanie obžalovaného bolo potrebné
právne posúdiť ako spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu
s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, s poukazom na
§ 138 písm. e/ Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, pretože v prejednávanej

veci nešlo o duplicitné použitie znaku vlámania a tento možno v prejednávanej veci aplikovať iba
vo vzťahu k trestnému činu porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zákona, preto krajský
súd pochybil, ak spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania, vlámaním vyhodnotil ako
okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby vo vzťahu k zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2
písm. c/ Tr. zákona. Najvyšší súd zároveň konštatoval, že na základe jeho rozhodnutia ako dovolacieho

súdu sa prejednávaná trestná vec dostala do štádia odvolacieho konania v rámci, ktorej bude krajský
súd povinný opätovne rozhodnúť o odvolaní obžalovaného a prokurátora v naznačenom rozsahu.

Po preskúmaní odvolaní obžalovaného a prokurátora, týmito odvolaniami napadnutého rozsudku, ako
aj obsahu predloženého spisu, odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov vo vzťahu

k jednotlivým skutkom, ktoré boli posúdené u obžalovaného A. B. ako prečin krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. b/ Tr. zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, v bode 3/ zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1, 2 písm. a/ Tr. zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, v bode 4/ prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona. Vo vzťahu k týmto skutkom boli vykonané

dôkazypredsúdomprvéhostupňavdostatočnomrozsahupotrebnomnazistenieaustálenieskutkového
stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný
súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto
skutkové okolnosti považuje krajský súd za správne a s nimi sa stotožňuje a keďže súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu

vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu neopakovania tých istých
okolností a skutočností v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné
konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu
odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu
a to aj s prihliadnutím aj na návrhy a námietky procesných strán. Výsledky vykonaného dokazovania

v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj nepriamych
dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný A. B. spáchal
skutky, ktoré mu boli obžalobou kladené za vinu. Úplnosť vykonaného dokazovania vytvorila vo veci
nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v hodnotení dôkazov v zmysle
zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, na vytvorenie záveru o tom, či k spáchaniu skutkov došlo, ak

áno, ako a k akým. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené
hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

V súlade s uvedeným, aj keď obžalovaný A. B. v konaní pred súdom poprel spáchanie skutku uvedeného
pod bodom č. 3/, výrok o vine obžalovaného A. B. je možné ustáliť predovšetkým na základe výpovede

poškodeného E. C., ktorý popísal, ako prišli obžalovaní B. a ml. H. k nemu, pýtali cigarety, vyhnal ich,
následne vnikli do jeho obydlia, kde ho obžalovaný B. škrtil, obžalovaný ml. H. do neho hodil nôž, ktorým
ho netrafil a potom ohrievač, ktorým ho zasiahol, kde následne obžalovaný B. mu naklonil hlavu a tlačil
mu dozadu, aby nevidel, ako mu obžalovaný ml. H. odcudzil motorovú pílu a následne zistil, že mu bolodcudzený aj tlačidlový mobilný telefón. Uvedená výpoveď korešponduje aj s výpoveďou obžalovaného
ml. H., ktorý uviedol, že on s obžalovaným B. prišli na bicykloch do G., prišli k C., zabúchali na dvere,
pýtali cigaretu, ten povedal, že nemá, odišli, po čase sa vrátili, násilím vošli do domu poškodeného,

B. chytil C., on zobral pílu a mobilný telefón, pílu schovali a telefón si B. zobral domov. Na druhý deň
po ňu prišli a B. sestra pílu dala do záložne, za čo dostali 60,- eur, ktoré nahádzal do automatov. Aj
keď je pravdou, že vo výpovedi obžalovaného ml. H., ako aj poškodeného C. a v ich výpovediach
navzájom sú rozpory, je potrebné konštatovať, že v podstatných bodoch obaja vypovedali zhodne s tým,
že znalkyňa z odvetvia psychológie konštatovala u obžalovaného ml. H., že jeho intelektový potenciál

sa nachádza v pásme mentálnej subnormy, úroveň pamäťových funkcií je výrazne podpriemerná,
v rozsahu zúžená, avšak nie defektná, u poškodeného C. konštatovala intelektuálny potenciál v
pásme podpriemeru, pamäťové funkcie menej výkonné a prítomnosť deterioračných a organických
zmien, schopný vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité vo všeobecnosti v základných rysoch,
pričom výpovede poškodeného majú primeranú konzistenciu vzhľadom na jeho mentálnu kapacitu a
vyjadrovacie zručnosti. Vzhľadom na uvedené krajský súd konštatuje, že rozpory v ich výpovediach je

možné považovať za primerané, pričom je nutné poukázať aj na výpovede obžalovaného B., ktorý sa
k skutku v prípravnom konaní priznal, keď uviedol, že s ml. H. prišli k domu poškodeného, podpálili
polystyrén na vchodových dverách, C. vyšiel von, oni pýtali, aby im dal zafajčiť, na to im povedal,
že nedá, tak odišli, po chvíli sa vrátili, C. otvoril dvere, on do neho sotil, potom ho chytil za krk a
vošli do vnútra domu, kde začal C. škrtiť a H. po ňom hodil nôž, ale netrafil, on ďalej škrtil C. a H.

ho 2-krát päsťou udrel do tváre a hodil potom do neho ohrievač. Následne C. tlačil hlavu dozadu a
H. povedal, aby zobral motorovú pílu, ktorú aj zobral a zobral aj mobilný tlačidlový telefón. Keď vyšli
vonku, tak C. pustil, dohodli sa, že pílu skryjú a na druhý deň odnesú do záložne a tak aj spravili. Aj
keď túto výpoveď vo svojej nasledujúcej výpovedi poprel a rovnako poprel na hlavnom pojednávaní,
je potrebné uviesť, že do zápisnice o svojom výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie uviedol, že

pred vyšetrovateľom vypovedal pravdu a priznal sa dobrovoľne, pričom takto vypovedal aj za prítomnosti
obhajcu a ďalších úradných osôb. Uvedené výpovede sú v zhode aj so zápisnicou o obhliadke miesta
činu s fotodokumentáciou, z ktorej je zrejmé vylomenie dosky, ako aj rozbitý polystyrén na vchodových
dverách v obydlí poškodeného, z čoho je zrejmé, že predmetný skutok bol spáchaný vlámaním. K
uvedenému krajský súd dodáva, že aj z výpovede svedka G., ktorú súd na hlavnom pojednávaní

zákonným spôsobom prečítal, vyplýva, že do záložne, ktorú prevádzkuje, prišla Rómka a doniesla
motorovú pílu, s ňou prišli dvaja až traja chlapci, išlo o pílu Stihl, s Rómkou spísal záložnú zmluvu a
vyplatil jej 60,- eur. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že osobou, ktorá motorovú pílu do záložne doniesla,
bola sestra obžalovaného B. D. B., teda bolo by absolútne nelogické, aby táto disponovala motorovou
pílou, ktorú odniesla do záložne a napriek tomu by obžalovaný A. B., teda jej brat nebol účastný skutku,

ktorý sa mu kladie za vinu. K uvedenému krajský súd dodáva, že z obsahu spisu zároveň vyplýva, že
obžalovaný B. aj vo vzťahu k skutku 4/ najprv vinu popieral, uviedol, že v byte nebol a následne sa k
skutku priznal, vyhlásil vinu a súd jeho vyhlásenie prijal. Na základe uvedeného mal krajský súd za to,
že obžalovaný A. B. sa dopustil skutku tak, ako mu bol ustálený vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

V prejednávanej veci krajský súd pri v poradí prvom rozhodovaní o odvolaniach obžalovaného B.
a prokurátora v trestnej veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 4To/22/2022 uznal obžalovaného B. za
skutok pod bodom 3/ napadnutého rozsudku za vinného, pričom uvedený skutok kvalifikoval ako zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona, v
jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, vo

forme spolupáchateľstva. Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.05.2024, sp. zn.
5Tdo/29/2024, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že vlámanie ako okolnosť podmieňujúca použitie
vyššej trestnej sadzby je možné spájať len s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr.
zákona, nie v súvislosti so zločinom lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a následne výslovne uviedol,
že konanie obžalovaného bolo potrebné správne posúdiť ako spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 ods.

1 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2
písm. a/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zákona, krajský súd konštatuje, že viazaný právnym názorom najvyššieho súdu následne konanie
obžalovanéhoB.vbode3/rozsudkuposúdiltak,akomutoNajvyššísúdSRvosvojomrozsudkuprikázal.

Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že súhrn priamych, ako aj nepriamych dôkazov
jednoznačne preukazuje vinu obžalovaného A. B. aj pre skutok pod bodom 3/ rozsudku, tak ako
to konštatoval okresný súd vo výroku svojho rozsudku a tvorí logický a ničím neprerušovaný celoknavzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku
a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného B..

Pri určení druhu trestu a jeho výmery odvolací súd zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň prihliadal
aj na osobu obžalovaného. Z odpisu registra trestov obžalovaného B. vyplýva, že tento doposiaľ nemá
záznam v registri trestov a z výpisu z evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že ani v
tejto nemá záznam, pričom okresný súd sa zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami,
pričom u obžalovaného konštatoval prevahu poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. d/ Tr. zákona, že

obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých a písm. j/ Tr. zákona, že obžalovaný
pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Okresný súd však pochybil, ak u obžalovaného A.
B. nekonštatoval aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, že obžalovaný spáchal viac
trestných činov, nakoľko z výroku napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný sa dopustil celkovo
troch skutkov a štyroch trestných činov, teda bolo namieste obžalovanému priznať priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona a to aj pri použití § 41 ods. 2 Tr. zákona.

Na rozdiel od okresného súdu, sa krajský súd nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že na
nápravu obžalovaného bude postačovať podmienečný trest odňatia slobody, nakoľko vzhľadom na
závažnosť skutku pod bodom 3/ rozsudku, teda zločinu lúpeže, skutočnosť, že obžalovaný spáchal
celkovo tri skutky a štyri trestné činy, krajský súd dospel k záveru, že obžalovanému B. je potrebné

ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 rokov,
na výkon, ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom
na skutočnosť, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Uložený trest krajský
súd považuje za dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti, výchovu obžalovaného k tomu,

aby v budúcnosti viedol riadny život, za súčasného odradenia iných od páchania trestnej činnosti,
ktorý zodpovedá zásadám ukladania trestov, vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu páchateľa, aj s
poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného B. poukazujúcim na rozpory vo výpovediach

spoluobžalovaného ml. H., poškodeného C. a rozpory navzájom v ich výpovediach, krajský súd
opakovane konštatuje, že výpovede spoluobžalovaného ml. H. a poškodeného C. vzhľadom na ich
mentálnu výbavu a pamäťové schopnosti síce obsahujú rozpory, avšak tieto nie sú takého podstatného
charakteru, aby im nebolo možné uveriť, pričom v podstatných bodoch sú zhodné.

Čo sa týka námietok vo vzťahu k uvedeniu nesprávneho dátumu v zázname hliadky OO PZ dňa
06.07.2021 namiesto 06.08.2021, krajský súd má za to, že ide iba o chybu v písaní a uvedené nemá
vplyv na priebeh skutkového deja, ani na právnu kvalifikáciu.

Tvrdenia obhajoby o tom, že na obžalovaného B. mal byť vyvíjaný nátlak k tomu, aby sa k skutku priznal

a na základe toho mal byť aj zadržaný, krajský súd udáva, že uvedené skutočnosti z ničoho nevyplývajú.
Ani skutočnosť, že sa na kladive a noži nenašla žiadna daktyloskopická stopa obžalovaného neznižuje
vierohodnosť výpovede poškodeného v kontexte uvedeného z dôvodu, že poškodený po skutku mal tak
kladivo, ako aj nôž v ruke a preložil ich na iné miesto.

Čo sa týka namietaného „milosrdného“ postupu OČTK vo vzťahu k ml. H., že tento nebol stíhaný za
skutok pod bodom 4/ z dôvodu, že podľa názoru obhajoby OČTK takto postupovali, aby obžalovaný ml.
H. usvedčoval spoluobžalovaného B., uvedené tvrdenie obhajoby nebolo ničím preukázané.

Vo vzťahu k obhajobou namietanej skutočnosti, že obžalovaný ml. H. a poškodený C. sú nevierohodní

z dôvodu, že znalkyňa z odvetvia psychológie u nich konštatovala vysoké lži skóre, krajský súd udáva,
že znalkyňa vo vzťahu k obžalovanému ml. H. uviedla, že síce lži skóre je vysoké, avšak vychádzala
pritom z hodnotenia nezrelého sebaobrazu mladistvého obžalovaného, pričom všeobecná a špecifická
vierohodnosť je zachovaná a u poškodeného C. konštatovala zvýšenú hladinu lži skóre, čo vypovedá
o jeho nezrelom sebaobraze, avšak jeho výpovede majú primeranú konzistenciu vzhľadom k mentálnej

kapacite a vyjadrovacím zručnostiam, pričom práve u obžalovaného B. znalkyňa konštatovala takisto
zvýšené lži skóre, z dôvodu snahy vytvárať o sebe lepší sebaobraz, aj keď konštatovala zachovanú
všeobecnú vierohodnosť, špecifickú vierohodnosť považovala za zníženú, pričom práve špecifickávierohodnosť svedčí o vierohodnosti osoby vypovedať vo vzťahu k prežitým skutočnostiam týkajúcim
sa konkrétneho skutku.

Čo sa týka obhajobou namietaného zadržania obžalovaného B., následne jeho prepustenia na slobodu
a opätovného zadržania, krajský súd konštatuje, že uvedené bolo iba postupom OČTK a nemá vplyv na
samotné posúdenie skutku, ani jeho právnej kvalifikácie.

Čo sa týka odvolacej námietky obžalovaného poukazujúcej na skutočnosť, že poškodený C. mal

uviesť, že obžalovaných nepoznal, pričom on by mal poznať obžalovaného B., krajský súd opätovne
poukazuje na závery znaleckého posudku z odvetvia psychológie vo vzťahu k poškodenému C., ako
aj na skutočnosť, že ide o jednoduchú osobu s intelektuálnym potenciálom v pásme podpriemeru,
pamäťové funkcie sú menej výkonné, oslabené do pásma defektu, kvalitou nerovnomerne zastúpené,
na úrovni epizodickej a logickej pamäte, podáva subnormný výkon významne podpriemerný, avšak
celková spoľahlivosť percepčnokognitívneho spracovania je zachovaná v základných rysoch. Osobnosť

je jednoducho štruktúrovaná, málo diferencovaná, sociálne utiahnutá, emotivita je plochšie ladená bez
významných úzkostných a depresívnych tendencií v prežívaní. Osobnosť je málo diferencovaná a
jednoduchásobmedzenoupracovnouvýkonnosťou,výraznezúženouzáujmovousférou,uprednostňuje
nenáročný a sociálne izolovaný život, jeho emocionalita je plochá, nevýrazná a zúžená. Pamäťové
funkcie sú menej výkonné, oslabené, v celkovom výkone sú prítomné prvky deterioračných a

organických zmien, avšak je schopný reprodukovať mentálne nenáročný materiál primerane, pričom
však prežité udalosti, ktoré sú predmetom trestného stíhania a jeho výpovede majú primeranú
konzistenciu vzhľadom k mentálnej kapacite a vyjadrovacej zručnosti.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako dôvodné a

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.