Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120307629
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6120307629.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XXXXX/X, XXX XX A., zast. JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom so sídlom Hlinky 262/6, 091
01 Stropkov, proti žalovanému: B. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX o zaplatenie 4.396,77
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19C/16/2021
– 129 zo dňa 09.05.2023, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I. a III.

II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, rozhodol následovne:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.396,77 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 21.12.2019
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Konajúci súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 657 O.z. a § 153 CSP, § 517 ods. 2 O.z., v spojení
s vládnym nariadením č. 87/1995 Zb. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že nesporná bola skutočnosť,
že žalovaný dlhuje žalobcovi sumu, ktorá bola predmetom konania, strany sporu sa rozchádzali v jej
konečnej výške, v akom časovom horizonte a spôsobe ako má byť táto suma žalobcovi zo strany

žalovaného vrátená. Žalobca uvádzal, že od žalovaného dostal 400,- eur, ktoré započítal na celkovú
požičanú sumu 4.796, 77 eur, teda uplatňoval už len nárok po odpočítaní tejto splátky. Žalovaný
uvádzal, že sa dohodli so žalobcom, že finančné prostriedky vráti formou konkrétne odpracovaných prác
v prospech žalobcu. Mali sa dohodnúť na tom, že z časti už aj žalovaný odpracoval stavebné práce vo
výške 700,- eur, čo žalobca popieral. Žalovaný na svoje tvrdenia od podaného odporu proti platobnému
rozkazu žiaden dôkaz na svoje tvrdenie nepredložil. Z výzvy žalobcu – pokusu o zmier z 10.12.2019
vyplýva, že žalobca žiadal vrátiť požičanú sumu po doručení tejto výzvy naraz. Žalovaný sa bránil, že

sa dohodli, aby uvedenú sumu vrátil v 400,- eurových mesačných splátkach. Nebolo teda sporné, že
po čase žalobca vyzval žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov naraz, a oznámil žalovanému,
že stavebné práce v tomto objeme nebude požadovať. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že
žalobca uplatnil nárok na vrátenie sumu, ktorej výšku predložil listinnými dôkazmi, neuniesol dôkaznébremeno vo vzťahu k úroku z omeškania, keďže požadoval priznať úrok z omeškania už od 30.06.2018,
kedy podľa žalobcu tvrdil, že vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky. Preto priznal úrok z omeškania len
od dátumu 10.12.2019, doručeným pokusom o zmier, kde bola kvantifikovaná výška pôžičky, a termín

vrátenia. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa výšky a objemu stavebných prác, ktoré mal
v prospech žalobcu odpracovať, preto súd prvej inštancie nezohľadnil námietku započítania vo výške
700,- eur. V závere konštatoval, že po opakovaných pojednávaniach vo veci neuplatnil ani sudcovskú
koncentráciu konania, keďže nelimitoval dôkaznú povinnosť strán sporu, tak ako to uvádza civilný
sporový poriadok. Námietky žalovaného vo svojej výpovedi považoval za nedôvodné. Vyhovel žalobe

v celom rozsahu a priznal nárok na úrok z omeškania od 21.12.2019 do zaplatenia (o nasledujúci deň
po stanovenej lehote žalobcom, kedy mal žalovaný vrátiť žalovanú sumu, t.j. 20.12.2019).

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal nariadiť nové pojednávanie, považoval
za nepravdivé tvrdenia protistrany a snahu sa obohatiť na jeho úkor. Odmietol platiť úrok, pretože takáto
dohoda medzi ním a žalobcom nebola, aby platil úrokovú pôžičku, a pôžičku mal vrátiť odpracovaním

dlhu. Z časti to aj urobil, preto odmieta zaplatiť dlh v celom rozsahu. Žiada, aby mu boli aj poskytnuté
splátky,pretonavrholzrušiťvecsúduprvejinštancieanariadiťnovépojednávanie.Nebolomuumožnené
prizvať svedkov, chce sa domôcť spravodlivosti.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, a dospel k záveru, že
súd prvej inštancie dôsledne zistil skutočnosti, a následne vec aj správne právne posúdil. Na týchto
skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).

8. Odvolací súd preskúmal výroky I. a III. rozsudku, pretože len tie boli napadnuté odvolaním žalovaného
(ust. § 379 CSP).

9. Podľa § 657 O.z., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Je nespornou skutočnosťou, že žalobca a žalovaný uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke na sumu
4.796,77 eur, ktorá pôžička pozostávala z úhrady záväzkov žalovaného vo vzťahu k Sociálnej poisťovni

a bola uhradená zo strany žalobcu jednotlivými platbami za žalovaného dňa 22.12.2017 čo do sumy
1.304,70 eur, čo do sumy 860,55 eur a čo do sumy 2.631,52 eur., zo strany žalovaného bola uhradená
dňa 2.11.2018 suma 400,- eur.

11. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že pokiaľ si pamätá, dohodli sa, že sa dlh bude splácať v splátkach

vo výške 400,- eur; nepamätá si presne, kedy mala byť zaplatená prvá splátka s tým, že dlh mal byť
vyplatený splátkami do úplného vyrovnania dlhu, úroky dohodnuté neboli. Ešte pred zaplatením prvej
splátky došlo k situácii, že v tom čase rekonštruoval F. G. H. I., kde už boli urobené práce na obkladaní
jednej kúpeľne a preto ponúkol žalovanému, že môže tento dlh si odpracovať aj tak, že bude pre neho
vykonávať určité práce a konkrétne bola k dispozícii táto práca na obloženie kúpeľne. Nedohodli sa

na cene za obloženie kúpeľne, popiera, aby šlo o dohodu, že sa jednalo o sumu 700 eur, len čo začal
žalovanývykonávaťtietoprácevidel,žejetamzjavnánekvalita,pretoprácezastavilaďalšiepráceužani
nevykonával. Nevie sa vyjadriť k hodnote tých prác, ktoré mali byť vykonané. Žalovaný chodil pracovať
nepravidelne, nevie sa vyjadriť k tomu, koľko dní tam odpracoval. Následne na to žalovaný zaplatil ibajednu splátku v novembri 2018, keď neplatil ďalšie splátky telefonoval mu, avšak sa mu neozýval, preto
sa rozhodol, že ho navštívi osobne a odkázal mu, aby sa s ním skontaktoval.

12. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že tento nepopiera výšku požičanej sumy, ani účel tejto pôžičky,
uviedol však, že túto sumu mal na základe dohody so žalobcom si mal odpracovať vykonaním prác.
Následne však po tom, čo vykonal práce na obložení kúpeľne, kde sumu za túto prácu mu uviedol sám
žalobca vo výške 700,- eur, na ďalšie práce ho už žalobca nezavolal, a vyzval ho, aby túto sumu mu
zaplatil s tým, že sa dohodli, že ju bude platiť v splátkach, pričom následne zaplatil aj prvú splátku.

13. Z pokusu o zmier pred podaním žaloby zo dňa 10.12.2019 súd zistil, že právny zástupca žalobcu
vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy v lehote do 20.12.2019 s tým, že ak túto sumu
nezaplatí, podá žalobu na súd.

14. Z mailu zo dňa 18.12.2019 súd zistil, že žalovaný reagoval na predmetnú výzvu, avšak uviedol, že

sa dohodli, že svoj záväzok voči nemu splatí prácou na jeho penzióne G., kde aj začal pracovať. Urobil
aj jednu kúpeľňu, ktorá mala byť odpočítaná od tejto sumy, dohodli sa na sume 700,- eur. Potom mu
žalobca zavolal, že potrebuje urobiť drenáž a sanáciu okolo rodinného domu, na čo súhlasil, aby bol dlh
čo najskôr splatený, avšak mu už nezavolal. Až po mesiaci sa ozval, že už nepotrebuje nič robiť a súrne
potrebuje hotovosť, čo ho prekvapilo, lebo dohoda bola iná. Tak mu vysvetlil, že mu samozrejme chce

vrátiť požičané, ale nemá odkiaľ a že mu to dá po splátkach. Po obdržaní výplaty z J. hneď mu poslal
sumu 400,- eur, potom prišli problémy s uhrádzaním a ďalšiu sumu už neuhradil.

15. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im

zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných

následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020).

16. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil, bolo jeho povinnosťou
označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy
na podporu tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ kúpnu cenu v požadovanom rozsahu, v žalovanom

rozsahu, nezaplatil, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným
spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 132 O. s. p. (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

17.Odvolaniežalovanéhospočívanaodvolacíchnámietkach,ktoréinterpretujújehostanoviskokžalobe
žalobcu, a to : žiadal započítať fakticky vykonané práce v prospech žalobcu do sumy, ktorú mu poskytol
žalobca ako pôžičku, a nesúhlasí s platením úrokov z omeškania.

18. Z vyššie uvedených rozhodnutí vyšších súdnych inštancií vyplýva, že dôkazné bremeno tvrdenia
o rozsahu prác v prospech žalobcu bolo na žalovanom. Súd prvej inštancie v priebehu celého konania
poskytol pomerne veľkorysý priestor pre žalovaného, kde mal možnosť sa oboznámiť s obsahom žaloby.
Následne s tvrdeniami žalobcu, i priamo na vytýčenom termíne pojednávania a napriek tomu neponúkolsúdu prvej inštancie, ale ani odvolaciemu súdu také dôkazy, ktoré by mohol vyhodnotiť v jeho prospech
a zohľadniť odvolaciu námietku sumy 700,- eur, ktorá nebola započítaná, podľa jeho názoru, do výšky
dlhu voči žalobcovi.

19. Odvolací súd domnieva, že správne súd prvej inštancie postupoval, ak vychádzal zo skutočností,
ktoré boli tvrdené v žalobe a následne aj žalobcom preukázané, a tvrdení žalovaného, ktoré mohol
akceptovať len do tej miery, do ktorej to uznal samotný žalobca, keďže žalovaný na svoje tvrdenie žiaden
dôkaz nepredložil. Rovnako správne postupoval súd prvej inštancie ak priznal nárok žalobcovi v rozsahu

po uznaní čiastočnej započítacej námietke žalovaného v rozsahu 400,- eur. V tejto súvislosti odvolací
súd poznamenáva, že nárok žalobca uplatnil v roku 2021 a žalovanú sumu bolo potrebné vrátiť v roku
2019 to znamená, že žalovaný mal viac ako 5 rokov na to, aby požičanú sumu vrátil, hoci aj v splátkovom
kalendári, čo sa však nestalo. Žalobca pred podaním žaloby vyzýval žalovaného na vrátenie uvedenej
sumy, a až tak podal žalobu na súd.

20. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného k priznanému úroku z omeškania je potrebné
konštatovať, že je nutné odlišovať úrok z pôžičky a úrok z omeškania. Ide o odlišný pojem, a predstavuje
sankciu za omeškanie s platením, teda vrátením požičaného peňažného dlhu. Zmluva o pôžičke zaniká
splnením, to znamená splatením dlhu, vrátením peňažnej čiastky a to v lehote, ktorá bola ustálená
stranami sporu, respektíve následne v súdnom konaní. Úrok z omeškania má povahu sankcie a vyplýva

priamo zo zákona. To znamená, že nemusí byť medzi stranami sporu dohodnutý a pri pôžičke medzi
fyzickými osobami upravuje tento nárok § 517 ods. 2 O.z. Nárok na úrok z omeškania by žalobca ako
veriteľ nemal, len vtom prípade, ak by žalovaný ako dlžník riadne a včas svoj dlh splatil.

21. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práv veriteľa

a povinností dlžníka, respektíve ich doplnenie novými právami a povinnosťami. Omeškaním nastáva
zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu, a to taká, že povedľa trvajúcej povinnosti splniť záväzok
vznikajú aj ďalšie práva a povinnosti, a to je zaplatenie úroku z omeškania.

22. Z celého obsahu prebiehajúceho konania vyplýva, že žalovaný nenamietal okolnosti poskytnutia

finančných prostriedkov zo strany žalobcu vo forme pôžičky v jeho prospech a rovnako ani výšku
poskytnutej pôžičky. V zásade uplatňoval započítaciu námietku, ktorá čiastočne bola akceptovaná,
vzhľadom na dĺžku konania, bolo možné uzavrieť, že za tohto stavu, kedy mal vrátiť pôžičku ešte
na požiadanie žalobcu, teda veriteľa, najneskôr do 20.12.2019, by bolo nespravodlivé priznávať
žalovanému akýkoľvek nárok na zaplatenie sumy požičanej žalobcom v splátkach, ktoré mohlo byť

dávno splnené, ak by dodržal podmienky za ktorých sa so žalobcom dohodol. Z týchto dôvodov ani
námietka týkajúca sa úroku z omeškania (nie úroku z pôžičky), neuznal odvolací súd ako dôvodnú
a považoval postup súdu prvej inštancie za vecne správny.

23. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre
vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z

09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania,

nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP, vzmyslezásadyúspechu.Toznamená,žežalovaný,ktorýbolodvolateľ,nebolvodvolacomkonaní
úspešný, preto odvolací súd priznal žalobcovi, ako úspešnej strane, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).