Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoEk/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316201664
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4316201664.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera
Kolenčíka a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci oprávneného: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.
D. XXXX/X, C., proti povinnému: E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, F., v konaní zastúpený G. H.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, F., o vymoženie pohľadávky na zaostalom výživnom v sume 150,-
eur za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 01. 2016, bežného výživného v sume 200,- eur mesačne od 15.

02. 2016 do 29. 03. 2016, bežného výživného v sume 370,- eur mesačne od 30. 03. 2016 do 27. 06.
2017, o odvolaní oprávneného a povinného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 8. februára
2021, č. k. 13Er/117/2016-143, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žiadnemu z účastníkov sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalejlen„CSP“aakoexekučnýsúdvzmysle§45ods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) uznesením zo dňa 8. februára 2021, č. k. 13Er/117/2016-143, zastavil exekučné konanie
v časti o vymoženie bežného výživného od 28. 06. 2017.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 57 ods. 1, 3, § 58 ods. 1, § 75 ods. 2 Exekučného
poriadku účinného v čase začatia exekúcie.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 29. 01. 2016 podal oprávnený súdnemu exekútorovi
návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému pre vymoženie pohľadávky na zaostalom výživnom v
sume 150,- eur za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 01. 2016, ďalej pohľadávky na bežnom výživnom
v sume 200,- eur mesačne od 15. 02. 2016 do zaplatenia, trov oprávneného v exekučnom konaní vo
výške 7,50 eura a trov exekúcie, a to na základe vykonateľného exekučného titulu - rozsudok Okresného
súdu Zvolen č. k. 7P/92/2011-106 zo dňa 03. 04. 2012, právoplatný dňa 19. 06. 2012 a vykonateľný dňa

16. 06. 2012. Poverením č. 5402 147116 vydaným dňa 09. 02. 2016 súd poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie voči povinnému v prospech oprávneného na vymoženie pohľadávky na zaostalom
výživnom v sume 150,- eur za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 01. 2016, ďalej pohľadávky na bežnom
výživnom v sume 200,- eur mesačne od 15. 02. 2016 do zaplatenia a trov exekúcie.

4.Opakovanýmipodaniamisapovinnýdomáhalnasúdezastaveniapredmetnejexekúcieodôvodnením,

podľa ktorého dňom 28. 06. 2017 bola povinnému ukončená vyživovacia povinnosť voči oprávnenému,
nakoľko oprávnený už bol schopný sám sa živiť. Prílohu k podaniu povinného zo dňa 25. 09. 2019 tvorilafotokópia poštových poukazov na adresu oprávneného preukazujúcich platby vykonané povinným v
dňoch: 16. 03. 2016, 15. 04. 2016, 16. 05. 2016, 16. 06. 2016, 17. 08. 2016, 18. 07. 2016, 19. 09. 2016,
18. 10. 2016, 22. 11. 2016, 19. 12. 2016, 17. 01. 2017, 16. 02. 2017, 17. 03. 2017, 21. 04. 2017, 17. 05.

2017 a 30. 05. 2017, každá vo výške 200,- eur. Ďalej, prílohu k podaniu povinného zo dňa 16. 09. 2020
tvorila kópia uznesenia Okresného súdu Levice č. k. 6Pc/39/2017-513 zo dňa 09. 06. 2020. V návrhu
na zastavenie exekúcie povinný okrem iného uviedol, že oprávnený súdneho exekútora nepravdivo
informuje, nakoľko z uznesenia Okresného súdu Levice č. k. 6Pc/39/2017-513 zo dňa 09. 06. 2020
vyplýva, že vyživovacia povinnosť bola určená do dátumu 27. 06. 2017.

5. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že lustráciou v súdnom registri bolo zistené, že vo veci vedenej
na súde na základe návrhu navrhovateľa (oprávnený) na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči odporcovi
(povinný) zo dňa 30. 03. 2016, vedené pod sp. zn. 6Pc/39/2017, bol dňa 26. 06. 2018 vydaný rozsudok č.
k. 6Pc/39/2017-415, ktorom vo výroku I. bolo konanie v časti návrhu na zvýšenie výživného za obdobie
od 21. 03. 2016 do 29. 03. 2016 zastavené, ďalej vo výroku II. bola vyživovacia povinnosť zvýšená za

obdobie od 30. 03. 20169 do 27. 06. 2017 zo sumy 20,- eur na sumu 500,- eur mesačne, vždy do 20. dňa
toho ktorého mesiaca, im došlo zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7P/92/2011-106 zo dňa
30. 04. 2012 v časti výšky výživného (výrok III.). Ďalším výrokom (IV.) bola odporcovi (povinný) uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (oprávnený) zameškané výživné vo výške 4 480,63 eura za obdobie
od 30. 03. 2016 do 27. 06. 2017 v splátkach po 100,- eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca

s tým, že omeškanie jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Výrokom V. bol návrh v
prevyšujúcej časti zamietnutý a výrokom VI. súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Výroky I. a
V. nadobudli právoplatnosť dňa 11. 01. 2019. Na základe odvolania odporcu (povinný) proti výrokom II.,
III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie bola vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie, pričom
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 6CoP/18/2019-459 zo dňa 13. 06. 2019 odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia výživného zmenil tak, že zvýšil vyživovaciu
povinnosť za obdobie od 30. 03. 2016 do 27. 06. 2017 zo sumy 200,- eur na sumu 370,- eur mesačne,
čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7P/92/2011-106 zo dňa 30. 04. 2012 v časti
vyživovacej povinnosti, a ďalej v časti zameškaného výživného za obdobie od 30. 03. 2016 do 27. 06.
2017 bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Rozhodnutie

odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 07. 2019.

6. Po vrátení veci na ďalšie prejednanie bol uznesením Okresného súdu Levice č. k. 6Pc/39/2017-513
zo dňa 09. 06. 2020 schválený zmier uzatvorený medzi účastníkmi konania, podľa ktorého zameškané
výživné za obdobie od 30. 03. 2016 do 27. 06. 2017 je povinný otec (povinný) zaplatiť výživou oprávnenej

osobe (oprávnený) vo výške 1 727,04 eura, všetko v splátkach po 50,- eur mesačne až do zaplatenia,
počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 03. 08. 2020. Z odôvodnenia v texte uvedeného rozsudku odvolacieho súdu vyplýva,
že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ (oprávnený) ukončil denné štúdium dňa 27. 06. 2017 a

dňom nasledujúcim, t. j. od 28. 06. 2017 mu zanikol status študenta a nadobudol schopnosť samostatne
sa živiť. Podľa oznámenia príslušnej inštitúcie navrhovateľ pracoval na základe dohody o brigádnickej
práci študentov od 01. 07. 2017 do 31. 08. 2017, ďalej od 01. 08. 2017 do 07. 08. 2017 a od 01. 08. 2017
do 09. 08. 2017 ako zamestnanec pre dvoch rôznych zamestnávateľov, a od 15. 08. 2017 pracoval na
základe dohody o pracovnej činnosti. Z uvedených dôvodov bol jeho návrh na zvýšenie výživného za

obdobie od 28. 06. 2017 do 31. 08. 2017 zamietnutý. Rozhodné obdobie zvýšenia vyživovacej povinnosti
bolo určené od podania návrhu na zvýšenie, teda od 30. 03. 2016 do 27. 06. 2017, kedy navrhovateľ
(oprávnený) preukázateľne ukončil denné štúdium a dňom nasledujúcim, t. j. od 28. 06. 2017 mu zanikol
status študenta a navrhovateľ nadobudol schopnosť samostatne sa živiť (§ 62 Zákona o rodine).

7. Z lustrácie oprávneného v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že oprávnený bol od 20. 10. 2017
do 22. 11. 2020 registrovaný ako zamestnanec, pričom dátum jeho prvej registrácie je 01. 07. 2017.

8. Po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu dospel súd prvej inštancie k záveru,
že vo veci je potrebné čiastočne zastaviť exekučné konanie v časti vymáhania bežného výživného.

Rozhodnutie - exekučný titul, na základe ktorého bola vedená predmetná exekúcia bolo v časti
vyživovacej povinnosti zmenené, a to počnúc dňom 30. 03. 2016 do dňa 27. 06. 2017. Z uvedeného
vyplýva, že došlo k zmene pohľadávky, pre vymoženie ktorej je vedená predmetná exekúcia, a to v
časti pohľadávky na bežnom výživnom nasledovne: bežné výživné v sume 200,- eur mesačne od 15.02. 2016 do 29. 03. 2016, bežné výživné v sume 370,- eur mesačne od 30. 03. 2016 do 27. 06.
2017. Pôvodné rozhodnutie, ktoré v predmetnej veci predstavovalo exekučný titul (rozsudok Okresného
súdu Zvolen č. k. 7P/92/2011-106 zo dňa 30. 04. 2012), bolo menené rozsudkom Krajského súdu

v Nitre č. k. 6CoP/18/2019-459 zo dňa 13. 06. 2019, právoplatné dňa 10. 07. 2019, ktorým bola
vyživovacia povinnosť zvýšená zo sumy 200,- eur na sumu 370,- eur počnúc dňom 30. 03. 2016,
pričom táto bola určená s konečným dátumom 27. 06. 2017. Z uvedeného vyplýva, že po tomto dátume
(t. j. od 28. 06. 2017) súdny exekútor nedisponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom
na vymoženie bežného výživného v prospech oprávneného. Napriek absencii výroku o výslovnom

zrušení vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenému, podľa názoru súdu prvej inštancie dátum
ukončenia vyživovacej povinnosti je z odôvodnenia (ako aj výroku) rozhodnutia odvolacieho súdu jasný,
zrozumiteľný a odôvodnený. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné zastaviť exekúciu v časti bežného
výživného, tak ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.

9. Pokiaľ sa týka platieb bežného výživného deklarovaných povinným, súd prvej inštancie uviedol, že

suma 200,- eur mesačne bolo od 30. 03. 2016 zvýšená na sumu 370,- eur mesačne. Keďže súd prvej
inštancie nemal jednoznačne preukázané úhrady celých súm výživného, ani oprávnený tieto nepotvrdil,
ani sa nevyjadril súhlasom so zastavením predmetnej exekúcie, ako aj ohľadom na vyjadrenie súdneho
exekútora, bolo podľa stavu veci v okamihu rozhodovania možné jedine čiastočné zastavenie exekúcie
v časti bežného výživného, nakoľko súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázaný jedine zánik bežnej

vyživovacej povinnosti povinného k oprávnenému.

10. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že týmto rozhodnutím nezanikla povinnosť povinného uhradiť
zvyšnú časť pohľadávky, pre vymoženie ktorej sa vedie predmetné exekučné konanie a ktorá doposiaľ
z jeho strany uhradená nebola.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie oprávnený aj povinný.

12. Oprávnený v ním podanom odvolaní uviedol, že ho podáva z dôvodu, že nebolo riadne rozhodnuté
o zrušení jeho nároku na bežné výživné.

13. Povinný k odvolaniu oprávneného uviedol, že ním uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Zročné výživné
má povinný povolené splácať v splátkach po 50 eur,- mesačne, takže nie je dôvod, aby na splátky
bola vedená exekúcia, keďže ich spláca pravidelne mesačne od 08/20. Taktiež má za to, že exekútor
neoprávnene vyplatil oprávnenému 758,81 eura, keďže výživné oprávnenému platil do vlastných rúk

poštovýmipoukážkamikaždýmesiacaždoukončeniavyživovacejpovinnosti.Ďalejmázato,ževedenie
exekúcie bolo a aj je zbytočné, súdy SR sú v súčasnosti zahltené exekučnými konaniami. Navrhol, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že exekúciu zastaví v celom rozsahu.

14. Povinný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nesprávne

zistil skutkový stav, takto zistený skutkový stav nesprávne vyhodnotil, čo malo za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie zmenil
tak,žeexekučnékonaniezastavívcelomrozsahu.Vyjadrilnesúhlasstým,žedošlovexekučnomkonaní
k zmene pohľadávky, pre vymoženie ktorej je vedená predmetná exekúcia, a to v časti pohľadávky
na bežnom výživnom nasledovne: bežné výživné v sume 200,- eur mesačne od 15. 02. 2016 do 29.

03. 2016, bežné výživné v sume 370,- eur mesačne od 30. 03. 2016 do 27. 06. 2017. Pohľadávka
v sume 370,- eur mesačne od 30. 03. 2016 do 27. 06. 2017 je čiastočne splatená v sume 200,- eur, to
znamená, že pohľadávka predstavuje 170,- eur mesačne od 30. 03. 2016 do 27. 06. 2017. Ďalej uviedol,
že od právoplatnosti uznesenia č. k. 6Pc/39/2017-513, t. j. od 03. 08. 2020 uhrádza pravidelne mesačne
zameškané výživné, ktoré predstavuje sumu 1 727,04 eura po 50,- eur mesačne do 20. dňa v mesiaci.

Nesúhlasí s tým, že na zameškané výživné, ktoré má v uvedenom uznesení povolené platiť v splátkach
mábyťvedenépredmetnéexekučnékonanie.Uviedol,ženásledkomvedeniaexekučnéhokonaniabude
v budúcnosti ohrozený príjem povinného v prípade zamestnania do pracovného pomeru alebo v prípade
práceneschopnosti, kde pri splátkach, ktoré pravidelne spláca, mu bude z príjmu zo zamestnania alebo
z príjmu PN strhávaná časť tohto príjmu podľa exekučného príkazu. Je toho názoru, že okresný súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Taktiež zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

15. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z hľadiska jeho vecnej
správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, okrem iného najskôr posudzoval, či odvolania oprávneného a
povinného boli podané v zákonnej lehote na podanie odvolania, či boli podané oprávnenou osobou, či
sú odvolania prípustné a či obe spĺňajú všetky zákonné náležitosti.

16. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo doručené oprávnenému dňa 23. 02. 2021, ktorý
proti nemu podal v zákonnej lehote odvolanie. Keďže odvolanie nemalo zákonné náležitosti, uznesením
zo dňa 18. marca 2024, č. k. 13Er/117/2016-231 vyzval súd prvej inštancie oprávneného, aby svoje
odvolanie doručené súdu prvej inštancie dňa 08. 03. 2021 doplnil v lehote 10 dní odo dňa doručenia
výzvy, a to tak, že presne uvedie, z akého dôvodu podáva odvolanie (odvolacie dôvody), presne uvedie,

čoho sa domáha (odvolací návrh) a doplnené podanie je potrebné datovať a podpísať. Oprávneného
zároveň súd poučil, že v prípade, že výzve súdu v stanovenej lehote 10 dní nevyhovie, návrh bude
odmietnutý postupom podľa § 386 písm. d/ CSP. Oprávnený na túto výzvu súdu prvej inštancie
nereagoval.

17. Odvolací súd poznamenáva, že jeho rozhodnutie závisí od výsledku zistenia, ku ktorému dospeje po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne,
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení alebo rozhodnutie
súdu prvej inštancie zruší. Odvolací súd však môže o podanom odvolaní rozhodnúť aj bez toho, aby
skúmal obsah napadnutého rozhodnutia a odvolanie odmietne, ak zistí, že bolo podané oneskorene,

bolo podané neoprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné
alebo nemá náležitosti podľa § 363 CSP, ak pre vady odvolania nie je možné v odvolacom konaní ďalej
pokračovať.

18. Podľa § 386 písm. d/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363, ak

pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolací súd odmietne

odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní
pokračovať (§ 386 písm. d/ CSP). Ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd
nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 373 ods. 1 CSP). Podpis patrí pod všeobecné náležitosti
podania v zmysle ust. § 127 ods. 1 písm. e/ CSP.

19. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho
konania dospel k záveru, že podané odvolanie oprávneného bolo potrebné v zmysle citovaného §
386 písm. d/ CSP odmietnuť z dôvodu vád podaného odvolania spočívajúcich v tom, že podané
odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 8. februára 2021, č. k. 13Er/117/2016-143 bolo

nejasné, nebolo zrejmé, čo ním odvolateľ sledoval, a neobsahovalo dôvody, ktoré mali odôvodňovať
vady podmienok vydania (vyhlásenia) napadnutého uznesenia. Pretože takto podané odvolanie nemôže
odvolací súd v odvolacom konaní prejednať, keď z neho nie je zrejmé, čo odvolateľ namietal, v čom
videlnesprávnosťnapadnutéhouzneseniaačohosaodvolateľdomáha,pritomodvolateľvadyodvolania
neodstránil. Vzhľadom k uvedenému rozhodnutiu o odvolaní oprávneného v rámci výroku I. tohto

uznesenia odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu
odvolania oprávneného už preskúmavať nemohol.

20. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostalo len odvolanie podané povinným.

21. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa
obmedzujelennaskonštatovaniesprávnostijehodôvodovsdoplnenímďalšíchdôvodovnazdôraznenie
jeho správnosti.

24. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným exekútorovi dňa
29. 01. 2016 sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na zaostalom výživnom
v sume 150,- eur za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 01. 2016, pohľadávky na bežnom výživnom
v sume 200,- eur mesačne od 15. 02. 2016 do zaplatenia, ďalej trov exekučného konania vo výške
7,50 eura a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu – rozsudok Okresného súdu Zvolen zo

dňa 3. apríla 2012, č. k. 7P/92/2011-106. Uvedený exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 19. 06.
2012 a vykonateľnosť dňa 16. 06. 2012. Súd prvej inštancie dňa 09. 02. 2016 vydal poverenie č. 5402
147116, ktorým súd poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na vykonanie predmetnej exekúcie.
Dňa 07. 03. 2016 bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie povinného, ktorým podal námietky proti
upovedomeniu o začatí exekúcie a proti trovám exekúcie, o ktorých súd prvej inštancie uznesením zo

dňa 28. novembra 2018, č. k. 13Er/117/2016-35 rozhodol, že námietky povinného zo dňa 03. 03. 2016
proti exekúcii a proti trovám konaniam zamieta. Súdu prvej inštancie boli doručené opakované podania,
ktorými sa povinný domáhal zastavenia predmetnej exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol
uznesením, ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu.

25. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo

na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,
l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,
m)rozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolovydanévkonaní,vktoromsauplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a

nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

26. Podľa § 383 CSP Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

27. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd

prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, ktorý správne exekučné konanie v časti vymoženia bežného výživné od 28. 06. 2017 zastavil.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť,
že účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových
práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými
predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným

rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho
povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami (§ 232 ods. 1 CSP). Materiálnym predpokladom exekúcie je tzv. exekučný titul. Exekučný
titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Bez existencie
exekučného titulu je exekučné konanie nemysliteľné. Zákon taxatívne vymedzuje, čo považuje za

exekučný titul. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku).

29. Ak oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd sa v
exekučnom konaní v rámci podaného návrhu zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku

exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti,
prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Vo vykonávacom konaní súd musí vychádzať
z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo
právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej
činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá

oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu, a preto exekučnému súdu
neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť.

30. Exekučnému súdu vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť kedykoľvek
počas exekúcie skúmať či pokračovaniu v exekúcii nebráni žiadny z dôvodov vymedzených v § 57 ods. 1

Exekučného poriadku, resp. z dôvodov vymedzených v osobitnom zákone (s poukazom na ustanovenie
§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku). Ak exekučný súd zistí naplnenie ktoréhokoľvek z týchto dôvodov, je
povinný podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaviť, a to aj ex offo, bez návrhu účastníka
exekučného konania alebo podnetu súdneho exekútora.

31. Jedným z dôvodov obligatórneho zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného
poriadku je, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené
(alebo sa stalo neúčinným).

32. V prejednávanej veci ide práve o taký prípad. Exekúcia je vedená na podklade exekučného

titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 30. apríla 2021, č. k. 7P/92/2011-106, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňom 19. 06. 2012 a vykonateľnosť dňom 16. 06. 2012, avšak toto rozhodnutie
bol v časti výšky výživného zmenené, a to rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 13. júna 2019, č. k.
6CoP/18/2019-459, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 10. 07. 2019. V zmysle rozsudku odvolacieho
súdu bola vyživovacia povinnosť zvýšená zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 370,- eur mesačne,

pričom táto bola určená s konečným dátumom 27. 08. 2017. Teda rozsudok Okresného súdu Zvolen,
ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, bol po začatí exekúcie (keď exekúcia začala dňa 09. 02.
2016, kedy exekučný súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie) bol v časti
zmenený, resp. zrušený. V prejednávanej veci tak boli splnené všetky zákonné podmienky za naplneniaktorých bol súd prvej inštancie ako exekučný súd povinný exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b/ v spojení
s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v časti zastaviť.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd prvej inštancie správne postupoval, keď
exekučné konanie v časti o vymoženie bežného výživného od 28. 06. 2017 zastavil v zmysle rozsudku
Krajského súdu v Nitre zo dňa 13. júna 2019, č. k. 6CoP/18/2019-459 v časti výroku, ktorým sa zmenila
vyživovacia povinnosť v kontexte dátumu jej ukončenia.

34. Odvolací súd dáva záverom do pozornosti povinného, že exekučné konanie naďalej trvá a vo veci
nebolo rozhodnuté meritórnym rozhodnutím. Posúdenie úhrad celých súm výživného tak ostáva naďalej
predmetom prieskumu exekučného súdu (súdu prvej inštancie).

35. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia je odvolací súd
toho názoru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zistených skutočností

odôvodňujúcich potrebu zastaviť exekučné rozhodnutie v časti, pričom jasne, dostatočne a zrozumiteľne
vysvetlil, z akého dôvodu tak rozhodol.

36. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním povinného napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP výrokom II. tohto uznesenia ako vecne správne

potvrdil a odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. d/ CSP výrokom I. tohto uznesenia odmietol.

37. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v rámci výroku III. tohto uznesenia
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 tak, že v tomto štádiu konania nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).